jún 2010 – august 2010
Neviditeľné skutky, ktoré menia život
strana 10
Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými
zákonmi ako ten viditeľný
strana 19
Výber mena a výchova pred narodením
strana 25
Liečivá sila a zázračné uzdravenie
strana 33
Cena 2,89 € (87 Sk)
december 2010 – február 2011
strana 13
strana 16
strana 21
MUDr. Denisou Borošovou
strana 25
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Príroda ich potrebuje,
my ich potrebujeme.
eme.
Napriek tomu miznú...
strana 5
Rozhovor s homeopatkou
Teréziou Stankovskou
strana 15
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
strana 7
marec – máj 2011
september 2010 – november 2010
Čo s
prebytkom CO 2 v atmosfére?
Vrátiť do pôdy!
strana 20
Varovné proroctvo krásnej Panej
strana 39
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním
strana 6
strana Nezvyčajný 36
príbeh z dejín modernej justície
strana 10
Neviditeľné žiarenia, ktoré
ovplyvňujú naše zdravie
strana 30
Cena 2,89 € (87 Sk)
Ako súvisia čakry, aura
a energetické pole?
strana 46
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Výskum starých jazykov
prináša
nový pohľad
na nejasné
né miesta Koránu
strana 12
alebo ako sa do hory volá,
tak sa z hory ozýva
strana 17
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Keď sa po transplantácii
človek cíti ako niekto iný
strana 13
Nakoľko pravdepodobný
bol vzťah Ježiša s Máriou
Magdalénou?
strana 37
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo 30
Anjelománia
Na anjelov sa už nepozerá s bázňou
a pocitom nedostupnosti. Nájdete ich
na ezoterických festivaloch, na kartách,
v knižkách. Sú to ale skutočne naši
„bračekovia“, pripravení priletieť nám
na pomoc, kedykoľvek si spomenieme?
Kto sú vlastne anjeli?
Vychádza v decembri 2011
Svet Grálu
24
Tajomná moc
myšlienok
Svet, ktorý nevidíme,
ale ktorý vidí nás.
Svet Grálu
vu
Svet Grálu
Svet Grálu
Výskum myšlienok
Prečo miznú
včely?
Mágia – cesta do neznáma
25
19
Homeopatia –
Tajomstvo zrodenia
vášeň na celý
2012 život
Cesta k životu Predposledné Vianoce,
alebo zbytočná panika
?
Karma – čo to je?
Seriál MUDr. Jana Paloučka
Josef Bohuslav Foerster
Keď sa práca stáva službou Bohu
Svetlo, ktoré lieči
Rozhovor s psychoterapeutkou
Svet Grálu
Humus – šanca pre klímu
Turzovka – slovenské Lurdy
Tajomstvo energetickej
výmeny
Dospievanie –
kľúč k dospelosti
Pre okolie neľahké obdobie života,
pre človeka samotného rozhodujúce
hľadanie životných postojov.
Svet Grálu
8 STRÁN NAVIAC !
Milí čitatelia,
od tohto čísla pre vás
časopis opäť rozširujeme
za nezmenenú cenu.
Feng Shui
Energia priestoru pre
zdravý a harmonický
27
život
Zánik hmoty
Skrytý národ
O podivuhodnej
spolupráci medzi
prírodou a človekom 1944: Posledný proces
s čarodejnicami
Ako rozlúštiť
Korán?
Dospievajúca
mládež zblízka
Svet Grálu
26
Zánik sveta v decembri 2012?
Svet Grálu
Radiestézia – cesta
k harmonickému
prostrediu
Transplantácia
spomienok
Prečo ľudia po transplantácii
preberajú vlastnosti svojich darcov?
Transplantácia
spomienok
Tajomstvo Márie
Magdalény
a žijem podľa Tajomstva a vychádza
mi to...“, zdôveruje sa -násť-
„J
ročná dievčina svojej kamarátke v autobuse.
Hovorí o tom, ako každý večer
a každé ráno vysiela k vesmíru svoje
túžby a ako jej ich inteligentný všehomír
vypĺňa. „Vysnívajte si čokoľvek
chcete a dôverujte tomu stopercentne,
splní sa to.“ „Nemajte strach, pretože
to, čoho sa najviac obávate, sa taktiež
vyplní.“ „Priťahujete z vesmíru všetko,
na čo myslíte... žijete tak, ako myslíte.“
V istom zmysle oprávnené slogany,
ktoré sa v rôznych verziách objavujú
v ezoterických publikáciách už niekoľko
desaťročí. Exkluzívne zabalené
brožúrky sa pýšia návodmi na vytváranie
bohatstva, zdravia a vôbec čohokoľvek,
na čo si len človek spomenie.
Autori týchto kníh sa radi odvolávajú
na to, že údajne niečo veľmi podobné
učili starí mudrci minulosti, vraj dokonca
i Kristus. Veď povedal – proste
a bude Vám dané, klopte a otvoria
Vám. Je naozaj pravdepodobné, že to
Ježiš skutočne vyriekol. Týmito slovami
však asi nemal na mysli prosby
o kariérny postup, odpustenie penále
v banke, alebo dom s bazénom.
Príbeh jeho života hovorí o inom:
o ochote svojmu poslaniu obetovať
všetko. Keď prišlo na najťažšie rozhodnutie,
neprosil o záchranu života,
ale o silu znášať svoj údel. To,
čo nám v ezoterických bestseleroch
konvenuje, je viera v ľudskú schopnosť
svoj údel meniť. Áno, fatalistickým
odovzdaním sa osudu, boli by
sme ešte ľuďmi stredoveku. Vtedy sa
verilo, že Stvoriteľ ustanovil pevný
poriadok sveta, kde má každý svoje
nezmeniteľné miesto, anjeli, démoni
i ľudia. Cirkevní aj svetskí hodnostári
si nezriedka navrávali, že sú v úrade
z vôle Božej (a niektorí tomu zrejme
veria aj v našich časoch). Bezmocnosť
a rodová podmienenosť, vštepovaná
ľuďom od útleho veku, však nemohla
nadlho dusiť prejavy prebúdzajúceho
sa ducha. Volanie po spravodlivosti
a rovnom prístupe k Božím darom
nakoniec prepuklo v reformácii
a mnoho vecí sa nenávratne zmenilo.
Zmenilo sa mnohé, ale zvedavosť ľudí
na vlastnú budúcnosť ako aj smútok
a reptanie na nevyspytateľný osud –
to nás sprevádza dodnes. Koľko ľudí
je ochotných v postmodernom 21. storočí
vynaložiť nemalé prostriedky
na výklady budúcnosti, len aby sa cítili
istejší tvárou v tvár zajtrajšku. Verí
sa v transformujúcu moc éry Vodnára,
vo vykladanie kariet, veštenie z kávy,
čaju, v astrologické výpočty. Šťastie
má ten adept ezoteriky, ktorý včas
rozpozná svoju závislosť na radách
osobného gurua a nájde v sebe silu
dôverovať vlastnej intuícii viac než
najlepšie mieneným radám iných.
Alebo keď pochopí, že jeho vlastná
interpretácia udalostí veľmi ľahko nachádza
potvrdenie proroctiev aj tam,
kde niet čo vidieť a hľadať. Čomu sa
dnes chce veriť najmenej, to je zákon
dávania a brania. Často si svoje skutočné
želania ani neuvedomujeme, tak
sme zaujatí prchavými myšlienkami,
takže tie skutočné city bujnejú a rastú
len v našom podvedomí. Každý asi
ľahko porozumie tomu, že človek,
príliš nespokojný so svetom a túžiaci
z neho „vypadnúť“, býva ľahšie náchylný
k niektorému druhu duševnej
choroby. Alebo, že nešťastné vzťahy
skôr budú prenasledovať niekoho, kto
si životného partnera vyberá podľa takých
„podstatných“ vecí, ako je spoločenské
postavenie, farba očí alebo
obľúbený šport. Čo vlastne od života
skutočne chceme – a chceme naozaj to
podstatné? Je pravda, že všetko, čo si
človek myslel a prial ho naozaj počká,
či už tu na zemi, alebo v živote na druhom
brehu. Sudičky však nemôžu nič
iné, iba tkať z materiálu, ktorý sme im
kedysi dodali. Výstižný obraz o tom
podáva jedno prastaré podobenstvo
z dávnoveku ľudstva, ktoré sa nám zachovalo
vďaka Platónovi: Všetky ľudské
duše, ešte pred zrodením, majú
NA ÚVOD…
možnosť vybrať si svoj „lós“, svoj osud
z hŕbky farebných žrebov. Má to však
jeden háčik. Na kartičke vidia iba
časť budúceho osudu a skôr tú menej
dôležitú. Tak sa mnohé duše vrhajú
na karty, sľubujúce veľké bohatstvo.
Nevedia, že na druhej strane lósu je
nápis: Tyran – predčasná smrť. Podobne
aj iné „lukratívne“ karty neraz
skrývajú nepríjemné tajomstvá, ktoré
ľudská duša odhalí až po príchode
na zem. Len nemnoho duší siahne
po takých málo vábnych kartách,
ako je múdrosť, dobrí priatelia, alebo
dokonca láska k najvyššiemu dobru.
Tak mnoho duší, ktoré sa predčasne
tešili zo svojej výhry, býva životom
nesmierne sklamaných, zatiaľ čo ich
prezieravejší spolupútnici pomaly
a trpezlivo idú svojou cestou. Ako
to už býva, často až na konci svojho
života a nezriedka i po ňom nájdu
svoju odmenu. Výstižné, nie? Myslím
si – nechcime radšej poznať alebo
násilne meniť svoj osud. Poznajme
radšej svoje schopnosti – a v tom by
snáď raz skutočne mohla pomôcť aj
astrológia. Ale okrem týchto najrôznejších
osudoznaleckých pomocných
disciplín máme pri sebe vždy aj toho
najlepšieho radcu – vnútorný hlas.
Len sa skúsme sústrediť na chvíľu,
ktorá prebieha práve teraz, a možno
sa nám dostane rady, čo môžeme urobiť
dnes (alebo zajtra). Jediným možným
vytváraním lepšieho osudu je
podľa mňa hľadanie skutočnej múdrosti
a konanie
podľa nej. K tomu
Vám prajem veľa síl
a odvahy!
Roman Levický
3
Svet Grálu
29 | 2011
OBSAH
SPOLOČNOSŤ
Zákony šťastia
Ako dosiahnuť väčšiu radosť zo života
a kedy budeme skutočne šťastní?
ROZHOVOR
Každý priestor odzrkadľuje
dušu človeka, ktorý ho obýva
TÉMA
SPOLOČNOSŤ
„Kým žijú deti na ulici...“
Rozhovor s Andreou Gheorghe
o umení FengShui a súvislostiach
v živote
Prečo to Boh všetko dopúšťa?
Odpoveď hľadajú veľkí myslitelia aj obyčajní ľudia už po stáročia
TÉMA
Ukážka z diela Vo Svetle Pravdy –
Posolstvo Grálu
Prednáška Osud
5
9
16
20
FOTOREPORTÁŽ
Východné Slovensko
PRÍRODA
SPOLOČNOSŤ
Poetická i zádumčivá krása
jazierka na východe Slovenska
vo fotografiách Dezidera Miškáňa
Plasty – zákerné nebezpečenstvo
Odvrátená stránka pohodlného
balenia
Draví, zdatní, pripravení riskovať
34
38
PRIKÁZANIA
Deviate prikázanie 43
Ohrozuje priemysel v Ázii blahobyt
západnej Európy?
TÉMA
Karma
O mieste na zemi, kde sa i malá
pomoc stáva veľkým dobrodením
22
TÉMA
Svoj osud máme vo vlastných rukách
Prečo sme tým, kým sme
44
ZDRAVIE
Geopatogénne zóny
Osud – čo naň vplýva
a ako ho zmeniť
O účinkoch neviditeľného žiarenia na náš organizmus
4
Svet Grálu
29 | 2011
24
28
50
UKÁŽKA Z KNIHY
Poznej svého anděla 54
NÁZORY
Listy čitateľov 56
SPOLOČNOSŤ
Zákony
šťastia
ČÍM VIAC MÁM, TÝM
SOM ŠŤASTNEJŠÍ
Je to už raz tak. Šťastie je tou najvyhľadávanejšou
vecou na svete. Elixír,
po ktorom túži každá ľudská bytosť
bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie.
Chceme ho všetci, rozdiel
je iba v ceste, akou ho chceme dosiahnuť.
Práve táto cesta sa u rôznych
jednotlivcov veľmi líši v závislosti
od ich vnútorných životných postojov.
Západný svet uveril domnienke,
že dosiahne šťastie prostredníctvom
hmotného blahobytu. Tejto základnej
myšlienke podriadil všetko – prácu,
ktorá je vhodná len ak dobre vynáša,
vzdelanie, ktorého výber je motivovaný
možnosťou zárobku v budúcom
povolaní, a nie osobnými vlohami
jednotlivca, ako aj smerovanie hospodárstva
– rast HDP je najvyššou
podmienkou vyspelosti štátu, a tým
i spokojnosti občanov.
Profesor Richard Easterlin vo
svojom článku: „Dá sa šťastie kúpiť
za peniaze?“ vychádzal z údajov získaných
prieskumom verejnej mienky
a došiel k záveru, že pri porovnaniach
názorov občanov rôznych štátov sa
neprejavoval výrazný vzťah medzi
priemerným príjmom na hlavu
a stupňom pocitu šťastia. V rámci
jednotlivých krajín, pri porovnávaní
časových období sa však určitý vzťah
prejavoval. Opýtaní Američania sa
cítili v roku 1970 menej šťastní ako
v roku 1957. Údaje za Ameriku medzi
rokmi 1957 až 1970 sú významné
už preto, že až do relatívne nedávnej
doby žiadny národ nemal väčší
sklon považovať sa za šťastný než
práve Američania. Tieto výpovede
prispievajú k pochybnostiam o tom,
že by zvyšujúca sa životná úroveň
bola priamo úmerná rastu spokojnosti
obyvateľstva.
Na svete nie je nič, čo by ľudia hľadali vytrvalejšie a s takým
nasadením ako pravé šťastie. Je to niečo, čo hľadajú
úplne všetci. Materialisti i veriaci, bohatí i chudobní.
A napriek tomuto úmornému hľadaniu len málokto môže
skutočne od srdca povedať, že je šťastný. Je šťastie niečo,
o čo musíme deň čo deň bojovať, aby sme ho niekedy
v ďalekej budúcnosti konečne dosiahli, alebo ho môžeme
ľahko získať a denne sa z neho radovať?
Ako dosiahnuť
väčšiu radosť
AK TO ZÍSKAM,
POTOM UŽ BUDEM
NAOZAJ ŠŤASTNÝ
V podstate však nie sú potrebné
žiadne výskumy, aby človek dospel
k názoru, že napĺňanie hmotných
potrieb neprináša človeku skutočné
šťastie. Pri hlbšom zamyslení sa
predsa môžeme na svojich životoch
ľahko spozorovať, že takéto uspokojenie
je len dočasné, je to chvíľa akejsi
SPOLOČNOSŤ
spokojnosti, radosti, slasti. Ale aj
v tejto chvíli si predsa uvedomujeme,
že je pominuteľná a o chvíľku bude
opäť preč. Okrem toho možno pri napĺňaní
takýchto potrieb vypozorovať
ešte jednu vec – ich neustále stupňovanie.
Človek bývajúci v paneláku napríklad
túži po veľkom dome so záhradou,
bazénom a terénnym autom.
Roky ťažko pracuje, aby tieto veci dosiahol,
splnil si svoj sen a potom ich
v pote tváre naozaj raz získa. Veľké
nadšenie zo získaných vecí však trvá
iba krátko, človeku zovšednejú a on
cíti, že mu stále niečo chýba. Jeho nároky
sa opäť zvýšia, túži mať viac, aby
opäť zažil ten pocit radosti a takto
sa to neustále stupňuje, pričom skutočné,
trvalé uspokojenie sa nedostaví
nikdy. Tento dej je zákonitý, môžeme
ho zažiť všetci. Nepotrebujeme
žiť celý život v blahobyte, aby sme si
uvedomili, že skutočné šťastie neprináša.
Iste sme mnohí mali životné
obdobia, keď sa nám finančne darilo
lepšie i horšie. Napriek tomu nemožno
jednoznačne tvrdiť, že v čase
keď sme boli bohatší, boli sme i šťastnejší.
Poznáme tiež pocit, ako sme sa
mesiace tešili na vytúženú dovolenku
pri mori a keď sa pomaly schyľovala
ku koncu, vzrastal náš pocit úzkosti
z toho, že ideme opäť žiť „obyčajný
jednotvárny život“. Je potrebné, aby
človek svoj život takto odžil? V neustálych
sínusoidách krátkodobej radosti
a potom obyčajného jednotvárneho
života? Kde je to rozprávkové
trvalé šťastie, vari len v rozprávkach?
Ak je človek vnímavý, môže k poznaniu
márnosti takéhoto života dospieť
v pomerne krátkom čase. Ak
nerezignuje, môže sa vydať na cestu
hľadania toho pravého šťastia a otvoria
sa mu netušené obzory.
DOSTANEME TO,
ČO SI ŽELÁME?
Počet ľudí, ktorí necítia životné naplnenie,
stále rastie. Nie je preto náhoda,
že sú dnes kníhkupectvá plné
kníh, ktoré ponúkajú „zaručený
návod na šťastný život“. Veľký boom
zažívajú knihy o pozitívnom myslení.
Podľa návodu niektorých z nich
len jednoducho stačí, aby sme mysleli
vždy pozitívne, nech sa deje čokoľvek,
a náš život naberie iný smer. Napríklad
stačí každé ráno myslieť na to, že
chceme veľké červené BMW, po pár
mesiacoch sa naše myšlienky zhmotnia
a nejakým zvláštnym spôsobom
to auto získame. Môj kamarát
podobnú knihu
čítal. Jednej noci sa mu
prisnil sen, aby si kúpil
žreb a vyhrá motorku.
Na druhý deň si žreb
kúpil a motorku naozaj
vyhral. Možno na základe
toho usudzovať, že stačí
naozaj len pozitívne myslieť?
Skúste to, no pravdepodobne
zažijete o pár
mesiacov sklamanie. Kamarátovi
bol pravdepodobne
osud v tej chvíli naklonený.
Myšlienky majú
obrovskú moc, ale nie sú
všemocné. Majú schopnosť
priťahovať podobné
myšlienky a každopádne
im možno prisudzovať
pozitívny účinok, predsa
však nedokážu všetko.
Keby sme sa mohli cítiť
šťastní len vďaka tomu, že
si to budeme želať, proste
by sme si to želali – a hra
by bola dohraná. Ale tak
to nie je. Ak sa matka
v noci strachuje o svoje
dieťa, ktoré malo byť už
štyri hodiny doma, asi jej pramálo
pomôže snažiť sa v takom emočnom
rozpoložení tvoriť pozitívne myšlienky.
Starosť o druhých pochádza
z duše, z jadra človeka, ktoré je
omnoho silnejšie ako myšlienkové
chcenie.
ROVNICA ŠŤASTIA
Ak si prečítame všemožnú motivačnú
literatúru, ktorá nám pomáha
nájsť cestu k šťastiu, môžeme spozorovať
určité podobné charakteristiky.
Rovnica šťastia je pomerne jednoduchá:
šťastie = uspokojenie/potreby.
Človek je bohatý, ak má dosť peňazí,
aby uspokojil všetky svoje túžby.
SPOLOČNOSŤ
O pôvode symbolov šťastia
Nie je celkom jasné, ako sa zrodili dnešné symboly šťastia.
Existujú však určité výklady, ako mohli vzniknúť:
• Štvorlístok
Táto mutácia je v prírode relatívne vzácna, a práve mimoriadne veci sa
spájajú so šťastím. Štyri lístky okrem toho pripomínajú rovnoramenný
kríž, teda starý symbol Pravdy. Kedysi sa so štvorlístkom spájali aj povery.
Napríklad dievča, ktoré si z takého štvorlístka odhryzlo (nie odtrhlo!), mohlo
dúfať v šťastnú lásku.
• Kominár
Po tisícročia bývalo najdôležitejším centrom domu práve ohnisko a dobre
fungujúci komín bol zárukou teplého jedla a príjemného tepla. Je jasné,
že kominár mal mimoriadny význam, pretože zaručoval, že „srdce domu“
bude dobre pracovať. A kde je centrum v poriadku, tam by malo fungovať
i všetko ostatné…
• Podkova
Podkova chráni koňa, ktorý sa dávnejšie tešil mimoriadnej úcte vzhľadom
na svoju silu a spôsobilosť na prácu v poľnohospodárstve a zaisťovanie
mobility. Z ochrannej funkcie podkovy je možné vyvodiť domnienku,
že bude chrániť aj ľudí pred nebezpečenstvom a zranením. Ale pozor!
Podkova musí byť na stene zavesená otvorenou stranou nahor, inak „šťastie
vypadne“.
Existujú teda dva spôsoby, ako bohatstvo
získať: Buď zarobíme, zdedíme,
požičiame si, či nakradneme
toľko peňazí, aby vyhovovali našim
túžbam, alebo si vypestujeme spôsob
života, v ktorom bude len málo
túžob – tak budeme mať vždy dostatok
peňazí. Ako hovorí Dan Millman,
„Tajomstvo šťastia
nespočíva v tom, že
sa snažíš mať niečoho
viac, ale v tom, že si
pestuješ schopnosť
radovať sa z mála“.
• Lienka
Lienka sedembodková, nazývaná aj pánbožkova kravička, má pestré krovky
a navyše je skutočným šťastím pre záhradníka, pretože požiera vošky a patrí
medzi rozkošných prirodzených bojovníkov proti škodcom.
• Prasa
U Germánov bol kanec ako posvätné zviera symbolom sily a plodnosti,
blahobytu a bohatstva. Kto mal prasa, bol považovaný za privilegovaného,
a tým i šťastného. Aj mimo európskeho kultúrneho okruhu má prasa
podobný význam. V Číne je symbolom spokojnosti a domáceho šťastia
a v Japonsku stelesňuje silu, rovnako ako kedysi u Germánov.
autor motivačnej literatúry, ktorá
ovplyvnila milióny ľudí: „Tajomstvo
šťastia nespočíva v tom, že sa snažíš
mať niečoho viac, ale v tom, že si pestuješ
schopnosť radovať sa z mála“.
Túto vetu sme v mnohých obmenách
počuli viackrát, takže môže
znieť ako prázdna fráza. Ono to
totiž len tak nefunguje, zrazu si povedať:
„dobre, idem sa tešiť z mála“.
Napriek tomu sa to dá, je na to však
potrebná zásadná vec – a tou je duchovné
naplnenie.
DUCHOVNÉ NAPLNENIE
Duchovné naplnenie, ako to už
názvu vyplýva, je niečo, čo naplní
dušu človeka, to najhlbšie vnútro
kaž dého z nás. A je to opäť niečo, čo
mohol prežiť každý. Nepotrebujeme
7
Svet Grálu
29 | 2011
SPOLOČNOSŤ
po tom pátrať v knihách, pretože takýto
zážitok sme neraz iste okúsili.
Niekto si vybaví spomienku, ako
daroval chlapcovi zo susedstva bicykel,
pretože boli prázdniny a on
žiadny nemal. Chlapcova vďačnosť
ho hriala pri srdci. Iný si predstaví
úspešné zvládnutie náročnej úlohy
v zamestnaní, ktoré prinieslo úžitok
celej firme, ďalší daroval priateľke
obraz, ktorý sám namaľoval. Možnosti
ako toto naplnenie dosiahnuť
sú tisícoraké, spája ich však spoločný
menovateľ: „snaha byť na úžitok
iným, nie sebe“. Práve pri tejto snahe,
ktorá je zameraná na úžitok druhým,
človeka zasiahne to najhlbšie
šťastie, ktoré je schopné rozochvieť
celé jeho telo, a dokonca umlčať hlasivky.
V takomto okamihu má človek
pocit, akoby ho zasiahla mocná, neviditeľná
sila. V tejto chvíli človek vie,
že toto je to šťastie, ktoré ospevovali
básnici, toto je tá cesta, ktorou môže
dosiahnuť blaženosť. Vtedy sa už viac
nepotrebuje pýtať, nepotrebuje čítať
knihy, nemá pochybnosti ani otázky,
on to proste vie.
ŠŤASTIE AKO
VEDĽAJŠÍ EFEKT
Na tento fakt poukazovalo mnoho
významných osobností, predsa však
ho musí každý z nás sám prežiť, aby si
ho plne uvedomil a uveril mu. Človek
potrebuje zmysel života, zmysluplnú
činnosť, ktorej vedľajším efektom
bude pravé čisté šťastie. To isté mal
na mysli Thoreau, keď napísal: „Šťastie
je ako motýľ: čím viac sa za ním
naháňaš, tým viac ti uniká. Ale len
čo začneš venovať pozornosť niečomu
inému, ono priletí a poľahučky ti
sadne na rameno.“
Známy psychiater Viktor Frankl,
ktorý prežil koncentračný tábor, poukazuje
na to, že ak človek nájde
svoj zmysel, nájde aj šťastie a vôľu
8
Svet Grálu
29 | 2011
žiť i v tých najťažších vonkajších
podmienkach.
Ak sa človek dostane tak ďaleko
a pochopí pravú podstatu šťastia
a začne ju aj uplatňovať, celý jeho
život sa od základu zmení. Nie je to
tak, že by pozemské pôžitky a radosti
zo svojho života vyradil a pohŕdal
nimi. To vôbec nie je potrebné.
Práve v duchovnom naplnení však
má z týchto vecí omnoho silnejší
pôžitok a väčšiu radosť. Nestavia si
ich však za primárny základný cieľ,
pretože vnútorne vníma, že pre jeho
život nie sú nutné. Je predsa šťastný.
V takomto živote prežíva aj povestné
„šťastie bez príčiny“. Je to spôsobené
tým, že je veľmi silne napojený na základnú
životnú energiu, ktorá prúdi
celým stvorením a hoci je neviditeľná,
možno ju preciťovať. Toto neviditeľné
spojenie sa prejavuje ako detská radosť
zo všetkého, čo svet ponúka.
Od pohľadu na krásneho motýľa,
ktorý okolo preletí, až po hlas vetra,
ktorý práve vanie. Ako píše Herbert
Vollmann: „Len čo človek spozná, že
iba spojenie s duchovnou silou je jeho
najvyššie šťastie, za nič na svete už
nebude chcieť postrádať jej vedomé
prijímanie, nech sa nachádza kdekoľvek
v nezmerných diaľkach stvorenia.“
ŠŤASTIE V KAŽDEJ
CHVÍLI
Cesta k šťastiu je vlastne veľmi
jednoduchá. Je len trocha ťažšie dosiahnuteľná,
pretože nikto nás k nej
nemôže prinútiť, ani nám šťastie vysypať
do lona. Musíme za ním kráčať
krok za krokom celkom sami. Je potrebné
sa len trocha viac pozorovať,
vnímať, ktoré činnosti nám dopomáhajú
k tomu, aby sme mali v sebe viac
životodarnej energie. Vtedy tiež spoznáme,
že v nečinnosti by sme šťastie
nikdy nedosiahli. A na tej ceste, trvalej
snahe za vyšším cieľom, postupom
času spozorujeme, že šťastie už
nemusíme ďalej hľadať, pretože naša
cesta je šťastie.
Tomáš Výboch
tomas.vyboch@svetgralu.sk
Dan Millman – Múdrosť pokojného
bojovníka
Herbert Vollmann – Čo stojí za tým
ZDRAVIE
Každý priestor
odzrkadľuje dušu človeka,
Moderný človek triedi odpadky, je biopotraviny
a žije v byte zariadenom
podľa FengShui. Trendy zdravého života
a zdravého bývania považujú ľudia často
za dostatočné pre kvalitne prežitý život.
„Neničím planétu, verím v energiu,
ktorá vytvorí v mojom dome pri dodržaní
istých zásad harmóniu, znamená
to teda, že i ja budem žiť v harmónii
s vesmírom…“ No je to skutočne také
ľahké? Pravidlá, o ktorých sa v literatúre
o FengShui píše, sú – rovnako ako
všetky ostatné „hity“ poslednej doby –
predovšetkým podporným pomocníkom.
Zásadná je totiž práve zmena, ktorú by
mal človek urobiť v myslení a v postojoch,
nestačí len správne pohnúť nábytkom
a nad dvere zavesiť zvonkohru. Andrea
Gheorghe spoznala ako poradkyňa
v priebehu svojej praxe celý rad ľudí,
ktorým FengShui pri správnom pochopení
pomohlo z problémov…
Rozprávala som jednej známej, že budem
robiť rozhovor o FengShui a prekvapilo
ma, že vôbec netušila, o čo ide.
Myslela som si, že takúto otázku vôbec
nepoložím, ale asi budem musieť – kvôli
tým, ktorí o FengShui budú čítať prvýkrát…
Tak o čo teda ide?
ktorý ho obýva
Rozhovor s Andreou Gheorghe
o FengShui i súvislostiach v živote…
FengShui v preklade znamená voda
a vietor. Pradávne generácie verili, že
celým naším vesmírom prúdi takzvaná
energia čchi, jej pohyb a prejav možno
prirovnať práve k vetru a vode. Stále častejšie
sa dnes zaoberáme tým, na čo už
vtedy ľudia prišli. Nerozlišovali medzi
týmto a oným svetom, medzi hmotným
a nehmotným. Všetko existujúce pre
nich bol jeden SVET a jedna SILA – len
9
Svet Grálu
29 | 2011
ZDRAVIE
rôzne organizovaná. Týmto spôsobom
chápania sveta a vďaka vysoko rozvinutému
intuitívnemu vnímaniu dokázali
nielen perfektne popísať prírodné zákonitosti,
ale odovzdali nám dokonalé
systémy, nad ktorými dnes stojí nejeden
moderný vedec v úžase. Existuje stále
viac definícií a popisov pre túto oblasť
a niektoré sú také odborné, že už im ani
sama nerozumiem. Zjednodušene by
som povedala, že FengShui je umenie
harmonického života v harmonickom
prostredí.
A čím to je, že je dnes také populárne?
Dôvodom je stále sa zvyšujúci záujem
a dopyt po zdravšom životnom
štýle, po návrate k prírode, ku koreňom
a k pôvodným hodnotám. FengShui
dokáže pozitívne ovplyvňovať jemnohmotné
prostredie človeka a vychádza
z poznania, že vonkajší svet ovplyvňuje
a pôsobí na naše podvedomie. Znalos ti
prírodných zákonitostí a ich uplatnenie
v staviteľstve boli súčasťou všetkých vyspelých
kultúr a civilizácií – od Egypta
cez antiku, gotiku, až po Santiniho baroko.
A ja s veľkým potešením sledujem,
ako sa princípy FengShui pomaly stávajú
súčasťou i nášho života. U nás v malom,
vo svete už v pomerne veľkom meradle.
Pri FengShui sa hovorí o energii
čchi, ktorá prúdi napríklad domom
a ak narazí na nejakú blokádu, „netečie“
správne.
Áno. Je tu viac rovín, ktoré sa posudzujú.
Základná je škola formy, ktorá
sa zaoberá hmotou. Tá najrýchlejšie pôsobí
na pohodu a zdravie človeka. Obsahom
tejto školy je správne umiestnenie
nábytku, použité materiály, tvary, farby
a aj pravidlá prúdenia energie čchi. Snažíme
sa dosiahnuť, aby energia neprúdila
príliš rýchlo a aby sa nikde neblokovala.
Toto je základ každého dobrého Feng-
Shui. K tomu sa potom pridávajú metódy
a školy, ktoré sa zaoberajú jemnohmotnejším
svetom. Napríklad účinkami
energie neba (slnko) na zemi sa zaoberá
takzvaná škola kompasu, v ktorej môžeme
okrem atmosféry priestoru vidieť
i jednotlivé oblasti života ľudí. Ďalšie
metódy skúmajú jemnohmotný svet
priestoru a ľudí. Je to astrológia a pôsobenie
času v našom hmotnom svete.
Pokúsim sa dosť zostručniť váš životopis.
FengShui sa zaoberáte už dvadsať
rokov, dlho ste ho študovali a dnes
o ňom i prednášate. Prevádzkovali ste
aj obchod s predmetmi FengShui, v súčasnej
dobe sa však už zaoberáte praxou
a poradenstvom, cestujete po celej
republike v aute s čínskym drakom .
Praxou a poradenstvom sa zaoberám
od roku 2003. Okrem toho od roku 2006
vyučujem FengShui na strednej stavebnej
priemyselnej škole v Brne. Priebežne
usporadúvam a ponúkam aj semináre,
kurzy, prednášky a školenia FengShui
po celej republike. V súčasnej dobe spolupracujem
s architektami a projektantmi,
firmami a ľuďmi so vzťahom
k zdravému bývaniu, ekológii, alternatívnym
zdrojom energie a so vzťahom
k holistickému prístupu k človeku a jeho
životnému prostrediu. V osobnom poradenstve
v oblasti zdravia a zvýšenia kvality
života klientov ešte spolupracujem
s lekármi zaoberajúcimi sa okrem svojej
západnej lekárskej kvalifikácie i alternatívami
ako je tradičná čínska medicína,
akupunktúra, homeopatia, naturopatia
a s odborníkmi na špeciálne masáže,
psychoterapiu atď.
Pôvod FengShui sa datuje do doby pred 6000 rokmi v starej Číne a v posledných
rokoch sa stále viac uplatňuje i u nás na západe. Pod rôznymi názvami ako fengšuej,
harmonizácia prostredia, zdravé bývanie, atď., sa stále častejšie objavuje na pultoch
kníhkupectiev, v novinách a časopisoch, v ponuke služieb renomovaných architektov
a poradcov FengShui, v inzercii realít, v podobe školení a seminárov, atď.
10
Svet Grálu
29 | 2011
Čo vás presvedčilo o tom, že Feng-
Shui je to pravé? Čo vás na tom tak
nadchlo?
Predchádzal tomu jeden veľmi silný
okamih. Mala som zážitok prítomnosti
vysokej energie. Mala som tridsaťtri
rokov a stalo sa to náhle a bez varovania…
Bola to svetelná explózia, dotyk
božej prítomnosti, nedá sa to popísať slovami.
Cítila som vysokú energiu a dostávali
sa ku mne rôzne informácie…,
i súkromné. Dôležité je však aj to, čo sa
dialo potom. Asi tri dni som vôbec nemohla
spať; prechádzala mnou energia,
úplne som „vibrovala“, asi tri alebo štyri
ZDRAVIE
mesiace som bola v stave, keď som žila,
ale zároveň bola stále akoby nad týmto
svetom…, bola som blažená. A zistila
som aj, že vidím svet „farebne“ – patogénne
zóny, energie priestoru, aury ľudí…
po tých štyroch mesiacoch sa to začalo
postupne zatvárať. Dnes tiež môžem vidieť,
pokiaľ sa sústredím a chcem. Ale už
to nie je samé od seba, už nie som akoby
prenasledovaná na každom kroku, vrátila
som sa nohami na zem.
Ako na to dnes spomínate? A ako si
to vysvetľujete?
Bolo to nádherné, ale veľmi ťažké obdobie.
V jednom okamihu som sa dostala
zľava úplne doprava. Stalo sa to v čase,
keď som verila v dokonalú prírodu, vedu
a úžasného človeka, ale nie v Boha. Zaujímali
ma síce filozofi a ich výklady sveta,
ale trápil ma strach zo smrti, z nenaplnenia
a z nenájdenia zmyslu života, že
predsa tu nie sme preto, aby sme vyrástli
a priviedli na svet ďalšie deti a potom
sami umreli… Ten zážitok ma hodil
úplne na inú stranu. Potom som sa už
jednoducho musela vydať na cestu poznania
– už aj preto, že inak by som
asi skončila na psychiatrii. Začala som
vnímať energie priestoru a vo FengShui
našla veľa odpovedí na to, čo som videla.
To bol pre mňa dôkaz, že som našla TO
pravé. A neskôr, keď sa narodil môj syn
Benedikt, overila som si na ňom množstvo
vecí, ktoré som dovtedy poznala
len teoreticky. Napríklad vplyv zrkadla
v spálni, ktoré keď nebolo v noci zakryté,
spôsobilo u syna nočné mory. To som si
overila hneď niekoľkokrát.
Mám z vášho rozprávania taký pocit,
že ste sama prišli k akémusi poznaniu,
ktoré by sa napríklad ani nemuselo
volať FengShui. Môže to tak byť, že
každý z tých poradcov je jedinečný –
že jeden má veľa načítané a iný zase
veľa zažil, spoznal a vyskúšal?
Máte pravdu, FengShui mám v názve
vlastne už len preto, že ľudí tento pojem
oslovuje. Ale ja už skôr preferujem názov
zdravé bývanie. A prišla som na to, že
každý priestor odzrkadľuje dušu človeka,
ktorý ho obýva. Je v podstate odrazom
jeho vnútorného života. Nemám na to
názov, ale zistila som, že veci sú omnoho
zložitejšie, ako sa dá vyjadriť v knihách.
Pristupujem k priestoru, ale v skutočnosti
k človeku. Zistila som, že priestor
môže na človeka pôsobiť pozitívne a pomôcť
mu, ale sám osebe nič nevyrieši.
Riešiť musí každý človek svoj život sám.
Harmonický priestor mu to môže uľahčiť.
Pochopiteľne, niektorí ľudia hľadajú
FengShui kvôli tomu, že hľadajú pomoc.
Cez priestor je to však cesta okľukou,
treba ísť hlavne k človeku, k jeho duši
a myšlienkam. Našťastie dnes pribúda
klientov, ktorí dospeli tak ďaleko, že sa
chcú rozvíjať, rásť, chcú zdravo jesť, žiť,
mať dobré vzťahy a harmonický priestor.
A to je iný prístup, a pre mňa ako poradkyňu
ideálny.
Ja sa veľmi dobre cítim v prostredí,
kde je čisto. Respektíve, doma mi je
najlepšie, keď mám poriadené a čisto,
veci na svojom mieste. Potom mám
pocit, že tam prúdi dobrá energia.
Myslím si, že je to asi prirodzené. Človek
má lepšiu náladu a úplne inak rieši
napríklad konflikty, rôzne problémy...
V neupratanom byte – nech sa snažím
akokoľvek – nie som vždy spravodlivá
k svojim deťom. Ale poznám aj domácnosť,
kde majú vždy perfektne upratané,
a necítim sa tam dobre. Akoby
tomu domu chýbal život…, ten dom
akoby človeka vysával. Tak ako je to
s tou energiou?
Chcela by som zboriť všetky mýty,
ktoré sa píšu v knižkách. FengShui nie
je štýl a ani nehlása, že máte mať sterilný
poriadok. Dobré FengShui spoznáte
podľa toho, že sa v priestore cítite
dobre. A pokojne môže byť aj sem tam
smietka na podlahe. Je to i prostredie,
kde sú staré fotografie alebo starý nábytok,
ktoré FengShui v knihách neodporúča.
Ale je dôležité, ako sa tam cítite.
A preto ani nikdy nikomu nediktujem,
Andrea GHEORGHE (51 rokov) je dnes
uznávanou poradkyňou FengShui. Žije
v Brne a má päťročného syna Benedikta.
„S FengShui som prvýkrát prišla do styku
pred viac ako 20 rokmi v Rakúsku, kde som
v tej dobe žila. Absolvovala som tam prvé
semináre, na ktorých som sa stretla s majstrom
FengShui z Číny, ktorý významne
ovplyvnil moju ďalšiu orientáciu a smerovanie
v tomto odbore. To ma tak nadchlo,
že som sa v roku 2000 po návrate do našej
republiky dala na štúdium dvojročnej Školy
geomantie a FengShui. Súbežne som začala
študovať taoistickú kozmológiu, tradičnú
čínsku medicínu, astrológiu a intuitívne
FengShui. Ako vyvrcholenie svojich
štúdií považujem Európsku školu FengShui
a štúdium Posvätnej geometrie.
ako veľmi musí mať poriadené alebo
čisto. Každý človek to cíti a spozná sám.
FengShui je však rozhodne proti sterilnému
prostrediu. Skôr ako by mali mať
veci svoje pevné miesto natoľko, že pôsobí
až mŕtvo, je niekedy omnoho lepšie,
keď tamto stojí hrnček a tam fotka, veci,
ku ktorým máte nejaké väzby. Všetko
má mať svoje miesto dané životom človeka,
ktorý tam býva. Dnes vidíte všade
v časopisoch nádherne nafotené kuchyne,
čisté obývačky a nie je tam nič
iné, iba čistá línia, design. A ľudia, ktorí
sú ovplyvniteľní módou a trendmi, sa
to snažia docieliť aj u seba doma a stávajú
sa tak otrokmi takéhoto prostredia.
A keď tam prídete a všade je tak „čisto“,
že máte pocit, že nesmiete nič pokrčiť
alebo s niečím pohnúť, nemôžete sa tam
ani dobre cítiť.
11
Svet Grálu
29 | 2011
ZDRAVIE
12
Svet Grálu
29 | 2011
Hovoríte o intuícii, ktorá nám napovie,
či v byte prúdi harmonická energia.
K tomu nám môže pomôcť i FengShui,
kde sú určité pravidlá čo ÁNO a čo
NIE… Dajme tomu, že verím, že to funguje,
ale v zariadenom a zabývanom
byte toho už nemôžem veľa zmeniť...
V okamihu, keď človek získa skutočne
veľa informácií a zistí, že všetko sa nedá,
potrebuje zistiť, čo sa dá a čo je prioritou.
Uvediem príklad. Keď chceme dosiahnuť
zdravé spálne, zíde sa hneď niekoľko
pravidel podľa FengShui, ktoré je
dobré naplniť, aby človek dosiahol skutočne
zdravý spánok a kvalitný priestor.
Po prvé – aby nespal na tzv. patogénnych
zónach, čiže na spodnej vode alebo
geologickom zlome, ďalej aby bola posteľ
správne umiestnená voči dverám
a oknu, aby nespal priamo pod oknom
alebo v prievane, alebo priamo oproti
dverám, atď., okrem toho aby videl z postele
na dvere i okno, aby mal pocit bezpečia.
Niektorí ľudia sú citliví na svetovú
stranu. Pre všetkých je všeobecne
vhodný sever. A okrem toho sa ľudia
delia ešte na dve skupiny, pre ktorých
sú svetové strany rôzne. To už je štvrtý
aspekt. A sú ďalšie – elektrosmog, materiály,
šikminy, architektonické prvky…
Poradca vidí, že nemôže naplniť všetky
požiadavky, takže musí niekde ustúpiť
a tu je dôležité vedieť, kde to možné je
a kde nie. Knihy vám popíšu ideálny stav,
ale ten sa dá často veľmi ťažko dosiahnuť.
A tak dochádza k situáciám, keď sa
žiaľ ustúpi tomu najdôležitejšiemu – teda
patogénnej zóne. Preto je dôležitá prax –
mnoho skúseností dá veľa vedomostí,
a vďaka nim poznám spústu možností,
ako veci riešiť, ako vyhodnotiť dôležitosť
zmien.
Takže k ideálnemu stavu
sa môžeme blížiť, nemusíme
ho naplniť.
V časoch, keď FengShui
vznikalo, ľudia sa omnoho
viac venovali tomu, kde budú
žiť. My sme už túto potrebu
stratili alebo ani nemáme
inú možnosť. Potom žijeme
tam, kde nám je „vykázané“
žiť. Ale vždy sa nájde riešenie.
Vždy sa dá niečo vylepšiť.
Takže ľuďom napríklad
poradím, aby si na noc
hlavne zatvárali dvere spálne
a na okno dali ťažký záves.
A pomôže to a ani to nie je
finančne náročné.
Rada spím pod šírym
nebom. Musím sa v tej súvislosti
opýtať: je na tom
niečo zlé?
Pokojný spánok pod
šírym nebom by som prirovnala
k čistote a nevinnosti
malého dieťaťa, ktoré
sa nezaťažené strachom
z divokej zveri a zlých ľudí plne a pokojne
oddá situácii, v ktorej sa nachádza…
Tiež takto rada spávam, ale väčšinou
si ľahnem hlavou k stromu, kríku,
alebo k batohu. A sme opäť pri FengShui.
A tie ťažké závesy sú kvôli svetelnému
znečisteniu z ulice a rieši sa tak aj prievan
medzi dvermi a oknom, čo v prírode
nie je.
Čo je najdôležitejšie pre dobrú
energiu?
Myslím, že zvládnuť tú hmotu.
Umiestnenie nábytku, hlavne postelí,
farby, ktoré veľmi pôsobia na človeka,
a usmerniť energiu v priestore podľa pravidiel,
ktoré sú dobre popísané vo väčšine
knižiek o FengShui.
Ale mne teraz chýba jedna vec, o ktorej
ste sa už síce zmienili, a síce, že
predpokladom toho správneho prúdenia
musí byť správne nastavenie človeka,
ktorý tam žije.
Určite áno. To je najkrajšia práca i pre
mňa, keď človek prichádza s tým, že chce
i seba posunúť ďalej, že sa chce rozvíjať
duchovne a pridať k tomu i priestor.
Rada by som v tejto súvislosti spomenula
jeden problém, o ktorom sa málo
hovorí. FengShui, ktoré sa dosť rozšírilo
po celej Európe, má korene v Hongkongu,
nie v Číne. To je komerčné fengshui,
ktoré vzniklo len pred asi 40 rokmi.
Vidieť ho tam na každom kroku, i banky
tam medzi sebou súperia, pomocou tvarov
sa snažia vzájomne sa zlikvidovať.
A toto fengshui sa dostalo do Ameriky
a odtiaľ do Európy. Je to komercia. Môžete
si kúpiť knižku a podľa šablóny sa
pohrávať so svojím priestorom. V pôvodnom
taoistickom FengShui z Číny
je toto nemysliteľné. Tam je to vždy prepojené
s múdrosťou, spojené s prírodou
a jej zákonmi, so slnkom, s cestou životom.
Číňania predpokladali, že človek
bude dbať na životosprávu, na svoju
duchovnú očistu, na priestor. Hovorili,
že človek, priestor a čas sú partneri a že
medzi partnermi existuje zákon – ako
ja na teba, tak ty na mňa. A preto existovala
i omnoho väčšia úcta k priestoru
a k nakladaniu s časom. Preto sa ľudia
snažili žiť v prít omnosti, preto hovorili,
že čas uráža žiť v minulosti alebo budúcnosti,
že je potrebné žiť tu a teraz a dbať
o svoj priestor, ktorý nám vráti to, ako
sa k nemu správame. Toto je pôvodné
FengShui, ktorému verím.
Vo FengShui sú rôzne metódy, ktoré
sú dané, ale asi 40 percent tvorí oblasť,
ktorá sa riadi intuíciou. Žiadna
kniha vám nenadiktuje, čo je potrebné
u klienta rozpoznať. Intuícia vám poradí,
čo je a čo nie je správne, a predovšetkým
je potrebné vzájomne sa s klientom pochopiť.
Je dobré mať na pamäti, že pokiaľ
existuje nejaký problém, ktorý chce ten
človek riešiť, potom je príčina u neho,
nie v priestore. Jedine s jeho vnútornou
zmenou sa môžu veci niekam posunúť.
FengShui teda nepomôže tomu, kto
sa sám nechce zmeniť, ale chce len
meniť veci okolo seba?
Uvediem príklad – človek, ktorý si
ľahne na patogénnu zónu a ktorý nič
na sebe nezmení, si aj po presťahovaní
do nového domu znovu na tú zónu
ľahne. Keď človek ochorie na zóne, ochorie
na tom mieste v tele, kde mu to má
priniesť nejakú informáciu. Ale len čo
ľudia dospejú do štádia, že chcú veci
zmeniť a naozaj ísť dopredu, všetko sa
dá do pohybu a nájde sa aj lepšie miesto
pre posteľ.
Čomu všetkému potom môže Feng-
Shui pomôcť?
Môže pomôcť vo všetkých oblastiach
života. Keď chcem harmonizovať
priestor, dostanem sa do kontaktu
s klientom a často prídeme na nejakú
oblasť života, ktorú je potrebné podporiť.
Preto treba, aby sa i poradca vyvíjal duchovne,
aby vedel, prečo sa ľuďom dejú
rôzne veci, poznať i príčiny chorôb, starostí,
ktoré ľudí stretávajú – zdravotné,
finančné, vzťahové, duševné a napríklad
i alkoholizmus.
A keď si ľudia napríklad kvôli prílivu
financií dávajú do bytu žabku či
iné podporné predmety? Môže to niečomu
pomôcť?
To bolo moje obrovské sklamanie,
keď som mala obchod s takýmito predmetmi.
Ľudia si často mysleli, že im žaba
alebo kryštál vyrieši problémy. Každému
som hovorila, že pokiaľ sa to podarí,
potom majú takú vnútornú silu, že
žabu ani kryštál v budúcnosti nebudú
potrebovať. Symbolika je samozrejme
silná a existujú tzv. akupunktúrne body
priestoru, ktoré keď sa podporia, silno
zavibrujú, ale nestane sa nič iné, len to,
že zapôsobia na človeka – a ten človek
môže niečo zmeniť v sebe, čo sa potom
premietne do jeho života. Všetky problémy
– zdravotné, finančné i vzťahové –
je potrebné hľadať u človeka. V poslednej
dobe sa často používa termín psychológia
priestoru. V skutočnosti má dušu človek,
nie priestor. Moja skúsenosť je taká, že
všetci ľudia, ktorých stretávame, všetky
situácie, ktoré zažívame, všetky naše
radosti i starosti sú výsledkom reakcie
medzi naším vnútrom a okolitým svetom.
Žijeme obklopení obrovským zrkadlom.
Musíme sa teda opäť vrátiť ku koreňom,
k tomu, čo už ľudia dávno vedeli
a z toho znovu vychádzať.
FengShui je čínske, v Indii mali Vastu,
na západe posvätnú geometriu – ľudia
skúmali pôdu, či bude napríklad vhodná
na postavenie mesta alebo domu. Pred
založením Ríma nechali na pozemku
pásť zvieratá, potom ich zabili a skúmali
ich vnútornosti, pozorovali, kam si zvieratá
ľahnú, a tak ďalej. Vzťah k priestoru
mali ľudia vždy a všade a snažili sa ho
nejako uchopiť a zmapovať. Dnešné
FengShui, z ktorého by sme mali vychádzať,
by malo byť súhrnom toho najlepšieho,
na čo kedy ľudia prišli a malo by
byť zároveň prepojené s tým, čo dnes
máme k dispozícii v našich podmienkach.
To je napríklad trvalo udržateľný
spôsob života, obnoviteľné zdroje, prírodné
materiály. Dnes musíme venovať
pozornosť veciam, ktorými sa ľudia
v minulosti zaoberať nemuseli, pretože
žili viac v súlade s prírodou. FengShui
by malo zahrnúť úplne všetko – človeka,
priestor i čas. A nemali by sme riešiť len
tú svoju spálničku, ale celý dom, dom
v záhrade, v obci, v krajine, na Zemi
i v celom Stvorení.
Zhovárala sa Marie Šuláková
marie.sulakova@svetgralu.cz
13
Svet Grálu
29 | 2011
Prečo
Siegfried Hagl
to Boh všetko dopúšťa?
16
Svet Grálu
29 | 2011
TÉMA
V roku 1710 vyšlo v Amsterdame prvé vydanie „Teodícey“, diela Gottfrieda Wilhelma
Leibniza, všestranného nemeckého učenca a jedného z najvýznamnejších filozofov
svojej doby. Vo svojom diele hľadal odpoveď na otázku, prečo všemohúci Boh
dopúšťa toľko utrpenia. Táto otázka sa stáva dnes ešte aktuálnejšia. V súčasnosti
totiž prírodné katastrofy pripravujú o život asi 80 000 ľudí ročne.
ottfried Wilhelm Leibniz (1646 –
G 1716), sa vo svojom slávnom diele
„Teodícea“ zaoberal „Božím dobrom,
slobodou človeka“ a tiež „pôvodom
zla“. O čo presne v diele ide?
Ide o „zdôvodnenie, vysvetlenie
Boha“; teda o pátranie po odpovedi
na prastarú otázku: „Ako môže Boh
takéto niečo dopustiť?“
Tento rozsiahly spis si položil za cieľ
rozpracovať náročnú dilemu a v 18.
storočí sa stal jedným z najčítanejších
diel. Prvé, francúzske vydanie bolo
čoskoro nasledované nemeckým prekladom
a potom aj ďalšími vydaniami
v mnohých iných jazykoch. „Teodícea“
však zostáva aj naďalej jedným z najrozpornejších
diel.
Leibniz dospel vo svojich úvahách
k názoru, že žijeme v najlepšom svete,
aký si len dokážeme predstaviť, pretože
„...ak by nebol medzi všetkými
možnými svetmi jeden, ktorý by bol
tým najlepším, Boh by nestvoril žiaden.“
(4, S. 110)
Tento argument však nebol a ani
dnes nie je uspokojivý pre každého.
Mnohí pochybujú o spravodlivosti
Boha keď tisíce, ba milióny ľudí, z pohľadu
človeka často aj nevinných,
kruto prichádzajú o život ako obete
prírodných katastrof alebo páchaných
zločinov. Ak vezmeme do úvahy viaceré
udalosti za posledné desaťročia –
genocída v Arménsku, masové vraždy
a gulagy boľševikov, nacistické koncentračné
tábory, vyhnanstvo z východného
bloku, krutosti páchané počas
Maovej proletárskej revolúcie v Číne,
genocída v Juhoslávii, v Rwande, v Sudáne
alebo v Kongu – je pochopiteľné,
že môžu vyvolávať pochybnosti o Stvoriteľovej
spravodlivosti.
ZEMETRASENIE
NA SVIATOK
VŠETKÝCH SVÄTÝCH
Ráno 1. novembra v roku 1755 postihlo
hlavné mesto Portugalska Lisabon
zemetrasenie, ktoré zničilo 85
percent všetkých budov; medzi nimi
kráľovské paláce, knižnice a väčšinu
kostolov. 15-metrová prílivová vlna
udrela smerom k ústiu rieky Tejo a pod
jej tlakom praskali dvere domov a rúcali
sa múry. Počet obetí sa odhaduje
na 30 000 až 90 000 (z celkového počtu
275 000 obyvateľov). Toto zemetrasenie
sa tak stalo jednou z najstrašnejších
prírodných katastrof v novších dejinách
Európy. Okrem Lisabonu bola
zasiahnutá aj južná provincia Algarve
a dokonca i v Luxembursku, Škótsku,
či vo Švajčiarsku boli tieto otrasy citeľné
a spôsobili škody. Morská vlna
vytrhla lode z ich kotvíšť v Anglicku,
Holandsku a dokonca i vo Švédsku.
Táto katastrofa prinútila portugalskú
vládu urýchlene konať. Osvietenskými
ideami ovplyvnený predseda vlády, neskôr
známy ako Marquês de Pombal
(1699–1782), vraj povedal: „A čo teraz?
Pochovajte mŕtvych a nakŕmte živých.“
Okamžite začal organizovať záchranné
práce a odpratávanie trosiek. Na filozofovanie
o duchovno-náboženskom
význame tejto udalosti mu jednoducho
nezostával čas. Nechal však spísať
údaje o celom priebehu zemetrasenia
a stal sa tak predchodcom modernej
seizmológie.
Tento prírodný úkaz fascinoval aj
mladého filozofa Immanuela Kanta
(1724–1804); zbieral o ňom dostupné
informácie a hľadal jeho prírodné
príčiny.
Lisabon bol napokon na základe veľkorysých
plánov znovu vybudovaný.
AKO MOHOL BOH
DOPUSTIŤ TAKÚTO
OBROVSKÚ TRAGÉDIU?
V celej Európe sa stalo lisabonské
zemetrasenie veľkou mediálnou udalosťou.
Dnes, keď sa to informáciami
o katastrofách v televízii len tak hemží,
sotva môžeme pochopiť, ako hlboko
boli vtedy ľudia otrasení. Európske
krajiny prejavili Lisabonu veľku solidaritu;
boli totiž s portugalským hlavným
mestom obchodne prepojení. No
na druhej strane, 200 000 obetí, ktoré
si táto katastrofa vyžiadala v severnej
Afrike, zostalo pritom takmer bez
povšimnutia.
Toto silné zemetrasenie, ktoré pocítili
aj mnohí ľudia stovky kilometrov
od Lisabonu, sa prejavilo aj v duchovnej
oblasti – otriaslo optimizmom viacerých
osvietenských mysliteľov. Totiž
silne katolícku krajinu, ktorá sa zasadzovala
o šírenie kresťanstva po celom
svete, zasiahol krutý úder. Bolo ťažké
zosúladiť tradičné učenie duchovných,
ktorí sa na zemetrasenie pozerali ako
na „trest Boží“ (5, S. 69) 1
Táto dramatická udalosť podnietila
k úvahám mnohých filozofov a spisovateľov.
V priebehu desaťročí tak
vznikli rôzne diela:
Voltaire (1694–1778) napríklad napísal
báseň „Lisabonská katastrofa“,
a jeho román „Candide“ je uštipačnou
satirou na adresu Leibniza a jeho idey
o „najlepšom možnom svete“.
Heinrich von Kleist (1777–1811)
je autorom rozprávania, ktoré je takisto
reakciou na Lisabon a volá sa
17
Svet Grálu
29 | 2011
TÉMA
„Zemetrasenie v Čile“ (1805). No a Johann
Wolfgang Goethe (1749–1832)
vo svojich memoároch „Z môjho života,
Básnictvo a Pravda“ opisuje, ako
on sám (mal vtedy šesť rokov) prežíval
túto katastrofu: „Mimoriadna udalosť
vo svetových dejinách po prvýkrát hlboko
naštrbila duševný pokoj chlapca.
Prvého novembra v roku 1755 zasiahlo
Lisabon zemetrasenie a vyvolalo tak
veľkú hrôzu po celom svete, ktorý si
už medzitým navykol na pokoj a mier.
Bez akéhokoľvek varovania je veľké,
prepychové sídlo, obchodné a súčasne
prístavné mesto postihnuté hrôzostrašným
nešťastím. Zem sa trasie a kníše,
more kypí, lode sa navzájom zrážajú
a rozbíjajú, rúcajú sa domy, aj kostoly
a veže týčiace sa nad nimi, kráľovský
palác je sčasti pohltený morom, zdá sa,
že popukaná zem chrlí plamene: „všade
sú hŕby trosiek a nad rozvalinami sa
vznáša dym…“
Po tejto prírodnej katastrofe mnohí
začali pochybovať o „najlepšom možnom
svete“, ktorý hlásal Leibniz. Mali
tiež pochybnosti o jeho presvedčení, že
je v silách ľudského rozumu pochopiť
užitočnosť prírody a tak spoznať dobrého,
múdreho Boha. V očiach niektorých
kritikov – na čele s Voltairom – to
už viac nebolo možné.
Aj po roku 1945 sa pod vplyvom
ohavností druhej svetovej vojny objavovali
podobné skeptické myšlienky.
Theodor Adorno (1903–1969) sa domnieval,
že existuje analógia medzi lisabonskou
katastrofou a holokaustom.
V roku 1966 sa v časopise „Negatívna
dialektika“ objavila jeho myšlienka, že
zemetrasenie v Lisabone vraj stačilo
na to, aby vyliečilo Voltaira z Leibnizovej
Teodícey. 3
Zrejme nikto nevyjadril vlastné
vnútorné otrasy spôsobené touto udalosťou
lepšie ako Goethe: „Chlapca,
ktorý musel všetko opakovane vnímať,
to vážne zasiahlo. Boh, stvoriteľ
a udržovateľ neba i zeme, ktorý mu
tak múdro a milostivo sprostredkoval
objasnenie prvého článku viery, sa nepreukázal
veľmi otcovsky, keď vydal
napospas záhube ľudí spravodlivých
spolu s nespravodlivými. Márne hľadala
mladá duša spôsob, ako sa s týmito
dojmami vysporiadať – o to viac,
že ani mudrci a znalci biblických textov
sa na vysvetlení tejto situácie nevedeli
ujednotiť. “
PREČO BOH
DOPÚŠŤA ZLO?
V 18. a 19. storočí existovali silné proticirkevné
tendencie. Neboli zďaleka
posledné; cirkev totiž nechcela akceptovať
niektoré nevyvrátiteľné fakty. Skeptici
hľadeli na lisabonské zemetrasenie
len ako na ďalší dôkaz, spochybňujúci
náboženské náuky. Prastará otázka
hľadajúca pôvod zla, ktorú si kládol
už antický filozof Epikuros (341–271
pred Kr.), zostávala aj naďalej nezodpovedaná:
„Ak ho (zlo; pozn. prekl.) Boh
chce odstrániť, ale to nedokáže, znamená
to, že je neschopný, ale také niečo
sa s Bohom nezlučuje; ak to dokáže, ale
nechce, je zlomyseľný, čo sa na neho
taktiež nepodobá; ak to ani nechce
a ani nedokáže, je súčasne zlomyseľný
i neschopný a teda nie je Bohom; ale
ak to chce a dokáže, čo mu ako jediné
prislúcha, odkiaľ je potom všetko zlo?
Alebo Prečo mu nezabráni?“ 2
Každé náboženstvo má nejaké zdôvodnenie
zla. Nespočetné kázne, diskusie,
komentáre k Biblii, ku Koránu
alebo iným náboženským spisom hľadajú
odpovede, tie však napokon nikdy
nie sú uspokojivé.
Nájdeme dnes presvedčivejšiu cestu,
ako sprístupniť to, čo je pre nás ľudí
nepochopiteľné a nevysvetliteľné?
Nájdeme odpoveď na otázku o ľudskom
osude, Božej spravodlivosti
a pôvode zla?
Ja osobne som sa presvedčil o tom,
že všetko je hneď zrozumiteľnejšie, keď
nevychádzame z jediného pozemského
života konkrétneho ľudského ducha,
ale tento horizont rozšírime, berieme
do úvahy aj slobodnú vôľu jednotlivca
a nerátame so žiadnym osobitým druhom
spravodlivosti, ktorá by platila vo
výnimočných prípadoch. Takto môžeme
počítať s všeobsiahlou, nadradenou,
božskou spravodlivosťou, ktorá
v sebe zahŕňa i zdanlivé náhody.
K vyjasneniu týchto úvah a k pochopeniu
širších súvislostí nám môžu prispieť
aj prednášky z Posolstva Grálu
„Vo Svetle Pravdy“ „Zodpovednosť“
a „Osud“. Pochybnosti o Bohu a o jeho
spravodlivosti, ktorým sa človek počas
svojho života sotva vyhne, postupne
zmiznú a prenechajú miesto presvedčeniu,
že mnohé veci, ktoré sú pre nás
dnes ešte nepochopiteľné, sa celkom určite
uplatnia v obsiahlom obraze budúceho
sveta.
BOŽIA SPRAVODLIVOSŤ
Z POHĽADU
POSOLSTVA GRÁLU
Na základe prednášok, ktoré nachádzame
v Abd-ru-shinovom diele „Vo
Svetle Pravdy“, sa dá na Leibnizovu
otázku Teodícey ohľadne pôvodu zla
nájsť presvedčivá odpoveď. Poznanie
o stvorení, ktoré súvisí s témou katastrof,
prinášajú nasledujúce úryvky.
1. Boh nekoná nikdy ľubovoľne;
jeho dokonalá vôľa sa prejavuje v nemenných
zákonoch. Oni sú výrazom
Božej vôle.
Boh však vôbec nezasahuje priamo
do všetkých týchto malých a veľkých
ľudských starostí, do vojen, do utrpení
a do všetkého, čo ešte na zemi je!
Od počiatku votkal do stvorenia svoje
dokonalé zákony, ktoré pracujú samočinne
a nepodplatiteľne, takže sa všetko
splňuje navlas presne a večne rovnako.
18
Svet Grálu
29 | 2011
TÉMA
Tým je nadobro vylúčené akékoľvek
uprednostňovanie, krivda a nespravodlivosť.
Boh sa nepotrebuje o to zvlášť
starať. Jeho dielo nemá medzery. (Zväzok
2, prednáška „Osud“)
2. Aj my, ľudia, sme podriadení vláde
týchto zákonitostí, avšak nie ako obete
nemeniteľného osudu. Disponujeme
veľkým priestorom, určeným pre rozhodnutia
našej vôle, ale aj tento priestor
podlieha zákonom stvorenia. To znamená:
môžeme sa slobodne rozhodovať,
ale musíme niesť následky týchto rozhodnutí
a nesmieme sa spoliehať na to,
že Boh v prípade zlého vývoja udalostí
zasiahne do svetového diania a opraví,
čo sa pokazilo.
Neoblomne pretrváva zákon: „Čo
človek zasieva, to aj mnohonásobne
zožne!“
Týchto pár slov skrýva v sebe a napovedá
omnoho viac, než si pritom nejeden
myslí. Zodpovedajú presne navlas
skutočnému deju zvratného pôsobenia
vo stvorení. Ani by sa nedal nájsť priliehavejší
výraz na to. Tak ako žatva dáva
mnohonásobok toho, čo bolo zasiate,
presne tak aj človeka zastihne znovu
mnohonásobne to, čo svojimi vlastnými
citmi vzbudzuje a vysiela podľa
druhu svojho chcenia.
Človek nesie teda duchovne zodpovednosť
za všetko, čo robí. Táto zodpovednosť
začína už pri rozhodnutí;
nie teda až po vykonaní činu, pretože
čin je vlastne len výsledkom rozhodnutia.
A rozhodnutie je prebudením vážneho
chcenia! (Zväzok 2, prednáška
„Zodpovednosť“)
3. . To, že sme za seba plne zodpovední,
však neznamená, že by bol človek
vo stvorení odkázaný iba sám na seba.
Môže nadviazať kontakt s Bohom – napríklad
modlitbou – a tak získať silu.
Človek, ktorý sa snaží vo vrúcnej
modlitbe o niečo úpenlivo prosiť, dostane
spojenie na základe svojho vnútorného
stanoviska s tým miestom,
kde mu môže byť poskytnutá pomoc.
To som už raz povedal pri svojich vysvetleniach
o pôsobení modlitby. Pod
modlitbou sa však nemá rozumieť prosenie,
ale velebenie a uctievanie! Každé
zahĺbenie sa ľudského ducha takýmto
spôsobom nie je ničím iným, než hľadaním
spojenia! Hľadaním spojenia
so Svetlom, čistotou a Životom! Priania
ľudského ducha a túžby idú pritom
stále ďalej. Človek duchovne ohmatáva
hľadajúc svetlé výšiny! A ak pritom
hľadá správne a vážne, tak nájde, ako
to už Kristus prisľúbil. Nájde spojenie
so Životom! (Zväzok 3, prednáška
„Všadeprítomnosť“)
4. Aby sme sa vyvinuli a duchovne
dozreli, žijeme na zemi viackrát. Nadradená
spravodlivosť Boha sa každému
človeku zjavuje v jeho celostnom bytí.
Nemal by ju preto hľadať v izolovaných
udalostiach alebo v súčasnom pozemskom
živote.
Podľa toho je veľkým omylom, keď
ľudia veria, že narodením sa začína
úplne nový život, že teda dieťa je „nevinné“
a že všetko dianie sa má pričítať
krátkemu pozemskému bytiu. Keby
to tak naozaj bolo, museli by sa samozrejme
pri jestvujúcej spravodlivosti
zhrnúť všetky príčiny, účinky a spätné
pôsobenia do obdobia jedného pozemského
bytia.
Zanechajte tento omyl. Potom objavíte
rýchlo vo všetkých udalostiach dnes
tak často postrádanú logiku a spravodlivosť!
(Zväzok 2, prednáška „Osud“)
5. Úlohou nás, ľudí, je byť činnými,
ťažiť z našich možností a budovať. Čím
silnejšie je dobré chcenie človeka, tým
lepšie je chránený pred spätnou väzbou
svojich predchádzajúcich chybných
rozhodnutí – aj toto je možné zdôvodniť
účinkami zákonov stvorenia:
Vďaka trvalému dobrému chceniu
vo všetkom myslení i konaní prúdi
taktiež spätným pôsobením posilňovanie
z rovnorodého zdroja síl, a tým
sa dobro v človeku samotnom neustále
upevňuje, z neho vychádza a konečne
podľa toho formuje jemnohmotné
okolie, ktoré ho obklopí ako ochranný
plášť, podobne ako vzduchová vrstva
ochraňuje zemeguľu.
Ak sa vracajú z minulosti k tomuto
človeku zlé spätné pôsobenia k rozuzleniu,
skĺznu sa po jeho čistom okolí
alebo plášti, a tak sú od neho odvrátené.
(Zväzok 2, prednáška „Osud“)
6. Všetky zmeny v prírode, medzi
nimi aj tzv. prírodné katastrofy, sú zapríčinené
„bytostnými silami“, ktoré
majú svoj pôvod nad hmotným svetom
a pôsobia tiež v súlade so zákonmi stvorenia.
Mnohé zvieratá sú vďaka svojmu
„inštinktu“ s týmito silami v spojení, človek
však už toto spojenie stratil. Lepší
vzťah k prírode a predovšetkým k svetu
zvierat by nás teda mohol ochrániť pred
spomenutými udalosťami:
Preto človek by si mal viac všímať
zvieratá, aby sa im naučil rozumieť.
Potom bude zviera skutočným priateľom
človeka, lebo dokáže vyplniť medzery
a stane sa tak ešte omnoho užitočnejším
človeku než doteraz. (Zväzok
3, prednáška „Zvierací inštinkt“)
Siegfried Hagl
hagl@svetgralu.cz
citáty zostavil:
Werner Huemer
Literatúra:
(1) Breidert Wolfgang, Die Erschütterung der
vollkommenen Welt, Darmstadt, 1994
(2) Epikur, Gott und das Elend der Welt, Leipzig,
1887, S. 123
(3) http://de.wikipedia.org/wiki/
Erdbeben_von_Lissabon
19
Svet Grálu
29 | 2011
TÉMA
Ukážka z diela
Ve svetle Pravdy
– Posolstvo Grálu
Abd-ru-shin
prednášk a
OSUD
ĽUDIA hovoria o zaslúženom a nezaslúženom osude,
o odmene a treste, o odplate a karme.
To všetko sú len čiastočné označenia zákona, zakotveného
vo stvorení: zákona o zvratnom pôsobení!
Tento zákon spočíva v celom stvorení od prapočiatku
a bol nezmazateľne votkaný do nikdy nekončiaceho diania
ako potrebná a nevyhnutná súčasť samotného tvorenia
a vývoja. Ako obrovský systém najjemnejších nervových
vlákien udržiava a oživuje celý mohutný vesmír
a podporuje trvalý pohyb k večnému dávaniu a prijímaniu.
Jednoducho a stručne a predsa tak výstižne povedal to
už Ježiš Kristus: „Čo človek zasieva, to aj zožne!“
V týchto niekoľkých slovách sa tak skvele odzrkadľuje
dianie a život v celom stvorení, že to sotva možno vyjadriť
inak. Od vekov je votkaný zmysel týchto slov vo všetkom
bytí; neotrasiteľne, nedotknuteľne, nepodplatiteľne
v ustavičnom pôsobení.
Môžete to vidieť, ak to vidieť chcete! Začnite pozorovaním
vám teraz viditeľného okolia. Čo nazývate zákonmi
prírody, sú vlastne zákony Božie a sú vôľou Stvoriteľovou.
Rýchlo spoznáte, ako neochvejne a vytrvalo pracujú. Veď
ak zasejete pšenicu, nezožnete raž a ak rozsievate raž, nemôže
vám vyrásť ryža!
To je každému človeku tak samozrejmé, že vôbec nepremýšľa
o podstate vlastného diania. Preto si ani neuvedomuje
prísny a mocný zákon, ktorý v tom spočíva.
A predsa pritom stojí pred rozriešením záhady, ktorá by
mu nemusela byť záhadou.
Ten istý zákon, ktorý dokážete pozorovať pri sejbe, pôsobí
s rovnakou istotou a silou i v tých najjemnejších veciach,
ktoré ste schopní rozoznať len pomocou zväčšovacích
skiel, a pokračujúc ešte ďalej, pôsobí do jemnohmotnej
časti celého stvorenia, ktorá je omnoho väčšia. Nezmeniteľne
spočíva v každom dianí aj v najjemnejšom vývoji
20
Svet Grálu
29 | 2011
vašich myšlienok, ktoré predsa tiež majú určitú hmotnosť.
Ako ste sa len mohli domnievať, že práve tam by to malo
byť iné, kde by ste si to priali vy? Vaše pochybnosti nie
sú v skutočnosti nič iné, ako vyslovené vnútorné priania!
V celom vám viditeľnom i neviditeľnom bytí nie je to
inak. Každý druh plodí rovnaký druh, bez ohľadu z akej
látky. A práve tak je to aj pri vzniku a raste, plodnosti
a rovnakého spôsobu rodenia. Toto dianie je vo všetkom
jednotné, nerobí žiadne rozdiely, nezanecháva medzery
a nezastavuje sa ani pred inou časťou stvorenia; vlečie
za sebou nepretržite a bez prerušenia všetky účinky ako
neroztrhnuteľnú niť.
I keď sa väčšina ľudstva vo svojej obmedzenosti a namyslenosti
izolovala od vesmíru, Božie alebo prírodné zákony
neprestali ľudstvo považovať za súčasť vesmíru a naďalej
neprestali pracovať rovnako pokojne a pravidelne.
A tak aj zákon zvratného pôsobenia má za následok,
že všetko, čo človek zasieva, teda tam, kde zadá príčinu
k pôsobeniu, tiež musí zožať!
Človek má na začiatku každého počínania iba slobodné
rozhodnutie, to jest môže rozhodovať, ktorým smerom
má byť vedená prasila ním prúdiaca. Následky, ktoré
z toho vznikli, musí potom človek znášať sám, pretože
sila pôsobila ním určeným smerom. Napriek tomu mnoho
ľudí zotrváva v tvrdení, že človek predsa nemá slobodnú
vôľu, keď je podrobený osudu!
Táto nerozvážnosť má slúžiť buď k sebaomámeniu alebo
k hnevlivému podriadeniu sa niečomu nevyhnutnému,
možno tiež k rezignácii, spojenej s reptaním, ale hlavne
k sebaospravedlneniu. Veď každý z týchto naň dopadajúcich
následkov mal svoj začiatok. A v tomto začiatku,
v predchádzajúcom slobodnom rozhodnutí človeka, spočívala
príčina pozdejších účinkov.
Toto slobodné rozhodnutie predchádzalo každému
zvratnému pôsobeniu, teda každému osudu! Človek
TÉMA
svojím prvým chcením zakaždým vytvoril niečo, v čom
neskoršie bude musieť žiť kratšiu alebo dlhšiu dobu. Kedy
sa to stane, to je však veľmi rozdielne. Môže to byť ešte
v tom istom živote, v ktorom dalo podnet prvé chcenie, ale
práve tak sa to môže stať po odložení hrubohmotného tela,
teda v jemnohmotnosti alebo ešte neskoršie, opäť v hrubohmotnom
pozemskom živote.
Tieto premeny nehrajú pritom žiadnu úlohu, ony človeka
neoslobodzujú. Trvalo so sebou nesie spojovacie vlákna,
kým sa z nich neuvoľní, to jest „nevykúpi“ konečným odčinením.
To sa uskutoční zákonom zvratného pôsobenia.
Tvorca je viazaný na svoj vlastný výtvor, i keď tento bol
určený aj iným!
Ak sa teda človek rozhodol vykonať druhému niečo zlé,
či už myšlienkami, slovami alebo skutkami, potom tým
„vyslal niečo do sveta“. Je úplne ľahostajné, či je to všetkým
viditeľné alebo nie, teda či je to hrubohmotné alebo
jemnohmotné. Má to silu, a tým aj život v sebe, ktorý sa
ďalej vyvíja v zamýšľanom smere a činne sa prejaví.
Akým účinkom sa prejaví na tom, komu je určený, záleží
úplne od duševného stavu dotyčného. Môže mu to uškodiť,
buď mnoho alebo málo, možno aj inak než bolo zamýšľané,
alebo mu to vôbec neuškodí. Rozhodujúcim je opäť
jeho vlastný duševný stav. Nikto teda nie je bez ochrany
vydaný takým veciam napospas.
Inak je to s tým človekom, ktorý svojím rozhodnutím
a svojím chcením vyvolal príčinu k tomuto pohybu, kto
bol teda jeho pôvodcom. Výtvor zostáva s ním bezpodmienečne
spojený a po dlhšom alebo kratšom putovaní
vesmírom vracia sa k nemu späť, posilnený a obťažený ako
včela následkom príťažlivosti rovnorodého.
Zákon zvratného pôsobenia sa pritom prejaví tak, že
každý výtvor pri svojom pohybe vesmírom pritiahne
k sebe rôzne výtvory rovnakého druhu, alebo je nimi priťahovaný.
Vzájomným priťahovaním dochádza k zhlukovaniu,
a tak vzniká prameň sily, ktorý vysiela ako z centrály
zvýšenú silu rovnorodosti na všetkých tých, ktorí sú
svojimi výtvormi akoby vláknami spojení so zhromaždiskom
rovnakého druhu.
Týmto posilnením nastáva čoraz väčšie zhustenie, až
konečne z toho vzniká hrubohmotný účinok, následkom
ktorého musí niekdajší pôvodca sám prežívať to, čo kedysi
chcel, a tým sa konečne oslobodí.
Tak vzniká a vyvíja sa ten obávaný a zneuznávaný osud!
Je spravodlivý až do najmenšieho a najjemnejšieho odtieňa,
pretože priťahovaním len rovnakých druhov nemôže
v spätnom prúdení nikdy priniesť nič iné, než bolo
pôvodne skutočne chcené.
Prednášky diela „Vo svetle Pravdy – Posolstvo
Grálu“ sa zaoberajú svetonázorovými
otázkami a odpovedajú na ne
jasným a dôsledným spôsobom. Pred
čitateľom sa rozvinú zákonitosti usporiadania
sveta ako obraz Stvoriteľovej
vôle, vylíčené tak, aby ju mohol pochopiť
a nájsť v okolitom svete. Osud, karma,
reinkarnácia – pohľad do tohto a onoho
sveta – apokalypsa a posledný súd – rodina,
manželstvo a sexualita – milosť,
láska a Božia spravodlivosť – odkiaľ pochádzame
a kam ideme – misia a „obeť
zmierenia“ Syna Božieho Ježiša…
Pojem „Grál“ je, ako už napovedá sám
názov diela, významnou témou „Posolstva
Grálu“. Nie je to objekt stredovekých
povestí, ale počiatočný bod,
odkiaľ do vesmíru prenikla energia pri
slovách „Buď Svetlo“ a odkiaľ dodnes
stále priteká.
Názov nemeckého originálu: Im Lichte
der Wahrheit, Gralsbotschaft. Kniha
bola vydaná v angličtine, arabčine,
češtine, čínštine, estónčine, francúzštine,
holandčine, taliančine, maďarčine,
perzštine, poľštine, portugalčine,
rumunčine, ruštine, slovenčine a španielčine
v celkovom náklade asi jeden
milión výtlačkov.
Autor:
Abd-ru-shin (Oskar Ernst Bernhardt)
Vydanie v jednom zväzku 832 strán,
plátená väzba,
prebal.
Dielo Vo svetle
Pravdy – Posolstvo
Grálu si môžete
objednať prostredníctvom
priloženého
kupónu,
alebo v našom
on-line obchode
na stránke
www.svetgralu.sk
Abd-ru-shin
21
Svet Grálu
29 | 2011
Michael Oort
„Kým žijú deti na ulici...“
inshasa, hlavné mesto demokratickej
republiky Kongo, Afrika:
K
v Mbongwane, v jednej z najchudobnejších
štvrtí miliónového mesta, sa
nachádza obdivuhodné stredisko pre
deti bez domova „Pomoc zanedbaným
deťom“ (L´aide à l`enfance dèfavorisè“,
ďalej: AED).
Stredisko AED vzniklo v roku 1966
na podnet istého belgického právnika.
Odvtedy sa stará o deti, ktoré sa ocitli
na ulici a snaží sa ich začleniť späť do
spoločnosti. V roku 1970 dosiahlo oficiálne
uznávaný štatút spolku. AED
dodnes bojuje o potrebné finančné prostriedky.
Na Svet Grálu sa obrátil s naliehavou
prosbou o podporu a pomoc.
Spolok AED má v súčasnosti už
osem centier – tri pre chlapcov a päť
pre dievčatá. Domovy pre dievčatá sú
menšie, celkový počet chlapcov totiž
prevažuje.
V štvrti Mbongwana býva teraz
okolo sto chlapcov. Celodennú starostlivosť
im zabezpečuje 23 pracovníkov
podporovaných 240 dobrovoľníkmi.
Tí sa snažia v nebezpečných častiach
mesta zanedbané deti čo najskôr objaviť
a podchytiť. Vyhľadávajú deti na
22
Svet Grálu
29 | 2011
problémových miestach ako sú trhy,
veľké autobusové zastávky či smetiská.
V Kinshase žije v súčasnosti viac ako
12 miliónov ľudí a ich počet stále rastie.
Sú za tým vojnové nepokoje na východe
krajiny. Tak sa do ťažkej situácie
bez domova dostáva čoraz väčší počet
detí. Práve tým sa spolok snaží pomôcť.
Pracovníci pomerne presne vedú zápisy:
odkiaľ asi ohrozené dieťa pochádza
a z akých rodinných pomerov
vyšlo, aj o prekonaných problémoch
či možných ťažkostiach v budúcnosti.
Stredisko AED nám predstavil jeho
riaditeľ pán Kambana. Podľa jeho názoru
je mimoriadne dôležité, aby sa
problémové deti – budúci zverenci –
podchytili čo najskôr. Čím dlhšie totiž
žije dieťa na ulici, tým horšie sa neskôr
začleňuje späť do rodiny a spoločnosti,
vysvetľuje. Deti končia podľa neho na
ulici z najrôznejších dôvodov. Niektoré
sú sirotami, iné vlastní žijúci rodičia
zavrhli. Mnohé sa stali detskými
vojakmi na východe krajiny, ďalšie boli
už trestané, prípadne prejavujú násilnícke
sklony v správaní. O iných si rodičia
mysleli, že sú prekliate, a preto
ich vyhodili z domu.
Tradícia „prekliatia“ v Kongu stále
prežíva. Deti s nápadným správaním
často prehlásia ich rodičia za „prekliate“
a rýchlo sa ich zbavia. Obávajú
sa totiž, že prinášajú rodine nešťastie,
vysvetľuje riaditeľ Kambana.
„Neskôr, keď sa deťom viditeľne dobre
darí a majú v rukách remeslo, keď neprejavujú
žiadne výstrelky, rodičia ich
často kontaktujú,“ hovorí. Od detí si
totiž sľubujú peniaze. Za svoju viac
ako 25-ročnú prax ešte nikdy naozaj
prekliate dieťa nestretol, dodáva.
Keď sú deti do centra prijaté, nanovo
si zvykajú na pravidelný režim
dňa: spánok, stravu, šport. Stará sa
o ne lekár a navštevujú školu. Veľký
dôraz sa kladie na školskú a pracovnú
integráciu. Nejde totiž len o zozbieranie
detí z ulice, majú za cieľ priviesť
ich späť do školy aj mimo centra. Tamojší
učitelia preto musia prekonávať
veľké prekážky, na prvom mieste
analfabetizmus. Mnoho detí sa totiž
nikdy neučilo čítať a písať. Tieto
snahy znejú pekne, no v praxi to
vôbec nie je jednoduché – nedostatok
financií je badateľný na každom
kroku.
Ak chcete spolku AED finančne prispieť,
môžete poslať peniaze na účet:
Príjemca:
Verein zur Verwirklichung des Gralswissens von Abd-ru-shin
Marktstraße 19, 6130 Schwaz, Österreich
Bankové údaje: Raiffeisenkasse Vomp, Bankleitzahl 36348
Konto-Nr. 34116
IBAN: AT54 3634 8000 0003 4116
BIC: RZTIA22348
Variabilný symbol: Waisenkinder Kinshasa
Vedľa mbongwanskej budovy AED je
učilište. Tu sa učia budúci stolári, murári,
elektrikári a záhradníci. Pred budovou
tu predávajú svoje výrobky: stoličky,
stoly, postele, no i rakvy z dreva.
„Vyrábame predmety bežnej spotreby,“
hovorí jeden z učiteľov. „A k životu
patrí aj smrť,“ dodáva. Iný nás hrdo
sprevádza výrobnými dielňami. Staré
stroje, ktoré sú v prevádzke už 30 rokov,
tu stále dobre slúžia. No veľa prác sa
robí ručne. Jeden mladík reže pílkou
časti skrine, už len pri pohľade naňho
sa človek spotí. On si z toho nič nerobí
a veselo sa baví s kamarátmi.
Navštívime aj záhradníctvo. Jedným
z veľkých problémov je tu zavlažovanie.
Z pestovaných plodín na políčkach prevažuje
druh horkého špenátu, ktorý si
pestujú pre vlastnú potrebu. Na konci
pozemku sme naďabili na 30 cm vysoký
múrik – torzo skleníka. „My sme
podľa dohody náš podiel práce splnili,“
hovorí lapidárne riaditeľ Kambana,
„ale náš partner nie, preto zatiaľ nie je
dokončený.“ Na skleník si tak stredisko
ešte počká.
Pýtame sa pána riaditeľa, či tu pracuje
rád. Bez váhania pritaká. Začal
tu ešte v roku 1986, keď ako elektrikár
viedol niekoľko kurzov. Chcel tak podporiť
túto iniciatívu. „Táto práca ma
tak chytila, že sa z vedľajšej činnosti
stalo povolanie,“ hovorí. Deti na ulici
sú preňho veľkou motivácou: „A kým
deti na ulici existujú, budeme pomáhať.
Sprevádzame ich aj počas včleňovania
sa do rodín a spoločnosti,“ dodáva. Radosť
z práce cíti hlavne pri pohľade na
tie z nich, ktoré – napriek problémom –
svoj život už dobre zvládajú.
Ako už bolo povedané, najväčším
problémom strediska je financovanie.
V krajine, kde je všetkého nedostatok,
pomoc deťom veľmi sťažujú
chýbajúce potraviny, šatstvo, postele,
matrace, športové potreby. Zoznam
takmer nemá konca. Strecha budovy
AED strediska bola síce pred časom
renovovaná, no cez stropy izieb stále
presvitá nebo. Kuchyňa, umyvárka, toalety
– to všetko priam volá po oprave.
Chýbajú aj postele a matrace – samozrejmosť,
ktorú bežný Európan ani nevníma.
Tie by zaistili aspoň minimálnu
kvalitu života, nech nemusia pod jednou
moskytiérou spať štyri deti. Existuje
síce malá podpora štátu, napríklad
na plat riaditeľa – teda 32 dolárov mesačne
(niečo vyše 22 eur). Nedávno sa
spolku AED podarilo nadviazať spoluprácu
s UNICEF, no ani to nepokryje
všetko.
Po dvoch hodinách v centre, nastupujúc
do pohodlného klimatizovaného
auta, cítime voči obetavosti pracovníkov
úprimný obdiv. V duchu sa pýtame,
čo sa dá urobiť. Ako pomôcť? Naturálie,
vecné dary, peniaze? Áno, no len so
zárukou, že sa pomoc dostane presne
tam, kde je najviac potrebná. Aj preto
Nadácia Hnutia Grálu začala prvé rozhovory
o možnej kooperácii a založila
sponzorské konto.
Všetkých, čo chcú Mbongwane pomôcť,
s radosťou privítame a tešíme sa
na ďalšiu spoluprácu. Vývoj v stredisku
AED budeme naďalej sledovať a nové
informácie zverejníme vo Svete Grálu.
Michael Oort
oort@svetgralu.sk
23
Svet Grálu
29 | 2011
24
Svet Grálu
29 | 2011
KARMA
Heinz Forster
Niekto je šťastný a v živote sa mu darí,
iný má pocit, že to s ním ide „dole vodou“.
Jeden je zdravý a vymetá bary či športoviská,
druhý chodí po lekároch a s nádejou,
hnevom, alebo už odovzdane
čaká, kedy bude lepšie. „Je to osud“, povzdychnú
si mnohí. „Asi mám zlú karmu“.
Pojem karma sa v európskych krajinách
rozšíril až v minulom storočí. Predtým
ho poznali len vyznavači ázijských náboženstiev,
dnes je frekventovaným, ba až
módnym pojmom. Čo to však karma je?
Ako vzniká a ako pôsobí?
S
lovo karma má svoj pôvod v sanskrte
a znamená čin. Je hlavným
článkom viery v brahmanizme i budhizme
a hovorí, že osud človeka po
smrti závisí od jeho práve ukončenej
pozemskej existencie alebo od predchádzajúcich
pozemských životov.
Podľa svojich dobrých alebo zlých
činov sa potom človek narodí v nebi,
v pekle alebo znovu na zemi ako človek,
zviera alebo rastlina. Toto učenie
o karme vysvetľuje rôzne vlohy ľudí
a ich osudy a ukazuje pôsobenie spravodlivosti
v životoch ľudí. V indickej
Bhagavad-Gíte slovo karma znamená
aj čin a predstavuje „kauzalitu odplaty“,
ktorá má rozhodujúci vplyv na
osud v ďalšom pozemskom živote. Aj
iné náboženstvá hľadia na karmu ako
na princíp nutných následkov – karma
nám prináša späť to, čo sme v živote
sami ponúkali.
Autor diela Posolstvo Grálu predstavuje
karmu ako následok vlastnej
minulosti. Karmu, svoj osud, si človek
sám pripravil – a musí si ho aj sám znášať.
Alebo, povedané slovami Jánovho
Zjavenia: ak sa chce človek vrátiť naspäť
do raja, musí svoj duševný šat, ktorý si
sám zašpinil, aj sám vyprať.
TÉMA
So všetkými svojimi rozhodnutiami
zostávame spojení, až kým po
sejbe nenastane žatva. Každým naším
rozhodnutím vznikajú určité väzby,
ktoré spoluvytvárajú náš osud. A naopak:
to, čo nás potom ako karma
stretáva, sú zákonité následky našich
rozhodnutí, ktoré môžu pochádzať
i z našich minulých životov.
Aj v Posolstve Grálu je karma základným
pojmom, no nie vo fatalistickom
zmysle, pretože uplatnením
svojej slobodnej vôle máme možnosť
jej zlé účinky zoslabiť – práve tak,
ako posilniť tie dobré. Svoju karmu
si formujeme svojím myslením, rečou
a konaním. Ako to vlastne prebieha?
A
SILA MYŠLIENOK,
SLOV A ČINOV
ko vieme, človek je viacúrovňová
bytosť; pozostáva z hrubohmotného,
viditeľného tela, z jemnohmotnej,
neviditeľnej duše a z jadra tejto
duše, ducha. Nesmrteľný ľudský duch
dostáva možnosť zrieť skúsenosťami,
ktoré zbiera na svojich putovaniach
stvorením. Každý pozemský život
je preto pre jeho podstatu – ľudskú
dušu – dôležitý. Chcenie ducha pôsobí
prostredníctvom jemnohmotného
tela na telo hrubohmotné (fyzické)
a prejavuje sa v ňom ako cit.
To, čo na duchovnej úrovni chceme,
čiže vôľa nášho ducha, môže prinášať
následky v najrôznejších úrovniach.
Čokoľvek myslíme, hovoríme alebo
konáme, pôsobí na nás spätne. Alebo
inak povedané: každý z nás si nepretržite
vytvára svoju karmu. Preto ak
sa chceme tešiť z dobrého, musíme
najskôr dobro rozsievať. Posolstvo
Grálu napríklad pripomína: „Udržujte
krb svojho chcenia a svojich
myšlienok čistý, založíte mier a budete
šťastní!“ A v Biblii sa hovorí: „Čiňte
pokánie!“ Obrátením sa k dobru, a to
samozrejme aj na úrovni myšlienok,
odvraciame sa od ťaživých spätných
karmických účinkov.
Je dôležité vedieť, že našou myšlienkovou
činnosťou vznikajú v jemnohmotnom
svete formy, ktoré zostávajú
v neviditeľnom spojení so svojím
pôvodcom. Čomu človek venuje veľa
myšlienok, veľa vnútornej energie,
to dostáva prílev rovnorodej sily. Je
to ako s prácou v záhrade: ak svoju
sejbu starostlivo zalievame a hnojíme,
siatba vzíde a urodí sa mnohonásobok
vysiatych semien.
Aj v „záhrade myšlienok“ môžu
vzchádzať užitočné rastliny, alebo aj
nepotrebná či škodlivá burina. Okolo
každého človeka – podľa jeho spôsobu
myslenia – „kvitnú“ najrozličnejšie
myšlienkové formy, spätne naňho
pôsobia, podnecujú ho k zodpovedajúcim
činom. „Uschnú“ až vtedy,
keď ich prestaneme živiť, pretože sme
zmenili svoj spôsob myslenia.
Formy letmých myšlienok nemajú
veľkú životnosť. Rýchlo zakrpatejú,
lebo im chýba príliv sily. Naproti
tomu formy, ktoré sa vytvárajú opakovaným,
intenzívnym myslením,
majú oveľa dlhší život. Prečo? Svojou
príťažlivosťou sa zhromažďujú v centrálach,
ktoré sa vytvárajú z rovnorodých,
vzájomne sa posilňujúcich myšlienok
mnohých ľudí. Myšlienkové
formy potom pôsobia nielen spätne
na pôvodcu, ale aj na iných, rovnako
zmýšľajúcich ľudí a ovplyvňujú ich.
Úplne odlišné útvary vznikajú, keď
pri myšlienkovej činnosti spolupôsobí
ešte aj sila cítenia. Z takýchto
myšlienok môžu vznikať silné citové
útvary, ktoré v jemnohmotnom
svete – nezávisle od svojho pôvodcu –
nadobudnú vlastný život. Vzhľad
týchto myšlienkových foriem bude
zodpovedať ich obsahu: môžu to byť
nepríjemné útvary negatívnych foriem
cítenia – nazývané aj démonmi,
alebo útvary dobra a ušľachtilosti.
Všetky formy a silové centrály,
ktoré vznikajú naším myslením, sa
nachádzajú na „onom svete“, čiže
v oblasti hmotnosti, ktorú my bežne
nevidíme. Napriek tomu jestvujú.
V súlade so svojím obsahom sú rozvrstvené
na jej svetlejších alebo tmavších
úrovniach podľa svojej tiaže, t. j.
temné silové centrály sú v hlbších
oblastiach než centrály dobra a lásky.
Tieto útvary nemajú nijakú presne určenú
dobu životnosti merateľnú v hodinách,
v dňoch či rokoch; zostávajú
sformované a pôsobia na hmotný
svet tak dlho, pokiaľ im ľudia svojím
myslením dodávajú silu a tým
ich vyživujú.
25
Svet Grálu
29 | 2011
TÉMA
Jemnohmotné útvary vznikajú
nielen myslením, ale aj rečou. Svojou
podstatou sú o niečo hrubšieho
druhu – veď aj slová sú hutnejšie než
myšlienky. Rečou vytvorené formy sa
potom správajú podobne ako tie myšlienkové
(formy). Ich účinky sú pochopiteľne
zjavnejšie ako myšlienky.
Pochvala, povzbudenie alebo naopak
urážky a nadávky vzbudia okamžitú
reakciu, no zároveň podľa sily ovplyvnenia
dotyčnej osoby môžu vytvoriť
aj karmické vlákna, ktoré častokrát
pretrvajú celý pozemský život. Môže
sa stať, že k ich rozuzleniu niekedy
26
Svet Grálu
29 | 2011
dôjde až pri osudových stretnutiach
v niektorom z nasledujúcich životov.
Najhmatateľnejšie sú naše každodenné
skutky. Pri troche bdelosti
a pozornosti sú príčiny a ich následky
ľahko pochopiteľné.
SPÄTNÉ ÚČINKY KARMY
D
oteraz sme sa zaoberali vznikom
karmických vláken, ktoré
zostávajú spojené so svojím pôvodcom
a raz sa k nemu vrátia. Kto alebo
čo však stanoví túto hodinu? Túto
otázku si asi kladie každý, kto veriac
v spravodlivosť pozerá na ľudí, ktorým
sa navonok vodí dobre, no svojím
životom univerzálne zákony nectia,
alebo dokonca hrubo porušujú.
V samočinnom pôsobení zákonov
stvorenia – rovnako ako zrejú rastliny
pod vplyvom svetla, tmy, tepla,
chladu, tlaku, vlhkosti, sucha alebo
kombináciou týchto vplyvov – tak
dozrieva aj karmické dianie resp.
spätné pôsobenie. Hovorí sa, že „ na
každého raz dôjde“, no nie je a ani
nemá byť v našich rukách, kedy sa
tak stane.
TÉMA
okolnosti. Ani tzv. rany osudu nie sú
riadené slepou náhodou. V minulosti
sa ich predpovedaním zaoberali astrológovia
a tí mali u mnohých panovníkov
vážené postavenie. Vypočítané
konštelácie planét a ich žiarenia
sú však len kanálmi pre predpokladané
spätné účinky. Striedanie postavenia
planét umožňuje priechod
spätných účinkov určitého druhu.
Tieto účinky sa však prejavia iba
tam, alebo u tých ľudí, ktorí sú spojení
karmickými vláknami toho konkrétneho
druhu. Ak na človeku práve
také karmické vlákno nevisí, nemôže
Č
OSLOBODENIE SA
OD ZLEJ KARMY
lovek môže jedného dňa prísť
k poznaniu, že jeho doterajší
život nebol dobrý. Ťaží ho svedomie
a chce sa zmeniť. Podvedome
tuší, že nedávny nezdar a trápenie
je spravodlivým údelom osudu a má
obavy, že môže prísť ešte niečo horšie.
Na spovedi bol, aj mu na chvíľu
odľahlo, no uvedomuje si, že to bremeno
len tak neodpadne tým, že sa
niekomu zverí, že snáď kňaz odníme
jeho vinu. Predsa platí, že čo človek
Kto alebo čo určuje čas návratu karmy ?
Tu hrajú dôležitú úlohu aj ďalšie súvislosti.
Vezmime do úvahy napr. to,
že každé naše vnútorné hnutie zmení
i náš duševný šat – farbu aj formu
jemnohmotného okolia človeka. Náš
stav ovplyvnený duchovným chcením
spôsobí, že v rámci zákona príťažlivosti
rovnorodého druhu sa
v určený čas spojí to, čo k sebe patrí.
Tak napríklad žiaden človek nepríde
na svet v ľubovoľnom, náhodnom
okamihu, ale v presne určenom
čase. Duši je umožnené inkarnovať
sa vtedy, keď pre ňu nadišla správna
chvíľa, nastali všetky potrebné
sa prirodzene dostaviť účinok – ani
záporný, ani kladný. Pôsobenie žiarenia
takej hviezdy potom pre daného
človeka znamená proste pauzu v prebiehajúcom
karmickom pôsobení
a v tomto „oddychovom čase“ môže
napr. načerpať silu na znášanie ďalších
„rán osudu“.
Karmické účinky sú teda riadené
zákonitým dianím. K tomu nepatrí
len žiarenie nebeských telies alebo
aj Zeme, ale aj rôzne jemnohmotné
prúdy. O danom účinku spolurozhoduje
vždy naše momentálne myšlienkové
zameranie, ktoré – v rámci
zákona príťažlivosti rovnakého
druhu – pôsobí ako „pozvanie“ určitých
myšlienkových foriem. Nech
už sú karmické účinky vyvolané
čímkoľvek, máme sa vyvarovať jednej
častej základnej chyby – pri
akýchkoľvek údeloch osudu reptať
na Stvoriteľa, vyčítať jemu i celému
svetu, prečo sa to muselo stať práve
mne. Pri tomto postoji nemôže nastať
uvoľnenie karmických vlákien, teda
odčinenie karmy. Práve naopak: také
výčitky privodia nadviazanie nových
negatívnych vlákien osudu.
zaseje, to aj zožne a toho sa on bojí.
Zároveň sa utešuje výrokom „odpusť
a bude ti odpustené“. Spoznáva, že
jeho vinu mu nemôže odpustiť niekto
ďalší ako napr. kňaz, odpustiť si
môžu len ľudia zúčastnení na spore.
Čo má teda robiť? Zisťuje, že zbavenie
sa zlej karmy znamená vzájomné
odpustenie si a ďalšia práca na sebe
samom. Nový začiatok znamená
nové priaznivé karmické vlákna
a prináša vnútornú zmenu. Je to už
iný človek, lepší a tým aj inorodý
a práve táto inorodosť spôsobí, že
prichádzajúce údery osudu utkané
v minulosti nebudú nachádzať rovnorodosť
aby sa na vinníkovi zachytili.
Budú slabšie alebo len nepatrné.
Chmáry sa pomaly rozplývajú
a akoby zrazu vyšlo slnko. Doteraz
skleslý a smutný človek spoznáva
šťastie a dokonca aj lásku. Začína
naozaj veriť, ba čo viac, jeho viera
sa stáva presvedčením.
Heinz Forster
forster@svetgralu.sk
27
Svet Grálu
29 | 2011
ZDRAVIE
Geopatogénne zóny
O kvalite miesta
Anna Štefková, Rudolf Evanžin
28
Svet Grálu
29 | 2011
Nič závažného nás netrápi, a predsa sa
v noci často budíme, alebo sme ráno
unavení viac, než keď sme si večer líhali
do postele. Dôvod týchto ťažkostí môže
byť v geopatogénnej zóne, ktorej vyžarovanie
prechádza naším lôžkom. Toto
pôsobenie zón je pre človeka škodlivé
len v určitých prípadoch, a to napríklad
ak je vyžarovanie príliš silné, alebo sa
zóny krížia. Ak sú niekde zóny silné, nie
je dobré situáciu podceňovať, pretože
dôsledky môžu byť tragické.
M
ám doma na jednom okne
miesto, kde spoľahlivo nič nerastie.
Ani muškáty na vonkajšom
parapete v lete, ani africké fialky vo
vnútri. Môžem tam postaviť kvetináč
s akoukoľvek rastlinou, kvetinu
čoskoro napadnú vošky a uhynie.
Nepomôžu postreky, hnojivá ani
dohováranie. Stačí však kvetináč posunúť
asi o pol metra a kvetina bez
nejakej zvláštnej starostlivosti ožije.
Vošky zmiznú, nové listy sa nedeformujú
a objavia sa krásne veľké kvety.
Nie je to však záležitosť len môjho
okenného parapetu. Občas sú v záhradách
živé ploty, kde rovnako veľké
a v rovnakú dobu vysadené rastliny
vykazujú rozdielny rast, alebo na niektorom
mieste dokonca opakovane
uhynú. Obzvlášť dobre je to vidieť
na tujách vysadených okolo plotov
pri rodinných domoch. Alebo stromy
ZDRAVIE
v parku: niektorý rastie rovno, iný
sa nakláňa a akoby v rámci svojich
možností uhýba do strany, živorí
a na jeho kmeni alebo vetvách sa objavujú
nádory.
Zo zeme na niektorých miestach
zrejme vyžaruje niečo, čo rastliny nepriaznivo
ovplyvňuje a môže spôsobiť
aj ich úhyn. Z hľadiska rastlín je
to niečo zlé, patogénne. A čo škodí
rastlinám, zvyčajne škodí aj zvieratám
a ľuďom.
LASTOVIČKY NOSIA
ŠŤASTIE A BOCIAN DETI
R
astliny nemôžu miesto nepriaznivej
zóny opustiť, zvieratá sa
však zónam až na zopár výnimiek
vyhýbajú – mravce, včely a mačky ich
naopak vyhľadávajú. Mravce si v lese
s obľubou stavajú svoje mravenisko
na krížení dvoch zón, včely v úli postavenom
na geopatogénnej zóne vyrobia
viac medu. Mačky na nich rady
spávajú, no pes si na také miesto dobrovoľne
neľahne. Ak sliepky na bidle
medzi sebou nechávajú voľné miesto,
prechádza kurínom takmer určite
geopatogénna zóna. Nijaký vták si
nepostaví hniezdo v geopatogénnej
zóne, aj keď mu na nej umiestime
búdku na hniezdenie. Tam, kde si
lastovičky postavia svoje hniezda,
zóny nie sú. Ani tam, kde sa usídli
bocian, zóna určite nie je. Horšie je
to so zvieratami, ktoré sa nemôžu
voľne pohybovať, ako napríklad kone
v tesných boxoch, zvieratá v klietkach
alebo hromadne chované hospodárske
zvieratá. Ak napríklad
stajňou prechádza škodlivá zóna,
zvieratá sú v nej nepokojné a časom
môžu ochorieť.
Podobný vplyv má aj na ľudí. Zóna
pod lôžkom môže spôsobiť nepokojný
spánok a nevyspatosť, v blízkosti
pracovného stola zase nesústredenosť.
V každom prípade nepriaznivo
ovplyvňuje organizmus a zvyšuje náchylnosť
na rôzne ochorenia. Problém
je v tom, že na rozdiel od zvierat
tieto zóny svojimi zmyslami nedokážeme
vnímať. Ich prítomnosť si
možno uvedomíme až časom, keď
cítime, že niečo nie je v poriadku.
ČO SÚ GEOPATOGÉNNE
ZÓNY?
N
aša zem je pretkaná silovými
poľami, medzi ktoré patria aj geopatogénne
zóny. Nepriaznivé žiarenie
vzniká na styčnej ploche dvoch
substancií – pevnej a kvapalnej (podzemné
toky a pramene), a pri deformáciách
či zlomoch hlboko v pôde,
často v hornatých oblastiach.
Také zóny bývajú od seba vzdialené
2 – 10 m, ich šírka je približne
20 cm až 1 m. Pôsobia smerom nahor,
kolmo, s malou odchýlkou, aj napriek
niekoľkým poschodiam domu.
Zóny sa navyše v určitých časových
intervaloch posúvajú, akoby pulzovali,
zhruba o 0,5 až 1,5 m. Niektorí
prútikári sú voči tomuto síce skeptickí,
no práve táto skutočnosť môže
byť príčinou rozdielov v určení polohy
geopatogénnych zón rôznymi
osobami. Zmena polohy zón o 1 až
2,5 m v priebehu roka môže byť zapríčinená
aj vplyvom otáčania Zeme.
Intenzívne, dlhotrvajúce dažde a povodne
tiež môžu spôsobiť zmeny trás
podzemných vodných tokov, a tým
aj polohu zón ako tomu nasvedčuje
aj výskum uskutočnený na Vysokej
škole stavebnej v Hannoveri, ktorý
sa uskutočnil pod vedením profesora
intenzívne sa zaoberajúceho prútikárstvom.
Okrem opísaných zón existujú na
zemi ešte oveľa silnejšie (a tým aj nebezpečnejšie)
silové zóny, vzdialené
od seba až desiatky kilometrov s posunmi
zhruba 5 km. Pri krížení niekoľkých
takých zón vznikne veľmi
silné silové stredisko, v ktorom sa
nemôže žiadna osoba zdržovať bez
ujmy na zdraví. Také miesta sú napríklad
v Bulharsku, ale existujú aj
v našej republike.
Častým zdrojom problémov sú
podzemné pramene. Je však zaujímavé,
že obydlia nad vodnou hladinou
škodlivé nie sú.
Dr.
PREČO SÚ ZÓNY
NEBEZPEČNÉ
Gerd Harms vo svojom článku
o geopatogénnych zónach píše:
„Na otázku, čo je podstatou nepriaznivého
žiarenia geopatogénnych zón,
nemožno zatiaľ odpovedať tak, aby
sa uspokojila vedecká verejnosť. Keby
to bolo možné, existovali by už dnes
vhodné a spoľahlivé meracie prístroje.
V súčasnej dobe môžeme iba pozorovať
účinky tohto žiarenia a snažiť sa
ich vyhodnotiť. Situáciu komplikuje
skutočnosť, že účinky na biologický
organizmus sú zistiteľné väčšinou až
po dlhodobom pôsobení zóny.
Náš organizmus je zrejme nastavený
na rovnomerné hodnoty poľa
žiarení a akákoľvek odchýlka v jeho
intenzite, daná zlomami v zemskej
kôre, podzemnými tokmi alebo
zvýšenou koncentráciou minerálov
v podzemných horninách vedie
k zmenám, ktoré už náš organizmus
vníma, a ktoré na neho v istých prípadoch
veľmi nepriaznivo pôsobia.“
N
ÚČINKY
GEOPATOGÉNNYCH
ZÓN NA ĽUDSKÝ
ORGANIZMUS
epriaznivé účinky geopatogénnych
zón poznali už starí
Číňania pred 4 000 rokmi. Nazývali
ich dračími žilami a pri
29
Svet Grálu
29 | 2011
ZDRAVIE
Posteľ č. 1: samovražda, posteľ č. 2: rakovina,
posteľ č. 3: obyvateľ sa včas odsťahoval
stavbe svojich obydlí sa im vyhýbali.
Tento zvyk im zrejme zostal
dodnes: údajne 9 z 10 Číňanov si
necháva svoj pozemok pred stavbou
domu skontrolovať na prítomnosť
„zlých démonov“ – geopatogénnych
zón. Rovnako aj starí
Egypťania tradovali poznanie
o škodlivých zónach. Keď si chceli
postaviť dom, prihnali na svoj pozemok
stádo kráv. Na mieste, kde
sa zvieratá uložili na odpočinok,
začali stavať, pretože si boli istí, že
to miesto je dobré.
V dejinách modernej Európy
sa fenoménom nepriaznivých zón
ako jeden z prvých intenzívne zaoberal
Nemec Gustav von Pohl.
Mnoho bádateľov v oblasti geopatogénnych
zón a autorov kníh
V izbe označenej "C" spal v posteli na zóne 20-ročný syn,
pri nohách postele mal svoje miesto jeho pes, krásny
vlčiak. Pes bol vycvičený, takže si večer vždy na pánov
povel ľahol na miesto, kadiaľ neprechádzala žiadna
zóna a kde ho jeho pán každé ráno našiel. Pretože
i muž na svojej posteli zle spával, skúsil premiestniť
posteľ na iné miesto - s výborným výsledkom.
30
Svet Grálu
29 | 2011
na túto tému sa odvoláva
na jeho práce.
Von Pohl v roku 1929
preskúmal pod dohľadom
úradov v jemu neznámom
meste Vilsbiburgu
všetky silné
geopatogénne zóny
a zakreslil ich do mapy.
Potom boli do rovnakej
mapy zaznačené
miesta, kde sa podľa
registra vyskytovali
nádorové ochorenia.
Ukázalo sa, že miesta
výskytu rakoviny sa bez výnimky
kryjú s miestami, kde boli zistené
geopatogénne zóny. Rovnako postupoval
aj v niekoľkých iných
mestách, kde zmapoval výskyt rôznych
ochorení od reumatizmu
po rakovinu. Svoju
pôvodnú škálu intenzity
nepriaznivého žiarenia 1 –
12 musel po niekoľkoročnej
práci v Bavorsku a vo
Švajčiarsku rozšíriť až na
1 – 16. Na rakovinu ochoreli
ľudia, ktorých postele
či pracovné miesta boli na
zóne s intenzitou nepriaznivého
žiarenia 9 a vyššie.
V našich krajoch sa podobným
výskumom zaoberali Dr.
Juryšek a Dr. Gardavský, ktorí pred
zhruba 30 rokmi
riešili lekársko-štatistické
a urbanistické
aspekty sídelného
územia „Letná“
v Olomouci. Výskum
sa rozbehol po tom,
čo boli premerané
dva objekty: vila jedného
olomouckého
architekta a jedna
lekárska ordinácia.
Keď sa vo vile vytýčil
priebeh podzemného
toku, poukázali
jej vtedajší obyvatelia na skutočnosť,
že práve nad týmto miestom
zomrel na poschodí vily jej bývalý
majiteľ. V lekárskej ordinácii
zomreli dvaja pracovníci na rakovinu
a tretí na ňu ťažko ochorel.
Veľkosť skúmaného územia bola
560 x 270 m s blokmi rodinnej zástavby
medzi hlavným a bočným
tokom rieky Moravy. Miesto sa
zdalo byť na prvý pohľad ideálnym
obytným prostredím – pokojná, slnečná
poloha bez priemyselných
exhalátov a intenzívnej dopravy.
Na tomto území sa nachádzalo
131 objektov. Nádorové ochorenia
s celkom 104 mŕtvymi a 28 chorými
boli evidované v 68 objektoch.
Išlo prevažne o nádory v zažívacom
trakte a pridružených orgánoch.
Posteľ stála na krížení dvoch zón. Diagnóza:
žalúdočné ťažkosti, nespavosť. Po premiestnení postele
ťažkosti zmizli v priebehu niekoľkých mesiacov.
Postupne boli v záhradách, domoch
a bytoch identifikované
podzemné toky. Ukázalo sa, že od
hlavného toku rieky Moravy odbočujú
jednotlivé potôčiky, ktoré
pretekajú územím diagonálne, približujú
sa k toku strednej Moravy,
nevlievajú sa však do nej, ale oblúkom
sa vracajú smerom k hlavnému
toku. Vo všetkých domoch,
pod ktorými toky prechádzali, boli
zaznamenané prípady úmrtia na
rakovinu alebo nádorové ochorenia.
V domoch, kde toky prechádzali
len okrajovo, alebo ich míňali,
ochorenia ani úmrtia na rakovinu
zistené neboli.
ZDRAVIE
M
AKO SPOZNÁM, ŽE
SPÍM V ŠKODLIVEJ
ZÓNE?
alé deti spiace na geopatogénnej
zóne v noci často odchádzajú
do postele rodičov, alebo sa
v postieľke sťahujú a ráno ich rodičia
nachádzajú skrčené v kútiku, napriek
tomu, že je v postieľke dosť miesta.
S detskou postieľkou na geopatogénnej
zóne mám aj ja svoje vlastné
skúsenosti. Keď sa nám narodil syn,
naše tretie dieťa, urobil mu manžel
malú postieľku na mieru v našej
panelákovej spálni, pretože v detskej
izbe spali dcéry a viac postieľok
sa tam nezmestilo. Noc čo noc
sme k synovi vstávali až osemkrát,
budil sa a plakal. Pritom sme mali
byt na nepriaznivé zóny premeraný,
postieľka sama nebola
na zóne, v jej
blízkosti však zóna
prechádzala. Zrejme
vyššie zmienený pohyb
zóny a synova
citlivosť na negatívne
žiarenie, ktorá sa
prejavovala aj v neskoršej
dobe, spôsobili,
že sme až do
jeho ôsmich mesiacov
nevedeli, čo to
je celú noc prespať.
Potom sme raz na
jednu noc dali syna
do detskej izby –
a bola to prvá noc od jeho narodenia,
ktorú prespal on i jeho rodičia.
Je otázkou, či tzv. syndróm náhleho
úmrtia dieťaťa tiež nesúvisí
Pacientka spala na posteli, ktorá
ležala na zóne. Bolesti trvali
6 rokov, diagnóza bola ťažká
neuralgia a bolesti v oblasti žlčníka.
Operácia žlčníka nepomohla. Po
pol roku po premiestnení postele
bola pacientka bez ťažkostí.
s umiestnením postieľky
dieťaťa na silnej
geopatogénnej
zóne.
Problémy môžu
mať aj školáci, ak
triedami prechádzajú
nepriaznivé
zóny. Deti, ktoré
na nich v laviciach
sedia, bývajú unavené,
často podráždené
a majú ťažkosti
s koncentráciou.
Vnímavejší ľudia
môžu na zóne zle
spať, trpieť migrénami,
nevysvetliteľnou únavou alebo
majú pocit chladu alebo nervozity.
Veľký problém môže nastať, keď
sa ľudia po závažnom ochorení či
Podľa štatistiky Policajného prezídia z roku 2005 existujú na diaľnici D1 v Českej republike štyri miesta
s vysokým výskytom dopravných nehôd: smerom od Prahy na Brno sú to úseky na 11., 52., 82. a 111. kilometri.
Václav Hnátek, zamestnanec známeho českého denníka, a prútikár Jiří Tomášek preskúmali vyššie zmienený
diaľničný úsek Praha-Brno, aby zistili, či a ako ovplyvnia psychiku vodiča anomálie v podloží diaľnice.
Jiří Tomášek skúmal vybrané úseky kovovou virguľou. Na 11. kilometri diaľnice začala virguľa po prvý raz
reagovať. Na ďalšej zastávke, 52. kilometri, na mieste, kde sa
ročne stane viac ako 30 nehôd, reagovala virguľa opäť a dokonca
silnejšie. Pôsobenie podložia je tu oveľa silnejšie než
na 11. kilometri. Úsek je dlhší, má asi 200 metrov. Tretí úsek,
neďaleko Humpolca, je negatívne preslávený predovšetkým
nehodami významných osobností. Došlo tu k smrteľnej havárii
Alexandra Dubčeka v roku 1992, nehodu tu mal aj Petr
Haničinec. V marci 2008 tu nastala hromadná havária 116
áut. Reakcia virgule tu bola najsilnejšia, a to na úseku zhruba
2 kilometrov. Pri výjazde na Jihlavu, posledného vytipovaného
miesta, sa ale s virguľou nedialo nič. Virguľa nereaguje,
takže tu, na 111. kilometri diaľnice, vyžarovanie zeme nemá
na dopravných nehodách žiadny podiel.
Podľa Jiřího Tomáška je príčinou reakcie virgule v podloží cesty nejaká anomália, napríklad iná hornina.
A buď iný druh horniny, alebo rozhranie medzi dvoma druhmi hornín spôsobuje to, čomu sa hovorí geoanomálna
zóna. Anomálie v podloží ovplyvnia psychiku vodiča podobne ako je to s drôtmi s vysokým napätím
- mnohých ľudí pod nimi rozbolí hlava. Rovnako pôsobí na človeka geomagnetické pole Zeme, a anomálie
jeho vplyv len zosilnia. Potom stačí, aby bol vodič unavený, nesústredený, alebo aby sa trochu viac ponáhľal,
a negatívne pôsobenie zóny k tragickému okamihu už len dopomôže. Geoanomálne zóny nemajú stabilné
pôsobenie a v čase, keď je zvýšená slnečná aktivita, sú tieto zóny aktívnejšie. Opatrnosti na cestách teda nie
je nikdy dosť.
Podľa článku Václava Hnátka Proutkař na D1, zverejneného 5. 3. 2011 vo Víkende mf Dnes, spracovala Anna Štefková
31
Svet Grálu
29 | 2011
ZDRAVIE
Typické znamenie pre stromy rastúce na zónach: často až nápadne veľké hľuznaté výrastky.
operácii z nevedomosti alebo ľahkomyseľnosti
vrátia po pobyte v nemocnici
do svojej postele na pôvodnom
mieste. Návrat z nemocnice
by mal byť určite popudom k preskúmaniu
bytu či domu spoľahlivým
prútikárom, ktorý jasne vytýči
priebeh geopatogénnych zón.
Ešte jeden problém môžu spôsobiť
geopatogénne zóny – keď pretínajú
cestu alebo diaľnicu. Pokiaľ sa na
jednom mieste opakujú ťažké dopravné
nehody, býva užitočné nechať
daný úsek preskúmať na prítomnosť
geopatogénnych zón. Keď
vodiči prechádzajú také miesto veľkou
rýchlosťou, môže u citlivejších
jedincov dôjsť ku krátkodobému
výpadku vedomia. Niekoľko takých
miest výskumníci v Nemecku preverovali
a ako príčinu nehôd určili
geopatogénne zóny. Informoval
o tom i časopis ADAC. Riešením je
dopravná značka obmedzujúca rýchlosť
jazdy v danom úseku.
N
ODRUŠIŤ, ALEBO
USTÚPIŤ?
echali sme si skúseným prútikárom
prejsť byt a zakreslili
nepriaznivé zóny do plániku. Ako
32
Svet Grálu
29 | 2011
ďalej? Odrušenie zóny by bolo, samozrejme,
ideálnym riešením, keď
na nej stojí posteľ alebo pracovný
stôl – nie je každého hobby prestavovať
nábytok v zariadenom byte.
Často nastane problém, kam s ním,
resp. kam s posteľou, keď miestnosti
nie sú veľké a zón je viac. My
sme doma vyskúšali listy papradia
pod matracmi, misku s gaštanmi
pod posteľou, rôzne špirály, geometrické
obrazce, pyramídu i nejaké
prístroje. Výsledok odrušenia
bol problematický: prútikárova virguľa
na danom mieste zostala síce
v pokoji, no moje kvetiny tam napriek
tomu ďalej chradli.
No je to pochopiteľné. O vlastnej
podstate negatívneho žiarenia
na geopatogénnych zónach toho
nevieme stále ešte dosť, preto je
cielené a skutočne účinné odrušenie
prirodzene ťažké a spojené
s rizikami. Aj vtedy, keď nám nástroje,
ktoré máme k dispozícii, či
už je to špeciálna virguľa, prístroje,
alebo obyčajný prútik, neukazujú
žiadnu reakciu, neznamená to, že
je natrvalo zrušený účinok, ktorý
vyvoláva choroby. Okrem toho sú
prútikári, ktorí tvrdia, že účinné
odrušenie zóny nie je možné a jediným
riešením je posteľ alebo pracovný
stôl premiestniť, ak nechceme
riskovať ochorenie.
Dnes sa ľudia snažia stavať si
domy ekologické, nízkoenergetické
či pasívne. Máloktorá stavba
však začne preskúmaním podložia
pozemku. Mnohí architekti si pre
seba nechajú pozemok skontrolovať
na zóny, no svojim zákazníkom
to väčšinou neporadia. Rovnako
ako mnohí lekári: vo svojom dome
o zónach vedia, pacientov na následky
dlhodobého pobytu na zóne
však neupozornia. Určite by sa dalo
niektorým závažným ochoreniam
predísť, keby ľudia o nepriaznivých
zónach vedeli a týmto poznatkom
sa riadili.
Aj v roku 2011 prebieha v Českej republike
projekt podporujúci zdravé životné
prostredie, zameraný na detekciu geopatogénnych
zón v domácnostiach
a obytných priestoroch.
Kontakt: gpz@gpz.cz
Anna Štefková, Rudolf Evanžin
stefkova@svetgralu.cz, evanzin@svetgralu.cz
Literatúra:
Dr. Gerd Harms: Wünschelruten,
Wasseradern, Krankheitsherde,
GralsWelt 18/2001
Dr. Gerd Harms: Die Wissenschaften von
der Ortsqualität, GralsWelt19/2001
Gustav Freiherr von Pohl: Erdstrahlen
als Krankheits- und Krebserrege,
Fortschritt für alle – Verlag, 1978
www.energytable.cz
http://www.volny.cz/mhlasny/olomouc.htm
a iné
FOTOREPORTÁŽ
VÝCHODNÉ SLOVENSKO
34
Svet Grálu
29 | 2011
JAZIERKO
Bolo svedkom jeho detských hier i mládeneckých pasovačiek.
Ako dospelý vodil k nemu svoje deti a aj deti jeho detí.
Vždy mu pri ňom, ani nevedel prečo, bolo dobre.
Raz sa zadumaný prechádzal na jeho brehu
keď odrazu lúč svetla vytvoril krásu, ktorá ho okúzlila.
Roky sa namáhal krásu jazierka na Šariši zachytiť.
Jedného dňa sa mu to podarilo.
35
Svet Grálu
29 | 2011
36
Svet Grálu
29 | 2011
37
Svet Grálu
29 | 2011
MEHMET YESILGÖZ
ZÁKERNÉ NEBEZPEČENSTVO
Keď starý morský vlk Charles Moore vyplával
v roku 1997 so svojou loďou „Alguita“
na preteky plachetníc Transpac naprieč
Pacifikom, predstavoval si všetko
úplne inak. Očakával krištáľovo čisté
more, plné života. Avšak to, čo zbadal
niekde medzi Los Angeles a Havajskými
ostrovmi, mu vyrazilo dych. Kam až oko
dohliadne, plávajú v donedávna čistom
mori plastové fľaše, roztrhané plastové
sáčky, viečka alebo blyštiace sa úlomky
plastových predmetov. V celom oceáne
pred loďou Alguita a hlboko pod ňou visí
sivý závoj zvyškov všetkých vecí, ktoré
s obrovským nasadením energie a surovín
nezmyselne vyrábame a vzápätí sa
ich tak nezmyselne „zbavujeme“. Zíde
z očí, zíde z mysle.
Nastáva bezvetrie. Moore sa práve
dostal do známeho klimatického
„mŕtveho uhla“, ktorý mu znemožňuje
pokračovať v plavbe. Mnoho
dní a nocí sa teda Moore plaví naprieč
odpadom hrozivých rozmerov,
38
Svet Grálu
29 | 2011
ktoré diplomovaného chemika vydesia
a vyvolávajú v ňom mnohé otázky.
Kam sa to len dostal? Odkiaľ pochádza
tento civilizačný odpad a aké následky
asi má obrovský zhluk plastov
pre citlivý ekosystém morí?
TICHOMORSKÝ
ODPADKOVÝ VÍR –
TOALETA BEZ ODTOKU
To, čo Moore a neskôr ďalší vedci
zdokumentovali na istom mieste
v Pacifiku v priebehu mnohých
prieskumných plavieb a expedícií,
skutočne nepatrí medzi bežné zhluky
smetí, s ktorými sa dá stretnúť pri
pobreží miest. Útvar nachádzajúci
sa v oceáne sa podobá ostrovu
z odpadkov gigantických rozmerov.
Dnes vieme, že neuveriteľná rozloha
najväčšieho smetiska na svete
zodpovedá ploche strednej Európy,
niektoré zdroje hovoria dokonca
o rozmeroch väčších, ako sú USA!
Inými slovami, 550 míľ od kalifornského
pobrežia je morom unášaná
súvislá vrstva odpadkov s plochou
cca 18 miliónov kilometrov štvorcových,
hrúbkou až 10 metrov a hmotnosťou
125 miliónov ton! Vzhľadom
na tieto neuveriteľné čísla je o to desivejšie,
že plávajúci ostrov z plastu je
iba necelou tretinou celkového plastového
odpadu. Zvyšných 70 percent
odpadu klesá podľa odhadov holandských
vedcov k morskému dnu a pochováva
pod sebou akýkoľvek život.
Oceánograf Curtis Ebbesmeyer sa
už niekoľko rokov pred Moorovým
objavom domnieval, že v dôsledku
obrovských cirkulujúcich prúdov
v našich oceánoch musí nutne dochádzať
k zhlukovaniu odpadkov unášaných
vodou. Motorom severného
tichomorského prúdu sú vzostupné
masy teplého vzduchu v blízkosti rovníka.
Vzduch sa pohybom zeme a silami
prúdení uvádza do otáčavého
CIVILIZÁCIA
pohybu, pričom vzniká vodný vír
otáčajúci sa v smere hodinových ručičiek.
Ten so sebou strháva rýchlosťou
jedenásť centimetrov za sekundu
prakticky všetky vodou unášané
predmety medzi Japonskom na jednej
strane a USA na druhom konci
Pacifiku a stláča ich do svojho stredu,
kým časť z nich neklesne navždy ku
dnu. Cynici preto oprávnene hovoria
o „splachovaní toalety bez odtoku“.
Okrem severného tichomorského
prúdu existuje na našej planéte ešte
niekoľko ďalších „morských vírov“
a takmer vo všetkých týchto morských
„zhromaždiskách“ sa našli
znepokojivo vysoké koncentrácie
odpadkov, a to najmä z plastu.
KAŽDÝ ROK
SA DO MORA
DOSTANE 6 MILIÓNOV
TON PLASTU!
Z každoročnej celosvetovej výroby
240 miliónov ton plastov sa podľa
vedeckého grémia OSN pre výskum
znečisťovania oceánov GESAMP dostane
do morí a oceánov našej planéty
viac ako šesť miliónov ton odpadu.
Všimnite si dobre: rok čo rok! Celých
80 percent tohto odpadu pochádza
zo zemského povrchu. Nemalá časť
odpadu je odviata vetrom priamo zo
skládok. Najmä neoplotené „smetiská“
v rozvojových krajinách sú trvalým
zdrojom veľkého množstva fólií, vrecúšok
alebo zvyškov styroporu. Podľa
prepočtov organizácie „Marine Conservation
Trust“ pochádza napríklad
celá jedna tretina z odpadkov váľajúcich
sa na britských plážach.
Zvyšných jeden a pol milióna ton sa
dostane do mora priamo z nákladných,
osobných, rybárskych alebo spracovateľských
lodí. Na palubách týchto lodí
sa odpadky ako vždy vyhadzujú buď
priamo cez lodné zábradlie alebo tajnými
otvormi na zaoceánskych prázdninových
parníkoch. Okrem toho nákladné
lode cez búrky niekedy stratia
časť svojho nákladu, v niektorých prípadoch
dokonca i celé kontajnery.
Katastrofálne rozmery odpadkového
šialenstva završuje skutočnosť,
že rozpadajúce sa plasty obsahujúce
životu nebezpečné látky, sa stávajú
potravou pre morské živočíchy. I keď
hneď neuhynú, dostávajú sa obohatené
o túto „výživu“ aj na náš tanier.
ZVIERATÁ UMIERAJÚ
S PLNÝM ŽALÚDKOM
Medzi vzácnych „prirodzených
nepriateľov“ plastov patria
predovšetkým baktérie, ultrafialové
slnečné žiarenie, vysoké teploty
a mechanické sily založené
na pohyboch vĺn. Plasty strácajú
trvalým pôsobením týchto rozkladných
síl postupne veľké množstvo
chemických prídavných látok,
ktoré sú dôležité pre tvarovú stálosť
a elasticitu. Časom sa stávajú krehkejšími
a krátko na to i lámavými.
Tak dochádza k tomu, že unavený
materiál je v kolosálnej „tichomorskej
drvičke“ postupne porcovaný
na mikroskopické čiastočky, ktoré
predstavujú smrteľnú imitáciu
potravy pre mnohé živočíchy.
Mapa znázorňujúca umiestnenie plávajúceho zhromaždiska odpadov v Tichom oceáne
39
Svet Grálu
29 | 2011
CIVILIZÁCIA
Korytnačky považujú zvyšky nákupných
tašiek za medúzy, veľryby
si zamieňajú plastové vrecúška za
sépie, morské vtáky lovia zapaľovače
miesto rýb a mnohé ďalšie
morské živočíchy utišujú hlad
kusmi jedovatého plastu najrôznejších
veľkostí. Pokiaľ sa priamo nepoškodia
tráviace orgány ostrými
predmetmi, alebo sa beznádejne neupchá
tráviaci trakt nestráviteľnými
kúskami, zvieratá hynú nakoniec
hladom, pretože majú žalúdok plný
plastov!
ROZKLAD PLASTOV
TRVÁ 400
AŽ 700 ROKOV
Zákernosť syntetických látok však
spočíva v tom, že mikroskopické
kúsky, vznikajúce rozomletím, ešte
zďaleka neznamenajú ich „koniec“.
Naopak, skutočné nebezpečenstvo
v tejto fáze „života“ plastov
iba začína. V závislosti na zložení
potrebuje príroda na úplný rozklad
týchto látok 400 až 700 rokov!
Škodlivé pôsobenie plastových čiastočiek
vzrastá práve so zmenšujúcimi
sa rozmermi, ktoré sa vzhľadom
na pozmenené chemické
vlastnosti stávajú mimoriadne
nebezpečnými.
POMER PLASTU
A PLANKTÓNU JE 60 :1
Jedmi nasiaknutý pás častíc sa navyše
pohybuje presne v onej osudnej
hĺbke do 10 metrov, v ktorej pláva
živočíšny planktón, ktorý je pre morské
ekosystémy mimoriadne dôležitý.
Planktón, éter oceánov, bohatý
na živiny, je tvorený obrovským
množstvom najmenších živočíchov,
ako sú baktérie, raky, alebo hmyz,
a predstavuje tak základnú potravu
pre ryby. Počas nočného lovu si
40
Svet Grálu
29 | 2011
zamieňajú kŕdle rýb plastové čiastočky
za živočíšny planktón a plastom
kontaminované ryby sú potom
obľúbenou potravou tuniakov, mečúňov
alebo zlatých makriel, ktoré
zas patria medzi naše obľúbené jedlá.
V niektorých oblastiach, ako je „tichomorský
odpadkový vír“, dosiahol
už pomer medzi plastovými mikročasticami
a planktónom hrozivé čísla
60:1, a táto tendencia stále rastie. Japonský
vedec Hideshige Takada
k tomu podotýka: „V niektorých oblastiach
je vyššia pravdepodobnosť,
že ryba zožerie plast namiesto skutočnej
potravy.“ „Zámenou potravy“
dochádza k ukladaniu jedov z plastov
v telách morských živočíchov, ktoré
potom putujú potravinovým reťazcom,
až nakoniec dorazia až k nám.
„SLZY MORSKEJ
PANNY“ NA VŠETKÝCH
PLÁŽACH
Plávajúce plastové častice sa dostali
dokonca už aj na pláže rekreačných
oblastí, kde sa intenzívnym trením
o morské dno ďalej zmenšujú a miesia
s pieskom. Viditeľné guľovité
a valcovité plastové pelety sa dajú
nájsť už na všetkých plážach sveta
a ľudia nimi nie sú pobúrení pravdepodobne
iba preto, že sú v piesku
málo nápadné. Odborníci tento fenomén
nazývajú lyricky „slzami morskej
panny“ a v mnohých pobrežných
oblastiach už množstvo „plastových
sĺz“ dokonca prevyšuje podiel pieskových
zŕn.
OBALY SA DOSTÁVAJÚ
DO POTRAVY
Inventúra tradičnej domácnosti
ukazuje na prevahu plastov. Podiel
potravín v plastových obaloch dosahuje
v „chladničkách EU“ minimálne
60 percent, často ešte omnoho
viac. Či už ide o mliečne výrobky, nápoje
alebo ovocie a zeleninu, neustále
dochádza k priamemu kontaktu potravy
s plastmi, čo väčšinou vedie ku
kontaminácii potravín substanciami
obsiahnutými v plastoch.
Problém spočíva v molekulárnej
štruktúre syntetického materiálu.
Benzín, surovina na výrobu plastov,
sa štiepi chemickým procesom zvaným
„krakovanie“ na krátke uhľovodíkové
molekulárne reťazce, ako
sú etylén, propylén alebo butylén.
Z nich potom takzvanou polymeráciou,
čo je rozhodujúca chemická
reakcia na výrobu plastov, vznikajú
polyméry, teda dlhé reťazce molekúl
so sieťovitou štruktúrou. Dlhé a vzájomne
prepojené molekulové mostíky
prepožičiavajú plastom odolnosť
a elastické vlastnosti, ktoré rozbúšia
srdce každého produktového dizajnéra.
Pridávané látky však nie sú
v plastovom materiáli viazané trvale
a pôsobením kyselín, lúhov a najmä
vysokých teplôt sa uvoľňujú do okolia,
kde predstavujú nebezpečie pre
naše zdravie.
BISFENOL A – JED
S FATÁLNYM
ROZŠÍRENÍM
S ročnou výrobou v objeme cca
4 milióny ton patrí bisfenol A medzi
najdôležitejšie priemyselné chemikálie
na celom svete. Tam, kde je potrebný
mechanicky a tepelne odolný
plast – napríklad pri fľašiach pre
dojčatá alebo plastových nádobách
do mikrovlnnej rúry, alebo kde sa
CIVILIZÁCIA
používajú epoxidové živice v lakoch,
lepidlách, fóliových obaloch a povrchových
úpravách, nachádza uplatnenie
polykarbonát, do ktorého sa
bisfenol A pridáva ako zásadná prídavná
látka.
Fatálne rozšírenie tejto chemikálie
je viditeľné zo znepokojivých čísel
prieskumu, ktorý sa uskutočnil v USA
so vzorkou viac ako 2 500 dobrovoľníkov.
U 92,6 percenta testovaných
osôb zistili vedci v moči prítomnosť
bisfenolu A! Bisfenol A je pritom zaradený
medzi „endokrinne pôsobiace
látky“. Vo svojom pôsobení sa teda
podobá ženskému hormónu estrogénu,
takže má okrem iného vplyv
na látkovú výmenu, imunitný systém
a vývoj orgánov. Bisfenol A sa uvádza
aj v spojitosti s predčasnou pohlavnou
zrelosťou dievčat, alergiami, ochoreniami
srdca, diabetom 2. typu, rakovinami
prostaty a prsníkov a úbytkom
spermií. Vzhľadom na ročný
obrat 800 miliárd eur si môžeme
utvoriť obraz o politickej moci plastového
priemyslu a jeho možnostiach
ovplyvňovať vášnivé debaty o účinkoch
bisfenolu A na ľudské zdravie.
Napriek dôkazom a akútnej nutnosti
konať si môže plastová lobby stále ešte
dovoliť hrať starú hru so „znaleckými
posudkami a protiposudkami“ bez
toho, aby musela počítať s vážnym politickým
protitlakom. Zatiaľ čo totiž
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
(EFSA) nevidí v súvislosti s bisfenolom
A žiadne zvýšené zdravotné
riziko, varujú takmer všetky verejne
financované štúdie v Európe i zámorí
pred veľkými zdravotnými rizikami.
Niet ani divu, keď bola „štúdia EU
o nezávadnosti“ sponzorovaná najdôležitejšími
výrobcami bisfenolu A,
ako je BASF a Bayer …
FTALÁTY – ZÁLUDNÉ
ZMÄKČOVADLÁ
Medzi bisfenolom A a takzvanými
ftalátmi existuje mnoho paralel.
S ročnou produkciou cca 5 miliónov
ton je táto chemikália tiež dôležitou
základnou priemyselnou surovinou
a vzhľadom na veľké rozšírenie sa
aj prakticky dá nájsť v tele každého
človeka. Ftaláty v PVC sú napríklad
zodpovedné za poddajnosť a elasticitu
podlahových krytín, káblov, kobercov,
detských hračiek, vecí pre
dojčatá, atď. Bez týchto zmäkčovadiel
by bol materiál tvrdý a krehký.
Inak povedané, čím mäkší a elastickejší
je plastový predmet, tým viac
zmäkčovadiel obsahuje. Na rozdiel od
bisfenolu A nie sú ale ftaláty s plastom
pevne spojené, ale skôr iba obklopujú
dlhé reťazce polymérov ako jemné
molekulárne mazivo. Následkom voľného
spojenia sa môžu zmäkčovadlá
relatívne rýchlo odparovať, vypierať
alebo odie rať. Tuky v potravinách
balených do mäkčených fólií doslova
magneticky priťahujú uvoľňujúce sa
ftaláty, čím dochádza k enormnej
kontaminácii potravy zmäkčovadlami.
Pri pokusoch na zvieratách boli
aj pri ftalátoch preukázané takmer
rovnaké rakovinotvorné a degeneratívne
účinky sprevádzané negatívnym
vplyvom na plodnosť ako pri bisfenole
A. Pozvoľna sa presadzujúce zákazy
jedovatých zmäkčovadiel stále
ešte nezahrnujú predmety, s ktorými
človek prichádza do styku prostredníctvom
vzduchu, kože alebo prachu.
Práve v tom však vidia mnohí vedci
ešte väčší zdroj nebezpečenstva…
RIEŠENIE – VZDELÁVAŤ,
VYSVETĽOVAŤ,
HĽADAŤ ALTERNATÍVY!
Na internetovej stránke „www.
reset.to“ nájdete päť jednoduchých
rád, ako sa vystríhať pred plastovým
odpadom, a tým i škodlivým
následkom:
• Používajte vlastné nákupné tašky
z tkaniny namiesto plastových vrecúšok
a tašiek.
• Pite vodu zo sklenených fliaš
a upusťte od plastových fliaš na
jedno použitie.
• Recyklujte plasty tak často, ako je
to len možné.
• Riadne likvidujte vlastný odpad
a nevyhadzujte ho voľne do prírody.
• Upozorňujte priateľov a príbuzných
na ich spotrebu plastov a povzbudzujte
ich, aby od nich upustili.
Kto chce seba a svojich blízkych
chrániť pred následkami plastového
šialenstva, nech začne najskôr u seba.
41
Svet Grálu
29 | 2011
CIVILIZÁCIA
Nevydarená globálna konferencia
o zmenách klímy v Kodani ukazuje,
že čakať na inštrukcie a rozkazy zo
strany mocných a odložiť bokom
vlastnú zodpovednosť je jednoducho
krátkozraké. Vyčítavé nadávanie
na politikov zakrýva pritom iba
vlastný nezáujem o danú tému a lenivosť.
Lamentovanie je vzhľadom
na hroziaci ekologický kolaps nebezpečnou
stratou času. Aj keď to znie
otrepane, môže každý z nás svojím
malým dielom niečo zmeniť – vo svojom
regióne či obci, pred vlastnými
domovými dverami, vlastným správaním.
Pokiaľ zatvoríme oči pred
touto povinnosťou voči blížnym
a Matke Zemi, nezostane nám nič
iné, než si problém s plastmi, s ktorými
sa budeme stretávať celé stáročia,
doslova vyjesť.
Mehmet Yesilgöz
yesilgoz@svetgralu.sk
Krátko
42
Svet Grálu
29 | 2011
S PACIENTMI
V KÓME JE MOŽNÉ
KOMUNIKOVAŤ
Začiatkom roka Helen Gill z „Royal
Hospital for Neurodisability“ v Londýne
podala správu o svojej štúdii
so 60 vegetatívnymi pacientmi: 43 %
z nich bolo schopných komunikovať.
Tímu zloženému z belgických a anglických
vedeckých pracovníkov sa
podarilo nadviazať spojenie s duchom
ľudí s poškodeným mozgom
a komunikovať s nimi prostredníctvom
ich myšlienok. Komunikáciu im
umožnili nové spôsoby snímkovania
mozgu. Výsledky tejto štúdie dokazujú,
že pacienti, u ktorých sa predtým
predpokladalo, že sú celkom odtrhnutí
od sveta, predsa len vnímajú
a ich vedomie je zachované.
Jednému belgickému pacientovi,
sedem rokov v kóme po automobilovej
nehode, sa napríklad podarilo na
otázky výskumníkov odpovedať áno
a nie pomocou myšlienok.
Autori štúdie zdôrazňujú nové
možnosti, ktoré metóda otvára, aby
takíto pacienti mohli spolurozhodovať
o svojom budúcom liečení. Bolo
by možné priamo sa ich spýtať ako sa
cítia, či trpia bolesťami, a predpísať
príslušné lieky. Súčasne s nádejnými
vyhliadkami sa však vynára mnoho
nových etických otázok: napríklad
o správnosti postupu, keď sa pacient
v trvalej kóme nechá zomrieť zastavením
liečby, ak postihnutý môže
predsa ešte nejakým spôsobom odpovedať.
Tento krok by však nemal
byť dovolený ani v prípade, keby dotyčný
dal jasne najavo, že si želá svoj
pozemský život ukončiť.
Dr. Gerd Harms
harms@svetgralu.sk
ANTIBIOTIKÁ ZMENIA
ČREVNÚ FLÓRU
NA DLHÝ ČAS
Črevná flóra človeka potrebuje na
svoju regeneráciu po liečbe antibiotikami
oveľa dlhší čas, než sme sa
doteraz domnievali. Túto informáciu
zverejnili vedci z tímu Cecilie
Jernberg zo švédskeho Inštitútu pre
kontrolu infekčných ochorení v časopise
„Microbiology“. Podľa nich môže
viesť už sedemdňové liečenie antibiotikami
k vytvoreniu génov spôsobujúcich
rezistenciu voči antibiotikám
u bežných črevných baktérií. Tieto
gény sú zistiteľné ešte po dvoch rokoch,
aj keď sa medzitým už žiadne
ďalšie antibiotiká neužívali. Doteraz
panoval názor, že črevná flóra je po
liečbe antibiotikami do troch mesiacov
opäť v poriadku.
Aj keď genetické „kódovanie rezistencie“
ešte neznamená, že sa rezistencia
musí aj prejaviť, dáva tento objav
švédskych odborníkov za pravdu
všetkým, ktorí varujú pred rizikom,
ktorým je strata účinnosti pri častom
podávaní antibiotík. Dr. Christoph
Wenisch, vedúci oddelenia infekčnej
medicíny Sociálno-lekárskeho centra
vo Viedni (SMZ), povedal: „Každý lekár
by si mal dvakrát rozmyslieť, kým
niečo ľahkomyseľne predpíše. Dnešok
nám ukazuje, že v prevencii šírenia
rezistentných mutantov bude najdôležitejším
krokom obmedzenie užívania
antibiotík.“ Táto téma je dnes
mimoriadne aktuálna – obvykle sa
totiž rezistencia rieši vývojom ďalších
antibiotík. Nachádzať nové antibiotiká
bude však čoraz ťažšie.
Werner Huemer
huemer@svetgralu.sk
PRIKÁZANIA
„Nebudeš
bažiť
po žene
blížneho
svojho!“
Martin Ernst
Deviate
prikázanie
Príťažlivosť medzi mužom a ženou
je prirodzená. Sú to protipóly,
ktoré zo svojej podstaty túžia
po doplnení. Táto túžba však ľahkomyseľným
konaním ľudí celkom
stratila svoju prirodzenosť. Muži radi
obdivujú ženy, ženy sú rady, keď sú
obdivované. Vzťahy vôbec sú asi najbežnejšou
témou filmov, aj diskusií
medzi kamarátmi, šťavnatým sústom
bulváru. Chýba tu ušľachtilosť a úcta.
Deviate prikázanie varuje pred
hriešnou túžbou po inej žene,
po žene svojho blížneho, v širšom
zmysle však aj pred chtivosťou ako
takou a pred pudovou žiadostivosťou
voči všetkým ženám.
Čo si máme predstaviť pod chtivosťou
a žiadostivosťou snáď netreba
veľmi vysvetľovať. Nečistými, nízkymi
myšlienkami celkom iste nie
je vyvolaný ušľachtilý záujem, ale len
pudová túžba, ktorá podnecuje človeka
k tomu, aby podľahol nečistému
„potešeniu“, a nedbal tak na cestu,
ktorú nám ukázal Stvoriteľ.
Je nesprávne zbližovať sa žiadostivo
so ženou, ktorá je spojená
s iným mužom. A pestovať nečisté
myšlienky je zlo voči všetkým ženám.
Pudová túžba nemá nič spoločné so
skutočnou, duševnou láskou, ktorá
prejavuje žene výhradne úctu a ohľaduplnosť.
Pudové „zbližovanie sa“ začína už
pohľadom. Pozorujúc osobu, hľadám
a objavujem jej vnady, ktoré podnietené
fantáziou vzbudzujú myšlienky
túžby. Dychtím po tom, aby som si ju
mohol pritiahnuť k sebe. O koľko by
bývalo lepšie, keby som takú osobu –
vôbec každého človeka – dokázal najskôr
prehliadnuť svojím „vnútorným
zrakom“.
K tomu uvediem jeden príklad
z vlastného života. Krátko pred
ukončením mojich štúdií mi lekár
zistil, že mi údajne hrozí oslepnutie.
Okamžite ma operoval, a potom som
mal na nejaký čas obväzom zakryté
obe oči. Keďže som sa vtedy nemohol
postarať sám o seba, opatrovali ma
sestričky. V starostlivosti o mňa sa
ich striedalo niekoľko. Umývali ma,
kŕmili, ukladali do postele a vodili
na toaletu. Táto starostlivosť mala
však veľmi rôznorodé podoby. Jedna
zo sestier sa stále ponáhľala. Jedlo
mi strkala do úst tak rýchlo, až mi
to bolo nepríjemné. Pri osušovaní
som mal dojem, že zo mňa zoderie
kožu. Celkom odlišný bol prístup
inej sestry. Tá so mnou mala trpezlivosť.
Raz pri nočnej službe sa dokonca
ponúkla, že ak chcem, môže
mi niečo prečítať.
Po niekoľkých týždňoch bolo
zrejmé, že sa operácia podarila; obväzy
mi sňali a ja som sa opäť radostne
díval na svet! Primár mi pri
prepúšťaní z nemocnice predstavil
aj všetky tie sestričky. Teraz som ich
prvýkrát videl „zvonku“. Jedna sa
mi obzvlášť páčila. Bola pekná ako
obrázok a patrila bezpochyby k tým
ženám, ktoré by každý označil za príťažlivé.
A predstavte si, bola to práve
tá sestra, ktorá ma vždy tak narýchlo“odflákla“.
Ako posledná mi podala
ruku taká bacuľatá a nenápadná sestra
nižšieho vzrastu. Podľa jej hlasu
som v nej spoznal milého „anjela“,
ktorý sa o mňa tak láskyplne staral.
Keby som sa s ňou predtým stretol
len pohľadom, určite by som ju prehliadol.
Po tejto skúsenosti som bol
v hodnotení ľudí už opatrnejší.
„Nebudeš bažiť po žene blížneho
svojho!“ Nie je to teda len zrak, ktorý
sa nechá oslepiť vonkajším leskom.
Sú to aj nečisté myšlienky, ktoré kalia
náš pohľad na pravé hodnoty a vedú
k tomu, že pri takých pokušeniach
môžeme podľahnúť. Staré úslovie
„bdej a modli sa“ pomáha rozpoznávať
tieto situácie, vyhýbať sa im
a odolávať nečistej chtivosti.
K tomu ešte musím dodať, že dnes,
žiaľ, existujú ženy, ktoré nám mužom
dodržiavanie deviateho prikázania
sťažujú, či už vedome alebo
nevedome. Spôsobom, akým sa prezentujú
na verejnosti – svojím odevom
a správaním, vyvolávajú túžbu.
Chcú sa páčiť, za podpory módy
a prevládajúcich názorov sa snažia
byť príťažlivé a zvodné, čím vo veľkej
miere nesú spoluvinu na prekračovaní
tohto prikázania.
Martin Ernst •
ernst@svetgralu.sk
Knihu
Desatoro
Božích
prikázaní,
Otčenáš
si môžete objednať prostredníctvom
kupónu v časopise,
alebo v našom on-line obchode
na www.svetgralu.sk
43
Svet Grálu
29 | 2011
SPOLOČNOSŤ
Draví, zdatní,
pripravení riskovať
Časy, keď sme u ázijských výrobkov oceňovali
predovšetkým nízku cenu, sú už za nami; dnes
zákazníka teší aj ich zlepšujúca sa kvalita. Veď
takmer každý významný výrobca západnej Európy
má v Ázii svoju fabriku. Transfer technológií
a výrobných liniek podporuje technologický pokrok
a finančnú silu ázijských krajín. Vynárajú sa však
obavy: nebude daň za náš blahobyt privysoká?
Ohrozuje
44
Svet Grálu
29 | 2011
priemysel v Ázii
Made in Korea
SPOLOČNOSŤ
02450 00 5669 32
Made in China
Made in Japan
Siegfried Hagl
blahobyt západnej Európy? 45
Svet Grálu
29 | 2011
Made in China
SPOLOČNOSŤ
Made in Korea
V
apríli roku 1983 som po prvý
raz cestoval na niekoľko týždňov
do Južnej Kórey. Mojou úlohou bolo
oboznámiť jedného kórejského výrobcu
plášťov na bicykle s vývojom
a konštrukciou vtedy ešte diagonálnych
pneumatík na motocykle. Skúsenosti
v tomto odbore som zbieral
ako vedúci vývoja jedného nemeckého
výrobcu pneumatík a mal som
prehľad o vtedajších moderných
technológiách.
Počas spiatočnej cesty som mal
spočiatku z toho všetkého zlé svedomie
a pýtal som sa sám seba, či sa
nepodieľam na tom, že rozvojovej
krajine dodáme teraz moderné technológie,
ktoré budú potom konkurovať
našim nemeckým firmám, čo by
mohlo u nás spôsobiť stratu pracovných
miest.
Potom som si uvedomil, že niekoľko
mesiacov predtým bol šéf
Volkswagenu Carl Hahn v Číne, aby
podpísal s čínskou skupinou SAIC
zmluvu o výrobe automobilov VW
Santana v Čínskej ľudovej republike.
Pri pomyslení na tento obrovský
technologický transfer od jedného
z najväčších nemeckých priemyselných
podnikov som si pripadal celkom
bezvýznamný, i so svojou aktovkou
plnou osobných poznámok
a všetkými svojimi odbornými znalosťami
v hlave…
O
„ekonomickom
ČO NÁM HROZÍ
Z VÝCHODU?
nebezpečenstve
z Východu“ sa hovorí už
hádam sto rokov. Japonsko dokázalo
po vynútenom otvorení sa voči
Západu v roku 1854 prekvapujúco
rýchlo dosiahnuť úroveň západnej
techniky. V roku 1905 Japonci dokonca
vyhrali vojnu proti európskej
veľmoci – Rusku. Čo by sa asi stalo,
keby sa so svojím gigantickým poč-
46
Svet Grálu
29 | 2011
tom obyvateľov rozhodla vydať podobnou
cestou aj Čína?
Číňania sa však rozhádali v občianskych
vojnách a krajina viedla
dlhý a vysiľujúci boj proti invázii Japoncov.
Po krvavom víťazstve komunistov
v roku 1949 prišla maoistická
kultúrna revolúcia (1965–1976),
ktorá stála životy mnohých miliónov
ľudí. A nielen to; zničila aj veľkú
časť kultúrnych pamiatok, ktorým
sa podarilo prežiť desiatky nepokojných
rokov a mnohoraké vojenské
konflikty. Vzhľadom na tento samodeštruktívny
vývoj sa zdalo „nebezpečenstvo
z Východu“ na dlhší čas
zažehnané.
V druhej svetovej vojne utrpelo
Japonsko (tzv. „veľký tiger“) ťažkú
porážku, no rovnako ako Nemecko
sa otriaslo rýchlejšie, než sa čakalo.
Japonské kolónie Kórea a Taiwan,
ako aj Japoncami dobytá anglická
kolónia Singapur („malé tigre“) sa
po druhej svetovej vojne osamostatnili
a snažili sa dosiahnuť západnú
priemyselnú úroveň.
Veľký potenciál usilovných a nezriedka
už i dobre odborne vzdelaných
obyvateľov južnej Ázie bol
na Západe podcenený, zrejme aj
02450 00 5669 32
preto, že po druhej svetovej vojne
sa spočiatku väčšie rozvojové možnosti
pripisovali africkým krajinám.
Najmä USA sa po vyhratej vojne
a vzostupe na čelo svetových veľmocí
cítili „na koni“. Svoju vedecko-technickú
nadvládu zdôraznili pri kozmických
pretekoch o prvé pristátie
človeka na Mesiaci (1969).
Až keď sa Japonsko postupne dostalo
medzi najdôležitejšie exportujúce
štáty na svete v 60-tych rokoch,
bystrí pozorovatelia začali tušiť skutočné
možnosti ďalekej Ázie.
PREČO BOLA
KONKURENCIA
Z VÝCHODU
PODCENENÁ?
Keď som v roku 1983 cestoval
do Južnej Kórey po prvý raz, videl
som krajinu, ktorá práve prechádzala
od svojej rozvojovej minulosti
k priemyselnej budúcnosti. Južná
Kórea, kedysi žijúca predovšetkým
z poľnohospodárstva, bola po skončení
kórejskej vojny (1953) celkom
spustošená a stala sa jednou z naj-
SPOLOČNOSŤ
02450 00 5669 32
chudobnejších krajín na svete. Štátom,
ktorý nemal žiadne významnejšie
zásoby ropy, uhlia ani rúd. V takej
husto osídlenej krajine, kde nedokážu
jej lesy pokryť ani spotrebu
dreva, mohli stavať len na usilovnosti
vlastných ľudí – a to aj urobili. O niekoľko
desaťročí neskôr, v 80-tych rokoch,
sa Južná Kórea s vtedajšími 40
miliónmi obyvateľov (1) vypracovala
na desiatu najvýznamnejšiu priemyselnú
krajinu na svete. No nie na štát
s demokratickými štruktúrami, ale
spočiatku pod tvrdou diktatúrou
s maskou demokracie.
Ako inžiniera ma mimoriadne
zaujala koexistencia výrobného
zariadenia zrelého do šrotu povedľa
moderných strojov. Videl som
tam výrobné linky, ktoré mohli pochádzať
z čias prvej svetovej vojny.
Hneď vedľa sa budovali tie najmodernejšie
obrábacie stroje – napríklad
na výrobu ventilov na bicykle,
aké som nevidel ani u konkurentov
v Nemecku. Kórejskí inžinieri
boli dokonale pripravení na požiadavky
modernej techniky (výraz
„high-tech“ sa začal používať až neskôr).
Mojim partnerom bolo rýchlo
jasné, že ich poznatky o konštrukcii
moderných pneumatík na motocykle
boli dovtedy nedostatočné,
preto moje odporúčania prijímali
a úspešne realizovali.
Pri mojej prvej návšteve som dospel
k viacerým poznatkom, ktoré
na Západe v tých časoch vôbec neboli
v centre pozornosti:
• Pri vtedajšej úrovni platov (2) bolo
možné akékoľvek technologické
dielo vyrábať v Kórei lacnejšie než
u nás. Mám na mysli napríklad automobily
alebo lode. Koniec-koncov
už vtedy existovali v Kórei dve lodenice,
ktoré sa radili k najväčším
na svete. Aj autá sa vyrábali a exportovali
už vo veľkom. A dnes sú kórejské
osobné autá aj v Európe bežným
javom.
• Krajiny so starými remeselnými
tradíciami sa bez ťažkostí zoznamujú
s modernou technológiou. Neplatí to
len pre južnú a juhovýchodnú Áziu
(Čína, Japonsko, Južná Kórea, Singapur,
Taiwan atď.) a Indiu (3) , bolo to
tak napríklad aj v Bavorsku, ktoré sa
stalo priemyselnou krajinou vlastne
až po druhej svetovej vojne. Bavorsko
sa takisto mohlo opierať o svoju
dlhú tradíciu remesiel, napríklad
na augsburských striebrotepcov.
• Rozvojové krajiny nie sú spokojné
s technológiou náročnou na pracovné
sily napriek tomu, že im pri
tamojšej platovej úrovni postačovala,
keďže lacných pracovných síl je dostatok
a nie je nutné výrobu racionalizovať.
Ale časy, keď sa zastarané
zariadenia, napríklad z Anglicka, vyvážali
do kolónií, sú už minulosťou.
Dnes aj v exotických krajinách firmy
požadujú najmodernejšiu techniku,
ktorú v neuveriteľne krátkom čase
skvele zvládajú.
• Rozvojové krajiny sa neuspokojujú
s výrobou štandardných produktov.
Chcú aj špičkové „high-tech“ výrobky
s perspektívou vysokého rastu.
• V konfuciánskej tradícii južnej
Ázie sa kladie veľký dôraz na vzdelávanie.
Už od malých školákov sa
požadujú pracovné úlohy, čo u nás
bežné nie je (4) . Kórejské univerzity sa
už v 80-tych rokoch usilovali o dosiahnutie
úrovne amerických univerzít.
Špičkoví pracovníci v priemysle
sú často absolventmi najlepších univerzít
v zahraničí (väčšinou v USA).
• Konfuciánska filozofia mala
v tých časoch významný vplyv na kórejské
a ostatné juhoázijské spoločnosti.
Pre hierarchicky organizovaný
priemysel bola Konfuciom požadovaná
lojalita voči vyššie postaveným
veľkou výhodou. Odvtedy však
dôvera vo vedenie podniku najmä
u mladších ľudí klesá, aspoň v Japonsku
a Kórei. Je to najmä odvtedy, čo
veľké spoločnosti v krízových situáciách
nedodržiavali tradičnú záruku
celoživotného zamestnania. Konfuciánska
etika, ktorá chce slúžiť výchove
ušľachtilého ľudstva, sa navyše
v týchto krajinách niekedy vykladá
takým spôsobom, ktorý pripúšťa korupciu.
V
súčasnosti
DRAK SA PREBÚDZA
A SLON SA ODTRHOL
Z REŤAZE
najľudnatejšia krajina
na svete sa s enormným úsilím
snaží dohoniť straty – práve tak
ako India so svojím síce menším, ale
rýchlejšie rastúcim počtom obyvateľov.
Tak ako napríklad v 18. storočí
v Anglicku, v 19. storočí v Nemecku
a Japonsku, v 20. storočí sa priemyselná
revolúcia v Číne a Indii taktiež
začínala textilným priemyslom.
V súčasnosti vládne textilnému priemyslu
„veľký drak“ (Čína) a „slon“
(India). V strednej Európe sa výroba
textilného tovaru, kožených výrobkov,
topánok a hračiek stala iba okrajovým
odvetvím zameraným na luxusné
značky.
Mladé priemyselné krajiny Ázie sa
vo všetkých oblastiach usilujú o vedúce
postavenie v celosvetovom meradle.
O optike a fotografii zrejme
ani nemusíme hovoriť. Nemecký
optický priemysel, kedysi najlepší
na svete, vytlačili z trhu japonské
firmy už pred desaťročiami do úzko
špecializovaných odvetví.
V Ázii dávno pochopili, že v súčasnej
dobe dosahujú najvyšší rast informačné
technológie a aj v tejto oblasti
sa snažia dostať na čelné pozície.
V automobilovom priemysle, najdôležitejšom
odvetví nemeckého
priemyslu, sa teraz VW snaží dohnať
japonskú Toyotu na pozícii
najväčšieho výrobcu automobilov
na svete. General Motors (USA) sa
47
Svet Grálu
Made in Japan
29 | 2011
Made in China
SPOLOČNOSŤ
Made in Korea
prepadol. Vysoko kvalitné západné
automobily sa v mnohých krajinách
stále ešte dobre predávajú, dokonca
i v Číne. Tam však tieto autá prichádzajú
na trh prevažne z domácej produkcie
a tak pôvodní európski výrobcovia
v domovských krajinách
sotva môžu vytvárať nové pracovné
miesta.
Samotní Číňania – aj keď napr.
v roku 2010 vyrobili 18 miliónov motorových
vozidiel, čo je oproti roku
2000 deväťnásobne viac – kvalitou
svojich automobilov stále ešte zaostávajú
za Európou a USA. V súčasnosti
Čína zatiaľ nemá v ponuke
autá vhodné pre finančne silných
amerických alebo európskych zákazníkov.
Terénne vozidlo Jiangling
„Landwind“ a auto strednej triedy
Brilliance BS 6 totiž v nárazových
testoch prepadli. Ani vylepšené a cenovo
výhodné auto strednej triedy
BS 4 v nárazových testoch nepresvedčilo
a aj technickým riešením zaostávalo
asi o jedno desaťročie. To sú
však menší výrobcovia. Invázia tých
veľkých, možno dokonca aj s elektromobilmi,
nás ešte len čaká.
Číňanov nesmieme v žiadnom prípade
podceňovať, aj keď v súčasnosti
prvotriednym osobným autám z Európy
konkurovať nemôžu. Ich schopnosť
rýchlo napredovať je totiž obdivuhodná.
Koniec-koncov, potrebné
know-how na výrobu automobilov
48
Svet Grálu
29 | 2011
a príslušné vzdelanie získali čínski
odborníci od značiek BMW, Mercedes-Benz
a VW.
V Indii sú pomery trochu iné. Tu
je dopyt predovšetkým po lacných
autách, ktoré možno v požadovaných
cenách vyrábať len v rozvojových
krajinách. Ešte v januári 2008 bolo
predstavené auto TATA Nano, ktorého
základná verzia stojí 2500 amerických
dolárov. Súčasné prevedenie
Nano nie je ešte autom pre Európu,
ale aj v tejto oblasti indickí výrobcovia
napredujú a majú veľké plány.
Európska verzia automobilu Nano
má prísť na európsky trh v roku 2012.
Sny Američanov a Európanov
o obrovských ázijských trhoch sa
teda čiastočne rozplynuli, pretože
Číňania a Indovia chcú vlastnými
produktmi pokryť nielen domáci
trh, ale hodlajú vyrábať aj na export.
V roku 2010 predbehla Čína dovtedy
vedúce Nemecko na pozícii najväčšieho
vývozcu na svete. Klasickým
priemyselným krajinám zostávajú
na export do Ázie luxusné značky
a predovšetkým investičné prostriedky,
ktoré opäť slúžia na zlepšovanie
konkurenčného postavenia
Aziatov. Nemecko ako priemyselná
krajina v posledných desaťročiach
trvale upadá. Alarmujúcim signálom
najvyššieho stupňa je napríklad
zámer automobilky Mercedes-Benz
premiestniť svoju výrobu vozidiel
triedy C (najpredávanejší model koncernu)
do USA.
S
preberaním
HLAVNÝ CIEĽ –
NAJVYŠŠÍ VÝNOS!
02450 00 5669 32
cudzích technológií
si v Ázii nelámu hlavu rovnako
ako s napodobeninami, ktoré porušujú
patentové práva. Zmluvy so
zahraničnými investormi častokrát
umožňujú, aby sa mohlo využívať
ich know-how. Dochádza tým k prenosu
technických znalostí v dosiaľ
nevídanom rozsahu. Nedajú sa s ním
porovnať ani obdobia po oboch svetových
vojnách 20. storočia, keď si
víťazné strany prisvojovali nemecké
patenty.
V priebehu globalizácie si firmy
z Európy a USA nechceli nechať ujsť
obrovské ázijské trhy. Na druhej
strane – do strategických krajín
môžu vstúpiť len vtedy, keď v nich
budú svoje produkty aj vyrábať
a sčasti dokonca i vyvíjať. Západný
kapitál tak prúdi tam, kde je vidina
najvyššieho výnosu, a tomu sa
podriaďuje aj odovzdávanie cenných
odborných znalostí. O automobilkách,
ktoré napríklad Číne darujú
svoje know-how, sme sa už zmienili.
Existujú však aj ďalšie príklady.
Prvá komerčná dráha na princípe
magnetickej levitácie (Maglev),
za ktorej vývoj zaplatili nemeckí daňoví
poplatníci ohromnú čiastku,
bola postavená v Číne. Pri nejakej
ďalšej (hoci nepravdepodobnej) zákazke
tohto druhu by to boli pravdepodobne
práve Číňania, na základe
tohto know-how, ktorí by vo výberovom
konaní podali najvýhodnejšiu
ponuku.
Aby bolo možné predávať lietadlá
v Číne, musí sa tam Airbus A 320 aj
montovať, a Číňania chcú dosiahnuť
to, aby koncern EADS v Číne aj vyví-
SPOLOČNOSŤ
02450 00 5669 32
jal. Navyše ázijské koncerny skupujú
aj známe západné firmy, vrátane ich
vlastného know-how.
GLOBALIZÁCIA
BEZ KONTROLY
Dať novému vývoju impulz je oveľa
ľahšie, než ho potom, keď sa rozbehne,
kontrolovať. To platí rovnako
v politike aj v ekonómii.
Globalizácia so svojou vlastnou
dynamikou sa už dávno vymkla
akejkoľvek kontrole a mení svet nežiadúcim
smerom. Z ekologického
hľadiska dokonca ohrozuje celú Zem.
Tvrdenie, že v prípade globalizácie ide
o uplatňovanie „slobody bez hraníc“,
je v skutočnosti púhou frázou. Politika
iba bezmocne reaguje na rýchle
zmeny, z ktorých sú ľudia už unavení.
Kapitalistické hospodárstvo so svojou
krátkodobou maximalizáciou
zisku zažíva tvrdý konkurenčný boj
o tzv. kľúčové kompetencie (5) . Sotva
tu možno hovoriť o zdravých víziách
v globálnych súvislostiach. Zo strany
vlastníkov kapitálu nemožno očakávať
ani sociálnu zodpovednosť, ktorá
je nevyhnutná pre úspešnú a harmonickú
budúcnosť.
Treba povedať, že tieto hospodárske
zmeny neprišli nečakane a nepredvídateľne
ako živelná pohroma.
Ako píše kultúrny historik Wolfgang
Schivelbusch vo svojom príspevku
pre časopis Spiegel (23/2007, str. 187),
„fantazmagória nekonečných rozmerov“
zastrela mozgy bossov s rozhodovacími
právomocami tak, že už
ani poriadne nevedia, čo je ekonomická
racionalita a čo verejný povyk.
Už roky upozorňujúce výstrahy
pred globalizáciou zostávajú v tejto
eufórii bez pozornosti. Anglický ekonomický
a sociálny teoretik John A.
Hobson upozorňoval vo svojej knihe
„Imperialism“ (prvej modernej globalizačnej
teórii), už v roku 1902, aké
následky by mohla mať industrializácia
mimoeurópskeho sveta pre
starý kontinent. Hobson vo svojej
vízii vylíčil jeho ekonomickú skazu
v záplave bezkonkurenčne lacnej
globálnej masovej produkcie. Chcieť
konkurovať na tejto úrovni pripadalo
Hobsonovi beznádejné. Namiesto
toho odporučil švajčiarsku a dánsku
cestu vysoko kvalitnej výroby, ktorá
by bola svojím spôsobom bezkonkurenčná.
TIGER A DRAK
VYSTRAŠÍ, SLON
ZAŠLIAPE
Je najvyšší čas, aby sa Európa prestala
nedbanlivo pohrávať, aby sa
predstavitelia vlád, politické strany,
zamestnávatelia, odbory a iné inštitúcie
vzájomne prestali blokovať
a brániť tak reformnému úsiliu.
Je čas na nevyhnutné štrukturálne
zmeny. Vyššia platová úroveň v západných
krajinách bude totiž udržateľná
len vtedy, keď budú aj produkty
o toľko lepšie, o koľko sú
drahšie. A to predpokladá predovšetkým
rozvoj výskumu a inovácií,
Poznámky:
(1) V súčasnosti má Južná Kórea 48 miliónov
obyvateľov a hustotu populácie 483
obyvateľov na km² (Nemecko má
231, Rakúsko 97, Švajčiarsko 178, Česká
republika 133 a Slovensko 110 (pozri
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_
štátov_podľa_hustoty_obyvateľstva)
obyvateľov na km²).
(2) V roku 1983 sa v Južnej Kórei pracovalo
54 hodín týždenne, dovolenka bola
dva až tri dni za rok. Celkové náklady
na pracovníka dosahovali cca 390 €
za mesiac. V tom sú zahrnuté aj náklady
na odstupné, ktoré sa vtedy vyplácalo
po dosiahnutí dôchodkového veku.
Dôchodkové poistenie v tých časoch
ešte neexistovalo. Pracovníci menili
zamestnávateľa len zriedka a spravidla
zostávali svojej firme verní po celý
pracovný život (ako ostatne i v Japonsku).
Od tých čias platy dramaticky vzrástli
investovanie do výchovy odborníkov,
ale aj odstránenie byrokracie
prekračujúcej zdravú mieru. Je nevyhnutné
spoznať hrozby a riziká
nadchádzajúcej doby a podľa toho
konať. Aziati na nás nebudú brať žiaden
ohľad. Sú draví, zdatní, pracovití
a pripravení riskovať. Uvedomme
si, že ich podporujú vlády, pre ktoré
sociálne štandardy a ochrana životného
prostredia zďaleka nie sú také
dôležité ako vidina rýchleho hospodárskeho
rastu.
Siegfried Hagl •
hagl@svetgralu.sk
a sú temer dvojnásobné. Pre niektoré
produkty, napríklad pneumatiky
na bicykle, je už Južná Kórea príliš
drahá a výrobcovia odišli do lacnejších
krajín, ako je Malajzia alebo Thajsko. Ani
záruku celoživotného zamestnania sa
v Japonsku ani Kórei nepodarilo udržať,
čo viedlo k strate dôvery v podniky.
(3) Medzitým sa objavili ďalšie snaživé
krajiny ako Brazília, Kazachstan, Rusko,
Južná Afrika, ktoré nasledujú vzor
„juhoázijského zázraku“.
(4) Žiaci jednej strednej školy v Južnej
Kórei mali na spanie sotva viac než päť
hodín času a museli sa stále učiť, a to aj
v nedeľu a počas sviatkov.
(5) Za kľúčovú kompetenciu je označovaná
schopnosť, resp. činnosť, ktorú podnik
dokáže v porovnaní s konkurenciou
uskutočňovať lepšie, čím získava
konkurenčnú výhodu.
49
Svet Grálu
Made in Japan
29 | 2011
Christopher Vasey
Svoj osud
Osobnosť človeka je výsledkom
súhry génov, výchovy a vlastných
životom nadobudnutých skúseností.
Taký je aspoň názor väčšiny
ľudí. Dôkladnejšie uvažovanie
nás však prinúti tento názor
spochybniť a hľadať odpovede
inde. Pri tom môžeme s úžasom
pozorovať, že život človeka, pomery,
v akých sa rodí, povaha
a okolie, ktoré ho obklopuje, sú
výsledkom jeho dávnych i súčasných
rozhodnutí a že celý svoj
život „má vo vlastných rukách“.
máme
vo vlastných
rukách
Prečo som tým, kým som
• Čo tvorí osobnosť človeka?
• Vyberáme si svojich rodičov sami?
• Aký vplyv majú hviezdy na náš život?
UTVÁRANIE OSOBNOSTI
V PÔSOBENÍ ZÁKONA
SPÄTNÉHO PÔSOBENIA
Formovanie vlastnej individuality
človeka sa riadi predovšetkým zákonom
spätného pôsobenia. Prejavy
tohto prírodného zákona možno pozorovať
v tisícorakých formách každý
deň. Jeho podstata je veľmi jednoduchá
a možno práve preto ľuďmi ne-
50
Svet Grálu
29 | 2011
povšimnutá. Hovorí o tom, že každé
konanie má svoj následok a tento
následok zodpovedá druhu pôvodného
prejavu. Je však mnohonásobne
zosilnený. „Niet dymu bez ohňa,“
správne vysvetľuje pôsobenie tohto
zákona ľudová múdrosť.
V Biblii je zákon spätného pôsobenia
opísaný slovami: „Čo človek zaseje,
to aj zožne!“ V tom už tiež spočíva
odpoveď: príjemcom „úrody“ je
rovnaký človek, ktorý „sejbu“ zasial.
To sa týka aj charakterových vlastností
a sklonov každého človeka.
Povaha každého jednotlivca pri narodení
je výsledkom jeho vlastnej
činnosti a chcenia. Ona je úrodou
jeho vlastnej sejby, teda predošlých
rozhodnutí a činov.
Každý človek, keďže disponuje
slobodnou vôľou, môže rozhodovať
o druhu svojej „sejby“. Pokiaľ
sa napríklad pri životných prekážkach
opakovane rozhoduje, že ich
OSUD
bude prekonávať a neskryje sa pred
nimi, tak sa z tohto postoja môže vyvinúť
odvaha a sebadôvera. Kto naproti
tomu ihneď rezignovane zvesí
ramená, môže si vypestovať sklon
k rezignácii a zbabelosti. V priebehu
času sa môžu také vlastnosti prejavovať
stále silnejšie a nakoniec utvárať
osobnosť človeka – tak dlho, kým
opäť nezmení svoje chcenie, čím sa
zodpovedajúcim spôsobom rozvinú
iné charakterové vlastnosti.
Človek preto sám vytvoril dobré
alebo zlé „majstrovské dielo“, ktorým
sám je. Novorodenec má „nové“ iba
svoje telo. Jeho vlastná bytosť, duch,
toho veľa prežil už pred týmto pozemským
životom.
Ak napríklad Wolfgang Amadeus
Mozart hral na klavíri už vo veku
4 rokov a svoje okolie udivoval neobvyklými
hudobnými schopnosťami,
tak dôvod nebol ten, že jeho
rodičia boli hudobníci a on tento talent
po nich zdedil, ale on svoj talent
sám rozvinul v predošlých životoch.
Tento talent, podobne ako
každá iná schopnosť duše, spolurozhodoval
v procese inkarnácie pri
tom, akým rodičom sa duša narodí.
Každá vlastnosť človeka pôsobí príťažlivo
na rovnaké vlastnosti u iných
osôb. Duša, ktorá sa má kvôli ďalšiemu
vývoju vteliť do nového tela, je
priťahovaná k takým rodičom, ktorí
disponujú podobnými nadaniami,
schopnosťami, ale i slabosťami ako
má ona sama. Preto sa navonok zdá,
akoby dieťa zdedilo vlastnosti svojich
rodičov, no v skutočnosti je dôvodom
rovnakých povahových čŕt detí a rodičov
zákon rovnorodosti.
Géniovia sú často obdivovaní pre
ľahkosť, s akou sa pohybujú vo svojom
odbore. Človek má dojem, že je
pre nich všetko úplne jednoduché
a že im asi dobrá víla vložila do kolísky
výnimočné nadanie. V skutočnosti
však stojí za každou schopnosťou
veľa vynaloženej energie a práce.
Ak si dieťa „prináša so sebou“ vynikajúce
schopnosti, tak na tom pracovalo
v predošlých životoch a i v budúcnosti
bude musieť vynakladať veľa
úsilia, aby si tieto schopnosti udržalo,
alebo ich ďalej rozvíjalo.
Ak sú také „vrodené vlohy“ silne
rozvinuté, tlačia často dieťa určitým
smerom. Dieťa napríklad s istotou
prehlási, že chce byť lekárom, architektom
alebo klaviristom – a neskôr
sa ním skutočne aj stane.
Zákon sejby a žatvy, ktorý je základom
pre utváranie ľudskej osobnosti,
núti dieťa – a neskôr dospelého –
k ďalšiemu rozvoju, a to prostredníctvom
„plodov“, ktoré prináša a ktoré
motivujú človeka k ďalšiemu napredovaniu.
Každá úroda nás totiž informuje
o tom, či bola naša sejba blahodarná,
alebo nie.
POZADIE OSUDU
DIEŤAŤA
Každá inkarnácia prináša človeku
časť úrody z predošlých životov.
To sa môže prejaviť v každodenných
situáciách. Kto ostatným pomáhal,
rešpektoval ich a povzbudzoval, ten
bude to isté zažívať sám na sebe, to
znamená, že sám zažije od druhých
ľudí rešpekt, povzbudenie a pomoc
v núdzi. Kto naopak rozsieval násilie,
utláčal alebo podvádzal, bude teraz
musieť na sebe prežívať podobné
skutky, pokiaľ sa od svojej sejby vnútorne
nepolepšil. Karmické spätné
pôsobenia sa zoslabia v prípade, ak
človek rozpozná svoje chyby a vnútorne
sa zmení. K spätnému pôsobeniu
dôjde v každom ohľade, avšak
v zoslabenej podobe.
Okolnosti inkarnácie, ako aj ďalší
osud človeka, sú teda následky mnohých
rozhodnutí z predošlých dôb.
V závislosti od skúseností, ktoré
človek potrebuje na svoje ďalšie duchovné
dozrievanie, sa inkarnuje
do určitej epochy a do určitej oblasti
zeme, do doby prebytku alebo nedostatku,
kultúrneho rozmachu alebo
úpadku, do malej dedinky alebo veľkého
mesta, a potom, samozrejme, aj
do určitej rodiny. Na svojej osudovej
ceste nájde buď veľa radosti alebo
žiaľu, chorobu alebo vojnu, blahobyt,
alebo hlad atď. Dokonca medzi
ľuďmi, ktorí s ním v tomto prostredí
žijú, budú aj takí, s ktorými sa stretol
už skôr. Takéto „opätovné stretnutie“
môže človek často vytušiť. Prejaví
sa napríklad tak, že pri zoznámení
sa s novou osobou má pocit, akoby
sa už niekedy predtým videli, alebo
poznali, pričom z praktického hľadiska
to je v tomto živote vylúčené.
Spojené pôsobenie zákonov príťažlivosti
rovnorodého a spätného pôsobenia
bdie nad tým, aby každé
dieťa prišlo na svet presne na správnom
mieste a obklopené správnymi
ľuďmi. Správne osoby však nie sú tie,
ktoré by mu boli najviac sympatické,
alebo by mu učinili život čo najjednoduchším.
Sú to osoby, ktoré disponujú
takými ľudskými vlastnosťami,
ktoré osobnosť dieťaťa na svoj
vývoj najviac potrebuje. Pretože tieto
zákony pôsobia bez výnimky a všeobsiahlo,
neexistujú v oblasti inkarnácie
žiadne omyly, žiadna svojvôľa,
žiadne náhody.
Osudové udalosti v našom každodennom
živote, či už radosti alebo
problémy v rodinnom, sociálnom
a pracovnom živote, sú z veľkej časti
následkami veľmi dávnych rozhodnutí,
ale, samozrejme, aj dôsledky súčasných
rozhodnutí. Dokonca aj keď
sa vedome alebo z nedostatku odvahy
nechceme v dôležitej veci rozhodnúť
pre zmenu, toto je rozhodnutie,
alebo presnejšie vnútorný postoj,
odrážajúci hnutia duše. Ľudský duch
totiž musí podľa zákona pohybu
rozvíjať a používať svoje schopnosti.
„Kto nejde vpred, ide späť,“ vystihuje
realitu jedno porekadlo.
51
Svet Grálu
29 | 2011
OSUD
52
Svet Grálu
29 | 2011
PONAUČENIE
Z VLASTNÉHO
PREŽÍVANIA
Človek sa môže z každého zážitku
niečo naučiť, pričom toto učenie
nemáme chápať ako niečo intelektuálne.
Ide o prežitia, ktoré sa dotýkajú
ducha človeka a nie len jeho
mozgu.
Medzi intelektuálnym a duchovným
poznaním existuje veľký rozdiel.
Človek napríklad svojím rozumom
veľmi dobre chápe, že lož
a krádež nie sú správne – a napriek
tomu klame a kradne. Toto poznanie
v ňom nie je skutočne zakotvené. Až
keď sám bude musieť jedného dňa trpieť
následkom klamstva alebo krádeže,
potom možno skutočne prežije
dosah takého konania. Vlastná
skúsenosť ho naučí, a toto poznanie
si privlastní. Vryje sa nielen do pominuteľnej
pamäti mozgu, ale aj
do duše.
PREČO PRÁVE TÍTO
RODIČIA, A NIE INÍ?
Na väčšinu ľudí v priebehu života
najviac pôsobí rodinný život.
Rodičia sú pre dieťa blízkymi
osobami s rozhodujúcim vplyvom,
s ktorými žije približne prvú štvrtinu
svojho života.
Ich schopnosti a silné stránky podnecujú
deti k tomu, aby v živote konali
podobne, ich slabosti pôsobia
odpudivo a môžu dieťa primäť, aby
sa správalo inak.
Lenže aké zákonitosti potom vedú
k tomu, aby sa dieťa inkarnovalo
práve u týchto rodičov, a nie u nejakých
iných?
Rozhodujúce pôsobenie pre inkarnáciu
má duševná rovnorodosť medzi
rodičmi a dieťaťom alebo karmické
súvislosti. Dieťa mohlo byť napríklad
vo svojom predošlom živote veľkou
oporou svojej súčasnej matke a matka
má teraz príležitosť túto obetavosť
oplatiť. No dieťa mohlo mať v predošlom
živote napríklad aj nezhody
s jedným z rodičov. Teraz majú obe
„strany sváru“ príležitosť vzájomne
na sebe dozrievať a zmeniť svoj postoj
voči sebe navzájom.
Pokiaľ predošlé nesprávne počínanie
človeka spôsobilo druhému
škodu, potom je opätovné stretnutie
oboch absolútnou nevyhnutnosťou.
Aby došlo k spravodlivému vyrovnaniu,
musí páchateľ škodu na svojej
obeti opäť napraviť. K tomuto vyrovnaniu
môže nejakým spôsobom
dôjsť počas spoločného prežívania.
Blízky vzťah v rodinnom živote,
láska, ktorá sa vyvíja celkom prirodzeným
spôsobom medzi členmi
rodiny, ponúka pomoc pre nápravu
a vnútorný prerod, ktorý je základom
tohto kroku.
Karmické vlákna môžu z tohto
dôvodu pôsobiť nielen medzi rodičmi
a ich deťmi, ale prirodzene sú
do nich zapojení aj súrodenci, prarodičia,
strýčkovia, tety, bratanci
a sesternice atď.
Väčšina ľudí vo svojom vnútri cíti,
že vo „svojej“ rodine nežijú náhodne.
Všetci máme takých rodičov, akých
si zaslúžime, také deti, aké si zaslúžime
– a naše deti majú rodičov,
akých si zaslúžia.
VYBERÁ SI DIEŤA
SVOJICH RODIČOV?
Môžeme sa stretnúť s názorom,
že si človek na onom svete pred
inkarnáciou vyhľadáva svojich rodičov
vedome s ohľadom na určité
ciele. V skutočnosti však v týchto veciach
neexistuje žiadna svojvoľná sloboda.
Želania a túžby, samozrejme,
môžu udávať smer, ale človek nedokáže
zmeniť vlastnú povahu „obratom
ruky“, ani prestrihnúť svoje osudové
vlákna. V konečnom dôsledku
preto zákony príťažlivosti rovnorodého
a spätného pôsobenia dovedú
každého človeka presne k „jeho“ rodičom.
Ak sa niekto inkarnuje, tak je
to preto, lebo si už prežil svoju
časť vývoja na onom svete a musí
na zemi zbierať skúsenosti, uvoľňovať
osudové vlákna, alebo splniť
inú úlohu.
Názor: „Vybral som si svojich rodičov
pre túto inkarnáciu“ súhlasí
preto všeobecne iba v tom zmysle, že
sme dávnejšie sami učinili mnohé
rozhodnutia, ktoré sformovali našu
osobnosť a osud, a to nás potom
v novom pozemskom živote priviedlo
do konkrétneho prostredia
a ku konkrétnym rodičom.
OKAMIH NARODENIA
A ASTROLÓGIA
Skutočnosť, že osobnosť a osud
dieťaťa sú výsledkom rozhodnutia
jeho vlastnej slobodnej vôle, stojí
na prvý pohľad v rozpore s astrológiou,
ktorá predsa vychádza z toho,
že existuje súvislosť medzi osobnosťou
a osudom dieťaťa a postavením
hviezd v okamihu narodenia.
Dieťa však v skutočnosti nemá určitý
charakter a určitý osud preto, že
hviezdy stáli na nebi v určitej konštelácii.
Naopak, človek sa narodil
pod týmto vyžarovaním hviezd, pretože
má určitý charakter, ktorý sa
zhodoval s touto konšteláciou hviezd
v dobe narodenia.
Predtým sme si síce povedali, že
nám zákon spätného pôsobenia prináša
plody vlastnej sejby, čiže karmu
alebo osud, no doteraz sme sa ešte
nezaoberali tým, ako to konkrétne
prebieha. Tento proces súvisí s planétami
našej slnečnej sústavy ako
aj s ďalšími nebeskými telesami. Ich
žiarenia tvoria „kanály“, cez ktoré
akoby „pritekala“ z vesmíru karma
ku každému človeku. Abd-ru-shin
k tomu píše vo svojej prednáške
„Astrológia“: „Žiarenie hviezd tvorí
len cesty a prieplavy, po ktorých
môže sústredenejšie prenikať všetko
jemnohmotne živé k ľudskej duši, aby
sa tam prejavilo. Obrazne vyjadrené,
možno povedať: hviezdy dávajú signál
pre obdobia, v ktorých sa vracajú
po ich lúčoch spätné účinky a iné
vplyvy, aby sústredenejšie a zomknutejšie
mohli prúdiť k človeku. K nepriaznivým
alebo nepriateľským žiareniam
hviezd sa pridružia zlé prúdy,
vznášajúce sa pre dotyčného človeka
v jemnohmotnom svete; naproti
tomu k priaznivým žiareniam sa pripájajú
len dobré prúdy v dôsledku
rovnorodosti.“ („Vo svetle Pravdy“,
zväzok II, prednáška 26)
Neexistuje teda žiadny rozpor medzi
astrológiou a skutočnosťou, že si
svoj osud formujeme sami. Hviezdy
neurčujú náš osud, len prispievajú
k tomu, že sa môže sformovať. Vyžarovanie
hviezd umožňuje, aby ku
každému z nás prichádzalo to, čo si
zaslúžime.
Každý človek sa narodí za určitého
vyžarovania hviezd, pretože je
vnútorne rovnorodý s ich energiami.
Okamih narodenia predstavuje moment,
v ktorom je človek na jednej
strane duševne a na druhej strane
telesne zrelý pre hrubohmotný svet
a jeho vnútorný stav harmonicky ladí
s určitou dobou a určitým miestom,
aby v priebehu ďalšieho života prežil
celkom určitý sled udalostí.
Nie je preto vhodné, aby sa okamih
narodenia svojvoľne menil, napríklad
cisárskym rezom z pohodlnosti
matky skôr, než sa spontánne
dostavia pôrodné bolesti. Také zásahy
umelo posúvajú hodinu narodenia
dopredu, a čím viac sa prichádzajúce
dieťa vzdiali od zákonitosťami
určeného ideálneho času prirodzeného
pôrodu, tým viac námahy potom
musí inkarnovaná duša vynaložiť,
aby sa prispôsobila svojmu telu
a životným okolnostiam.
Pokiaľ však musí k pôrodu dôjsť
z nevyhnutných lekárskych dôvodov
pred vypočítaným termínom, môže
byť táto udalosť prirodzene už súčasťou
osudu dieťaťa.
Christopher Vasey •
vasey@svetgralu.sk
53
Svet Grálu
29 | 2011
TÉMA
Ukážka z knihy: Poznej svého anděla
Musela jsem opět na vyšetření
na kliniku, na univerzitní
kliniku, kde jsem ještě nebyla.
Chtěla jsem se nejdříve bránit,
brzy jsem si však všimla, že nemám
žádnou šanci; vzdala jsem se tedy
svému osudu. Od oné nehody jsem
do žádné nemocnice nevstoupila a to
bylo už několik let. Už zdaleka se mě
zmocňoval nedobrý pocit. Když jsem
pak stanula v bráně, vylekala jsem
se k smrti. Poprvé od doby, co jsem
mohla ‚vidět‘, se mě zmocnila nepopsatelná
úzkost. Byl to obraz chaosu.
Duchové žijících i mrtvých zvířat
a lidí, všechno byla jediná vřící černá
masa. Nade vším ležel obrovský duchovní
výkřik o pomoc. Jak zde
mohl člověk pracovat, aniž by ho to
drtilo? Řekli mi, že zde zůstanu dva
dny. Třásla jsem se po celém těle. Nemohla
jsem meditovat. Bez přestání
do mě bušily stíny, nenechaly mi ani
nejnepatrnější místo klidu. Prosila
jsem Michaela o pomoc, teprve pak
se mi podařilo světelným křížem
dosáhnout trochu volného místa
a klidu. Nikdy mi nebylo jeho působení
tak zřejmé jako zde. Jeho
paprsky vytvořily ochrannou zeď,
která mě zahalila. Ale na spánek nebylo
ani pomyšlení. Jakmile mě nechali
lékaři v klidu, uchylovala jsem
se k Michaelovi.
„Mnozí zde musí strávit celý život!“
Prohlížela jsem si lékaře a sestry.
Vypadali jako zajatci v hradě
stínů. Stíny přicházely ze všech
stran, táhly se za nimi, vysávaly
je. Kdo zde chtěl přežít, musel mít
opravdu otrlou povahu – anebo být
svatý. Některé z těchto svatých jsem
mohla vidět. Jako ochranný stan je
obklopovaly modlitba a láska. Pokorně
sloužili všem, drželi ustavičně
kousek míru v rukou a rozdělovali
těm, kteří po něm natahovali ruce.
Porozumění, dobrota a útěcha za-
54
Svet Grálu
29 | 2011
halovaly i jejich pacienty do ochranného
pláště. Energie, kterou neustále
šířili, tekla nepřetržitě z duchovní
říše, nikdy nevysychající pramen pro
toho, kdo o to prosí a modlí se za to.
Pod mým pokojem musela být
předsíň k peklu. Jen s Michaelovou
ochranou jsem se tam odvážila. Byly
to ‚duše‘ desetitisíců zvířat, které jako
vlnící se moře slz, strachu a nářků plnily
prostory. Nikdy jsem neviděla
nic strašlivějšího, nikdy větší utrpení.
Tato zvířata byla vystavena nepopsatelnému
trápení. Bylo to peklo!
Vytvořené nejstrašnějším zločinem
lidstva, vivisekcí. Tato zvířata operovali
při vědomí, bez uspání. Kdyby
existovala škola pro ďábla, muselo
by to být zde! Duše zvířat, jinak tak
veselých bytostí, byly zohaveny až
k nepoznání. Duše zvířat nevězí tak
pevně v těle jako u lidí. Proto snáší
zvíře ‚normální‘ bolest mnohem lehčeji.
Zvíře netrpí zpravidla při zranění
a nemoci zdaleka tak silně jako
člověk. Myš, s kterou si hraje kočka,
zebra, kterou zabil lev, moucha, kterou
zajal pavouk, tím netrpí. Jejich
duše se vzdálí od těla tak daleko, že
tím zůstává neobtěžována. Jen nelidské
mučení může vést u zvířete
k tomu, že jeho duše je do toho vtažena,
že trpí pekelná muka a tím je
znetvořena tak, jak jsem to našla zde.
„Proč? K čemu?“
Odpověď na to není možná.
„Tak jako nemůže vyrůst z války
nikdy pravý mír a z neštěstí druhých
nikdy štěstí, tak se nedá utrpením
druhých překonat vlastní nemoc.
Z bolesti, bídy a smrti se nemůže nikdy
zrodit zdraví – i když se jedná
nebo právě když se jedná o zvířata.
Léky a operační metody vyvinuté
prostřednictvím pokusů se zvířaty
mohou být na první pohled nápomocné
při mnoha onemocněních.
Vesměs však způsobují už svými vedlejšími
účinky daleko více škody než
užitku, nehledě vůbec na duchovně-
-duševní následky, které jsou ještě
mnohem těžší. Smrt nemůže vytvořit
žádný život. To je zákon!“
Nemohli jsme ani poskytnout pomoc.
Bylo to příliš děsné! Byla jsem
šťastná, že jsme odtud rychle odešli.
Ale obrazy mi zůstaly po celý život
v paměti. Strašlivé zachvívání, které
z toho místa vycházelo, drželo celou
kliniku v zajetí.
Příštího rána mne vyšetřil doktor
Stern. Byl to ‚náhodou‘ tentýž lékař,
který mě tak trápil při mém prvním
pobytu v nemocnici po mém narození.
Ale tentokrát se mi podařilo
potlačit hněv a výčitky, ba dokonce
je přeměnit v lásku.
„Je zajatcem svého povolání,“ řekl
Michael. „Celá léta už od svých studií
je zde vystaven tomuto zachvívání.
Musí sám provádět pokusy na zvířatech.
Celá léta mu vtloukají do hlavy, že
přístroje jsou to jediné, na co se může
spolehnout. O intuici nemluví nikdo.
Bůh se hodí pro všechny případy ještě
tak do pohádek. Tato škola nedává jinou
volbu. Podívej se na doktora Sterna
pořádně. Není zlý. Je přesvědčen, že
činí správně. Je přesvědčen, že jen tak
lze léčit. Kdo se ve svém vzdělání naučil
důvěřovat pouze přístrojům, kdo
se naučil pozorovat pouze nemocné
části těla a ne člověka jako celek, kdo se
naučil, že se nesluší ukazovat city, kdo
je pak bez Boha vržen na tuto kliniku,
vystaven neustále jejímu negativnímu,
zničujícímu zachvívání, kdo ‚pije krev‘
pokusných zvířat, kdo považuje utrpení
za normální, jak sem má přinášet
schopnost vcítění se a lásku? Ptej se
raději, jak je možné, že stále ještě existují
mnozí, kteří prošli těmito mlýny
a pro něž přesto není láska a pomoc
cizí slovo, kteří dokáží spolucítit a při
všem, co musí dělat, vidí před sebou
celého člověka.“
Benjamin Klein
Poznej svého anděla
Je telesné postihnutie naozaj len ranou osudu? •
Spočíva zmysel života len v tom, aby sme si užili čo najviac zábavy? •
Kde sú skutočné príčiny chorôb a ako sa pred nimi ochránim? •
Kto vôbec som? •
Prečo tu som? •
Prečo robím stále rovnaké chyby? •
Čo je to boj, vojna, mier, smrť? •
Kto je Boh? •
Barbara, telesne postihnuté dievča, a Michael, jej ochranca, nám ukazujú všedné
veci v celkom inom svetle. Román, ktorý nás povedie do duchovného sveta.
Integrál Brno, 7. vydanie, 2009; 114 strán, formát A5, pevná väzba, laminované dosky, ISBN 978-80-87176-04-7
Knihu Poznej svého anděla si môžete objednať prostredníctvom priloženého kupónu
alebo v našom on-line obchode na www.svetgralu.sk
55
Svet Grálu
29 | 2011
NÁZORY
56
Svet Grálu
29 | 2011
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
Číslo 29/2011, vyšlo 1. 9. 2011.
Redakcia:
SVET GRÁLU n. o.
Vojenská 9, 040 01 Košice
Adresa administrácie:
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),
Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,
Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch
Vydavateľ:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o.
Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava),
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),
Martin Pukančík (Košice), Pavel Patloch (Karviná)
Tlač:
Grafico s.r.o., Opava
Ilustrácie:
• DepositPhotos.com: Giordano Aita, Brescia, Italy (titul); Nikhil Gangavane,
Pune, India (5); Vitaly Valua, Russian Federation (6); Monkey Business,
London , United Kingdom (7); Елена Вишневская, Новосибирск,
Russian Federation (8); Ingrid Balabanova, Germany (9); Дмитрий Гооль,
Лениногорск, Russian Federation (10); Tobias Naumann, Wetzlar, Germany
(12); Kostyantin Pankin, San Marcos, United States (13); Andrejs Pidjass,
Riga , Latvia (15); Ilya Andriyanov, Ivanovo, Russian Federation (16); Ksenia
Palimski, Chisinau, Moldova (28); Lein De León Yong, Mexico, Mexico (38);
Gang Liu, San Jose, United States (44); Tomwang, Taiwan (45); Rainer Plendl,
Nanaimo, Canada (45); Pavol Kmeto, Trencin, Slovakia (47); Iqoncept, United
States (48); SVLuma, Brooklyn, United States (48); Catalin Petolea, Pitesti,
Romania (50); Sebastian Wahsner, Trier, Germany (50); 4730652Alexander
Shalamov, Espoo, Finland (50); Denis Raev, Moscow, Russian Federation (52);
Dmitriy Karelin, Tambov, Russian Federation (53); Liudmila Pantelejenkova,
Jonava, Lithuania (53); Plrang, Warszawa, Poland (zadná strana)
• Flickr.com: OakleyOriginals (32)
• G. von Pohl: (30–31)
• Svět Grálu: (2, 4, 14–15, 21, 33, 55)
• GralsWelt: (titul, 4, 22–26)
• Dezider Miškaň: (4, 34–37)
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.
redakcia
Nečakaná návšteva
onoho sveta
Zaujímam sa o veci, ktoré som dlho
považovala za zbytočné, a dlho som
apelovala aj na iných, aby ma z takých
tém vynechali. Nie som neveriaca,
práve naopak, no hmatateľné
veci boli pre mňa omnoho dôveryhodnejšími
ako dohady. No ktosi
tam na druhej strane má za úlohu
približovať ľudstvo viac a viac k tomu,
aby sme si uvedomili svoju zraniteľnosť,
nepatrnosť, potrebu a hlavne
podstatu vlastnej existencie ako takej.
Viem, o čom píšem, lebo som si
to mohla vyskúšať, „bolo mi to dovolené“.
Odvtedy som pochopila že my
ľudia sme ako malé mravce, ktoré sa
pohybujú sem a tam, a len niektorí
si uvedomujú, že ich život sa mohol
skončiť, už keď sa narodili, no máme
smer, cestu, a len jedna pätina sa dokáže
s tým stotožniť. Zažila som počas
svojej srdcovej arytmie tzv. odchod
z tohto sveta aj príchod naspäť.
Keď som sa o tom rozprávala so známou
farárkou, tak mi povedala, že
som odklonená ďaleko od viery, aby
som sa vrátila. Moja psychologička
tiež nebola nadšená. Povedala, aby
som sa veľmi neprehĺbila do tejto
témy, vraj to škodí. No po dlhých
úvahách a pokojných meditáciách
som pochopila, že celé univerzum
ako také ,,smrť – Boh – Ježiš – reinkarnácia
– duša“ má takú istú podstatu
ako ,,umývanie zubov“. V prapodstate
týchto vecí nemôžeme nič
zmeniť, teda okrem jedného – spôsob,
ako budeme žiť a ako odchádzať.
Najprv som sa veľmi bála, keď
som sa ráno prebudila. No keď som
si prešla spomienky, tak som pochopila,
že to bolo krásne. Kým to ostatní
neprežijú a nepochopia svoju
slabosť nad vlastnou existenciou,
nikdy tomu neuveria. Od tých čias
sa ku mne počas spánku prihovorili
mnohé udalosti, ktoré mali o pár
mesiacov aj význam. Tu je môj príbeh:
bola som na hrane nervového
zrútenia, lebo manžel bol tvrdý alkoholik...
tri deti, každodenné hádky
a potom srdce. Denno-denne som sa
modlila, aby sa to skončilo. A prišlo
to, na čo som nikdy ani len nepomyslela.
Stála som v lese a uvidela
osobu, ktorá stála pri strome a vzápätí
sa stratila. Tak som sa podišla
pozrieť, čo sa deje, no v tej chvíli som
pocítila ako také vcucnutie. Ocitla
som sa v miestnosti, bola chladná
a pripomínala mi patológiu. Okolo
mňa sa objavili malé stvorenia ako
detičky, tíško mi šepkali, aby som sa
nebála, až zrazu z chodby prichádzali
pomalé a ťažké kroky. Ukázali mi,
aby som prešla do vedľajšej miestnosti.
Strach ma objímal, no ktosi
alebo čosi mi našepkávalo, až som
pocítila pokoj. Vošla som teda do tej
izby oproti, v rohu miestnosti stál
neskutočne veľký stôl, za ním sedela
osoba - do tváre som jej nevidela, ale
mala som pocit, akoby to bola žena.
Mala na hlave veľkú kapucňu, ktorá
bola súčasťou jej oblečenia, bola celá
NÁZORY
v čiernom. Do tváre som jej stále nevidela
a vo chvíli krátkeho uvažovania,
kto je, sa na stole objavila mohutná
kostnatá strašne chudá ruka
a až vtedy som si všimla, že na stole
leží neskutočne veľká kniha. Tou
chudou rukou po nej prešla a v hlave
sa mi objavil hlas „ešte nie, ešte tu
nie je čas“. A po tejto úvahe som
sa ocitla niekde úplne inde. Okolo
mňa sa objavili toľkí prechádzajúci
sa ľudia, až som si myslela, že som
na nejakej dovolenke. Potom som si
všimla dvere, nad ktorými bola markíza,
podišla som k nim a keď som
vošla dnu, uvidela som akoby lavice
v triede a tam zopár ľudí. No vtedy
som už mala na mále a rozplakala
som sa. Ozval sa hlas, prečo plačeš?
Lebo neviem, kde som a prečo som
tu! Vtedy som si všimla, s kým sa
zhováram. Bola to kolegyňa mojej
mamy, ktorá zomrela keď som mala
asi 11 rokov a teraz mám 36. Teta Ruženka
a vy ste tu prečo? No ja som tu
preto, lebo aj my sa musíme pripraviť
na príchody tých, ktorí prídu po nás
(vtedy mi to nedalo zmysel). Vo dverách
sa ozval ku mne akýsi hlas, no
nikoho som nevidela. Teta sa rýchlo
prihovorila „ak sa vrátiš, povedz
mame, že sa mám dobre a že veľa
na ňu myslím“. Vtedy som sa postavila
a vyšla von, celý čas som cítila, že
za mnou niekto stojí, no po otočení
som vždy pocítila telepatickú vetu
neotáčaj sa (vždy z pravej strany).
Možno to znie humorne, ale objavili
sa predo mnou akési nad zemou
plachtiace sa skútre. Dva boli predo
mnou, jeden bol v strede a jeden bol
za mnou. Pochopila som, že to čaká
na mňa. No otázku, prečo na mojom
nesvieti svetlo, mi môj strážny
hlas odpovedal: „tvoj nemusí, my ťa
povedieme“. Strach zo mňa opadol
a síce nesmelo som sa usadila. Zrazu
som uvidela pred sebou svetlá a pocítila
vánok, ktorý sa mi tlačil do tváre.
Mala som silný pocit voľnosti. Prichádzala
zákruta a ako v lete pri silnom
mesačnom svite počas splnu
som videla vysoké stráne a po pravici
čiernu roklinu s nekonečnou hĺbkou,
z ktorej ma zamrazilo. V tom okamihu
sa tí dvaja spredo mňa stratili
a v momente som uvidela z diaľky
sa blížiacu svetelnú rúru na konci
s otvorom a zeleňou, ktorá sa blížila
neskutočne rýchlo, kým som sa spamätala
bola som vonku. Ten prechod
,,skrz“ bol, ako keď do vysávača vsajete
ponožku. Ocitla som sa v tom
istom lese. Cítila som v tvári slnko,
vtedy som otvorila oči a prebrala sa.
Ležala som na posteli a mala som neskutočne
ťažké ruky aj nohy. Po zorientovaní
sa som zišla k mame, ešte
spala. Zobudila som ju, lebo som si
pamätala odkaz. Mami, pozdravuje
ťa teta Ruženka, chudera bola v šoku
a nechápala, čo chcem. Chvíľu trvalo,
kým sa prebrala, všetko som
jej vyrozprávala, no potrebovali sme
dôkaz. Čo mala teta oblečené? Mala
na sebe sivý kostým a bielu blúzku,
to ju dostalo. V tom bola predsa pochovaná,
iba toľko dokázala povedať.
No ja som nebola na jej pohrebe,
takže som ju nevidela... Pochopila
som, že mám možnosť ísť ďalej, povedať
ostatným, že na druhú stranu
ideme len ako farebné duše, naša
farba sa mení podľa toho, akým životom
sme žili, tam sa rozhodnú, kam
nás zadelia. Tešme sa z každého dňa,
ktorý máme a rozdávajme lásku, lebo
presne tá čistá a úprimná láska nás
robí farebnými a pre Boha potrebnými
– a áno vraciame sa, som si tým
skoro istá, lebo chyby sa musia napravovať
a kto iný než my ich musíme
napraviť. Teraz už viem, kto ma
sprevádzal, bol to môj anjel a teraz,
keď si naň spomeniem, mám taký
príjemný pocit. Ľudia sa boja fyzickej
smrti a som toho názoru, že je lepšie
nevedieť, kedy príde koniec. Každý
deň vstávajme s pocitom, že dnešný
deň bude krásny, lebo si ho riadime
my. Aj keby
sme len podali
pohár jednému
smädnému, tak
sa to objaví na našej
duši, ako dobrý
bod. Ľudia, ktorí sa utápajú v alkohole,
peniazoch, drogách, sexe,
sa vrátili preto, lebo minulé životy
premrhali, no zabudli prečo sú tu,
a tak to bude znovu a stále dookola,
až kým to nebude dokonalé. Život je
krásny ale krátky, tak si ho chráňme
a vážme, rozdávajme lásku a ošetrujme
rany tých, ktorí nás potrebujú...
(meno v redakcii)
Globalizácia a naša
spoločnosť
Vážená redakcia,
najnovšie číslo Sveta Grálu (SG28)
prinieslo aj články so spoločenskou
tematikou, teda tým, čím bytostne
žijú dnes už stovky miliónov ľudí
po celom svete. Globalizovaná spoločnosť
sa dostáva do extrémnej nerovnováhy
– hŕstka bohatých bohatne
doteraz rekordným tempom,
zatiaľ čo sa podstatná časť strednej
vrstvy prepadá do chudoby a chudoba
sa ocitá v podmienkach biedy –
preto je naozaj dobre, že sa reflektujú
tieto skutočnosti aj v tomto časopise,
čo veľmi oceňujem.
(meno v redakcii)
www.svetgralu.sk
57
Svet Grálu
29 | 2011
58
Viera bez pochopenia je len myšlienková lenivosť!
Tá nevedie ducha nahor, ale ho tlačí dole.
Preto sa dívajme nahor, máme skúmať, pátrať.
Túžba po poznaní v nás nie je nadarmo.
Abd-ru-shin, Posolstvo Grálu