You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
NÁZORY<br />
v čiernom. Do tváre som jej stále nevidela<br />
a vo chvíli krátkeho uvažovania,<br />
kto je, sa na stole objavila mohutná<br />
kostnatá strašne chudá ruka<br />
a až vtedy som si všimla, že na stole<br />
leží neskutočne veľká kniha. Tou<br />
chudou rukou po nej prešla a v hlave<br />
sa mi objavil hlas „ešte nie, ešte tu<br />
nie je čas“. A po tejto úvahe som<br />
sa ocitla niekde úplne inde. Okolo<br />
mňa sa objavili toľkí prechádzajúci<br />
sa ľudia, až som si myslela, že som<br />
na nejakej dovolenke. Potom som si<br />
všimla dvere, nad ktorými bola markíza,<br />
podišla som k nim a keď som<br />
vošla dnu, uvidela som akoby lavice<br />
v triede a tam zopár ľudí. No vtedy<br />
som už mala na mále a rozplakala<br />
som sa. Ozval sa hlas, prečo plačeš?<br />
Lebo neviem, kde som a prečo som<br />
tu! Vtedy som si všimla, s kým sa<br />
zhováram. Bola to kolegyňa mojej<br />
mamy, ktorá zomrela keď som mala<br />
asi 11 rokov a teraz mám 36. Teta Ruženka<br />
a vy ste tu prečo? No ja som tu<br />
preto, lebo aj my sa musíme pripraviť<br />
na príchody tých, ktorí prídu po nás<br />
(vtedy mi to nedalo zmysel). Vo dverách<br />
sa ozval ku mne akýsi hlas, no<br />
nikoho som nevidela. Teta sa rýchlo<br />
prihovorila „ak sa vrátiš, povedz<br />
mame, že sa mám dobre a že veľa<br />
na ňu myslím“. Vtedy som sa postavila<br />
a vyšla von, celý čas som cítila, že<br />
za mnou niekto stojí, no po otočení<br />
som vždy pocítila telepatickú vetu<br />
neotáčaj sa (vždy z pravej strany).<br />
Možno to znie humorne, ale objavili<br />
sa predo mnou akési nad zemou<br />
plachtiace sa skútre. Dva boli predo<br />
mnou, jeden bol v strede a jeden bol<br />
za mnou. Pochopila som, že to čaká<br />
na mňa. No otázku, prečo na mojom<br />
nesvieti svetlo, mi môj strážny<br />
hlas odpovedal: „tvoj nemusí, my ťa<br />
povedieme“. Strach zo mňa opadol<br />
a síce nesmelo som sa usadila. Zrazu<br />
som uvidela pred sebou svetlá a pocítila<br />
vánok, ktorý sa mi tlačil do tváre.<br />
Mala som silný pocit voľnosti. Prichádzala<br />
zákruta a ako v lete pri silnom<br />
mesačnom svite počas splnu<br />
som videla vysoké stráne a po pravici<br />
čiernu roklinu s nekonečnou hĺbkou,<br />
z ktorej ma zamrazilo. V tom okamihu<br />
sa tí dvaja spredo mňa stratili<br />
a v momente som uvidela z diaľky<br />
sa blížiacu svetelnú rúru na konci<br />
s otvorom a zeleňou, ktorá sa blížila<br />
neskutočne rýchlo, kým som sa spamätala<br />
bola som vonku. Ten prechod<br />
,,skrz“ bol, ako keď do vysávača vsajete<br />
ponožku. Ocitla som sa v tom<br />
istom lese. Cítila som v tvári slnko,<br />
vtedy som otvorila oči a prebrala sa.<br />
Ležala som na posteli a mala som neskutočne<br />
ťažké ruky aj nohy. Po zorientovaní<br />
sa som zišla k mame, ešte<br />
spala. Zobudila som ju, lebo som si<br />
pamätala odkaz. Mami, pozdravuje<br />
ťa teta Ruženka, chudera bola v šoku<br />
a nechápala, čo chcem. Chvíľu trvalo,<br />
kým sa prebrala, všetko som<br />
jej vyrozprávala, no potrebovali sme<br />
dôkaz. Čo mala teta oblečené? Mala<br />
na sebe sivý kostým a bielu blúzku,<br />
to ju dostalo. V tom bola predsa pochovaná,<br />
iba toľko dokázala povedať.<br />
No ja som nebola na jej pohrebe,<br />
takže som ju nevidela... Pochopila<br />
som, že mám možnosť ísť ďalej, povedať<br />
ostatným, že na druhú stranu<br />
ideme len ako farebné duše, naša<br />
farba sa mení podľa toho, akým životom<br />
sme žili, tam sa rozhodnú, kam<br />
nás zadelia. Tešme sa z každého dňa,<br />
ktorý máme a rozdávajme lásku, lebo<br />
presne tá čistá a úprimná láska nás<br />
robí farebnými a pre Boha potrebnými<br />
– a áno vraciame sa, som si tým<br />
skoro istá, lebo chyby sa musia napravovať<br />
a kto iný než my ich musíme<br />
napraviť. Teraz už viem, kto ma<br />
sprevádzal, bol to môj anjel a teraz,<br />
keď si naň spomeniem, mám taký<br />
príjemný pocit. Ľudia sa boja fyzickej<br />
smrti a som toho názoru, že je lepšie<br />
nevedieť, kedy príde koniec. Každý<br />
deň vstávajme s pocitom, že dnešný<br />
deň bude krásny, lebo si ho riadime<br />
my. Aj keby<br />
sme len podali<br />
pohár jednému<br />
smädnému, tak<br />
sa to objaví na našej<br />
duši, ako dobrý<br />
bod. Ľudia, ktorí sa utápajú v alkohole,<br />
peniazoch, drogách, sexe,<br />
sa vrátili preto, lebo minulé životy<br />
premrhali, no zabudli prečo sú tu,<br />
a tak to bude znovu a stále dookola,<br />
až kým to nebude dokonalé. Život je<br />
krásny ale krátky, tak si ho chráňme<br />
a vážme, rozdávajme lásku a ošetrujme<br />
rany tých, ktorí nás potrebujú...<br />
(meno v redakcii)<br />
Globalizácia a naša<br />
spoločnosť<br />
Vážená redakcia,<br />
najnovšie číslo Sveta Grálu (SG28)<br />
prinieslo aj články so spoločenskou<br />
tematikou, teda tým, čím bytostne<br />
žijú dnes už stovky miliónov ľudí<br />
po celom svete. Globalizovaná spoločnosť<br />
sa dostáva do extrémnej nerovnováhy<br />
– hŕstka bohatých bohatne<br />
doteraz rekordným tempom,<br />
zatiaľ čo sa podstatná časť strednej<br />
vrstvy prepadá do chudoby a chudoba<br />
sa ocitá v podmienkach biedy –<br />
preto je naozaj dobre, že sa reflektujú<br />
tieto skutočnosti aj v tomto časopise,<br />
čo veľmi oceňujem.<br />
(meno v redakcii)<br />
www.svetgralu.sk<br />
57<br />
Svet Grálu<br />
29 | 2011
Change language