SG29

jún 2010 – august 2010

Neviditeľné skutky, ktoré menia život

strana 10

Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými

zákonmi ako ten viditeľný

strana 19

Výber mena a výchova pred narodením

strana 25

Liečivá sila a zázračné uzdravenie

strana 33

Cena 2,89 € (87 Sk)

december 2010 – február 2011

strana 13

strana 16

strana 21

MUDr. Denisou Borošovou

strana 25

Cena 2,89 € (87 Sk)

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Príroda ich potrebuje,

my ich potrebujeme.

eme.

Napriek tomu miznú...

strana 5

Rozhovor s homeopatkou

Teréziou Stankovskou

strana 15

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

strana 7

marec – máj 2011

september 2010 – november 2010

Čo s

prebytkom CO 2 v atmosfére?

Vrátiť do pôdy!

strana 20

Varovné proroctvo krásnej Panej

strana 39

Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním

strana 6

strana Nezvyčajný 36

príbeh z dejín modernej justície

strana 10

Neviditeľné žiarenia, ktoré

ovplyvňujú naše zdravie

strana 30

Cena 2,89 € (87 Sk)

Ako súvisia čakry, aura

a energetické pole?

strana 46

Cena 2,89 € (87 Sk)

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Výskum starých jazykov

prináša

nový pohľad

na nejasné

né miesta Koránu

strana 12

alebo ako sa do hory volá,

tak sa z hory ozýva

strana 17

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Keď sa po transplantácii

človek cíti ako niekto iný

strana 13

Nakoľko pravdepodobný

bol vzťah Ježiša s Máriou

Magdalénou?

strana 37

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.

Ďalšie číslo 30

Anjelománia

Na anjelov sa už nepozerá s bázňou

a pocitom nedostupnosti. Nájdete ich

na ezoterických festivaloch, na kartách,

v knižkách. Sú to ale skutočne naši

„bračekovia“, pripravení priletieť nám

na pomoc, kedykoľvek si spomenieme?

Kto sú vlastne anjeli?

Vychádza v decembri 2011

Svet Grálu

Tajomná moc

myšlienok

Svet, ktorý nevidíme,

ale ktorý vidí nás.

Svet Grálu

Výskum myšlienok

Prečo miznú

včely?

Mágia – cesta do neznáma

Homeopatia –

Tajomstvo zrodenia

vášeň na celý

2012 život

Cesta k životu Predposledné Vianoce,

alebo zbytočná panika

Karma – čo to je?

Seriál MUDr. Jana Paloučka

Josef Bohuslav Foerster

Keď sa práca stáva službou Bohu

Svetlo, ktoré lieči

Rozhovor s psychoterapeutkou

Svet Grálu

Humus – šanca pre klímu

Turzovka – slovenské Lurdy

Tajomstvo energetickej

výmeny

Dospievanie –

kľúč k dospelosti

Pre okolie neľahké obdobie života,

pre človeka samotného rozhodujúce

hľadanie životných postojov.

Svet Grálu

8 STRÁN NAVIAC !

Milí čitatelia,

od tohto čísla pre vás

časopis opäť rozširujeme

za nezmenenú cenu.

Feng Shui

Energia priestoru pre

zdravý a harmonický

život

Zánik hmoty

Skrytý národ

O podivuhodnej

spolupráci medzi

prírodou a človekom 1944: Posledný proces

s čarodejnicami

Ako rozlúštiť

Korán?

Dospievajúca

mládež zblízka

Svet Grálu

Zánik sveta v decembri 2012?

Svet Grálu

Radiestézia – cesta

k harmonickému

prostrediu

Transplantácia

spomienok

Prečo ľudia po transplantácii

preberajú vlastnosti svojich darcov?

Transplantácia

spomienok

Tajomstvo Márie

Magdalény

a žijem podľa Tajomstva a vychádza

mi to...“, zdôveruje sa -násť-

„J

ročná dievčina svojej kamarátke v autobuse.

Hovorí o tom, ako každý večer

a každé ráno vysiela k vesmíru svoje

túžby a ako jej ich inteligentný všehomír

vypĺňa. „Vysnívajte si čokoľvek

chcete a dôverujte tomu stopercentne,

splní sa to.“ „Nemajte strach, pretože

to, čoho sa najviac obávate, sa taktiež

vyplní.“ „Priťahujete z vesmíru všetko,

na čo myslíte... žijete tak, ako myslíte.“

V istom zmysle oprávnené slogany,

ktoré sa v rôznych verziách objavujú

v ezoterických publikáciách už niekoľko

desaťročí. Exkluzívne zabalené

brožúrky sa pýšia návodmi na vytváranie

bohatstva, zdravia a vôbec čohokoľvek,

na čo si len človek spomenie.

Autori týchto kníh sa radi odvolávajú

na to, že údajne niečo veľmi podobné

učili starí mudrci minulosti, vraj dokonca

i Kristus. Veď povedal – proste

a bude Vám dané, klopte a otvoria

Vám. Je naozaj pravdepodobné, že to

Ježiš skutočne vyriekol. Týmito slovami

však asi nemal na mysli prosby

o kariérny postup, odpustenie penále

v banke, alebo dom s bazénom.

Príbeh jeho života hovorí o inom:

o ochote svojmu poslaniu obetovať

všetko. Keď prišlo na najťažšie rozhodnutie,

neprosil o záchranu života,

ale o silu znášať svoj údel. To,

čo nám v ezoterických bestseleroch

konvenuje, je viera v ľudskú schopnosť

svoj údel meniť. Áno, fatalistickým

odovzdaním sa osudu, boli by

sme ešte ľuďmi stredoveku. Vtedy sa

verilo, že Stvoriteľ ustanovil pevný

poriadok sveta, kde má každý svoje

nezmeniteľné miesto, anjeli, démoni

i ľudia. Cirkevní aj svetskí hodnostári

si nezriedka navrávali, že sú v úrade

z vôle Božej (a niektorí tomu zrejme

veria aj v našich časoch). Bezmocnosť

a rodová podmienenosť, vštepovaná

ľuďom od útleho veku, však nemohla

nadlho dusiť prejavy prebúdzajúceho

sa ducha. Volanie po spravodlivosti

a rovnom prístupe k Božím darom

nakoniec prepuklo v reformácii

a mnoho vecí sa nenávratne zmenilo.

Zmenilo sa mnohé, ale zvedavosť ľudí

na vlastnú budúcnosť ako aj smútok

a reptanie na nevyspytateľný osud –

to nás sprevádza dodnes. Koľko ľudí

je ochotných v postmodernom 21. storočí

vynaložiť nemalé prostriedky

na výklady budúcnosti, len aby sa cítili

istejší tvárou v tvár zajtrajšku. Verí

sa v transformujúcu moc éry Vodnára,

vo vykladanie kariet, veštenie z kávy,

čaju, v astrologické výpočty. Šťastie

má ten adept ezoteriky, ktorý včas

rozpozná svoju závislosť na radách

osobného gurua a nájde v sebe silu

dôverovať vlastnej intuícii viac než

najlepšie mieneným radám iných.

Alebo keď pochopí, že jeho vlastná

interpretácia udalostí veľmi ľahko nachádza

potvrdenie proroctiev aj tam,

kde niet čo vidieť a hľadať. Čomu sa

dnes chce veriť najmenej, to je zákon

dávania a brania. Často si svoje skutočné

želania ani neuvedomujeme, tak

sme zaujatí prchavými myšlienkami,

takže tie skutočné city bujnejú a rastú

len v našom podvedomí. Každý asi

ľahko porozumie tomu, že človek,

príliš nespokojný so svetom a túžiaci

z neho „vypadnúť“, býva ľahšie náchylný

k niektorému druhu duševnej

choroby. Alebo, že nešťastné vzťahy

skôr budú prenasledovať niekoho, kto

si životného partnera vyberá podľa takých

„podstatných“ vecí, ako je spoločenské

postavenie, farba očí alebo

obľúbený šport. Čo vlastne od života

skutočne chceme – a chceme naozaj to

podstatné? Je pravda, že všetko, čo si

človek myslel a prial ho naozaj počká,

či už tu na zemi, alebo v živote na druhom

brehu. Sudičky však nemôžu nič

iné, iba tkať z materiálu, ktorý sme im

kedysi dodali. Výstižný obraz o tom

podáva jedno prastaré podobenstvo

z dávnoveku ľudstva, ktoré sa nám zachovalo

vďaka Platónovi: Všetky ľudské

duše, ešte pred zrodením, majú

NA ÚVOD…

možnosť vybrať si svoj „lós“, svoj osud

z hŕbky farebných žrebov. Má to však

jeden háčik. Na kartičke vidia iba

časť budúceho osudu a skôr tú menej

dôležitú. Tak sa mnohé duše vrhajú

na karty, sľubujúce veľké bohatstvo.

Nevedia, že na druhej strane lósu je

nápis: Tyran – predčasná smrť. Podobne

aj iné „lukratívne“ karty neraz

skrývajú nepríjemné tajomstvá, ktoré

ľudská duša odhalí až po príchode

na zem. Len nemnoho duší siahne

po takých málo vábnych kartách,

ako je múdrosť, dobrí priatelia, alebo

dokonca láska k najvyššiemu dobru.

Tak mnoho duší, ktoré sa predčasne

tešili zo svojej výhry, býva životom

nesmierne sklamaných, zatiaľ čo ich

prezieravejší spolupútnici pomaly

a trpezlivo idú svojou cestou. Ako

to už býva, často až na konci svojho

života a nezriedka i po ňom nájdu

svoju odmenu. Výstižné, nie? Myslím

si – nechcime radšej poznať alebo

násilne meniť svoj osud. Poznajme

radšej svoje schopnosti – a v tom by

snáď raz skutočne mohla pomôcť aj

astrológia. Ale okrem týchto najrôznejších

osudoznaleckých pomocných

disciplín máme pri sebe vždy aj toho

najlepšieho radcu – vnútorný hlas.

Len sa skúsme sústrediť na chvíľu,

ktorá prebieha práve teraz, a možno

sa nám dostane rady, čo môžeme urobiť

dnes (alebo zajtra). Jediným možným

vytváraním lepšieho osudu je

podľa mňa hľadanie skutočnej múdrosti

a konanie

podľa nej. K tomu

Vám prajem veľa síl

a odvahy!

Roman Levický

Svet Grálu

29 | 2011

OBSAH

SPOLOČNOSŤ

Zákony šťastia

Ako dosiahnuť väčšiu radosť zo života

a kedy budeme skutočne šťastní?

ROZHOVOR

Každý priestor odzrkadľuje

dušu človeka, ktorý ho obýva

TÉMA

SPOLOČNOSŤ

„Kým žijú deti na ulici...“

Rozhovor s Andreou Gheorghe

o umení FengShui a súvislostiach

v živote

Prečo to Boh všetko dopúšťa?

Odpoveď hľadajú veľkí myslitelia aj obyčajní ľudia už po stáročia

TÉMA

Ukážka z diela Vo Svetle Pravdy –

Posolstvo Grálu

Prednáška Osud

FOTOREPORTÁŽ

Východné Slovensko

PRÍRODA

SPOLOČNOSŤ

Poetická i zádumčivá krása

jazierka na východe Slovenska

vo fotografiách Dezidera Miškáňa

Plasty – zákerné nebezpečenstvo

Odvrátená stránka pohodlného

balenia

Draví, zdatní, pripravení riskovať

PRIKÁZANIA

Deviate prikázanie 43

Ohrozuje priemysel v Ázii blahobyt

západnej Európy?

TÉMA

Karma

O mieste na zemi, kde sa i malá

pomoc stáva veľkým dobrodením

TÉMA

Svoj osud máme vo vlastných rukách

Prečo sme tým, kým sme

ZDRAVIE

Geopatogénne zóny

Osud – čo naň vplýva

a ako ho zmeniť

O účinkoch neviditeľného žiarenia na náš organizmus

Svet Grálu

29 | 2011

UKÁŽKA Z KNIHY

Poznej svého anděla 54

NÁZORY

Listy čitateľov 56

SPOLOČNOSŤ

Zákony

šťastia

ČÍM VIAC MÁM, TÝM

SOM ŠŤASTNEJŠÍ

Je to už raz tak. Šťastie je tou najvyhľadávanejšou

vecou na svete. Elixír,

po ktorom túži každá ľudská bytosť

bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie.

Chceme ho všetci, rozdiel

je iba v ceste, akou ho chceme dosiahnuť.

Práve táto cesta sa u rôznych

jednotlivcov veľmi líši v závislosti

od ich vnútorných životných postojov.

Západný svet uveril domnienke,

že dosiahne šťastie prostredníctvom

hmotného blahobytu. Tejto základnej

myšlienke podriadil všetko – prácu,

ktorá je vhodná len ak dobre vynáša,

vzdelanie, ktorého výber je motivovaný

možnosťou zárobku v budúcom

povolaní, a nie osobnými vlohami

jednotlivca, ako aj smerovanie hospodárstva

– rast HDP je najvyššou

podmienkou vyspelosti štátu, a tým

i spokojnosti občanov.

Profesor Richard Easterlin vo

svojom článku: „Dá sa šťastie kúpiť

za peniaze?“ vychádzal z údajov získaných

prieskumom verejnej mienky

a došiel k záveru, že pri porovnaniach

názorov občanov rôznych štátov sa

neprejavoval výrazný vzťah medzi

priemerným príjmom na hlavu

a stupňom pocitu šťastia. V rámci

jednotlivých krajín, pri porovnávaní

časových období sa však určitý vzťah

prejavoval. Opýtaní Američania sa

cítili v roku 1970 menej šťastní ako

v roku 1957. Údaje za Ameriku medzi

rokmi 1957 až 1970 sú významné

už preto, že až do relatívne nedávnej

doby žiadny národ nemal väčší

sklon považovať sa za šťastný než

práve Američania. Tieto výpovede

prispievajú k pochybnostiam o tom,

že by zvyšujúca sa životná úroveň

bola priamo úmerná rastu spokojnosti

obyvateľstva.

Na svete nie je nič, čo by ľudia hľadali vytrvalejšie a s takým

nasadením ako pravé šťastie. Je to niečo, čo hľadajú

úplne všetci. Materialisti i veriaci, bohatí i chudobní.

A napriek tomuto úmornému hľadaniu len málokto môže

skutočne od srdca povedať, že je šťastný. Je šťastie niečo,

o čo musíme deň čo deň bojovať, aby sme ho niekedy

v ďalekej budúcnosti konečne dosiahli, alebo ho môžeme

ľahko získať a denne sa z neho radovať?

Ako dosiahnuť

väčšiu radosť

AK TO ZÍSKAM,

POTOM UŽ BUDEM

NAOZAJ ŠŤASTNÝ

V podstate však nie sú potrebné

žiadne výskumy, aby človek dospel

k názoru, že napĺňanie hmotných

potrieb neprináša človeku skutočné

šťastie. Pri hlbšom zamyslení sa

predsa môžeme na svojich životoch

ľahko spozorovať, že takéto uspokojenie

je len dočasné, je to chvíľa akejsi

SPOLOČNOSŤ

spokojnosti, radosti, slasti. Ale aj

v tejto chvíli si predsa uvedomujeme,

že je pominuteľná a o chvíľku bude

opäť preč. Okrem toho možno pri napĺňaní

takýchto potrieb vypozorovať

ešte jednu vec – ich neustále stupňovanie.

Človek bývajúci v paneláku napríklad

túži po veľkom dome so záhradou,

bazénom a terénnym autom.

Roky ťažko pracuje, aby tieto veci dosiahol,

splnil si svoj sen a potom ich

v pote tváre naozaj raz získa. Veľké

nadšenie zo získaných vecí však trvá

iba krátko, človeku zovšednejú a on

cíti, že mu stále niečo chýba. Jeho nároky

sa opäť zvýšia, túži mať viac, aby

opäť zažil ten pocit radosti a takto

sa to neustále stupňuje, pričom skutočné,

trvalé uspokojenie sa nedostaví

nikdy. Tento dej je zákonitý, môžeme

ho zažiť všetci. Nepotrebujeme

žiť celý život v blahobyte, aby sme si

uvedomili, že skutočné šťastie neprináša.

Iste sme mnohí mali životné

obdobia, keď sa nám finančne darilo

lepšie i horšie. Napriek tomu nemožno

jednoznačne tvrdiť, že v čase

keď sme boli bohatší, boli sme i šťastnejší.

Poznáme tiež pocit, ako sme sa

mesiace tešili na vytúženú dovolenku

pri mori a keď sa pomaly schyľovala

ku koncu, vzrastal náš pocit úzkosti

z toho, že ideme opäť žiť „obyčajný

jednotvárny život“. Je potrebné, aby

človek svoj život takto odžil? V neustálych

sínusoidách krátkodobej radosti

a potom obyčajného jednotvárneho

života? Kde je to rozprávkové

trvalé šťastie, vari len v rozprávkach?

Ak je človek vnímavý, môže k poznaniu

márnosti takéhoto života dospieť

v pomerne krátkom čase. Ak

nerezignuje, môže sa vydať na cestu

hľadania toho pravého šťastia a otvoria

sa mu netušené obzory.

DOSTANEME TO,

ČO SI ŽELÁME?

Počet ľudí, ktorí necítia životné naplnenie,

stále rastie. Nie je preto náhoda,

že sú dnes kníhkupectvá plné

kníh, ktoré ponúkajú „zaručený

návod na šťastný život“. Veľký boom

zažívajú knihy o pozitívnom myslení.

Podľa návodu niektorých z nich

len jednoducho stačí, aby sme mysleli

vždy pozitívne, nech sa deje čokoľvek,

a náš život naberie iný smer. Napríklad

stačí každé ráno myslieť na to, že

chceme veľké červené BMW, po pár

mesiacoch sa naše myšlienky zhmotnia

a nejakým zvláštnym spôsobom

to auto získame. Môj kamarát

podobnú knihu

čítal. Jednej noci sa mu

prisnil sen, aby si kúpil

žreb a vyhrá motorku.

Na druhý deň si žreb

kúpil a motorku naozaj

vyhral. Možno na základe

toho usudzovať, že stačí

naozaj len pozitívne myslieť?

Skúste to, no pravdepodobne

zažijete o pár

mesiacov sklamanie. Kamarátovi

bol pravdepodobne

osud v tej chvíli naklonený.

Myšlienky majú

obrovskú moc, ale nie sú

všemocné. Majú schopnosť

priťahovať podobné

myšlienky a každopádne

im možno prisudzovať

pozitívny účinok, predsa

však nedokážu všetko.

Keby sme sa mohli cítiť

šťastní len vďaka tomu, že

si to budeme želať, proste

by sme si to želali – a hra

by bola dohraná. Ale tak

to nie je. Ak sa matka

v noci strachuje o svoje

dieťa, ktoré malo byť už

štyri hodiny doma, asi jej pramálo

pomôže snažiť sa v takom emočnom

rozpoložení tvoriť pozitívne myšlienky.

Starosť o druhých pochádza

z duše, z jadra človeka, ktoré je

omnoho silnejšie ako myšlienkové

chcenie.

ROVNICA ŠŤASTIA

Ak si prečítame všemožnú motivačnú

literatúru, ktorá nám pomáha

nájsť cestu k šťastiu, môžeme spozorovať

určité podobné charakteristiky.

Rovnica šťastia je pomerne jednoduchá:

šťastie = uspokojenie/potreby.

Človek je bohatý, ak má dosť peňazí,

aby uspokojil všetky svoje túžby.

SPOLOČNOSŤ

O pôvode symbolov šťastia

Nie je celkom jasné, ako sa zrodili dnešné symboly šťastia.

Existujú však určité výklady, ako mohli vzniknúť:

• Štvorlístok

Táto mutácia je v prírode relatívne vzácna, a práve mimoriadne veci sa

spájajú so šťastím. Štyri lístky okrem toho pripomínajú rovnoramenný

kríž, teda starý symbol Pravdy. Kedysi sa so štvorlístkom spájali aj povery.

Napríklad dievča, ktoré si z takého štvorlístka odhryzlo (nie odtrhlo!), mohlo

dúfať v šťastnú lásku.

• Kominár

Po tisícročia bývalo najdôležitejším centrom domu práve ohnisko a dobre

fungujúci komín bol zárukou teplého jedla a príjemného tepla. Je jasné,

že kominár mal mimoriadny význam, pretože zaručoval, že „srdce domu“

bude dobre pracovať. A kde je centrum v poriadku, tam by malo fungovať

i všetko ostatné…

• Podkova

Podkova chráni koňa, ktorý sa dávnejšie tešil mimoriadnej úcte vzhľadom

na svoju silu a spôsobilosť na prácu v poľnohospodárstve a zaisťovanie

mobility. Z ochrannej funkcie podkovy je možné vyvodiť domnienku,

že bude chrániť aj ľudí pred nebezpečenstvom a zranením. Ale pozor!

Podkova musí byť na stene zavesená otvorenou stranou nahor, inak „šťastie

vypadne“.

Existujú teda dva spôsoby, ako bohatstvo

získať: Buď zarobíme, zdedíme,

požičiame si, či nakradneme

toľko peňazí, aby vyhovovali našim

túžbam, alebo si vypestujeme spôsob

života, v ktorom bude len málo

túžob – tak budeme mať vždy dostatok

peňazí. Ako hovorí Dan Millman,

„Tajomstvo šťastia

nespočíva v tom, že

sa snažíš mať niečoho

viac, ale v tom, že si

pestuješ schopnosť

radovať sa z mála“.

• Lienka

Lienka sedembodková, nazývaná aj pánbožkova kravička, má pestré krovky

a navyše je skutočným šťastím pre záhradníka, pretože požiera vošky a patrí

medzi rozkošných prirodzených bojovníkov proti škodcom.

• Prasa

U Germánov bol kanec ako posvätné zviera symbolom sily a plodnosti,

blahobytu a bohatstva. Kto mal prasa, bol považovaný za privilegovaného,

a tým i šťastného. Aj mimo európskeho kultúrneho okruhu má prasa

podobný význam. V Číne je symbolom spokojnosti a domáceho šťastia

a v Japonsku stelesňuje silu, rovnako ako kedysi u Germánov.

autor motivačnej literatúry, ktorá

ovplyvnila milióny ľudí: „Tajomstvo

šťastia nespočíva v tom, že sa snažíš

mať niečoho viac, ale v tom, že si pestuješ

schopnosť radovať sa z mála“.

Túto vetu sme v mnohých obmenách

počuli viackrát, takže môže

znieť ako prázdna fráza. Ono to

totiž len tak nefunguje, zrazu si povedať:

„dobre, idem sa tešiť z mála“.

Napriek tomu sa to dá, je na to však

potrebná zásadná vec – a tou je duchovné

naplnenie.

DUCHOVNÉ NAPLNENIE

Duchovné naplnenie, ako to už

názvu vyplýva, je niečo, čo naplní

dušu človeka, to najhlbšie vnútro

kaž dého z nás. A je to opäť niečo, čo

mohol prežiť každý. Nepotrebujeme

Svet Grálu

29 | 2011

SPOLOČNOSŤ

po tom pátrať v knihách, pretože takýto

zážitok sme neraz iste okúsili.

Niekto si vybaví spomienku, ako

daroval chlapcovi zo susedstva bicykel,

pretože boli prázdniny a on

žiadny nemal. Chlapcova vďačnosť

ho hriala pri srdci. Iný si predstaví

úspešné zvládnutie náročnej úlohy

v zamestnaní, ktoré prinieslo úžitok

celej firme, ďalší daroval priateľke

obraz, ktorý sám namaľoval. Možnosti

ako toto naplnenie dosiahnuť

sú tisícoraké, spája ich však spoločný

menovateľ: „snaha byť na úžitok

iným, nie sebe“. Práve pri tejto snahe,

ktorá je zameraná na úžitok druhým,

človeka zasiahne to najhlbšie

šťastie, ktoré je schopné rozochvieť

celé jeho telo, a dokonca umlčať hlasivky.

V takomto okamihu má človek

pocit, akoby ho zasiahla mocná, neviditeľná

sila. V tejto chvíli človek vie,

že toto je to šťastie, ktoré ospevovali

básnici, toto je tá cesta, ktorou môže

dosiahnuť blaženosť. Vtedy sa už viac

nepotrebuje pýtať, nepotrebuje čítať

knihy, nemá pochybnosti ani otázky,

on to proste vie.

ŠŤASTIE AKO

VEDĽAJŠÍ EFEKT

Na tento fakt poukazovalo mnoho

významných osobností, predsa však

ho musí každý z nás sám prežiť, aby si

ho plne uvedomil a uveril mu. Človek

potrebuje zmysel života, zmysluplnú

činnosť, ktorej vedľajším efektom

bude pravé čisté šťastie. To isté mal

na mysli Thoreau, keď napísal: „Šťastie

je ako motýľ: čím viac sa za ním

naháňaš, tým viac ti uniká. Ale len

čo začneš venovať pozornosť niečomu

inému, ono priletí a poľahučky ti

sadne na rameno.“

Známy psychiater Viktor Frankl,

ktorý prežil koncentračný tábor, poukazuje

na to, že ak človek nájde

svoj zmysel, nájde aj šťastie a vôľu

Svet Grálu

29 | 2011

žiť i v tých najťažších vonkajších

podmienkach.

Ak sa človek dostane tak ďaleko

a pochopí pravú podstatu šťastia

a začne ju aj uplatňovať, celý jeho

život sa od základu zmení. Nie je to

tak, že by pozemské pôžitky a radosti

zo svojho života vyradil a pohŕdal

nimi. To vôbec nie je potrebné.

Práve v duchovnom naplnení však

má z týchto vecí omnoho silnejší

pôžitok a väčšiu radosť. Nestavia si

ich však za primárny základný cieľ,

pretože vnútorne vníma, že pre jeho

život nie sú nutné. Je predsa šťastný.

V takomto živote prežíva aj povestné

„šťastie bez príčiny“. Je to spôsobené

tým, že je veľmi silne napojený na základnú

životnú energiu, ktorá prúdi

celým stvorením a hoci je neviditeľná,

možno ju preciťovať. Toto neviditeľné

spojenie sa prejavuje ako detská radosť

zo všetkého, čo svet ponúka.

Od pohľadu na krásneho motýľa,

ktorý okolo preletí, až po hlas vetra,

ktorý práve vanie. Ako píše Herbert

Vollmann: „Len čo človek spozná, že

iba spojenie s duchovnou silou je jeho

najvyššie šťastie, za nič na svete už

nebude chcieť postrádať jej vedomé

prijímanie, nech sa nachádza kdekoľvek

v nezmerných diaľkach stvorenia.“

ŠŤASTIE V KAŽDEJ

CHVÍLI

Cesta k šťastiu je vlastne veľmi

jednoduchá. Je len trocha ťažšie dosiahnuteľná,

pretože nikto nás k nej

nemôže prinútiť, ani nám šťastie vysypať

do lona. Musíme za ním kráčať

krok za krokom celkom sami. Je potrebné

sa len trocha viac pozorovať,

vnímať, ktoré činnosti nám dopomáhajú

k tomu, aby sme mali v sebe viac

životodarnej energie. Vtedy tiež spoznáme,

že v nečinnosti by sme šťastie

nikdy nedosiahli. A na tej ceste, trvalej

snahe za vyšším cieľom, postupom

času spozorujeme, že šťastie už

nemusíme ďalej hľadať, pretože naša

cesta je šťastie.

Tomáš Výboch

tomas.vyboch@svetgralu.sk

Dan Millman – Múdrosť pokojného

bojovníka

Herbert Vollmann – Čo stojí za tým

ZDRAVIE

Každý priestor

odzrkadľuje dušu človeka,

Moderný človek triedi odpadky, je biopotraviny

a žije v byte zariadenom

podľa FengShui. Trendy zdravého života

a zdravého bývania považujú ľudia často

za dostatočné pre kvalitne prežitý život.

„Neničím planétu, verím v energiu,

ktorá vytvorí v mojom dome pri dodržaní

istých zásad harmóniu, znamená

to teda, že i ja budem žiť v harmónii

s vesmírom…“ No je to skutočne také

ľahké? Pravidlá, o ktorých sa v literatúre

o FengShui píše, sú – rovnako ako

všetky ostatné „hity“ poslednej doby –

predovšetkým podporným pomocníkom.

Zásadná je totiž práve zmena, ktorú by

mal človek urobiť v myslení a v postojoch,

nestačí len správne pohnúť nábytkom

a nad dvere zavesiť zvonkohru. Andrea

Gheorghe spoznala ako poradkyňa

v priebehu svojej praxe celý rad ľudí,

ktorým FengShui pri správnom pochopení

pomohlo z problémov…

Rozprávala som jednej známej, že budem

robiť rozhovor o FengShui a prekvapilo

ma, že vôbec netušila, o čo ide.

Myslela som si, že takúto otázku vôbec

nepoložím, ale asi budem musieť – kvôli

tým, ktorí o FengShui budú čítať prvýkrát…

Tak o čo teda ide?

ktorý ho obýva

Rozhovor s Andreou Gheorghe

o FengShui i súvislostiach v živote…

FengShui v preklade znamená voda

a vietor. Pradávne generácie verili, že

celým naším vesmírom prúdi takzvaná

energia čchi, jej pohyb a prejav možno

prirovnať práve k vetru a vode. Stále častejšie

sa dnes zaoberáme tým, na čo už

vtedy ľudia prišli. Nerozlišovali medzi

týmto a oným svetom, medzi hmotným

a nehmotným. Všetko existujúce pre

nich bol jeden SVET a jedna SILA – len

Svet Grálu

29 | 2011

ZDRAVIE

rôzne organizovaná. Týmto spôsobom

chápania sveta a vďaka vysoko rozvinutému

intuitívnemu vnímaniu dokázali

nielen perfektne popísať prírodné zákonitosti,

ale odovzdali nám dokonalé

systémy, nad ktorými dnes stojí nejeden

moderný vedec v úžase. Existuje stále

viac definícií a popisov pre túto oblasť

a niektoré sú také odborné, že už im ani

sama nerozumiem. Zjednodušene by

som povedala, že FengShui je umenie

harmonického života v harmonickom

prostredí.

A čím to je, že je dnes také populárne?

Dôvodom je stále sa zvyšujúci záujem

a dopyt po zdravšom životnom

štýle, po návrate k prírode, ku koreňom

a k pôvodným hodnotám. FengShui

dokáže pozitívne ovplyvňovať jemnohmotné

prostredie človeka a vychádza

z poznania, že vonkajší svet ovplyvňuje

a pôsobí na naše podvedomie. Znalos ti

prírodných zákonitostí a ich uplatnenie

v staviteľstve boli súčasťou všetkých vyspelých

kultúr a civilizácií – od Egypta

cez antiku, gotiku, až po Santiniho baroko.

A ja s veľkým potešením sledujem,

ako sa princípy FengShui pomaly stávajú

súčasťou i nášho života. U nás v malom,

vo svete už v pomerne veľkom meradle.

Pri FengShui sa hovorí o energii

čchi, ktorá prúdi napríklad domom

a ak narazí na nejakú blokádu, „netečie“

správne.

Áno. Je tu viac rovín, ktoré sa posudzujú.

Základná je škola formy, ktorá

sa zaoberá hmotou. Tá najrýchlejšie pôsobí

na pohodu a zdravie človeka. Obsahom

tejto školy je správne umiestnenie

nábytku, použité materiály, tvary, farby

a aj pravidlá prúdenia energie čchi. Snažíme

sa dosiahnuť, aby energia neprúdila

príliš rýchlo a aby sa nikde neblokovala.

Toto je základ každého dobrého Feng-

Shui. K tomu sa potom pridávajú metódy

a školy, ktoré sa zaoberajú jemnohmotnejším

svetom. Napríklad účinkami

energie neba (slnko) na zemi sa zaoberá

takzvaná škola kompasu, v ktorej môžeme

okrem atmosféry priestoru vidieť

i jednotlivé oblasti života ľudí. Ďalšie

metódy skúmajú jemnohmotný svet

priestoru a ľudí. Je to astrológia a pôsobenie

času v našom hmotnom svete.

Pokúsim sa dosť zostručniť váš životopis.

FengShui sa zaoberáte už dvadsať

rokov, dlho ste ho študovali a dnes

o ňom i prednášate. Prevádzkovali ste

aj obchod s predmetmi FengShui, v súčasnej

dobe sa však už zaoberáte praxou

a poradenstvom, cestujete po celej

republike v aute s čínskym drakom .

Praxou a poradenstvom sa zaoberám

od roku 2003. Okrem toho od roku 2006

vyučujem FengShui na strednej stavebnej

priemyselnej škole v Brne. Priebežne

usporadúvam a ponúkam aj semináre,

kurzy, prednášky a školenia FengShui

po celej republike. V súčasnej dobe spolupracujem

s architektami a projektantmi,

firmami a ľuďmi so vzťahom

k zdravému bývaniu, ekológii, alternatívnym

zdrojom energie a so vzťahom

k holistickému prístupu k človeku a jeho

životnému prostrediu. V osobnom poradenstve

v oblasti zdravia a zvýšenia kvality

života klientov ešte spolupracujem

s lekármi zaoberajúcimi sa okrem svojej

západnej lekárskej kvalifikácie i alternatívami

ako je tradičná čínska medicína,

akupunktúra, homeopatia, naturopatia

a s odborníkmi na špeciálne masáže,

psychoterapiu atď.

Pôvod FengShui sa datuje do doby pred 6000 rokmi v starej Číne a v posledných

rokoch sa stále viac uplatňuje i u nás na západe. Pod rôznymi názvami ako fengšuej,

harmonizácia prostredia, zdravé bývanie, atď., sa stále častejšie objavuje na pultoch

kníhkupectiev, v novinách a časopisoch, v ponuke služieb renomovaných architektov

a poradcov FengShui, v inzercii realít, v podobe školení a seminárov, atď.

Svet Grálu

29 | 2011

Čo vás presvedčilo o tom, že Feng-

Shui je to pravé? Čo vás na tom tak

nadchlo?

Predchádzal tomu jeden veľmi silný

okamih. Mala som zážitok prítomnosti

vysokej energie. Mala som tridsaťtri

rokov a stalo sa to náhle a bez varovania…

Bola to svetelná explózia, dotyk

božej prítomnosti, nedá sa to popísať slovami.

Cítila som vysokú energiu a dostávali

sa ku mne rôzne informácie…,

i súkromné. Dôležité je však aj to, čo sa

dialo potom. Asi tri dni som vôbec nemohla

spať; prechádzala mnou energia,

úplne som „vibrovala“, asi tri alebo štyri

ZDRAVIE

mesiace som bola v stave, keď som žila,

ale zároveň bola stále akoby nad týmto

svetom…, bola som blažená. A zistila

som aj, že vidím svet „farebne“ – patogénne

zóny, energie priestoru, aury ľudí…

po tých štyroch mesiacoch sa to začalo

postupne zatvárať. Dnes tiež môžem vidieť,

pokiaľ sa sústredím a chcem. Ale už

to nie je samé od seba, už nie som akoby

prenasledovaná na každom kroku, vrátila

som sa nohami na zem.

Ako na to dnes spomínate? A ako si

to vysvetľujete?

Bolo to nádherné, ale veľmi ťažké obdobie.

V jednom okamihu som sa dostala

zľava úplne doprava. Stalo sa to v čase,

keď som verila v dokonalú prírodu, vedu

a úžasného človeka, ale nie v Boha. Zaujímali

ma síce filozofi a ich výklady sveta,

ale trápil ma strach zo smrti, z nenaplnenia

a z nenájdenia zmyslu života, že

predsa tu nie sme preto, aby sme vyrástli

a priviedli na svet ďalšie deti a potom

sami umreli… Ten zážitok ma hodil

úplne na inú stranu. Potom som sa už

jednoducho musela vydať na cestu poznania

– už aj preto, že inak by som

asi skončila na psychiatrii. Začala som

vnímať energie priestoru a vo FengShui

našla veľa odpovedí na to, čo som videla.

To bol pre mňa dôkaz, že som našla TO

pravé. A neskôr, keď sa narodil môj syn

Benedikt, overila som si na ňom množstvo

vecí, ktoré som dovtedy poznala

len teoreticky. Napríklad vplyv zrkadla

v spálni, ktoré keď nebolo v noci zakryté,

spôsobilo u syna nočné mory. To som si

overila hneď niekoľkokrát.

Mám z vášho rozprávania taký pocit,

že ste sama prišli k akémusi poznaniu,

ktoré by sa napríklad ani nemuselo

volať FengShui. Môže to tak byť, že

každý z tých poradcov je jedinečný –

že jeden má veľa načítané a iný zase

veľa zažil, spoznal a vyskúšal?

Máte pravdu, FengShui mám v názve

vlastne už len preto, že ľudí tento pojem

oslovuje. Ale ja už skôr preferujem názov

zdravé bývanie. A prišla som na to, že

každý priestor odzrkadľuje dušu človeka,

ktorý ho obýva. Je v podstate odrazom

jeho vnútorného života. Nemám na to

názov, ale zistila som, že veci sú omnoho

zložitejšie, ako sa dá vyjadriť v knihách.

Pristupujem k priestoru, ale v skutočnosti

k človeku. Zistila som, že priestor

môže na človeka pôsobiť pozitívne a pomôcť

mu, ale sám osebe nič nevyrieši.

Riešiť musí každý človek svoj život sám.

Harmonický priestor mu to môže uľahčiť.

Pochopiteľne, niektorí ľudia hľadajú

FengShui kvôli tomu, že hľadajú pomoc.

Cez priestor je to však cesta okľukou,

treba ísť hlavne k človeku, k jeho duši

a myšlienkam. Našťastie dnes pribúda

klientov, ktorí dospeli tak ďaleko, že sa

chcú rozvíjať, rásť, chcú zdravo jesť, žiť,

mať dobré vzťahy a harmonický priestor.

A to je iný prístup, a pre mňa ako poradkyňu

ideálny.

Ja sa veľmi dobre cítim v prostredí,

kde je čisto. Respektíve, doma mi je

najlepšie, keď mám poriadené a čisto,

veci na svojom mieste. Potom mám

pocit, že tam prúdi dobrá energia.

Myslím si, že je to asi prirodzené. Človek

má lepšiu náladu a úplne inak rieši

napríklad konflikty, rôzne problémy...

V neupratanom byte – nech sa snažím

akokoľvek – nie som vždy spravodlivá

k svojim deťom. Ale poznám aj domácnosť,

kde majú vždy perfektne upratané,

a necítim sa tam dobre. Akoby

tomu domu chýbal život…, ten dom

akoby človeka vysával. Tak ako je to

s tou energiou?

Chcela by som zboriť všetky mýty,

ktoré sa píšu v knižkách. FengShui nie

je štýl a ani nehlása, že máte mať sterilný

poriadok. Dobré FengShui spoznáte

podľa toho, že sa v priestore cítite

dobre. A pokojne môže byť aj sem tam

smietka na podlahe. Je to i prostredie,

kde sú staré fotografie alebo starý nábytok,

ktoré FengShui v knihách neodporúča.

Ale je dôležité, ako sa tam cítite.

A preto ani nikdy nikomu nediktujem,

Andrea GHEORGHE (51 rokov) je dnes

uznávanou poradkyňou FengShui. Žije

v Brne a má päťročného syna Benedikta.

„S FengShui som prvýkrát prišla do styku

pred viac ako 20 rokmi v Rakúsku, kde som

v tej dobe žila. Absolvovala som tam prvé

semináre, na ktorých som sa stretla s majstrom

FengShui z Číny, ktorý významne

ovplyvnil moju ďalšiu orientáciu a smerovanie

v tomto odbore. To ma tak nadchlo,

že som sa v roku 2000 po návrate do našej

republiky dala na štúdium dvojročnej Školy

geomantie a FengShui. Súbežne som začala

študovať taoistickú kozmológiu, tradičnú

čínsku medicínu, astrológiu a intuitívne

FengShui. Ako vyvrcholenie svojich

štúdií považujem Európsku školu FengShui

a štúdium Posvätnej geometrie.

ako veľmi musí mať poriadené alebo

čisto. Každý človek to cíti a spozná sám.

FengShui je však rozhodne proti sterilnému

prostrediu. Skôr ako by mali mať

veci svoje pevné miesto natoľko, že pôsobí

až mŕtvo, je niekedy omnoho lepšie,

keď tamto stojí hrnček a tam fotka, veci,

ku ktorým máte nejaké väzby. Všetko

má mať svoje miesto dané životom človeka,

ktorý tam býva. Dnes vidíte všade

v časopisoch nádherne nafotené kuchyne,

čisté obývačky a nie je tam nič

iné, iba čistá línia, design. A ľudia, ktorí

sú ovplyvniteľní módou a trendmi, sa

to snažia docieliť aj u seba doma a stávajú

sa tak otrokmi takéhoto prostredia.

A keď tam prídete a všade je tak „čisto“,

že máte pocit, že nesmiete nič pokrčiť

alebo s niečím pohnúť, nemôžete sa tam

ani dobre cítiť.

Svet Grálu

29 | 2011

ZDRAVIE

Svet Grálu

29 | 2011

Hovoríte o intuícii, ktorá nám napovie,

či v byte prúdi harmonická energia.

K tomu nám môže pomôcť i FengShui,

kde sú určité pravidlá čo ÁNO a čo

NIE… Dajme tomu, že verím, že to funguje,

ale v zariadenom a zabývanom

byte toho už nemôžem veľa zmeniť...

V okamihu, keď človek získa skutočne

veľa informácií a zistí, že všetko sa nedá,

potrebuje zistiť, čo sa dá a čo je prioritou.

Uvediem príklad. Keď chceme dosiahnuť

zdravé spálne, zíde sa hneď niekoľko

pravidel podľa FengShui, ktoré je

dobré naplniť, aby človek dosiahol skutočne

zdravý spánok a kvalitný priestor.

Po prvé – aby nespal na tzv. patogénnych

zónach, čiže na spodnej vode alebo

geologickom zlome, ďalej aby bola posteľ

správne umiestnená voči dverám

a oknu, aby nespal priamo pod oknom

alebo v prievane, alebo priamo oproti

dverám, atď., okrem toho aby videl z postele

na dvere i okno, aby mal pocit bezpečia.

Niektorí ľudia sú citliví na svetovú

stranu. Pre všetkých je všeobecne

vhodný sever. A okrem toho sa ľudia

delia ešte na dve skupiny, pre ktorých

sú svetové strany rôzne. To už je štvrtý

aspekt. A sú ďalšie – elektrosmog, materiály,

šikminy, architektonické prvky…

Poradca vidí, že nemôže naplniť všetky

požiadavky, takže musí niekde ustúpiť

a tu je dôležité vedieť, kde to možné je

a kde nie. Knihy vám popíšu ideálny stav,

ale ten sa dá často veľmi ťažko dosiahnuť.

A tak dochádza k situáciám, keď sa

žiaľ ustúpi tomu najdôležitejšiemu – teda

patogénnej zóne. Preto je dôležitá prax –

mnoho skúseností dá veľa vedomostí,

a vďaka nim poznám spústu možností,

ako veci riešiť, ako vyhodnotiť dôležitosť

zmien.

Takže k ideálnemu stavu

sa môžeme blížiť, nemusíme

ho naplniť.

V časoch, keď FengShui

vznikalo, ľudia sa omnoho

viac venovali tomu, kde budú

žiť. My sme už túto potrebu

stratili alebo ani nemáme

inú možnosť. Potom žijeme

tam, kde nám je „vykázané“

žiť. Ale vždy sa nájde riešenie.

Vždy sa dá niečo vylepšiť.

Takže ľuďom napríklad

poradím, aby si na noc

hlavne zatvárali dvere spálne

a na okno dali ťažký záves.

A pomôže to a ani to nie je

finančne náročné.

Rada spím pod šírym

nebom. Musím sa v tej súvislosti

opýtať: je na tom

niečo zlé?

Pokojný spánok pod

šírym nebom by som prirovnala

k čistote a nevinnosti

malého dieťaťa, ktoré

sa nezaťažené strachom

z divokej zveri a zlých ľudí plne a pokojne

oddá situácii, v ktorej sa nachádza…

Tiež takto rada spávam, ale väčšinou

si ľahnem hlavou k stromu, kríku,

alebo k batohu. A sme opäť pri FengShui.

A tie ťažké závesy sú kvôli svetelnému

znečisteniu z ulice a rieši sa tak aj prievan

medzi dvermi a oknom, čo v prírode

nie je.

Čo je najdôležitejšie pre dobrú

energiu?

Myslím, že zvládnuť tú hmotu.

Umiestnenie nábytku, hlavne postelí,

farby, ktoré veľmi pôsobia na človeka,

a usmerniť energiu v priestore podľa pravidiel,

ktoré sú dobre popísané vo väčšine

knižiek o FengShui.

Ale mne teraz chýba jedna vec, o ktorej

ste sa už síce zmienili, a síce, že

predpokladom toho správneho prúdenia

musí byť správne nastavenie človeka,

ktorý tam žije.

Určite áno. To je najkrajšia práca i pre

mňa, keď človek prichádza s tým, že chce

i seba posunúť ďalej, že sa chce rozvíjať

duchovne a pridať k tomu i priestor.

Rada by som v tejto súvislosti spomenula

jeden problém, o ktorom sa málo

hovorí. FengShui, ktoré sa dosť rozšírilo

po celej Európe, má korene v Hongkongu,

nie v Číne. To je komerčné fengshui,

ktoré vzniklo len pred asi 40 rokmi.

Vidieť ho tam na každom kroku, i banky

tam medzi sebou súperia, pomocou tvarov

sa snažia vzájomne sa zlikvidovať.

A toto fengshui sa dostalo do Ameriky

a odtiaľ do Európy. Je to komercia. Môžete

si kúpiť knižku a podľa šablóny sa

pohrávať so svojím priestorom. V pôvodnom

taoistickom FengShui z Číny

je toto nemysliteľné. Tam je to vždy prepojené

s múdrosťou, spojené s prírodou

a jej zákonmi, so slnkom, s cestou životom.

Číňania predpokladali, že človek

bude dbať na životosprávu, na svoju

duchovnú očistu, na priestor. Hovorili,

že človek, priestor a čas sú partneri a že

medzi partnermi existuje zákon – ako

ja na teba, tak ty na mňa. A preto existovala

i omnoho väčšia úcta k priestoru

a k nakladaniu s časom. Preto sa ľudia

snažili žiť v prít omnosti, preto hovorili,

že čas uráža žiť v minulosti alebo budúcnosti,

že je potrebné žiť tu a teraz a dbať

o svoj priestor, ktorý nám vráti to, ako

sa k nemu správame. Toto je pôvodné

FengShui, ktorému verím.

Vo FengShui sú rôzne metódy, ktoré

sú dané, ale asi 40 percent tvorí oblasť,

ktorá sa riadi intuíciou. Žiadna

kniha vám nenadiktuje, čo je potrebné

u klienta rozpoznať. Intuícia vám poradí,

čo je a čo nie je správne, a predovšetkým

je potrebné vzájomne sa s klientom pochopiť.

Je dobré mať na pamäti, že pokiaľ

existuje nejaký problém, ktorý chce ten

človek riešiť, potom je príčina u neho,

nie v priestore. Jedine s jeho vnútornou

zmenou sa môžu veci niekam posunúť.

FengShui teda nepomôže tomu, kto

sa sám nechce zmeniť, ale chce len

meniť veci okolo seba?

Uvediem príklad – človek, ktorý si

ľahne na patogénnu zónu a ktorý nič

na sebe nezmení, si aj po presťahovaní

do nového domu znovu na tú zónu

ľahne. Keď človek ochorie na zóne, ochorie

na tom mieste v tele, kde mu to má

priniesť nejakú informáciu. Ale len čo

ľudia dospejú do štádia, že chcú veci

zmeniť a naozaj ísť dopredu, všetko sa

dá do pohybu a nájde sa aj lepšie miesto

pre posteľ.

Čomu všetkému potom môže Feng-

Shui pomôcť?

Môže pomôcť vo všetkých oblastiach

života. Keď chcem harmonizovať

priestor, dostanem sa do kontaktu

s klientom a často prídeme na nejakú

oblasť života, ktorú je potrebné podporiť.

Preto treba, aby sa i poradca vyvíjal duchovne,

aby vedel, prečo sa ľuďom dejú

rôzne veci, poznať i príčiny chorôb, starostí,

ktoré ľudí stretávajú – zdravotné,

finančné, vzťahové, duševné a napríklad

i alkoholizmus.

A keď si ľudia napríklad kvôli prílivu

financií dávajú do bytu žabku či

iné podporné predmety? Môže to niečomu

pomôcť?

To bolo moje obrovské sklamanie,

keď som mala obchod s takýmito predmetmi.

Ľudia si často mysleli, že im žaba

alebo kryštál vyrieši problémy. Každému

som hovorila, že pokiaľ sa to podarí,

potom majú takú vnútornú silu, že

žabu ani kryštál v budúcnosti nebudú

potrebovať. Symbolika je samozrejme

silná a existujú tzv. akupunktúrne body

priestoru, ktoré keď sa podporia, silno

zavibrujú, ale nestane sa nič iné, len to,

že zapôsobia na človeka – a ten človek

môže niečo zmeniť v sebe, čo sa potom

premietne do jeho života. Všetky problémy

– zdravotné, finančné i vzťahové –

je potrebné hľadať u človeka. V poslednej

dobe sa často používa termín psychológia

priestoru. V skutočnosti má dušu človek,

nie priestor. Moja skúsenosť je taká, že

všetci ľudia, ktorých stretávame, všetky

situácie, ktoré zažívame, všetky naše

radosti i starosti sú výsledkom reakcie

medzi naším vnútrom a okolitým svetom.

Žijeme obklopení obrovským zrkadlom.

Musíme sa teda opäť vrátiť ku koreňom,

k tomu, čo už ľudia dávno vedeli

a z toho znovu vychádzať.

FengShui je čínske, v Indii mali Vastu,

na západe posvätnú geometriu – ľudia

skúmali pôdu, či bude napríklad vhodná

na postavenie mesta alebo domu. Pred

založením Ríma nechali na pozemku

pásť zvieratá, potom ich zabili a skúmali

ich vnútornosti, pozorovali, kam si zvieratá

ľahnú, a tak ďalej. Vzťah k priestoru

mali ľudia vždy a všade a snažili sa ho

nejako uchopiť a zmapovať. Dnešné

FengShui, z ktorého by sme mali vychádzať,

by malo byť súhrnom toho najlepšieho,

na čo kedy ľudia prišli a malo by

byť zároveň prepojené s tým, čo dnes

máme k dispozícii v našich podmienkach.

To je napríklad trvalo udržateľný

spôsob života, obnoviteľné zdroje, prírodné

materiály. Dnes musíme venovať

pozornosť veciam, ktorými sa ľudia

v minulosti zaoberať nemuseli, pretože

žili viac v súlade s prírodou. FengShui

by malo zahrnúť úplne všetko – človeka,

priestor i čas. A nemali by sme riešiť len

tú svoju spálničku, ale celý dom, dom

v záhrade, v obci, v krajine, na Zemi

i v celom Stvorení.

Zhovárala sa Marie Šuláková

marie.sulakova@svetgralu.cz

Svet Grálu

29 | 2011

Prečo

Siegfried Hagl

to Boh všetko dopúšťa?

Svet Grálu

29 | 2011

TÉMA

V roku 1710 vyšlo v Amsterdame prvé vydanie „Teodícey“, diela Gottfrieda Wilhelma

Leibniza, všestranného nemeckého učenca a jedného z najvýznamnejších filozofov

svojej doby. Vo svojom diele hľadal odpoveď na otázku, prečo všemohúci Boh

dopúšťa toľko utrpenia. Táto otázka sa stáva dnes ešte aktuálnejšia. V súčasnosti

totiž prírodné katastrofy pripravujú o život asi 80 000 ľudí ročne.

ottfried Wilhelm Leibniz (1646 –

G 1716), sa vo svojom slávnom diele

„Teodícea“ zaoberal „Božím dobrom,

slobodou človeka“ a tiež „pôvodom

zla“. O čo presne v diele ide?

Ide o „zdôvodnenie, vysvetlenie

Boha“; teda o pátranie po odpovedi

na prastarú otázku: „Ako môže Boh

takéto niečo dopustiť?“

Tento rozsiahly spis si položil za cieľ

rozpracovať náročnú dilemu a v 18.

storočí sa stal jedným z najčítanejších

diel. Prvé, francúzske vydanie bolo

čoskoro nasledované nemeckým prekladom

a potom aj ďalšími vydaniami

v mnohých iných jazykoch. „Teodícea“

však zostáva aj naďalej jedným z najrozpornejších

diel.

Leibniz dospel vo svojich úvahách

k názoru, že žijeme v najlepšom svete,

aký si len dokážeme predstaviť, pretože

„...ak by nebol medzi všetkými

možnými svetmi jeden, ktorý by bol

tým najlepším, Boh by nestvoril žiaden.“

(4, S. 110)

Tento argument však nebol a ani

dnes nie je uspokojivý pre každého.

Mnohí pochybujú o spravodlivosti

Boha keď tisíce, ba milióny ľudí, z pohľadu

človeka často aj nevinných,

kruto prichádzajú o život ako obete

prírodných katastrof alebo páchaných

zločinov. Ak vezmeme do úvahy viaceré

udalosti za posledné desaťročia –

genocída v Arménsku, masové vraždy

a gulagy boľševikov, nacistické koncentračné

tábory, vyhnanstvo z východného

bloku, krutosti páchané počas

Maovej proletárskej revolúcie v Číne,

genocída v Juhoslávii, v Rwande, v Sudáne

alebo v Kongu – je pochopiteľné,

že môžu vyvolávať pochybnosti o Stvoriteľovej

spravodlivosti.

ZEMETRASENIE

NA SVIATOK

VŠETKÝCH SVÄTÝCH

Ráno 1. novembra v roku 1755 postihlo

hlavné mesto Portugalska Lisabon

zemetrasenie, ktoré zničilo 85

percent všetkých budov; medzi nimi

kráľovské paláce, knižnice a väčšinu

kostolov. 15-metrová prílivová vlna

udrela smerom k ústiu rieky Tejo a pod

jej tlakom praskali dvere domov a rúcali

sa múry. Počet obetí sa odhaduje

na 30 000 až 90 000 (z celkového počtu

275 000 obyvateľov). Toto zemetrasenie

sa tak stalo jednou z najstrašnejších

prírodných katastrof v novších dejinách

Európy. Okrem Lisabonu bola

zasiahnutá aj južná provincia Algarve

a dokonca i v Luxembursku, Škótsku,

či vo Švajčiarsku boli tieto otrasy citeľné

a spôsobili škody. Morská vlna

vytrhla lode z ich kotvíšť v Anglicku,

Holandsku a dokonca i vo Švédsku.

Táto katastrofa prinútila portugalskú

vládu urýchlene konať. Osvietenskými

ideami ovplyvnený predseda vlády, neskôr

známy ako Marquês de Pombal

(1699–1782), vraj povedal: „A čo teraz?

Pochovajte mŕtvych a nakŕmte živých.“

Okamžite začal organizovať záchranné

práce a odpratávanie trosiek. Na filozofovanie

o duchovno-náboženskom

význame tejto udalosti mu jednoducho

nezostával čas. Nechal však spísať

údaje o celom priebehu zemetrasenia

a stal sa tak predchodcom modernej

seizmológie.

Tento prírodný úkaz fascinoval aj

mladého filozofa Immanuela Kanta

(1724–1804); zbieral o ňom dostupné

informácie a hľadal jeho prírodné

príčiny.

Lisabon bol napokon na základe veľkorysých

plánov znovu vybudovaný.

AKO MOHOL BOH

DOPUSTIŤ TAKÚTO

OBROVSKÚ TRAGÉDIU?

V celej Európe sa stalo lisabonské

zemetrasenie veľkou mediálnou udalosťou.

Dnes, keď sa to informáciami

o katastrofách v televízii len tak hemží,

sotva môžeme pochopiť, ako hlboko

boli vtedy ľudia otrasení. Európske

krajiny prejavili Lisabonu veľku solidaritu;

boli totiž s portugalským hlavným

mestom obchodne prepojení. No

na druhej strane, 200 000 obetí, ktoré

si táto katastrofa vyžiadala v severnej

Afrike, zostalo pritom takmer bez

povšimnutia.

Toto silné zemetrasenie, ktoré pocítili

aj mnohí ľudia stovky kilometrov

od Lisabonu, sa prejavilo aj v duchovnej

oblasti – otriaslo optimizmom viacerých

osvietenských mysliteľov. Totiž

silne katolícku krajinu, ktorá sa zasadzovala

o šírenie kresťanstva po celom

svete, zasiahol krutý úder. Bolo ťažké

zosúladiť tradičné učenie duchovných,

ktorí sa na zemetrasenie pozerali ako

na „trest Boží“ (5, S. 69) 1

Táto dramatická udalosť podnietila

k úvahám mnohých filozofov a spisovateľov.

V priebehu desaťročí tak

vznikli rôzne diela:

Voltaire (1694–1778) napríklad napísal

báseň „Lisabonská katastrofa“,

a jeho román „Candide“ je uštipačnou

satirou na adresu Leibniza a jeho idey

o „najlepšom možnom svete“.

Heinrich von Kleist (1777–1811)

je autorom rozprávania, ktoré je takisto

reakciou na Lisabon a volá sa

Svet Grálu

29 | 2011

TÉMA

„Zemetrasenie v Čile“ (1805). No a Johann

Wolfgang Goethe (1749–1832)

vo svojich memoároch „Z môjho života,

Básnictvo a Pravda“ opisuje, ako

on sám (mal vtedy šesť rokov) prežíval

túto katastrofu: „Mimoriadna udalosť

vo svetových dejinách po prvýkrát hlboko

naštrbila duševný pokoj chlapca.

Prvého novembra v roku 1755 zasiahlo

Lisabon zemetrasenie a vyvolalo tak

veľkú hrôzu po celom svete, ktorý si

už medzitým navykol na pokoj a mier.

Bez akéhokoľvek varovania je veľké,

prepychové sídlo, obchodné a súčasne

prístavné mesto postihnuté hrôzostrašným

nešťastím. Zem sa trasie a kníše,

more kypí, lode sa navzájom zrážajú

a rozbíjajú, rúcajú sa domy, aj kostoly

a veže týčiace sa nad nimi, kráľovský

palác je sčasti pohltený morom, zdá sa,

že popukaná zem chrlí plamene: „všade

sú hŕby trosiek a nad rozvalinami sa

vznáša dym…“

Po tejto prírodnej katastrofe mnohí

začali pochybovať o „najlepšom možnom

svete“, ktorý hlásal Leibniz. Mali

tiež pochybnosti o jeho presvedčení, že

je v silách ľudského rozumu pochopiť

užitočnosť prírody a tak spoznať dobrého,

múdreho Boha. V očiach niektorých

kritikov – na čele s Voltairom – to

už viac nebolo možné.

Aj po roku 1945 sa pod vplyvom

ohavností druhej svetovej vojny objavovali

podobné skeptické myšlienky.

Theodor Adorno (1903–1969) sa domnieval,

že existuje analógia medzi lisabonskou

katastrofou a holokaustom.

V roku 1966 sa v časopise „Negatívna

dialektika“ objavila jeho myšlienka, že

zemetrasenie v Lisabone vraj stačilo

na to, aby vyliečilo Voltaira z Leibnizovej

Teodícey. 3

Zrejme nikto nevyjadril vlastné

vnútorné otrasy spôsobené touto udalosťou

lepšie ako Goethe: „Chlapca,

ktorý musel všetko opakovane vnímať,

to vážne zasiahlo. Boh, stvoriteľ

a udržovateľ neba i zeme, ktorý mu

tak múdro a milostivo sprostredkoval

objasnenie prvého článku viery, sa nepreukázal

veľmi otcovsky, keď vydal

napospas záhube ľudí spravodlivých

spolu s nespravodlivými. Márne hľadala

mladá duša spôsob, ako sa s týmito

dojmami vysporiadať – o to viac,

že ani mudrci a znalci biblických textov

sa na vysvetlení tejto situácie nevedeli

ujednotiť. “

PREČO BOH

DOPÚŠŤA ZLO?

V 18. a 19. storočí existovali silné proticirkevné

tendencie. Neboli zďaleka

posledné; cirkev totiž nechcela akceptovať

niektoré nevyvrátiteľné fakty. Skeptici

hľadeli na lisabonské zemetrasenie

len ako na ďalší dôkaz, spochybňujúci

náboženské náuky. Prastará otázka

hľadajúca pôvod zla, ktorú si kládol

už antický filozof Epikuros (341–271

pred Kr.), zostávala aj naďalej nezodpovedaná:

„Ak ho (zlo; pozn. prekl.) Boh

chce odstrániť, ale to nedokáže, znamená

to, že je neschopný, ale také niečo

sa s Bohom nezlučuje; ak to dokáže, ale

nechce, je zlomyseľný, čo sa na neho

taktiež nepodobá; ak to ani nechce

a ani nedokáže, je súčasne zlomyseľný

i neschopný a teda nie je Bohom; ale

ak to chce a dokáže, čo mu ako jediné

prislúcha, odkiaľ je potom všetko zlo?

Alebo Prečo mu nezabráni?“ 2

Každé náboženstvo má nejaké zdôvodnenie

zla. Nespočetné kázne, diskusie,

komentáre k Biblii, ku Koránu

alebo iným náboženským spisom hľadajú

odpovede, tie však napokon nikdy

nie sú uspokojivé.

Nájdeme dnes presvedčivejšiu cestu,

ako sprístupniť to, čo je pre nás ľudí

nepochopiteľné a nevysvetliteľné?

Nájdeme odpoveď na otázku o ľudskom

osude, Božej spravodlivosti

a pôvode zla?

Ja osobne som sa presvedčil o tom,

že všetko je hneď zrozumiteľnejšie, keď

nevychádzame z jediného pozemského

života konkrétneho ľudského ducha,

ale tento horizont rozšírime, berieme

do úvahy aj slobodnú vôľu jednotlivca

a nerátame so žiadnym osobitým druhom

spravodlivosti, ktorá by platila vo

výnimočných prípadoch. Takto môžeme

počítať s všeobsiahlou, nadradenou,

božskou spravodlivosťou, ktorá

v sebe zahŕňa i zdanlivé náhody.

K vyjasneniu týchto úvah a k pochopeniu

širších súvislostí nám môžu prispieť

aj prednášky z Posolstva Grálu

„Vo Svetle Pravdy“ „Zodpovednosť“

a „Osud“. Pochybnosti o Bohu a o jeho

spravodlivosti, ktorým sa človek počas

svojho života sotva vyhne, postupne

zmiznú a prenechajú miesto presvedčeniu,

že mnohé veci, ktoré sú pre nás

dnes ešte nepochopiteľné, sa celkom určite

uplatnia v obsiahlom obraze budúceho

sveta.

BOŽIA SPRAVODLIVOSŤ

Z POHĽADU

POSOLSTVA GRÁLU

Na základe prednášok, ktoré nachádzame

v Abd-ru-shinovom diele „Vo

Svetle Pravdy“, sa dá na Leibnizovu

otázku Teodícey ohľadne pôvodu zla

nájsť presvedčivá odpoveď. Poznanie

o stvorení, ktoré súvisí s témou katastrof,

prinášajú nasledujúce úryvky.

1. Boh nekoná nikdy ľubovoľne;

jeho dokonalá vôľa sa prejavuje v nemenných

zákonoch. Oni sú výrazom

Božej vôle.

Boh však vôbec nezasahuje priamo

do všetkých týchto malých a veľkých

ľudských starostí, do vojen, do utrpení

a do všetkého, čo ešte na zemi je!

Od počiatku votkal do stvorenia svoje

dokonalé zákony, ktoré pracujú samočinne

a nepodplatiteľne, takže sa všetko

splňuje navlas presne a večne rovnako.

Svet Grálu

29 | 2011

TÉMA

Tým je nadobro vylúčené akékoľvek

uprednostňovanie, krivda a nespravodlivosť.

Boh sa nepotrebuje o to zvlášť

starať. Jeho dielo nemá medzery. (Zväzok

2, prednáška „Osud“)

2. Aj my, ľudia, sme podriadení vláde

týchto zákonitostí, avšak nie ako obete

nemeniteľného osudu. Disponujeme

veľkým priestorom, určeným pre rozhodnutia

našej vôle, ale aj tento priestor

podlieha zákonom stvorenia. To znamená:

môžeme sa slobodne rozhodovať,

ale musíme niesť následky týchto rozhodnutí

a nesmieme sa spoliehať na to,

že Boh v prípade zlého vývoja udalostí

zasiahne do svetového diania a opraví,

čo sa pokazilo.

Neoblomne pretrváva zákon: „Čo

človek zasieva, to aj mnohonásobne

zožne!“

Týchto pár slov skrýva v sebe a napovedá

omnoho viac, než si pritom nejeden

myslí. Zodpovedajú presne navlas

skutočnému deju zvratného pôsobenia

vo stvorení. Ani by sa nedal nájsť priliehavejší

výraz na to. Tak ako žatva dáva

mnohonásobok toho, čo bolo zasiate,

presne tak aj človeka zastihne znovu

mnohonásobne to, čo svojimi vlastnými

citmi vzbudzuje a vysiela podľa

druhu svojho chcenia.

Človek nesie teda duchovne zodpovednosť

za všetko, čo robí. Táto zodpovednosť

začína už pri rozhodnutí;

nie teda až po vykonaní činu, pretože

čin je vlastne len výsledkom rozhodnutia.

A rozhodnutie je prebudením vážneho

chcenia! (Zväzok 2, prednáška

„Zodpovednosť“)

3. . To, že sme za seba plne zodpovední,

však neznamená, že by bol človek

vo stvorení odkázaný iba sám na seba.

Môže nadviazať kontakt s Bohom – napríklad

modlitbou – a tak získať silu.

Človek, ktorý sa snaží vo vrúcnej

modlitbe o niečo úpenlivo prosiť, dostane

spojenie na základe svojho vnútorného

stanoviska s tým miestom,

kde mu môže byť poskytnutá pomoc.

To som už raz povedal pri svojich vysvetleniach

o pôsobení modlitby. Pod

modlitbou sa však nemá rozumieť prosenie,

ale velebenie a uctievanie! Každé

zahĺbenie sa ľudského ducha takýmto

spôsobom nie je ničím iným, než hľadaním

spojenia! Hľadaním spojenia

so Svetlom, čistotou a Životom! Priania

ľudského ducha a túžby idú pritom

stále ďalej. Človek duchovne ohmatáva

hľadajúc svetlé výšiny! A ak pritom

hľadá správne a vážne, tak nájde, ako

to už Kristus prisľúbil. Nájde spojenie

so Životom! (Zväzok 3, prednáška

„Všadeprítomnosť“)

4. Aby sme sa vyvinuli a duchovne

dozreli, žijeme na zemi viackrát. Nadradená

spravodlivosť Boha sa každému

človeku zjavuje v jeho celostnom bytí.

Nemal by ju preto hľadať v izolovaných

udalostiach alebo v súčasnom pozemskom

živote.

Podľa toho je veľkým omylom, keď

ľudia veria, že narodením sa začína

úplne nový život, že teda dieťa je „nevinné“

a že všetko dianie sa má pričítať

krátkemu pozemskému bytiu. Keby

to tak naozaj bolo, museli by sa samozrejme

pri jestvujúcej spravodlivosti

zhrnúť všetky príčiny, účinky a spätné

pôsobenia do obdobia jedného pozemského

bytia.

Zanechajte tento omyl. Potom objavíte

rýchlo vo všetkých udalostiach dnes

tak často postrádanú logiku a spravodlivosť!

(Zväzok 2, prednáška „Osud“)

5. Úlohou nás, ľudí, je byť činnými,

ťažiť z našich možností a budovať. Čím

silnejšie je dobré chcenie človeka, tým

lepšie je chránený pred spätnou väzbou

svojich predchádzajúcich chybných

rozhodnutí – aj toto je možné zdôvodniť

účinkami zákonov stvorenia:

Vďaka trvalému dobrému chceniu

vo všetkom myslení i konaní prúdi

taktiež spätným pôsobením posilňovanie

z rovnorodého zdroja síl, a tým

sa dobro v človeku samotnom neustále

upevňuje, z neho vychádza a konečne

podľa toho formuje jemnohmotné

okolie, ktoré ho obklopí ako ochranný

plášť, podobne ako vzduchová vrstva

ochraňuje zemeguľu.

Ak sa vracajú z minulosti k tomuto

človeku zlé spätné pôsobenia k rozuzleniu,

skĺznu sa po jeho čistom okolí

alebo plášti, a tak sú od neho odvrátené.

(Zväzok 2, prednáška „Osud“)

6. Všetky zmeny v prírode, medzi

nimi aj tzv. prírodné katastrofy, sú zapríčinené

„bytostnými silami“, ktoré

majú svoj pôvod nad hmotným svetom

a pôsobia tiež v súlade so zákonmi stvorenia.

Mnohé zvieratá sú vďaka svojmu

„inštinktu“ s týmito silami v spojení, človek

však už toto spojenie stratil. Lepší

vzťah k prírode a predovšetkým k svetu

zvierat by nás teda mohol ochrániť pred

spomenutými udalosťami:

Preto človek by si mal viac všímať

zvieratá, aby sa im naučil rozumieť.

Potom bude zviera skutočným priateľom

človeka, lebo dokáže vyplniť medzery

a stane sa tak ešte omnoho užitočnejším

človeku než doteraz. (Zväzok

3, prednáška „Zvierací inštinkt“)

Siegfried Hagl

hagl@svetgralu.cz

citáty zostavil:

Werner Huemer

Literatúra:

(1) Breidert Wolfgang, Die Erschütterung der

vollkommenen Welt, Darmstadt, 1994

(2) Epikur, Gott und das Elend der Welt, Leipzig,

1887, S. 123

(3) http://de.wikipedia.org/wiki/

Erdbeben_von_Lissabon

Svet Grálu

29 | 2011

TÉMA

Ukážka z diela

Ve svetle Pravdy

– Posolstvo Grálu

Abd-ru-shin

prednášk a

OSUD

ĽUDIA hovoria o zaslúženom a nezaslúženom osude,

o odmene a treste, o odplate a karme.

To všetko sú len čiastočné označenia zákona, zakotveného

vo stvorení: zákona o zvratnom pôsobení!

Tento zákon spočíva v celom stvorení od prapočiatku

a bol nezmazateľne votkaný do nikdy nekončiaceho diania

ako potrebná a nevyhnutná súčasť samotného tvorenia

a vývoja. Ako obrovský systém najjemnejších nervových

vlákien udržiava a oživuje celý mohutný vesmír

a podporuje trvalý pohyb k večnému dávaniu a prijímaniu.

Jednoducho a stručne a predsa tak výstižne povedal to

už Ježiš Kristus: „Čo človek zasieva, to aj zožne!“

V týchto niekoľkých slovách sa tak skvele odzrkadľuje

dianie a život v celom stvorení, že to sotva možno vyjadriť

inak. Od vekov je votkaný zmysel týchto slov vo všetkom

bytí; neotrasiteľne, nedotknuteľne, nepodplatiteľne

v ustavičnom pôsobení.

Môžete to vidieť, ak to vidieť chcete! Začnite pozorovaním

vám teraz viditeľného okolia. Čo nazývate zákonmi

prírody, sú vlastne zákony Božie a sú vôľou Stvoriteľovou.

Rýchlo spoznáte, ako neochvejne a vytrvalo pracujú. Veď

ak zasejete pšenicu, nezožnete raž a ak rozsievate raž, nemôže

vám vyrásť ryža!

To je každému človeku tak samozrejmé, že vôbec nepremýšľa

o podstate vlastného diania. Preto si ani neuvedomuje

prísny a mocný zákon, ktorý v tom spočíva.

A predsa pritom stojí pred rozriešením záhady, ktorá by

mu nemusela byť záhadou.

Ten istý zákon, ktorý dokážete pozorovať pri sejbe, pôsobí

s rovnakou istotou a silou i v tých najjemnejších veciach,

ktoré ste schopní rozoznať len pomocou zväčšovacích

skiel, a pokračujúc ešte ďalej, pôsobí do jemnohmotnej

časti celého stvorenia, ktorá je omnoho väčšia. Nezmeniteľne

spočíva v každom dianí aj v najjemnejšom vývoji

Svet Grálu

29 | 2011

vašich myšlienok, ktoré predsa tiež majú určitú hmotnosť.

Ako ste sa len mohli domnievať, že práve tam by to malo

byť iné, kde by ste si to priali vy? Vaše pochybnosti nie

sú v skutočnosti nič iné, ako vyslovené vnútorné priania!

V celom vám viditeľnom i neviditeľnom bytí nie je to

inak. Každý druh plodí rovnaký druh, bez ohľadu z akej

látky. A práve tak je to aj pri vzniku a raste, plodnosti

a rovnakého spôsobu rodenia. Toto dianie je vo všetkom

jednotné, nerobí žiadne rozdiely, nezanecháva medzery

a nezastavuje sa ani pred inou časťou stvorenia; vlečie

za sebou nepretržite a bez prerušenia všetky účinky ako

neroztrhnuteľnú niť.

I keď sa väčšina ľudstva vo svojej obmedzenosti a namyslenosti

izolovala od vesmíru, Božie alebo prírodné zákony

neprestali ľudstvo považovať za súčasť vesmíru a naďalej

neprestali pracovať rovnako pokojne a pravidelne.

A tak aj zákon zvratného pôsobenia má za následok,

že všetko, čo človek zasieva, teda tam, kde zadá príčinu

k pôsobeniu, tiež musí zožať!

Človek má na začiatku každého počínania iba slobodné

rozhodnutie, to jest môže rozhodovať, ktorým smerom

má byť vedená prasila ním prúdiaca. Následky, ktoré

z toho vznikli, musí potom človek znášať sám, pretože

sila pôsobila ním určeným smerom. Napriek tomu mnoho

ľudí zotrváva v tvrdení, že človek predsa nemá slobodnú

vôľu, keď je podrobený osudu!

Táto nerozvážnosť má slúžiť buď k sebaomámeniu alebo

k hnevlivému podriadeniu sa niečomu nevyhnutnému,

možno tiež k rezignácii, spojenej s reptaním, ale hlavne

k sebaospravedlneniu. Veď každý z týchto naň dopadajúcich

následkov mal svoj začiatok. A v tomto začiatku,

v predchádzajúcom slobodnom rozhodnutí človeka, spočívala

príčina pozdejších účinkov.

Toto slobodné rozhodnutie predchádzalo každému

zvratnému pôsobeniu, teda každému osudu! Človek

TÉMA

svojím prvým chcením zakaždým vytvoril niečo, v čom

neskoršie bude musieť žiť kratšiu alebo dlhšiu dobu. Kedy

sa to stane, to je však veľmi rozdielne. Môže to byť ešte

v tom istom živote, v ktorom dalo podnet prvé chcenie, ale

práve tak sa to môže stať po odložení hrubohmotného tela,

teda v jemnohmotnosti alebo ešte neskoršie, opäť v hrubohmotnom

pozemskom živote.

Tieto premeny nehrajú pritom žiadnu úlohu, ony človeka

neoslobodzujú. Trvalo so sebou nesie spojovacie vlákna,

kým sa z nich neuvoľní, to jest „nevykúpi“ konečným odčinením.

To sa uskutoční zákonom zvratného pôsobenia.

Tvorca je viazaný na svoj vlastný výtvor, i keď tento bol

určený aj iným!

Ak sa teda človek rozhodol vykonať druhému niečo zlé,

či už myšlienkami, slovami alebo skutkami, potom tým

„vyslal niečo do sveta“. Je úplne ľahostajné, či je to všetkým

viditeľné alebo nie, teda či je to hrubohmotné alebo

jemnohmotné. Má to silu, a tým aj život v sebe, ktorý sa

ďalej vyvíja v zamýšľanom smere a činne sa prejaví.

Akým účinkom sa prejaví na tom, komu je určený, záleží

úplne od duševného stavu dotyčného. Môže mu to uškodiť,

buď mnoho alebo málo, možno aj inak než bolo zamýšľané,

alebo mu to vôbec neuškodí. Rozhodujúcim je opäť

jeho vlastný duševný stav. Nikto teda nie je bez ochrany

vydaný takým veciam napospas.

Inak je to s tým človekom, ktorý svojím rozhodnutím

a svojím chcením vyvolal príčinu k tomuto pohybu, kto

bol teda jeho pôvodcom. Výtvor zostáva s ním bezpodmienečne

spojený a po dlhšom alebo kratšom putovaní

vesmírom vracia sa k nemu späť, posilnený a obťažený ako

včela následkom príťažlivosti rovnorodého.

Zákon zvratného pôsobenia sa pritom prejaví tak, že

každý výtvor pri svojom pohybe vesmírom pritiahne

k sebe rôzne výtvory rovnakého druhu, alebo je nimi priťahovaný.

Vzájomným priťahovaním dochádza k zhlukovaniu,

a tak vzniká prameň sily, ktorý vysiela ako z centrály

zvýšenú silu rovnorodosti na všetkých tých, ktorí sú

svojimi výtvormi akoby vláknami spojení so zhromaždiskom

rovnakého druhu.

Týmto posilnením nastáva čoraz väčšie zhustenie, až

konečne z toho vzniká hrubohmotný účinok, následkom

ktorého musí niekdajší pôvodca sám prežívať to, čo kedysi

chcel, a tým sa konečne oslobodí.

Tak vzniká a vyvíja sa ten obávaný a zneuznávaný osud!

Je spravodlivý až do najmenšieho a najjemnejšieho odtieňa,

pretože priťahovaním len rovnakých druhov nemôže

v spätnom prúdení nikdy priniesť nič iné, než bolo

pôvodne skutočne chcené.

Prednášky diela „Vo svetle Pravdy – Posolstvo

Grálu“ sa zaoberajú svetonázorovými

otázkami a odpovedajú na ne

jasným a dôsledným spôsobom. Pred

čitateľom sa rozvinú zákonitosti usporiadania

sveta ako obraz Stvoriteľovej

vôle, vylíčené tak, aby ju mohol pochopiť

a nájsť v okolitom svete. Osud, karma,

reinkarnácia – pohľad do tohto a onoho

sveta – apokalypsa a posledný súd – rodina,

manželstvo a sexualita – milosť,

láska a Božia spravodlivosť – odkiaľ pochádzame

a kam ideme – misia a „obeť

zmierenia“ Syna Božieho Ježiša…

Pojem „Grál“ je, ako už napovedá sám

názov diela, významnou témou „Posolstva

Grálu“. Nie je to objekt stredovekých

povestí, ale počiatočný bod,

odkiaľ do vesmíru prenikla energia pri

slovách „Buď Svetlo“ a odkiaľ dodnes

stále priteká.

Názov nemeckého originálu: Im Lichte

der Wahrheit, Gralsbotschaft. Kniha

bola vydaná v angličtine, arabčine,

češtine, čínštine, estónčine, francúzštine,

holandčine, taliančine, maďarčine,

perzštine, poľštine, portugalčine,

rumunčine, ruštine, slovenčine a španielčine

v celkovom náklade asi jeden

milión výtlačkov.

Autor:

Abd-ru-shin (Oskar Ernst Bernhardt)

Vydanie v jednom zväzku 832 strán,

plátená väzba,

prebal.

Dielo Vo svetle

Pravdy – Posolstvo

Grálu si môžete

objednať prostredníctvom

priloženého

kupónu,

alebo v našom

on-line obchode

na stránke

www.svetgralu.sk

Abd-ru-shin

Svet Grálu

29 | 2011

Michael Oort

„Kým žijú deti na ulici...“

inshasa, hlavné mesto demokratickej

republiky Kongo, Afrika:

v Mbongwane, v jednej z najchudobnejších

štvrtí miliónového mesta, sa

nachádza obdivuhodné stredisko pre

deti bez domova „Pomoc zanedbaným

deťom“ (L´aide à l`enfance dèfavorisè“,

ďalej: AED).

Stredisko AED vzniklo v roku 1966

na podnet istého belgického právnika.

Odvtedy sa stará o deti, ktoré sa ocitli

na ulici a snaží sa ich začleniť späť do

spoločnosti. V roku 1970 dosiahlo oficiálne

uznávaný štatút spolku. AED

dodnes bojuje o potrebné finančné prostriedky.

Na Svet Grálu sa obrátil s naliehavou

prosbou o podporu a pomoc.

Spolok AED má v súčasnosti už

osem centier – tri pre chlapcov a päť

pre dievčatá. Domovy pre dievčatá sú

menšie, celkový počet chlapcov totiž

prevažuje.

V štvrti Mbongwana býva teraz

okolo sto chlapcov. Celodennú starostlivosť

im zabezpečuje 23 pracovníkov

podporovaných 240 dobrovoľníkmi.

Tí sa snažia v nebezpečných častiach

mesta zanedbané deti čo najskôr objaviť

a podchytiť. Vyhľadávajú deti na

Svet Grálu

29 | 2011

problémových miestach ako sú trhy,

veľké autobusové zastávky či smetiská.

V Kinshase žije v súčasnosti viac ako

12 miliónov ľudí a ich počet stále rastie.

Sú za tým vojnové nepokoje na východe

krajiny. Tak sa do ťažkej situácie

bez domova dostáva čoraz väčší počet

detí. Práve tým sa spolok snaží pomôcť.

Pracovníci pomerne presne vedú zápisy:

odkiaľ asi ohrozené dieťa pochádza

a z akých rodinných pomerov

vyšlo, aj o prekonaných problémoch

či možných ťažkostiach v budúcnosti.

Stredisko AED nám predstavil jeho

riaditeľ pán Kambana. Podľa jeho názoru

je mimoriadne dôležité, aby sa

problémové deti – budúci zverenci –

podchytili čo najskôr. Čím dlhšie totiž

žije dieťa na ulici, tým horšie sa neskôr

začleňuje späť do rodiny a spoločnosti,

vysvetľuje. Deti končia podľa neho na

ulici z najrôznejších dôvodov. Niektoré

sú sirotami, iné vlastní žijúci rodičia

zavrhli. Mnohé sa stali detskými

vojakmi na východe krajiny, ďalšie boli

už trestané, prípadne prejavujú násilnícke

sklony v správaní. O iných si rodičia

mysleli, že sú prekliate, a preto

ich vyhodili z domu.

Tradícia „prekliatia“ v Kongu stále

prežíva. Deti s nápadným správaním

často prehlásia ich rodičia za „prekliate“

a rýchlo sa ich zbavia. Obávajú

sa totiž, že prinášajú rodine nešťastie,

vysvetľuje riaditeľ Kambana.

„Neskôr, keď sa deťom viditeľne dobre

darí a majú v rukách remeslo, keď neprejavujú

žiadne výstrelky, rodičia ich

často kontaktujú,“ hovorí. Od detí si

totiž sľubujú peniaze. Za svoju viac

ako 25-ročnú prax ešte nikdy naozaj

prekliate dieťa nestretol, dodáva.

Keď sú deti do centra prijaté, nanovo

si zvykajú na pravidelný režim

dňa: spánok, stravu, šport. Stará sa

o ne lekár a navštevujú školu. Veľký

dôraz sa kladie na školskú a pracovnú

integráciu. Nejde totiž len o zozbieranie

detí z ulice, majú za cieľ priviesť

ich späť do školy aj mimo centra. Tamojší

učitelia preto musia prekonávať

veľké prekážky, na prvom mieste

analfabetizmus. Mnoho detí sa totiž

nikdy neučilo čítať a písať. Tieto

snahy znejú pekne, no v praxi to

vôbec nie je jednoduché – nedostatok

financií je badateľný na každom

kroku.

Ak chcete spolku AED finančne prispieť,

môžete poslať peniaze na účet:

Príjemca:

Verein zur Verwirklichung des Gralswissens von Abd-ru-shin

Marktstraße 19, 6130 Schwaz, Österreich

Bankové údaje: Raiffeisenkasse Vomp, Bankleitzahl 36348

Konto-Nr. 34116

IBAN: AT54 3634 8000 0003 4116

BIC: RZTIA22348

Variabilný symbol: Waisenkinder Kinshasa

Vedľa mbongwanskej budovy AED je

učilište. Tu sa učia budúci stolári, murári,

elektrikári a záhradníci. Pred budovou

tu predávajú svoje výrobky: stoličky,

stoly, postele, no i rakvy z dreva.

„Vyrábame predmety bežnej spotreby,“

hovorí jeden z učiteľov. „A k životu

patrí aj smrť,“ dodáva. Iný nás hrdo

sprevádza výrobnými dielňami. Staré

stroje, ktoré sú v prevádzke už 30 rokov,

tu stále dobre slúžia. No veľa prác sa

robí ručne. Jeden mladík reže pílkou

časti skrine, už len pri pohľade naňho

sa človek spotí. On si z toho nič nerobí

a veselo sa baví s kamarátmi.

Navštívime aj záhradníctvo. Jedným

z veľkých problémov je tu zavlažovanie.

Z pestovaných plodín na políčkach prevažuje

druh horkého špenátu, ktorý si

pestujú pre vlastnú potrebu. Na konci

pozemku sme naďabili na 30 cm vysoký

múrik – torzo skleníka. „My sme

podľa dohody náš podiel práce splnili,“

hovorí lapidárne riaditeľ Kambana,

„ale náš partner nie, preto zatiaľ nie je

dokončený.“ Na skleník si tak stredisko

ešte počká.

Pýtame sa pána riaditeľa, či tu pracuje

rád. Bez váhania pritaká. Začal

tu ešte v roku 1986, keď ako elektrikár

viedol niekoľko kurzov. Chcel tak podporiť

túto iniciatívu. „Táto práca ma

tak chytila, že sa z vedľajšej činnosti

stalo povolanie,“ hovorí. Deti na ulici

sú preňho veľkou motivácou: „A kým

deti na ulici existujú, budeme pomáhať.

Sprevádzame ich aj počas včleňovania

sa do rodín a spoločnosti,“ dodáva. Radosť

z práce cíti hlavne pri pohľade na

tie z nich, ktoré – napriek problémom –

svoj život už dobre zvládajú.

Ako už bolo povedané, najväčším

problémom strediska je financovanie.

V krajine, kde je všetkého nedostatok,

pomoc deťom veľmi sťažujú

chýbajúce potraviny, šatstvo, postele,

matrace, športové potreby. Zoznam

takmer nemá konca. Strecha budovy

AED strediska bola síce pred časom

renovovaná, no cez stropy izieb stále

presvitá nebo. Kuchyňa, umyvárka, toalety

– to všetko priam volá po oprave.

Chýbajú aj postele a matrace – samozrejmosť,

ktorú bežný Európan ani nevníma.

Tie by zaistili aspoň minimálnu

kvalitu života, nech nemusia pod jednou

moskytiérou spať štyri deti. Existuje

síce malá podpora štátu, napríklad

na plat riaditeľa – teda 32 dolárov mesačne

(niečo vyše 22 eur). Nedávno sa

spolku AED podarilo nadviazať spoluprácu

s UNICEF, no ani to nepokryje

všetko.

Po dvoch hodinách v centre, nastupujúc

do pohodlného klimatizovaného

auta, cítime voči obetavosti pracovníkov

úprimný obdiv. V duchu sa pýtame,

čo sa dá urobiť. Ako pomôcť? Naturálie,

vecné dary, peniaze? Áno, no len so

zárukou, že sa pomoc dostane presne

tam, kde je najviac potrebná. Aj preto

Nadácia Hnutia Grálu začala prvé rozhovory

o možnej kooperácii a založila

sponzorské konto.

Všetkých, čo chcú Mbongwane pomôcť,

s radosťou privítame a tešíme sa

na ďalšiu spoluprácu. Vývoj v stredisku

AED budeme naďalej sledovať a nové

informácie zverejníme vo Svete Grálu.

Michael Oort

oort@svetgralu.sk

Svet Grálu

29 | 2011

Svet Grálu

29 | 2011

KARMA

Heinz Forster

Niekto je šťastný a v živote sa mu darí,

iný má pocit, že to s ním ide „dole vodou“.

Jeden je zdravý a vymetá bary či športoviská,

druhý chodí po lekároch a s nádejou,

hnevom, alebo už odovzdane

čaká, kedy bude lepšie. „Je to osud“, povzdychnú

si mnohí. „Asi mám zlú karmu“.

Pojem karma sa v európskych krajinách

rozšíril až v minulom storočí. Predtým

ho poznali len vyznavači ázijských náboženstiev,

dnes je frekventovaným, ba až

módnym pojmom. Čo to však karma je?

Ako vzniká a ako pôsobí?

lovo karma má svoj pôvod v sanskrte

a znamená čin. Je hlavným

článkom viery v brahmanizme i budhizme

a hovorí, že osud človeka po

smrti závisí od jeho práve ukončenej

pozemskej existencie alebo od predchádzajúcich

pozemských životov.

Podľa svojich dobrých alebo zlých

činov sa potom človek narodí v nebi,

v pekle alebo znovu na zemi ako človek,

zviera alebo rastlina. Toto učenie

o karme vysvetľuje rôzne vlohy ľudí

a ich osudy a ukazuje pôsobenie spravodlivosti

v životoch ľudí. V indickej

Bhagavad-Gíte slovo karma znamená

aj čin a predstavuje „kauzalitu odplaty“,

ktorá má rozhodujúci vplyv na

osud v ďalšom pozemskom živote. Aj

iné náboženstvá hľadia na karmu ako

na princíp nutných následkov – karma

nám prináša späť to, čo sme v živote

sami ponúkali.

Autor diela Posolstvo Grálu predstavuje

karmu ako následok vlastnej

minulosti. Karmu, svoj osud, si človek

sám pripravil – a musí si ho aj sám znášať.

Alebo, povedané slovami Jánovho

Zjavenia: ak sa chce človek vrátiť naspäť

do raja, musí svoj duševný šat, ktorý si

sám zašpinil, aj sám vyprať.

TÉMA

So všetkými svojimi rozhodnutiami

zostávame spojení, až kým po

sejbe nenastane žatva. Každým naším

rozhodnutím vznikajú určité väzby,

ktoré spoluvytvárajú náš osud. A naopak:

to, čo nás potom ako karma

stretáva, sú zákonité následky našich

rozhodnutí, ktoré môžu pochádzať

i z našich minulých životov.

Aj v Posolstve Grálu je karma základným

pojmom, no nie vo fatalistickom

zmysle, pretože uplatnením

svojej slobodnej vôle máme možnosť

jej zlé účinky zoslabiť – práve tak,

ako posilniť tie dobré. Svoju karmu

si formujeme svojím myslením, rečou

a konaním. Ako to vlastne prebieha?

SILA MYŠLIENOK,

SLOV A ČINOV

ko vieme, človek je viacúrovňová

bytosť; pozostáva z hrubohmotného,

viditeľného tela, z jemnohmotnej,

neviditeľnej duše a z jadra tejto

duše, ducha. Nesmrteľný ľudský duch

dostáva možnosť zrieť skúsenosťami,

ktoré zbiera na svojich putovaniach

stvorením. Každý pozemský život

je preto pre jeho podstatu – ľudskú

dušu – dôležitý. Chcenie ducha pôsobí

prostredníctvom jemnohmotného

tela na telo hrubohmotné (fyzické)

a prejavuje sa v ňom ako cit.

To, čo na duchovnej úrovni chceme,

čiže vôľa nášho ducha, môže prinášať

následky v najrôznejších úrovniach.

Čokoľvek myslíme, hovoríme alebo

konáme, pôsobí na nás spätne. Alebo

inak povedané: každý z nás si nepretržite

vytvára svoju karmu. Preto ak

sa chceme tešiť z dobrého, musíme

najskôr dobro rozsievať. Posolstvo

Grálu napríklad pripomína: „Udržujte

krb svojho chcenia a svojich

myšlienok čistý, založíte mier a budete

šťastní!“ A v Biblii sa hovorí: „Čiňte

pokánie!“ Obrátením sa k dobru, a to

samozrejme aj na úrovni myšlienok,

odvraciame sa od ťaživých spätných

karmických účinkov.

Je dôležité vedieť, že našou myšlienkovou

činnosťou vznikajú v jemnohmotnom

svete formy, ktoré zostávajú

v neviditeľnom spojení so svojím

pôvodcom. Čomu človek venuje veľa

myšlienok, veľa vnútornej energie,

to dostáva prílev rovnorodej sily. Je

to ako s prácou v záhrade: ak svoju

sejbu starostlivo zalievame a hnojíme,

siatba vzíde a urodí sa mnohonásobok

vysiatych semien.

Aj v „záhrade myšlienok“ môžu

vzchádzať užitočné rastliny, alebo aj

nepotrebná či škodlivá burina. Okolo

každého človeka – podľa jeho spôsobu

myslenia – „kvitnú“ najrozličnejšie

myšlienkové formy, spätne naňho

pôsobia, podnecujú ho k zodpovedajúcim

činom. „Uschnú“ až vtedy,

keď ich prestaneme živiť, pretože sme

zmenili svoj spôsob myslenia.

Formy letmých myšlienok nemajú

veľkú životnosť. Rýchlo zakrpatejú,

lebo im chýba príliv sily. Naproti

tomu formy, ktoré sa vytvárajú opakovaným,

intenzívnym myslením,

majú oveľa dlhší život. Prečo? Svojou

príťažlivosťou sa zhromažďujú v centrálach,

ktoré sa vytvárajú z rovnorodých,

vzájomne sa posilňujúcich myšlienok

mnohých ľudí. Myšlienkové

formy potom pôsobia nielen spätne

na pôvodcu, ale aj na iných, rovnako

zmýšľajúcich ľudí a ovplyvňujú ich.

Úplne odlišné útvary vznikajú, keď

pri myšlienkovej činnosti spolupôsobí

ešte aj sila cítenia. Z takýchto

myšlienok môžu vznikať silné citové

útvary, ktoré v jemnohmotnom

svete – nezávisle od svojho pôvodcu –

nadobudnú vlastný život. Vzhľad

týchto myšlienkových foriem bude

zodpovedať ich obsahu: môžu to byť

nepríjemné útvary negatívnych foriem

cítenia – nazývané aj démonmi,

alebo útvary dobra a ušľachtilosti.

Všetky formy a silové centrály,

ktoré vznikajú naším myslením, sa

nachádzajú na „onom svete“, čiže

v oblasti hmotnosti, ktorú my bežne

nevidíme. Napriek tomu jestvujú.

V súlade so svojím obsahom sú rozvrstvené

na jej svetlejších alebo tmavších

úrovniach podľa svojej tiaže, t. j.

temné silové centrály sú v hlbších

oblastiach než centrály dobra a lásky.

Tieto útvary nemajú nijakú presne určenú

dobu životnosti merateľnú v hodinách,

v dňoch či rokoch; zostávajú

sformované a pôsobia na hmotný

svet tak dlho, pokiaľ im ľudia svojím

myslením dodávajú silu a tým

ich vyživujú.

Svet Grálu

29 | 2011

TÉMA

Jemnohmotné útvary vznikajú

nielen myslením, ale aj rečou. Svojou

podstatou sú o niečo hrubšieho

druhu – veď aj slová sú hutnejšie než

myšlienky. Rečou vytvorené formy sa

potom správajú podobne ako tie myšlienkové

(formy). Ich účinky sú pochopiteľne

zjavnejšie ako myšlienky.

Pochvala, povzbudenie alebo naopak

urážky a nadávky vzbudia okamžitú

reakciu, no zároveň podľa sily ovplyvnenia

dotyčnej osoby môžu vytvoriť

aj karmické vlákna, ktoré častokrát

pretrvajú celý pozemský život. Môže

sa stať, že k ich rozuzleniu niekedy

Svet Grálu

29 | 2011

dôjde až pri osudových stretnutiach

v niektorom z nasledujúcich životov.

Najhmatateľnejšie sú naše každodenné

skutky. Pri troche bdelosti

a pozornosti sú príčiny a ich následky

ľahko pochopiteľné.

SPÄTNÉ ÚČINKY KARMY

oteraz sme sa zaoberali vznikom

karmických vláken, ktoré

zostávajú spojené so svojím pôvodcom

a raz sa k nemu vrátia. Kto alebo

čo však stanoví túto hodinu? Túto

otázku si asi kladie každý, kto veriac

v spravodlivosť pozerá na ľudí, ktorým

sa navonok vodí dobre, no svojím

životom univerzálne zákony nectia,

alebo dokonca hrubo porušujú.

V samočinnom pôsobení zákonov

stvorenia – rovnako ako zrejú rastliny

pod vplyvom svetla, tmy, tepla,

chladu, tlaku, vlhkosti, sucha alebo

kombináciou týchto vplyvov – tak

dozrieva aj karmické dianie resp.

spätné pôsobenie. Hovorí sa, že „ na

každého raz dôjde“, no nie je a ani

nemá byť v našich rukách, kedy sa

tak stane.

TÉMA

okolnosti. Ani tzv. rany osudu nie sú

riadené slepou náhodou. V minulosti

sa ich predpovedaním zaoberali astrológovia

a tí mali u mnohých panovníkov

vážené postavenie. Vypočítané

konštelácie planét a ich žiarenia

sú však len kanálmi pre predpokladané

spätné účinky. Striedanie postavenia

planét umožňuje priechod

spätných účinkov určitého druhu.

Tieto účinky sa však prejavia iba

tam, alebo u tých ľudí, ktorí sú spojení

karmickými vláknami toho konkrétneho

druhu. Ak na človeku práve

také karmické vlákno nevisí, nemôže

OSLOBODENIE SA

OD ZLEJ KARMY

lovek môže jedného dňa prísť

k poznaniu, že jeho doterajší

život nebol dobrý. Ťaží ho svedomie

a chce sa zmeniť. Podvedome

tuší, že nedávny nezdar a trápenie

je spravodlivým údelom osudu a má

obavy, že môže prísť ešte niečo horšie.

Na spovedi bol, aj mu na chvíľu

odľahlo, no uvedomuje si, že to bremeno

len tak neodpadne tým, že sa

niekomu zverí, že snáď kňaz odníme

jeho vinu. Predsa platí, že čo človek

Kto alebo čo určuje čas návratu karmy ?

Tu hrajú dôležitú úlohu aj ďalšie súvislosti.

Vezmime do úvahy napr. to,

že každé naše vnútorné hnutie zmení

i náš duševný šat – farbu aj formu

jemnohmotného okolia človeka. Náš

stav ovplyvnený duchovným chcením

spôsobí, že v rámci zákona príťažlivosti

rovnorodého druhu sa

v určený čas spojí to, čo k sebe patrí.

Tak napríklad žiaden človek nepríde

na svet v ľubovoľnom, náhodnom

okamihu, ale v presne určenom

čase. Duši je umožnené inkarnovať

sa vtedy, keď pre ňu nadišla správna

chvíľa, nastali všetky potrebné

sa prirodzene dostaviť účinok – ani

záporný, ani kladný. Pôsobenie žiarenia

takej hviezdy potom pre daného

človeka znamená proste pauzu v prebiehajúcom

karmickom pôsobení

a v tomto „oddychovom čase“ môže

napr. načerpať silu na znášanie ďalších

„rán osudu“.

Karmické účinky sú teda riadené

zákonitým dianím. K tomu nepatrí

len žiarenie nebeských telies alebo

aj Zeme, ale aj rôzne jemnohmotné

prúdy. O danom účinku spolurozhoduje

vždy naše momentálne myšlienkové

zameranie, ktoré – v rámci

zákona príťažlivosti rovnakého

druhu – pôsobí ako „pozvanie“ určitých

myšlienkových foriem. Nech

už sú karmické účinky vyvolané

čímkoľvek, máme sa vyvarovať jednej

častej základnej chyby – pri

akýchkoľvek údeloch osudu reptať

na Stvoriteľa, vyčítať jemu i celému

svetu, prečo sa to muselo stať práve

mne. Pri tomto postoji nemôže nastať

uvoľnenie karmických vlákien, teda

odčinenie karmy. Práve naopak: také

výčitky privodia nadviazanie nových

negatívnych vlákien osudu.

zaseje, to aj zožne a toho sa on bojí.

Zároveň sa utešuje výrokom „odpusť

a bude ti odpustené“. Spoznáva, že

jeho vinu mu nemôže odpustiť niekto

ďalší ako napr. kňaz, odpustiť si

môžu len ľudia zúčastnení na spore.

Čo má teda robiť? Zisťuje, že zbavenie

sa zlej karmy znamená vzájomné

odpustenie si a ďalšia práca na sebe

samom. Nový začiatok znamená

nové priaznivé karmické vlákna

a prináša vnútornú zmenu. Je to už

iný človek, lepší a tým aj inorodý

a práve táto inorodosť spôsobí, že

prichádzajúce údery osudu utkané

v minulosti nebudú nachádzať rovnorodosť

aby sa na vinníkovi zachytili.

Budú slabšie alebo len nepatrné.

Chmáry sa pomaly rozplývajú

a akoby zrazu vyšlo slnko. Doteraz

skleslý a smutný človek spoznáva

šťastie a dokonca aj lásku. Začína

naozaj veriť, ba čo viac, jeho viera

sa stáva presvedčením.

Heinz Forster

forster@svetgralu.sk

Svet Grálu

29 | 2011

ZDRAVIE

Geopatogénne zóny

O kvalite miesta

Anna Štefková, Rudolf Evanžin

Svet Grálu

29 | 2011

Nič závažného nás netrápi, a predsa sa

v noci často budíme, alebo sme ráno

unavení viac, než keď sme si večer líhali

do postele. Dôvod týchto ťažkostí môže

byť v geopatogénnej zóne, ktorej vyžarovanie

prechádza naším lôžkom. Toto

pôsobenie zón je pre človeka škodlivé

len v určitých prípadoch, a to napríklad

ak je vyžarovanie príliš silné, alebo sa

zóny krížia. Ak sú niekde zóny silné, nie

je dobré situáciu podceňovať, pretože

dôsledky môžu byť tragické.

ám doma na jednom okne

miesto, kde spoľahlivo nič nerastie.

Ani muškáty na vonkajšom

parapete v lete, ani africké fialky vo

vnútri. Môžem tam postaviť kvetináč

s akoukoľvek rastlinou, kvetinu

čoskoro napadnú vošky a uhynie.

Nepomôžu postreky, hnojivá ani

dohováranie. Stačí však kvetináč posunúť

asi o pol metra a kvetina bez

nejakej zvláštnej starostlivosti ožije.

Vošky zmiznú, nové listy sa nedeformujú

a objavia sa krásne veľké kvety.

Nie je to však záležitosť len môjho

okenného parapetu. Občas sú v záhradách

živé ploty, kde rovnako veľké

a v rovnakú dobu vysadené rastliny

vykazujú rozdielny rast, alebo na niektorom

mieste dokonca opakovane

uhynú. Obzvlášť dobre je to vidieť

na tujách vysadených okolo plotov

pri rodinných domoch. Alebo stromy

ZDRAVIE

v parku: niektorý rastie rovno, iný

sa nakláňa a akoby v rámci svojich

možností uhýba do strany, živorí

a na jeho kmeni alebo vetvách sa objavujú

nádory.

Zo zeme na niektorých miestach

zrejme vyžaruje niečo, čo rastliny nepriaznivo

ovplyvňuje a môže spôsobiť

aj ich úhyn. Z hľadiska rastlín je

to niečo zlé, patogénne. A čo škodí

rastlinám, zvyčajne škodí aj zvieratám

a ľuďom.

LASTOVIČKY NOSIA

ŠŤASTIE A BOCIAN DETI

astliny nemôžu miesto nepriaznivej

zóny opustiť, zvieratá sa

však zónam až na zopár výnimiek

vyhýbajú – mravce, včely a mačky ich

naopak vyhľadávajú. Mravce si v lese

s obľubou stavajú svoje mravenisko

na krížení dvoch zón, včely v úli postavenom

na geopatogénnej zóne vyrobia

viac medu. Mačky na nich rady

spávajú, no pes si na také miesto dobrovoľne

neľahne. Ak sliepky na bidle

medzi sebou nechávajú voľné miesto,

prechádza kurínom takmer určite

geopatogénna zóna. Nijaký vták si

nepostaví hniezdo v geopatogénnej

zóne, aj keď mu na nej umiestime

búdku na hniezdenie. Tam, kde si

lastovičky postavia svoje hniezda,

zóny nie sú. Ani tam, kde sa usídli

bocian, zóna určite nie je. Horšie je

to so zvieratami, ktoré sa nemôžu

voľne pohybovať, ako napríklad kone

v tesných boxoch, zvieratá v klietkach

alebo hromadne chované hospodárske

zvieratá. Ak napríklad

stajňou prechádza škodlivá zóna,

zvieratá sú v nej nepokojné a časom

môžu ochorieť.

Podobný vplyv má aj na ľudí. Zóna

pod lôžkom môže spôsobiť nepokojný

spánok a nevyspatosť, v blízkosti

pracovného stola zase nesústredenosť.

V každom prípade nepriaznivo

ovplyvňuje organizmus a zvyšuje náchylnosť

na rôzne ochorenia. Problém

je v tom, že na rozdiel od zvierat

tieto zóny svojimi zmyslami nedokážeme

vnímať. Ich prítomnosť si

možno uvedomíme až časom, keď

cítime, že niečo nie je v poriadku.

ČO SÚ GEOPATOGÉNNE

ZÓNY?

aša zem je pretkaná silovými

poľami, medzi ktoré patria aj geopatogénne

zóny. Nepriaznivé žiarenie

vzniká na styčnej ploche dvoch

substancií – pevnej a kvapalnej (podzemné

toky a pramene), a pri deformáciách

či zlomoch hlboko v pôde,

často v hornatých oblastiach.

Také zóny bývajú od seba vzdialené

2 – 10 m, ich šírka je približne

20 cm až 1 m. Pôsobia smerom nahor,

kolmo, s malou odchýlkou, aj napriek

niekoľkým poschodiam domu.

Zóny sa navyše v určitých časových

intervaloch posúvajú, akoby pulzovali,

zhruba o 0,5 až 1,5 m. Niektorí

prútikári sú voči tomuto síce skeptickí,

no práve táto skutočnosť môže

byť príčinou rozdielov v určení polohy

geopatogénnych zón rôznymi

osobami. Zmena polohy zón o 1 až

2,5 m v priebehu roka môže byť zapríčinená

aj vplyvom otáčania Zeme.

Intenzívne, dlhotrvajúce dažde a povodne

tiež môžu spôsobiť zmeny trás

podzemných vodných tokov, a tým

aj polohu zón ako tomu nasvedčuje

aj výskum uskutočnený na Vysokej

škole stavebnej v Hannoveri, ktorý

sa uskutočnil pod vedením profesora

intenzívne sa zaoberajúceho prútikárstvom.

Okrem opísaných zón existujú na

zemi ešte oveľa silnejšie (a tým aj nebezpečnejšie)

silové zóny, vzdialené

od seba až desiatky kilometrov s posunmi

zhruba 5 km. Pri krížení niekoľkých

takých zón vznikne veľmi

silné silové stredisko, v ktorom sa

nemôže žiadna osoba zdržovať bez

ujmy na zdraví. Také miesta sú napríklad

v Bulharsku, ale existujú aj

v našej republike.

Častým zdrojom problémov sú

podzemné pramene. Je však zaujímavé,

že obydlia nad vodnou hladinou

škodlivé nie sú.

Dr.

PREČO SÚ ZÓNY

NEBEZPEČNÉ

Gerd Harms vo svojom článku

o geopatogénnych zónach píše:

„Na otázku, čo je podstatou nepriaznivého

žiarenia geopatogénnych zón,

nemožno zatiaľ odpovedať tak, aby

sa uspokojila vedecká verejnosť. Keby

to bolo možné, existovali by už dnes

vhodné a spoľahlivé meracie prístroje.

V súčasnej dobe môžeme iba pozorovať

účinky tohto žiarenia a snažiť sa

ich vyhodnotiť. Situáciu komplikuje

skutočnosť, že účinky na biologický

organizmus sú zistiteľné väčšinou až

po dlhodobom pôsobení zóny.

Náš organizmus je zrejme nastavený

na rovnomerné hodnoty poľa

žiarení a akákoľvek odchýlka v jeho

intenzite, daná zlomami v zemskej

kôre, podzemnými tokmi alebo

zvýšenou koncentráciou minerálov

v podzemných horninách vedie

k zmenám, ktoré už náš organizmus

vníma, a ktoré na neho v istých prípadoch

veľmi nepriaznivo pôsobia.“

ÚČINKY

GEOPATOGÉNNYCH

ZÓN NA ĽUDSKÝ

ORGANIZMUS

epriaznivé účinky geopatogénnych

zón poznali už starí

Číňania pred 4 000 rokmi. Nazývali

ich dračími žilami a pri

Svet Grálu

29 | 2011

ZDRAVIE

Posteľ č. 1: samovražda, posteľ č. 2: rakovina,

posteľ č. 3: obyvateľ sa včas odsťahoval

stavbe svojich obydlí sa im vyhýbali.

Tento zvyk im zrejme zostal

dodnes: údajne 9 z 10 Číňanov si

necháva svoj pozemok pred stavbou

domu skontrolovať na prítomnosť

„zlých démonov“ – geopatogénnych

zón. Rovnako aj starí

Egypťania tradovali poznanie

o škodlivých zónach. Keď si chceli

postaviť dom, prihnali na svoj pozemok

stádo kráv. Na mieste, kde

sa zvieratá uložili na odpočinok,

začali stavať, pretože si boli istí, že

to miesto je dobré.

V dejinách modernej Európy

sa fenoménom nepriaznivých zón

ako jeden z prvých intenzívne zaoberal

Nemec Gustav von Pohl.

Mnoho bádateľov v oblasti geopatogénnych

zón a autorov kníh

V izbe označenej "C" spal v posteli na zóne 20-ročný syn,

pri nohách postele mal svoje miesto jeho pes, krásny

vlčiak. Pes bol vycvičený, takže si večer vždy na pánov

povel ľahol na miesto, kadiaľ neprechádzala žiadna

zóna a kde ho jeho pán každé ráno našiel. Pretože

i muž na svojej posteli zle spával, skúsil premiestniť

posteľ na iné miesto - s výborným výsledkom.

Svet Grálu

29 | 2011

na túto tému sa odvoláva

na jeho práce.

Von Pohl v roku 1929

preskúmal pod dohľadom

úradov v jemu neznámom

meste Vilsbiburgu

všetky silné

geopatogénne zóny

a zakreslil ich do mapy.

Potom boli do rovnakej

mapy zaznačené

miesta, kde sa podľa

registra vyskytovali

nádorové ochorenia.

Ukázalo sa, že miesta

výskytu rakoviny sa bez výnimky

kryjú s miestami, kde boli zistené

geopatogénne zóny. Rovnako postupoval

aj v niekoľkých iných

mestách, kde zmapoval výskyt rôznych

ochorení od reumatizmu

po rakovinu. Svoju

pôvodnú škálu intenzity

nepriaznivého žiarenia 1 –

12 musel po niekoľkoročnej

práci v Bavorsku a vo

Švajčiarsku rozšíriť až na

1 – 16. Na rakovinu ochoreli

ľudia, ktorých postele

či pracovné miesta boli na

zóne s intenzitou nepriaznivého

žiarenia 9 a vyššie.

V našich krajoch sa podobným

výskumom zaoberali Dr.

Juryšek a Dr. Gardavský, ktorí pred

zhruba 30 rokmi

riešili lekársko-štatistické

a urbanistické

aspekty sídelného

územia „Letná“

v Olomouci. Výskum

sa rozbehol po tom,

čo boli premerané

dva objekty: vila jedného

olomouckého

architekta a jedna

lekárska ordinácia.

Keď sa vo vile vytýčil

priebeh podzemného

toku, poukázali

jej vtedajší obyvatelia na skutočnosť,

že práve nad týmto miestom

zomrel na poschodí vily jej bývalý

majiteľ. V lekárskej ordinácii

zomreli dvaja pracovníci na rakovinu

a tretí na ňu ťažko ochorel.

Veľkosť skúmaného územia bola

560 x 270 m s blokmi rodinnej zástavby

medzi hlavným a bočným

tokom rieky Moravy. Miesto sa

zdalo byť na prvý pohľad ideálnym

obytným prostredím – pokojná, slnečná

poloha bez priemyselných

exhalátov a intenzívnej dopravy.

Na tomto území sa nachádzalo

131 objektov. Nádorové ochorenia

s celkom 104 mŕtvymi a 28 chorými

boli evidované v 68 objektoch.

Išlo prevažne o nádory v zažívacom

trakte a pridružených orgánoch.

Posteľ stála na krížení dvoch zón. Diagnóza:

žalúdočné ťažkosti, nespavosť. Po premiestnení postele

ťažkosti zmizli v priebehu niekoľkých mesiacov.

Postupne boli v záhradách, domoch

a bytoch identifikované

podzemné toky. Ukázalo sa, že od

hlavného toku rieky Moravy odbočujú

jednotlivé potôčiky, ktoré

pretekajú územím diagonálne, približujú

sa k toku strednej Moravy,

nevlievajú sa však do nej, ale oblúkom

sa vracajú smerom k hlavnému

toku. Vo všetkých domoch,

pod ktorými toky prechádzali, boli

zaznamenané prípady úmrtia na

rakovinu alebo nádorové ochorenia.

V domoch, kde toky prechádzali

len okrajovo, alebo ich míňali,

ochorenia ani úmrtia na rakovinu

zistené neboli.

ZDRAVIE

AKO SPOZNÁM, ŽE

SPÍM V ŠKODLIVEJ

ZÓNE?

alé deti spiace na geopatogénnej

zóne v noci často odchádzajú

do postele rodičov, alebo sa

v postieľke sťahujú a ráno ich rodičia

nachádzajú skrčené v kútiku, napriek

tomu, že je v postieľke dosť miesta.

S detskou postieľkou na geopatogénnej

zóne mám aj ja svoje vlastné

skúsenosti. Keď sa nám narodil syn,

naše tretie dieťa, urobil mu manžel

malú postieľku na mieru v našej

panelákovej spálni, pretože v detskej

izbe spali dcéry a viac postieľok

sa tam nezmestilo. Noc čo noc

sme k synovi vstávali až osemkrát,

budil sa a plakal. Pritom sme mali

byt na nepriaznivé zóny premeraný,

postieľka sama nebola

na zóne, v jej

blízkosti však zóna

prechádzala. Zrejme

vyššie zmienený pohyb

zóny a synova

citlivosť na negatívne

žiarenie, ktorá sa

prejavovala aj v neskoršej

dobe, spôsobili,

že sme až do

jeho ôsmich mesiacov

nevedeli, čo to

je celú noc prespať.

Potom sme raz na

jednu noc dali syna

do detskej izby –

a bola to prvá noc od jeho narodenia,

ktorú prespal on i jeho rodičia.

Je otázkou, či tzv. syndróm náhleho

úmrtia dieťaťa tiež nesúvisí

Pacientka spala na posteli, ktorá

ležala na zóne. Bolesti trvali

6 rokov, diagnóza bola ťažká

neuralgia a bolesti v oblasti žlčníka.

Operácia žlčníka nepomohla. Po

pol roku po premiestnení postele

bola pacientka bez ťažkostí.

s umiestnením postieľky

dieťaťa na silnej

geopatogénnej

zóne.

Problémy môžu

mať aj školáci, ak

triedami prechádzajú

nepriaznivé

zóny. Deti, ktoré

na nich v laviciach

sedia, bývajú unavené,

často podráždené

a majú ťažkosti

s koncentráciou.

Vnímavejší ľudia

môžu na zóne zle

spať, trpieť migrénami,

nevysvetliteľnou únavou alebo

majú pocit chladu alebo nervozity.

Veľký problém môže nastať, keď

sa ľudia po závažnom ochorení či

Podľa štatistiky Policajného prezídia z roku 2005 existujú na diaľnici D1 v Českej republike štyri miesta

s vysokým výskytom dopravných nehôd: smerom od Prahy na Brno sú to úseky na 11., 52., 82. a 111. kilometri.

Václav Hnátek, zamestnanec známeho českého denníka, a prútikár Jiří Tomášek preskúmali vyššie zmienený

diaľničný úsek Praha-Brno, aby zistili, či a ako ovplyvnia psychiku vodiča anomálie v podloží diaľnice.

Jiří Tomášek skúmal vybrané úseky kovovou virguľou. Na 11. kilometri diaľnice začala virguľa po prvý raz

reagovať. Na ďalšej zastávke, 52. kilometri, na mieste, kde sa

ročne stane viac ako 30 nehôd, reagovala virguľa opäť a dokonca

silnejšie. Pôsobenie podložia je tu oveľa silnejšie než

na 11. kilometri. Úsek je dlhší, má asi 200 metrov. Tretí úsek,

neďaleko Humpolca, je negatívne preslávený predovšetkým

nehodami významných osobností. Došlo tu k smrteľnej havárii

Alexandra Dubčeka v roku 1992, nehodu tu mal aj Petr

Haničinec. V marci 2008 tu nastala hromadná havária 116

áut. Reakcia virgule tu bola najsilnejšia, a to na úseku zhruba

2 kilometrov. Pri výjazde na Jihlavu, posledného vytipovaného

miesta, sa ale s virguľou nedialo nič. Virguľa nereaguje,

takže tu, na 111. kilometri diaľnice, vyžarovanie zeme nemá

na dopravných nehodách žiadny podiel.

Podľa Jiřího Tomáška je príčinou reakcie virgule v podloží cesty nejaká anomália, napríklad iná hornina.

A buď iný druh horniny, alebo rozhranie medzi dvoma druhmi hornín spôsobuje to, čomu sa hovorí geoanomálna

zóna. Anomálie v podloží ovplyvnia psychiku vodiča podobne ako je to s drôtmi s vysokým napätím

- mnohých ľudí pod nimi rozbolí hlava. Rovnako pôsobí na človeka geomagnetické pole Zeme, a anomálie

jeho vplyv len zosilnia. Potom stačí, aby bol vodič unavený, nesústredený, alebo aby sa trochu viac ponáhľal,

a negatívne pôsobenie zóny k tragickému okamihu už len dopomôže. Geoanomálne zóny nemajú stabilné

pôsobenie a v čase, keď je zvýšená slnečná aktivita, sú tieto zóny aktívnejšie. Opatrnosti na cestách teda nie

je nikdy dosť.

Podľa článku Václava Hnátka Proutkař na D1, zverejneného 5. 3. 2011 vo Víkende mf Dnes, spracovala Anna Štefková

Svet Grálu

29 | 2011

ZDRAVIE

Typické znamenie pre stromy rastúce na zónach: často až nápadne veľké hľuznaté výrastky.

operácii z nevedomosti alebo ľahkomyseľnosti

vrátia po pobyte v nemocnici

do svojej postele na pôvodnom

mieste. Návrat z nemocnice

by mal byť určite popudom k preskúmaniu

bytu či domu spoľahlivým

prútikárom, ktorý jasne vytýči

priebeh geopatogénnych zón.

Ešte jeden problém môžu spôsobiť

geopatogénne zóny – keď pretínajú

cestu alebo diaľnicu. Pokiaľ sa na

jednom mieste opakujú ťažké dopravné

nehody, býva užitočné nechať

daný úsek preskúmať na prítomnosť

geopatogénnych zón. Keď

vodiči prechádzajú také miesto veľkou

rýchlosťou, môže u citlivejších

jedincov dôjsť ku krátkodobému

výpadku vedomia. Niekoľko takých

miest výskumníci v Nemecku preverovali

a ako príčinu nehôd určili

geopatogénne zóny. Informoval

o tom i časopis ADAC. Riešením je

dopravná značka obmedzujúca rýchlosť

jazdy v danom úseku.

ODRUŠIŤ, ALEBO

USTÚPIŤ?

echali sme si skúseným prútikárom

prejsť byt a zakreslili

nepriaznivé zóny do plániku. Ako

Svet Grálu

29 | 2011

ďalej? Odrušenie zóny by bolo, samozrejme,

ideálnym riešením, keď

na nej stojí posteľ alebo pracovný

stôl – nie je každého hobby prestavovať

nábytok v zariadenom byte.

Často nastane problém, kam s ním,

resp. kam s posteľou, keď miestnosti

nie sú veľké a zón je viac. My

sme doma vyskúšali listy papradia

pod matracmi, misku s gaštanmi

pod posteľou, rôzne špirály, geometrické

obrazce, pyramídu i nejaké

prístroje. Výsledok odrušenia

bol problematický: prútikárova virguľa

na danom mieste zostala síce

v pokoji, no moje kvetiny tam napriek

tomu ďalej chradli.

No je to pochopiteľné. O vlastnej

podstate negatívneho žiarenia

na geopatogénnych zónach toho

nevieme stále ešte dosť, preto je

cielené a skutočne účinné odrušenie

prirodzene ťažké a spojené

s rizikami. Aj vtedy, keď nám nástroje,

ktoré máme k dispozícii, či

už je to špeciálna virguľa, prístroje,

alebo obyčajný prútik, neukazujú

žiadnu reakciu, neznamená to, že

je natrvalo zrušený účinok, ktorý

vyvoláva choroby. Okrem toho sú

prútikári, ktorí tvrdia, že účinné

odrušenie zóny nie je možné a jediným

riešením je posteľ alebo pracovný

stôl premiestniť, ak nechceme

riskovať ochorenie.

Dnes sa ľudia snažia stavať si

domy ekologické, nízkoenergetické

či pasívne. Máloktorá stavba

však začne preskúmaním podložia

pozemku. Mnohí architekti si pre

seba nechajú pozemok skontrolovať

na zóny, no svojim zákazníkom

to väčšinou neporadia. Rovnako

ako mnohí lekári: vo svojom dome

o zónach vedia, pacientov na následky

dlhodobého pobytu na zóne

však neupozornia. Určite by sa dalo

niektorým závažným ochoreniam

predísť, keby ľudia o nepriaznivých

zónach vedeli a týmto poznatkom

sa riadili.

Aj v roku 2011 prebieha v Českej republike

projekt podporujúci zdravé životné

prostredie, zameraný na detekciu geopatogénnych

zón v domácnostiach

a obytných priestoroch.

Kontakt: gpz@gpz.cz

Anna Štefková, Rudolf Evanžin

stefkova@svetgralu.cz, evanzin@svetgralu.cz

Literatúra:

Dr. Gerd Harms: Wünschelruten,

Wasseradern, Krankheitsherde,

GralsWelt 18/2001

Dr. Gerd Harms: Die Wissenschaften von

der Ortsqualität, GralsWelt19/2001

Gustav Freiherr von Pohl: Erdstrahlen

als Krankheits- und Krebserrege,

Fortschritt für alle – Verlag, 1978

www.energytable.cz

http://www.volny.cz/mhlasny/olomouc.htm

a iné

FOTOREPORTÁŽ

VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Svet Grálu

29 | 2011

JAZIERKO

Bolo svedkom jeho detských hier i mládeneckých pasovačiek.

Ako dospelý vodil k nemu svoje deti a aj deti jeho detí.

Vždy mu pri ňom, ani nevedel prečo, bolo dobre.

Raz sa zadumaný prechádzal na jeho brehu

keď odrazu lúč svetla vytvoril krásu, ktorá ho okúzlila.

Roky sa namáhal krásu jazierka na Šariši zachytiť.

Jedného dňa sa mu to podarilo.

Svet Grálu

29 | 2011

Svet Grálu

29 | 2011

Svet Grálu

29 | 2011

MEHMET YESILGÖZ

ZÁKERNÉ NEBEZPEČENSTVO

Keď starý morský vlk Charles Moore vyplával

v roku 1997 so svojou loďou „Alguita“

na preteky plachetníc Transpac naprieč

Pacifikom, predstavoval si všetko

úplne inak. Očakával krištáľovo čisté

more, plné života. Avšak to, čo zbadal

niekde medzi Los Angeles a Havajskými

ostrovmi, mu vyrazilo dych. Kam až oko

dohliadne, plávajú v donedávna čistom

mori plastové fľaše, roztrhané plastové

sáčky, viečka alebo blyštiace sa úlomky

plastových predmetov. V celom oceáne

pred loďou Alguita a hlboko pod ňou visí

sivý závoj zvyškov všetkých vecí, ktoré

s obrovským nasadením energie a surovín

nezmyselne vyrábame a vzápätí sa

ich tak nezmyselne „zbavujeme“. Zíde

z očí, zíde z mysle.

Nastáva bezvetrie. Moore sa práve

dostal do známeho klimatického

„mŕtveho uhla“, ktorý mu znemožňuje

pokračovať v plavbe. Mnoho

dní a nocí sa teda Moore plaví naprieč

odpadom hrozivých rozmerov,

Svet Grálu

29 | 2011

ktoré diplomovaného chemika vydesia

a vyvolávajú v ňom mnohé otázky.

Kam sa to len dostal? Odkiaľ pochádza

tento civilizačný odpad a aké následky

asi má obrovský zhluk plastov

pre citlivý ekosystém morí?

TICHOMORSKÝ

ODPADKOVÝ VÍR –

TOALETA BEZ ODTOKU

To, čo Moore a neskôr ďalší vedci

zdokumentovali na istom mieste

v Pacifiku v priebehu mnohých

prieskumných plavieb a expedícií,

skutočne nepatrí medzi bežné zhluky

smetí, s ktorými sa dá stretnúť pri

pobreží miest. Útvar nachádzajúci

sa v oceáne sa podobá ostrovu

z odpadkov gigantických rozmerov.

Dnes vieme, že neuveriteľná rozloha

najväčšieho smetiska na svete

zodpovedá ploche strednej Európy,

niektoré zdroje hovoria dokonca

o rozmeroch väčších, ako sú USA!

Inými slovami, 550 míľ od kalifornského

pobrežia je morom unášaná

súvislá vrstva odpadkov s plochou

cca 18 miliónov kilometrov štvorcových,

hrúbkou až 10 metrov a hmotnosťou

125 miliónov ton! Vzhľadom

na tieto neuveriteľné čísla je o to desivejšie,

že plávajúci ostrov z plastu je

iba necelou tretinou celkového plastového

odpadu. Zvyšných 70 percent

odpadu klesá podľa odhadov holandských

vedcov k morskému dnu a pochováva

pod sebou akýkoľvek život.

Oceánograf Curtis Ebbesmeyer sa

už niekoľko rokov pred Moorovým

objavom domnieval, že v dôsledku

obrovských cirkulujúcich prúdov

v našich oceánoch musí nutne dochádzať

k zhlukovaniu odpadkov unášaných

vodou. Motorom severného

tichomorského prúdu sú vzostupné

masy teplého vzduchu v blízkosti rovníka.

Vzduch sa pohybom zeme a silami

prúdení uvádza do otáčavého

CIVILIZÁCIA

pohybu, pričom vzniká vodný vír

otáčajúci sa v smere hodinových ručičiek.

Ten so sebou strháva rýchlosťou

jedenásť centimetrov za sekundu

prakticky všetky vodou unášané

predmety medzi Japonskom na jednej

strane a USA na druhom konci

Pacifiku a stláča ich do svojho stredu,

kým časť z nich neklesne navždy ku

dnu. Cynici preto oprávnene hovoria

o „splachovaní toalety bez odtoku“.

Okrem severného tichomorského

prúdu existuje na našej planéte ešte

niekoľko ďalších „morských vírov“

a takmer vo všetkých týchto morských

„zhromaždiskách“ sa našli

znepokojivo vysoké koncentrácie

odpadkov, a to najmä z plastu.

KAŽDÝ ROK

SA DO MORA

DOSTANE 6 MILIÓNOV

TON PLASTU!

Z každoročnej celosvetovej výroby

240 miliónov ton plastov sa podľa

vedeckého grémia OSN pre výskum

znečisťovania oceánov GESAMP dostane

do morí a oceánov našej planéty

viac ako šesť miliónov ton odpadu.

Všimnite si dobre: rok čo rok! Celých

80 percent tohto odpadu pochádza

zo zemského povrchu. Nemalá časť

odpadu je odviata vetrom priamo zo

skládok. Najmä neoplotené „smetiská“

v rozvojových krajinách sú trvalým

zdrojom veľkého množstva fólií, vrecúšok

alebo zvyškov styroporu. Podľa

prepočtov organizácie „Marine Conservation

Trust“ pochádza napríklad

celá jedna tretina z odpadkov váľajúcich

sa na britských plážach.

Zvyšných jeden a pol milióna ton sa

dostane do mora priamo z nákladných,

osobných, rybárskych alebo spracovateľských

lodí. Na palubách týchto lodí

sa odpadky ako vždy vyhadzujú buď

priamo cez lodné zábradlie alebo tajnými

otvormi na zaoceánskych prázdninových

parníkoch. Okrem toho nákladné

lode cez búrky niekedy stratia

časť svojho nákladu, v niektorých prípadoch

dokonca i celé kontajnery.

Katastrofálne rozmery odpadkového

šialenstva završuje skutočnosť,

že rozpadajúce sa plasty obsahujúce

životu nebezpečné látky, sa stávajú

potravou pre morské živočíchy. I keď

hneď neuhynú, dostávajú sa obohatené

o túto „výživu“ aj na náš tanier.

ZVIERATÁ UMIERAJÚ

S PLNÝM ŽALÚDKOM

Medzi vzácnych „prirodzených

nepriateľov“ plastov patria

predovšetkým baktérie, ultrafialové

slnečné žiarenie, vysoké teploty

a mechanické sily založené

na pohyboch vĺn. Plasty strácajú

trvalým pôsobením týchto rozkladných

síl postupne veľké množstvo

chemických prídavných látok,

ktoré sú dôležité pre tvarovú stálosť

a elasticitu. Časom sa stávajú krehkejšími

a krátko na to i lámavými.

Tak dochádza k tomu, že unavený

materiál je v kolosálnej „tichomorskej

drvičke“ postupne porcovaný

na mikroskopické čiastočky, ktoré

predstavujú smrteľnú imitáciu

potravy pre mnohé živočíchy.

Mapa znázorňujúca umiestnenie plávajúceho zhromaždiska odpadov v Tichom oceáne

Svet Grálu

29 | 2011

CIVILIZÁCIA

Korytnačky považujú zvyšky nákupných

tašiek za medúzy, veľryby

si zamieňajú plastové vrecúška za

sépie, morské vtáky lovia zapaľovače

miesto rýb a mnohé ďalšie

morské živočíchy utišujú hlad

kusmi jedovatého plastu najrôznejších

veľkostí. Pokiaľ sa priamo nepoškodia

tráviace orgány ostrými

predmetmi, alebo sa beznádejne neupchá

tráviaci trakt nestráviteľnými

kúskami, zvieratá hynú nakoniec

hladom, pretože majú žalúdok plný

plastov!

ROZKLAD PLASTOV

TRVÁ 400

AŽ 700 ROKOV

Zákernosť syntetických látok však

spočíva v tom, že mikroskopické

kúsky, vznikajúce rozomletím, ešte

zďaleka neznamenajú ich „koniec“.

Naopak, skutočné nebezpečenstvo

v tejto fáze „života“ plastov

iba začína. V závislosti na zložení

potrebuje príroda na úplný rozklad

týchto látok 400 až 700 rokov!

Škodlivé pôsobenie plastových čiastočiek

vzrastá práve so zmenšujúcimi

sa rozmermi, ktoré sa vzhľadom

na pozmenené chemické

vlastnosti stávajú mimoriadne

nebezpečnými.

POMER PLASTU

A PLANKTÓNU JE 60 :1

Jedmi nasiaknutý pás častíc sa navyše

pohybuje presne v onej osudnej

hĺbke do 10 metrov, v ktorej pláva

živočíšny planktón, ktorý je pre morské

ekosystémy mimoriadne dôležitý.

Planktón, éter oceánov, bohatý

na živiny, je tvorený obrovským

množstvom najmenších živočíchov,

ako sú baktérie, raky, alebo hmyz,

a predstavuje tak základnú potravu

pre ryby. Počas nočného lovu si

Svet Grálu

29 | 2011

zamieňajú kŕdle rýb plastové čiastočky

za živočíšny planktón a plastom

kontaminované ryby sú potom

obľúbenou potravou tuniakov, mečúňov

alebo zlatých makriel, ktoré

zas patria medzi naše obľúbené jedlá.

V niektorých oblastiach, ako je „tichomorský

odpadkový vír“, dosiahol

už pomer medzi plastovými mikročasticami

a planktónom hrozivé čísla

60:1, a táto tendencia stále rastie. Japonský

vedec Hideshige Takada

k tomu podotýka: „V niektorých oblastiach

je vyššia pravdepodobnosť,

že ryba zožerie plast namiesto skutočnej

potravy.“ „Zámenou potravy“

dochádza k ukladaniu jedov z plastov

v telách morských živočíchov, ktoré

potom putujú potravinovým reťazcom,

až nakoniec dorazia až k nám.

„SLZY MORSKEJ

PANNY“ NA VŠETKÝCH

PLÁŽACH

Plávajúce plastové častice sa dostali

dokonca už aj na pláže rekreačných

oblastí, kde sa intenzívnym trením

o morské dno ďalej zmenšujú a miesia

s pieskom. Viditeľné guľovité

a valcovité plastové pelety sa dajú

nájsť už na všetkých plážach sveta

a ľudia nimi nie sú pobúrení pravdepodobne

iba preto, že sú v piesku

málo nápadné. Odborníci tento fenomén

nazývajú lyricky „slzami morskej

panny“ a v mnohých pobrežných

oblastiach už množstvo „plastových

sĺz“ dokonca prevyšuje podiel pieskových

zŕn.

OBALY SA DOSTÁVAJÚ

DO POTRAVY

Inventúra tradičnej domácnosti

ukazuje na prevahu plastov. Podiel

potravín v plastových obaloch dosahuje

v „chladničkách EU“ minimálne

60 percent, často ešte omnoho

viac. Či už ide o mliečne výrobky, nápoje

alebo ovocie a zeleninu, neustále

dochádza k priamemu kontaktu potravy

s plastmi, čo väčšinou vedie ku

kontaminácii potravín substanciami

obsiahnutými v plastoch.

Problém spočíva v molekulárnej

štruktúre syntetického materiálu.

Benzín, surovina na výrobu plastov,

sa štiepi chemickým procesom zvaným

„krakovanie“ na krátke uhľovodíkové

molekulárne reťazce, ako

sú etylén, propylén alebo butylén.

Z nich potom takzvanou polymeráciou,

čo je rozhodujúca chemická

reakcia na výrobu plastov, vznikajú

polyméry, teda dlhé reťazce molekúl

so sieťovitou štruktúrou. Dlhé a vzájomne

prepojené molekulové mostíky

prepožičiavajú plastom odolnosť

a elastické vlastnosti, ktoré rozbúšia

srdce každého produktového dizajnéra.

Pridávané látky však nie sú

v plastovom materiáli viazané trvale

a pôsobením kyselín, lúhov a najmä

vysokých teplôt sa uvoľňujú do okolia,

kde predstavujú nebezpečie pre

naše zdravie.

BISFENOL A – JED

S FATÁLNYM

ROZŠÍRENÍM

S ročnou výrobou v objeme cca

4 milióny ton patrí bisfenol A medzi

najdôležitejšie priemyselné chemikálie

na celom svete. Tam, kde je potrebný

mechanicky a tepelne odolný

plast – napríklad pri fľašiach pre

dojčatá alebo plastových nádobách

do mikrovlnnej rúry, alebo kde sa

CIVILIZÁCIA

používajú epoxidové živice v lakoch,

lepidlách, fóliových obaloch a povrchových

úpravách, nachádza uplatnenie

polykarbonát, do ktorého sa

bisfenol A pridáva ako zásadná prídavná

látka.

Fatálne rozšírenie tejto chemikálie

je viditeľné zo znepokojivých čísel

prieskumu, ktorý sa uskutočnil v USA

so vzorkou viac ako 2 500 dobrovoľníkov.

U 92,6 percenta testovaných

osôb zistili vedci v moči prítomnosť

bisfenolu A! Bisfenol A je pritom zaradený

medzi „endokrinne pôsobiace

látky“. Vo svojom pôsobení sa teda

podobá ženskému hormónu estrogénu,

takže má okrem iného vplyv

na látkovú výmenu, imunitný systém

a vývoj orgánov. Bisfenol A sa uvádza

aj v spojitosti s predčasnou pohlavnou

zrelosťou dievčat, alergiami, ochoreniami

srdca, diabetom 2. typu, rakovinami

prostaty a prsníkov a úbytkom

spermií. Vzhľadom na ročný

obrat 800 miliárd eur si môžeme

utvoriť obraz o politickej moci plastového

priemyslu a jeho možnostiach

ovplyvňovať vášnivé debaty o účinkoch

bisfenolu A na ľudské zdravie.

Napriek dôkazom a akútnej nutnosti

konať si môže plastová lobby stále ešte

dovoliť hrať starú hru so „znaleckými

posudkami a protiposudkami“ bez

toho, aby musela počítať s vážnym politickým

protitlakom. Zatiaľ čo totiž

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín

(EFSA) nevidí v súvislosti s bisfenolom

A žiadne zvýšené zdravotné

riziko, varujú takmer všetky verejne

financované štúdie v Európe i zámorí

pred veľkými zdravotnými rizikami.

Niet ani divu, keď bola „štúdia EU

o nezávadnosti“ sponzorovaná najdôležitejšími

výrobcami bisfenolu A,

ako je BASF a Bayer …

FTALÁTY – ZÁLUDNÉ

ZMÄKČOVADLÁ

Medzi bisfenolom A a takzvanými

ftalátmi existuje mnoho paralel.

S ročnou produkciou cca 5 miliónov

ton je táto chemikália tiež dôležitou

základnou priemyselnou surovinou

a vzhľadom na veľké rozšírenie sa

aj prakticky dá nájsť v tele každého

človeka. Ftaláty v PVC sú napríklad

zodpovedné za poddajnosť a elasticitu

podlahových krytín, káblov, kobercov,

detských hračiek, vecí pre

dojčatá, atď. Bez týchto zmäkčovadiel

by bol materiál tvrdý a krehký.

Inak povedané, čím mäkší a elastickejší

je plastový predmet, tým viac

zmäkčovadiel obsahuje. Na rozdiel od

bisfenolu A nie sú ale ftaláty s plastom

pevne spojené, ale skôr iba obklopujú

dlhé reťazce polymérov ako jemné

molekulárne mazivo. Následkom voľného

spojenia sa môžu zmäkčovadlá

relatívne rýchlo odparovať, vypierať

alebo odie rať. Tuky v potravinách

balených do mäkčených fólií doslova

magneticky priťahujú uvoľňujúce sa

ftaláty, čím dochádza k enormnej

kontaminácii potravy zmäkčovadlami.

Pri pokusoch na zvieratách boli

aj pri ftalátoch preukázané takmer

rovnaké rakovinotvorné a degeneratívne

účinky sprevádzané negatívnym

vplyvom na plodnosť ako pri bisfenole

A. Pozvoľna sa presadzujúce zákazy

jedovatých zmäkčovadiel stále

ešte nezahrnujú predmety, s ktorými

človek prichádza do styku prostredníctvom

vzduchu, kože alebo prachu.

Práve v tom však vidia mnohí vedci

ešte väčší zdroj nebezpečenstva…

RIEŠENIE – VZDELÁVAŤ,

VYSVETĽOVAŤ,

HĽADAŤ ALTERNATÍVY!

Na internetovej stránke „www.

reset.to“ nájdete päť jednoduchých

rád, ako sa vystríhať pred plastovým

odpadom, a tým i škodlivým

následkom:

• Používajte vlastné nákupné tašky

z tkaniny namiesto plastových vrecúšok

a tašiek.

• Pite vodu zo sklenených fliaš

a upusťte od plastových fliaš na

jedno použitie.

• Recyklujte plasty tak často, ako je

to len možné.

• Riadne likvidujte vlastný odpad

a nevyhadzujte ho voľne do prírody.

• Upozorňujte priateľov a príbuzných

na ich spotrebu plastov a povzbudzujte

ich, aby od nich upustili.

Kto chce seba a svojich blízkych

chrániť pred následkami plastového

šialenstva, nech začne najskôr u seba.

Svet Grálu

29 | 2011

CIVILIZÁCIA

Nevydarená globálna konferencia

o zmenách klímy v Kodani ukazuje,

že čakať na inštrukcie a rozkazy zo

strany mocných a odložiť bokom

vlastnú zodpovednosť je jednoducho

krátkozraké. Vyčítavé nadávanie

na politikov zakrýva pritom iba

vlastný nezáujem o danú tému a lenivosť.

Lamentovanie je vzhľadom

na hroziaci ekologický kolaps nebezpečnou

stratou času. Aj keď to znie

otrepane, môže každý z nás svojím

malým dielom niečo zmeniť – vo svojom

regióne či obci, pred vlastnými

domovými dverami, vlastným správaním.

Pokiaľ zatvoríme oči pred

touto povinnosťou voči blížnym

a Matke Zemi, nezostane nám nič

iné, než si problém s plastmi, s ktorými

sa budeme stretávať celé stáročia,

doslova vyjesť.

Mehmet Yesilgöz

yesilgoz@svetgralu.sk

Krátko

Svet Grálu

29 | 2011

S PACIENTMI

V KÓME JE MOŽNÉ

KOMUNIKOVAŤ

Začiatkom roka Helen Gill z „Royal

Hospital for Neurodisability“ v Londýne

podala správu o svojej štúdii

so 60 vegetatívnymi pacientmi: 43 %

z nich bolo schopných komunikovať.

Tímu zloženému z belgických a anglických

vedeckých pracovníkov sa

podarilo nadviazať spojenie s duchom

ľudí s poškodeným mozgom

a komunikovať s nimi prostredníctvom

ich myšlienok. Komunikáciu im

umožnili nové spôsoby snímkovania

mozgu. Výsledky tejto štúdie dokazujú,

že pacienti, u ktorých sa predtým

predpokladalo, že sú celkom odtrhnutí

od sveta, predsa len vnímajú

a ich vedomie je zachované.

Jednému belgickému pacientovi,

sedem rokov v kóme po automobilovej

nehode, sa napríklad podarilo na

otázky výskumníkov odpovedať áno

a nie pomocou myšlienok.

Autori štúdie zdôrazňujú nové

možnosti, ktoré metóda otvára, aby

takíto pacienti mohli spolurozhodovať

o svojom budúcom liečení. Bolo

by možné priamo sa ich spýtať ako sa

cítia, či trpia bolesťami, a predpísať

príslušné lieky. Súčasne s nádejnými

vyhliadkami sa však vynára mnoho

nových etických otázok: napríklad

o správnosti postupu, keď sa pacient

v trvalej kóme nechá zomrieť zastavením

liečby, ak postihnutý môže

predsa ešte nejakým spôsobom odpovedať.

Tento krok by však nemal

byť dovolený ani v prípade, keby dotyčný

dal jasne najavo, že si želá svoj

pozemský život ukončiť.

Dr. Gerd Harms

harms@svetgralu.sk

ANTIBIOTIKÁ ZMENIA

ČREVNÚ FLÓRU

NA DLHÝ ČAS

Črevná flóra človeka potrebuje na

svoju regeneráciu po liečbe antibiotikami

oveľa dlhší čas, než sme sa

doteraz domnievali. Túto informáciu

zverejnili vedci z tímu Cecilie

Jernberg zo švédskeho Inštitútu pre

kontrolu infekčných ochorení v časopise

„Microbiology“. Podľa nich môže

viesť už sedemdňové liečenie antibiotikami

k vytvoreniu génov spôsobujúcich

rezistenciu voči antibiotikám

u bežných črevných baktérií. Tieto

gény sú zistiteľné ešte po dvoch rokoch,

aj keď sa medzitým už žiadne

ďalšie antibiotiká neužívali. Doteraz

panoval názor, že črevná flóra je po

liečbe antibiotikami do troch mesiacov

opäť v poriadku.

Aj keď genetické „kódovanie rezistencie“

ešte neznamená, že sa rezistencia

musí aj prejaviť, dáva tento objav

švédskych odborníkov za pravdu

všetkým, ktorí varujú pred rizikom,

ktorým je strata účinnosti pri častom

podávaní antibiotík. Dr. Christoph

Wenisch, vedúci oddelenia infekčnej

medicíny Sociálno-lekárskeho centra

vo Viedni (SMZ), povedal: „Každý lekár

by si mal dvakrát rozmyslieť, kým

niečo ľahkomyseľne predpíše. Dnešok

nám ukazuje, že v prevencii šírenia

rezistentných mutantov bude najdôležitejším

krokom obmedzenie užívania

antibiotík.“ Táto téma je dnes

mimoriadne aktuálna – obvykle sa

totiž rezistencia rieši vývojom ďalších

antibiotík. Nachádzať nové antibiotiká

bude však čoraz ťažšie.

Werner Huemer

huemer@svetgralu.sk

PRIKÁZANIA

„Nebudeš

bažiť

po žene

blížneho

svojho!“

Martin Ernst

Deviate

prikázanie

Príťažlivosť medzi mužom a ženou

je prirodzená. Sú to protipóly,

ktoré zo svojej podstaty túžia

po doplnení. Táto túžba však ľahkomyseľným

konaním ľudí celkom

stratila svoju prirodzenosť. Muži radi

obdivujú ženy, ženy sú rady, keď sú

obdivované. Vzťahy vôbec sú asi najbežnejšou

témou filmov, aj diskusií

medzi kamarátmi, šťavnatým sústom

bulváru. Chýba tu ušľachtilosť a úcta.

Deviate prikázanie varuje pred

hriešnou túžbou po inej žene,

po žene svojho blížneho, v širšom

zmysle však aj pred chtivosťou ako

takou a pred pudovou žiadostivosťou

voči všetkým ženám.

Čo si máme predstaviť pod chtivosťou

a žiadostivosťou snáď netreba

veľmi vysvetľovať. Nečistými, nízkymi

myšlienkami celkom iste nie

je vyvolaný ušľachtilý záujem, ale len

pudová túžba, ktorá podnecuje človeka

k tomu, aby podľahol nečistému

„potešeniu“, a nedbal tak na cestu,

ktorú nám ukázal Stvoriteľ.

Je nesprávne zbližovať sa žiadostivo

so ženou, ktorá je spojená

s iným mužom. A pestovať nečisté

myšlienky je zlo voči všetkým ženám.

Pudová túžba nemá nič spoločné so

skutočnou, duševnou láskou, ktorá

prejavuje žene výhradne úctu a ohľaduplnosť.

Pudové „zbližovanie sa“ začína už

pohľadom. Pozorujúc osobu, hľadám

a objavujem jej vnady, ktoré podnietené

fantáziou vzbudzujú myšlienky

túžby. Dychtím po tom, aby som si ju

mohol pritiahnuť k sebe. O koľko by

bývalo lepšie, keby som takú osobu –

vôbec každého človeka – dokázal najskôr

prehliadnuť svojím „vnútorným

zrakom“.

K tomu uvediem jeden príklad

z vlastného života. Krátko pred

ukončením mojich štúdií mi lekár

zistil, že mi údajne hrozí oslepnutie.

Okamžite ma operoval, a potom som

mal na nejaký čas obväzom zakryté

obe oči. Keďže som sa vtedy nemohol

postarať sám o seba, opatrovali ma

sestričky. V starostlivosti o mňa sa

ich striedalo niekoľko. Umývali ma,

kŕmili, ukladali do postele a vodili

na toaletu. Táto starostlivosť mala

však veľmi rôznorodé podoby. Jedna

zo sestier sa stále ponáhľala. Jedlo

mi strkala do úst tak rýchlo, až mi

to bolo nepríjemné. Pri osušovaní

som mal dojem, že zo mňa zoderie

kožu. Celkom odlišný bol prístup

inej sestry. Tá so mnou mala trpezlivosť.

Raz pri nočnej službe sa dokonca

ponúkla, že ak chcem, môže

mi niečo prečítať.

Po niekoľkých týždňoch bolo

zrejmé, že sa operácia podarila; obväzy

mi sňali a ja som sa opäť radostne

díval na svet! Primár mi pri

prepúšťaní z nemocnice predstavil

aj všetky tie sestričky. Teraz som ich

prvýkrát videl „zvonku“. Jedna sa

mi obzvlášť páčila. Bola pekná ako

obrázok a patrila bezpochyby k tým

ženám, ktoré by každý označil za príťažlivé.

A predstavte si, bola to práve

tá sestra, ktorá ma vždy tak narýchlo“odflákla“.

Ako posledná mi podala

ruku taká bacuľatá a nenápadná sestra

nižšieho vzrastu. Podľa jej hlasu

som v nej spoznal milého „anjela“,

ktorý sa o mňa tak láskyplne staral.

Keby som sa s ňou predtým stretol

len pohľadom, určite by som ju prehliadol.

Po tejto skúsenosti som bol

v hodnotení ľudí už opatrnejší.

„Nebudeš bažiť po žene blížneho

svojho!“ Nie je to teda len zrak, ktorý

sa nechá oslepiť vonkajším leskom.

Sú to aj nečisté myšlienky, ktoré kalia

náš pohľad na pravé hodnoty a vedú

k tomu, že pri takých pokušeniach

môžeme podľahnúť. Staré úslovie

„bdej a modli sa“ pomáha rozpoznávať

tieto situácie, vyhýbať sa im

a odolávať nečistej chtivosti.

K tomu ešte musím dodať, že dnes,

žiaľ, existujú ženy, ktoré nám mužom

dodržiavanie deviateho prikázania

sťažujú, či už vedome alebo

nevedome. Spôsobom, akým sa prezentujú

na verejnosti – svojím odevom

a správaním, vyvolávajú túžbu.

Chcú sa páčiť, za podpory módy

a prevládajúcich názorov sa snažia

byť príťažlivé a zvodné, čím vo veľkej

miere nesú spoluvinu na prekračovaní

tohto prikázania.

Martin Ernst •

ernst@svetgralu.sk

Knihu

Desatoro

Božích

prikázaní,

Otčenáš

si môžete objednať prostredníctvom

kupónu v časopise,

alebo v našom on-line obchode

na www.svetgralu.sk

Svet Grálu

29 | 2011

SPOLOČNOSŤ

Draví, zdatní,

pripravení riskovať

Časy, keď sme u ázijských výrobkov oceňovali

predovšetkým nízku cenu, sú už za nami; dnes

zákazníka teší aj ich zlepšujúca sa kvalita. Veď

takmer každý významný výrobca západnej Európy

má v Ázii svoju fabriku. Transfer technológií

a výrobných liniek podporuje technologický pokrok

a finančnú silu ázijských krajín. Vynárajú sa však

obavy: nebude daň za náš blahobyt privysoká?

Ohrozuje

Svet Grálu

29 | 2011

priemysel v Ázii

Made in Korea

SPOLOČNOSŤ

02450 00 5669 32

Made in China

Made in Japan

Siegfried Hagl

blahobyt západnej Európy? 45

Svet Grálu

29 | 2011

Made in China

SPOLOČNOSŤ

Made in Korea

apríli roku 1983 som po prvý

raz cestoval na niekoľko týždňov

do Južnej Kórey. Mojou úlohou bolo

oboznámiť jedného kórejského výrobcu

plášťov na bicykle s vývojom

a konštrukciou vtedy ešte diagonálnych

pneumatík na motocykle. Skúsenosti

v tomto odbore som zbieral

ako vedúci vývoja jedného nemeckého

výrobcu pneumatík a mal som

prehľad o vtedajších moderných

technológiách.

Počas spiatočnej cesty som mal

spočiatku z toho všetkého zlé svedomie

a pýtal som sa sám seba, či sa

nepodieľam na tom, že rozvojovej

krajine dodáme teraz moderné technológie,

ktoré budú potom konkurovať

našim nemeckým firmám, čo by

mohlo u nás spôsobiť stratu pracovných

miest.

Potom som si uvedomil, že niekoľko

mesiacov predtým bol šéf

Volkswagenu Carl Hahn v Číne, aby

podpísal s čínskou skupinou SAIC

zmluvu o výrobe automobilov VW

Santana v Čínskej ľudovej republike.

Pri pomyslení na tento obrovský

technologický transfer od jedného

z najväčších nemeckých priemyselných

podnikov som si pripadal celkom

bezvýznamný, i so svojou aktovkou

plnou osobných poznámok

a všetkými svojimi odbornými znalosťami

v hlave…

„ekonomickom

ČO NÁM HROZÍ

Z VÝCHODU?

nebezpečenstve

z Východu“ sa hovorí už

hádam sto rokov. Japonsko dokázalo

po vynútenom otvorení sa voči

Západu v roku 1854 prekvapujúco

rýchlo dosiahnuť úroveň západnej

techniky. V roku 1905 Japonci dokonca

vyhrali vojnu proti európskej

veľmoci – Rusku. Čo by sa asi stalo,

keby sa so svojím gigantickým poč-

Svet Grálu

29 | 2011

tom obyvateľov rozhodla vydať podobnou

cestou aj Čína?

Číňania sa však rozhádali v občianskych

vojnách a krajina viedla

dlhý a vysiľujúci boj proti invázii Japoncov.

Po krvavom víťazstve komunistov

v roku 1949 prišla maoistická

kultúrna revolúcia (1965–1976),

ktorá stála životy mnohých miliónov

ľudí. A nielen to; zničila aj veľkú

časť kultúrnych pamiatok, ktorým

sa podarilo prežiť desiatky nepokojných

rokov a mnohoraké vojenské

konflikty. Vzhľadom na tento samodeštruktívny

vývoj sa zdalo „nebezpečenstvo

z Východu“ na dlhší čas

zažehnané.

V druhej svetovej vojne utrpelo

Japonsko (tzv. „veľký tiger“) ťažkú

porážku, no rovnako ako Nemecko

sa otriaslo rýchlejšie, než sa čakalo.

Japonské kolónie Kórea a Taiwan,

ako aj Japoncami dobytá anglická

kolónia Singapur („malé tigre“) sa

po druhej svetovej vojne osamostatnili

a snažili sa dosiahnuť západnú

priemyselnú úroveň.

Veľký potenciál usilovných a nezriedka

už i dobre odborne vzdelaných

obyvateľov južnej Ázie bol

na Západe podcenený, zrejme aj

02450 00 5669 32

preto, že po druhej svetovej vojne

sa spočiatku väčšie rozvojové možnosti

pripisovali africkým krajinám.

Najmä USA sa po vyhratej vojne

a vzostupe na čelo svetových veľmocí

cítili „na koni“. Svoju vedecko-technickú

nadvládu zdôraznili pri kozmických

pretekoch o prvé pristátie

človeka na Mesiaci (1969).

Až keď sa Japonsko postupne dostalo

medzi najdôležitejšie exportujúce

štáty na svete v 60-tych rokoch,

bystrí pozorovatelia začali tušiť skutočné

možnosti ďalekej Ázie.

PREČO BOLA

KONKURENCIA

Z VÝCHODU

PODCENENÁ?

Keď som v roku 1983 cestoval

do Južnej Kórey po prvý raz, videl

som krajinu, ktorá práve prechádzala

od svojej rozvojovej minulosti

k priemyselnej budúcnosti. Južná

Kórea, kedysi žijúca predovšetkým

z poľnohospodárstva, bola po skončení

kórejskej vojny (1953) celkom

spustošená a stala sa jednou z naj-

SPOLOČNOSŤ

02450 00 5669 32

chudobnejších krajín na svete. Štátom,

ktorý nemal žiadne významnejšie

zásoby ropy, uhlia ani rúd. V takej

husto osídlenej krajine, kde nedokážu

jej lesy pokryť ani spotrebu

dreva, mohli stavať len na usilovnosti

vlastných ľudí – a to aj urobili. O niekoľko

desaťročí neskôr, v 80-tych rokoch,

sa Južná Kórea s vtedajšími 40

miliónmi obyvateľov (1) vypracovala

na desiatu najvýznamnejšiu priemyselnú

krajinu na svete. No nie na štát

s demokratickými štruktúrami, ale

spočiatku pod tvrdou diktatúrou

s maskou demokracie.

Ako inžiniera ma mimoriadne

zaujala koexistencia výrobného

zariadenia zrelého do šrotu povedľa

moderných strojov. Videl som

tam výrobné linky, ktoré mohli pochádzať

z čias prvej svetovej vojny.

Hneď vedľa sa budovali tie najmodernejšie

obrábacie stroje – napríklad

na výrobu ventilov na bicykle,

aké som nevidel ani u konkurentov

v Nemecku. Kórejskí inžinieri

boli dokonale pripravení na požiadavky

modernej techniky (výraz

„high-tech“ sa začal používať až neskôr).

Mojim partnerom bolo rýchlo

jasné, že ich poznatky o konštrukcii

moderných pneumatík na motocykle

boli dovtedy nedostatočné,

preto moje odporúčania prijímali

a úspešne realizovali.

Pri mojej prvej návšteve som dospel

k viacerým poznatkom, ktoré

na Západe v tých časoch vôbec neboli

v centre pozornosti:

• Pri vtedajšej úrovni platov (2) bolo

možné akékoľvek technologické

dielo vyrábať v Kórei lacnejšie než

u nás. Mám na mysli napríklad automobily

alebo lode. Koniec-koncov

už vtedy existovali v Kórei dve lodenice,

ktoré sa radili k najväčším

na svete. Aj autá sa vyrábali a exportovali

už vo veľkom. A dnes sú kórejské

osobné autá aj v Európe bežným

javom.

• Krajiny so starými remeselnými

tradíciami sa bez ťažkostí zoznamujú

s modernou technológiou. Neplatí to

len pre južnú a juhovýchodnú Áziu

(Čína, Japonsko, Južná Kórea, Singapur,

Taiwan atď.) a Indiu (3) , bolo to

tak napríklad aj v Bavorsku, ktoré sa

stalo priemyselnou krajinou vlastne

až po druhej svetovej vojne. Bavorsko

sa takisto mohlo opierať o svoju

dlhú tradíciu remesiel, napríklad

na augsburských striebrotepcov.

• Rozvojové krajiny nie sú spokojné

s technológiou náročnou na pracovné

sily napriek tomu, že im pri

tamojšej platovej úrovni postačovala,

keďže lacných pracovných síl je dostatok

a nie je nutné výrobu racionalizovať.

Ale časy, keď sa zastarané

zariadenia, napríklad z Anglicka, vyvážali

do kolónií, sú už minulosťou.

Dnes aj v exotických krajinách firmy

požadujú najmodernejšiu techniku,

ktorú v neuveriteľne krátkom čase

skvele zvládajú.

• Rozvojové krajiny sa neuspokojujú

s výrobou štandardných produktov.

Chcú aj špičkové „high-tech“ výrobky

s perspektívou vysokého rastu.

• V konfuciánskej tradícii južnej

Ázie sa kladie veľký dôraz na vzdelávanie.

Už od malých školákov sa

požadujú pracovné úlohy, čo u nás

bežné nie je (4) . Kórejské univerzity sa

už v 80-tych rokoch usilovali o dosiahnutie

úrovne amerických univerzít.

Špičkoví pracovníci v priemysle

sú často absolventmi najlepších univerzít

v zahraničí (väčšinou v USA).

• Konfuciánska filozofia mala

v tých časoch významný vplyv na kórejské

a ostatné juhoázijské spoločnosti.

Pre hierarchicky organizovaný

priemysel bola Konfuciom požadovaná

lojalita voči vyššie postaveným

veľkou výhodou. Odvtedy však

dôvera vo vedenie podniku najmä

u mladších ľudí klesá, aspoň v Japonsku

a Kórei. Je to najmä odvtedy, čo

veľké spoločnosti v krízových situáciách

nedodržiavali tradičnú záruku

celoživotného zamestnania. Konfuciánska

etika, ktorá chce slúžiť výchove

ušľachtilého ľudstva, sa navyše

v týchto krajinách niekedy vykladá

takým spôsobom, ktorý pripúšťa korupciu.

súčasnosti

DRAK SA PREBÚDZA

A SLON SA ODTRHOL

Z REŤAZE

najľudnatejšia krajina

na svete sa s enormným úsilím

snaží dohoniť straty – práve tak

ako India so svojím síce menším, ale

rýchlejšie rastúcim počtom obyvateľov.

Tak ako napríklad v 18. storočí

v Anglicku, v 19. storočí v Nemecku

a Japonsku, v 20. storočí sa priemyselná

revolúcia v Číne a Indii taktiež

začínala textilným priemyslom.

V súčasnosti vládne textilnému priemyslu

„veľký drak“ (Čína) a „slon“

(India). V strednej Európe sa výroba

textilného tovaru, kožených výrobkov,

topánok a hračiek stala iba okrajovým

odvetvím zameraným na luxusné

značky.

Mladé priemyselné krajiny Ázie sa

vo všetkých oblastiach usilujú o vedúce

postavenie v celosvetovom meradle.

O optike a fotografii zrejme

ani nemusíme hovoriť. Nemecký

optický priemysel, kedysi najlepší

na svete, vytlačili z trhu japonské

firmy už pred desaťročiami do úzko

špecializovaných odvetví.

V Ázii dávno pochopili, že v súčasnej

dobe dosahujú najvyšší rast informačné

technológie a aj v tejto oblasti

sa snažia dostať na čelné pozície.

V automobilovom priemysle, najdôležitejšom

odvetví nemeckého

priemyslu, sa teraz VW snaží dohnať

japonskú Toyotu na pozícii

najväčšieho výrobcu automobilov

na svete. General Motors (USA) sa

Svet Grálu

Made in Japan

29 | 2011

Made in China

SPOLOČNOSŤ

Made in Korea

prepadol. Vysoko kvalitné západné

automobily sa v mnohých krajinách

stále ešte dobre predávajú, dokonca

i v Číne. Tam však tieto autá prichádzajú

na trh prevažne z domácej produkcie

a tak pôvodní európski výrobcovia

v domovských krajinách

sotva môžu vytvárať nové pracovné

miesta.

Samotní Číňania – aj keď napr.

v roku 2010 vyrobili 18 miliónov motorových

vozidiel, čo je oproti roku

2000 deväťnásobne viac – kvalitou

svojich automobilov stále ešte zaostávajú

za Európou a USA. V súčasnosti

Čína zatiaľ nemá v ponuke

autá vhodné pre finančne silných

amerických alebo európskych zákazníkov.

Terénne vozidlo Jiangling

„Landwind“ a auto strednej triedy

Brilliance BS 6 totiž v nárazových

testoch prepadli. Ani vylepšené a cenovo

výhodné auto strednej triedy

BS 4 v nárazových testoch nepresvedčilo

a aj technickým riešením zaostávalo

asi o jedno desaťročie. To sú

však menší výrobcovia. Invázia tých

veľkých, možno dokonca aj s elektromobilmi,

nás ešte len čaká.

Číňanov nesmieme v žiadnom prípade

podceňovať, aj keď v súčasnosti

prvotriednym osobným autám z Európy

konkurovať nemôžu. Ich schopnosť

rýchlo napredovať je totiž obdivuhodná.

Koniec-koncov, potrebné

know-how na výrobu automobilov

Svet Grálu

29 | 2011

a príslušné vzdelanie získali čínski

odborníci od značiek BMW, Mercedes-Benz

a VW.

V Indii sú pomery trochu iné. Tu

je dopyt predovšetkým po lacných

autách, ktoré možno v požadovaných

cenách vyrábať len v rozvojových

krajinách. Ešte v januári 2008 bolo

predstavené auto TATA Nano, ktorého

základná verzia stojí 2500 amerických

dolárov. Súčasné prevedenie

Nano nie je ešte autom pre Európu,

ale aj v tejto oblasti indickí výrobcovia

napredujú a majú veľké plány.

Európska verzia automobilu Nano

má prísť na európsky trh v roku 2012.

Sny Američanov a Európanov

o obrovských ázijských trhoch sa

teda čiastočne rozplynuli, pretože

Číňania a Indovia chcú vlastnými

produktmi pokryť nielen domáci

trh, ale hodlajú vyrábať aj na export.

V roku 2010 predbehla Čína dovtedy

vedúce Nemecko na pozícii najväčšieho

vývozcu na svete. Klasickým

priemyselným krajinám zostávajú

na export do Ázie luxusné značky

a predovšetkým investičné prostriedky,

ktoré opäť slúžia na zlepšovanie

konkurenčného postavenia

Aziatov. Nemecko ako priemyselná

krajina v posledných desaťročiach

trvale upadá. Alarmujúcim signálom

najvyššieho stupňa je napríklad

zámer automobilky Mercedes-Benz

premiestniť svoju výrobu vozidiel

triedy C (najpredávanejší model koncernu)

do USA.

preberaním

HLAVNÝ CIEĽ –

NAJVYŠŠÍ VÝNOS!

02450 00 5669 32

cudzích technológií

si v Ázii nelámu hlavu rovnako

ako s napodobeninami, ktoré porušujú

patentové práva. Zmluvy so

zahraničnými investormi častokrát

umožňujú, aby sa mohlo využívať

ich know-how. Dochádza tým k prenosu

technických znalostí v dosiaľ

nevídanom rozsahu. Nedajú sa s ním

porovnať ani obdobia po oboch svetových

vojnách 20. storočia, keď si

víťazné strany prisvojovali nemecké

patenty.

V priebehu globalizácie si firmy

z Európy a USA nechceli nechať ujsť

obrovské ázijské trhy. Na druhej

strane – do strategických krajín

môžu vstúpiť len vtedy, keď v nich

budú svoje produkty aj vyrábať

a sčasti dokonca i vyvíjať. Západný

kapitál tak prúdi tam, kde je vidina

najvyššieho výnosu, a tomu sa

podriaďuje aj odovzdávanie cenných

odborných znalostí. O automobilkách,

ktoré napríklad Číne darujú

svoje know-how, sme sa už zmienili.

Existujú však aj ďalšie príklady.

Prvá komerčná dráha na princípe

magnetickej levitácie (Maglev),

za ktorej vývoj zaplatili nemeckí daňoví

poplatníci ohromnú čiastku,

bola postavená v Číne. Pri nejakej

ďalšej (hoci nepravdepodobnej) zákazke

tohto druhu by to boli pravdepodobne

práve Číňania, na základe

tohto know-how, ktorí by vo výberovom

konaní podali najvýhodnejšiu

ponuku.

Aby bolo možné predávať lietadlá

v Číne, musí sa tam Airbus A 320 aj

montovať, a Číňania chcú dosiahnuť

to, aby koncern EADS v Číne aj vyví-

SPOLOČNOSŤ

02450 00 5669 32

jal. Navyše ázijské koncerny skupujú

aj známe západné firmy, vrátane ich

vlastného know-how.

GLOBALIZÁCIA

BEZ KONTROLY

Dať novému vývoju impulz je oveľa

ľahšie, než ho potom, keď sa rozbehne,

kontrolovať. To platí rovnako

v politike aj v ekonómii.

Globalizácia so svojou vlastnou

dynamikou sa už dávno vymkla

akejkoľvek kontrole a mení svet nežiadúcim

smerom. Z ekologického

hľadiska dokonca ohrozuje celú Zem.

Tvrdenie, že v prípade globalizácie ide

o uplatňovanie „slobody bez hraníc“,

je v skutočnosti púhou frázou. Politika

iba bezmocne reaguje na rýchle

zmeny, z ktorých sú ľudia už unavení.

Kapitalistické hospodárstvo so svojou

krátkodobou maximalizáciou

zisku zažíva tvrdý konkurenčný boj

o tzv. kľúčové kompetencie (5) . Sotva

tu možno hovoriť o zdravých víziách

v globálnych súvislostiach. Zo strany

vlastníkov kapitálu nemožno očakávať

ani sociálnu zodpovednosť, ktorá

je nevyhnutná pre úspešnú a harmonickú

budúcnosť.

Treba povedať, že tieto hospodárske

zmeny neprišli nečakane a nepredvídateľne

ako živelná pohroma.

Ako píše kultúrny historik Wolfgang

Schivelbusch vo svojom príspevku

pre časopis Spiegel (23/2007, str. 187),

„fantazmagória nekonečných rozmerov“

zastrela mozgy bossov s rozhodovacími

právomocami tak, že už

ani poriadne nevedia, čo je ekonomická

racionalita a čo verejný povyk.

Už roky upozorňujúce výstrahy

pred globalizáciou zostávajú v tejto

eufórii bez pozornosti. Anglický ekonomický

a sociálny teoretik John A.

Hobson upozorňoval vo svojej knihe

„Imperialism“ (prvej modernej globalizačnej

teórii), už v roku 1902, aké

následky by mohla mať industrializácia

mimoeurópskeho sveta pre

starý kontinent. Hobson vo svojej

vízii vylíčil jeho ekonomickú skazu

v záplave bezkonkurenčne lacnej

globálnej masovej produkcie. Chcieť

konkurovať na tejto úrovni pripadalo

Hobsonovi beznádejné. Namiesto

toho odporučil švajčiarsku a dánsku

cestu vysoko kvalitnej výroby, ktorá

by bola svojím spôsobom bezkonkurenčná.

TIGER A DRAK

VYSTRAŠÍ, SLON

ZAŠLIAPE

Je najvyšší čas, aby sa Európa prestala

nedbanlivo pohrávať, aby sa

predstavitelia vlád, politické strany,

zamestnávatelia, odbory a iné inštitúcie

vzájomne prestali blokovať

a brániť tak reformnému úsiliu.

Je čas na nevyhnutné štrukturálne

zmeny. Vyššia platová úroveň v západných

krajinách bude totiž udržateľná

len vtedy, keď budú aj produkty

o toľko lepšie, o koľko sú

drahšie. A to predpokladá predovšetkým

rozvoj výskumu a inovácií,

Poznámky:

(1) V súčasnosti má Južná Kórea 48 miliónov

obyvateľov a hustotu populácie 483

obyvateľov na km² (Nemecko má

231, Rakúsko 97, Švajčiarsko 178, Česká

republika 133 a Slovensko 110 (pozri

http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_

štátov_podľa_hustoty_obyvateľstva)

obyvateľov na km²).

(2) V roku 1983 sa v Južnej Kórei pracovalo

54 hodín týždenne, dovolenka bola

dva až tri dni za rok. Celkové náklady

na pracovníka dosahovali cca 390 €

za mesiac. V tom sú zahrnuté aj náklady

na odstupné, ktoré sa vtedy vyplácalo

po dosiahnutí dôchodkového veku.

Dôchodkové poistenie v tých časoch

ešte neexistovalo. Pracovníci menili

zamestnávateľa len zriedka a spravidla

zostávali svojej firme verní po celý

pracovný život (ako ostatne i v Japonsku).

Od tých čias platy dramaticky vzrástli

investovanie do výchovy odborníkov,

ale aj odstránenie byrokracie

prekračujúcej zdravú mieru. Je nevyhnutné

spoznať hrozby a riziká

nadchádzajúcej doby a podľa toho

konať. Aziati na nás nebudú brať žiaden

ohľad. Sú draví, zdatní, pracovití

a pripravení riskovať. Uvedomme

si, že ich podporujú vlády, pre ktoré

sociálne štandardy a ochrana životného

prostredia zďaleka nie sú také

dôležité ako vidina rýchleho hospodárskeho

rastu.

Siegfried Hagl •

hagl@svetgralu.sk

a sú temer dvojnásobné. Pre niektoré

produkty, napríklad pneumatiky

na bicykle, je už Južná Kórea príliš

drahá a výrobcovia odišli do lacnejších

krajín, ako je Malajzia alebo Thajsko. Ani

záruku celoživotného zamestnania sa

v Japonsku ani Kórei nepodarilo udržať,

čo viedlo k strate dôvery v podniky.

(3) Medzitým sa objavili ďalšie snaživé

krajiny ako Brazília, Kazachstan, Rusko,

Južná Afrika, ktoré nasledujú vzor

„juhoázijského zázraku“.

(4) Žiaci jednej strednej školy v Južnej

Kórei mali na spanie sotva viac než päť

hodín času a museli sa stále učiť, a to aj

v nedeľu a počas sviatkov.

(5) Za kľúčovú kompetenciu je označovaná

schopnosť, resp. činnosť, ktorú podnik

dokáže v porovnaní s konkurenciou

uskutočňovať lepšie, čím získava

konkurenčnú výhodu.

Svet Grálu

Made in Japan

29 | 2011

Christopher Vasey

Svoj osud

Osobnosť človeka je výsledkom

súhry génov, výchovy a vlastných

životom nadobudnutých skúseností.

Taký je aspoň názor väčšiny

ľudí. Dôkladnejšie uvažovanie

nás však prinúti tento názor

spochybniť a hľadať odpovede

inde. Pri tom môžeme s úžasom

pozorovať, že život človeka, pomery,

v akých sa rodí, povaha

a okolie, ktoré ho obklopuje, sú

výsledkom jeho dávnych i súčasných

rozhodnutí a že celý svoj

život „má vo vlastných rukách“.

máme

vo vlastných

rukách

Prečo som tým, kým som

• Čo tvorí osobnosť človeka?

• Vyberáme si svojich rodičov sami?

• Aký vplyv majú hviezdy na náš život?

UTVÁRANIE OSOBNOSTI

V PÔSOBENÍ ZÁKONA

SPÄTNÉHO PÔSOBENIA

Formovanie vlastnej individuality

človeka sa riadi predovšetkým zákonom

spätného pôsobenia. Prejavy

tohto prírodného zákona možno pozorovať

v tisícorakých formách každý

deň. Jeho podstata je veľmi jednoduchá

a možno práve preto ľuďmi ne-

Svet Grálu

29 | 2011

povšimnutá. Hovorí o tom, že každé

konanie má svoj následok a tento

následok zodpovedá druhu pôvodného

prejavu. Je však mnohonásobne

zosilnený. „Niet dymu bez ohňa,“

správne vysvetľuje pôsobenie tohto

zákona ľudová múdrosť.

V Biblii je zákon spätného pôsobenia

opísaný slovami: „Čo človek zaseje,

to aj zožne!“ V tom už tiež spočíva

odpoveď: príjemcom „úrody“ je

rovnaký človek, ktorý „sejbu“ zasial.

To sa týka aj charakterových vlastností

a sklonov každého človeka.

Povaha každého jednotlivca pri narodení

je výsledkom jeho vlastnej

činnosti a chcenia. Ona je úrodou

jeho vlastnej sejby, teda predošlých

rozhodnutí a činov.

Každý človek, keďže disponuje

slobodnou vôľou, môže rozhodovať

o druhu svojej „sejby“. Pokiaľ

sa napríklad pri životných prekážkach

opakovane rozhoduje, že ich

OSUD

bude prekonávať a neskryje sa pred

nimi, tak sa z tohto postoja môže vyvinúť

odvaha a sebadôvera. Kto naproti

tomu ihneď rezignovane zvesí

ramená, môže si vypestovať sklon

k rezignácii a zbabelosti. V priebehu

času sa môžu také vlastnosti prejavovať

stále silnejšie a nakoniec utvárať

osobnosť človeka – tak dlho, kým

opäť nezmení svoje chcenie, čím sa

zodpovedajúcim spôsobom rozvinú

iné charakterové vlastnosti.

Človek preto sám vytvoril dobré

alebo zlé „majstrovské dielo“, ktorým

sám je. Novorodenec má „nové“ iba

svoje telo. Jeho vlastná bytosť, duch,

toho veľa prežil už pred týmto pozemským

životom.

Ak napríklad Wolfgang Amadeus

Mozart hral na klavíri už vo veku

4 rokov a svoje okolie udivoval neobvyklými

hudobnými schopnosťami,

tak dôvod nebol ten, že jeho

rodičia boli hudobníci a on tento talent

po nich zdedil, ale on svoj talent

sám rozvinul v predošlých životoch.

Tento talent, podobne ako

každá iná schopnosť duše, spolurozhodoval

v procese inkarnácie pri

tom, akým rodičom sa duša narodí.

Každá vlastnosť človeka pôsobí príťažlivo

na rovnaké vlastnosti u iných

osôb. Duša, ktorá sa má kvôli ďalšiemu

vývoju vteliť do nového tela, je

priťahovaná k takým rodičom, ktorí

disponujú podobnými nadaniami,

schopnosťami, ale i slabosťami ako

má ona sama. Preto sa navonok zdá,

akoby dieťa zdedilo vlastnosti svojich

rodičov, no v skutočnosti je dôvodom

rovnakých povahových čŕt detí a rodičov

zákon rovnorodosti.

Géniovia sú často obdivovaní pre

ľahkosť, s akou sa pohybujú vo svojom

odbore. Človek má dojem, že je

pre nich všetko úplne jednoduché

a že im asi dobrá víla vložila do kolísky

výnimočné nadanie. V skutočnosti

však stojí za každou schopnosťou

veľa vynaloženej energie a práce.

Ak si dieťa „prináša so sebou“ vynikajúce

schopnosti, tak na tom pracovalo

v predošlých životoch a i v budúcnosti

bude musieť vynakladať veľa

úsilia, aby si tieto schopnosti udržalo,

alebo ich ďalej rozvíjalo.

Ak sú také „vrodené vlohy“ silne

rozvinuté, tlačia často dieťa určitým

smerom. Dieťa napríklad s istotou

prehlási, že chce byť lekárom, architektom

alebo klaviristom – a neskôr

sa ním skutočne aj stane.

Zákon sejby a žatvy, ktorý je základom

pre utváranie ľudskej osobnosti,

núti dieťa – a neskôr dospelého –

k ďalšiemu rozvoju, a to prostredníctvom

„plodov“, ktoré prináša a ktoré

motivujú človeka k ďalšiemu napredovaniu.

Každá úroda nás totiž informuje

o tom, či bola naša sejba blahodarná,

alebo nie.

POZADIE OSUDU

DIEŤAŤA

Každá inkarnácia prináša človeku

časť úrody z predošlých životov.

To sa môže prejaviť v každodenných

situáciách. Kto ostatným pomáhal,

rešpektoval ich a povzbudzoval, ten

bude to isté zažívať sám na sebe, to

znamená, že sám zažije od druhých

ľudí rešpekt, povzbudenie a pomoc

v núdzi. Kto naopak rozsieval násilie,

utláčal alebo podvádzal, bude teraz

musieť na sebe prežívať podobné

skutky, pokiaľ sa od svojej sejby vnútorne

nepolepšil. Karmické spätné

pôsobenia sa zoslabia v prípade, ak

človek rozpozná svoje chyby a vnútorne

sa zmení. K spätnému pôsobeniu

dôjde v každom ohľade, avšak

v zoslabenej podobe.

Okolnosti inkarnácie, ako aj ďalší

osud človeka, sú teda následky mnohých

rozhodnutí z predošlých dôb.

V závislosti od skúseností, ktoré

človek potrebuje na svoje ďalšie duchovné

dozrievanie, sa inkarnuje

do určitej epochy a do určitej oblasti

zeme, do doby prebytku alebo nedostatku,

kultúrneho rozmachu alebo

úpadku, do malej dedinky alebo veľkého

mesta, a potom, samozrejme, aj

do určitej rodiny. Na svojej osudovej

ceste nájde buď veľa radosti alebo

žiaľu, chorobu alebo vojnu, blahobyt,

alebo hlad atď. Dokonca medzi

ľuďmi, ktorí s ním v tomto prostredí

žijú, budú aj takí, s ktorými sa stretol

už skôr. Takéto „opätovné stretnutie“

môže človek často vytušiť. Prejaví

sa napríklad tak, že pri zoznámení

sa s novou osobou má pocit, akoby

sa už niekedy predtým videli, alebo

poznali, pričom z praktického hľadiska

to je v tomto živote vylúčené.

Spojené pôsobenie zákonov príťažlivosti

rovnorodého a spätného pôsobenia

bdie nad tým, aby každé

dieťa prišlo na svet presne na správnom

mieste a obklopené správnymi

ľuďmi. Správne osoby však nie sú tie,

ktoré by mu boli najviac sympatické,

alebo by mu učinili život čo najjednoduchším.

Sú to osoby, ktoré disponujú

takými ľudskými vlastnosťami,

ktoré osobnosť dieťaťa na svoj

vývoj najviac potrebuje. Pretože tieto

zákony pôsobia bez výnimky a všeobsiahlo,

neexistujú v oblasti inkarnácie

žiadne omyly, žiadna svojvôľa,

žiadne náhody.

Osudové udalosti v našom každodennom

živote, či už radosti alebo

problémy v rodinnom, sociálnom

a pracovnom živote, sú z veľkej časti

následkami veľmi dávnych rozhodnutí,

ale, samozrejme, aj dôsledky súčasných

rozhodnutí. Dokonca aj keď

sa vedome alebo z nedostatku odvahy

nechceme v dôležitej veci rozhodnúť

pre zmenu, toto je rozhodnutie,

alebo presnejšie vnútorný postoj,

odrážajúci hnutia duše. Ľudský duch

totiž musí podľa zákona pohybu

rozvíjať a používať svoje schopnosti.

„Kto nejde vpred, ide späť,“ vystihuje

realitu jedno porekadlo.

Svet Grálu

29 | 2011

OSUD

Svet Grálu

29 | 2011

PONAUČENIE

Z VLASTNÉHO

PREŽÍVANIA

Človek sa môže z každého zážitku

niečo naučiť, pričom toto učenie

nemáme chápať ako niečo intelektuálne.

Ide o prežitia, ktoré sa dotýkajú

ducha človeka a nie len jeho

mozgu.

Medzi intelektuálnym a duchovným

poznaním existuje veľký rozdiel.

Človek napríklad svojím rozumom

veľmi dobre chápe, že lož

a krádež nie sú správne – a napriek

tomu klame a kradne. Toto poznanie

v ňom nie je skutočne zakotvené. Až

keď sám bude musieť jedného dňa trpieť

následkom klamstva alebo krádeže,

potom možno skutočne prežije

dosah takého konania. Vlastná

skúsenosť ho naučí, a toto poznanie

si privlastní. Vryje sa nielen do pominuteľnej

pamäti mozgu, ale aj

do duše.

PREČO PRÁVE TÍTO

RODIČIA, A NIE INÍ?

Na väčšinu ľudí v priebehu života

najviac pôsobí rodinný život.

Rodičia sú pre dieťa blízkymi

osobami s rozhodujúcim vplyvom,

s ktorými žije približne prvú štvrtinu

svojho života.

Ich schopnosti a silné stránky podnecujú

deti k tomu, aby v živote konali

podobne, ich slabosti pôsobia

odpudivo a môžu dieťa primäť, aby

sa správalo inak.

Lenže aké zákonitosti potom vedú

k tomu, aby sa dieťa inkarnovalo

práve u týchto rodičov, a nie u nejakých

iných?

Rozhodujúce pôsobenie pre inkarnáciu

má duševná rovnorodosť medzi

rodičmi a dieťaťom alebo karmické

súvislosti. Dieťa mohlo byť napríklad

vo svojom predošlom živote veľkou

oporou svojej súčasnej matke a matka

má teraz príležitosť túto obetavosť

oplatiť. No dieťa mohlo mať v predošlom

živote napríklad aj nezhody

s jedným z rodičov. Teraz majú obe

„strany sváru“ príležitosť vzájomne

na sebe dozrievať a zmeniť svoj postoj

voči sebe navzájom.

Pokiaľ predošlé nesprávne počínanie

človeka spôsobilo druhému

škodu, potom je opätovné stretnutie

oboch absolútnou nevyhnutnosťou.

Aby došlo k spravodlivému vyrovnaniu,

musí páchateľ škodu na svojej

obeti opäť napraviť. K tomuto vyrovnaniu

môže nejakým spôsobom

dôjsť počas spoločného prežívania.

Blízky vzťah v rodinnom živote,

láska, ktorá sa vyvíja celkom prirodzeným

spôsobom medzi členmi

rodiny, ponúka pomoc pre nápravu

a vnútorný prerod, ktorý je základom

tohto kroku.

Karmické vlákna môžu z tohto

dôvodu pôsobiť nielen medzi rodičmi

a ich deťmi, ale prirodzene sú

do nich zapojení aj súrodenci, prarodičia,

strýčkovia, tety, bratanci

a sesternice atď.

Väčšina ľudí vo svojom vnútri cíti,

že vo „svojej“ rodine nežijú náhodne.

Všetci máme takých rodičov, akých

si zaslúžime, také deti, aké si zaslúžime

– a naše deti majú rodičov,

akých si zaslúžia.

VYBERÁ SI DIEŤA

SVOJICH RODIČOV?

Môžeme sa stretnúť s názorom,

že si človek na onom svete pred

inkarnáciou vyhľadáva svojich rodičov

vedome s ohľadom na určité

ciele. V skutočnosti však v týchto veciach

neexistuje žiadna svojvoľná sloboda.

Želania a túžby, samozrejme,

môžu udávať smer, ale človek nedokáže

zmeniť vlastnú povahu „obratom

ruky“, ani prestrihnúť svoje osudové

vlákna. V konečnom dôsledku

preto zákony príťažlivosti rovnorodého

a spätného pôsobenia dovedú

každého človeka presne k „jeho“ rodičom.

Ak sa niekto inkarnuje, tak je

to preto, lebo si už prežil svoju

časť vývoja na onom svete a musí

na zemi zbierať skúsenosti, uvoľňovať

osudové vlákna, alebo splniť

inú úlohu.

Názor: „Vybral som si svojich rodičov

pre túto inkarnáciu“ súhlasí

preto všeobecne iba v tom zmysle, že

sme dávnejšie sami učinili mnohé

rozhodnutia, ktoré sformovali našu

osobnosť a osud, a to nás potom

v novom pozemskom živote priviedlo

do konkrétneho prostredia

a ku konkrétnym rodičom.

OKAMIH NARODENIA

A ASTROLÓGIA

Skutočnosť, že osobnosť a osud

dieťaťa sú výsledkom rozhodnutia

jeho vlastnej slobodnej vôle, stojí

na prvý pohľad v rozpore s astrológiou,

ktorá predsa vychádza z toho,

že existuje súvislosť medzi osobnosťou

a osudom dieťaťa a postavením

hviezd v okamihu narodenia.

Dieťa však v skutočnosti nemá určitý

charakter a určitý osud preto, že

hviezdy stáli na nebi v určitej konštelácii.

Naopak, človek sa narodil

pod týmto vyžarovaním hviezd, pretože

má určitý charakter, ktorý sa

zhodoval s touto konšteláciou hviezd

v dobe narodenia.

Predtým sme si síce povedali, že

nám zákon spätného pôsobenia prináša

plody vlastnej sejby, čiže karmu

alebo osud, no doteraz sme sa ešte

nezaoberali tým, ako to konkrétne

prebieha. Tento proces súvisí s planétami

našej slnečnej sústavy ako

aj s ďalšími nebeskými telesami. Ich

žiarenia tvoria „kanály“, cez ktoré

akoby „pritekala“ z vesmíru karma

ku každému človeku. Abd-ru-shin

k tomu píše vo svojej prednáške

„Astrológia“: „Žiarenie hviezd tvorí

len cesty a prieplavy, po ktorých

môže sústredenejšie prenikať všetko

jemnohmotne živé k ľudskej duši, aby

sa tam prejavilo. Obrazne vyjadrené,

možno povedať: hviezdy dávajú signál

pre obdobia, v ktorých sa vracajú

po ich lúčoch spätné účinky a iné

vplyvy, aby sústredenejšie a zomknutejšie

mohli prúdiť k človeku. K nepriaznivým

alebo nepriateľským žiareniam

hviezd sa pridružia zlé prúdy,

vznášajúce sa pre dotyčného človeka

v jemnohmotnom svete; naproti

tomu k priaznivým žiareniam sa pripájajú

len dobré prúdy v dôsledku

rovnorodosti.“ („Vo svetle Pravdy“,

zväzok II, prednáška 26)

Neexistuje teda žiadny rozpor medzi

astrológiou a skutočnosťou, že si

svoj osud formujeme sami. Hviezdy

neurčujú náš osud, len prispievajú

k tomu, že sa môže sformovať. Vyžarovanie

hviezd umožňuje, aby ku

každému z nás prichádzalo to, čo si

zaslúžime.

Každý človek sa narodí za určitého

vyžarovania hviezd, pretože je

vnútorne rovnorodý s ich energiami.

Okamih narodenia predstavuje moment,

v ktorom je človek na jednej

strane duševne a na druhej strane

telesne zrelý pre hrubohmotný svet

a jeho vnútorný stav harmonicky ladí

s určitou dobou a určitým miestom,

aby v priebehu ďalšieho života prežil

celkom určitý sled udalostí.

Nie je preto vhodné, aby sa okamih

narodenia svojvoľne menil, napríklad

cisárskym rezom z pohodlnosti

matky skôr, než sa spontánne

dostavia pôrodné bolesti. Také zásahy

umelo posúvajú hodinu narodenia

dopredu, a čím viac sa prichádzajúce

dieťa vzdiali od zákonitosťami

určeného ideálneho času prirodzeného

pôrodu, tým viac námahy potom

musí inkarnovaná duša vynaložiť,

aby sa prispôsobila svojmu telu

a životným okolnostiam.

Pokiaľ však musí k pôrodu dôjsť

z nevyhnutných lekárskych dôvodov

pred vypočítaným termínom, môže

byť táto udalosť prirodzene už súčasťou

osudu dieťaťa.

Christopher Vasey •

vasey@svetgralu.sk

Svet Grálu

29 | 2011

TÉMA

Ukážka z knihy: Poznej svého anděla

Musela jsem opět na vyšetření

na kliniku, na univerzitní

kliniku, kde jsem ještě nebyla.

Chtěla jsem se nejdříve bránit,

brzy jsem si však všimla, že nemám

žádnou šanci; vzdala jsem se tedy

svému osudu. Od oné nehody jsem

do žádné nemocnice nevstoupila a to

bylo už několik let. Už zdaleka se mě

zmocňoval nedobrý pocit. Když jsem

pak stanula v bráně, vylekala jsem

se k smrti. Poprvé od doby, co jsem

mohla ‚vidět‘, se mě zmocnila nepopsatelná

úzkost. Byl to obraz chaosu.

Duchové žijících i mrtvých zvířat

a lidí, všechno byla jediná vřící černá

masa. Nade vším ležel obrovský duchovní

výkřik o pomoc. Jak zde

mohl člověk pracovat, aniž by ho to

drtilo? Řekli mi, že zde zůstanu dva

dny. Třásla jsem se po celém těle. Nemohla

jsem meditovat. Bez přestání

do mě bušily stíny, nenechaly mi ani

nejnepatrnější místo klidu. Prosila

jsem Michaela o pomoc, teprve pak

se mi podařilo světelným křížem

dosáhnout trochu volného místa

a klidu. Nikdy mi nebylo jeho působení

tak zřejmé jako zde. Jeho

paprsky vytvořily ochrannou zeď,

která mě zahalila. Ale na spánek nebylo

ani pomyšlení. Jakmile mě nechali

lékaři v klidu, uchylovala jsem

se k Michaelovi.

„Mnozí zde musí strávit celý život!“

Prohlížela jsem si lékaře a sestry.

Vypadali jako zajatci v hradě

stínů. Stíny přicházely ze všech

stran, táhly se za nimi, vysávaly

je. Kdo zde chtěl přežít, musel mít

opravdu otrlou povahu – anebo být

svatý. Některé z těchto svatých jsem

mohla vidět. Jako ochranný stan je

obklopovaly modlitba a láska. Pokorně

sloužili všem, drželi ustavičně

kousek míru v rukou a rozdělovali

těm, kteří po něm natahovali ruce.

Porozumění, dobrota a útěcha za-

Svet Grálu

29 | 2011

halovaly i jejich pacienty do ochranného

pláště. Energie, kterou neustále

šířili, tekla nepřetržitě z duchovní

říše, nikdy nevysychající pramen pro

toho, kdo o to prosí a modlí se za to.

Pod mým pokojem musela být

předsíň k peklu. Jen s Michaelovou

ochranou jsem se tam odvážila. Byly

to ‚duše‘ desetitisíců zvířat, které jako

vlnící se moře slz, strachu a nářků plnily

prostory. Nikdy jsem neviděla

nic strašlivějšího, nikdy větší utrpení.

Tato zvířata byla vystavena nepopsatelnému

trápení. Bylo to peklo!

Vytvořené nejstrašnějším zločinem

lidstva, vivisekcí. Tato zvířata operovali

při vědomí, bez uspání. Kdyby

existovala škola pro ďábla, muselo

by to být zde! Duše zvířat, jinak tak

veselých bytostí, byly zohaveny až

k nepoznání. Duše zvířat nevězí tak

pevně v těle jako u lidí. Proto snáší

zvíře ‚normální‘ bolest mnohem lehčeji.

Zvíře netrpí zpravidla při zranění

a nemoci zdaleka tak silně jako

člověk. Myš, s kterou si hraje kočka,

zebra, kterou zabil lev, moucha, kterou

zajal pavouk, tím netrpí. Jejich

duše se vzdálí od těla tak daleko, že

tím zůstává neobtěžována. Jen nelidské

mučení může vést u zvířete

k tomu, že jeho duše je do toho vtažena,

že trpí pekelná muka a tím je

znetvořena tak, jak jsem to našla zde.

„Proč? K čemu?“

Odpověď na to není možná.

„Tak jako nemůže vyrůst z války

nikdy pravý mír a z neštěstí druhých

nikdy štěstí, tak se nedá utrpením

druhých překonat vlastní nemoc.

Z bolesti, bídy a smrti se nemůže nikdy

zrodit zdraví – i když se jedná

nebo právě když se jedná o zvířata.

Léky a operační metody vyvinuté

prostřednictvím pokusů se zvířaty

mohou být na první pohled nápomocné

při mnoha onemocněních.

Vesměs však způsobují už svými vedlejšími

účinky daleko více škody než

užitku, nehledě vůbec na duchovně-

-duševní následky, které jsou ještě

mnohem těžší. Smrt nemůže vytvořit

žádný život. To je zákon!“

Nemohli jsme ani poskytnout pomoc.

Bylo to příliš děsné! Byla jsem

šťastná, že jsme odtud rychle odešli.

Ale obrazy mi zůstaly po celý život

v paměti. Strašlivé zachvívání, které

z toho místa vycházelo, drželo celou

kliniku v zajetí.

Příštího rána mne vyšetřil doktor

Stern. Byl to ‚náhodou‘ tentýž lékař,

který mě tak trápil při mém prvním

pobytu v nemocnici po mém narození.

Ale tentokrát se mi podařilo

potlačit hněv a výčitky, ba dokonce

je přeměnit v lásku.

„Je zajatcem svého povolání,“ řekl

Michael. „Celá léta už od svých studií

je zde vystaven tomuto zachvívání.

Musí sám provádět pokusy na zvířatech.

Celá léta mu vtloukají do hlavy, že

přístroje jsou to jediné, na co se může

spolehnout. O intuici nemluví nikdo.

Bůh se hodí pro všechny případy ještě

tak do pohádek. Tato škola nedává jinou

volbu. Podívej se na doktora Sterna

pořádně. Není zlý. Je přesvědčen, že

činí správně. Je přesvědčen, že jen tak

lze léčit. Kdo se ve svém vzdělání naučil

důvěřovat pouze přístrojům, kdo

se naučil pozorovat pouze nemocné

části těla a ne člověka jako celek, kdo se

naučil, že se nesluší ukazovat city, kdo

je pak bez Boha vržen na tuto kliniku,

vystaven neustále jejímu negativnímu,

zničujícímu zachvívání, kdo ‚pije krev‘

pokusných zvířat, kdo považuje utrpení

za normální, jak sem má přinášet

schopnost vcítění se a lásku? Ptej se

raději, jak je možné, že stále ještě existují

mnozí, kteří prošli těmito mlýny

a pro něž přesto není láska a pomoc

cizí slovo, kteří dokáží spolucítit a při

všem, co musí dělat, vidí před sebou

celého člověka.“

Benjamin Klein

Poznej svého anděla

Je telesné postihnutie naozaj len ranou osudu? •

Spočíva zmysel života len v tom, aby sme si užili čo najviac zábavy? •

Kde sú skutočné príčiny chorôb a ako sa pred nimi ochránim? •

Kto vôbec som? •

Prečo tu som? •

Prečo robím stále rovnaké chyby? •

Čo je to boj, vojna, mier, smrť? •

Kto je Boh? •

Barbara, telesne postihnuté dievča, a Michael, jej ochranca, nám ukazujú všedné

veci v celkom inom svetle. Román, ktorý nás povedie do duchovného sveta.

Integrál Brno, 7. vydanie, 2009; 114 strán, formát A5, pevná väzba, laminované dosky, ISBN 978-80-87176-04-7

Knihu Poznej svého anděla si môžete objednať prostredníctvom priloženého kupónu

alebo v našom on-line obchode na www.svetgralu.sk

Svet Grálu

29 | 2011

NÁZORY

Svet Grálu

29 | 2011

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

Číslo 29/2011, vyšlo 1. 9. 2011.

Redakcia:

SVET GRÁLU n. o.

Vojenská 9, 040 01 Košice

Adresa administrácie:

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),

Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),

Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)

Prekladatelia a korektori:

Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,

Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,

Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch

Vydavateľ:

Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart

www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu n. o.

Administrácia SG,

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala (Bratislava),

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)

Distribúcia:

Tomáš Mešťánek (Bratislava)

Marketing:

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)

On-line obchod:

Maroš Látal (Bratislava)

Grafika:

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Ráztočno), Alena Nairn (Praha),

Martin Pukančík (Košice), Pavel Patloch (Karviná)

Tlač:

Grafico s.r.o., Opava

Ilustrácie:

• DepositPhotos.com: Giordano Aita, Brescia, Italy (titul); Nikhil Gangavane,

Pune, India (5); Vitaly Valua, Russian Federation (6); Monkey Business,

London , United Kingdom (7); Елена Вишневская, Новосибирск,

Russian Federation (8); Ingrid Balabanova, Germany (9); Дмитрий Гооль,

Лениногорск, Russian Federation (10); Tobias Naumann, Wetzlar, Germany

(12); Kostyantin Pankin, San Marcos, United States (13); Andrejs Pidjass,

Riga , Latvia (15); Ilya Andriyanov, Ivanovo, Russian Federation (16); Ksenia

Palimski, Chisinau, Moldova (28); Lein De León Yong, Mexico, Mexico (38);

Gang Liu, San Jose, United States (44); Tomwang, Taiwan (45); Rainer Plendl,

Nanaimo, Canada (45); Pavol Kmeto, Trencin, Slovakia (47); Iqoncept, United

States (48); SVLuma, Brooklyn, United States (48); Catalin Petolea, Pitesti,

Romania (50); Sebastian Wahsner, Trier, Germany (50); 4730652Alexander

Shalamov, Espoo, Finland (50); Denis Raev, Moscow, Russian Federation (52);

Dmitriy Karelin, Tambov, Russian Federation (53); Liudmila Pantelejenkova,

Jonava, Lithuania (53); Plrang, Warszawa, Poland (zadná strana)

• Flickr.com: OakleyOriginals (32)

• G. von Pohl: (30–31)

• Svět Grálu: (2, 4, 14–15, 21, 33, 55)

• GralsWelt: (titul, 4, 22–26)

• Dezider Miškaň: (4, 34–37)

Cena:

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu

si možno objednať na adrese:

Nováčkova 26, 614 00 Brno

www.svetgralu.cz

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.

redakcia

Nečakaná návšteva

onoho sveta

Zaujímam sa o veci, ktoré som dlho

považovala za zbytočné, a dlho som

apelovala aj na iných, aby ma z takých

tém vynechali. Nie som neveriaca,

práve naopak, no hmatateľné

veci boli pre mňa omnoho dôveryhodnejšími

ako dohady. No ktosi

tam na druhej strane má za úlohu

približovať ľudstvo viac a viac k tomu,

aby sme si uvedomili svoju zraniteľnosť,

nepatrnosť, potrebu a hlavne

podstatu vlastnej existencie ako takej.

Viem, o čom píšem, lebo som si

to mohla vyskúšať, „bolo mi to dovolené“.

Odvtedy som pochopila že my

ľudia sme ako malé mravce, ktoré sa

pohybujú sem a tam, a len niektorí

si uvedomujú, že ich život sa mohol

skončiť, už keď sa narodili, no máme

smer, cestu, a len jedna pätina sa dokáže

s tým stotožniť. Zažila som počas

svojej srdcovej arytmie tzv. odchod

z tohto sveta aj príchod naspäť.

Keď som sa o tom rozprávala so známou

farárkou, tak mi povedala, že

som odklonená ďaleko od viery, aby

som sa vrátila. Moja psychologička

tiež nebola nadšená. Povedala, aby

som sa veľmi neprehĺbila do tejto

témy, vraj to škodí. No po dlhých

úvahách a pokojných meditáciách

som pochopila, že celé univerzum

ako také ,,smrť – Boh – Ježiš – reinkarnácia

– duša“ má takú istú podstatu

ako ,,umývanie zubov“. V prapodstate

týchto vecí nemôžeme nič

zmeniť, teda okrem jedného – spôsob,

ako budeme žiť a ako odchádzať.

Najprv som sa veľmi bála, keď

som sa ráno prebudila. No keď som

si prešla spomienky, tak som pochopila,

že to bolo krásne. Kým to ostatní

neprežijú a nepochopia svoju

slabosť nad vlastnou existenciou,

nikdy tomu neuveria. Od tých čias

sa ku mne počas spánku prihovorili

mnohé udalosti, ktoré mali o pár

mesiacov aj význam. Tu je môj príbeh:

bola som na hrane nervového

zrútenia, lebo manžel bol tvrdý alkoholik...

tri deti, každodenné hádky

a potom srdce. Denno-denne som sa

modlila, aby sa to skončilo. A prišlo

to, na čo som nikdy ani len nepomyslela.

Stála som v lese a uvidela

osobu, ktorá stála pri strome a vzápätí

sa stratila. Tak som sa podišla

pozrieť, čo sa deje, no v tej chvíli som

pocítila ako také vcucnutie. Ocitla

som sa v miestnosti, bola chladná

a pripomínala mi patológiu. Okolo

mňa sa objavili malé stvorenia ako

detičky, tíško mi šepkali, aby som sa

nebála, až zrazu z chodby prichádzali

pomalé a ťažké kroky. Ukázali mi,

aby som prešla do vedľajšej miestnosti.

Strach ma objímal, no ktosi

alebo čosi mi našepkávalo, až som

pocítila pokoj. Vošla som teda do tej

izby oproti, v rohu miestnosti stál

neskutočne veľký stôl, za ním sedela

osoba - do tváre som jej nevidela, ale

mala som pocit, akoby to bola žena.

Mala na hlave veľkú kapucňu, ktorá

bola súčasťou jej oblečenia, bola celá

NÁZORY

v čiernom. Do tváre som jej stále nevidela

a vo chvíli krátkeho uvažovania,

kto je, sa na stole objavila mohutná

kostnatá strašne chudá ruka

a až vtedy som si všimla, že na stole

leží neskutočne veľká kniha. Tou

chudou rukou po nej prešla a v hlave

sa mi objavil hlas „ešte nie, ešte tu

nie je čas“. A po tejto úvahe som

sa ocitla niekde úplne inde. Okolo

mňa sa objavili toľkí prechádzajúci

sa ľudia, až som si myslela, že som

na nejakej dovolenke. Potom som si

všimla dvere, nad ktorými bola markíza,

podišla som k nim a keď som

vošla dnu, uvidela som akoby lavice

v triede a tam zopár ľudí. No vtedy

som už mala na mále a rozplakala

som sa. Ozval sa hlas, prečo plačeš?

Lebo neviem, kde som a prečo som

tu! Vtedy som si všimla, s kým sa

zhováram. Bola to kolegyňa mojej

mamy, ktorá zomrela keď som mala

asi 11 rokov a teraz mám 36. Teta Ruženka

a vy ste tu prečo? No ja som tu

preto, lebo aj my sa musíme pripraviť

na príchody tých, ktorí prídu po nás

(vtedy mi to nedalo zmysel). Vo dverách

sa ozval ku mne akýsi hlas, no

nikoho som nevidela. Teta sa rýchlo

prihovorila „ak sa vrátiš, povedz

mame, že sa mám dobre a že veľa

na ňu myslím“. Vtedy som sa postavila

a vyšla von, celý čas som cítila, že

za mnou niekto stojí, no po otočení

som vždy pocítila telepatickú vetu

neotáčaj sa (vždy z pravej strany).

Možno to znie humorne, ale objavili

sa predo mnou akési nad zemou

plachtiace sa skútre. Dva boli predo

mnou, jeden bol v strede a jeden bol

za mnou. Pochopila som, že to čaká

na mňa. No otázku, prečo na mojom

nesvieti svetlo, mi môj strážny

hlas odpovedal: „tvoj nemusí, my ťa

povedieme“. Strach zo mňa opadol

a síce nesmelo som sa usadila. Zrazu

som uvidela pred sebou svetlá a pocítila

vánok, ktorý sa mi tlačil do tváre.

Mala som silný pocit voľnosti. Prichádzala

zákruta a ako v lete pri silnom

mesačnom svite počas splnu

som videla vysoké stráne a po pravici

čiernu roklinu s nekonečnou hĺbkou,

z ktorej ma zamrazilo. V tom okamihu

sa tí dvaja spredo mňa stratili

a v momente som uvidela z diaľky

sa blížiacu svetelnú rúru na konci

s otvorom a zeleňou, ktorá sa blížila

neskutočne rýchlo, kým som sa spamätala

bola som vonku. Ten prechod

,,skrz“ bol, ako keď do vysávača vsajete

ponožku. Ocitla som sa v tom

istom lese. Cítila som v tvári slnko,

vtedy som otvorila oči a prebrala sa.

Ležala som na posteli a mala som neskutočne

ťažké ruky aj nohy. Po zorientovaní

sa som zišla k mame, ešte

spala. Zobudila som ju, lebo som si

pamätala odkaz. Mami, pozdravuje

ťa teta Ruženka, chudera bola v šoku

a nechápala, čo chcem. Chvíľu trvalo,

kým sa prebrala, všetko som

jej vyrozprávala, no potrebovali sme

dôkaz. Čo mala teta oblečené? Mala

na sebe sivý kostým a bielu blúzku,

to ju dostalo. V tom bola predsa pochovaná,

iba toľko dokázala povedať.

No ja som nebola na jej pohrebe,

takže som ju nevidela... Pochopila

som, že mám možnosť ísť ďalej, povedať

ostatným, že na druhú stranu

ideme len ako farebné duše, naša

farba sa mení podľa toho, akým životom

sme žili, tam sa rozhodnú, kam

nás zadelia. Tešme sa z každého dňa,

ktorý máme a rozdávajme lásku, lebo

presne tá čistá a úprimná láska nás

robí farebnými a pre Boha potrebnými

– a áno vraciame sa, som si tým

skoro istá, lebo chyby sa musia napravovať

a kto iný než my ich musíme

napraviť. Teraz už viem, kto ma

sprevádzal, bol to môj anjel a teraz,

keď si naň spomeniem, mám taký

príjemný pocit. Ľudia sa boja fyzickej

smrti a som toho názoru, že je lepšie

nevedieť, kedy príde koniec. Každý

deň vstávajme s pocitom, že dnešný

deň bude krásny, lebo si ho riadime

my. Aj keby

sme len podali

pohár jednému

smädnému, tak

sa to objaví na našej

duši, ako dobrý

bod. Ľudia, ktorí sa utápajú v alkohole,

peniazoch, drogách, sexe,

sa vrátili preto, lebo minulé životy

premrhali, no zabudli prečo sú tu,

a tak to bude znovu a stále dookola,

až kým to nebude dokonalé. Život je

krásny ale krátky, tak si ho chráňme

a vážme, rozdávajme lásku a ošetrujme

rany tých, ktorí nás potrebujú...

(meno v redakcii)

Globalizácia a naša

spoločnosť

Vážená redakcia,

najnovšie číslo Sveta Grálu (SG28)

prinieslo aj články so spoločenskou

tematikou, teda tým, čím bytostne

žijú dnes už stovky miliónov ľudí

po celom svete. Globalizovaná spoločnosť

sa dostáva do extrémnej nerovnováhy

– hŕstka bohatých bohatne

doteraz rekordným tempom,

zatiaľ čo sa podstatná časť strednej

vrstvy prepadá do chudoby a chudoba

sa ocitá v podmienkach biedy –

preto je naozaj dobre, že sa reflektujú

tieto skutočnosti aj v tomto časopise,

čo veľmi oceňujem.

(meno v redakcii)

www.svetgralu.sk

Svet Grálu

29 | 2011

Viera bez pochopenia je len myšlienková lenivosť!

Tá nevedie ducha nahor, ale ho tlačí dole.

Preto sa dívajme nahor, máme skúmať, pátrať.

Túžba po poznaní v nás nie je nadarmo.

Abd-ru-shin, Posolstvo Grálu

SG29

products

Resources

Company

SG29

Delete template?

Save as template?

products

Resources

Company