TÉMA
Fenomén Werner Huemer „transplantácie spomienok“ Po transplantáciách sa u príjemcov orgánov často objavujú vlastnosti ich darcov. Ako dochádza k tomuto záhadnému fenoménu? laire Sylvia dostala prostredníctvom transplantácie nové srdce C a pľúca. Ako väčšina príjemcov orgánov nevie, od koho orgány pochádzajú. Po implantácii však pocítila, že sa zmenila. Niekedy má pocit, že v nej je „ešte niekto iný“, že jej doterajšie vedomie vlastného ja je prekryté „prítomnosťou niekoho ďalšieho“. Do určitej doby po implantácii sa jej snívali sny o mladíkovi menom Tim, ku ktorému cítila lásku. Neskôr sa ukázalo, že Tim sa volal darca orgánov, mladík, ktorý prišiel o život pri nehode na motocykli. Keď raz večer šla so svojím známym vysokou rýchlosťou na motorke, naplnil ju pocit obrovského šťastia… Claire Sylvia bola v roku 1998 jednou z prvých osôb, ktoré verejne hovorili o týchto skúsenostiach. Spoločne s Williamom Novakom napísala autobiografickú knihu „Herzensfremd“ (Cudzie srdce). Medzitým bolo zdokumentovaných mnoho ďalších prípadov, v ktorých pacienti po transplantáciách srdca prežívali nápadné zmeny vo svojich pocitoch a správaní, ktoré pozostalí po zosnulom darcovi orgánov spoznávali ako jeho osobné vlastnosti. Napríklad osemnásťročnej Danielle sa vyvinulo nadšenie pre hudbu, naučila sa hrať na gitare a začala spievať. Srdce, ktoré získala, pochádzalo od osemnásťročného mladíka, ktorý bol hudobníkom a písal básne. Chlapec, ktorému bolo implantované srdce utopeného Príjemcovia orgánov často trpia zmenami osobnosti, konfliktmi identity, strachom a depresiami dieťaťa, začal naraz trpieť iracionálnym strachom z vody. Iný chlapec, Carter, ktorý vo veku sedem mesiacov dostal srdce šestnásťmesačného Jerryho, sa naraz začal správať spôsobom typickým pre Jerryho. Jerryho matka sa o prvom stretnutí s Carterom vyjadrila nasledovne: „Keď ma objal, cítila som vlastného syna, jeho energiu. Carter vyslovoval vo svojej detskej reči rovnaké slová a hral sa s mojím nosom úplne rovnaným spôsobom, ako to robieval Jerry.“ Mladý príjemca orgánu nadviazal s Jerryho rodičmi zvláštny vzťah a nazýval ich dokonca „mama“ a „tata“. Podobné svedectvá nie sú ojedinelými prípadmi. Americký kardiológ, doktor Paul Pearsall, sa zhováral s viac než stovkou príjemcov srdca, ktorí sú presvedčení o tom, že cítia spojenie so zosnulým darcom orgánu. Ich výpovede preskúmal tak, že vždy vyhľadal rodinných príslušníkov, príbuzných a priateľov darcu a pýtal sa ich na jeho vlastnosti v rôznych oblastiach života. Výsledky výskumných prác Dr. Pearsalla, ktoré zverejnil v odbornom časopise „Journal of Near- -Death-Studies“ (Časopis pre štúdie prípadov blízkych smrti) a v knihe „Heilung aus dem Herzen“ (1999; Vyliečenie zo srdca), priniesli na svetlo sveta pozoruhodné skutočnosti: u viac než 10 percent ľudí, ktorým bolo transplantované srdce, sa po operácii objavilo až päť nápadných paralel so životom darcu orgánu. V súčasnosti je tento fenomén často označovaný ako „transplantácia spomienok“ (transplanted memories). Týmto fenoménom nie sú postihnutí len príjemcovia srdca, ale aj iných orgánov. Známy je napríklad prípad štyridsaťsedemročného robotníka, ktorý začal náhle po implantácii pečene prejavovať veľkú lásku ku klasickej hudbe, ktorá ho pred operáciou vôbec nezaujímala. Orgán, ktorý dostal, pochádzal od mladého huslistu… Niekto môže namietať, že takéto príklady sú len senzačnými opismi mimoriadnych prípadov transplantácií, ktoré sú dnes viac-menej tabuizované. Zriedkavo sa hovorí o tom, že sa po týchto zákrokoch objavujú psychické ťažkosti. Anna Bergmannová ich zhrnula vo svojej vynikajúcej knihe „Der entseelte Patient“ (2004; Pacient bez duše): „Transplantačná medicína vytvorila nový typ pacienta s úplne unikátnymi psychickými problémami. Okolo 50 až 70 percent príjemcov 13 Svet Grálu 27 | 2011