Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
marec 2010 – máj 2010<br />
„Za Baťovcov bývalo všetko lepšie.“<br />
strana 5<br />
Rozhovor s Margot Ruis<br />
strana 22<br />
Umenie prvotného princípu<br />
strana 39<br />
Nové skutočnosti<br />
o záhadnom ochorení<br />
strana 44<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
september 2010 – november 2010<br />
Čo s prebytkom CO 2 v atmosfére?<br />
Vrátiť do pôdy!<br />
strana 20<br />
Varovné proroctvo krásnej Panej<br />
strana 39<br />
Ako súvisia čakry, aura<br />
a energetické pole?<br />
strana 46<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
Bohovia minulosti a prírodné bytosti boli<br />
kedysi neodmysliteľnou súčasťou života<br />
ľudí tak, ako je trojjediný Boh súčasťou<br />
života každého kresťana.<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Rozhovor<br />
s Annou Sasarakovouarakov<br />
strana 10<br />
Záhada „Kristových rán“.<br />
Sú postihnutí stigmami svätí<br />
alebo tí, ktorí sa previnili?<br />
strana 35<br />
Nakladateľstvo<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Stuttgart<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
jún 2010 – august 2010<br />
Neviditeľné skutky, ktoré menia život<br />
strana 10<br />
Neviditeľný svet, ktorý sa riadi rovnakými<br />
zákonmi ako ten viditeľný<br />
strana 19<br />
Výber mena a<br />
výchova pred narodením<br />
strana 25<br />
Liečivá ivá sila a zázračné uzdravenie<br />
strana 33<br />
Výskum starých december jazykov 2010 – február 2011<br />
prináša nový pohľad<br />
na nejasné miesta Koránu<br />
strana 12<br />
strana 13<br />
alebo ako sa do hory volá,<br />
tak sa z hory ozýva<br />
Seriál MUDr. Jana Paloučka<br />
strana 16<br />
strana 17<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
strana 21<br />
MUDr. Denisou Borošovou<br />
strana 25<br />
Cena 2,89 € (87 Sk)<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Príroda ich potrebuje,<br />
my ich<br />
potrebujeme.<br />
em<br />
Napriek<br />
tomu miznú...<br />
strana 5<br />
Rozhovor s homeopatkou<br />
Teréziou Stankovskou<br />
strana 15<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
strana 7<br />
strana 36<br />
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />
Ďalšie číslo 28<br />
Svetová ekonomika<br />
ako hazardná hra<br />
Vytvorenie spoločnej svetovej ekonomiky<br />
sľubovalo bohatstvo, stabilitu a prosperitu<br />
pre všetky krajiny, ktoré sa tohto procesu<br />
zúčastnia. Dnes sa tieto ideály otriasajú<br />
vo svojich základoch.<br />
Vychádza v júni 2011<br />
Svet Grálu<br />
23<br />
Bohovia<br />
starých čias<br />
Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
Tajomná moc<br />
myšlienok<br />
Svet, ktorý nevidíme,<br />
ale ktorý vidí nás.<br />
Svet Grálu<br />
V čom bol Baťa fenomén?<br />
Zamenila a som<br />
istotu za dôveru<br />
“Kiežby boli všetky<br />
prírodné bytosti šťastné!”<br />
u<br />
24<br />
22 0<br />
Tchaj-ťi čchüan<br />
Stigmy<br />
Výskum myšlienok<br />
Dospievanie –<br />
Prečo miznú<br />
Autizmus<br />
včely?<br />
kľúč k dospelosti Mágia – cesta do neznáma<br />
Pre okolie olie neľahké obdobie života,<br />
pre človeka samotného rozhodujúce<br />
Homeopatia –<br />
hľadanie životných postojov.<br />
Tajomstvo zrodenia 2012<br />
vášeň na celý<br />
Predposledné Vianoce,<br />
život<br />
Cesta k alebo životu<br />
zbytočná panika ?<br />
Svet Grálu<br />
25<br />
Humus – šanca pre klímu<br />
Turzovka – slovenské Lurdy<br />
Tajomstvo energetickej<br />
výmeny<br />
Svet Grálu<br />
Svet Ako rozlúštiť<br />
Grálu<br />
Korán?<br />
26<br />
Zánik sveta v decembri 2012?<br />
Dospievajúca<br />
mládež zblízka<br />
Karma – čo to je?<br />
Josef Bohuslav Foerster<br />
Keď sa práca stáva službou Bohu<br />
Svetlo, ktoré lieči<br />
Rozhovor s psychoterapeutkou<br />
8 STRÁN NAVIAC !<br />
Milí čitatelia,<br />
od tohto čísla pre vás<br />
časopis opäť rozširujeme<br />
za nezmenenú cenu.<br />
Feng Shui<br />
Energia priestoru pre<br />
zdravý a harmonický<br />
život<br />
Skrytý národ<br />
O podivuhodnej<br />
spolupráci medzi<br />
prírodou a človekom<br />
Richard Steinpach: Ako to, že žijeme po smrti<br />
Naša cena: 3,54 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 3,43 €<br />
Nadšení bádatelia vo svojich výskumoch<br />
zdokumentovali už mnoho prípadov zážitkov<br />
z klinickej smrti. Toto skúmanie poukázalo<br />
na ich udivujúcu podobnosť bez ohľadu<br />
na príslušnosť k národu alebo náboženstvu,<br />
zatiaľ však bez uspokojivého vysvetlenia<br />
prebiehajúcich udalostí.<br />
Dr. Richard Steinpach v tejto knižke logicky<br />
a presvedčivo objasňuje neviditeľné<br />
deje sprevádzajúce odchod človeka z nášho<br />
sveta, ako aj život po smrti. Veď smrť znamená<br />
len odloženie pozemského tela; my<br />
však žijeme ďalej. Toto poznanie otvára<br />
bránu k pochopeniu nášho bytia a prináša<br />
odpoveď aj na otázku o zmysle života.<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
sudy ľudí, ktorým život zachránila<br />
O transplantácia orgánu, zvyčajne<br />
nepatria k námetom pre celovečerné<br />
filmy. Ale pamätám si na jeden príbeh,<br />
ktorý svojou problémovosťou filmárov<br />
zaujal. Podľa skutočnej udalosti natočili<br />
príbeh mladej dievčiny, ktorá sa podrobila<br />
transplantácii pľúc, keď jej vlastné<br />
úplne vypovedali službu. Keby sa jej život<br />
po zákroku vrátil do normálnych<br />
koľají, nič „zaujímavé“ by sa asi nestalo.<br />
Lenže do hry vstúpil fenomén, ktorému<br />
sa v medicíne hovorí transplantačný<br />
syndróm. V živote „po“ bola pacientka<br />
vystavená nečakaným duševným stavom<br />
a aj výrazným povahovým zmenám,<br />
ktoré si ona sama a ani jej okolie<br />
nedokázali vysvetliť. Tieto intenzívne<br />
pocity a nutkavé myšlienky ju neustále<br />
privádzali k uvažovaniu o darcovi pľúc.<br />
Veľmi zreteľne totiž vnímala, že s novým<br />
orgánom neprijala do svojho života len<br />
kus biologickej hmoty. Miestami sa dokonca<br />
zdalo, akoby sa jej osobnosť štiepila<br />
medzi dve odlišné osoby. So svojím<br />
darcom sa nakoniec aj stretla – i keď<br />
iba vo sne. Obrovské vnútorné napätie,<br />
ktoré prežívala dlhé obdobie, pominulo<br />
až vtedy, keď v tomto snovom priestore<br />
prežila očistné stretnutie „zoči-voči“,<br />
keď spolu s mladým mužom, ktorého<br />
pľúca „žili“ v jej tele, prežila intenzívny<br />
akt zmierenia. Až vtedy zosnulý odišiel<br />
z jej života navždy. Zdá sa, že určité percento<br />
transplantovaných pacientov prežíva<br />
podobné „nežiadúce duševné stavy“.<br />
Odhliadnuc od toho, môže vôbec niekto<br />
vidieť v darcovstve orgánov niečo iné,<br />
než ušľachtilú službu ľudstvu? Ide predsa<br />
o záchranu života, i keď... existujú aj tienisté<br />
stránky transplantácie. Je vhodné<br />
hovoriť aj o nich, aby sme mohli premýšľať<br />
o transplantačnej medicíne z komplexnejšieho<br />
pohľadu. Predovšetkým,<br />
hovorme nielen o príbehoch pacientov<br />
so šťastným koncom, ale aj o anonymných<br />
„darcoch“. Dovoľujeme si najprv<br />
slovo „darca“ dať do úvodzoviek – keďže<br />
z právneho hľadiska je potencionálnym<br />
darcom orgánov na Slovensku vlastne<br />
každý relatívne zdravý človek do určitého<br />
veku. Existuje iba jedna výnimka<br />
– ak ste do kartotéky Slovenského centra<br />
orgánových transplantácií zaslali notársky<br />
overené prehlásenie, že s odberom<br />
orgánov po svojej smrti nesúhlasíte.<br />
Inak sa počíta s „predpokladaným súhlasom“.<br />
Tu sme pri najtraumatickejšom<br />
bode našej témy. Aby orgány v novom<br />
tele fungovali, je potrebné ich čo najskôr<br />
po smrti odobrať mŕtvemu. Lenže – je<br />
človek niekoľko desiatok minút po smrti<br />
naozaj „spoľahlivo mŕtvy“ ? Ešte naši<br />
starí rodičia úzkostlivo dodržiavali<br />
trojdennú lehotu, ktorá musela uplynúť<br />
medzi úmrtím a pohrebom. Čo ak<br />
by predsa domnelý mŕtvy prišiel k vedomiu?<br />
(Aj také prípady sa podľa historických<br />
správ stali!) Ešte donedávna<br />
ľudia najmä na dedinách umierali v pokoji<br />
domova. Neboli chladiace boxy, a aj<br />
keď sa dostali do používania, mnohým<br />
pozostalým pripadalo neľudské milého<br />
príbuzného šupnúť do chladničky. Tak<br />
ešte moja prababička ležala v tichej až<br />
nábožne pokojnej miestnosti od chvíle,<br />
keď naposledy vydýchla, až do pohrebu,<br />
obklopená sviečkami, kvetinami a občas<br />
v tichosti prísediacim susedom, či<br />
potomkom. Dnešný moderný výskum<br />
smrti a umierania týmto starým zvykom<br />
akoby dával za pravdu. Zážitky pacientov<br />
z klinickej smrti sú pre mnoho<br />
ľudí dôkazom, že vedomie existuje aj<br />
po smrti. A aj keby sme toto všetko odsunuli<br />
do ríše povier, stále tu máme nepríjemný<br />
problém Lazarovho syndrómu.<br />
Časť „mŕtvych“ totiž pri odbere orgánov<br />
reaguje kŕčovitými pohybmi, akoby<br />
ešte mali istý druh vedomia... Preto je<br />
namieste zamýšľať sa i nad etickými<br />
otázkami transplantácie. Je správne,<br />
že orgán možno odobrať prakticky komukoľvek,<br />
ak to výslovne počas života<br />
„nezakázal“? Alebo by sa malo striktne<br />
trvať aspoň na súhlase najbližších príbuzných?<br />
Čoho prejavom je Lazarov<br />
syndróm? Ak je sídlo vedomia v mozgu<br />
(a ten je už spoľahlivo nefunkčný), prečo<br />
sa potom „mŕtve“ telo ešte prejavuje? Je<br />
NA ÚVOD…<br />
správne, ak sa na zoznam pacientov čakajúcich<br />
na transplantáciu opakovane<br />
dostane človek, ktorý si silným fajčením<br />
zničil nie len svoje, ale už aj „náhradné“<br />
orgány? A potom paradoxy<br />
dnešnej doby: nezriedka sa do transplantačného<br />
programu dostanú mladí<br />
ľudia so zničeným srdcom len preto, že<br />
si „nemohli dovoliť“ vyležať obyčajnú<br />
chrípku. Zmení sa ich život po operácii,<br />
alebo budú ďalej pokračovať v horúčkovitom<br />
tempe? Nie, nechcem tu maľovať<br />
celú oblasť transplantačnej medicíny<br />
v čiernych farbách. Iste sa nemožno čudovať<br />
ľuďom, ktorí trpia na nevyliečiteľnú<br />
chorobu, že túžia dostať druhú<br />
šancu. A už vôbec nie rodičom dieťaťa,<br />
ktoré ich náhle opúšťa napríklad pre<br />
vrodenú chorobu. Určite je obojstrannou<br />
radosťou, ak sa podarí transplantovať<br />
jeden z párových orgánov od živého<br />
darcu, ako je to u obličiek. No nič<br />
by sme nemali hodnotiť jednostranne<br />
a nepotláčať etické otázniky tam, kde<br />
sa môžu ľahko zmeniť na výkričník. Ak<br />
budeme mať odvahu premýšľať, budeme<br />
schopní prijať aj rozhodnutia, ktoré si<br />
dokážeme kedykoľvek obhájiť – predovšetkým<br />
sami pred sebou.<br />
Roman Levický<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
OBSAH<br />
VÝCHOVA<br />
Kde bolo, tam bolo...<br />
Čítanie dnes opäť letí - a to je dobre!<br />
VESMÍR<br />
Zánik hmoty<br />
HISTÓRIA<br />
1944: Posledný proces<br />
s čarodejnicami<br />
Nebolo to tak dávno, ako by mnohí predpokladali<br />
TÉMA<br />
Duchovné poznanie a vedecké<br />
objavy sa vzájomne dopĺňajú<br />
Fenomén<br />
„Transplantácie spomienok“<br />
TÉMA<br />
Zážitky z blízkosti smrti<br />
Odvrátená strana transplantačnej<br />
medicíny<br />
Rozhovor s nemeckým tanatológom Bernardom Jakobym<br />
ZDRAVIE<br />
Cesta k životu<br />
HUDBA<br />
Obrazy zo života<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
Peter Iľjič Čajkovskij<br />
Diagnóza – nádej – uzdravenie<br />
5<br />
6<br />
10<br />
13<br />
17<br />
21<br />
24<br />
ROZHOVOR<br />
Radiestézia – cesta<br />
k harmonickému prostrediu<br />
Rozhovor s Karolom Gúgyelom – zakladateľom<br />
holistického centra zdravia<br />
RECENZIA<br />
Tiene mŕtvych<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Mohla byť Mária Magdaléna ženou Ježiša?<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Káthmándú<br />
Napínavá filmová fikcia o nájdení<br />
telesných pozostatkov Ježiša<br />
Tajomstvo Márie Magdalény<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Z pokladov Biblie<br />
„Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť“<br />
CIVILIZÁCIA<br />
Ako sa s ním vyrovnať?<br />
30<br />
34<br />
37<br />
Pestrá zmes kultúr a náboženstiev<br />
Stres – fenomén našej doby<br />
ZDRAVIE<br />
Uzdravíme sa sami ?<br />
Počúvajme signály svojho tela<br />
41<br />
42<br />
46<br />
50<br />
PRIKÁZANIA<br />
Siedme prikázanie 55<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov 56
VÝCHOVA<br />
Kde bolo, tam bolo...<br />
Znovuobjavené čítanie<br />
redčítanie je úžasná vec nielen pre<br />
P poslucháčov, ale aj pre predčítajúceho.<br />
Minulé leto som prevzal patronát nad<br />
predčítaním v jednej školskej družine.<br />
Každý týždeň ma znovu a znovu napĺňala<br />
radosť z malých ľúbezných detí, ktoré<br />
sedeli okolo mňa v polkruhu. Tu rozosmiate,<br />
inokedy zase vážne so zaujatými<br />
tvárami načúvali môjmu rozprávaniu.<br />
„Predčítanie je napínavejšie než sledovanie<br />
televízie,“ povedal jeden malý chlapček.<br />
Zamyslel som sa nad tým a zrazu mi<br />
bolo jasné, prečo má ten chlapec pravdu.<br />
Môžeme si to predstaviť: pri sledovaní<br />
rozprávky v televízii sa dej odohráva<br />
predovšetkým na obrazovke a dieťa ho<br />
vníma očami. Televízna rozprávka v ňom<br />
vyvolá však iba povrchné dojmy. To, čo<br />
vidí, je totiž dianie, ktoré sa už odohralo<br />
úplne niekde inde. Dieťa iba konzumuje<br />
výsledok – vonkajší obraz. Sedí oproti<br />
nemu a pasívne sa pozerá. Takto však<br />
nemá priestor na fantáziu a nemusí si vytvárať<br />
svoj vlastný vnútorný obraz.<br />
Pri počúvaní sa deje niečo iné. Počúvanú<br />
rozprávku si dieťa musí najskôr preložiť<br />
do vnútorných obrazov, ak ju má pochopiť.<br />
To sú potom tie obrazy, ktoré sú<br />
naozaj vnútorne prežívané a môžu viesť<br />
k duševnému obohateniu. Predčítanie<br />
dopĺňa aj ľudský kontakt prostredníctvom<br />
hlasu prítomnej osoby.<br />
Pri rozprávke z obrazovky je vnútorný<br />
obraz nadbytočný, lebo už existuje vonkajší<br />
obraz. Ten je často veľmi farebný, príťažlivý,<br />
akčný a ponúka naraz množstvo<br />
informácií. Dôsledkom je strata vlastnej<br />
predstavivosti a tvorivosti dieťaťa.<br />
Raz ma trasa sťahovavých vtákov,<br />
ktorá vedie nad naším mestom, inšpirovala<br />
k čítaniu príbehu o Nilsovi Holgerssonovi.<br />
Ten bol pre zlý skutok premenený<br />
na malinkého elfa a s divými husami<br />
odletel do Laponska. Keď sme potom<br />
„Všetci chceme, aby z našich detí vyrástli<br />
múdri, dobrí a šťastní ľudia. Ako to môžeme dosiahnuť?<br />
Keď budeme deťom čítať!“<br />
Rodičovské predčítanie pomáha emocionálnemu,<br />
morálnemu a myšlienkovému vývoju dieťaťa. Na začiatku<br />
nového tisícročia, keď detskej zábave kraľuje<br />
odosobnený svet počítačov, internetu a televízie, musíme<br />
zapracovať na záchrane prirodzenej ľudskej potreby<br />
– vrúcnej osobnej komunikácie medzi rodičmi<br />
a deťmi. Televízia dieťa neobjíme, nepritúli ho k sebe,<br />
neodpovie na jeho otázky. Naproti tomu, pri predčítaní<br />
ide o múdry a prirodzený kontakt s dieťaťom, o neoceniteľný<br />
vklad do malého človeka. Prehlbujú sa vzájomné<br />
väzby, rastie dôvera v rodičov, dieťa sa cíti v bezpečí,<br />
dôležité a milované. Rozširuje sa jeho slovná zásoba,<br />
myšlienkové obzory, postupne získava pozitívnu závislosť<br />
na knihe. Malá časová investícia môže pre dieťa,<br />
ale aj jeho rodičov, znamenať obrovský prínos. Niektoré<br />
účinky sa prejavia ihneď, niektoré až za niekoľko rokov,<br />
niektoré ešte neskôr. Ale všetky budú pozitívne.<br />
Vedeli ste, že u nás existuje občianske združenie<br />
Celé Slovensko číta deťom? Kontakt nájdete na webovej<br />
stránke: www.celeslovenskocitadetom.sk. V Českej<br />
republike je to www.celeceskoctedetem.cz a v niektorom<br />
z budúcich čísel Sveta Grálu sa môžete tešiť<br />
na rozhovor so zakladateľkou a riaditeľkou českej spoločnosti<br />
Mgr. Evou Katrušákovou.<br />
Marie Šuláková<br />
marie.sulakova@svetgralu.cz<br />
spolu s deťmi pozorovali toto prírodné<br />
divadlo nad našimi hlavami,<br />
v mysliach sa im vynárali otázky<br />
jedna za druhou. V rozhovore sme<br />
sa tak dotkli nespočetného množstva<br />
ďalších tém.<br />
Život väčšiny detí v súčasnosti<br />
ovplyvňuje množstvo médií – televízia,<br />
počítač a mobil hrajú čoraz<br />
väčšiu rolu. Aby sa v nich deti<br />
dobre orientovali, treba posilniť<br />
ich vlastnú zodpovednosť a viesť<br />
ich správnym smerom.<br />
A ako to vyzerá s chuťou do čítania?<br />
Dnes keď oproti čitateľskej<br />
tradícii stojí obrovský nadbytok<br />
digitálnych ponúk, je otázne ako<br />
to do budúcna ovplyvní potrebu<br />
ľudí čítať. Dokedy bude ešte čítanie<br />
tlačeného textu zohrávať nejakú<br />
úlohu vo vzdelávaní, rozširovaní<br />
svojich obzorov či voľnom<br />
čase? Upadne raz azda kniha<br />
do zabudnutia?<br />
Žiaľ, dnes má čítanie i predčítanie<br />
svoje miesto už len v tretine<br />
rodín s deťmi do 10 rokov. Namiesto<br />
kníh sa v detských izbách<br />
čoraz častejšie objavujú druhé televízory.<br />
Napríklad v Nemecku<br />
má štvrtina pätnásťročných ťažkosti<br />
s čítaním, pritom približne<br />
polovica z nich si nikdy nevezme do ruky<br />
knihu len tak pre potešenie.<br />
Pre vývoj detí je však dôležité viesť ich<br />
k čítaniu a počúvaniu. Kto ako dieťa objaví<br />
lásku ku knihám, bude rád čítať aj<br />
neskôr v čase dospievania a dospelosti.<br />
Samozrejme, existuje veľké množstvo<br />
kvalitných a vzácnych filmov a rozhodne<br />
nejde o to deťom ich upierať. No je dôležité<br />
vyvážiť pomer medzi pasívnym vnímaním<br />
televízie a rozvíjaním zanedbávaných<br />
stránok detskej duše čítaním či<br />
počúvaním kníh.<br />
Knihy nám prinášajú potešenie i útechu,<br />
ponúkajú nám rady, a sprostredkovávajú<br />
staré i nové myšlienky. Cez<br />
ich stránky sa púšťame do sveta. Nedopusťme,<br />
aby sa na to raz zabudlo. Nech<br />
nespomíname v budúcnosti na knihy už<br />
len s povzdychom „kedysi“.<br />
Manfred Grietens<br />
grietens@svetgralu.sk<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Niet pochýb, že v našom svete je ešte vždy mnoho vecí,<br />
ktoré sú za hranicou nášho pochopenia. A neplatí to len<br />
pre myslenie bežného smrteľníka. Aj vedecké a všeobecne<br />
uznávané teórie, ktoré uzreli svetlo sveta pred niekoľkými<br />
desaťročiami, ešte stále pôsobia na ľudskú obrazotvornosť,<br />
akoby boli vystrihnuté z knihy Alenka v ríši divov.<br />
Ide najmä o objavy v oblasti kvantovej fyziky a astrofyziky.<br />
V dvadsiatom storočí sa ukázalo, že newtonovský<br />
obraz o svete, ktorý sa zakladal na trojrozmernom modeli<br />
hmotných telies, je už nedostatočnou predstavou. V našom<br />
článku si priblížime niekoľko prekvapení, na ktoré<br />
narazila moderná fyzika a astronómia v obrovských priestoroch<br />
vesmíru. Okrem toho sa pozrieme na pozoruhodnú<br />
zhodu v predpovediach o zániku hmoty – medzi vedou<br />
a popismi výsostne duchovne zameraného knižného diela.<br />
DUCHOVNÉ POZNANIE<br />
PODPORENÉ VEDECKÝMI<br />
OBJAVMI<br />
ozorovania vzdialených nebeských<br />
telies – rovnako ako pozoro-<br />
P<br />
vania najmenších častíc v experimentálnych<br />
podmienkach – vyvolali pred<br />
niekoľkými desaťročiami vo vede podobnú<br />
revolúciu, ako kedysi Kopernikove<br />
dôkazy heliocentrizmu. Čo si<br />
vôbec máme myslieť o svete, ktorého<br />
hmotné usporiadanie sme považovali<br />
za pevne dané, keď zrazu zistíme, že<br />
čas a priestor v ňom sú len veľmi relatívne<br />
konštanty? Alebo o svete, kde si<br />
jeho najmenšie častice robia posmech<br />
z vážnych experimentov? Povedzme<br />
taký jav kvantového skoku: pozorovaná<br />
častica vo fyzikálnom laboratóriu<br />
celkom pokojne zmizne z nášho<br />
„dohľadu“, aby sa zrazu z ničoho nič<br />
zjavila na inom mieste sledovanej,<br />
zdanlivo pevnej štruktúry. Pri experimente<br />
s laserovým lúčom, kde<br />
sa skúma hybnosť a energia fotónu,<br />
musíme konštatovať, že náš postoj pri<br />
pozorovaní ovplyvňuje, ba dokonca<br />
určuje výsledok experimentu. Čím<br />
presnejšie chceme poznať polohu<br />
častice, tým väčšia je odchýlka pri<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
meraní jej energetickej hladiny. Túto<br />
„neurčitosť“ vieme aj matematicky<br />
vyjadriť. Kvantová fyzika nám ukázala<br />
hranice nášho „presného a jasne<br />
rozlíšeného poznania“, ktoré kedysi<br />
presadzoval Descartes. Možno ešte<br />
viac prekvapujúce, predtým nepredstaviteľné<br />
dôsledky priniesla slávna,<br />
v čase jej vzniku veľmi rezervovane<br />
prijímaná fyzikálna teória, ktorej potvrdenie<br />
sme našli až vo vzdialenom<br />
vesmíre. Ide o všeobecnú teóriu relativity.<br />
Vezmime si jednu jej tézu:<br />
Albert Einstein prišiel s nápadom, že<br />
gravitačná sila nespôsobuje len jednoduché<br />
priťahovanie hmotných telies<br />
(ako sa domnieval Isaac Newton),<br />
ale že spôsobuje aj deformáciu<br />
„časopriestoru“. Vezmime si najprv<br />
ten priestor: v roku 1915 vyslovil objaviteľ<br />
relativity myšlienku, že svetlo,<br />
ako nositeľ energie, je vo veľkých<br />
vzdialenostiach vesmíru preukázateľne<br />
deformované gravitáciou. Táto<br />
prečudesná myšlienka bola onedlho<br />
experimentálne overená a potvrdená.<br />
Stalo sa tak pri astronomickom
VESMÍR<br />
„Pokiaľ sa teda ľudský duch nachádza<br />
teraz v hmotnosti, koná<br />
s ňou časť veľkého večného kolobehu,<br />
samozrejme bez toho, že by to<br />
sám pozoroval. A tak jedného dňa<br />
dostane sa spolu s ňou konečne tiež<br />
na hranicu, kde tá časť sveta, na<br />
ktorej sa nachádza, blíži sa pomaly<br />
k rozkladu. Potom je ale najvyšší čas<br />
pre všetkých ľudských duchov, nachádzajúcich<br />
sa ešte v hmotnosti,<br />
aby sa poponáhľali stať sa takými,<br />
aby mohli vystúpiť nahor k bezpečnému,<br />
jasnému prístavu večnej ríše.<br />
Aby teda našli pravú a predovšetkým<br />
najkratšiu cestu, ako sa dostať<br />
z dosahu začínajúcich nebezpečenstiev<br />
skôr, než ich tieto budú môcť<br />
strhnúť so sebou.“<br />
(Abd-ru-shin: Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu, prednáška Ja som vzkriesenie i život...)<br />
pozorovaní úplného zatmenia slnka<br />
o štyri roky neskôr. Ukázalo sa, že<br />
v blízkosti celkom zakrytého slnečného<br />
kotúča sú lúče hviezd gravitačne<br />
zakrivené. „Svet nemá iba tri<br />
rozmery, môže ich byť viac!“ – mohli<br />
celkom pokojne písať denníky v tieto<br />
pamätné dni. Potvrdenie teórie relativity<br />
pritiahlo k osobe čudáckeho fyzika<br />
celosvetovú pozornosť. Skutočne<br />
je to tak: veľký hmotný objekt (napríklad<br />
galaxia), ležiaca medzi zdrojom<br />
žiarenia a pozorovateľom môže<br />
svetlo zakriviť a obraz vysielaný<br />
z jeho zdroja zosilniť, alebo vytvoriť<br />
zdvojený, „zrkadlový“ obraz. A preto<br />
vzdialené vesmírne objekty, ktoré pozorujeme<br />
na oblohe, vôbec neležia<br />
na ideálnej priamke vychádzajúcej<br />
z nášho oka. Dokonca môžu byť len<br />
odrazom objektu, nachádzajúceho sa<br />
o pár svetelných rokov „vedľa“.<br />
UMIERAJÚCE HVIEZDY<br />
šetky hviezdy, ktoré pozorujeme,<br />
V existujú vďaka rovnováhe medzi<br />
tlakom termonukleárnych reakcií<br />
v ich jadre, a tlakom gravitácie, ktorou<br />
pôsobí ich obrovská hmotnosť<br />
smerom do ich stredu. Čo sa stane,<br />
ak hviezde „dôjde palivo“, čo spôsobí<br />
gravitačná sila na jej povrchu?<br />
Zistilo sa, že sa to odvíja od toho,<br />
akú veľkú hmotnosť mala pôvodná,<br />
„normálna“ hviezda. Najlepšie sú<br />
na tom tie hviezdy, ktorých hmotnosť<br />
neprekročí v záverečnej fáze vývoja<br />
1,4-násobok hmotnosti Slnka.<br />
O týchto písal v roku 1931 štúdiu<br />
mladý indický astronóm Subrahmanyan<br />
Chandrasekhar. Uvažoval<br />
o existencii veľmi malých hviezd, objemovo<br />
stokrát menších ako Slnko,<br />
ktoré by vznikali po uplynutí obdobia<br />
„aktívneho života“ hviezdy<br />
následkom jej gravitačného zmrštenia.<br />
Dnes tieto minihviezdy nazývame<br />
bielymi trpaslíkmi. Pre<br />
nás sú takmer neviditeľné kvôli<br />
malej veľkosti a nízkej svietivosti,<br />
ale gravitačná sila, pôsobiaca<br />
na ich povrchu, je stotisícnásobne<br />
väčšia, než na Zemi. Horší osud<br />
majú hviezdy, ktoré boli za svojich<br />
dobrých rokov ťažšie, hmotnejšie,<br />
než 1,4-násobok slnečnej<br />
hmotnosti. „Prepadnú“ sa až<br />
do podoby takzvanej neutrónovej<br />
hviezdy, vyznačujúcej sa takým<br />
silným gravitačným poľom, že<br />
tu dochádza k drveniu atómových<br />
jadier. Neutróny v atómoch<br />
tento proces prežijú bez ujmy,<br />
ale elektróny a protóny sú vtlačené<br />
do seba, takže vzniknú opäť<br />
neutróny. Tieto malé hviezdne<br />
telesá, veľkosťou dosahujúce<br />
priemer okolo desiatich kilometrov,<br />
teda obsahujú len číry, nesmierne<br />
hustý plyn tvorený zo samých<br />
neutrónov. Pôsobivo o tom<br />
hovorí Dr. Richard Steinpach:<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
VESMÍR<br />
„Nakoniec už nie sú žiadne rozdielne<br />
prvky, dokonca ani kladne alebo záporne<br />
nabité častice, ale už len jednotvárna<br />
„hmota“ bez akejkoľvek rôznosti.<br />
Hmota je zbavená všetkých zvláštnych<br />
rozlíšení a uvedená späť do pra-stavu.<br />
(…) Mnohotvárnosť prvkov spočíva<br />
totiž v rozdielnom počte ich elementárnych<br />
častíc, ktoré podmieňujú atómovú<br />
hmotnosť, teda tiaž. Súčasne<br />
s týmto zvislým rozdelením (- hmoty,<br />
pozn. red.) prebieha však – podobné<br />
vodorovnej osi – stavebnými kameňmi<br />
hmotného sveta rozštiepenie prostredníctvom<br />
kladných alebo záporných<br />
elektrických nábojov. V tomto dvojitom<br />
členení hmoty sa (obrazne povedané)<br />
na zvislej a vodorovnej osi prejavuje<br />
kríž, ktorý je obsiahnutý v akejkoľvek<br />
rozmanitosti látok, áno, ktorá až<br />
z neho vzniká. Tak sa teda umieranie<br />
hmoty stáva obrazom otrasnej veľkosti:<br />
po strate svojho rozčlenenia uhasína<br />
aj v nej vpísaný kríž. (...) Kríž sa<br />
tým prejavuje vo svojom pravom význame:<br />
ako výraz sily, ktorá uvádza<br />
do pohybu a vytvára formu! Jeho zrútením<br />
a zmiznutím končí aj náš dôverne<br />
známy hmotný svet.“<br />
Napriek tomu, že sú neutrónové hviezdy<br />
malé telesá, ich hmotnosť je 1,4–2-násobok<br />
slnečnej hmotnosti. Existencia<br />
takých nesmierne hutných telies bola<br />
spočiatku len nepotvrdenou vedeckou<br />
hypotézou ruského fyzika L. D. Landaua.<br />
Ich skutočné jestvovanie sa podarilo<br />
experimentálne dokázať astronomickým<br />
pozorovaním až v roku<br />
1968. Pomocou rádiového skenovania<br />
vesmíru bolo možné objaviť rýchlo rotujúce<br />
zdroje pravidelného rádiového<br />
signálu, ktoré extrémnou silou magnetického<br />
poľa zodpovedajú hypotetickej<br />
predstave neutrónových hviezd. Dnes<br />
ich poznáme pod názvom pulzary.<br />
ČIERNE DIERY<br />
o vesmíre je podľa astronómov pomerne<br />
vzácnym javom situácia, keď<br />
V<br />
si hviezda až do záverečnej fázy svojho<br />
vývoja zachová hmotnosť väčšiu než<br />
dve Slnká. Väčšina príliš ťažkých<br />
hviezd totiž skončí svoju existenciu pri<br />
mohutnom výbuchu hmoty, ktorému<br />
hovoríme supernova. Len veľmi „prerastené“<br />
hviezdy, ktoré neskončia ako<br />
supernovy, zmenia sa na čosi, čo je aj<br />
dnes veľmi ťažké popísať. Pri gravitačnom<br />
zrútení takého mohutného telesa<br />
nastane jav, ktorý pripomína trikový<br />
záber – úplne totiž „zmizne“ z nášho<br />
sveta, pretože nejestvuje žiadna látka,<br />
ktorá by vydržala taký silný tlak.<br />
Tento jav teoreticky predpokladal už<br />
v roku 1916 Karl Schwarzschild, ale až<br />
v roku 1968 našiel americký fyzik John<br />
A. Wheeler priliehavé meno pre tieto<br />
objekty – a nazval ich čiernymi dierami,<br />
pretože ich gravitačné pole nemôže<br />
opustiť ani svetlo. Sú preto neviditeľné.<br />
A až v tomto období našli astronómovia<br />
nepriame dôkazy, že čierne diery skutočne<br />
existujú. Nie je možné ich zachytiť<br />
žiadnym iným spôsobom, než zistením<br />
veľmi silného zdroja gravitácie,<br />
ktorý k sebe strháva hmotu z okolitého<br />
vesmíru. Tu sa dostávame k problému<br />
s časom. Na základe prepočtov vychádzajúcich<br />
z teórie relativity sa usudzuje,<br />
že pre vonkajšieho pozorovateľa, ktorý<br />
by sa nachádzal v blízkosti čiernej diery,<br />
by procesy v jej vnútri trvali nekonečne<br />
dlho – pokiaľ by tam mohol nahliadnuť.<br />
Je to však relatívne. Pre človeka,<br />
ktorý by do takéhoto deformovaného<br />
priestoru padal, by prekročenie kritického<br />
horizontu na okraji dosahu čiernej<br />
diery trvalo len okamih. Iste nie je<br />
cieľom tohto článku, aby sme sa v ňom<br />
hlbšie venovali fyzikálnym teóriám<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
VESMÍR<br />
a predpokladom, plynúcim z existencie<br />
čiernych dier. Predsa však môžeme<br />
aspoň v náznakoch uvažovať, čo sa<br />
stane s hmotou potom, keď sa prepadne<br />
z pôvodne kolosálneho hmotného telesa<br />
až do matematicky nulového bodu.<br />
Možno si predstaviť, že potom, čo<br />
„zmizne“ z nášho sveta, objaví sa v celkom<br />
iných súradniciach mimo nášho<br />
pozorovateľného vesmíru, podobne ako<br />
sa piesok v presýpacích hodinách presunie<br />
z jednej nádobky do druhej? Tu sa<br />
už pohybujeme v rovine špekulácií. Iná<br />
otázka, ktorá v tejto súvislosti vyvstáva,<br />
znie, či je hmota rozprášená v „ničotu“<br />
nejako schopná znovu sa sformovať.<br />
Nás v tejto súvislosti budú zaujímať výpovede,<br />
pochádzajúce z knižného diela<br />
Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu. Sú<br />
zaujímavé aj tým, že presne zodpovedajú<br />
vedeckým opisom čiernych dier<br />
a aj – len niekoľko desaťročí starým –<br />
astronomickým dôkazom.<br />
O<br />
„VÝLEVKY VESMÍRU“<br />
skar Ernst Bernhardt, autor Posolstva<br />
Grálu, písal prednášky<br />
zoradené vo svojej knihe v tridsiatych<br />
rokoch dvadsiateho storočia, pod<br />
pseudonymom Abd-ru-shin. Nájdeme<br />
v nich aj opisy veľkého kolobehu<br />
hmoty, ktorému je podľa autora podrobený<br />
celý hmotný svet. Ten zaujíma<br />
v Abd-ru-shinovom kozmologickom<br />
prehľade spodnú, „najhutnejšiu“ vrstvu<br />
stvorenia. Pre svoju vzdialenosť<br />
od zdroja všetkej existencie, Božského<br />
Prasvetla, potrebuje hmota neustále<br />
obnovovanie formujúcej sily v cykle<br />
vzniku a zániku. Záver a nový začiatok<br />
tohto kolobehu prebieha v kozmických<br />
„výlevkách“, kde dochádza k „rozomletiu“<br />
a úplnému rozrušeniu hmoty<br />
a následne k jej novému sformovaniu.<br />
Všimnime si, že pojem výlevka zodpovedá<br />
vedeckým predstavám o mohutnej<br />
deformácii časopriestoru v okolí čiernych<br />
dier. Skutočne v nich dochádza<br />
aj k enormnému stlačeniu a úplnému<br />
zničeniu hmoty. Zároveň s gravitačným<br />
kolapsom dochádza v okolí čiernej<br />
diery k enormnému zrýchleniu vírivého<br />
pohybu, ktorý je schopný odsať<br />
z „blízkeho“ vesmíru všetky hmotné<br />
i energetické častice. Podľa Abd-ru-<br />
-shina je tak hmota „rozprášená na prasemeno“.<br />
Podľa súčasných vedcov sa<br />
všetky predtým rozlíšiteľné čiastočky<br />
hmoty alebo zmenia na neutróny (pri<br />
pulzaroch), alebo sú stlačené až do „abstraktna“,<br />
teda úplne mimo náš pozorovateľný<br />
svet. Čo sa s hmotou stane<br />
potom, popisuje autor Posolstva Grálu<br />
takto: Po vsatí do výlevky sa hmota<br />
„rozpráši“ a následne nanovo formuje,<br />
aby dala postupne vznik novým hmotným<br />
telesám na začiatku nového kolobehu<br />
hmotného stvorenia.<br />
DEJE VO VESMÍRE<br />
SÚVISIA S DUCHOVNÝM<br />
SVETOM<br />
P<br />
odľa Posolstva Grálu je celý hmotný<br />
svet substrátom, ktorý slúži na vývoj<br />
ľudských duchov z pôvodne nevedomých<br />
duchovných zárodkov. Ľudské<br />
bytosti sú na svojej ceste hmotným<br />
stvorením podporované vysoko vyvinutými<br />
duchmi, ktorí poznajú konečný<br />
cieľ vývoja duchovného človeka. Týmto<br />
cieľom je duchovne - bytostná časť stvorenia,<br />
nachádzajúca sa mimo dosahu<br />
kolobehu hmotného vesmíru. To je oblasť,<br />
ktorá už nie je vystavená nebezpečiu<br />
zániku hmoty. Na to, aby sa duch<br />
pozemského človeka dostal na túto, pre<br />
neho najvyššiu možnú úroveň, musí sa<br />
prežívaním v hmotnosti postupne zbaviť<br />
všetkých temných žiadostí a vášní.<br />
Musí sebavedomým a slobodným rozhodnutím<br />
dospieť k túžbe spolupracovať<br />
na ďalšom vývoji stvorenia a tým<br />
zároveň slúžiť svojmu Stvoriteľovi. Len<br />
vďaka tomuto snaženiu od neho postupne<br />
„odpadnú“ všetky hmotné záhaly,<br />
vrátane jemnohmotného, teda<br />
duševného tela, alebo sa aspoň stanú<br />
„ľahkými“ a priepustnými pre vyžarovanie<br />
z duchovného. Takto očistený<br />
duchovný človek dokáže vedome prežívať<br />
prúdenia z duchovnej ríše čiastočne<br />
už aj tu na Zemi. Jeho motivácia<br />
sa stáva nesebeckou, dávajúcou, čím je<br />
vzorom a pomocou pre svojich blížnych.<br />
Na druhej strane, pre tých ľudských duchov,<br />
ktorí sa na základe svojej slobodnej<br />
vôle odvrátili od duchovných hodnôt<br />
a pokladajú za hodnotnú a jedine<br />
existujúcu iba hmotu, pútajú sa k nej<br />
a to sa stáva prekážkou ich vzostupu.<br />
Vystavujú sa tak riziku, že budú pre<br />
lipnutie na hrubohmotnom, či jemnohmotnom<br />
svete spolu s temnejšími<br />
a hutnejšími časťami vesmíru strhnutí<br />
k rozkladu. Preto je čas vývoja<br />
ľudského ducha v hmote obmedzený<br />
na obdobie, keď ešte nenastáva „prestarnutie“<br />
a rozpad hmoty v pralátku.<br />
V Biblii spomínané „večné zatratenie“,<br />
či vymazanie z knihy života nie je podľa<br />
Posolstva Grálu ničím iným, než zovretím<br />
a zadržaním ducha človeka v umierajúcej<br />
hmote. Tu však treba zdôrazniť,<br />
že pod pojmom hmota Abd-ru-shin<br />
nechápe len náš fyzický svet. Jeho obdobou<br />
je takzvaný jemnohmotný svet,<br />
ktorý človeka očakáva po pozemskej<br />
smrti. Je to svet jeho vlastných túžob,<br />
prianí a myšlienok, ktorý vznikol v dôsledku<br />
samočinnej činnosti „zákonov<br />
stvorenia“. Človek k vzniku jemnohmotného<br />
sveta prispieva vždy – tým,<br />
ako myslí, cíti a koná už tu na Zemi.<br />
Takto si podľa autora Posolstva Grálu<br />
treba vysvetliť aj biblický výrok „Ich<br />
činy pôjdu za nimi.“ Je len na každom<br />
človeku, aký obraz si vytvorí z vyššie<br />
uvedených poznatkov. Či ho bude považovať<br />
iba za náboženské blúznenie,<br />
alebo sa rozhodne dôkladne preskúmať<br />
pramene, ktoré o tomto veľkom svetovom<br />
dianí podrobne<br />
hovoria.<br />
Roman Levický<br />
levicky@svetgralu.sk<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Príbeh jedného<br />
z najzvláštnejších procesov<br />
v dejinách modernej justície<br />
Ak listujeme Brockhausovou encyklopédiou,<br />
dozvieme sa, že posledný<br />
proces s čarodejnicami sa konal v roku<br />
1793 v Poznani. To však nezodpovedá<br />
pravde. Posledný proces proti čarodejniciam<br />
sa uskutočnil počas druhej svetovej<br />
vojny vo Veľkej Británii v roku<br />
1944. Bol namierený proti mediálne<br />
nadanej žene zo Škótska na základe<br />
200 rokov starého zákona proti čarodejníctvu<br />
a kúzelníctvu.<br />
H<br />
HELEN DUNCAN –<br />
NADANÉ MÉDIUM<br />
elen Duncanová (1897 – 1956) sa<br />
narodila v Škótsku, kde bola neskôr<br />
známa ako médium. Viac ako 10<br />
rokov vykonávala rôzne špiritistické<br />
experimenty, napríklad zhmotnenie<br />
zomrelých do formy ľudských tiel,<br />
ktoré sa mohli pohybovať a rozprávať.<br />
Títo duchovia privolaní z „onoho<br />
sveta“ ohromovali pri seansách prítomných<br />
príbuzných tajomstvami,<br />
ktoré boli známe len v najužšom rodinnom<br />
kruhu.<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
Na prvý pohľad to vyzeralo ako<br />
nevinná záležitosť, zvlášť v Anglicku.<br />
Práve Anglicko je totiž povestné ezoterickými<br />
predstavami, od strašidiel<br />
v starých hradoch a zámkoch až<br />
po vieru v najrôznejšie bájne bytosti<br />
a ďalšie špiritistické fenomény.<br />
V<br />
HLÁSI SA MŔTVY<br />
NÁMORNÍK<br />
krajinách zasiahnutých vojnou<br />
mnohí ľudia pátrali rôznymi<br />
špiritistickými metódami po osude<br />
svojich príbuzných a priateľov,
HISTÓRIA<br />
od ktorých nedostávali žiadne správy,<br />
alebo ktorí boli nezvestní. Využívali<br />
pritom astrológiu, vykladanie kariet,<br />
nekromanciu (veštenie za pomoci<br />
duchov zomrelých), ďalej kyvadlo<br />
a ďalšie okultné pomôcky. Tak prišli<br />
aj k Helen Duncanovej. Pri niektorej<br />
z jej seáns sa účastníci snažili nadviazať<br />
kontakt s námorníkom vojenskej<br />
lode „H. M. S. Barham“, bojovej lode<br />
triedy Queen Elizabeth z roku 1914,<br />
ktorú v roku 1941 potopila nemecká<br />
ponorka v Stredozemnom mori a anglická<br />
vláda túto stratu tajila.<br />
Spojenie so zomrelým námorníkom<br />
sa podarilo. Mohol sa u Helen<br />
Duncanovej zhmotniť a podať správu<br />
o potopení lode, pri ktorom on sám<br />
prišiel o život. A tak Helen Duncanovú,<br />
ktorá o strate lode nemohla nič<br />
vedieť, podozrievala tajná služba M15<br />
zo špionáže. Keď potom prebiehali<br />
prípravy na vylodenie v Normandii<br />
(ktoré sa uskutočnilo v júni 1944),<br />
boli agenti tajnej služby M15 nervózni,<br />
najmä keď Helen v máji 1941<br />
podala správu o „strate jednej veľkej<br />
bojovej lode („Hood“)“, o ktorej admiralita<br />
predtým nevedela.<br />
Obávala sa tajná polícia, že by<br />
Helen Duncanová mohla vyzradiť<br />
aj termín a miesto plánovaného<br />
vylodenia?<br />
T<br />
VÄZNENIE<br />
ZA ČARODEJNÍCTVO<br />
A KÚZELNÍCTVO<br />
ak došlo začiatkom roku 1944<br />
k jednému z najabsurdnejších<br />
procesov v anglických dejinách kriminalistiky.<br />
Najprv sa musela Helen<br />
Duncanová dostaviť do Portsmouthu<br />
pred súd. Ten však nenašiel žiadny<br />
dôvod, pre ktorý by ju odsúdil<br />
na vyšší trest, než je malá pokuta.<br />
A tak bola gazdiná, ktorej dvaja synovia<br />
bojovali na fronte, prepravená<br />
do Londýna a predvedená pred<br />
chýrny veľký trestný súd „Old Bailey“.<br />
Tam sa po „prehrabovaní sa“<br />
v zaprášených spisoch našiel konečne<br />
dôvod na obžalobu: bol ním<br />
„Witchcraft Act“, zákon proti čarodejníctvu<br />
a kúzelníctvu z roku 1735!<br />
Tieto paragrafy umožnili podľa anglického<br />
zvykového práva odsúdiť<br />
Helen Duncanovú na deväť rokov<br />
väzenia, čo je z pohľadu dnešného<br />
práva nezvyčajné.<br />
Nepomohlo ani verejné rozhorčenie<br />
špiritistických spoločností nad<br />
nespravodlivým rozsudkom. Revízia<br />
chybných rozsudkov nebola<br />
uprostred vojny povolená, a tak musela<br />
ísť Helen do väzenia. Personál<br />
väznice vedel o zámernom omyle<br />
justície a uľahčoval Helen pobyt vo<br />
väzení, ako len mohol. Jej cela zostávala<br />
stále otvorená a mohla naďalej<br />
vykonávať ezoterickú činnosť.<br />
Strážcovia väzenia a osadenstvo väznice<br />
využívali možnosti získať vďaka<br />
prominentnej väzenkyni špiritistické<br />
skúsenosti. Helen navštevovali vo väzení<br />
známi špiritisti, dokonca sa tam<br />
vraj objavil i britský premiér Winston<br />
Churchill. Vedel o nespravodlivom<br />
rozsudku, ale sám nemohol,<br />
alebo nechcel zasahovať.<br />
Po šiestich mesiacoch väzenia bola<br />
Helen Duncanovej udelená milosť<br />
a prepustili ju. Vylodenie v Normandii<br />
prebehlo v júni 1944 a ďalšie nebezpečenstvo<br />
z „prezradenia tajomstva“<br />
nehrozilo.<br />
DO DNEŠNÉHO DŇA<br />
ŽIADNA REHABILITÁCIA<br />
S<br />
nahy o rehabilitáciu Helen Duncanovej<br />
zostali do dnešného dňa<br />
bez úspechu, i keď sotva niekto pochyboval<br />
o tom, že v rozsudku šlo<br />
o tragický omyl, ktorý nemá v dejinách<br />
modernej kriminalistiky obdobu.<br />
Ale pre úradníkov, obzvlášť<br />
v justícii, je veľmi ťažké pripustiť<br />
chybné rozhodnutie. Nielen vo Veľkej<br />
Británii.<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk<br />
Literatúra:<br />
(1) Shandler Nina, The strange of Hellish Nell,<br />
Da Capo Press, Cambridge MA, 2006<br />
(2) http://www.helenduncan.org.uk/<br />
(3) http://www.orf.at/070117-8209/index.<br />
html<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
TÉMA
Fenomén<br />
Werner Huemer<br />
„transplantácie spomienok“<br />
Po transplantáciách sa u príjemcov orgánov často objavujú vlastnosti ich darcov.<br />
Ako dochádza k tomuto záhadnému fenoménu?<br />
laire Sylvia dostala prostredníctvom<br />
transplantácie nové srdce<br />
C<br />
a pľúca. Ako väčšina príjemcov orgánov<br />
nevie, od koho orgány pochádzajú.<br />
Po implantácii však pocítila,<br />
že sa zmenila. Niekedy má pocit,<br />
že v nej je „ešte niekto iný“, že jej<br />
doterajšie vedomie vlastného ja je<br />
prekryté „prítomnosťou niekoho<br />
ďalšieho“. Do určitej doby po implantácii<br />
sa jej snívali sny o mladíkovi<br />
menom Tim, ku ktorému cítila<br />
lásku. Neskôr sa ukázalo, že Tim sa<br />
volal darca orgánov, mladík, ktorý<br />
prišiel o život pri nehode na motocykli.<br />
Keď raz večer šla so svojím<br />
známym vysokou rýchlosťou na motorke,<br />
naplnil ju pocit obrovského<br />
šťastia…<br />
Claire Sylvia bola v roku 1998<br />
jednou z prvých osôb, ktoré verejne<br />
hovorili o týchto skúsenostiach.<br />
Spoločne s Williamom Novakom<br />
napísala autobiografickú knihu<br />
„Herzensfremd“ (Cudzie srdce).<br />
Medzitým bolo zdokumentovaných<br />
mnoho ďalších prípadov,<br />
v ktorých pacienti po transplantáciách<br />
srdca prežívali nápadné zmeny<br />
vo svojich pocitoch a správaní, ktoré<br />
pozostalí po zosnulom darcovi orgánov<br />
spoznávali ako jeho osobné<br />
vlastnosti. Napríklad osemnásťročnej<br />
Danielle sa vyvinulo nadšenie<br />
pre hudbu, naučila sa hrať na gitare<br />
a začala spievať. Srdce, ktoré získala,<br />
pochádzalo od osemnásťročného<br />
mladíka, ktorý bol hudobníkom<br />
a písal básne. Chlapec, ktorému<br />
bolo implantované srdce utopeného<br />
Príjemcovia orgánov<br />
často trpia zmenami<br />
osobnosti, konfliktmi<br />
identity, strachom<br />
a depresiami<br />
dieťaťa, začal naraz trpieť iracionálnym<br />
strachom z vody. Iný chlapec,<br />
Carter, ktorý vo veku sedem<br />
mesiacov dostal srdce šestnásťmesačného<br />
Jerryho, sa naraz začal<br />
správať spôsobom typickým pre<br />
Jerryho. Jerryho matka sa o prvom<br />
stretnutí s Carterom vyjadrila nasledovne:<br />
„Keď ma objal, cítila som<br />
vlastného syna, jeho energiu. Carter<br />
vyslovoval vo svojej detskej reči rovnaké<br />
slová a hral sa s mojím nosom<br />
úplne rovnaným spôsobom, ako to<br />
robieval Jerry.“ Mladý príjemca orgánu<br />
nadviazal s Jerryho rodičmi<br />
zvláštny vzťah a nazýval ich dokonca<br />
„mama“ a „tata“.<br />
Podobné svedectvá nie sú ojedinelými<br />
prípadmi. Americký kardiológ,<br />
doktor Paul Pearsall, sa zhováral<br />
s viac než stovkou príjemcov<br />
srdca, ktorí sú presvedčení o tom,<br />
že cítia spojenie so zosnulým darcom<br />
orgánu. Ich výpovede preskúmal<br />
tak, že vždy vyhľadal rodinných<br />
príslušníkov, príbuzných<br />
a priateľov darcu a pýtal sa ich<br />
na jeho vlastnosti v rôznych oblastiach<br />
života.<br />
Výsledky výskumných prác<br />
Dr. Pearsalla, ktoré zverejnil v odbornom<br />
časopise „Journal of Near-<br />
-Death-Studies“ (Časopis pre štúdie<br />
prípadov blízkych smrti) a v knihe<br />
„Heilung aus dem Herzen“ (1999;<br />
Vyliečenie zo srdca), priniesli<br />
na svetlo sveta pozoruhodné skutočnosti:<br />
u viac než 10 percent ľudí,<br />
ktorým bolo transplantované srdce,<br />
sa po operácii objavilo až päť nápadných<br />
paralel so životom darcu<br />
orgánu. V súčasnosti je tento fenomén<br />
často označovaný ako „transplantácia<br />
spomienok“ (transplanted<br />
memories).<br />
Týmto fenoménom nie sú postihnutí<br />
len príjemcovia srdca, ale aj<br />
iných orgánov. Známy je napríklad<br />
prípad štyridsaťsedemročného robotníka,<br />
ktorý začal náhle po implantácii<br />
pečene prejavovať veľkú<br />
lásku ku klasickej hudbe, ktorá ho<br />
pred operáciou vôbec nezaujímala.<br />
Orgán, ktorý dostal, pochádzal<br />
od mladého huslistu…<br />
Niekto môže namietať, že takéto<br />
príklady sú len senzačnými opismi<br />
mimoriadnych prípadov transplantácií,<br />
ktoré sú dnes viac-menej<br />
tabuizované. Zriedkavo sa hovorí<br />
o tom, že sa po týchto zákrokoch<br />
objavujú psychické ťažkosti. Anna<br />
Bergmannová ich zhrnula vo svojej<br />
vynikajúcej knihe „Der entseelte<br />
Patient“ (2004; Pacient bez duše):<br />
„Transplantačná medicína vytvorila<br />
nový typ pacienta s úplne unikátnymi<br />
psychickými problémami.<br />
Okolo 50 až 70 percent príjemcov<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
TÉMA<br />
životne dôležitých orgánov (srdce,<br />
pečeň, obličky, pankreas, pľúca)<br />
trpí zmenami osobnosti, konfliktmi<br />
identity, strachom a depresiami.<br />
V USA vznikol pre tieto špeciálne<br />
problémy nový psychiatrický<br />
odbor „Organ Transplantation Psychiatry<br />
(OTP)“. V prvých dvoch<br />
týždňoch po operácii sa u príjemcov<br />
orgánov môžu objaviť blúznivé<br />
stavy, v ďalšom priebehu potom<br />
depresie, psychózy a dokonca i nebezpečenstvo<br />
samovraždy. Predpokladá<br />
sa i vysoký počet štatisticky<br />
nepodchytených prípadov, pretože<br />
mnohí z týchto pacientov sa o svojich<br />
problémoch boja hovoriť.<br />
Výpovede pacientov prevracajú<br />
naruby základný predpoklad transplantačného<br />
lekárstva, že jednotlivé<br />
diely ľudského tela sú vymeniteľné<br />
rovnako ako pokazené diely stroja.<br />
Naopak. Opäť sa ukazuje, že človek<br />
je očividne viac než len súbor svojich<br />
telesných častí.<br />
L<br />
MAJÚ BUNKY<br />
PAMÄŤ?<br />
ekárska veda zistila, že procesy<br />
vovnútri ľudského tela nie sú<br />
bezpodmienečne viazané na určité<br />
miesta alebo orgány, ako sa dlho<br />
predpokladalo. Niektoré experimenty<br />
ukázali, že mnohé deje sú preukázateľné<br />
i za hranicou tela.<br />
Srdce je napríklad silným generátorom<br />
elektromagnetickej energie.<br />
Zo srdca prúdi toľko elektrického<br />
prúdu, že by sme ním mohli rozsvietiť<br />
žiarovku. Aj jeho magnetické<br />
pole je pozoruhodné. Pomocou citlivého<br />
magnetometra je možné zaznamenať<br />
ľudské telo dokonca zo<br />
vzdialenosti 30 metrov. Preto sa dá<br />
predpokladať, že s energiou srdca<br />
sa prenášajú aj informácie všetkým<br />
orgánom a miestam v tele.<br />
Vyšlo najavo, že existuje komunikácia<br />
medzi srdcom a mozgom, ktorá<br />
ďaleko presahuje doposiaľ známe<br />
nervové spojenia. Určité neurotransmittery,<br />
chemické látky nevyhnutné<br />
pre funkciu mozgu, sa nachádzajú<br />
v mozgu aj v srdci a prostredníctvom<br />
krvi kolujú v celom tele.<br />
Existujú teda jasné indície, že určité<br />
osobné charakteristické vlastnosti,<br />
ktoré boli doposiaľ spájané<br />
len s mozgovou činnosťou, sú skutočne<br />
prenášané a ukladané do ostatných<br />
buniek v tele. Veda preto<br />
prišla s teóriou bunkovej pamäte.<br />
Podľa nej každý telesný orgán, a predovšetkým<br />
„telesný generátor“ srdce,<br />
nesie v sebe to, čo patrí k jeho osobnosti.<br />
A pri transplantácii orgánu<br />
sa potom tieto „spomienky“ údajne<br />
prenášajú na príjemcu.<br />
Materialisticky orientovaní vedci<br />
sa s týmto pokusom o vysvetlenie<br />
fenoménu „transplantácie spomienok“<br />
možno uspokoja, hoci zostáva<br />
len špekuláciou. V zásade totiž<br />
vychádzajú z toho, že osobnosť<br />
človeka – náš vnútorný duševný svet,<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
TÉMA<br />
naše emócie, naše vedomie, ducha –<br />
možno uspokojivo vysvetliť len<br />
funkciami mozgu a tela.<br />
Ak si však pod pojmom človek<br />
predstavíme duchovnú bytosť, ktorá<br />
sa ku svojmu fyzickému telu len pripojila,<br />
ako sa zmení náš pohľad?<br />
Keď vychádzame z toho, že naše vedomie<br />
nie je produktom mozgu, ale<br />
výsledkom nehmotných duševných<br />
procesov?<br />
Tento predpoklad už dnes nie je len<br />
púhou otázkou viery, alebo nedoložiteľnou<br />
hypotézou. Ľudia, skúmajúci<br />
zážitky blízke smrti, medzi ktorých<br />
patrí napríklad aj holandský kardiológ<br />
Pim van Lommel, vo svojich štúdiách<br />
potvrdili, že ľudské vedomie<br />
môže existovať aj mimo tela.<br />
V<br />
„SPIRITUÁLNA<br />
OKUPÁCIA“<br />
Z ONOHO SVETA?<br />
ychádzajme teda z toho, že človek<br />
je spojením tela a duše. Ľudská<br />
duša opúšťa v priebehu explantácie<br />
– odoberania orgánu – svoju<br />
telesnú schránku a telo umiera. Je<br />
preto možné, aby prenosom orgánu<br />
zo zosnulého tela a jeho oživením<br />
v inom tele zostalo zachované spojenie<br />
medzi dušou, ktorá prešla<br />
na onen svet, a príjemcom orgánu?<br />
Niektorí autori odpovedajú na túto<br />
otázku kladne.<br />
Vychádzajúc z predpokladu existencie<br />
nehmotnej duše, ktorá pri<br />
smrti opúšťa telo a žije ďalej vo<br />
sfére onoho sveta, je prirodzene<br />
mysliteľné, že táto duša mnohokrát<br />
hľadá spojenie s pozemským svetom.<br />
V prípade spomínanej Claire<br />
Sylvie to vyzerá tak, že Tim – mladík,<br />
od ktorého dostala srdce – chcel<br />
priviesť príjemkyňu svojho orgánu<br />
k svojej niekdajšej rodine. „Pevne<br />
verím, že ma Tim naviedol k tomu,<br />
aby som vyhľadala jeho rodinu, aby<br />
s nimi opäť mohol byť v kontakte<br />
a možno aj preto, aby to, čo za jeho<br />
života zostalo nevyriešené, sa mohlo<br />
vyriešiť a dokončiť,“ napísala Claire<br />
Sylvia.<br />
Ďalší mimoriadny prípad, ktorý<br />
rovnako naznačuje nadviazanie<br />
kontaktu z onoho sveta, sa týkal desaťročného<br />
dievčaťa, ktoré získalo<br />
srdce od zavraždeného osemročného<br />
dieťaťa. Dievčatko sa muselo liečiť<br />
na psychiatrii, pretože od implantácie<br />
trpelo desivými snami. Počas sedení<br />
u lekára rozprávalo tak detailne<br />
a realisticky o tom, ako bolo vo svojich<br />
snoch zabité, že bola privolaná<br />
polícia. Na údiv zúčastnených informácie<br />
o trestnom čine zodpovedali<br />
opisu skutočných udalostí.<br />
V<br />
EXPERIMENT<br />
SKÚMA DNA…<br />
ráťme sa najskôr ku koncepcii<br />
bunkovej pamäte. Je pochopiteľné,<br />
že všetky orgány a časti tela<br />
obsahujú informácie o osobnosti<br />
človeka, pretože touto osobnosťou<br />
boli utvárané a vyvinuli sa pod jej<br />
vplyvom. Kvôli tomu si nemusíme<br />
myslieť, že by snáď osobnosť vznikala<br />
v tele.<br />
Vychádzajme teda z predpokladu,<br />
že duša, sídlo ľudskej osobnosti,<br />
vstupuje do tela (a pri smrti ho opäť<br />
opúšťa), oživuje ho a formuje. Ale<br />
ako dochádza k jeho ovplyvňovaniu?<br />
Na túto otázku dáva odpoveď<br />
zaujímavý experiment, s ktorým<br />
prišiel Američan Cleve Backster, vynálezca<br />
detektora lži. Skúmal biele<br />
krvinky, ktoré odoberal pokusným<br />
osobám z ústnej sliznice a udržiaval<br />
ich pri živote v živnom médiu.<br />
Backster zistil, že leukocyty (teda<br />
krvinky) reagovali, akonáhle testovaným<br />
osobám, ktorým boli odobrané,<br />
ukázal emocionálne ladené<br />
alebo sexuálne vzrušujúce obrázky<br />
– a to i vtedy, keď boli skúmavky<br />
s bunkami vzdialené kilometre<br />
od pokusných osôb, alebo chránené<br />
pred elektromagnetickým žiarením.<br />
Očividne existuje medzi telesnými<br />
bunkami a nositeľom vedomia, ktorému<br />
patrili, tajomné spojenie, ktoré<br />
trvá dovtedy, kým sú bunky aktívne.<br />
Pim van Lommel k tejto téme vo<br />
svojej knihe „Endloses Bewußtsein“<br />
(2009; Nekonečné vedomie) napísal:<br />
„Tento fenomén možno uspokojivo<br />
vysvetliť, pokiaľ vychádzame z toho,<br />
že DNA je rezonančným miestom<br />
osobného špecifického nelokálneho<br />
vedomia.“ Tento holandský<br />
kardio lóg označuje pojmom „nelokálny“<br />
skutočnosť, že ľudské vedomie<br />
nemá svoj pôvod vo fyzickom<br />
svete. Tvrdí, že ľudská DNA, ktorá<br />
odráža na telesnej úrovni našu individualitu<br />
a je považovaná len za nositeľku<br />
dedičných informácií, má<br />
v skutočnosti ešte obsiahlejší význam.<br />
DNA v každej bunke by mohla<br />
slúžiť ako rozhranie medzi nehmotným<br />
ľudským vedomím a telom. To<br />
by znamenalo, že má za úlohu spájať<br />
každú bunku s duševnou osobitosťou<br />
človeka a prenášať informácie<br />
z vlastnej osobnosti do každej telesnej<br />
bunky.<br />
Táto teória korešponduje aj s výskumom<br />
biofotónov Dr.F.A. Poppa,<br />
ktorý objavil, že z DNA vychádza<br />
zvláštne svetlo, tzv.„biologický<br />
laser“, ktorý sa významným spôsobom<br />
podieľa na komunikácii<br />
v bunkách.<br />
Pokiaľ teda prostredníctvom DNA<br />
prijíma každá bunka v tele informácie<br />
z netelesného vedomia, s ktorým<br />
bola alebo je spojená, vyriešila by sa<br />
hádanka, prečo v zmieňovanom experimente<br />
dokázali biele krvinky reagovať<br />
na svojho „majiteľa“ i na odclonenom<br />
a priestorovo vzdialenom<br />
mieste. I keď bunky nie sú vo fyzickom<br />
spojení s telom pokusnej<br />
osoby, napriek tomu komunikujú<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
TÉMA<br />
s jej vedomím prostredníctvom neviditeľného<br />
spojenia.<br />
To ešte viac upresňuje fungovanie<br />
transplantácie spomienok. Každý<br />
pacient, ktorému je transplantovaný<br />
orgán, s ním získava i špeciálnu<br />
DNA darcu orgánu, ktorá bola<br />
(alebo dokonca stále je) utváraná<br />
iným vedomím a odráža aj jeho<br />
vlastnosti alebo osobné záľuby. To<br />
je ten „cudzí vplyv“, o ktorom hovoria<br />
svedectvá príjemcov orgánov,<br />
ktorí ho musia integrovať do vlastného<br />
života. Vplyv získanej DNA<br />
a jej pôvodného majiteľa je silnejší,<br />
ak príjemca získa srdce, alebo ak nie<br />
je dostatočne silnou osobnosťou.<br />
SPROSTREDKUJÚCI<br />
VPLYV ASTRÁLNEHO<br />
TELA<br />
O<br />
tázka, či prostredníctvom<br />
DNA implantovaného orgánu<br />
môže dlhodobo existovať skutočné<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
spojenie s vedomím zosnulého darcu,<br />
sa zrejme nikdy nedočká vedeckého<br />
vysvetlenia. Uveďme však aspoň niekoľko<br />
súvisiacich úvah.<br />
Abd-ru-shin vo svojom diele „Vo<br />
Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“<br />
vysvetľuje, že medzi dušou človeka<br />
a fyzickým telom je nevyhnutné<br />
spojivo – astrálne telo, ktoré predchádza<br />
vývoju pozemského tela.<br />
Po odlúčení duše počas pozemskej<br />
smrti sa astrálne telo oddelí od tela<br />
fyzického a neskôr sa podobne ako<br />
pozemské telo rozloží (duša existuje<br />
i naďalej). Abd-ru-shin pritom výslovne<br />
poukazuje na to, že astrálne<br />
telo nie je závislé od tela pozemského,<br />
ale od duše. Preto sa napríklad<br />
po amputácii končatiny môžu<br />
objavovať tzv. „fantómové bolesti“,<br />
pri ktorých človek pociťuje bolesť<br />
v časti tela, ktorú už vlastne nemá.<br />
Je to preto, že napriek amputácii fyzickej<br />
časti ľudského tela jej astrálny<br />
predobraz naďalej existuje.<br />
Z toho môžeme – podľa vyššie<br />
zmienenej „teórie DNA“ odvodiť, že<br />
astrálne telo môže byť práve tým neviditeľným<br />
médiom, prostredníctvom<br />
ktorého DNA prijíma informácie<br />
od duše pôvodného majiteľa orgánu,<br />
ktorá sa nachádza na onom svete.<br />
Z prednášok diela „Vo Svetle<br />
Pravdy“ môžeme tiež vyvodiť, že<br />
umelým udržiavaním orgánu v tele<br />
príjemcu nemusí vzniknúť trvalé<br />
spojenie s dušou darcu orgánu. Pokiaľ<br />
sa darca po svojej smrti definitívne<br />
vzdá svojho astrálneho tela,<br />
neexistuje už žiadna možnosť väzby<br />
s jeho bývalými telesnými orgánmi.<br />
Je však ľahko pochopiteľné, že zosnulý,<br />
ktorý veľmi lipne na svojom<br />
fyzickom tele alebo na pozemskom<br />
dianí, svojím postojom tiež odďaľuje<br />
oslabovanie a rozpad astrálneho<br />
tela, a tým naďalej sprostredkováva<br />
impulzy k orgánom explantovaným<br />
z jeho tela.<br />
Všetky tieto súvislosti nás privádzajú<br />
k nutnosti od základov<br />
prehodnotiť súčasnú prax transplantácie<br />
orgánov. Začať treba už<br />
sporným kritériom mozgovej smrti,<br />
ktorá v zmysle našich platných noriem<br />
znamená celkovú smrť, pričom<br />
veľa zdokumentovaných prípadov<br />
dokazuje, že po smrti mozgu nenasleduje<br />
vždy zástava srdca, rozpad<br />
tela a tým odpútanie duše a skutočná<br />
fyzická smrť. Na darcov orgánov<br />
sa musíme pozerať ako na žijúcich<br />
ľudí, ktorí majú len z veľkej<br />
časti nefunkčný mozog. Okrem toho<br />
je nevyhnutné informovať o všetkých<br />
možných následkoch nielen<br />
darcu orgánov, prípadne jeho príbuzných<br />
(kvôli možnému vnímaniu<br />
bolesti počas odnímania orgánu),<br />
ale predovšetkým príjemcu orgánov<br />
(kvôli možným duševným problémom<br />
a celoživotnej závislosti na liekoch).<br />
Povolenie na odňatie orgánov<br />
by mal zodpovedne udeľovať len človek<br />
sám za seba, nie jeho príbuzní,<br />
a každý príjemca orgánov by mal<br />
vedieť, kto a za akých okolností mu<br />
ich poskytol. Pretože len tak sa dá<br />
predchádzať nepríjemným vplyvom<br />
a duševným konfliktom.<br />
Významným krokom v tejto chúlostivej<br />
problematike bude predovšetkým<br />
zmena legislatívy, ktorá<br />
jasne vymedzí zodpovednosti.<br />
Verme, že tieto zmeny prinesie už<br />
blízka budúcnosť. V dnešnej dobe,<br />
žiaľ, moderná chirurgia vníma ľudské<br />
telo skôr ako sklad náhradných<br />
dielov, z ktorého pod rúškom konania<br />
„dobra“ vyberá súčiatky bez plného<br />
uvedomenia si následkov.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk
Zážitky z blízkosti smrti<br />
rozhovor s nemeckým tanatológom Bernardom Jakobym<br />
Pán Jakoby, ako sa človek stane<br />
tanatológom?<br />
(Tanatológia – náuka o príčinách a príznakoch<br />
smrti; náuka o psychologických<br />
a lekárskych aspektoch smrti<br />
a umierania, pozn. red.)<br />
O tému zážitkov blízko smrti sa zaujímam<br />
celý život. V čase, keď som<br />
maturoval, práve vyšla Moodyho prvá<br />
kniha Život po živote. Na konci 70-<br />
tych rokov to bola svetová senzácia,<br />
pretože Moody prvýkrát v modernej<br />
dobe písal o zážitkoch blízko smrti.<br />
Neskôr bežali v nemeckej televízii podobné<br />
relácie s Elisabeth Kübler-Rossovou,<br />
ktorá ma fascinovala tým, ako<br />
otvorene na túto tabuizovanú tému<br />
hovorila. Potom som bol osobne konfrontovaný<br />
s touto témou, keď zomreli<br />
aj moji rodičia, a to je samozrejme celkom<br />
iná skúsenosť, než keď sa touto<br />
témou niekto zaoberá iba teoreticky.<br />
Zažil som aj, ako sa moja matka so<br />
mnou rozlúčila v okamihu, keď zomrela.<br />
Prešla mi srdcom. Bol to pocit<br />
radosti a šťastia. To ma podnietilo, aby<br />
som si uchoval zvedavosť, a potom som<br />
sa tým proste zaoberal. Som vlastne literárny<br />
vedec, v roku 1990 som získal<br />
magisterský titul, no a v tom istom<br />
roku mi zomreli rodičia. Uvedomil<br />
som si, že nechcem zostať na univerzite,<br />
že sa chcem zaoberať umieraním.<br />
Mohli by ste pre nás zhrnúť základné<br />
črty zážitkov blízko smrti?<br />
Jednak je to vedomie toho, že som<br />
mŕtvy, zážitok uvedomenia si určitého<br />
druhu kontinuity. Je možné, že<br />
v okamihu klinickej smrti uvidím<br />
v izbe svoju zosnulú matku. To by<br />
nebolo možné bez kontinuity vedomia.<br />
Človek zažíva aj mier a bezbolestnosť,<br />
potom mimotelesnú skúsenosť,<br />
čo je významný prvok, pretože<br />
ukazuje, že vedomie existuje nezávisle<br />
od tela. A to je rozhodujúci moment,<br />
ktorý nám ukazuje, že sme<br />
oveľa viac než toto malé pozemské<br />
Ja. Ľudia v okamihu klinickej smrti<br />
boli schopní opäť vnímať určité veci,<br />
pretože ich mozog bol vyradený. Pri<br />
umieraní teda existuje určitá hranica,<br />
kde mozog prestane pracovať, a človek<br />
by mal stratiť vedomie i vedomie seba<br />
samého. V tomto stave však ľudia vnímajú<br />
aj veci, ktoré sa zároveň odohrávajú<br />
stovky kilometrov ďaleko, pretože<br />
priestor a čas v obvyklom zmysle<br />
odpadajú. V tomto stave zmeneného<br />
vedomia, v tomto duševnom rozpoložení<br />
vnímajú veci, ktoré ako také<br />
nemôžu vidieť. Ak sa zaoberáme bez<br />
predsudkov existujúcimi správami,<br />
musíme proste povedať, že vedomie<br />
sa tu vydáva na cestu a človek vníma<br />
veci, ktoré vôbec nemôže vedieť. A to<br />
výskum smrti stále znovu potvrdzuje.<br />
Pozoruhodné je, že v okamihu<br />
blízko smrti sa všetky veci odohrávajú<br />
súčasne. Keď ľudia neskôr rozprávajú<br />
o svojom prežití, hovoria vždy o tom,<br />
ako sa celá tá skúsenosť vyvíjala – mimotelesná<br />
skúsenosť, životná retrospektíva,<br />
a že zároveň pozorovali, čo<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
TÉMA<br />
sa deje na mieste nehody alebo na operačnej<br />
sále a zároveň mysleli napríklad<br />
na svojich príbuzných, ocitli sa v ich<br />
prítomnosti a neskôr boli schopní dokonca<br />
povedať, ktorú pesničku práve<br />
hrali v rádiu. To sú predsa veci, ktoré<br />
výskum už miliónkrát dokázal.<br />
Tieto prvky umierania sa teda veľmi<br />
podobajú, respektíve dá sa u nich<br />
ľahko zistiť, ako prebiehajú. Existujú<br />
ale nejaké rozdiely u rôznych<br />
ľudí, veriacich či neveriacich, u detí<br />
či dospelých?<br />
Zvláštne na tom je práve to, že žiadne<br />
rozdiely neexistujú. Nehrá rolu, či je<br />
niekto veriaci či ateista. V konečnom<br />
dôsledku sú charakteristickými prvkami<br />
umierania vždy mimotelesná<br />
skúsenosť, stretnutie so Svetlom, skúsenosť<br />
s tunelom a aj životná retrospektíva.<br />
To prežívajú všetci ľudia rovnako,<br />
pretože umieranie je univerzálny fenomén;<br />
preto sú aj všetky správy o týchto<br />
prvkoch rovnaké. Ak existujú vôbec<br />
nejaké rozdiely, potom jedine v interpretácii,<br />
ako to potom ľudia opisujú:<br />
existujú aj také závažné rozprávania<br />
ľudí o tom, že splynuli s Bohom. Rozdiel<br />
je teda v tom, ako sa potom prežité<br />
interpretuje. Ale inak je to veľmi zaujímavé:<br />
je to totiž interkultúrne rovnaké,<br />
alebo ešte presnejšie: zhodný priebeh<br />
umierania možno sledovať v tradičných<br />
podaniach od prapočiatku až<br />
dodnes. Napríklad v Gilgamešovi, najstaršom<br />
literárnom epose svetových<br />
dejín, hrdina prechádza temnotou, tunelom,<br />
uvidí rajské krajiny, uvidí svetlo<br />
a je poslaný naspäť.<br />
Často sa hovorí, že život v dnešnej<br />
dobe je len jeden veľký obchod<br />
so strachom. Ide predovšetkým<br />
o strach zo smrti, ale strach zo<br />
smrti je vlastne strachom zo života.<br />
S tým súhlasím.<br />
Tento druh strachu je nepriateľom<br />
života. Súhlasíte?<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
Myslím si, že sa týmto spôsobom prejavuje<br />
hlavne strach z neznámeho. Ľudia,<br />
ktorí prežili blízkosť smrti a cítili lásku,<br />
aj absenciu strachu, ktorí vnímali toto<br />
pozitívne, blaženosť a šťastie a všetko,<br />
čo je s tým spájané, tí to samozrejme<br />
vnímajú inak. Tí majú vlastnú skúsenosť.<br />
Ukazuje sa to predovšetkým<br />
na kontaktoch so zosnulými. Uvediem<br />
príklad: mnoho ľudí niekedy cíti prítomnosť<br />
niekoho zosnulého. Je to veľmi<br />
jemný cit, o ktorom však viete, čo ste<br />
prežili, viete, že ste vnímali prítomnosť<br />
babičky. Zároveň o tom pochybujete,<br />
pretože to nedokážete pochopiť a mať<br />
nad tým kontrolu. Sú určité veci, ktoré<br />
sa vymykajú našej kontrole. Pravdivosť<br />
tejto blízkosti zosnulého poznáte<br />
podľa toho, že vychádza od zosnulého,<br />
proste sa to stane. To je to podstatné.<br />
Zároveň sa však vynorí množstvo pochybností,<br />
keď sa pokúsime pochopiť<br />
to rozumom. A to je práve ten strach<br />
z niečoho, čoho sa nemôžeme dotknúť.<br />
Platí to aj pre strach zo smrti; veď sa<br />
predsa netreba báť smrti – žiť môže byť<br />
oveľa horšie. Preto máte pravdu, keď<br />
hovoríte, že pokiaľ sa týmito otázkami<br />
človek nezaoberá, správa sa v zásade<br />
nepriateľsky k životu; ak potom človek<br />
stratí strach zo smrti, ale aj strach žiť, je<br />
oveľa slobodnejší.<br />
Dnešná medicína je sústredená<br />
na technickú stránku odstraňovania<br />
chorôb, pričom uzdravovanie je aj<br />
vnútornou záležitosťou, alebo dokonca<br />
predovšetkým vnútornou záležitosťou,<br />
zásadne odlišnou od toho,<br />
ako sa chápe. Mohli by ste sa, prosím,<br />
zmieniť, aké skúsenosti máte v súvislosti<br />
s transplantáciou orgánov?<br />
Keď sa ma teda pýtate na transplantáciu<br />
orgánov, je nutné povedať, že ide<br />
o zásah do procesu umierania. Kto sa<br />
zaoberá jemnohmotnými dejmi pri<br />
umieraní, vie, že duša sa určitý čas<br />
odpútava od tela, až sa nakoniec pretrhne<br />
strieborná šnúra, čo je okamih<br />
vlastnej smrti. Toto dôležité poznanie<br />
tu však všeobecne chýba. Mozgovou<br />
definíciou smrti skutočný moment<br />
smrti predbiehame, aby sme mali zámienku<br />
zasiahnuť ešte do živého organizmu.<br />
Taký človek nie je definitívne<br />
mŕtvy. Jeho mozog je mŕtvy, to je nevratné,<br />
ale treba si predstaviť, že duša<br />
je s telom napriek tomu ešte spojená<br />
a veľmi presne vníma, čo sa s telom<br />
deje. A kto sa za života nezaoberal tým,<br />
čo sa pri transplantácii deje, môže byť<br />
veľmi silne dezorientovaný. Vieme to<br />
aj od ľudí, ktorí dali k dispozícii telo<br />
zosnulého príbuzného na transplantácie.<br />
Keď neskôr toto telo uvideli, boli<br />
na ňom veľmi masívne zmeny, napríklad<br />
u devätnásťročného blonďavého<br />
chlapca, ktorý hrôzou zošedivel, čo poukazuje<br />
na to, že ešte vnímal. Inak by<br />
sa to nestalo. Často tiež dochádza k nahradeniu<br />
jedného utrpenia druhým.<br />
Nikdy sa nehovorí o tom, aké zmeny<br />
osobnosti prekonali ľudia, ktorí dostali<br />
nový orgán. To sú často veľmi rozsiahle<br />
zmeny. Ale nakoniec aj tak musí každý<br />
o sebe rozhodnúť sám. Avšak celá problematika<br />
pre mňa začína vo chvíli, keď<br />
niekto rozhoduje o niekom inom ako<br />
o darcovi orgánov.<br />
Títo ľudia sú vlastne olúpení<br />
o vlastnú smrť. V dnešnej medicíne<br />
je to teda tak, že sa rozhoduje<br />
o iných ľuďoch v domnení, že ten či<br />
onen je „mŕtvejší“ než ten druhý.<br />
Áno, v skutočnosti je to práve umierajúci,<br />
kto by potreboval starostlivosť.<br />
Myslíte si, že táto otázka bude<br />
v budúcnosti vyriešená zákonom?<br />
Hovorí sa o ochrane nenarodeného<br />
života, ale o ochrane v procese umierania<br />
by sa malo hovoriť tiež.<br />
Môžem len poukázať na to, že len<br />
prednedávnom bolo v Nemecku odhlasované<br />
vyššie právne zaistenie nakladania<br />
s pacientmi, takže bude rešpektované<br />
to, čo vopred určím, teda<br />
či chcem darovať orgány, alebo či<br />
chcem donekonečna dostávať výživu.
TÉMA<br />
Všetky tieto postupy teraz u nás určuje<br />
zákon. Z toho potom vyplýva, že<br />
je možné napríklad odstaviť umelé<br />
dýchanie. Myslím, že to je posilnenie<br />
práva na sebaurčenie, je to jediné<br />
riešenie, ktoré vidím. Ide o to, že ako<br />
laik to všetko vôbec nemôžem vidieť<br />
do dôsledkov... umieranie je v zásade<br />
veľmi silne technizované, „rozporcované“<br />
na rad udalostí, pričom<br />
jednotlivec ťažko môže povedať, kde<br />
začína a končí smrť. Preto je dôležité,<br />
aby sa o procese umierania učilo už<br />
na školách, aby to poznanie mladí<br />
ľudia mohli začleniť do svojich životov.<br />
Lekár, ktorý má päťdesiat, nemá dnes<br />
s umieraním už prakticky nič do činenia.<br />
Celý problém spočíva v tom, že<br />
väčšina ľudí zomiera v nemocnici a lekári<br />
nie sú na umieranie pripravení<br />
a často potom robia nezmyselné veci.<br />
Prirodzene, mnohé robia aj na naliehanie<br />
rodiny, to je tiež nutné povedať.<br />
Nikto z nich nechce nechať umierajúceho<br />
odísť. Potom však treba týmto<br />
snahám stanoviť hranicu, za ktorú sa<br />
nepôjde. Treba umožniť dotyčnému<br />
zomrieť – tam začína už dôstojnosť<br />
umierania.<br />
Nedávno som v jednej knihe o obdukcii<br />
(pitevná obhliadka mŕtvoly,<br />
pitva – pozn. red.) čítala zaujímavú<br />
poznámku, že keď nastáva umieranie,<br />
niečo v tele proste prestane<br />
fungovať a nie je také podstatné, čo<br />
to bolo.<br />
Nuž, sú ľudia, pre ktorých to podstatné<br />
je, tomu tiež nerozumiem. Ešte<br />
by som to chápal pri náhlej smrti, keď<br />
si človek vôbec nedokáže vysvetliť, ako<br />
k nej došlo. No tak to je, na tom nič nezmeníme.<br />
Myslím si, že na tom až tak<br />
nezáleží, pretože keď sa duša odpúta<br />
od tela a pretrhne sa definitívne strieborná<br />
šnúra, zostane tu len telo, teda<br />
akýsi obal alebo šat. Pre mnohých rodinných<br />
príslušníkov je však mimoriadne<br />
dôležité, či to bolo srdce alebo<br />
pneumotorax.<br />
Ktoré veci sú pre Vás dnes najdôležitejšie?<br />
Ako sa to vyvinulo, existujú<br />
náznaky, že sa niečo mení?<br />
Myslím, že najdôležitejšie zo všetkého<br />
je, aby sme si uvedomili, že sme duchovné<br />
bytosti a žili duchovné princípy<br />
popísané už v Biblii. Aby sme sa<br />
cítili ako jedna rodina a nie tak izolovane,<br />
neutekali od seba. A okrem toho<br />
je veľmi dôležité, aby sa medzi ľuďmi<br />
rozšírilo poznanie o dejoch, ktoré smrť<br />
sprevádzajú, ale predovšetkým o živote<br />
po smrti.<br />
To je doposiaľ veľký nedostatok. Zažívam<br />
to najmä vo veľkých talkshow,<br />
že stále vychádzajú z nedostatku kyslíka,<br />
endorfínov a ja neviem, z čoho<br />
ešte. Nikdy sa tým skutočne nezaoberali.<br />
Ale toto poznanie tu vždy bolo<br />
a je najvyšší čas začať sa s ním oboznamovať.<br />
Žijeme v dobe, keď sa témou<br />
umierania aj tak budeme musieť zaoberať,<br />
pretože staršej generácie sa tieto<br />
procesy začínajú týkať. A týka sa to<br />
takmer každej rodiny.<br />
Vo všetkých štátnych sociálnych<br />
zariadeniach cítiť veľkú bezmocnosť.<br />
Aké vidíte prognózy?<br />
Možno to raz dôjde tak ďaleko, že sa<br />
na umieranie budeme tešiť, pretože<br />
Celý rozhovor s Bernardom Jakobym<br />
„ZÁŽITKY BLÍZKO SMRTI“ na DVD!<br />
to je niečo pozitívne, hoci doposiaľ<br />
sme to vnímali ako to najhoršie, čo<br />
sa nám môže stať. No keď vidím životné<br />
okolnosti mnohých ľudí, myslím,<br />
že sú na tom oveľa horšie. Ja viem, že<br />
vstúpim do onoho svetla, pre mňa je<br />
to istota. – Ja musím túto vec robiť, to<br />
je moja úloha, moje povolanie – odovzdávať<br />
toto poznanie. Myslím si, že<br />
vedieť o týchto veciach je dôležité pre<br />
každého žijúceho človeka, pretože to<br />
poznanie má bezprostredný vplyv<br />
na náš život, pretože potom veľa problémov<br />
už vopred odpadne.<br />
Ide teda o to, aby človek utváral svoj<br />
život už s vedomím, ako to všetko<br />
bude prebiehať.<br />
Presne. A nakoniec ide iba o to dôverovať<br />
Bohu a vo všadeprítomnú pomoc.<br />
To je moja skúsenosť.<br />
Zhovárali sa PhDr. Magdaléna Havlová<br />
a Václav Kazda<br />
redakce@svetgralu.cz<br />
Bernard Jakoby je nemecký autor kníh Život po<br />
smrti, Tajomstvo umierania, Správy od zosnulých<br />
a ďalších. Dlhé roky sa zaoberá výskumom procesu<br />
umierania a smrti. Vo svojich knihách uverejnil<br />
senzačné poznatky zo svojho bádania, výpovede ľudí,<br />
ktorí sa ocitli na hranici smrti a vrátili<br />
sa späť do pozemského života.<br />
Český dabing/stereo/PAL/4:3/56 min.<br />
Cena: 3,95 €, Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 3,75 €<br />
Objednávky: prostredníctvom priloženého kupónu, v on-line obchode<br />
na www.svetgralu.sk, alebo telefonicky na: 0903 907 233<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Sprevádzanie pri<br />
smrteľnej posteli<br />
Počas umierania nastáva fáza, pri ktorej záujem umierajúceho o tento svet<br />
poľavuje. Pre príbuzných je táto situácia často ťaživá, pretože sa s ňou nevedia<br />
zmieriť. Umierajúci sa nepozerá na príbuzných, hľadí na akýsi vzdialený bod.<br />
Zatiaľ čo sa muž predtým tešil z toho, keď mohol opäť vidieť svoju manželku,<br />
ktorá sa vrátila z nákupu, teraz jej prítomnosť po niekoľkých hodinách sotva<br />
vníma. Na otázku: „Netešíš sa, že som opäť doma?“, muž s námahou sústredí<br />
svoj vzdialený pohľad, neprítomne sa na ňu pozrie a povie trýznivo: „Ale áno“.<br />
Ak si príbuzní neuvedomia, že duša už medzičasom pozerá do iného sveta,<br />
môže ľahkovážna výčitka umierajúcemu spôsobiť smútok. Vhodné, citlivé<br />
vysvetlenie situácie prinesie úľavu všetkým zúčastneným – odchádzajúcemu<br />
i pozostalým.<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
Už 2. vydanie!<br />
Naša cena: 4,55 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 4,45 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci<br />
časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
ZDRAVIE<br />
ŽIVOT<br />
LIEČENIE<br />
ENERGIE<br />
DIAGNÓZA<br />
NÁDEJ<br />
UZDRAVENIE<br />
CHOROBA<br />
ZMENA<br />
CESTA K ŽIVOTU<br />
SVEDOMIE<br />
OKOLNOSTI<br />
ČLOVEK<br />
DÔSLEDKY<br />
POSTOJ<br />
6. ZÁVEREČNÝ DIEL<br />
MUDr. Jan Palouček<br />
Tento seriál Sveta Grálu popisuje základy<br />
lekárstva budúcnosti, ktoré ľuďom<br />
pomáha nie iba podávaním liekov<br />
a operačnými zákrokmi, ale aj zásahmi<br />
v jemnejších oblastiach. Pre túto „cestu<br />
k životu“ má veľký význam poznanie<br />
o existencii jemných, sotva postrehnuteľných<br />
energií a vyžarovaní.<br />
J<br />
DIAGNÓZA<br />
edným zo základných predpokladov<br />
úspešného liečenia je stanovenie<br />
diagnózy. Pod pojmom diagnóza<br />
by sa malo rozumieť východisko<br />
choroby, pretože iba z tohto bodu je<br />
možné podniknúť účinnú nápravu.<br />
Ak je diagnózou iba prostý popis toho,<br />
čo sa deje, musí sa liečenie obmedziť<br />
iba na číre potláčanie konečného dejstva<br />
choroby.<br />
Pri stanovení diagnózy hrá teda významnú<br />
úlohu predstava o tom, kým<br />
človek vlastne je. Touto predstavou sa<br />
už od samého začiatku viažeme na<br />
určitú rovinu, v ktorej budeme hľadať<br />
odpoveď. Je potrebné poznamenať, že<br />
v každej rovine niečo nájdeme.<br />
Ak ide napríklad o zápalové ochorenie,<br />
nájdeme celkom na povrchu celej<br />
udalosti baktérie. Môžeme potom povedať,<br />
že príčinou choroby sú baktérie.<br />
Budeme mať pravdu v tom, že<br />
baktérie skutočne patria k priebehu<br />
tejto choroby. S touto predstavou vystačíme,<br />
pokiaľ sme spokojní s tvrdením,<br />
že človek je výhradne hmota.<br />
Príčinnú liečbu na tejto úrovni všetci<br />
dobre poznáme – vytiahneme do boja<br />
proti baktériám.<br />
Ak si rozšírime obzor a ak zistíme,<br />
že v tele koluje aj energia oživujúca telesné<br />
tkanivo, budeme pátrať aj v tejto<br />
rovine. Zistíme, že príčinou choroby<br />
bolo narušenie toku energie v určitej<br />
oblasti. Nasledovala porucha metabolizmu,<br />
sprístupňujúca oslabené<br />
tkanivo bakteriálnej invázii. Baktérie<br />
už v tomto poňatí nevystupujú ako<br />
vinníci, lež ako nepríjemní, jednako<br />
však pozvaní hostia. Príčinnou liečbou<br />
bude ovplyvnenie toku energie<br />
v postihnutej oblasti. Ak sa energetickým<br />
pôsobením podarí poruchu<br />
odstrániť, nie je potrebné používať<br />
žiadne lieky. Ak postúpime ešte ďalej,<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
ZDRAVIE<br />
objavíme rovinu vnútorného života.<br />
Prechodné, ale najmä dlhodobé emocionálne<br />
stavy rozhodujú o tom, kde<br />
a ako bude telo zásobené energiou.<br />
Môžeme napríklad zistiť, že k zablokovaniu<br />
energetického toku došlo<br />
v dôsledku napätia a zloby, ktorú<br />
chorý pociťoval pri stretnutí s určitou<br />
osobou. Príčinná liečba bude spočívať<br />
v ovládnutí rozbúrených emócií<br />
a v ich prerode na priaznivý emocionálny<br />
stav. Tu sa však do cesty stavia<br />
veľká prekážka. Na tento čin sa<br />
chorý musí odhodlať sám, a dokonca<br />
ho musí aj sám vykonať. Druhá osoba<br />
ho môže pri jeho rozhodovaní a snahe<br />
len povzbudzovať. To iste nie je málo,<br />
no predsa len ďalšiemu človeku je súdené<br />
iba sa prizerať, pretože rozhodovacie<br />
právo vo svojom vnútornom<br />
svete má jedine človek sám. A práve<br />
tak nesie človek i zodpovednosť za<br />
dôsledky svojho rozhodnutia, nech<br />
už bolo akékoľvek. Pokusom o ovládnutie<br />
seba samého zlepšuje chorý vyhliadky<br />
na úspešnosť ďalšieho liečebného<br />
pôsobenia a často už týmto<br />
úsilím prelomí energetickú blokádu,<br />
spôsobujúcu telesné ťažkosti.<br />
Hoci sa môže zdať, že sme už na<br />
konci úvah, zostáva ešte takmer banálna<br />
otázka. Prečo sme sa nerozhodli<br />
zostať pokojní? Žiadna situácia<br />
nemá tú moc, aby nás primäla k celkom<br />
určitému, vopred stanovenému<br />
prežívaniu. Neexistujú stresové situácie,<br />
lež iba situácie, v ktorých sa rozhodneme<br />
podľahnúť stresu. Takisto<br />
ani neexistujú situácie vyvolávajúce<br />
pocity radosti, šťastia alebo sklamania,<br />
pretože pre druh prežívania sa<br />
musíme rozhodnúť my sami. Toto<br />
rozhodovanie neprebieha samozrejme<br />
tak, že by sme zakaždým znova uskutočnili<br />
novú voľbu. Naopak, dalo by<br />
sa povedať, že o výsledku je už rozhodnuté<br />
dlho vopred, a to na základe<br />
nášho ponímania života. Svojím postojom<br />
k životu, svojimi predstavami<br />
o tom, čo je cenné alebo bezcenné,<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
o čo je potrebné bojovať a o čo nie, určujeme<br />
smer svojmu prežívaniu každý<br />
sám. Ak sme presvedčení o tom, že<br />
po smrti je koniec, zvolili sme si tragický<br />
variant prežívania pre tento prípad.<br />
Ak sme presvedčení o tom, že<br />
telesná krása má pre život zásadný význam,<br />
zvolili sme si druh prežívania<br />
pre prípad jej úbytku alebo dokonca<br />
straty. Ak sme presvedčení o čomkoľvek,<br />
vždy bude toto presvedčenie<br />
smerodajné pre druh nášho prežívania.<br />
Dokladom toho je aj skutočnosť,<br />
že totožnú situáciu prežívame<br />
vždy celkom inak, než súčasne iní<br />
ľudia. Rovnakú situáciu môžeme dokonca<br />
my sami prežívať zakaždým<br />
inak, než v predchádzajúcom prípade.<br />
Deje sa to vtedy, ak dôjdeme vplyvom<br />
predchádzajúcej skúsenosti k inému,<br />
zrelšiemu presvedčeniu. Príčinnou<br />
liečbou v tejto rovine by bolo prehodnotenie<br />
celého poňatia života. Je<br />
isté, že k tomu nemôže dôjsť v priebehu<br />
niekoľkých hodín alebo dní. Navyše<br />
chorý musí mať na túto zmenu<br />
ochotu a musí byť presvedčený o jej<br />
účelnosti, pretože inak sa všetka jeho<br />
námaha mení na strojové úsilie, ktorému<br />
chýba život. Bolo by preto naivné<br />
liečiť zápal poukazom na nutnosť<br />
zmeniť svoj postoj k životu. Hoci by<br />
to bola v podstate pravda, nemusel<br />
by sa chorý tejto zmeny dožiť. Táto<br />
príčinná rovina má však celkom zásadný<br />
význam pre liečbu závažných,<br />
prípadne chronických ochorení. Rovnako<br />
významná je i pre každého zdravého<br />
človeka. Avšak zdravý človek<br />
nemá spravidla potrebu podstatne<br />
meniť svoje predstavy o živote, pokiaľ<br />
je primerane zdravý a spokojný,<br />
alebo pokiaľ mu zostáva aspoň troška<br />
falošnej nádeje.<br />
Je zrejmé, že pri stanovení diagnózy<br />
a aj pri liečení by sa mali uplatňovať<br />
uvedené hľadiská. Takisto ako je nemysliteľné,<br />
v našom prípade, jednoducho<br />
baktérie ignorovať, malo by byť<br />
nemysliteľné ignorovať vnútorný svet<br />
človeka a jeho predstavu o živote. Len<br />
tak sa v budúcnosti môže stať diagnóza<br />
tým, čím má byť – spoľahlivým<br />
východiskom liečebného postupu,<br />
v ktorého rámci sa aj spravodlivo rozdelia<br />
úlohy. Za súčasného stavu sa zdá,<br />
že je pri liečení zamestnávaný predovšetkým<br />
ošetrujúci personál, zatiaľ čo<br />
z chorého sa často robí iba obeť nepriaznivých<br />
okolností. Také rozdelenie<br />
zodpovednosti istotne mnohým<br />
ľuďom vyhovuje, avšak mnohým ďalším<br />
už nie, pretože sa nechcú zmieriť<br />
s bezmocným vyčkávaním s nejasnou<br />
perspektívou, ktorú nemôžu<br />
ovplyvniť. Každému chorému by len<br />
prospelo, keby sa zamyslel nad tým,<br />
ako žije, to znamená pre aké ciele<br />
žije. V tom spočíva jeho ďalší osud.<br />
Ak zostáva jeho prístup k životu nezmenený,<br />
stáva sa z liečenia aj pri<br />
najlepšej vôli plátanie, akokoľvek sa<br />
pritom záplaty javia, vďaka rozvoju<br />
techniky, stále dokonalejšie. Uspokojenie<br />
z dočasných úspechov marí len<br />
vedomie, že týmto spôsobom nie je<br />
možné zabrániť tvorbe nových dier<br />
a ani nie je možné predvídať, kedy<br />
a kde sa objavia.<br />
S<br />
„VY STE MOJA<br />
POSLEDNÁ NÁDEJ!“<br />
týmito slovami často chorí vyhľadajú<br />
ďalšieho liečiteľa alebo<br />
lekára. Niektorí k tomu dodajú: „To<br />
som zvedavý, čo so mnou urobíte“.<br />
Mal som už viackrát možnosť odpovedať:<br />
„nič“. Spravidla len užasnutá<br />
tvár prezrádzala otázku: „Ako si to<br />
môže dovoliť, odmietnuť liečenie?“<br />
Liečiteľ nie je nikým iným, než<br />
sprostredkovateľom, napojeným na<br />
prúd liečivej sily, s ktorou on nemá<br />
nič spoločné. Preto ani nemôže tvrdiť,<br />
že on lieči, podobne ako elektrikár<br />
nemôže tvrdiť, že on svieti, napriek<br />
tomu, že je na rozsvietenie potrebný.<br />
Úloha liečiteľa spočíva v tom, že
ZDRAVIE<br />
svojím telom a duchovným uspôsobením<br />
poskytuje liečivej sile transformačný<br />
bod, ktorým môže táto sila<br />
plynúť ďalej do pozemskej úrovne. Až<br />
tým nadobúdajú určité druhy liečivej<br />
sily svoju účinnosť pre ľudské telo,<br />
pretože vo svojej jasnejšej, pohyblivejšej<br />
forme nemôžu pozemsky zapôsobiť.<br />
Prijatie liečivej sily celkom závisí<br />
od vnútorného postoja chorého. Vnútorným<br />
postojom však nie je mienené<br />
momentálne želanie alebo prechodný<br />
pokus o lepšie myšlienky. Je to vždy<br />
výsledok dlhodobejšieho poctivého<br />
úsilia vedúceho k prebudeniu svedomia<br />
a k pokore, ktorá sa v správaní<br />
človeka vždy jasne prejaví. Požadovanie<br />
a namyslenosť naopak zreteľne<br />
poukazujú na márnosť prípadného<br />
liečenia a mali by byť pre liečiteľa<br />
signálom na jeho odmietnutie. Nie je<br />
možné a ani nie je žiaduce, aby práve<br />
takíto ľudia existenciu liečivej sily<br />
uznávali. Preto nie je potrebné vyvíjať<br />
ani najmenšiu námahu s úmyslom<br />
tieto skutočnosti dokázať a docieliť<br />
uznanie u ľudí, ktorí ich spochybňujú.<br />
Pre takýchto ľudí sú naopak najvhodnejšie<br />
lekárske zákroky, pri ktorých<br />
nie sú výnimky, pretože lekárstvo<br />
je povinné pristupovať ku každému<br />
chorému rovnako. Na rozdiel od lekárstva<br />
však liečiteľ dáva k dispozícii<br />
svoje vlastné telo ako nástroj, ktorým<br />
budú prechádzať sily určené niekomu<br />
inému. To je spojené s enormnou záťažou<br />
celého organizmu, ktorý musí<br />
byť v každom ohľade prispôsobený<br />
tomu, aby ju mohol bez ujmy zniesť.<br />
Preto nie je liečiteľ viazaný žiadnou<br />
povinnosťou voči chorému, keďže pri<br />
každom liečení rozhoduje aj o svojom<br />
tele a o svojom zdraví. Liečiteľ<br />
má liečenie poskytovať tam, kde<br />
vníma otvorenú dušu. Tak sa liečenie<br />
stáva milosrdenstvom. Okrem toho,<br />
akékoľvek požadovanie liečenia je<br />
v absolútnom rozpore s povahou liečivej<br />
sily. Práve tak ako si človek nemôže<br />
vynútiť dar liečenia, nemôže<br />
si liečenie vynútiť ani chorý. Liečivá<br />
sila zostáva nedotknutá akoukoľvek<br />
snahou o presadenie iného hľadiska.<br />
Zostáva vysoko nad ľudským myslením<br />
a posudzovaním, vzdialená rozumovým<br />
úvahám a blízka iba citu.<br />
Kto si aspoň trocha uvedomí význam<br />
svojho vnútorného života a pocíti zaň<br />
zodpovednosť, získava nádej, s ktorou<br />
môže vzhliadnuť nahor. Potom sa určite<br />
pred ním rozvinie cesta, ktorá ho<br />
povedie k pravému životu.<br />
MUDr. Jan Palouček<br />
jan.paloucek@svetgralu.cz<br />
Seriál je voľným prepracovaním textov knihy<br />
Cesta k životu autorov Marcely Müllerovej-<br />
-Paloučkovej a MUDr. Jana Paloučka.<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Obrazy<br />
zo života<br />
Peter Iľjič<br />
Čajkovskij<br />
Jaroslav<br />
Klimecký
HUDBA<br />
Búrlivé tóny svetlej, čistej, romantickej hudby, úžasná melodickosť,<br />
inšpirácia, veľkolepé bohatstvo hudobného sveta, rozprávková<br />
krása, očarujúce trblietanie farieb… státisíce poslucháčov na celom<br />
svete sa nechajú hudbou viesť do sveta jedného z najväčších<br />
skladateľov, do bohatstva citov a krásy. Aký však bol život tohto velikána?<br />
A aký bol on sám? Môže nás obohatiť i niečo z jeho súkromného<br />
života?<br />
Čajkovskij bol neobyčajne citlivý, vnímavý človek, schopný zachytávať<br />
hudbou tie najjemnejšie vplyvy; na druhej strane im bol silne<br />
vystavený a trpel nimi. Zažíval početné stavy melanchólie a ťažkého<br />
psychického trápenia. Niekoľko rokov spoločného života s mladučkou<br />
študentkou Antóniou Miljukovovou ho priviedlo až na prah samovraždy.<br />
Skutočným krížom jeho života však bola silná homosexualita;<br />
tej podliehal celý život. V cárskom Rusku 19. storočia to bolo neodpustiteľné<br />
previnenie, za ktoré sa ľudia posielali do vyhnanstva na Sibír.<br />
A predsa v jeho živote zažiaril čistý vzťah k žene, s ktorou sa nikdy<br />
ani osobne nestretol, ktorá ho však štrnásť rokov štedro podporovala<br />
a umožnila mu venovať sa voľne a slobodne skladateľskej činnosti.<br />
Čajkovského meno dodnes žiari medzi hviezdami na hudobnom<br />
nebi – koľko z jeho poslucháčov však vie o oddanej, nesebeckej,<br />
skromnej žene v pozadí, vďaka ktorej mohlo vzniknúť nejedno z jeho<br />
preslávených diel? Nielen peniazmi mu bola nápomocná – vrúcne city<br />
a vrúcne myšlienky bohatej mecenášky ho sprevádzali a urovnávali<br />
mu cestu k práci.<br />
Nadežda Filaretovna von Meck (1831–1894)<br />
K<br />
NEČAKANÝ LIST<br />
ončí sa rok 1876. Desať rokov<br />
už Čajkovskij pôsobí ako profesor<br />
harmónie a skladby na moskovskom<br />
konzervatóriu. Má tridsaťšesť<br />
rokov a za sebou kus tvorivej práce.<br />
Tri symfónie, l. sláčikové kvarteto<br />
D dur, balet Labutie jazero, symfonické<br />
básne Rómeo a Júlia, Franceska<br />
da Rimini.<br />
Jedného dňa, krátko pred novým<br />
rokom, dostáva Čajkovskij nečakaný<br />
list: „Vypovedať Vám, aké nadšenie<br />
vo mne vzbudzujú Vaše diela, pokladám<br />
za nevhodné… preto Vám<br />
poviem len toľko, a prosím, aby ste<br />
tomu verili doslova, že s Vašou hudbou<br />
sa žije ľahšie a príjemnejšie,“ píše<br />
jeho ctiteľka, vdova po dopravnom<br />
inžinierovi, Nadežda Filaretovna von<br />
Meck. Pani von Meck, od mlada vášnivo<br />
milujúca hudbu, je v moskovskej<br />
spoločnosti známa ako bohatá<br />
dáma--mecenáška, ktorá štedro podporuje<br />
moskovské konzervatórium,<br />
Ruský hudobný spolok a okrem<br />
iného aj istý komorný inštrumentálny<br />
súbor.<br />
Medzi súčasnými mladými skladateľmi<br />
vzbudil najväčšiu jej pozornosť<br />
práve Čajkovskij. Od jeho žiaka, huslistu<br />
Kotka, ktorého tiež podporuje,<br />
sa dozvedela o Čajkovského súčasných<br />
finančných ťažkostiach. Kotkovým<br />
prostredníctvom si začala objednávať<br />
klavírne úpravy jeho skladieb<br />
a poskytovala mu za ne bohaté honoráre.<br />
Čajkovskij sa v tom čase skutočne<br />
sťažoval svojmu bratovi Anatolijovi:<br />
„Keby si vedel, ako sa topím<br />
v dlhoch! Deň čo deň ma niekto žiada<br />
o peniaze, rozdávam naľavo napravo<br />
také sumy, že mi je nakoniec ľúto samého<br />
seba.“ Objednávky od bohatej<br />
mecenášky preto prijíma veľmi<br />
ochotne.<br />
Hoci sa nikdy osobne nezoznámili,<br />
prostredníctvom čulej korešpondencie<br />
sa medzi oboma ľuďmi nakoniec<br />
vyvinulo zvláštne, ale obdivuhodné<br />
priateľstvo, trvajúce viac než trinásť<br />
rokov. Skladateľ skoro vycítil skutočne<br />
úprimný a hlboký záujem panej<br />
von Meck, a tak sa tejto citlivej, vnímavej<br />
poslucháčke už v prvých listoch<br />
začína zdôverovať: odhaľuje jej svoje<br />
skryté myšlienky, i svojrázne črty svojej<br />
rozporuplnej povahy a nadania.<br />
V<br />
PRIATEĽ<br />
roku 1878 pracoval Čajkovskij<br />
okrem Onegina súčasne na štvrtej<br />
symfónii. Keď ju dokončil, pýtal<br />
sa pani von Meck: „Počul som, Nadežda<br />
Filaretovna, že ste nikdy nedovolili,<br />
aby Vám boli venované skladby.<br />
U mňa ste urobili výnimku a ja vám<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
HUDBA<br />
za to preveľmi ďakujem. Ale ak Vám<br />
je nepríjemné, aby Vaše meno bolo<br />
v záhlaví symfónie, je možné sa bez<br />
toho obísť. Nech len Vy a ja vieme,<br />
komu je symfónia venovaná.“<br />
A pani von Meck odpovedá: „Dovoľte<br />
mi jednu otázku: Považujete ma<br />
za svojho priateľa? Ak môžete na túto<br />
otázku odpovedať áno, potešilo by ma<br />
veľmi, keby ste na svoju symfóniu napísali,<br />
že ju venujete svojmu priateľovi,<br />
a neudávali žiadne meno.“<br />
„Nikdy nemalo venovanie hudobného<br />
diela vážnejší a naozajstnejší<br />
zmysel než v tomto prípade,“ odpovedá<br />
Čajkovskij. „Vyspovedal som sa v nej<br />
a prehovoril od srdca nielen za seba,<br />
Peter Čajkovskij (vľavo) so svojimi<br />
rodičmmi a súrodencami<br />
ale i za Vás. Je to vlastne nie moja, ale<br />
naša symfónia. Len Vy sama môžete<br />
pochopiť a precítiť všetko, čo som ja<br />
chápal a cítil, keď som ju písal. Navždy<br />
to bude moje najmilšie dielo, lebo je to<br />
pamiatka na dobu, keď mi – po dlho<br />
hroziacej chorobe a po dlhom období<br />
neznesiteľnej clivoty a znechutenia, až<br />
som takmer upadol do úplného šialenstva<br />
a záhuby – naraz zažiarili zore<br />
znovuzrodenia a šťastia v podobe tej,<br />
ktorej je symfónia venovaná. Chvejem<br />
sa hrôzou pri myšlienke, čo by sa so<br />
mnou stalo, keby ma osud nebol spojil<br />
s Vami. Som Vám zaviazaný za všetko.<br />
Za život, za možnosť ísť vpred za ďalekým<br />
cieľom, za slobodou a za šťastím…“<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
K<br />
VÝMENA NÁZOROV<br />
orešpondencia sa mení na dlhú<br />
debatu, besedu umelca s poslucháčkou.<br />
I keď mu pani von Meck vo<br />
všetkom verí, predsa niekedy oponuje…<br />
Nemá rada Raffaela ako on,<br />
Mozarta ako on, ani Puškina. Miluje<br />
naopak Michelangela, Beethovena,<br />
Schopenhauera.<br />
Došlo i na náboženstvo. Prvú<br />
otázku položil Peter Iľjič: „Čo sa týka<br />
náboženstva, som vnútorne rozdvojený<br />
a dosiaľ nemôžem nájsť riešenie.<br />
Z jednej strany môj rozum úporne<br />
odmieta priznať pravdivosť dogiem.<br />
Ako pravoslávnych, tak i ostatných<br />
kresťanských vyznaní. Čo som<br />
sa len napremýšľal o dogme odmeny<br />
a trestu, podľa toho, či<br />
ide o človeka dobrého alebo<br />
zlého… Ako stanoviť presnú<br />
hranicu medzi ovcami a vlkmi?<br />
Rovnako je pre môj rozum nedostupná<br />
viera vo večný život.<br />
Z druhej strany výchova, zvyk<br />
z detstva, poetické predstavy<br />
spojené so všetkým, čo sa týka<br />
Krista a jeho učenia... Veľmi<br />
rád by som Vás poznal z tejto<br />
strany.“<br />
Odpoveď von Meck nepoznáme.<br />
Z ďalšieho Čajkovského<br />
listu však vyplýva, že sa i ona rozišla<br />
s cirkvou a dogmami. „K cirkvi mám<br />
iný pomer než Vy,“ píše Čajkovskij.<br />
„Pre mňa si zachovala veľmi mnoho<br />
poetickej príťažlivosti… liturgia Jána<br />
Zlatoústeho je podľa môjho názoru<br />
jedno z najväčších umeleckých diel…<br />
ak sleduje človek obrad pozorne, tak,<br />
aby pochopil zmysel každého jednotlivého<br />
úkonu, nemôže pri našej pravoslávnej<br />
bohoslužbe nepocítiť duševné<br />
pohnutie… a tak som na jednej<br />
strane ešte pevne spätý s cirkvou, ale<br />
na druhej strane som už, podobne<br />
ako Vy, stratil vieru v dogmy… A tak<br />
vidíte, moja milá priateľka, že som<br />
plný rozporov, a napriek svojmu<br />
zrelému veku som sa dosiaľ k ničomu<br />
pevnému nedostal, neuspokojil<br />
svojho nepokojného ducha ani náboženstvom,<br />
ani filozofiou. Veru by som<br />
sa pomiatol na rozume, keby nebolo<br />
hudby. Tá je pravým darom nebies<br />
pre ľudstvo blúdiace v temnotách...“<br />
Von Meck prináša nové impulzy:<br />
„…Peter Iľjič, milovali ste niekedy?<br />
Myslím si, že nie. Príliš milujete<br />
hudbu, než aby ste sa mohli zamilovať<br />
do ženy. Viem o jednej milostnej<br />
príhode vo Vašom živote (Desirée<br />
Artotová, speváčka, ktorej kedysi<br />
Čajkovskij neúspešne ponúkol sobáš),<br />
ale myslím si, že takzvaná platonická<br />
láska je len polovičným citom pre človeka,<br />
ktorý nemôže existovať bez citu,<br />
týkajúceho se tela a krvi.“<br />
„…Ak položíte otázku trochu inak,“<br />
odpovedá Čajkovskij, „…to znamená,<br />
ak sa spýtate, či som prežil v láske<br />
úplné šťastie, musím Vám odpovedať:<br />
nie, nie a nie… Napokon i v mojej<br />
hudbe sa dá táto odpoveď nájsť. Ak sa<br />
ma spýtate, či si uvedomujem všetku<br />
veľkosť a intenzitu tohto citu, odpoviem<br />
Vám: áno, áno, áno, a znovu<br />
Vám poviem, že som sa neraz snažil<br />
hudbou vyjadriť trýzeň a súčasne<br />
blaho lásky. Neviem, ako sa mi to podarilo…<br />
to ponechávam na posúdenie<br />
iným…“<br />
Von Meck mala chvíle, kedy sa s ťažkosťami<br />
ovládla, aby nenapísala niečo,<br />
čo sa písať nemá: „…Končím toto písanie<br />
po návrate z koncertu, na ktorom<br />
som počula Váš Srbský (Slovanský)<br />
pochod. Nie som schopná vyjadriť<br />
slovami pocit, ktorý ma zachvátil.“<br />
Slovanský pochod mal na premiére<br />
medzi inými skladbami ohromný<br />
úspech, musel byť opakovaný. „Bolo<br />
to také blaho, že som mala v očiach<br />
slzy. Pri prežívaní tej hudby som bola<br />
nevýslovne šťastná pri myšlienke, že<br />
je jej autor v určitom stupni môj, že<br />
mi patrí a že to právo mi nikto nemôže<br />
vziať. Prvýkrát od nadviazania<br />
našich kontaktov som počúvala Vaše
HUDBA<br />
Peter Iľjič Čajkovskij v roku 1863<br />
(asi 23-ročný)<br />
dielo v inom prostredí než obyčajne.<br />
V Šľachtickom klube se mi zdáva, že<br />
mám mnoho konkurentov, že máte<br />
mnoho priateľov, ktorých máte radšej<br />
ako mňa. Ale tu, v novom prostredí,<br />
medzi toľkými poslucháčmi, sa<br />
mi zdalo, že moje city sú také silné, že<br />
sa o Vás s nikým nemusím deliť. Tu<br />
vládnem ja… prepáčte mi toto blúznenie,<br />
neľakajte sa mojej žiarlivosti,<br />
veď Vás k ničomu nezaväzuje. Je to<br />
len môj vlastný a vo mne uzavrený<br />
cit. Od vás nežiadam nič viac, ako<br />
už užívam – snáď okrem nepatrnej<br />
formálnej zmeny. Bola by som rada,<br />
keby ste si so mnou, ako je to obvyklé<br />
medzi priateľmi, tykali. Myslím si, že<br />
v korešpondenci to nie je ťažké, ale<br />
ak Vám to nevyhovuje, nebudem nič<br />
namietať, pretože som šťastná i tak.<br />
Buďte požehnaný za to šťastie! Chcela<br />
by som Vám teraz napísať, že Vás z celého<br />
srdca objímam, ale možno by<br />
sa Vám to zdalo predsa len podivné,<br />
preto Vám, ako obyčajne, poviem: dovidenia,<br />
drahý, z celého srdca Vaša…“<br />
Už nasledujúci deň si však uvedomuje,<br />
že je matkou jedenástich detí<br />
a babičkou (von Meck bola o deväť<br />
rokov staršia). Babička! Babička!,<br />
opakuje si nahlas s hlavou v chudých<br />
dlaniach. Myšlienka na mladučké<br />
študentky konzervatória, na to, že<br />
Čajkovskij píše päťstránkové listy<br />
ešte i niekomu inému, ju privádza do<br />
zúfalstva.<br />
Ale on jej odpovedá úprimne, z celého<br />
srdca: „…Vám predsa nemusím<br />
hovoriť, že ste tá, ktorú milujem<br />
všetkými poryvmi duše, pretože<br />
som ešte v živote nestretol bytosť,<br />
ktorá by mi bola bližšia ako Vy, príbuznejšia,<br />
ktorá by tak citlivo reagovala<br />
na každú moju myšlienku,<br />
všetok tep môjho srdca… zbytočne<br />
si myslíte, že by som nohol vidieť<br />
niečo čudné v tých slovách nehy vo<br />
Vašich listoch. Prijímam ich od Vás,<br />
len som trochu v rozpakoch – vždy<br />
sa mi pritom totiž zdá, že ich nie<br />
som tak úplne hoden…“ Prechod na<br />
tykanie Čajkovskij neprijal.<br />
P<br />
FLORENCIA<br />
ani von Meck ho pozýva<br />
do Florencie – má tam pripravené<br />
bývanie. Keď sa ho<br />
v liste pýtala, či nechce priniesť<br />
obeť a stráviť mesiac vo<br />
Florencii (samozrejme mu prenajme<br />
dom, vypožičia klavír,<br />
ak nechce, nemusí sa s nikým<br />
stretávať) – súhlasil.<br />
Prenajala mu vilu Bonciani<br />
so sluhom i kuchárom, sama<br />
bývala s rodinou v neďalekom<br />
paláci. S pánom Boncianim<br />
sa dohodla, že hosťa nebude<br />
ničím obťažovať, so všetkými<br />
otázkami a výdavkami sa bude<br />
obracať výhradne na ňu.<br />
„Vitajte, môj milý, drahý, jedinečný<br />
priateľ! Cítiť, že ste tak blízko, to je<br />
také blaho, že sa nedá vyjadriť slovami…“<br />
priniesol správca odkaz.<br />
Čajkovskij začal svoj pravidelný,<br />
pracovný život. Vstával o ôsmej, vypil<br />
kávu, prelistoval noviny a sadol si<br />
k libretu Panny Orleánskej, na ktorom<br />
práve pracoval. O jedenástej chodievala<br />
okolo pani von Meck na svoju<br />
prechádzku s dcérami a tajomníkom<br />
Pachulským. Niekedy to nevydržal,<br />
vedel, že je krátkozraká, postavil sa<br />
za záclonu a pozoroval, ako idú okolo.<br />
Vpredu veselý pes, za ním najmladšie<br />
dcérky Soňa a Miluška. Ďalej za<br />
nimi, medzi dcérami Júliou a Lýdiou,<br />
ona – vysoká, trochu vyziabnutá,<br />
s tmavými očami, podľa všeobecnej<br />
mienky nepekná (on s tým súhlasil)<br />
a za ňou dojka s nemluvňaťom. Niekedy<br />
vrhla nevidiaci pohľad na jeho<br />
okná.<br />
Do obeda pracoval, potom nechal<br />
zavrieť okenice s vyrezávanými srdiečkami<br />
a dal sa do čítania. Vychutnával<br />
ticho a samotu. Večer šli pred<br />
spaním znovu okolo – ona, staršie<br />
dcéry, zať, niekedy Pachulskij. Pre<br />
Peter Iľjič Čajkovskij s manželkou Antóniou<br />
Miljukovovou počas svadobnej cesty r. 1877<br />
krátkozrakosť nevidela presvitajúce<br />
srdiečka jeho izby a myslela si, že nie<br />
je doma. Hneď mala starosť, či si nezabudol<br />
vziať šatku – je tak chladno –<br />
nie je príliš unavený? A kam vôbec<br />
šiel? Kráčala okolo pevnou mužskou<br />
chôdzou, nedovolila si pozdvihnúť<br />
cvikre k jeho oknám a k Bohu vysielala<br />
akési divoké, vášnivé a materské<br />
modlitby.<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
HUDBA<br />
Bol december, blížili sa Vianoce.<br />
Oni šli do Viedne, on do Paríža.<br />
V listoch zaznelo lúčenie a nejasná<br />
nádej, že sa ten nádherný mesiac ešte<br />
niekedy zopakuje.<br />
Predsa sa raz stretli. Ona sídlila<br />
s rodinou v Brajlove a ponúkla mu<br />
Peter Iľjič Čajkovskij (1840 - 1893), fotografia z roku 1893<br />
prázdninový pobyt na svojom panstve.<br />
Rozhodol sa však pre malé hospodárstvo<br />
v Simakove, tri kilometre<br />
od Brajlova. Dokončoval tu tretie dejstvo<br />
Panny Orleánskej. Deň si rozdelil<br />
– na prácu, obed, vychádzku.<br />
Najčastejšie si zašiel v bričke do lesa.<br />
Vedel, že v Brajlove sa obeduje o štvrtej,<br />
podľa toho vychádzal – aby nikoho<br />
nestretol. A predsa sa jedného<br />
dňa stalo, že sa tri kočiare z Brajlova<br />
omeškali… V zákrute pri čistine sa<br />
oproti nemu nečakane objavil široký<br />
kočiar. – Trhol opratami. Sedela<br />
v ňom s Miluškou, najmladšou.<br />
Mala na sebe pelerínu, kockovanú<br />
šatku okolo krku. Držala dcérku za<br />
ruku. Neodvážil sa odvrátiť oči, a ich<br />
pohľady sa prvýkrát na nepatrný okamih<br />
stretli. Zahanbil sa a sňal klobúk.<br />
Nezvládla výraz tváre, bola zmätená<br />
ako dievčatko, skoro nestačila odpovedať<br />
na pozdrav. Kone prešli, prešli<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
ešte dva kočiare s veselou spoločnosťou,<br />
a potom všetko stíchlo.<br />
Večer emócie ovplyvnili všetko –<br />
chuť do jedla, spánok, srdce, žalúdok,<br />
zmocnila sa ho plačlivosť. Bol zbavený<br />
starostí, bol sám sebe pánom,<br />
robil, čo chcel, býval, kde chcel, mal<br />
všetko, čo si prial – a predsa<br />
ho prepadala taká neznesiteľná<br />
clivota, že sa mu chcelo<br />
zavrieť okná i dvere a zavýjať.<br />
Tón v jej korešpondencii bol<br />
teraz stále menej zdržanlivý.<br />
On bol preto naopak v listoch<br />
umiernenejší. Bál sa, že<br />
sa o ňom dozvie celú pravdu<br />
a odoženie ho. Iste ho podozrievala,<br />
ale ona – taká bystrá<br />
pani – si myslela, že Čajkovskij<br />
nemal nikdy takú ženu,<br />
ktorá by mu za lásku stála.<br />
Ona mu ju nahradí.<br />
„…či môžete pochopiť, ako<br />
na Vás žiarlim, i keď sa osobne<br />
nepoznáme?“ píše. „Viete<br />
vôbec, ako mi bolo ťažko, keď<br />
ste sa oženili? Akoby mi odtrhlo<br />
kus srdca. Bolelo ma to, bolo<br />
mi horko, nemohla som zniesť myšlienku,<br />
že je Vám tá žena nablízku.<br />
Nenávidela som tú ženu preto, že<br />
Vám s ňou nebolo dobre, ale nenávidela<br />
by som ju stokrát viac, keby Vám<br />
s ňou dobre bolo… Vinu na tom, že<br />
som sa preriekla, má „moja“ symfónia<br />
(prehrávala si štvorručnú úpravu<br />
jej venovanej štvrtej symfónie). Ale<br />
domnievam sa, že je lepšie, keď budete<br />
vedieť, že nie som taká ideálna<br />
bytosť, ako sa Vám zdám… to nemôže<br />
zmeniť naše vzťahy. Neprajem<br />
si, aby sa akokoľvek zmenili… chcela<br />
by som si byť istá, že sa nič nezmení<br />
do konca môjho života…“<br />
Bol jej vďačný za všetko. Už sa<br />
nebál o svoju voľnosť. Dokonca<br />
práve v pokračovaní vzťahu s von<br />
Meck videl záruku svojej slobody<br />
a – hmotnej nezávislosti. Žil teraz<br />
ako dôstojný človek. Za svoje skladby<br />
dostával dohodnuté honoráre, cestoval,<br />
z času na čas robil dlhy, neodriekal<br />
si pôžitky, niekedy zlé, ale<br />
vždy nákladné. Prenajal si veľký<br />
dom v mestečku Klin asi 100 km<br />
od Moskvy. Okolo ruská príroda,<br />
akú mal rád. Konča záhrady pretekal<br />
potok, nad brehmi brezový háj,<br />
v diaľke dedinská zvonička.<br />
Pani von Meck mu písala, že má<br />
radosť z toho, z čoho má radosť i on.<br />
Je šťastná, že našiel tichý prístav. Ale<br />
v hĺbke srdca si uvedomila, že si Čajkovskij<br />
usporiadal svoj život mimo<br />
nej a bez nej. A to navždy…<br />
Z<br />
ROZTRŽKA<br />
radil ju. Zrádzal najlepšieho<br />
priateľa. Von Meck v ňom stále<br />
videla to, čo sa pred ňou otváralo<br />
na začiatku ich korešpondencie. On<br />
však vtedajšie idey dávno zmenil.<br />
Vracali sa mu len vtedy, keď jej písal.<br />
Inak viedol svoju prácnu, úspešnú<br />
politiku slávy. Občas si uvedomoval,<br />
že medzi tým, čo si ona o ňom myslí<br />
a medzi skutočnosťou sa roztvára<br />
priepasť. Ale nemá silu ani čas tú<br />
priepasť zasypávať.<br />
Myslela si, že jej nepíše, pretože je<br />
ponorený do tvorivej práce – a on<br />
písal denne dve desiatky listov, ale<br />
ľuďom, ktorým potreboval písať viac<br />
než jej. Myslela si, že je dobrák a že<br />
mu nezáleží na peniazoch – ale on<br />
bol stále náročnejší, utrácal a robil<br />
dlhy. Myslela si, že má rád deti –<br />
a on behal za dedinskými školákmi<br />
a bál sa, aby si to nevšimli dospelí.<br />
Myslela si, že celý život nenašiel ženu,<br />
ktorú by mohol mať rád – a pre neho<br />
bola každá žena niečo ako Antónia –<br />
odpor, strach...<br />
V prvých rokoch ho skutočne svojimi<br />
listami formovala. Ale šediny,<br />
choroby, nekonečná clivota, úspechy<br />
vo svete, všetok ten zhon okolo<br />
slávy mu neumožnili udržať sa na
HUDBA<br />
úrovni, na ktorej ho videla ona. Korešpondencia<br />
redla a potom prišla<br />
roztržka. Spočiatku si ju neuvedomoval;<br />
ale prišiel deň, kedy si ju<br />
uvedomila pani von Meck. Nebola<br />
z tých, ktorí sa zmierujú, ustupujú,<br />
odpúšťajú, privierajú oči – prerušila<br />
styky naraz a navždy. Nepotrebovala<br />
formálny dôvod, ale náhly pokles jej<br />
financií jej takýto dôvod poskytol.<br />
Napísala Čajkovskému, že ďalej už<br />
mu pomáhať nebude.<br />
Poslednou kvapkou však bolo<br />
niečo iné. Prišiel deň, keď sa o ňom<br />
i ona dozvedela tú tragickú pravdu –<br />
od jeho vlastného brata –, a vyškrtla<br />
Čajkovského zo svojho srdca. Napriek<br />
tomu napísala: „Nezabudnite<br />
a niekedy si spomeňte...“<br />
Odpovedal trochu strojene:<br />
„Zrejme sama netušíte, aké nezmerné<br />
dobrodenie ste mi poskytovali! Inak<br />
by Vám ani na um neprišlo, že teraz,<br />
keď ste chudobná, budem na Vás<br />
spomínať len niekedy!!! Môžem povedať<br />
bez preháňania, že som na Vás<br />
nikdy nezabudol a nezabudnem ani<br />
minútu, pretože kedykoľvek myslím<br />
sám na seba, moje myšlienky<br />
sa nevyhnutne stretávajú s Vami.<br />
Vrúcne bozkávam Vašu ruku a prosím,<br />
aby ste boli raz a navždy uistená,<br />
že nikto s Vami nesúcití a nezdieľa<br />
Vaše starosti tak ako ja, Váš…“<br />
Odpoveď nedostal. Trápilo ho to.<br />
Napísal ešte raz. Ticho. Počkal pol<br />
roka a pokúsil sa cez jej syna (vzal<br />
si jeho neter) prezvedieť, či ho skutočne<br />
nechala. Nič nezistil. Obrátil<br />
sa na Pachulského a dlhým listom<br />
prosil, aby zmenila svoj postoj<br />
k nemu. Nezmenila. Čajkovskij zostal<br />
sám v živote i v smrti. Zostala<br />
len krivda.<br />
A zase ako predtým: pracovať,<br />
pracovať, pracovať. Ako keď obuvník<br />
šije topánky, hovorieval; komponoval<br />
balet Luskáčik. Jednotlivé<br />
čísla napĺňal hudbou podľa pokynov<br />
choreografa.<br />
U<br />
PATETICKÁ<br />
tekali mesiace. Pri všednej práci,<br />
na cestách ho už dlho prenasledovala<br />
túžba – napísať niečo, po čom<br />
by sa už nemusel báť smrti. Neprestajne<br />
na to myslel – doma,<br />
vo svojej chronickej clivote,<br />
v zahraničí, všade. Symfónia.<br />
Nová symfónia. Šiesta. O tom,<br />
prečo žil na tomto svete,<br />
o tom, že raz zomrie, o svojej<br />
láske, o ktorej nesmie hovoriť<br />
nahlas, vyspovedal sa…<br />
Šiestu symfóniu nazval, na<br />
návrh brata Modesta, Patetickou.<br />
Premiéru sa rozhodol<br />
dirigovať sám.<br />
Do Petrohradu odišiel 9.<br />
októbra 1893. Starý kamarát<br />
Kaškin bol u neho v hoteli<br />
a spoločne spomínali na<br />
dávne časy. Ako mnoho ľudí<br />
už odišlo z ich života. Kaškin<br />
spomenul aj pani von Meck.<br />
„Umiera?“ poľakal sa Čajkovskij.<br />
„To nie je možné!“ „Nie,<br />
neumiera, ale vraj sa nervovo<br />
zrútila, nikoho nepoznáva,<br />
nič nechápe. Najstarší syn je<br />
duševne chorý syfilitik, premrhal<br />
všetok rodinný majetok<br />
so ženami a v kartách,<br />
teraz sú bez prostriedkov<br />
a starena žije v chudobe…“<br />
Čajkovskij smutne pozeral<br />
bokom a v očiach mal slzy.<br />
Orchestrálne skúšky začali druhý<br />
deň a trvali celý týždeň vrátane soboty<br />
šestnásteho, keď bol koncert.<br />
Ani na hudobníkov, ani na poslucháčov<br />
neurobila symfónia dojem.<br />
Neporozumeli jej ani jedni, ani<br />
druhí. Publikum tlieskalo vlažne,<br />
bez nadšenia. A keď šiel Čajkovskij<br />
po koncerte s Glazunovom drožkou<br />
na večeru, mlčali obaja. Balakirev,<br />
zakladateľ novoruskej školy, po<br />
prvom vypočutí Patetickej, keď doznel<br />
rezignujúci záver štvrtej časti,<br />
vraj zamyslene povedal: „Ako musel<br />
trpieť tento človek, aby mohol napísať<br />
niečo takéto…“<br />
Vo štvrtok 21. októbra Čajkovskij<br />
ochorel. Už večer konštatoval lekár<br />
choleru s veľmi ťažkým priebehom.<br />
Čajkovského hrob v Kláštore Alexandra Nevského<br />
V nedeľu, už v blúznení, niekomu<br />
niečo vyčítal, plakal, dohováral.<br />
Bola to pani von Meck. Niekoľkokrát<br />
ju v slzách volal: „Nadežda Filaretovna…<br />
Nadežda Filaretovna…“<br />
Jaroslav Klimecký<br />
jaroslav.klimecky@svetgralu.cz<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
ROZHOVOR<br />
Ak sa začne hovoriť o harmonizácii<br />
priestoru, zvyčajne každému napadne starodávne<br />
čínske učenie feng-shui, ktorého<br />
cieľom je vytvoriť zdravé, pokojné<br />
a vyvážené prostredie.<br />
Okrem neho však existuje aj<br />
učenie o radiestézii, ktorej<br />
cieľom je zisťovanie a meranie<br />
neviditeľných žiarení,<br />
ktoré vplývajú na psychický<br />
a fyzický stav živých bytostí.<br />
Niektorí odborníci dokonca<br />
tvrdia, že uplatnenie feng-<br />
-shui bez radiestézie prináša<br />
len dočasné zlepšenie. O radiestézii sme<br />
sa zhovárali so zakladateľom holistického<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
centra zdravia v obci Chľaba pri Štúrove,<br />
ktorý organizuje prednášky na tému radiestézie<br />
a feng-shui, pánom Karolom<br />
Gúgyelom.<br />
Ak zadáme do vyhľadávača<br />
na internete slovo<br />
„radiestézia“ veľa informácií<br />
nezískame. Mohli by ste<br />
nám tento pojem priblížiť?<br />
Tento výraz sa spája<br />
s menom francúzskeho<br />
kňaza abbé Boulyho<br />
a vznikol spojením latinského<br />
„radius“ (lúč) a gréckeho „aisthesis“<br />
(pociťovať) a prekladáme ho<br />
ako „pociťovanie žiarenia“. Radiestézia<br />
vychádza z toho, že všetky živočíchy,<br />
predmety a materiály zo seba vydávajú<br />
žiarenia, ktoré pôsobia na svoje okolie.<br />
Toto pôsobenie môže mať na zdravie<br />
človeka v určitých prípadoch negatívny<br />
dopad. Cieľom radiestézie je zistiť prítomnosť<br />
týchto žiarení na konkrétnom<br />
mieste a čo najúčinnejšie ich škodlivý<br />
vplyv eliminovať.<br />
Čo vás priviedlo k tomu, aby ste<br />
sa tejto náuke venovali a neskôr ju aj<br />
vyučovali?<br />
Pôvodným povolaním som elektroinžinier.<br />
Zaoberal som sa mikrovlnnými
ROZHOVOR<br />
obvodmi a informatikou. Z určitých<br />
dôvodov som sa však neskôr rozhodol<br />
študovať alternatívnu medicínu v Budapešti.<br />
Po jej úspešnom absolvovaní<br />
v rokoch 1993 – 1996 som sa začal zaoberať<br />
liečením ľudí. U niektorých pacientov<br />
som zistil, že napriek tomu, že<br />
sme vyriešili rôzne vnútorné príčiny<br />
chorobných stavov tela i psychiky, nedošlo<br />
u nich k úplnému uzdraveniu<br />
a regenerácii. Po tomto zistení som<br />
začal viac sledovať priestor, kde človek<br />
spáva, pracuje atď. Našiel som silné<br />
vonkajšie vplyvy, ktoré pôsobili ako<br />
prekážky v uzdravení. Po harmonizácii<br />
tohto priestoru došlo k vyliečeniam,<br />
ktoré by dnešná medicína mohla považovať<br />
za zázrak.<br />
S radiestéziou úzko súvisia aj geopatogénne<br />
zóny. Čo sú to geopatogénne<br />
zóny a ako vplývajú na človeka?<br />
Geopatogénne zóny predstavujú<br />
súhrn určitých vplyvov, ktoré narúšajú<br />
homogenitu priestoru. Ide o narušenie<br />
rovnováhy medzi zemským a kozmickým<br />
žiarením. Narušiť ju môžu geologické<br />
defekty – podzemná voda, geologické<br />
zlomy, železná ruda, ale napríklad<br />
aj väčšie kovové teleso pod zemou.<br />
Ďalej sú to prirodzené energoinformačné<br />
štruktúry Zeme, takzvané<br />
pásmové žiarenia, alebo telurické<br />
prúdy známe pod menami Ley, Svätý<br />
Juraj, Curry, Hartman a podobne.*<br />
V dnešnom pretechnizovanom svete<br />
okrem geopatogénnych zón na človeka<br />
výrazne pôsobí predovšetkým žiarenie<br />
antropogénneho pôvodu. Ide o technické<br />
žiarenie, elektrosmog. Patrí sem<br />
* Pásmové štruktúry, alebo telurické prúdy,<br />
známe pod názvami Ley, Hartman, Curry<br />
a pod., predstavujú energetické toky<br />
Zeme. Možno si ich predstaviť ako tepny,<br />
alebo žily Zeme. Každý druh týchto prúdov<br />
má svoje špecifické vlastnosti a pôsobenie<br />
na krajinu a organizmy v nej.<br />
Napríklad Hartmanove pásy vytvárajú<br />
takmer pravidelnú mriežku 2x2 alebo 2x<br />
2,5 m a prechádzajú Zemou v smeroch<br />
sever – juh a východ – západ.<br />
napríklad mikrovlnné žiarenie vychádzajúce<br />
z radarov v blízkosti letísk, žiarenie<br />
z antén pre mobilné siete, bežná<br />
elektroinštalácia v obytných domoch,<br />
elektrospotrebiče a podobne.<br />
Ako a prečo sa na zdraví človeka prejaví<br />
nepriaznivý vplyv týchto žiarení?<br />
Medzi človekom a jeho vonkajším<br />
prostredím musí existovať súzvuk,<br />
harmónia. Človek je voči negatívnym<br />
vplyvom do určitej miery vždy chránený<br />
svojím vnútorným vyžarovaním,<br />
ktoré nazývame<br />
aura. Toto vyžarovanie dokáže<br />
výrazne eliminovať negatívne<br />
vplyvy okolia. Ak sa však zvýšia<br />
vonkajšie vplyvy čo sa týka<br />
intenzity a času, začnú sa prejavovať<br />
degeneratívne zmeny<br />
v prvom rade vo vyžarovaní<br />
človeka. Kedy sa tieto zmeny<br />
objavia aj na fyzickom tele vo<br />
forme symptómu, je otázkou<br />
individuálnej odolnosti človeka.<br />
Ak sa nahromadí viac typov<br />
žiarenia, za veľmi krátky čas<br />
môže dôjsť k porušeniu fyzického<br />
ale aj psychického zdravia.<br />
Na podvedomej úrovni každý<br />
človek vníma toto žiarenie. Je<br />
povedzme nepokojný, alebo sa<br />
cíti nepohodlne. Predstavme<br />
si človeka, ktorý príde bývať<br />
na nové miesto. Zo začiatku len<br />
povie, že sa na danom mieste<br />
necíti najpohodlnejšie. Povie si:<br />
„Nie som na toto miesto zvyknutý,<br />
budem si musieť zvyknúť“.<br />
Pritom je často pravdepodobné,<br />
že sú tam určité negatívne<br />
vplyvy. Za tri mesiace si zvykne, bude<br />
pre neho normálne, že sa v noci dvakrát<br />
zobudí. Postupne sa však začnú objavovať<br />
aj fyzické problémy. Začne byť<br />
apatický, podráždený, mať bolesti hlavy,<br />
problémy s krvným tlakom a podobne.<br />
Ako ďaleko taký vplyv môže zájsť?<br />
Môže napríklad vyvolať rakovinu?<br />
Sú vplyvy, ktoré môžu podporovať<br />
tvorbu rakoviny, leukémie či schizofréniu.<br />
Bežná je nespavosť, ďalej chronická<br />
únava, chronické zápaly a bolesti, ktoré<br />
sa nedajú bežnou medicínou vyliečiť.<br />
Vtedy sú obvykle prítomné tieto externé<br />
vplyvy.<br />
Určite ste riešili aj nejaký zaujímavý<br />
konkrétny prípad...<br />
Raz som mal prípad 10-ročného<br />
dievčatka, ktorému diagnostikovali<br />
OBRÁZOK S PRÍKLADOM MERANIA<br />
• cez pravé rameno a hlavu prechádza vodný tok<br />
• v mieste krčnej chrbtice sa nachádza<br />
HARTMANOV a CURRY kríž<br />
• na druhú osobu vplýva len HARTMANOV pás<br />
a to na krčnú chrbticu<br />
• pás LEY prechádza cez hlavy obidvoch manželov.<br />
Súhrn týchto žiarení spôsobuje za veľmi krátke obdobie<br />
(1– 2 mesiace) vážne zdravotné problémy hlavne u osoby, ktorá<br />
spáva z nášho pohľadu vľavo a trpí nasledovnými problémami:<br />
nespavosť, ranná únava, bolesti hlavy, bolesti pravého ramena,<br />
začínajúce depresie, zhoršenie zraku. Ak by tu spávala viac<br />
rokov, následky by mohli byť veľmi ťažké až tragické. Osoba,<br />
ktorá spáva vedľa, je na tom podstatne lepšie.<br />
epilepsiu. Začala sa liečiť klasickou<br />
medicínou. Po troch týždňoch ma<br />
rodičia navštívili s tým, aby som im<br />
pomohol. Moja prvá otázka bola, či<br />
náhodou neprerábali izbu, v ktorej<br />
dievčatko spalo. Odpovedali mi, že<br />
predtým, ako dievčatko ochorelo,<br />
maľovali jej izbu, pričom premiestnili<br />
posteľ a nábytok. O niekoľko týždňov<br />
nato dievčatko ochorelo. Odporučil<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
ROZHOVOR<br />
Príklad merania v obytnom priestore<br />
som im, aby dali nábytok do pôvodného<br />
stavu, čo aj urobili. Vravel<br />
som im, aby dievčatku hneď nevysadili<br />
lieky a aby sa poradili s lekárom.<br />
Na vlastnú zodpovednosť však lieky<br />
vysadili a o mesiac bolo dievčatko<br />
zdravé.<br />
V tomto prípade išlo o prekríženie<br />
dvoch pásmových žiarení zvaných<br />
Curryho a Hartmanov kríž. Tieto žiarenia<br />
samé osebe nemajú taký silný<br />
vplyv, avšak pri ich prekrížení môžu<br />
nastať vážne zdravotné problémy, tak<br />
ako to bolo v tomto prípade.<br />
Ako sa tieto žiarenia merajú?<br />
Elektrosmog a geomagnetizmus<br />
Zeme meriame špeciálnymi detektormi.<br />
Na pásmové štruktúry ako Svätý Juraj<br />
alebo Leyova štruktúra neexistujú prístroje,<br />
dajú sa len vycítiť. Každý človek<br />
má určitú senzitivitu voči týmto vplyvom;<br />
70 percent ľudí sa toto žiarenie<br />
dokáže naučiť vnímať, potrebuje však<br />
učiteľa.<br />
Ako to ten človek vníma? Cíti nejaké<br />
brnenie?<br />
Prejavuje sa to rôzne. Môže to byť<br />
spomenuté brnenie, niekto cíti len teplo,<br />
alebo má iné telesné pocity. Prípadne<br />
sa používa aj virguľa.<br />
Existujú v tomto smere nejaké novinky,<br />
prípadne máte svoju vlastnú<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
metódu, alebo vynález?<br />
Princíp merania a systém<br />
vnímania je stále ten<br />
istý, avšak každý jednotlivec,<br />
ktorý sa tým zaoberá,<br />
si pre seba individuálne<br />
tento systém trocha prispôsobí,<br />
na základe dlhoročných<br />
skúseností.<br />
Môže bežný laik bez<br />
odborných vedomostí<br />
zistiť, kde má vo svojom<br />
dome negatívne žiarenia?<br />
Samozrejme, môže.<br />
Prejavuje sa to však rôzne.<br />
Ak sa človek niekde necíti pohodlne,<br />
má impulzy dané miesto opustiť, prípadne<br />
môže byť v extrémnych prípadoch<br />
na určitom mieste náchylný<br />
k agresívnemu konaniu... Pritom však<br />
musia byť vylúčené vonkajšie okolnosti<br />
ako prievan, nadmerné pracovné zaťaženie<br />
a podobne. Toto vnímanie existuje<br />
väčšinou na podvedomej úrovni.<br />
U zvierat je však vnímanie veľmi silné.<br />
Napríklad mačka vyhľadáva miesta,<br />
kde sú tzv. Hartmanove štruktúry. Iné<br />
zvieratá, ako napríklad osol, kôň, pes<br />
a kravy nemajú radi lokality, kde je homogenita<br />
priestoru narušená.<br />
A čo ľudia, ktorí žijú v panelákoch<br />
povedzme na dvanástom poschodí? Aj<br />
na nich pôsobia tieto žiarenia?<br />
Áno, tam sú dokonca negatívne<br />
vplyvy silnejšie, keďže vo výškach prichádzajú<br />
do úvahy ešte aj iné vplyvy,<br />
pričom medzi nimi dochádza k vzájomnej<br />
interferencii. Je tu napríklad<br />
silnejší elektrosmog, keďže vysielače<br />
sú vyššie. Na 12. poschodí v Bratislave<br />
je o 30 až 60 percent väčšia záťaž ako<br />
na prízemí.<br />
Čo má človek robiť, keď už na takom<br />
mieste býva?<br />
Najlepšie je, samozrejme, zamerať sa<br />
na výber pozemku pri kúpe bytu alebo<br />
domu. Dôležité je, aby človek nešiel<br />
bývať do blízkosti stožiarov s vysokým<br />
elektrickým napätím. Geopatogénne<br />
zóny sa dajú eliminovať napríklad prírodným<br />
materiálom. Naši predkovia<br />
spávali na slamníkoch, vreciach naplnených<br />
slamou. Ja používam dva typy<br />
eliminátorov. Prvým sú biorezonančné<br />
prístroje. Tie však nie sú univerzálne.<br />
Sú určené vždy na konkrétny problém.<br />
Dajú sa nimi celkom účinne riešiť problémy<br />
s elektrosmogom a geologické<br />
defekty. Potom sú plošné harmonizátory<br />
– cievky a programové doštičky,<br />
ktoré dokážu rušiť silné vplyvy silnejších<br />
štruktúr Hartmana, svätého Leya,<br />
pokiaľ nie je možné napríklad posteľ<br />
posunúť.<br />
Nie je možné ich bežne kúpiť v obchode,<br />
pretože s nimi dokáže pracovať<br />
len vyškolená osoba. Nestačí ich len<br />
položiť na miesto. Treba ich určitým<br />
spôsobom naladiť.<br />
Neexistujú nejaké prostriedky, napríklad<br />
polodrahokamy, ktoré stačí<br />
na problémové miesto len tak položiť?<br />
Existujú aj také prostriedky, ale nie<br />
sú ani zďaleka také účinné. V určitých<br />
prípadoch sa dokonca negatívne vplyvy<br />
zosilnia. Napríklad kryštál pôsobí<br />
veľmi účinne ako zosilňovač. Pri neodbornom<br />
zaobchádzaní, napríklad pri
ROZHOVOR<br />
položení kryštálu do pásma „Svätého<br />
Juraja“ sa žiarenie tohto pásma zosilní<br />
3- až 5-násobne. Pri dočasnom pobyte<br />
to nie je problém, avšak z dlhodobého<br />
hľadiska môže pôsobiť škodlivo.<br />
Existuje nejaká spojitosť medzi<br />
geopatogénnymi zónami a kultovými<br />
stavbami, kaplnkami, kostolmi<br />
a pútnickými miestami opradenými<br />
legendami?<br />
Tieto stavby majú spojitosť so silnejšími<br />
štruktúrami. Dedinské kaplnky<br />
a kostoly často stoja na prekrížení Leyových<br />
štruktúr. Boli postavené na starých<br />
pohanských miestach. Týka sa to<br />
aj miest, kde sú pri cestách napríklad<br />
kríže. Tieto miesta pôsobia tak, že ak<br />
na nich človek chvíľu postojí, môže načerpať<br />
silu, ktorú potrebuje na cestu,<br />
keďže v minulosti cestovali ľudia len<br />
pešo alebo na koňoch v koči. To sa<br />
však týka len starších miest, moderné<br />
kaplnky sa stavajú kdekoľvek. Môže<br />
sa však stať, že sa človek na takýchto<br />
miestach necíti príjemne. To však neznamená,<br />
že sa daná stavba nachádza<br />
na pásmovej štruktúre, ktorá by pôsobila<br />
na človeka rušivo. Často je negatívny<br />
pocit vyvolaný inými okolnosťami,<br />
ktorých je naozaj mnoho.<br />
Napríklad aj duševným rozpoložením<br />
osôb, ktoré dané miesto navštevujú,<br />
prípadne aj určité dianie z minulosti,<br />
ako napríklad vojna, vtláča danému<br />
miestu určitú pečať.<br />
Máme niekde v blízkosti takéto významné<br />
miesto?<br />
Pozitívny vplyv je napríklad v blízkom<br />
Ostrihome v bazilike. Je tam prekríženie<br />
viacerých takýchto zón priamo<br />
pod kupolou. Na takomto mieste je<br />
postavený aj Spišský hrad a Devín.<br />
Zvláštny pocit, ktorý ľudia na týchto<br />
miestach pociťujú, sa pripisuje reliéfu<br />
krajiny, kráse okolitej prírody, no veľmi<br />
často je vyvolaný vyžarovaním telurických<br />
prúdov. V zahraničí, napríklad<br />
v Anglicku, je to Stonehenge.<br />
Vaše zameranie je široké, čím<br />
sa ešte okrem radiestézie zaoberáte<br />
a ako dlho organizujete<br />
vaše kurzy?<br />
Mám svoju vlastnú internetovú<br />
stránku s informáciami<br />
o mojich seminároch a kurzoch.<br />
Inú reklamnú kampaň nerobím.<br />
Chodím tam, kam ma pozvú.<br />
Okrem radiestézie vediem prednášky<br />
o dýchaní, ďalej vyučujem<br />
v Škole vedomého rodičovstva<br />
v Prahe a v Českej škole feng-<br />
-shui. Vediem aj poradenstvo<br />
v oblasti detoxikačných očistných<br />
kúr, diét a urinoterapie.<br />
V Čechách prednášam 8 rokov.<br />
Vraj staviate aj hlinené domy...<br />
Áno, robím hlavne s hlinou<br />
a drevom. Staviam tieto domy<br />
pre priateľov a pre seba. Takýto<br />
dom pôsobí na človeka veľmi<br />
harmonizujúco. Je však dôležité,<br />
aby bol postavený na dobrom<br />
mieste a zo správneho materiálu.<br />
Okrem toho uprednostňujem<br />
oblé okrúhle tvary pred<br />
hranami.<br />
Myšlienka, že by sme dnes v takýchto<br />
domoch žili, je asi pre mnohých<br />
vábivá, ale asi ťažko zrealizovateľná...<br />
Samozrejme, v dnešnej dobe to nie je<br />
možné. Existuje mnoho faktorov, ktoré<br />
tomu bránia. Je však veľmi dobré mať<br />
takýto dom, alebo ho navštevovať raz<br />
za čas, a tým postupne obnovovať svoj<br />
vzťah k prírode. Človek dnešnej doby<br />
úplne zanedbal svoj vzťah k životnému<br />
prostrediu, ako aj k Zemi. Zem<br />
sa vníma ako niečo mŕtve, čo v sebe<br />
nemá život a môže sa s ňou zaobchádzať<br />
ako sa nám zachce. Ona nám však<br />
denne dokazuje, že má svoje pravidlá,<br />
ktorými sa musíme riadiť. Naši predkovia<br />
to vedeli a aj to rešpektovali. Neboli<br />
síce rozumovo takí vyspelí, nevedeli<br />
napríklad, čo je Leyova štruktúra<br />
a podobne, ale ich vnútorné vnímanie<br />
Elektrosmog – mikrovlnné žiarenie vychádzajúce<br />
z radarov v blízkosti letísk, žiarenia z antén<br />
pre mobilné siete, bežné elektroinštalácie<br />
v obytných domoch, elektrospotrebiče a pod.<br />
im často napovedalo, či je konkrétne<br />
miesto vhodné na bývanie, alebo nie.<br />
Dnes to vníma len málo ľudí, prútikárstvo<br />
napríklad doteraz nebolo vedecky<br />
potvrdené. Skúsenosti však hovoria jasnou<br />
rečou. Je len na nás, či ich využijeme,<br />
alebo nie.<br />
Ďakujem pekne za rozhovor.<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch.tomas@svetgralu.sk<br />
Bližšie informácie o radiestézii nájdete<br />
na www.biocentrum.sk<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
RECENZIA<br />
TIENE<br />
MŔTVYCH<br />
Dráma / Thriller<br />
USA / Izrael / Nemecko, 2001, 109 min.<br />
Réžia: Jonas McCord<br />
Hrajú: Antonio Banderas, Olivia Williams, John Shrapnel, Derek Jacobi,<br />
Jason Flemyng, John Wood, Ian McNeice, Mohammed Bakri<br />
starej jaskyni v Jeruzaleme bola<br />
V objavená kostra človeka, ktorej vek<br />
sa odhaduje na dvetisíc rokov. Podľa<br />
oranžového zafarbenia<br />
na kostiach nôh<br />
a zápästí, ktoré spôsobila<br />
oxidácia železa,<br />
sa dá predpokladať, že<br />
príčinou smrti bolo<br />
ukrižovanie. Všetky<br />
nájdené indície nasvedčujú<br />
tomu, že by<br />
mohlo ísť o pozostatky<br />
Ježiša Krista. Nález<br />
prichádza skúmať<br />
katolícky kňaz Matt<br />
(Antonio Banderas), ktorého vyšle<br />
Vatikán, aby “zachránil cirkev“– objavenú<br />
kostru získal a preukázal, že<br />
nejde o telo Ježiša. Spoločne s jeho<br />
objaviteľkou – izraelskou archeologičkou<br />
Sharon (Olivia Williams) sa<br />
snaží nález ochrániť a spolupracujú<br />
aj napriek rozdielnym názorom na<br />
vec. O nález sa však zaujíma aj izraelská<br />
tajná polícia, ktorá chce zo vzniknutej<br />
situácie diplomaticky čo najviac<br />
vyťažiť a chce, aby Vatikán uznal nerozdelený<br />
Jeruzalem ako hlavné mesto<br />
Izraela. To sa však nepáči palestínskym<br />
extrémistom, ktorí sa obávajú<br />
účelového spojenia medzi Vatikánom<br />
a izraelskou vládou, ktoré by mohlo<br />
spôsobiť stratu všetkých nádejí na<br />
budúcnosť palestínskeho Jeruzalemu.<br />
Nastolenú situáciu sťažujú aj ortodoxní<br />
Židia. Všetky zúčastnené strany<br />
si prihrievajú polievku vlastných záujmov<br />
a samotný prevratný<br />
fakt stojí celkom bokom.<br />
Palestínci unesú dieťa archeologičky<br />
Sharon, snažia<br />
sa tak vydieraním nájdené<br />
pozostatky získať. Matt<br />
postupne po ťažkom vnútornom<br />
zápase dospieva<br />
k presvedčeniu, že tieto<br />
pozostatky patria Kristovi,<br />
dochádza mu hlavný<br />
motív konania Vatikánu<br />
i všetkých zúčastnených<br />
strán, ktoré v skutočnosti meno Boha<br />
účelovo zneužívajú, a snaží sa Sharon<br />
pomôcť. Počas zásahu Izraelcov však<br />
Palestínci výbuchom granátu Ježišove<br />
pozostatky zničia. Rukojemník je nakoniec<br />
oslobodený. Hneď potom Izraelci<br />
zničia hrobku, všetky dokumenty<br />
sú skartované. – Matt sa napokon rozhodne<br />
slúžiť Bohu svojím vlastným<br />
spôsobom a cirkev opúšťa.<br />
Tu filmový príbeh končí. Skutočná<br />
ostáva však otázka: čo by sa asi stalo,<br />
keby sa Ježišove pozostatky skutočne<br />
našli? Mohli by sa udalosti odohrať<br />
práve takto? Znamenal by nález v skutočnosti<br />
zánik kresťanstva? Alebo by<br />
ukázal Ježiša ako omnoho silnejšieho,<br />
schopného vlastnou krvou potvrdiť<br />
pravdu, ktorú prinášal, a zameral by
RECENZIA<br />
pozornosť na jeho učenie, na Slovo,<br />
ktoré priniesol, hlásal a žil? Nález by<br />
pravdepodobne neznamenal koniec<br />
kresťanstva a zrejme ani koniec cirkvi,<br />
ale možnú transformáciu a príležitosť<br />
zmeniť pohľad na Ježišovo zmŕtvychvstanie:<br />
ako na vzkriesenie Krista<br />
v inom, jemnejšom tele, v ktorom sa<br />
ukázal vyvoleným. Náboženstvo, tak<br />
ako ho dnes poznáme, nie je založené<br />
na skutočnom poznaní, ktoré nutne<br />
musí rešpektovať prírodné zákony<br />
a tým aj racionálne dôkazy; existuje,<br />
pretože ho ľudia ako také vlastne chcú<br />
a potrebujú.<br />
Kde sa Ježišove pozostatky v skutočnosti<br />
nachádzajú, nie je dodnes<br />
jasné. Môžeme sa iba domnievať, že<br />
Ježišovo hrubohmotné telo odniesli<br />
a ukryli niektorí z učeníkov v samostatnej<br />
jaskyni a túto skutočnosť ponechali<br />
v tajnosti, aby tak zabránili jeho<br />
znesväteniu.<br />
Jiří Gottweiss<br />
jiri.gottweiss@svetgralu.cz<br />
V<br />
Talpiotska hrobka<br />
– skrývala Ježišove pozostatky ?<br />
roku 1980 odkryli robotníci pri pozemných prácach na stavbe obytného<br />
domu v jeruzalemskej štvrti Talpiot hrobku. Archeológovia našli schránky<br />
na kosti, okrem iného s nápismi „Ježiš, syn Jozefa“, a „Júda, syn Ježišov“. Čitateľný<br />
bol aj nápis „Mariamenne e Mara“, čo bolo podľa tvorcov dokumentárneho<br />
filmu „Stratená Ježišova<br />
hrobka“, ktorý bol odvysielaný<br />
televíznou stanicou Discovery,<br />
skutočné meno Márie Magdalény.<br />
Film natočil v roku 2006<br />
americký režisér James Cameron.<br />
Podľa neho v objavenej<br />
hrobke spočívali pozostatky<br />
Ježiša z Nazaretu a jeho rodiny.<br />
Film mal síce veľkú publicitu,<br />
ale odbornými kruhmi bol silno kritizovaný a bol považovaný za obdobu Da-<br />
Vinciho kódu. Kosti z odkrytej hrobky vedci momentálne k dispozícii nemajú.<br />
Krátko po objave hrobky v roku 1980 boli spolu s inými pozostatkami znovu<br />
pochované. Vtedy ich podľa denníka Jerusalem Post získalo izraelské ministerstvo<br />
náboženských záležitostí a kosti uložila na inom mieste skupina ortodoxných<br />
Židov. Kam presne, nie je jasné. Podľa archeológov však boli pozostatky<br />
veľmi poškodené. Objav upadol na dlhé roky do zabudnutia, vo vedeckých<br />
kruhoch sa o ňom opäť začalo diskutovať až na konci deväťdesiatych rokov.<br />
Počiatkom roku 2008 sa však, pravdepodobne vďaka kontroverznému filmu<br />
J. Camerona, zišlo niekoľko desiatok odborníkov a znalcov mesta a ukázalo sa,<br />
že sa názory na hrobku predsa len posúvajú. Aj keď podľa mienky odborníkov<br />
bude potrebné ďalšie skúmanie hrobky, nemožno vraj tézu o tom, že skutočne<br />
skrývala Ježišove pozostatky, jednoznačne zamietnuť.
Zaviate doby sa prebúdzajú I.<br />
Táto kniha nazerá do histórie dôležitých<br />
epoch ľudstva. Udalosti opisované v jednotlivých<br />
príbehoch sa neopierajú o archeologické<br />
bádania, ako by čitateľ zrejme očakával.<br />
Nepochádzajú ani z historických záznamov,<br />
ktoré často bývajú ovplyvnené mocenskými<br />
a politickými vplyvmi. Príbehy sú prijímané<br />
a zobrazované ľuďmi k tomu povolanými.<br />
Poodhaľujú duchovný vývoj dôb, ktoré už<br />
dávno zavial čas.<br />
Zväzok I. obsahuje:<br />
Krišna<br />
Pozemské pôsobenie v jeho svetovo historickom<br />
význame<br />
Nahome<br />
Život Nahome v ríši Is-Ra<br />
Kassandra<br />
Výňatky zo života Kassandry a jej márne varovanie<br />
pred pádom Tróje<br />
Mária z Magdaly<br />
Opisuje jej hľadanie pravej lásky, jej poznanie<br />
Syna Božieho a zavŕšenie pozemského<br />
života<br />
Bežná cena:<br />
13,13 €<br />
Cena pre predplatiteľa:<br />
12,87 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
NÁBOŽENSTVO<br />
ŠIKOVNE<br />
KOMPONOVANÝ<br />
KRIMINÁLNY ROMÁN<br />
Mária Magdaléna, Giotto di Bondone, asi 1320,<br />
výrez z fresky v kaplnke sv. M. Magdalény v Asissi<br />
TAJOMSTVO<br />
MÁRIE<br />
MAGDALÉNY<br />
Siegfried Hagl<br />
„A družkou Spasiteľa je Mária Magdaléna. […]<br />
Ostatní učeníci boli dotknutí. Povedali mu: Prečo ju miluješ viac<br />
než nás všetkých?“<br />
(Filipovo evanjelium – patrí k tzv. apokryfným spisom, ktoré boli známe v ranom<br />
kresťanstve, ale neboli zaradené do biblického kánonu.)<br />
Odkedy sa stal napínavý triler Dana Browna Da Vinciho kód svetovým bestsellerom,<br />
vyvoláva diskusiu o histórii náboženstva. Medzitým vznikli teologické diela, ktoré<br />
pranierujú historické nepresnosti v Brownovom trileri. Jeho kritici sa na tvrdenia<br />
autora kriminálneho románu pozerajú ako na zdokumentované historické udalosti<br />
a nie ako na fiktívny príbeh. Ústrednou témou debát je − pre cirkev a kresťanov provokatívna<br />
– otázka: Mal Ježiš vzťah so ženou? Bol s ňou dokonca ženatý? Čo je historicky<br />
skutočne známe? Existuje „tajomstvo Márie Magdalény“?<br />
Da Vinciho kód Dana Browna je<br />
dômyselne napísaný a medzitým už<br />
aj sfilmovaný kriminálny román vychádzajúci<br />
z dávno známych udalostí,<br />
ktoré sa v strhujúcom dianí, po mnohých<br />
prekvapivých zvratoch konečne<br />
rozuzlia. Dielo vlastne nie je napínavejšie<br />
než iné trilery amerických autorov<br />
a iných úspešných spisovateľov.<br />
Kombinuje však kulisy, ktoré zjavne<br />
fascinujú mnoho ľudí. Tými témami<br />
sú:<br />
• Ježiš, najdôležitejšia osobnosť dejín<br />
Západu a s ním spojené kontroverzné<br />
tvrdenie: mal byť údajne zosobášený<br />
s Máriou Magdalénou. Za korunného<br />
svedka tejto špekulácie je považovaný<br />
Filip, ktorého evanjelium<br />
bolo objavené až v roku 1945 v Nag<br />
Hammadi (Horný Egypt). V gnóze (=<br />
vedomosť, poznanie, označenie rôznych<br />
náboženských snáh v prvých<br />
storočiach po Kristovi) a v rosenkruciánskej<br />
mystike sa to traduje už dlho.<br />
Veril tomu vraj aj sám Luther, ako<br />
píše Walter-Jörg Langbein vo svojej<br />
knihe „Svätokrádež a sväté ženy“.<br />
• Podľa veľmi starých, bájnych podaní<br />
Mária Magdaléna po Ježišovom ukrižovaní<br />
utiekla.<br />
Priplavila sa potom do južného<br />
Francúzska, kde sa ešte aj dnes v Les-<br />
-Saintes-Maries-de-la-Mer (Svätej<br />
Márii z mora) koná púť na pripomenutie<br />
jej príchodu. Údajne so sebou<br />
priviezla i kalich z poslednej večere.<br />
Tento – alebo iný antický kalich nejasného<br />
pôvodu − je v súčasnosti uložený<br />
v katedrále vo Valencii.<br />
• Ako sa špekuluje v trileri Dana<br />
Browna, cirkev údajne vie o pozemských<br />
potomkoch Ježiša a usiluje<br />
sa o utajenie týchto informácií, aby<br />
nespochybňovala svoj vlastný nárok<br />
na Kristovo následníctvo.<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
NÁBOŽENSTVO<br />
• Pokrvnú líniu Ježišových dedičov −<br />
podľa románu − poznali mýtami<br />
opradení templári. Po ich páde sa<br />
táto ich vedomosť traduje v jednej<br />
tajnej spoločnosti až dodnes. Ježišovi<br />
potomkovia, ktorí ešte dnes žijú, sú<br />
touto spoločnosťou chránení. Touto<br />
tajomstvom opradenou spoločnosťou<br />
vraj boli „Prieuré de Sion“. Podrobne<br />
o nej hovorí kniha „Der Heilige Gral<br />
und seine Erben“ (Svätý Grál a jeho<br />
dediči). Je však považovaná za výmysel<br />
istého spisovateľa z 20. storočia.<br />
• K tejto tajnej spoločnosti patrili<br />
v Brownovom trileri významné osoby<br />
ako Leonardo da Vinci alebo Isaac<br />
Newton, ktorí svoje tajné vedomosti<br />
odovzdali zašifrované v symboloch,<br />
aby neboli zrozumiteľné každému.<br />
Rozlúštenie týchto kryptických symbolov<br />
patrí k zásadným úlohám hrdinov<br />
napínavého Brownovho románu.<br />
• Ako moderný protivník tejto tajnej<br />
spoločnosti vystupuje u Dana<br />
Browna katolícky laický rád „Opus<br />
Dei“ (Božie dielo), ktorý od roku<br />
1928 skutočne existuje. Jeho zakladateľ,<br />
kňaz Josemaría Escrivá (1902–<br />
1975) bol pápežom Jánom Pavlom II.<br />
dokonca svätorečený.<br />
na Baigenta. Aj meno Saunière, spomínané<br />
vo vyššie menovanej populárno-náučnej<br />
knihe, sa opäť objavuje<br />
v Brownovom Da Vinciho kóde.<br />
Fyzický pôvod mal v dejinách viery<br />
vždy veľký význam. Biblické Matúšovo<br />
evanjelium sa začína detailným<br />
popisom Ježišovho rodokmeňa<br />
vedomý toho, že rozhodujúce je Ježišovo<br />
učenie a nie okolnosti jeho osobného<br />
života, o ktorom vieme len veľmi<br />
málo. Jeho slová zostávajú stále rovnaké.<br />
Bez ohľadu na túto skutočnosť<br />
si však môžeme klásť otázku, do akej<br />
miery bol pravdepodobný vzťah Ježiša<br />
s Máriou Magdalénou.<br />
Záver románu sa odohráva<br />
v kaplnke Rosslyn pri Edinburghu,<br />
o ktorej snáď už počul každý, kto sa<br />
zaujíma o templársku mystiku. Tam<br />
jedna z hlavných postáv odhaľuje, že<br />
sama v skutočnosti pochádza z Ježiša…<br />
VÝZNAM<br />
FYZICKÉHO PÔVODU<br />
Základné prvky deja, ktoré Dan<br />
Brown použil vo svojom románe, sa<br />
dajú nájsť v ezoterickej literatúre.<br />
Veľkú časť z nich publikoval tím autorov<br />
Henry Lincoln, Michael Baigent<br />
a Richard Leigh v roku 1982<br />
v angličtine. Dan Brown vo svojom<br />
trileri odkazuje anagramom „Teabing“<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
Posledná večera, Leonardo da Vinci, 1495, olejová tempera na stene,<br />
Santa Maria delle Grazie v Miláne<br />
(porovnaj 1,1–17), a síce v otcovskej<br />
línii, ktorú je možné podľa neho odvodzovať<br />
od kráľa Dávida a ešte ďalej,<br />
od Abraháma.<br />
Pred tisíc rokmi by to bola nesmierna<br />
senzácia, keby potomkovia<br />
Ježiša a kráľa Dávida žili a vzniesli by<br />
preukázateľné nároky na pápežský<br />
trón. Ešte dnes by spôsobilo rozruch,<br />
keby niekto hodnoverne tvrdil, že sa<br />
medzi jeho predkami nachádza Ježiš.<br />
Pre obhajcov celibátu by však takéto<br />
tvrdenie bolo nehoráznosťou.<br />
Kto pozná Abd-ru-shinovo dielo „Vo<br />
svetle Pravdy − Posolstvo Grálu“, je si<br />
TAJOMNÁ MÁRIA<br />
MAGDALÉNA<br />
Meno Mária bolo v Ježišových časoch<br />
jedným z najrozšírenejších ženských<br />
mien. Nový zákon sa zmieňuje<br />
o niekoľkých ženách tohto mena:<br />
o Márii z Betánie (ktorá natrela Ježiša<br />
masťou, J 12), o Márii Magdaléne,<br />
Márii z Nazaretu, Márii – matke Jakubovej<br />
(Mt 27,56, Mk 16,1, Lk 24,10)<br />
a Márii, Kleofášovej žene (J 19,25).<br />
Podľa všetkého boli tieto Márie<br />
občas nechtiac vzájomne zamieňané.<br />
Napríklad Jakub je považovaný
NÁBOŽENSTVO<br />
za pozemského Ježišovho brata – to<br />
už by boli dve ženy identické, pokiaľ<br />
by sme brali do úvahy aj to, že Mária<br />
z Nazaretu mala sestru s rovnakým<br />
menom alebo bol Jozef v prvom manželstve<br />
ženatý s inou Máriou.<br />
Mária z Betánie, ktorú niektorí bádatelia<br />
stotožňujú s Máriou Magdalénou<br />
(napr. v knihe „Das Jesus-Evangelium“<br />
/ Ježišovo evanjelium, str. 377), musela<br />
byť bohatá, keď mohla Ježiša natrieť<br />
olejom z nardu v hodnote 300 denárov<br />
1 . V čase Ježišovho života zarábal<br />
robotník alebo legionár 1 denár denne.<br />
Zaň zabezpečil rodine bývanie, stravu<br />
a oblečenie.<br />
Tá Mária, ktorá nás zaujíma, bola<br />
zámožnou ženou, údajne pochádzajúcou<br />
z prístavného mesta Magdala<br />
pri Genezaretskom jazere. Mestečko<br />
Magdala bolo vraj vzdialené asi 10 kilometrov<br />
od Kafarnaumu a je vyznačené<br />
na mapách z 1. storočia, prílohách<br />
niektorých biblií. Poloha a existencia<br />
mesta je však sporná. Nemecký autor<br />
populárno-náučných kníh Walter-Jörg<br />
Langbein vo svojej knihe „Das Sakrileg<br />
und die heiligen Frauen“ (Svätokrádež<br />
a sväté ženy) konštatuje: „V Ježišových<br />
časoch neexistovalo v Judei žiadne<br />
mesto menom Magdala, existovalo<br />
však Magdolum v Egypte. Prastaré ľudové<br />
podania popisujú Máriu ako ženu<br />
tmavej pleti. Žeby vôbec nepochádzala<br />
z Izraela? Bolo jej vlasťou egyptské<br />
Magdolum? V tom prípade by Mária<br />
Magdaléna nebola Židovka. Sobáš Ježiša,<br />
ktorý bol uctievaný a oslovovaný<br />
ako rabín, s nežidovkou by bol teda<br />
ťažkým prelomením tabu (str. 156).<br />
Zrejme z tohto podania vychádzajú<br />
niektorí bádatelia, ak vidia v Márii<br />
Magdaléne s tmavou pleťou predobraz<br />
„Čiernej madony“.<br />
EXISTUJÚ DÔKAZY<br />
O JEŽIŠOVOM<br />
MANŽELSTVE?<br />
Predovšetkým si treba uvedomiť, že<br />
sobášne listy vtedy neexistovali. Dôkazy<br />
o Ježišovom manželstve môžu<br />
teda byť nanajvýš nepriame.<br />
Najdôležitejším prameňom údajov<br />
o Ježišovom živote je Nový zákon. Ten<br />
predstavuje zbierku náboženských spisov,<br />
ktoré vyznávajú Ježiša i jeho poslanie<br />
Mesiáša. Pre evanjelistov, z ktorých<br />
vlastne ani jeden Ježiša nepoznal, nebolo<br />
predloženie historických faktov<br />
podstatné. Nápadné však je, že dokonca<br />
i v Brownovej kresťanskej obci,<br />
v ktorej dominujú muži, je Márii Magdaléne<br />
pripisovaná dôležitá úloha: bola<br />
Pánovou družkou, jeho i učeníkov finančne<br />
podporovala, objavila prázdny<br />
hrob a stretla sa so zmŕtvychvstalým.<br />
Historicky potvrdených faktov zo života<br />
tejto ženy je poskromne. Manfred<br />
Barthel vo svojej knihe „Čo skutočne<br />
stojí v biblii“ o Márii Magdaléne píše:<br />
„Je vzorovým príkladom plodných<br />
omylov. Začínajú sa už jej menom.<br />
Volala sa vlastne Mária z Magdaly.<br />
Magdalena bolo vilové predmestie<br />
rímskych kúpeľov Tiberias. Viac o nej<br />
nevieme. A predsa okolo nej rástli<br />
a bujneli legendy, ktoré začala vytvárať<br />
zbožná fantázia. Rímske kúpele, v ktorých<br />
sladký život patril k dennému<br />
a nočnému programu, boli ideálnym<br />
miestom na prácu neviestky! Robila<br />
Mária – ako sa uvažovalo – najstaršie<br />
zo všetkých remesiel? Používala svoj<br />
rýchlo získaný majetok na obživu učeníkov?<br />
V biblii o tom niet ani slova, ale<br />
dobre sa hodilo, že u Lukáša (…) sa hovorí<br />
o hriešnici, ktorá Ježišovi natrela<br />
nohy (porovnaj Lk 7, 37). O tejto žene<br />
sa nič bližšie nedozvedáme, ani jej<br />
meno; zmienka o nej však stačila, aby<br />
Mária z Magdaly splynula s hriešnicou<br />
do jednej osoby, do Márie Magdalény!”<br />
(1, str. 386).<br />
V biblii nie je žiaden odkaz na to,<br />
že by Ježiš a Mária Magdaléna tvorili<br />
pár. O aké indície sa teda špekulácie<br />
opierajú?<br />
• Stále znova sa odkazuje na obraz<br />
Leonarda da Vinci Posledná večera.<br />
Apoštol sediaci po Ježišovej pravici –<br />
nazývaný väčšinou Ján – má ženské<br />
črty a mohol by byť interpretovaný<br />
ako Ježišova družka.<br />
• Existujú aj ďalšie znázornenia Poslednej<br />
večere, na ktorých vidno<br />
osobu ženského pohlavia. Napríklad<br />
dielo francúzskeho barokového<br />
maliara Philippa de Champaigne<br />
(1602–1674), či vyobrazenie Poslednej<br />
večere v málo známom kostole<br />
v Kirchbracku v oblasti Weserbergland<br />
v Nemecku. V Kirch bracku<br />
vidno vedľa 12 apoštolov ešte aj jednu<br />
ženu (5, str. 123).<br />
• Ježiš bol oslovovaný ako „Rabín“<br />
(Majster), a rabi býval vtedy spravidla,<br />
nie však nevyhnutne, ženatý.<br />
• Sobáš v Kanaáne, z ktorého stojí<br />
za povšimnutie iba premena vody<br />
vo víno, je možné interpretovať ako<br />
Ježišovu svadbu. (5, str. 150).<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
NÁBOŽENSTVO<br />
Výrez z útržku tzv. Máriinho evanjelia,<br />
pochádzajúceho pribl. z prel. 2. a<br />
3. storočia, Ashmolean Museum of Art and<br />
Archaeology, Oxford, Veľká Británia<br />
• Rôzne apokryfné evanjeliá − nielen to<br />
Filipovo, ale aj „Máriino evanjelium“<br />
(3, str. 202) – hovorí o vzťahu medzi<br />
Ježišom a Máriou Magdalénou.<br />
• Ako málo o Ježišovom živote skutočne<br />
vieme, uvádza teologička Barbara<br />
Thiering vo svojej knihe „Jesus<br />
von Qumran“ (Ježiš z Kumránu).<br />
Na základe povestných zvitkov sa<br />
jej opis Ježišovho života, jeho úloha<br />
i pôsobenie výrazne odlišuje od známych<br />
predstáv. Pre ňu je napríklad<br />
samozrejmé, že Ježiš bol ženatý.<br />
• Možné je i to, že Mária Magdaléna<br />
bola Ježišom určená ako dedička<br />
a pokračovateľka jeho diela, a že<br />
apoštolom bola táto dominujúca<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
úloha ženy nepríjemná. Výrazné<br />
postavenie Márie Magdalény teda nebolo<br />
v evanjeliách celkom zamlčané,<br />
ale jeho pravý význam bol zastretý.<br />
KRESŤANSTVO POD<br />
ŽENSKÝM VEDENÍM<br />
Skutočne teda existuje dostatok<br />
priestoru na špekulácie a stále nové<br />
interpretácie. Človek sa môže pýtať,<br />
ako by sa kresťanstvo vyvíjalo s výraznou<br />
ženskou postavou na čele.<br />
Asi sotva by dospelo k mužmi ovládanej,<br />
násilia schopnej cirkvi, ktorá<br />
sa stala najvýznamnejším svetovým<br />
náboženstvom.<br />
Pod vedením mužov sa rané kresťanstvo<br />
rozštiepilo na rôzne, pomerne<br />
dosť rozhádané židovsko-<br />
-kresťanské a pohansko-kresťanské<br />
skupiny – ebionitov 2 , paulánov, marcionitov<br />
– alebo rôznych kresťanských<br />
gnostikov atď. Presadila sa snáď tá<br />
najbezohľadnejšia sekta, nepriatelia<br />
žien, utlačovateľskí pauláni. Ich najdôležitejší<br />
mecenáš – Konštantín I.<br />
(cisár od r. 306 do 337 po Kr.) − bol<br />
zločinecký tyran, ktorý napríklad<br />
po svojom návrate z koncilu v Nice (r.<br />
326) nechal zavraždiť svoju ženu a najstaršieho<br />
syna (3, str. 244). Tento cisár<br />
bez cti je dodnes cirkvami velebený −<br />
v arménskej, gréckej a ruskej cirkvi je<br />
dokonca uctievaný ako svätý –, zatiaľ<br />
čo Nero, zločinec podobného kalibru,<br />
býva zatracovaný. Je určite potrebné,<br />
aby sa „objektivita“ cirkevnej historiografie<br />
kriticky skúmala. Z Konštantínových<br />
čias pochádzajú jediné, dosiaľ<br />
zachované kresťanské dejiny prvých<br />
storočí, spísané Eusébiom z Cesarei<br />
(cca 260–340, od roku 313 biskup<br />
z Cesarei). Tie sú silne ovplyvnené názormi<br />
ich tvorcu. Kritici cirkvi vidia<br />
v jeho podaní dejín propagandistickú<br />
zlátaninu, plnú poloprávd. Serióznosť<br />
Eusébia ako historika spochybňuje aj<br />
fakt, že po Konštantínovej smrti napísal<br />
biografiu tohto cisára, otvorene<br />
mu v nej nadŕžajúc. Nijako potom<br />
neprekvapuje, že sa Márii Magdaléne<br />
ani v desaťzväzkovom diele nevenovala<br />
žiadna pozornosť.<br />
Pravdepodobne tak časom splynuli<br />
Mária Magdaléna, Mária z Nazaretu<br />
a iné historické a mýtické obrazy vysokého<br />
ženstva, ako sú napríklad antické<br />
bohyne alebo Veľká matka, do teologickej<br />
konštrukcie „Matky Božej“,<br />
ktorá je uctievaná ako kráľovná nebies<br />
a predstavuje aspoň malé vyrovnanie<br />
čisto mužskej nadvlády v cirkvách.<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk<br />
1 Plínius, rímsky učenec, uvádza 300 denárov<br />
ako cenu za libru (327, 5 g) najjemnejšej<br />
masti (porovnaj 8, str. 377)<br />
2 Ebioniti z hebrejského Ebyonim, chudobní<br />
Literatúra<br />
1) Barthel Manfred, Was wirklich in der<br />
Bibel steht, Econ, 2001<br />
2) Brown Dan, Sakrileg, Gustav Lübbe,<br />
Bergisch Gladbach 2005<br />
3) Burstein Dan, Die Wahrheit über den Da-<br />
-Vinci-Code, Goldmann, München 2004<br />
4) Deschner Karlheinz, Der gefälschte<br />
Glaube, Heyne, München 1995<br />
5) Langbein Walter-Jörg, Das Sakrileg und<br />
die heiligen Frauen, Aufbau, Berlin 2004<br />
6) Lehmann Johannes, Das Geheimnis des<br />
Rabbi J., Rasch und Röhrig, Hamburg<br />
1985<br />
7) Lincoln/Baigent/Leigh, Der Heilige Gral<br />
und seine Erben, Gustav Lübbe, Bergisch<br />
Gladbach 1982<br />
8) Schwarz Günther und Jörn, Das Jesus-<br />
-Evangelium, Ukkam, München 1993<br />
9) Thiering Barbara, Jesus von Qumran,<br />
Gütersloher Verlagshaus, Gütersloh 1993<br />
10) http://de.wikipedia.org/wiki/<br />
Mária_Magdaléna
NÁBOŽENSTVO<br />
Z pokladov Biblie<br />
M<br />
„Hľadajte teda najprv Božie<br />
kráľovstvo a jeho spravodlivosť“<br />
ožno sa nám tento výrok Syna<br />
Božieho Ježiša spočiatku nebude<br />
zdať celkom zrozumiteľný.<br />
Niečo „hľadať“ znamená niečo robiť –<br />
po niečom túžiť a snažiť sa to dosiahnuť.<br />
Ale ako máme rozumieť pojmu<br />
„kráľovstvo Božie“? Je tým mienený<br />
náš duchovný domov, raj, ktorý sme<br />
kedysi museli opustiť, a kam sa opäť<br />
máme vrátiť?<br />
Ježiš jedného dňa, keď sa okolo<br />
neho zhromaždilo väčšie množstvo<br />
ľudí, prehovoril o tejto podivuhodnej<br />
úrovni stvorenia. Chcel skľúčených,<br />
unavených a utrápených ľudí<br />
povzbudiť a dodať im odvahy. Chcel<br />
ich svojím posolstvom vyburcovať<br />
z trudnomyseľnosti a neviery. Ľudia<br />
sa mali opäť vzchopiť a hľadať to, čo<br />
má trvalú hodnotu.<br />
A Ježiš im aj ukázal cestu, ktorá<br />
do tejto zasľúbenej zeme vedie. Riekol:<br />
„Ja som cesta!“ – A mienil tým,<br />
že majú s dôverou nasledovať jeho<br />
slová. Potom budú opäť môcť dosiahnuť<br />
ostrov blažených. Všetci kedysi<br />
tento ostrov opustili, aby tu na Zemi<br />
dozrievali, a aby po užitočne strávenom<br />
pozemskom bytí boli hodní<br />
navrátiť sa späť do raja.<br />
Práve tak ako pre ľudí vtedajšej<br />
doby, platí toto Ježišovo volanie i pre<br />
nás. V prežívaní každodenného života<br />
máme zbierať skúsenosti, ktoré<br />
nás povedú k vedome dobrému konaniu.<br />
Pritom nám bude denne ukazovaný<br />
správny smer našej cesty.<br />
Nasledovaním jednotlivých „smerovníkov“<br />
sa budeme postupne blížiť<br />
k vytúženému cieľu. Pri odchýlení<br />
sa od správneho smeru prežijeme<br />
sklamania, nehody, pády, nešťastia<br />
a zostup. Pokiaľ sa z týchto prežití<br />
poučíme, budeme v hlbokej pokore<br />
postupovať vpred, až raz ako skutočne<br />
vedomí budeme môcť plní<br />
vďačnosti opäť vstúpiť do vytúženého<br />
mesta zlatých ulíc, do raja, do<br />
svetlej ríše Božej, aby sme tam vo<br />
vernosti Pánovi všetkých svetov slúžili<br />
naveky.<br />
„Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo<br />
a jeho spravodlivosť a toto<br />
všetko dostanete navyše.“ Pod slovom<br />
„ostatné“ mienil Ježiš prekonanie<br />
všetkých ťažkostí, starostí,<br />
úzkostí a strachu, odstránenie pozemskej<br />
núdze i ďalších trápení. Keď<br />
Bohu dôverujeme, keď nasledujeme<br />
jeho rady a pokyny, sme chránení<br />
a opatrovaní rovnako ako všetci tí,<br />
ktorí sú hodní daru jeho pomoci –<br />
bez ohľadu na to, či ide o ľudí alebo<br />
iné živé tvory. Dôležité je, aby sme<br />
toto vedenie mali stále na zreteli,<br />
aby sme neboli duchovne slepí a duchovne<br />
hluchí, ktorí nedbajú na varovné<br />
hlasy svojich pomocníkov<br />
a tak prepadajú pozemským pôžitkom.<br />
Máme sa navzdory všetkému,<br />
v pohľade nahor k Stvoriteľovi, usilovať<br />
o večné, nepominuteľné hodnoty.<br />
(Matúš 6,33)<br />
Básnik Bertold Brecht píše v úvode<br />
k jednej z piesní Žobráckej opery:<br />
„Najskôr prichádza jedlo, potom<br />
morálka!“ Ježiš však morálku stavia<br />
na prvé miesto nášho úsilia. Priniesol<br />
zvesť o láske, zachvievajúcej<br />
sa v čistote a spravodlivosti, ktorú<br />
nám Stvoriteľ daroval a ktorá nás<br />
činí pravými ľuďmi, tvormi Božími.<br />
A tak každý, kto sa snaží žiť túto<br />
lásku a nasledovať ju, plní vôľu Božiu.<br />
Týmto svojím živým úsilím sa potom<br />
približuje ku kráľovstvu Božiemu.<br />
Martin Ernst<br />
ernst@svetgralu.sk<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Káthmándú je hlavným mestom dvadsaťšesťmiliónového<br />
Nepálu, jednej z najchudobnejších<br />
krajín sveta, ktorá je bohatá<br />
na osemtisícové vrcholy Himalájí.<br />
Káthmándú je zároveň pestré a pitoreskné<br />
mesto plné veľkých kontrastov, mesto bohato<br />
zdobených chrámov i veľkej chudoby.<br />
Všetok život sa tu odohráva na ulici, kde<br />
sa preplieta tisícročná história s bežným<br />
životom. Káthmándú je miesto stretnutia<br />
kultúr a náboženstiev, ktoré tu vedľa seba<br />
koexistujú bez konfliktov už celé storočia.<br />
Je to miesto, kde – pokiaľ si človek odmyslí<br />
automobilovú dopravu – máte dojem,<br />
že ste sa vrátili v čase späť do minulosti.<br />
Filip Langar<br />
redakce@svetgralu.cz<br />
Socha Garuda: Bájny vták objavujúci sa<br />
v hinduistickej mytológii (napr. Mahabhárata).<br />
Swayambhunath je chrámový komplex, do ktorého vedie toľko schodov, koľko je dní v roku.<br />
Swayambhunath, často nazývaný aj ako “Opičí chrám ” je dôležité pútnické miesto nepálskych<br />
budhistov. Modlitebné zástavky a mlynčeky, ktoré sú popísané mantrami a modlitbami, sú na<br />
každom kroku. Budhisti veria, že otáčanie mlynčekom má rovnaký účinok ako odriekavanie modlitieb.<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Káthmándú<br />
काठमांडौ<br />
FOTOREPORTÁŽ<br />
Zhon nepálskej motropoly: zmes ľudí,<br />
psov, mačiek, pachov, vôní, odpadkov,<br />
chrámov, pouličných predajcov, rikší<br />
a motorových „Tuc-Tuc“ taxíkov.<br />
Cestovateľ, ktorý neovláda<br />
nepálčinu môže mať s orientáciou<br />
v Káthmándú problémy.<br />
Kathesimbhu stupa: Tibetské pútnické miesto v starom Káthmándú.<br />
Sádhu, hinduistický askéta ktorý sa<br />
vzdal svetského života, aby dosiahol<br />
najvyšší duchovný cieľ. Sádhu znamená<br />
v sanskrte “praktikovať”. Títo pustovníci<br />
sa zameriavajú na dosiahnutie mókš<br />
(oslobodenia) prostredníctvom meditácie.<br />
Sádhu sa vzdáva troch životných cieľov:<br />
kama (potešenie), artha (bohatstvo<br />
a sila) a dharma (povinnosť).<br />
Typická pagodová architektúra v starom Káthmándú.<br />
Pohľad z Maju Deval na Hanuman Dhoka.
Rikša je stále žiadaným dopravným prostriedkom. Pre vodiča je to často jediný majetok.<br />
Väčšina služieb a tovarov sa<br />
v Káthmándú ponúka priamo na ulici alebo<br />
v malých, do ulice otvorených krámikoch.<br />
Každá ulica je podivnou zmesou ľudí,<br />
hlasov, špiny, pachov, dažďa, odpadkov<br />
a tovaru, ktorý kupujete.<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Pošta v Káthmándú. Aj keď je to<br />
neuveriteľné, tak aj z takýchto poštových<br />
schránok pohľadnice zaručene došli.<br />
Thamel, Káthmándú: Turistická štvrť plná hotelíkov, reštaurácií<br />
a obchodíkov, kde sa dá kúpiť všetko potrebné pred cestou do Himalájí.<br />
Štandardná dopravná situácia v centre mesta: jediné<br />
pravidlo, ktoré sa tu rešpektuje, je zákon silnejšieho<br />
alebo šikovnejšieho. Chhetrapati Chowk, Káthmándú.<br />
V Nepále žije 82 % populácie s rozpočtom menším než dva<br />
doláre na deň. Na 100 000 obyvateľov pripadá 5 lekárov (napr.<br />
v Taliansku 606, na Slovensku 336). Aká ich asi čaká budúcnosť?
Stres<br />
Svetlo hviezd na<br />
hladine rybníka alebo<br />
Ako žiť pod tlakom<br />
46<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
Zdá sa, že nás dnešná doba núti stále<br />
sa za niečím naháňať. Z práce bežíme<br />
domov, kde namiesto odpočinku zase<br />
len aktívne žijeme. Akoby sme nemali<br />
čas na chvíľu odpočinku. Namiesto toho,<br />
aby nám technika prácu uľahčovala,<br />
honba za ziskom, perfekcionizmus či nereálne<br />
predstavy o našich výkonoch nás<br />
nútia pracovať stále viac. Nečudo, že žijeme<br />
pod neustálym tlakom a stres patrí<br />
medzi naše najpoužívanejšie slová. Pritom<br />
riešenie je jednoduché – stačí nájsť<br />
cestu späť k sebe, usporiadať si priority,<br />
a hlavne – aspoň na chvíľu sa zastaviť.<br />
V<br />
edeli ste, že za život obetujeme<br />
okolo 27-tisíc minút len na to,<br />
aby sme sa pozreli na hodinky?<br />
A snáď len preto, aby sme zistili, že<br />
nemáme čas. Jedným z našich najpoužívanejších<br />
slov je „stres“. Dospelí<br />
a mládež, dokonca už i deti sa ním<br />
oháňajú do tej miery, že už takmer<br />
stratilo na sile. „Je mi ľúto, ale som<br />
v strese,“ ospravedlňujeme sa ak<br />
nechceme vyhovieť niečej prosbe či<br />
prianiu. Okrem toho si viacerí takto<br />
potvrdia vlastnú dôležitosť.<br />
Osem z desiatich Nemcov vníma<br />
svoj život ako stresový a každý tretí<br />
sa cíti dlhodobo pod tlakom, tvrdí<br />
štúdia jednej veľkej nemeckej poisťovne<br />
(realizovanej v spolupráci s Inštitútom<br />
F.A.Z. a Inštitútom Forsa)<br />
„Počet pracovných neschopností
CIVILIZÁCIA<br />
Claus Georg Tornai<br />
– fenomén<br />
našej doby<br />
spôsobených syndrómom vyhorenia<br />
vzrástol v posledných piatich rokoch<br />
o 17 percent,“ hovorí Helen Heinemannová<br />
z hamburského Inštitútu<br />
na prevenciu vyhorenia. Svetová zdravotnícka<br />
organizácia (WHO) v syndróme<br />
vyhorenia vidí jedno z najväčších<br />
zdravotných rizík 21. storočia.<br />
Moderní manažéri žijú v neustálom<br />
napätí, naháňa ich termín za termínom.<br />
Vďaka moderným technológiám<br />
je totiž každý z nich dosiahnuteľný<br />
24 hodín denne. Na priek<br />
používaniu počítačov mnohí pracujúci<br />
cítia, že majú stále viac práce. Je<br />
za tým aj nadmerné znižovanie počtu<br />
pracovných miest. Zamestnanci tak<br />
musia vydržať stále väčší časový tlak<br />
a niesť bremeno stáleho rastu obratu<br />
a zisku. Po návrate z dovolenky (v ideálnom<br />
prípade skutočne zotavujúcej)<br />
ich už čaká doma či v kancelárii neurobená<br />
práca.<br />
Ženy sú vyťažené v zamestnaní a aj<br />
v domácnosti. Sú stále prepracované.<br />
Trápia ich starosti s výchovou detí,<br />
finančné ťažkosti či odsunutie vlastných<br />
záujmov a potrieb na vedľajšiu<br />
koľaj v záujme rodiny. Silnému tlaku<br />
však čelí už i školák – domáce úlohy,<br />
záujmové krúžky, aktivity s priateľmi.<br />
Horúčkovitý zhon možno vidieť<br />
v nákupných centrách, na nástupištiach,<br />
uliciach… Inak to bolo v minulosti,<br />
keď ľudia žili, pracovali,<br />
stravovali sa či zabávali v súlade<br />
s kolobehom prírody – podľa ročných<br />
období. No dnes akoby každý chcel<br />
zberať úrodu najlepšie hneď po zasadení.<br />
Prečo cítime taký veľký<br />
tlak? Ako a kam môžeme pred ním<br />
uniknúť?<br />
P<br />
KOĽKO STRESU<br />
ČLOVEK ZVLÁDNE<br />
ojem „stres“ (angl. stress: napätie)<br />
je odjakživa používaný pri testovaní<br />
materiálu v priemysle. Označuje,<br />
do akej miery je možné určitý materiál<br />
zaťažiť, kým sa unaví a podvolí<br />
v takzvanom stresovom teste. V roku<br />
1936 prebral tento pojem z fyziky<br />
lekár Hans Selye. V prenesenom význame<br />
vyjadruje, koľko záťaže vydržíme.<br />
Kedy začne telo a duša volať<br />
o pomoc, kedy sa prejavia choroby<br />
a vyhorenie, ktoré nás prinútia spomaliť<br />
a vyhľadať pokoj.<br />
Medzi stresové faktory patria aj<br />
závažné rodinné udalosti ako smrť<br />
blízkeho človeka, rozvod, nehody, nemoci<br />
alebo nezamestnanosť. Aj rôzne<br />
vonkajšie faktory ako naprí klad hluk,<br />
chlad, teplo, pachy či bežný pracovný<br />
deň.<br />
Stanoviť jednoznačnú hranicu<br />
stresu sa však nedá. Niekto dostane<br />
silnú trému, keď má prehovoriť<br />
pred ľuďmi, druhý sa<br />
rozčuľuje v do pravnej zápche,<br />
tretí spanikári, keď nestíha termín.<br />
No a ďalší sa cíti stresovaný<br />
kvôli nedostatku práce,<br />
chýbajúcemu uznaniu,<br />
osamelosti či neperspektívnosti. Čo<br />
niekto prijíma pokojne, iného rozčúli,<br />
pretože to nedokáže zniesť. Každý<br />
človek má svoju individuálnu hranicu<br />
únosnosti – teda toleranciu stresu.<br />
Stres je vlastne stratégiou tela ako<br />
prežiť. Ak stretol kedysi neandertálec<br />
šabľozubého tigra, musel sa<br />
bleskovo rozhodnúť: boj alebo útek.<br />
Každé z jeho rozhodnutí však končilo<br />
telesnou námahou zapájajúcou najviac<br />
ruky a nohy. Vylučovanie hormónov<br />
adrenalínu, noradrenalínu<br />
a kortizolu postupne zvýšili tep<br />
a končatiny sa viac prekrvili. Telesná<br />
námaha potom opäť vrátila látkovú<br />
výmenu do normálu.<br />
Dnes už nestojíme pred šabľozubým<br />
tigrom, ale pod damoklovým<br />
mečom nezamestnanosti. Reagujeme
CIVILIZÁCIA<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
naň však rovnako – stresom, pričom<br />
vzniká nebezpečenstvo trvalého zaťaženia,<br />
vypätie až k podráždenosti<br />
a strachu. Uvedené telesné pochody<br />
ukazujú, že telesnou námahou môžeme<br />
pred stresom „utiecť“. Pohyb,<br />
podľa možností spojený s pobytom<br />
v prírode, je overeným prostriedkom<br />
na zvládnutie stresu.<br />
Ž<br />
ZLOŽITEJŠÍ ŽIVOT<br />
S KOPCOM PRIANÍ<br />
ijeme rýchlo, v dobe stále zložitejšej,<br />
keď sa veci i javy striedajú<br />
v stále kratších časových úsekoch. Vidieť<br />
to vo viacerých oblastiach: zmeny<br />
klímy, hospodárstvo, nové technológie<br />
či komunikácia. Cítime vari, že<br />
nám už nezostáva veľa času? Ale času<br />
na čo? Keď niekto hovorí, že nemá<br />
ani čas žiť, zrejme nemá čas robiť veci,<br />
ktoré sú skutočne dôležité.<br />
Ak naši prarodičia mali v dva d-<br />
siatke ukončené vzdelanie a mohli pomýšľať<br />
na založenie rodiny, dnes trvá<br />
vzdelávanie výrazne dlhšie. Okrem<br />
toho väčšina mladých ľudí chce<br />
potom ešte niekoľko rokov pracovať,<br />
kým začne pomýšľať na rodičovstvo.<br />
Tlak viacerých protichodných<br />
prianí v rovnakom čase – úspech<br />
v zamestnaní, šťastná rodina, budovanie<br />
vlastného domova, cestovanie,<br />
koníčky – stále narastá, až<br />
prekročí únosnú mieru. Pod „záprahom<br />
na všetkých frontoch“ častokrát<br />
spojeným s perfekcionizmom sa človek<br />
nakoniec zrúti.<br />
PREOBLEČENÝ STRACH<br />
ZO ZLYHANIA<br />
Ľ<br />
udia sužovaní stresom sa sťažujú<br />
na prudký tep a zvýšený krvný<br />
tlak. Často trpia i tlakmi v žalúdku,<br />
chorobami srdca a krvného obehu,<br />
bolesťami hlavy, migrénou, bolesťami<br />
chrbta, zvýšenou náchylnosťou<br />
na infekcie, prekyslením. Trápia<br />
ich aj psychické problémy od porúch<br />
spánku cez rozmrzenosť a neschopnosť<br />
vypnúť, až po depresie a fóbie.<br />
Toto všetko patrí k varovným signálom.<br />
V najhoršom prípade môže stres<br />
končiť i smrťou. Japonci pojmom „karoshi“<br />
označujú smrť človeka, ktorý<br />
doslova pracuje tak dlho, dokiaľ nespadne<br />
mŕtvy na zem.<br />
Tento stres z preťaženia, takzvaný<br />
disstres, je nutné odlišovať od stresu<br />
pozitívneho – teda takzvaného<br />
eustresu. Ten totiž stupňuje našu pozornosť<br />
pri výzvach, ktoré môžeme<br />
zvládnuť a povzbudzuje nás k vyšším<br />
výkonom. Pod jeho vplyvom pociťujeme<br />
pružnosť a spokojnosť, čo vedie<br />
k zdravej únave a tým aj k zotaveniu<br />
a regenerácii.<br />
Stres z preťaženia pociťovaný pri<br />
časovej tiesni a nepríjemnej záťaži ide<br />
ruka v ruke predovšetkým so strachom,<br />
že nebudeme môcť vyhovieť<br />
vlastným či vonkajším požiadavkám.<br />
Stres sa dá definovať ako strach, že<br />
na úlohy, ktoré sme si vytýčili sami,<br />
alebo nám ich zadali iní, časovo alebo<br />
obsahovo nestačíme. Bojíme sa, že<br />
naše problémy momentálne nemajú<br />
riešenie. Taká obava sa vystupňuje až<br />
do myšlienky: „To ne zvládnem!“<br />
Typický spôsob uvažovania pri strese<br />
je:<br />
„Musím to vybaviť bezpodmienečne<br />
ešte dnes!“<br />
„Nesmiem urobiť chybu, všetko<br />
musí byť stopercentné!“<br />
„Musím sa zavďačiť, predsa nemôžem<br />
povedať ‚nie’!<br />
Pre stresovaného človeka je v danom<br />
okamihu dôležitejšia budúcnosť ako<br />
súčasnosť. Jeho myšlienky – sprevádzané<br />
strachom, že všetko nestihne<br />
včas – krúžia okolo budúceho prežitku,<br />
ktorý má dosiahnuť. Človek<br />
sa tak nezaoberá naplno tým, čo<br />
práve robí.<br />
V prírode alebo aj pri jednoduchých<br />
remeselných činnostiach je spravidla<br />
jednoduchšie zotrvať v prítomnosti,<br />
pretože pri nich človek potrebuje<br />
málo myšlienkových konštrukcií.<br />
Jednoducho vidí, čo treba urobiť,<br />
a urobí to.<br />
Ak sa teda chcem ubrániť negatívnemu<br />
stresu, je dôležité zostať duchom<br />
v prítomnosti. To je prirodzene<br />
ťažšie v návale intelektuálnych činností<br />
a doliehajúcich termínov. Situáciu<br />
sťažuje aj prítomnosť ľudí, ktorí<br />
sami pokoj nevyžarujú. Možné to<br />
však bezpochyby je.<br />
VYUŽITE VIAC<br />
SVOJHO ČASU!<br />
yužite čas, ide tak rýchlo, poriadok<br />
vás však naučí čas získavať,“<br />
„V<br />
hovorí Mefisto v Goetheho Faustovi.<br />
Ako sa dá čas, ktorý máme, prežiť lepšie?<br />
Ako urobiť viac a pritom sa vyhnúť<br />
zbytočnému stresu?<br />
Po prvé, treba preskúmať či sú naplánované<br />
činnosti skutočne dôležité<br />
a naliehavé. Tie potom v zodpovedajúcom<br />
poradí vykonať tak, aby nevznikol<br />
chaos. Tento postup je užitočný<br />
hlavne pre tých, čo majú sklon<br />
veci stále odsúvať. Upratanie a odstránenie<br />
nepotrebných vecí môže<br />
totiž pozitívne ovplyvniť duševnú<br />
rovnováhu. Časovú tieseň zmierňujú<br />
aj prestávky alebo rituály, vedome<br />
pomalá práca, vedomá kontrola dýchania<br />
či iné relaxačné techniky. Pomôcť<br />
môže i rozprávanie o stresovej<br />
situácii.<br />
Poďme však o niekoľko krokov<br />
ďalej: časová tieseň na človeka nedoľahne,<br />
ak si dopraje viac pokoja,<br />
vráti sa k jednoduchosti, obmedzí<br />
premrštené nároky a počúvne vlastné<br />
potreby.<br />
Keď zameriame svoje myšlienky<br />
len na jedinú vec alebo činnosť, zrazu<br />
ide všetko akoby samé od seba, hoci<br />
hodiny letia. Prítomnosť je totiž
CIVILIZÁCIA<br />
nadčasová. V prítomnosti je totiž<br />
vždy teraz.<br />
Aj keď sa to, čo nás čaká spočiatku<br />
nezdá zaujímavé, pomôže nám vedome<br />
zamerať svoju pozornosť. S trochou<br />
cviku nám to pôjde stále ľahšie<br />
a bude pre nás jednoduchšie žiť<br />
v prítomnosti a prijať čokoľvek. Odmietanie<br />
vedie automaticky od prítomnosti<br />
k nespokojnosti. Anglické<br />
úslovie „love it, change it or leave it“<br />
– teda „miluj to, zmeň to alebo nechaj<br />
to“ ponúka jednoduchý návod ako<br />
riešiť zaťažkávajúce situácie. Nabáda<br />
k aktívnym, vedomým rozhodnutiam,<br />
ktoré prirodzene bránia pasívnemu<br />
utrpeniu pod stresom.<br />
Kompenzovať si stres sladkosťami<br />
či sledovaním televízie problém iba<br />
odsunie. Pomôže skôr zmena v stravovaní<br />
(hlavne pomalšia konzumácia)<br />
alebo prírodné liečiteľstvo – napríklad<br />
Bachove esencie, homeopatia,<br />
akupunktúra, bylinkové čaje, relaxačné<br />
kúpele. Rozhodujúcim krokom<br />
pre stresom sužovaného človeka<br />
je hlavne zmena jeho vnútorného<br />
postoja.<br />
K tomu patrí znovu si odpovedať<br />
na otázky týkajúce sa vnútornej podstaty<br />
človeka, jeho ducha: Čo je pre<br />
mňa v živote skutočne dôležité? Aké<br />
úlohy mi Stvoriteľ vložil do života?<br />
Odpoveď bude u každého človeka<br />
iná, ako pripomínajú biblické slová:<br />
„Komu bolo mnoho dané, od toho<br />
sa mnoho očakáva, a komu mnoho<br />
zverili, od toho budú žiadať tým viac“<br />
(Lk. 12,48).<br />
Život pred nás veľakrát stavia<br />
rozhodujúce úlohy, ktoré nás tlačia<br />
k múru. Tieto úlohy by sme však<br />
mali rozpoznať a zvládnuť. Naopak<br />
na zdanlivo dôležité úlohy, ktorými<br />
nás zahlcuje náš vlastný rozum ako<br />
napríklad prehnaný perfekcionizmus,<br />
je lepšie reagovať s pokojom.<br />
Vedome usmerňujme svoj život<br />
k harmónii. Pokoj a vnútornú rovnováhu<br />
dosiahneme, keď budeme<br />
kultivovať citové roviny života. Tie<br />
nám pomôžu opäť sa spojiť s našou<br />
duchovnou vlasťou. Toto spojenie<br />
je najlepšou ochranou nielen pred<br />
škodlivým stresom, ale i pred ostatnými<br />
duševnými otrasmi. Ako hovorí<br />
jedna čínska múdrosť: „Iba na pokojnom<br />
rybníku sa zrkadlí svetlo<br />
hviezd“.<br />
Claus Georg Tornai<br />
tornai@svetgralu.sk<br />
49<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
ZDRAVIE<br />
Uzdravíme sa sami ?<br />
odľa niektorých poznatkov má prejavy<br />
mnohých chorôb „na svedomí“<br />
P<br />
paradoxne práve naše svedomie, resp.<br />
podvedomie, kde sa nachádza operačný<br />
systém autonómneho (vegetatívneho)<br />
nervového systému. Je to vôľou neovplyvniteľný<br />
systém, ktorý riadi všetky<br />
životné funkcie organizmu ako sú dýchanie,<br />
krvný obeh, látková výmena<br />
a ďalšie. Ide o akýsi riadiaci a regulačný<br />
aparát nášho organizmu – softvér duše<br />
pre hardvér tela. Na prvý pohľad hypotetická<br />
súvislosť medzi svedomím ako psychologickou<br />
kategóriou a podvedomím<br />
ako kategóriou na hranici neurobiológie<br />
a teoretickej psychiatrie však prirodzenému<br />
a intuitívnemu ponímaniu nijako<br />
neodporuje. Skutočnosť, že to v nás funguje,<br />
a za akých podmienok dochádza<br />
k poruchám tohto jedinečne nastaveného<br />
komplexu, by mala byť pre výskum dôležitejšia:<br />
napomôže viac chrániť zdravie<br />
než analyzovať už vzniknutú chorobu<br />
na morfologickej úrovni.<br />
Jednoznačne bude potrebné viac pozornosti<br />
venovať skôr udržiavaniu zdravia<br />
a prevencii než viac či menej zdarne<br />
„opravovať“ opotrebovaný a oslabený organizmus.<br />
Paradoxné pri tom je, že pre<br />
väčšinu z nás je naše telo vcelku neznámy<br />
nástroj, o ktorého fungovaní – vrátane<br />
funkcie centrálneho riadiaceho systému,<br />
ktorým je mozog a sústava nervov – toho<br />
vieme skutočne dosť málo.<br />
Aj posledné výskumy dokazujú, že svoj<br />
mozog využívame iba na jedno percento<br />
a genetický kód nášho života (DNA) je<br />
preskúmaný asi z troch percent. Človek<br />
sa len veľmi nedostatočne a povrchne<br />
zaoberá tým podstatným vo svojom živote<br />
a – na svoju škodu – nehľadá odpovede<br />
na základné otázky existencie života<br />
vôbec. Prečo? Veď už v starom Grécku,<br />
kolíske európskej kultúry, bolo úsilie<br />
o poznanie seba samého jednou z najdôležitejších<br />
snáh. Aj keď už uplynulo viac<br />
ako 100 rokov od Einsteinových objavov<br />
a poznania revolučných zákonitostí,<br />
ktoré úplne prehodnotili dovtedajšie zjednodušené<br />
mechanistické predstavy newtonovskej<br />
fyziky a nahradili ich modernou<br />
koncepciou kvantovej fyziky, lipneme<br />
radšej na tej „pohodlnejšej“, prekonanej<br />
verzii. V kvantovej fyzike platí, že hmota<br />
a energia sú prejavy jednej podstaty (entity)<br />
a podľa zákona o ekvivalencii hmoty<br />
a energie sa energia môže prejavovať vo
Súčasná moderná medicína aj napriek<br />
obdivuhodným čiastkovým pokrokom<br />
v diagnostike a liečbe mnohých ochorení<br />
nedokáže ešte ani dnes uspokojivo<br />
odpovedať na úplne základné otázky<br />
o skutočnom pôvode chorôb. Ochorenia<br />
sa skúmajú predovšetkým ako hmotný<br />
prejav v tele, ako dôsledok niečoho, čo<br />
zostáva stále veľkou neznámou. Aj napriek<br />
veľkému množstvu nových poznatkov<br />
stále chýba odpoveď na to najdôležitejšie:<br />
prečo ochorenie vôbec vzniká,<br />
a prečo rovnaká choroba vyvolá u rôznych<br />
ľudí odlišné príznaky.<br />
Dávnejšie hypotézy o príčinách známych<br />
a rozšírených ochorení sú z času na čas<br />
nahrádzané teóriami novými, lieky na ne<br />
možno počítať na vagóny, chorých ľudí<br />
však aj napriek tomu akosi neubúda.<br />
Vzrastá počet moderných vyšetrovacích<br />
a diagnostických metód, čím stúpajú<br />
i náklady na ne – spolu s rizikom, že sa<br />
štátom dotovaný systém zdravotnej starostlivosti<br />
ekonomicky vyčerpá a zrúti.<br />
forme hmoty a naopak, hmotné teleso disponuje<br />
energiou, aj keď je v pokoji. Keby<br />
sa podľa známej rovnice E = m.c 2 mala<br />
stopercentne využiť energia len z jedného<br />
gramu akejkoľvek hmoty, stačila by napr.<br />
na zodvihnutie vlaku s niekoľkými stovkami<br />
plne naložených vagónov niekoľko<br />
stoviek kilometrov nad zemský povrch<br />
(ako píšu v knihe „Skryté dimenze života“<br />
M. Mihulová a M. Svoboda). No človek sa<br />
stále správa akosi „po starom“ a o nejakú<br />
mentálnu energiu alebo energiu myšlienok<br />
sa nestará.<br />
Hmota a energia sa teda jednoducho<br />
povedané môžu vzájomne zmeniť jedna<br />
na druhú. Výmena a prenos energie nie je<br />
však plynulý proces, ale prebieha v kvantoch<br />
(akýchsi porciách, skokoch). Tu tiež<br />
zlyháva predstava pôvodného modelu<br />
atómu s jadrom uprostred a elektrónov<br />
obiehajúcich okolo neho.<br />
Keby sa tento model mnohonásobne<br />
zväčšil, vznikol by okolo jadra ničím nevyplnený<br />
priestor veľký ako reštaurácia<br />
so zrnkom maku uprostred a s bližšie<br />
neidentifikovateľnými ďalšími zrnkami<br />
vyskytujúcimi sa v niekoľkometrovej<br />
vzdialenosti od nej. Viac ako 99 % celkovej<br />
hmotnosti atómu je však koncentrovaných<br />
do jeho jadra. Dlho sa nevedelo,<br />
čím je toto „prázdno“ vyplnené.<br />
Poznaním o jestvovaní energie vypĺňajúcej<br />
tento priestor niekdajšia predstava<br />
vákua padla a naplnila vedcov úžasom,<br />
že podobne je to aj vo vesmíre. Ani medziplanetárny<br />
kozmický priestor teda nie<br />
je v žiadnom prípade prázdnym priestorom<br />
s nulovou energiou, ako sa donedávna<br />
myslelo. Moderná fyzika už vie, že<br />
„prázdnota“ v priestore neexistuje. Každý<br />
priestor je naplnený aktívnymi časticami,<br />
ktoré sa objavujú a zanikajú s neobyčajnou<br />
rýchlosťou. Fyzikálne „vákuum“<br />
preto skôr pripomína divoko klokotajúci<br />
kotol. Hustota energie tohto kypenia je<br />
taká veľká, že doslova desí myseľ. Kúsok<br />
„prázdneho priestoru“ o veľkosti kocky<br />
cukru obsahuje toľko „klokotajúcej elektromagnetickej<br />
energie“, že by nám mohla<br />
dodávať všetku potrebnú elektrickú energiu<br />
po milióny rokov, píše Tom Bearden<br />
v článku energia z vákua.<br />
Ako možno z uvedeného odvodiť, neexistuje<br />
prázdnota v pravom zmysle slova<br />
a súčasne platí, že keď „nič“ nevidíme, neznamená<br />
to, že tu „niečo“ nie je. Alebo, že<br />
svet a my v ňom sme v skutočnosti úplne<br />
niečím iným než sa nám to javí. Rovnako<br />
ako nevidíme rádiové vlny, neznamená to,<br />
že neexistujú – o čom sa presvedčíme, len<br />
čo si naladíme príslušnú stanicu na rozhlasovom<br />
prijímači. Aj náš zrakový analyzátor<br />
je nastavený na príjem určitého<br />
vymedzeného spektra elektromagnetického<br />
vlnenia: vnímame len to, čo zachytia<br />
citlivé bunky očného pozadia a aj keď je<br />
toho relatívne dosť, predsa len nevidíme<br />
všetko. Tak ako nevidíme rozhlasové vlny,<br />
nevidíme, že vlastne všetko je to určitá<br />
energia, aj keď ju našimi zmyslami nepostrehujeme.<br />
Naše zmysly nám o realite<br />
poskytujú len veľmi obmedzené a nedostatočné<br />
poznatky.<br />
Zaujímavé je, že v starovekej filozofii<br />
východu bola aj ľudská myseľ počítaná<br />
medzi zmysly so všetkými ich obmedzeniami<br />
a možnosťami. Vonkajšia realita<br />
(vedeckým materializmom nazývaná<br />
scestne realitou objektívnou) bola nazývaná<br />
poetickým slovom „mája“ – svet<br />
klamu a ilúzie. Hmotný svet okolo nás<br />
je teda všetkým iným, len nie objektívnym<br />
a skutočným. Poznáme ho taký,<br />
ako sa javí našim zmyslom, a keďže<br />
sme si na tento obraz skutočnosti zvykli<br />
a tejto hypnóze zmyslov uverili, pripadá<br />
nám potom lož ako pravda a skutočnej<br />
pravde neveríme.<br />
Majme toto dôležité poznanie na pamäti;<br />
môže nás chrániť pred možnými<br />
zlovoľnými snahami manipulovať<br />
51<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
ZDRAVIE<br />
s ľudskými emóciami a zámerne mocensky<br />
zneužívať ľudskú bytosť pomocou<br />
strachu. Strach je jednou z najmocnejších<br />
ale i najnebezpečnejších ilúzií a omylov.<br />
„Strach ti klame a ty mu veríš“ hovorí F.<br />
Nietzsche. Strach je trpkým plodom neporozumenia,<br />
povrchného a nedostatočného<br />
chápania činnosti našej mysle.<br />
Otázka fungovania mysle je vôbec veľmi<br />
tajomnou záležitosťou. Rovnako ako<br />
problematika životnej energie, i poznanie<br />
mentálnej energie je veľmi chabé<br />
a zatiaľ ešte stále pomerne nedostatočné.<br />
Predpokladajme, že aj taký „dobre známy“<br />
jav, akým je myslenie, prípadne cítenie, je<br />
energetickým procesom a funguje na základe<br />
platných prírodných zákonitostí<br />
(neexistuje perpetuum mobile – systém,<br />
ktorý pracuje bez toho aby spotrebovával<br />
energiu). Skutočnosť, že vnímame vo<br />
svojej hlave myšlienky a umožňujeme<br />
im realizovať sa teda znamená, že i tento<br />
dej vyžaduje na svoje fungovanie energiu.<br />
Odkiaľ táto energia pochádza, kde<br />
vzniká a v čo sa mení, je ešte aj dnes pre<br />
vedu veľkou neznámou. Keďže však nič<br />
nie je náhoda – všetko podlieha určitým<br />
zákonitostiam –, platia aj pre mentálne<br />
prejavy isté pravidlá. Pokiaľ ich nepoznáme,<br />
tak to ešte neznamená, že pri ich<br />
nerešpektovaní nebudeme konfrontovaní<br />
s následkami. Podobne ako pri ignorovaní<br />
zákona o zemskej príťažlivosti nebudeme<br />
po vyskočení z okna lietať, ale<br />
dopadneme tvrdo na zem so všetkými<br />
dôsledkami.<br />
Pre svet myšlienok, svet jemných<br />
energií, platia prinajmenšom už známe<br />
zákony ako zákon zachovania energie<br />
a zákon akcie a reakcie. Inak povedané:<br />
žiadna myšlienka sa nestráca, a každá<br />
myšlienka, čiže akcia, vyvolá i odozvu<br />
s tendenciou sa uskutočniť, teda reakciu.<br />
Vyplatí sa preto uvedomovať si obsah svojej<br />
mysle a s myšlienkami nakladať ako<br />
s viditeľnými vecami (viď. zákon ekvivalencie<br />
hmoty a energie).<br />
Myšlienky nie sú teda nejaké chimérické<br />
nič, vždy predstavujú niečo. Múdri<br />
učitelia filozofie Východu viedli svojich<br />
žiakov k bdelosti nad svojimi myšlienkami,<br />
pretože tie, rovnako ako činy,<br />
podliehajú zákonu karmy, teda vlastne<br />
zákonu vyrovnania, zákonu príčiny a následku.<br />
Buddha povedal: „Stanete sa a ste<br />
takým, čo myslíte. Stali ste sa tým, čo ste<br />
mysleli.“<br />
Staroveká, napr. tradičná čínska medicína,<br />
ajurvéda alebo ďalšie systémy<br />
liečenia a regenerácie organizmu ako je<br />
jóga, a pod., s jemnou životnou energiou<br />
nielen počítajú, ale s ňou aj pracujú a potvrdzujú<br />
jej existenciu už viac ako 5000<br />
rokov. Napriek tomu novodobí učenci<br />
stále nie sú schopní jej fungovanie a prejavy<br />
– na škodu nás všetkých – popísať,<br />
jasne definovať a vyvodiť z tohto poznania<br />
pre nás praktické dôsledky. Podľa<br />
starobylých, najmä východných náuk je<br />
stav zdravia človeka podmienený stavom<br />
rovnováhy tejto energie prejavujúcej sa<br />
v dvoch polaritách – zápornej a kladnej,<br />
„jin“ a „jang“. Tieto dva póly, pomyselné<br />
batérie, vytvárajú určité napätie indukujúce<br />
prúdenie nielen elektrickej energie<br />
v bežne známom zmysle slova, ale aj tej životnej<br />
sily, ktorú Číňania nazývajú „čchi“,<br />
Japonci „ki“ a Indovia „prána“. Platí to<br />
však nielen v orientálnom prostredí, odkiaľ<br />
tieto pojmy pochádzajú.<br />
Naša európska kultúra vďaka antickej<br />
(gréckej a rímskej) filozofii definovala<br />
životnú silu slovom entelechia. Ide o filozofický<br />
pojem, ktorým známy antický<br />
učenec Aristoteles (žiak Platónov a učiteľ<br />
Alexandra Macedónskeho) označuje<br />
vývoj a pohyb živých organizmov i človeka<br />
k nejakému vnútorne danému cieľu,<br />
k druhovo špecifickej dokonalosti. Entelechiou<br />
húsenice je kukla a motýľ, entelechiou<br />
človeka je duša (zdroj: Wikipedia).<br />
V poznaní tajomstva tejto energie<br />
máme ešte stále čo objavovať (aj keď Albert<br />
Einstein už počiatkom minulého<br />
52<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
ZDRAVIE<br />
storočia povedal, že všetko sú vibrácie,<br />
čiže energia).<br />
Súčasne s neodhalenými pravdami<br />
o ľudskom zdraví naše poznanie v tejto<br />
oblasti zreteľne zaostáva za extrémne rozvinutými<br />
poznatkami na poli techniky,<br />
kybernetiky a informačných technológií.<br />
Ľudský rozum tak, ako je doposiaľ využívaný,<br />
stále nedokáže dať odpoveď na tajomnú<br />
otázku bytia. Otázka: „Kto som<br />
JA a aký má život zmysel?“ je aj v časoch<br />
dobývania vesmíru stále tajomstvom. Zámerne<br />
uvádzam ľudský rozum, pretože<br />
pokiaľ sa bude veda a rozum pasovať vo<br />
svojej všemohúcnosti na Boha, nebudú<br />
jej závery pre človeka vždy len priaznivé.<br />
Mnohí sú presvedčení, že kvalita nášho<br />
myslenia a cítenia vrátane úrovne prejavu<br />
charakterových vlastností je tou skutočnou<br />
príčinou, stojacou nielen za fyzickými<br />
ťažkosťami, ale aj duševnými chorobami.<br />
Pokiaľ nebudú lekári sami so sebou<br />
v súlade – v súlade so svojím svedomím –,<br />
nemôžu byť vo svojom povolaní na svojom<br />
mieste a pacienti nemôžu očakávať<br />
efektivitu zdravotníctva. Pravda, týka sa<br />
to aj mnohých iných odborov, spomeňme<br />
napr. aspoň pedagógov. Prax opretá len<br />
o logiku účelu bez prítomnosti citu, bez<br />
schopnosti rozlišovať a bez citlivého svedomia<br />
je nebezpečne jednostranná; vedie<br />
prinajmenšom k fanatizmu, povrchnému<br />
a tým nedostatočnému vnímaniu a hodnoteniu<br />
skutočnosti. Som presvedčený, že<br />
ako človek zmýšľa a cíti, tak aj vyžaruje<br />
a ovplyvňuje tým prostredie, v ktorom sa<br />
nachádza. Najviac však ovplyvňuje ľudí<br />
okolo seba – a to buď v pozitívnom alebo<br />
negatívnom zmysle. Vzhľadom na to, že<br />
sa táto energia nestráca, sme potom sami<br />
vystavení tomu, čo sme vyžiarili. Z tohto<br />
uhla pohľadu má určite veľkú budúcnosť<br />
napr. etikoterapia (liečebná metóda odhaľujúca<br />
príčiny nemocí v prekračovaní<br />
všeobecne prijímaných morálno-etických<br />
noriem), aj metódy vychádzajúce z psychoterapie<br />
a z práce s energiou.<br />
Pokiaľ ide o inštrumentálne odbory<br />
tzv. alternatívnej medicíny, budúcnosť<br />
má napr. subtílnejšia, ale o to praktickejšia<br />
forma homeopatie, ďalej Bachova<br />
esenciálna terapia – metóda taktiež vychádzajúca<br />
zo zákona podobnosti, zameraná<br />
viac na psychickú úroveň človeka,<br />
a potom vedy zaoberajúce sa sebapoznávaním<br />
ako je duchovná jóga a pravidelná<br />
prax meditácie.<br />
Mnohí sú presvedčení, že kvalita nášho myslenia<br />
a cítenia vrátane prejavu charakterových<br />
vlastností je príčinou, stojacou za fyzickými<br />
ťažkosťami a duševnými chorobami.<br />
Myslenie je energetický proces; pokiaľ<br />
tento najzákladnejší prejav ľudskej psychiky<br />
neovládame a nechávame sa ním<br />
strhávať, ovplyvňovať a vydierať, ponesieme<br />
aj následky. Na nás však je, aby sme<br />
si to nielen uvedomili, ale súčasne s tým<br />
aj (napr. podľa rád duchovných učiteľov)<br />
niečo urobili. Pri neschopnosti vypnúť<br />
a vedome prepnúť mozog do režimu regenerácie<br />
je jednou z možností odklonenie<br />
svojej pozornosti na niečo pre nás<br />
významnejšieho: napr. na svoj dych. Bez<br />
dýchania a z neho vyplývajúceho okysličovania<br />
tkanív nemožno žiť dlhšie než<br />
5 minút. Dych je teda významným energetickým<br />
prostriedkom, keď spaľovanie<br />
kyslíka a ďalších činiteľov je podobne<br />
ako spaľovanie benzínovej zmesi v motore<br />
nutným impulzom k fungovaniu<br />
tela. Vzduch ani kyslík síce nevidíme,<br />
ale nepochybujeme, že existuje. Podobne<br />
mnohí z nás akceptujú existenciu životnej<br />
energie, ktorú síce nemôžeme ohmatať,<br />
ani dostupnými prostriedkami napr.<br />
odvážiť alebo zmerať, ale všetci poznáme<br />
ten pocit, keď energiu máme alebo keď<br />
nám chýba.<br />
Koncentrácia na dych je významným<br />
prostriedkom upokojenia mysle a používajú<br />
ho majstri meditácie, keď do duchovných<br />
náuk uvádzajú svojich žiakov. Práca<br />
s dychom je podľa učenia starovekej jógy<br />
jedným z prostriedkov doplnenia energetického<br />
náboja. Podľa pôvodných učení sa<br />
tento systém nazýva pranajáma – náuka<br />
o dychu; v ňom je obsiahnutá všadeprítomná<br />
energia, ktorú čerpáme a spracovávame<br />
prostredníctvom vedomého dýchania.<br />
Jednoduchou a účinnou metódou<br />
je napr. koncentrácia na dych v oblasti<br />
nosných dierok alebo brucha v úrovni<br />
pupku. Slovo dych je podobné slovu duch,<br />
a to aj významom.<br />
Ďalšou metódou upokojenia a ovládnutia<br />
mysle je metóda skôr psychologická.<br />
Je ňou mentálna technika uvedomenia si<br />
skutočnosti „tu a teraz“, ako o tom píše<br />
napr. Eckhart Tolle, novodobý mystik<br />
nemeckého pôvodu žijúci v Kanade, vo<br />
svojej knihe „Moc prítomného okamihu“.<br />
Ego existuje len v minulosti a budúcnosti.<br />
Nie je jednoduché plne si uvedomiť, vnímať<br />
a zažiť ono „večné teraz“.<br />
Chce to veľa trpezlivej snahy a tréningu.<br />
Ak sa nám to podarí, zažijeme vyslobodenie<br />
z otroctva strachu, bolesti a utrpenia<br />
a získame energiu na to, čo máme<br />
práve tu a práve teraz vykonať, zariadiť<br />
a prežiť. Metóda koncentrácie na plný<br />
53<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Meditácia<br />
Je vyššou, a dnes už i vedecky overovanou mentálnou technikou, ktorej účelom je najprv<br />
ovládnuť a potom vyprázdniť myseľ a nastoliť tak mieruplnú bdelosť a ostrosť vnímania.<br />
Meditácia, ako učia skúsení duchovní učitelia, je okrem kľúča k poznávaniu seba samého<br />
i nesmierne účinným prostriedkom regenerácie síl. Najskôr uvoľňuje telo a odľahčí dušu<br />
od záťaže myšlienok a pocitov, ktoré pokladáme za pravdivé len preto, že ich vo svojej roztržitej<br />
pozornosti zamieňame za skutočnosť, a tým vytvára podmienky k prejavu vyššieho<br />
vedomia. Pokiaľ by sme mali tento stav rozšíreného, prehĺbeného, jasnejšieho a teda kvalitatívne<br />
vyššieho stavu vedomia charakterizovať pojmami už zmienenej kvantovej fyziky,<br />
nemožno nespomenúť záhadný štvrtý (vyšší) rozmer. Možnosťami presahuje ten náš trojrozmerný,<br />
tromi osami obmedzený, ktorého priestorovým modelom je napr. kocka, kváder<br />
alebo guľa. Keďže však naše poznanie už prekročilo lineárne zobrazovanie troch súradníc<br />
a hoci pojem čiernej diery sa nám zdá viac-menej fantastický – aj keď je možno v tomto<br />
zrútení hmoty „samej do seba“, keď je pohyb dovnútra rýchlejší než svetlo, už vedecky preukázaný<br />
zánikom hviezd vo vesmíre – máme vyznačený smer cesty do 4. dimenzie v mikrokozme<br />
našej fyzickej existencie. Už staré duchovné a alchymistické texty poukazujú na to,<br />
že tento vyšší rozmer nemožno nájsť mimo seba, ale k jeho nájdeniu sa máme koncentrovať,<br />
alebo stiahnuť vedomie do jediného bodu, atómu vlastného bytia. Aj keď oba príklady<br />
porovnávajú dva svety – jeden fyzicko-kozmický a druhý mentálny –, iste táto príbuznosť<br />
predstavuje niečo viac než len náhodnú podobnosť. (Citované z knihy M. Mihulovej a M.<br />
Svobody - Skryté dimenze života - nakl. Santal Liberec 1993).<br />
zážitok prítomného okamihu sa využíva<br />
napr. v zen-budhizme. Prítomnosť<br />
je kľúčom k úspechu, k úspechu a zdaru<br />
sebauzdravovania. Keďže sa sústredením<br />
mysle na prítomný moment koncentruje<br />
súčasne životná energia, dochádza k jej<br />
intenzívnejšiemu prejavu a pôsobeniu, čo<br />
môže stimulovať naše vlastné oslabené<br />
54<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
regeneračné a samouzdravovacie procesy<br />
v organizme, ktoré máme k dispozícii, aj<br />
keď o nich nevieme.<br />
Úlohou novodobých lekárov je náležité<br />
poznanie ľuďom nielen sprostredkovať,<br />
ale ešte oveľa viac: naučiť ich s touto<br />
pravdou pracovať. Dnešnému človeku<br />
sa stále nedostáva tých najzákladnejších<br />
informácií o sebe samom. Napriek tomu –<br />
či práve preto? – zhromažďujeme najmä<br />
informácie z vonkajšieho sveta namiesto<br />
toho, aby sme ich čerpali zo svojho vnútra.<br />
Myšlienky o pravde však nie sú pravdou<br />
samotnou, a pravá skutočnosť sa nachádza<br />
až za (pod, nad) hladinou mysle<br />
v oblasti, ktorú predstavuje univerzálne<br />
vedomie. Myseľ je iba časťou tohto vedomia<br />
a predstavuje symbolicky rozčerenú<br />
hladinu jazera. Toto jazero na svojom dne<br />
skrýva poklad – našu pravú podstatu.<br />
Preniknutím pozornosti k tejto podstate<br />
spoznáme, kým v skutočnosti sme; zažijeme<br />
oslobodzujúci moment sebapoznania<br />
a tým i sebauzdravenia. Okrem<br />
upokojenia rozvlnenej hladiny nášho vedomia<br />
je nevyhnutné usilovať sa aj o jeho<br />
čistotu, pretože dovidieť až na dno možno<br />
len vtedy, keď je voda v jazere priezračná,<br />
neznečistená prejavmi násilia, zloby<br />
a deštruktívnych tendencií. Podobnou<br />
symbolikou je čisté, a jasné bezoblačné<br />
nebo, na ktorom svieti slnko – naša Podstata,<br />
ktorá je zdrojom životodarnej energie,<br />
Svetla poznania a všetkej múdrosti.<br />
Každý vie, aký je to rozdiel, keď je nebo<br />
zatiahnuté a pre mraky slnko nevidieť,<br />
alebo keď máme nad hlavou bezoblačnú,<br />
blankytnú, žiarivo čistú a slnkom rozžiarenú<br />
oblohu.<br />
Dr. Tomáš Kilian<br />
redakcia@svetgralu.sk
PRIKÁZANIA<br />
„Nepokradneš!“<br />
Martin Ernst<br />
Siedme<br />
prikázanie<br />
Nemohol som to pochopiť. Ráno som<br />
odstavil svoj bicykel pred univerzitou,<br />
priviazal som ho k stĺpu, a keď<br />
som na obed chcel ísť domov, bol preč!<br />
Na zemi ležala len prerezaná reťaz. Bezradný<br />
som išiel nahlásiť stratu na políciu.<br />
Pre tú to však bola všedná záležitosť<br />
– denne je predsa v meste odcudzených<br />
niekoľko bicyklov. Poisťovňa mi po niekoľkých<br />
týždňoch hmotnú škodu nahradila,<br />
ale ročúlenie a sklamanie vo<br />
mne zostalo. Stal sa aj iný prípad: sedemnásťročný<br />
mladík ukradol 14 áut<br />
a preháňal sa s nimi po okolí takým<br />
spôsobom, že nakoniec boli všetky<br />
vhodné akurát tak na zošrotovanie.<br />
Sudca vo svojom rozsudku konštatoval,<br />
že mladík si neuvedomoval dosah<br />
svojho činu.<br />
Ako vychovávateľ alebo rodič či učiteľ<br />
odovzdávam dospievajúcim poznatky,<br />
ktoré si budú môcť overiť vlastným<br />
prežitím. Snažím sa poskytnúť deťom<br />
a mládeži znalosti, ku ktorým nazbierajú<br />
vlastné skúsenosti, a tie ich povedú<br />
k správnym úsudkom a názorom. Človek<br />
potrebuje morálne meradlá, ktoré<br />
mu umožnia viesť zmysluplný život<br />
v spoločnosti.<br />
Raz jeden sudca vyniesol rozsudok<br />
nad tromi mladíkmi, ktorí poškodili<br />
nasprejovanými grafitmi čerstvo namaľované<br />
domy. Svojím rozsudkom určil,<br />
že títo traja mladí ľudia musia vykonať<br />
25 hodín nápravných prác. Keď si mladíci<br />
vypočuli rozsudok, padla im sánka.<br />
Nočná „tvorba“ grafitov trvala o niečo<br />
viac ako hodinu. Teraz museli dvadsaťpäťkrát<br />
dlhšiu dobu čistiť pomaľované<br />
fasády domov! Robili to neochotne,<br />
bolo to predsa len dosť namáhavé.<br />
Okrem toho si od chodcov, prechádzajúcich<br />
okolo nich, vypočuli poznámky,<br />
ktoré zrejme neboli lichotivé.<br />
Považujem za správne, že títo mladíci<br />
neskončili vo väzení, kde by sotva<br />
dospeli k novému pohľadu na svoje<br />
chybné konanie. Takto však možno<br />
pochopili, že všetko, čo niekto získal<br />
poctivou prácou, je nedotknuteľné. Že<br />
nemáme právo poškodzovať, alebo<br />
dokonca brať niečo, čo druhý čestne<br />
nadobudol. Títo mladíci si prežitím<br />
na vlastnej koži uvedomili, že škodu,<br />
ktorú spôsobili, musí niekto napraviť.<br />
Myslím si, že táto lekcia prispela k väčšiemu<br />
pocitu zodpovednosti za svoje<br />
skutky a že chúťky na podobné akcie<br />
si určite dobre rozmyslia.<br />
Čím skôr deti pochopia výrok:<br />
„Nerob to, čo nechceš,<br />
aby iní robili tebe,“<br />
tým skôr môžu získať<br />
aj rešpekt pred<br />
siedmym prikázaním<br />
„Nepokradneš!“<br />
Toto prikázanie sa<br />
však nevzťahuje len<br />
na hmotné statky,<br />
ktoré niekomu odcudzím<br />
a spôsobím mu<br />
Knihu<br />
Desatoro Božích prikázaní,<br />
Otčenáš<br />
si môžete objednať prostredníctvom<br />
kupónu v časopise, alebo v našom on-line<br />
obchode na www.svetgralu.sk<br />
tak škodu. Ukradnúť môžem druhému<br />
aj jeho pozíciu, myšlienku, jeho vážnosť,<br />
dôveru, alebo ho pripraviť o dobrú<br />
povesť. Takéto porušenie príkázania<br />
„nepokradneš“ nie je hneď zjavné a viditeľné,<br />
zostáva však práve tak zavrhnutiahodné<br />
ako ukradnutie nejakej bežnej<br />
veci. Morálnu zodpovednosť za takýto<br />
čin človek nesie so sebou, či už ho pozemský<br />
trest stihol, alebo nie. To môže<br />
ľahko spozorovať každý, kto takýto čin<br />
niekedy spáchal, pretože výčitky svedomia<br />
na seba nenechajú dlho čakať. A ak<br />
pozorujeme svoje okolie dôsledne, môžeme<br />
veľmi ľahko spoznať, že prestúpenie<br />
tohto prikázania je pre mnohých<br />
z nás každodennou rutinou.<br />
Pokiaľ sa nad týmto prikázaním hlbšie<br />
zamyslíme, je nám jasné, že siedme<br />
prikázanie je obsiahlejšie, než za aké ho<br />
považujeme pri povrchnom prečítaní.<br />
Pripomína nám, aby sme v našich myšlienkach,<br />
slovách i činoch prejavovali<br />
voči blížnym taký rešpekt, aký sami<br />
očakávame.<br />
Martin Ernst •<br />
ernst@svetgralu.sk<br />
55<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
NÁZORY<br />
56<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 27/2011, vyšlo 1. 3. 2011.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU n. o.<br />
Rastislavova 9, 040 01 Košice<br />
Adresa administrácie:<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman Levický (Slanec),<br />
Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),<br />
Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),<br />
Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Mária Harčaríková, Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,<br />
Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,<br />
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu n. o.<br />
Administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />
Marketing:<br />
Pavol Sokol (Pezinok)<br />
On-line obchod:<br />
Maroš Látal (Bratislava)<br />
Grafika:<br />
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha), Martin Pukančík (Košice),<br />
Pavel Patloch (Karviná)<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
• DepositPhotos.com: Michael Rosenwirth, Muehltal, Germany (3);<br />
Christophe Rolland, Couternon, France (4,8); Jean-Marie Guyon, Praha<br />
10, Czech Republic (5); cluckva, Togliatty, Russian Federation (6-7); Philip<br />
Morley, UNE Armidale, Australia (6-7); Cancerus, Wroclaw, Poland (12);<br />
Ron Sumners, Baar, Switzerland (16); Lee Serenethos, Beaverton, United<br />
States (22); Oleksii Rudenko, Lutsk, Ukraine (30); Giuseppe Anello, Milano,<br />
Italy (33); Steven Frame, Pensacola, United States (41); Yuri Arcurs, Århus,<br />
Denmark (46); Petro Oliynyk, Novyi Rozdil, Ukraine (47); Benis Arapovic,<br />
Sarajevo, Bosnia and Herzegovina (49,50); Igor Molgun, Volgograd,<br />
Russian Federation (51); Laurentia Lisenco, Chisinau, Moldova (52); Юлия<br />
Филипенко, Ялта, Ukraine (53); Дмитрий Пичугин, Курган, Russian<br />
Federation (54); Artsiom Kireyau, Minsk, Belarus (55); Simon Gurney,<br />
Berkhamsted, United Kingdom (zadná strana)<br />
• iStockphoto.com: Lion Hector (titul), Boryak, Haifa, Israel (35)<br />
• Dreamstime.com: Ene (2), Ariadna de Raadt, Hague, Netherlands (titul, 4, 14)<br />
• www.truefreethinker.com: (35)<br />
• yourparanormal.com: (10)<br />
• www.shafe.co.uk: (titul, 4, 37)<br />
• wikimedia.org: (24-29, 38-39)<br />
• Filip Langar: (4, 42-45)<br />
• Karol Gúgyela: (30-32)<br />
• Svet Grálu: (17,23)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svetgralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />
kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />
prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Chcem sa s Vami podeliť o svoje pocity<br />
z knihy Vo svetle pravdy – Posolstvo Grálu.<br />
Prišla som k nej náhodou – ale vlastne nič<br />
nie je náhodou :) Celý svoj život vlastne<br />
hľadám („tú správnu cestu“), a až teraz,<br />
keď som našla túto knihu, som vlastne<br />
NAŠLA. Je to krásny pocit, aj keď občas<br />
ma prepadne smútok, že som k nej prišla<br />
až teraz, vo svojich 38 rokoch... a zisťujem,<br />
koľko chýb som v živote narobila.<br />
Ešte som ju síce nedočítala, ale každý deň<br />
sa teším, ked si môžem nájsť tichú chvíľu<br />
na jej čítanie.<br />
Odporučila som ju aj svojej sestre, dokonca<br />
aj kolega si ju už zakúpil :)<br />
Mám však momentálne jednu otázku –<br />
týka sa 40-dňového pôstu – viete mi prosím<br />
napísať na tento zvyk svoj názor? Ako<br />
sa má správne vnímať celé toto obdobie?<br />
Ďakujem Vám veľmi pekne a želám veľa<br />
ďalších nových čitateľov.<br />
(Meno v redakcii)<br />
Vaša správa súvisiaca s obsahom diela<br />
Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu nás<br />
mimoriadne teší. Pokiaľ ide o 40-dňový<br />
pôst, je na tento zvyk potrebné pozerať sa<br />
z dvoch dopĺňajúcich sa stanovísk. Tým<br />
prvým je praktický prínos pôstu pre ľudské<br />
telo, ktoré sa počas roka nepochybne<br />
potrebuje očistiť – aj formou vynechania<br />
určitých pokrmov, nápojov a podobne.<br />
Konkrétnu podobu pôstu a jeho dĺžku je<br />
však potrebné prispôsobiť zdravotnému<br />
stavu a osobným možnostiam. Určitú<br />
inšpiráciu môžete nájsť okrem iného aj<br />
v knihách Ing. Víta Syrového z ponuky<br />
nášho internetového obchodu. Druhý pohľad<br />
na pôst zdôrazňuje jeho duchovný<br />
význam, ktorý súvisí s prepojením duše<br />
a tela prostredníctvom vyžarovania krvi.<br />
Pôst môže priniesť zjasnené vyžarovanie<br />
pozemského tela a určité upokojenie<br />
telesných procesov, napomáhajúce duchovné<br />
naladenie v období, keď si ľudstvo<br />
pripomína nesmiernu obeť Syna Božieho,<br />
ktorú podstúpil svojím narodením v hrubej<br />
hmotnosti. Zároveň si pripomíname<br />
tragický koniec jeho pozemského pôsobenia.<br />
Tento čas nás teda nabáda k snahe<br />
vytušiť veľkosť tejto obete, zvlášť, ak uvážime,<br />
že aj jeho posolstvo bolo neskoršími<br />
ľudskými výkladmi, nepochopením<br />
a mnohonásobným prekrucovaním znehodnocované.<br />
Takto pochopené pôstne<br />
obdobie nám preto môže priniesť nielen<br />
telesný, ale predovšetkým duchovný úžitok.<br />
Podmienkou na to je nie len očisťovanie<br />
tela, ale predovšetkým naladenie<br />
mysle.<br />
Roman Levický<br />
Bol Baťa fenomén?<br />
Vážená redakcia. Vo vašich článkoch mi<br />
niekedy chýba druhý pohľad. Rada si vytváram<br />
vlastný názor na ľudí, veci či javy.<br />
Tento druhý pohľad mi chýba napríklad<br />
pri článkoch o osobnostiach ako bol Baťa,<br />
konkrétne ide o článok Bol Baťa fenomén?<br />
Na Baťu bol predsa aj iný pohľad, iné názory<br />
na niektoré jeho opatrenia voči zamestnancom.<br />
Z tohto dôvodu mám pocit,<br />
že sa mi podsúva nejaká legenda a ja<br />
chcem vidieť veci komplexne a sama si<br />
urobiť názor. Veď to, že niekto urobil v živote<br />
aj chyby, ešte neznižuje jeho prednosti.<br />
Článok sa mi zdá neobjektívny, a tým sa<br />
pre mňa jeho kvalita znížila. Čítala som<br />
napríklad, že Baťa bol na svojich zamestnancov<br />
veľmi tvrdý, že im organizoval aj<br />
voľný čas a zasahoval i do rodinného života<br />
– čo sa vzhľadom k súčasnému spôsobu<br />
života, kde si každý stráži svoje súkromie,<br />
a sme individualisti, môže vnímať<br />
dosť negatívne. Ťažko si dnes vieme predstaviť,<br />
že by nás zamestnávateľ „trestal“
NÁZORY<br />
napríklad za neveru či za to, že sa nevenujeme<br />
deťom. Možno to v kontexte vtedajšej<br />
doby vyznievalo inak, ale v čase, keď život<br />
človeka oveľa viac, ak nie úplne určovala<br />
jeho rodina, išlo v podstate o oslobodenie<br />
ľudí z rodiny, hoci boli stále držaní „nakrátko“<br />
iným spoločenstvom.<br />
(Meno v redakcii)<br />
Píšete, že byl Baťa tvrdý vůči zaměstnancům,<br />
organizoval jim volný čas, zasahoval<br />
i do rodinného života. A také, že nezmiňuji<br />
jeho negativní vlastnosti, které by<br />
ho „polidštily“. Nevím, jestli jste kdy byla<br />
ve Zlíně, jestli jste měla možnost mluvit<br />
s někým, kdo u Baťů pracoval nebo alespoň<br />
viděla výstavu Fenomén Baťa, abyste<br />
si udělala trochu představu o tehdejším<br />
životě ve Zlíně. Nedávno jsem četla v MF<br />
Dnes článek o jednom současném podnikateli,<br />
který posuzuje své zaměstnance<br />
podle chůze. Když se někdo loudá, musí<br />
počítat s tím, že v zaměstnání brzy skončí,<br />
řekl ten podnikatel.<br />
Platí přece zaměstnance jen za práci,<br />
kterou vykonají. Je to tvrdé? Kdyby byl<br />
vyloženě lidumil a velkorysý, tak asi zkrachuje.<br />
Podnikání bylo a je tvrdé, to Vám<br />
potvrdí každý, kdo to zkusil.<br />
Máte pravdu, že mladí lidé, vlastně<br />
ještě skoro děti, které ve čtrnácti letech<br />
do Zlína přicházely, měly volný čas hodně<br />
organizovaný. Musely po práci povinně<br />
chodit do školy. Oba mí rodiče pocházeli<br />
z chudých poměrů, tatínek byl syn horníka<br />
z Ostravska a měl devět sourozenců,<br />
maminka byla dcerou ševce na vesnici.<br />
Oba byli výborní žáci a chtěli dál studovat,<br />
ale na studia rodiče neměli peníze.<br />
Pro oba bylo štěstím, že se dostali k Baťovi,<br />
protože se mohli dále vzdělávat. Jistěže<br />
to bylo po práci těžké, ale dálkově se<br />
studuje i dnes. Pamatuji si, jak mi tatínek<br />
pyšně ukazoval vysvědčení z Baťovy školy<br />
práce, ze dvou předmětů měl trojky – na<br />
ty chodil v němčině. V neděli se chodilo<br />
s vychovatelkou, kdo chtěl, do kostela, na<br />
hřišti před internáty bývala povinná rozcvička,<br />
byly i pravidelné vycházky do lesa<br />
a okolí Zlína. V těch mladých lidech se<br />
vypěstovaly návyky, které je často provázely<br />
celý život. Moje devadesátiletá<br />
maminka dodnes ráno cvičí, a sebekriticky<br />
přiznávám, že v počtu dřepů, ač<br />
téměř o čtvrt století mladší, jí nestačím.<br />
S námi dětmi (mám ještě mladší sestru)<br />
rodiče pravidelně chodívali na nedělní<br />
vycházky do zlínských lesů. Někdy nás<br />
bylo i několik rodin, všichni bývalí Baťovi<br />
zaměstnanci. Podobně jsme se snažili<br />
vychovávat i naše čtyři dnes již dospělé<br />
děti, které musely povinně chodit do jazykovky<br />
a klavíru. Měly plno mimoškolních<br />
kroužků a na hlouposti jim už nezbýval<br />
čas. Občas si stěžovaly, ale dnes vedou své<br />
děti velmi podobně. Když venčím v poledne<br />
psa, a vidím, jak u místní pivnice<br />
postávají hoši i dívky, tipuji to tak na pátou<br />
třídu, a kouří a pijí pivo z láhve, tak si<br />
říkám, že by je rodiče taky mohli víc zaměstnat.<br />
Myslím, že organizace času dětí<br />
a mladých není až tak špatná věc, nesmí<br />
se ale samozřejmě přehnat.<br />
Jestli Tomáš Baťa nějakým způsobem<br />
ovlivňoval rodinný život zaměstnanců?<br />
Vím jen, že část peněz si mladí museli<br />
ukládat a pak je dostali, když zakládali<br />
rodinu. A s tou nevěrou – dneska už nevěra<br />
nic neznamená, pro spoustu lidí je to<br />
jen zpestření života. Tenkrát nebyla morálka<br />
jen prázdným pojmem, na morální<br />
kvalitě svých zaměstnanců stavěl Baťa<br />
image své firmy. Dnes je to žel spíš dresscode,<br />
který jednotlivé firmy charakterizuje.<br />
Baťa možná ovlivňoval rodinný život<br />
svých zaměstnanců také tím, že každý<br />
člen rodiny měl mít své lůžko. To tehdy<br />
vůbec nebyla samozřejmost. Dále byl zákaz<br />
chození do práce v místních krojích –<br />
důvodem byla bezpečnost práce. Trval<br />
prý také na tom, aby zaměstnanci ráno<br />
snídali, mléko dostávali až ke dveřím<br />
půldomků. A při přijetí se adepti na zaměstnání<br />
museli vykázat potvrzením<br />
o prohlídce u zubaře, který jim většinou<br />
zanedbaný chrup spravil. Určitě příjemným<br />
zpestřením rodinného života byly<br />
volné soboty, které Baťa zavedl a které do<br />
té doby byly pouze v Americe, v Evropě<br />
prý nikde.<br />
Negativní vlastnosti Tomáše<br />
Bati – nevím. Asi nějaké<br />
měl, máme je všichni. Ale<br />
nevím o nich. Když jsem dala článek<br />
o Baťovi přečíst ještě před zveřejněním<br />
mamince, řekla mi, že byli i lidé, kteří na<br />
Baťu nadávali: komunisté, protože ty on<br />
odmítal zaměstnávat. Nechtěl si nechat<br />
rozvracet pracovní morálku hrozbou stávek.<br />
Můžeme se tomu divit? Já pracuji ve<br />
společnosti, která se v devadesátých letech<br />
stala částí jednoho německého koncernu.<br />
Odbory začaly reptat, když zjistily,<br />
jaké jsou rozdíly ve mzdách dělníků a zaměstnanců<br />
závodů koncernu v Evropě<br />
a u nás. Tehdejší jednatel to lidem vysvětlil:<br />
jakmile dosáhneme stejných platů<br />
jako mají ostatní závody v koncernu, t.zn.<br />
stejných nákladů, náš závod se zavře, jako<br />
se to stalo ve Švédsku, Francii, Belgii<br />
atd. a nové podniky se budou budovat<br />
východním směrem. Majitelé či akcionáři<br />
prostě musí vydělávat. Zatím je naše<br />
firma vlajkovou lodí koncernu s velkými<br />
investicemi.<br />
Ještě bych zde ráda zmínila pohřeb jednoho<br />
baťovce, toho, který mi poskytl nejvíc<br />
podkladů pro můj článek. Byl jedním<br />
z posledních, jedenadevadesátiletý pán,<br />
do poslední chvíle činný pro Nadaci Tomáše<br />
Bati. Kromě obřadníka se za bývalé<br />
spolupracovníky loučil i jeden z bývalých<br />
kolegů. Vzpomínal na časy, kdy zesnulý<br />
pracoval u Baťů, na to, jak vynikající odborníci<br />
u Baťů vyrůstali. Ještě po druhé<br />
světové válce znamenal pojem „baťovec“<br />
v celém světě kvalitního člověka a odborníka.<br />
Nechtěla jsem psát ódu na Baťu, chtěla<br />
jsem přiblížit mladší generaci člověka,<br />
který nejen pro náš kraj tolik znamenal.<br />
Nejsem lokální patriot. Žila jsem nějakou<br />
dobu v cizině a dokážu se na Česko podívat<br />
realistickýma očima. V čase Dušiček,<br />
kdy tuto reakci na Váš podnět píši, málokdo<br />
z těch, kteří zajdou na zlínský Lesní<br />
hřbitov k hrobu svých blízkých, nepostojí<br />
také u hrobu Tomáše Bati a nezapálí tam<br />
svíčku. Protože co by byl Zlín bez Bati?<br />
Anna Štefková, autorka článku Byl Baťa fenomén<br />
57<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011
Tajuplná a léčivá síla vody<br />
Viktor Schauberger<br />
Výber najdôležitejších textov z nespočetného<br />
množstva článkov, statí a listov<br />
Viktora Schaubergera na tému vody. Texty<br />
sú v pôvodnom znení, doplnené komentárom.<br />
Tematicky usporiadané, odkrývajú zážitky<br />
a skúsenosti vizionárskeho nadšenca<br />
prírodovedy. Schauberger vo svojich spisoch<br />
odkrýva doslova a do písmena celkom<br />
nový obraz vody ako pralátky, a tým<br />
kladie základný kameň moderného<br />
výskumu vody. Jeho dielo je cenné i vďaka<br />
viacerým odbočkám vo výskume, kde sa<br />
zaoberal aj praktickými aspektmi: hodnotou<br />
pôdy a kvalitou vody, vplyvom teploty<br />
na tekutosť vody, rôznymi prístrojmi na<br />
oživovanie vody a na premenu morskej<br />
vody na sladkú.<br />
Privádza nás vlastne k tomu, aby sme<br />
vodu opäť začali vnímať v jej skutočnej<br />
dôležitosti: je pre nás, ľudí, i pre celú prírodu<br />
a planétu Zem zdrojom všetkého života<br />
a základom nášho bytia!<br />
Bežná cena:<br />
17,88 €<br />
Moderný človek dnes pije vodu priemyselne<br />
spracovávanú, ktorú sotva možno nazývať<br />
dobrou, čím spôsobuje svojmu telu<br />
nemalé škody.<br />
Cena pre predplatiteľa:<br />
15,93 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
G
Efezus<br />
život a pôsobenie Hjalfdara – pripravovateľa<br />
cesty v predhistorickej dobe<br />
Kniha Efezus je zväzkom knižnej série „Pripravovatelia<br />
cesty“, ktorej obsah siaha najďalej do<br />
dejín ľudského vývoja na planéte Zem v kozmickej<br />
svetovej časti „Efezus“. Opísaná je tu epocha,<br />
ktorá zostala neurčito zachovaná vo vedomí ľudstva<br />
ako „zlatý vek“ a treba si ju predstaviť dávno<br />
pred premenami doby ľadovej.<br />
V tejto ranej epoche pôsobí pripravovateľ cesty<br />
k Pravde Hjalfdar a s ním Holda – vzor ženy. Hjalfdar<br />
a Holda zhromaždili okolo seba skupiny ľudí,<br />
ktorí sa inkarnovali na Zem, aby sa tu vyvíjali,<br />
a pomáhali im, aby si v sebe živo uchovali spojenie<br />
s ich duchovným domovom. Všetci poznali aj<br />
bytosti, ktoré – na rozdiel od ľudského ducha obdareného<br />
slobodnou vôľou – pôsobia len vo vôli<br />
Stvoriteľa. Sú to veľkí vodcovia živlov alebo aj ich<br />
menší príbuzní – pomáhajúce bytosti prírody.<br />
Pod Hjalfdarovým vedením a v harmonickom<br />
súzvuku s prírodou prekonávali ľudia nebezpečenstvá<br />
tejto pozemskej epochy a v prežití<br />
získavali skúsenosti. Hjalfdar, podporovaný Holdou,<br />
priviedol mnoho skupín ľudí na ceste ich<br />
duchovného vývoja k poznaniu nad všetkým<br />
stojaceho Božstva ako pôvodu všetkého bytia<br />
a spolu postavili prvý Boží chrám na Zemi. Tak<br />
sa rozvinula jedna raná kultúra – skutočne ako<br />
„zlatý vek“, lebo príroda a duch, nebo a zem sa<br />
ešte dokázali cez človeka a v človeku navzájom<br />
spojiť.<br />
Bežná cena:<br />
10,10 €<br />
Cena pre predplatiteľa:<br />
9,90 €<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci časopisu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
Vízia bez práce je len sen,<br />
práca bez vízie je len drina,<br />
vízia a práca sú nádejou sveta.<br />
Nápis v jednom kostole v Sussexe (Anglicko) – približne z r. 1730
Change language