You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Michael Oort<br />
„Kým žijú deti na ulici...“<br />
inshasa, hlavné mesto demokratickej<br />
republiky Kongo, Afrika:<br />
K<br />
v Mbongwane, v jednej z najchudobnejších<br />
štvrtí miliónového mesta, sa<br />
nachádza obdivuhodné stredisko pre<br />
deti bez domova „Pomoc zanedbaným<br />
deťom“ (L´aide à l`enfance dèfavorisè“,<br />
ďalej: AED).<br />
Stredisko AED vzniklo v roku 1966<br />
na podnet istého belgického právnika.<br />
Odvtedy sa stará o deti, ktoré sa ocitli<br />
na ulici a snaží sa ich začleniť späť do<br />
spoločnosti. V roku 1970 dosiahlo oficiálne<br />
uznávaný štatút spolku. AED<br />
dodnes bojuje o potrebné finančné prostriedky.<br />
Na Svet Grálu sa obrátil s naliehavou<br />
prosbou o podporu a pomoc.<br />
Spolok AED má v súčasnosti už<br />
osem centier – tri pre chlapcov a päť<br />
pre dievčatá. Domovy pre dievčatá sú<br />
menšie, celkový počet chlapcov totiž<br />
prevažuje.<br />
V štvrti Mbongwana býva teraz<br />
okolo sto chlapcov. Celodennú starostlivosť<br />
im zabezpečuje 23 pracovníkov<br />
podporovaných 240 dobrovoľníkmi.<br />
Tí sa snažia v nebezpečných častiach<br />
mesta zanedbané deti čo najskôr objaviť<br />
a podchytiť. Vyhľadávajú deti na<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
29 | 2011<br />
problémových miestach ako sú trhy,<br />
veľké autobusové zastávky či smetiská.<br />
V Kinshase žije v súčasnosti viac ako<br />
12 miliónov ľudí a ich počet stále rastie.<br />
Sú za tým vojnové nepokoje na východe<br />
krajiny. Tak sa do ťažkej situácie<br />
bez domova dostáva čoraz väčší počet<br />
detí. Práve tým sa spolok snaží pomôcť.<br />
Pracovníci pomerne presne vedú zápisy:<br />
odkiaľ asi ohrozené dieťa pochádza<br />
a z akých rodinných pomerov<br />
vyšlo, aj o prekonaných problémoch<br />
či možných ťažkostiach v budúcnosti.<br />
Stredisko AED nám predstavil jeho<br />
riaditeľ pán Kambana. Podľa jeho názoru<br />
je mimoriadne dôležité, aby sa<br />
problémové deti – budúci zverenci –<br />
podchytili čo najskôr. Čím dlhšie totiž<br />
žije dieťa na ulici, tým horšie sa neskôr<br />
začleňuje späť do rodiny a spoločnosti,<br />
vysvetľuje. Deti končia podľa neho na<br />
ulici z najrôznejších dôvodov. Niektoré<br />
sú sirotami, iné vlastní žijúci rodičia<br />
zavrhli. Mnohé sa stali detskými<br />
vojakmi na východe krajiny, ďalšie boli<br />
už trestané, prípadne prejavujú násilnícke<br />
sklony v správaní. O iných si rodičia<br />
mysleli, že sú prekliate, a preto<br />
ich vyhodili z domu.<br />
Tradícia „prekliatia“ v Kongu stále<br />
prežíva. Deti s nápadným správaním<br />
často prehlásia ich rodičia za „prekliate“<br />
a rýchlo sa ich zbavia. Obávajú<br />
sa totiž, že prinášajú rodine nešťastie,<br />
vysvetľuje riaditeľ Kambana.<br />
„Neskôr, keď sa deťom viditeľne dobre<br />
darí a majú v rukách remeslo, keď neprejavujú<br />
žiadne výstrelky, rodičia ich<br />
často kontaktujú,“ hovorí. Od detí si<br />
totiž sľubujú peniaze. Za svoju viac<br />
ako 25-ročnú prax ešte nikdy naozaj<br />
prekliate dieťa nestretol, dodáva.<br />
Keď sú deti do centra prijaté, nanovo<br />
si zvykajú na pravidelný režim<br />
dňa: spánok, stravu, šport. Stará sa<br />
o ne lekár a navštevujú školu. Veľký<br />
dôraz sa kladie na školskú a pracovnú<br />
integráciu. Nejde totiž len o zozbieranie<br />
detí z ulice, majú za cieľ priviesť<br />
ich späť do školy aj mimo centra. Tamojší<br />
učitelia preto musia prekonávať<br />
veľké prekážky, na prvom mieste<br />
analfabetizmus. Mnoho detí sa totiž<br />
nikdy neučilo čítať a písať. Tieto<br />
snahy znejú pekne, no v praxi to<br />
vôbec nie je jednoduché – nedostatok<br />
financií je badateľný na každom<br />
kroku.