You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
CIVILIZÁCIA<br />
pohybu, pričom vzniká vodný vír<br />
otáčajúci sa v smere hodinových ručičiek.<br />
Ten so sebou strháva rýchlosťou<br />
jedenásť centimetrov za sekundu<br />
prakticky všetky vodou unášané<br />
predmety medzi Japonskom na jednej<br />
strane a USA na druhom konci<br />
Pacifiku a stláča ich do svojho stredu,<br />
kým časť z nich neklesne navždy ku<br />
dnu. Cynici preto oprávnene hovoria<br />
o „splachovaní toalety bez odtoku“.<br />
Okrem severného tichomorského<br />
prúdu existuje na našej planéte ešte<br />
niekoľko ďalších „morských vírov“<br />
a takmer vo všetkých týchto morských<br />
„zhromaždiskách“ sa našli<br />
znepokojivo vysoké koncentrácie<br />
odpadkov, a to najmä z plastu.<br />
KAŽDÝ ROK<br />
SA DO MORA<br />
DOSTANE 6 MILIÓNOV<br />
TON PLASTU!<br />
Z každoročnej celosvetovej výroby<br />
240 miliónov ton plastov sa podľa<br />
vedeckého grémia OSN pre výskum<br />
znečisťovania oceánov GESAMP dostane<br />
do morí a oceánov našej planéty<br />
viac ako šesť miliónov ton odpadu.<br />
Všimnite si dobre: rok čo rok! Celých<br />
80 percent tohto odpadu pochádza<br />
zo zemského povrchu. Nemalá časť<br />
odpadu je odviata vetrom priamo zo<br />
skládok. Najmä neoplotené „smetiská“<br />
v rozvojových krajinách sú trvalým<br />
zdrojom veľkého množstva fólií, vrecúšok<br />
alebo zvyškov styroporu. Podľa<br />
prepočtov organizácie „Marine Conservation<br />
Trust“ pochádza napríklad<br />
celá jedna tretina z odpadkov váľajúcich<br />
sa na britských plážach.<br />
Zvyšných jeden a pol milióna ton sa<br />
dostane do mora priamo z nákladných,<br />
osobných, rybárskych alebo spracovateľských<br />
lodí. Na palubách týchto lodí<br />
sa odpadky ako vždy vyhadzujú buď<br />
priamo cez lodné zábradlie alebo tajnými<br />
otvormi na zaoceánskych prázdninových<br />
parníkoch. Okrem toho nákladné<br />
lode cez búrky niekedy stratia<br />
časť svojho nákladu, v niektorých prípadoch<br />
dokonca i celé kontajnery.<br />
Katastrofálne rozmery odpadkového<br />
šialenstva završuje skutočnosť,<br />
že rozpadajúce sa plasty obsahujúce<br />
životu nebezpečné látky, sa stávajú<br />
potravou pre morské živočíchy. I keď<br />
hneď neuhynú, dostávajú sa obohatené<br />
o túto „výživu“ aj na náš tanier.<br />
ZVIERATÁ UMIERAJÚ<br />
S PLNÝM ŽALÚDKOM<br />
Medzi vzácnych „prirodzených<br />
nepriateľov“ plastov patria<br />
predovšetkým baktérie, ultrafialové<br />
slnečné žiarenie, vysoké teploty<br />
a mechanické sily založené<br />
na pohyboch vĺn. Plasty strácajú<br />
trvalým pôsobením týchto rozkladných<br />
síl postupne veľké množstvo<br />
chemických prídavných látok,<br />
ktoré sú dôležité pre tvarovú stálosť<br />
a elasticitu. Časom sa stávajú krehkejšími<br />
a krátko na to i lámavými.<br />
Tak dochádza k tomu, že unavený<br />
materiál je v kolosálnej „tichomorskej<br />
drvičke“ postupne porcovaný<br />
na mikroskopické čiastočky, ktoré<br />
predstavujú smrteľnú imitáciu<br />
potravy pre mnohé živočíchy.<br />
Mapa znázorňujúca umiestnenie plávajúceho zhromaždiska odpadov v Tichom oceáne<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
29 | 2011
Change language