Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
HUDBA<br />
Bol december, blížili sa Vianoce.<br />
Oni šli do Viedne, on do Paríža.<br />
V listoch zaznelo lúčenie a nejasná<br />
nádej, že sa ten nádherný mesiac ešte<br />
niekedy zopakuje.<br />
Predsa sa raz stretli. Ona sídlila<br />
s rodinou v Brajlove a ponúkla mu<br />
Peter Iľjič Čajkovskij (1840 - 1893), fotografia z roku 1893<br />
prázdninový pobyt na svojom panstve.<br />
Rozhodol sa však pre malé hospodárstvo<br />
v Simakove, tri kilometre<br />
od Brajlova. Dokončoval tu tretie dejstvo<br />
Panny Orleánskej. Deň si rozdelil<br />
– na prácu, obed, vychádzku.<br />
Najčastejšie si zašiel v bričke do lesa.<br />
Vedel, že v Brajlove sa obeduje o štvrtej,<br />
podľa toho vychádzal – aby nikoho<br />
nestretol. A predsa sa jedného<br />
dňa stalo, že sa tri kočiare z Brajlova<br />
omeškali… V zákrute pri čistine sa<br />
oproti nemu nečakane objavil široký<br />
kočiar. – Trhol opratami. Sedela<br />
v ňom s Miluškou, najmladšou.<br />
Mala na sebe pelerínu, kockovanú<br />
šatku okolo krku. Držala dcérku za<br />
ruku. Neodvážil sa odvrátiť oči, a ich<br />
pohľady sa prvýkrát na nepatrný okamih<br />
stretli. Zahanbil sa a sňal klobúk.<br />
Nezvládla výraz tváre, bola zmätená<br />
ako dievčatko, skoro nestačila odpovedať<br />
na pozdrav. Kone prešli, prešli<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
27 | 2011<br />
ešte dva kočiare s veselou spoločnosťou,<br />
a potom všetko stíchlo.<br />
Večer emócie ovplyvnili všetko –<br />
chuť do jedla, spánok, srdce, žalúdok,<br />
zmocnila sa ho plačlivosť. Bol zbavený<br />
starostí, bol sám sebe pánom,<br />
robil, čo chcel, býval, kde chcel, mal<br />
všetko, čo si prial – a predsa<br />
ho prepadala taká neznesiteľná<br />
clivota, že sa mu chcelo<br />
zavrieť okná i dvere a zavýjať.<br />
Tón v jej korešpondencii bol<br />
teraz stále menej zdržanlivý.<br />
On bol preto naopak v listoch<br />
umiernenejší. Bál sa, že<br />
sa o ňom dozvie celú pravdu<br />
a odoženie ho. Iste ho podozrievala,<br />
ale ona – taká bystrá<br />
pani – si myslela, že Čajkovskij<br />
nemal nikdy takú ženu,<br />
ktorá by mu za lásku stála.<br />
Ona mu ju nahradí.<br />
„…či môžete pochopiť, ako<br />
na Vás žiarlim, i keď sa osobne<br />
nepoznáme?“ píše. „Viete<br />
vôbec, ako mi bolo ťažko, keď<br />
ste sa oženili? Akoby mi odtrhlo<br />
kus srdca. Bolelo ma to, bolo<br />
mi horko, nemohla som zniesť myšlienku,<br />
že je Vám tá žena nablízku.<br />
Nenávidela som tú ženu preto, že<br />
Vám s ňou nebolo dobre, ale nenávidela<br />
by som ju stokrát viac, keby Vám<br />
s ňou dobre bolo… Vinu na tom, že<br />
som sa preriekla, má „moja“ symfónia<br />
(prehrávala si štvorručnú úpravu<br />
jej venovanej štvrtej symfónie). Ale<br />
domnievam sa, že je lepšie, keď budete<br />
vedieť, že nie som taká ideálna<br />
bytosť, ako sa Vám zdám… to nemôže<br />
zmeniť naše vzťahy. Neprajem<br />
si, aby sa akokoľvek zmenili… chcela<br />
by som si byť istá, že sa nič nezmení<br />
do konca môjho života…“<br />
Bol jej vďačný za všetko. Už sa<br />
nebál o svoju voľnosť. Dokonca<br />
práve v pokračovaní vzťahu s von<br />
Meck videl záruku svojej slobody<br />
a – hmotnej nezávislosti. Žil teraz<br />
ako dôstojný človek. Za svoje skladby<br />
dostával dohodnuté honoráre, cestoval,<br />
z času na čas robil dlhy, neodriekal<br />
si pôžitky, niekedy zlé, ale<br />
vždy nákladné. Prenajal si veľký<br />
dom v mestečku Klin asi 100 km<br />
od Moskvy. Okolo ruská príroda,<br />
akú mal rád. Konča záhrady pretekal<br />
potok, nad brehmi brezový háj,<br />
v diaľke dedinská zvonička.<br />
Pani von Meck mu písala, že má<br />
radosť z toho, z čoho má radosť i on.<br />
Je šťastná, že našiel tichý prístav. Ale<br />
v hĺbke srdca si uvedomila, že si Čajkovskij<br />
usporiadal svoj život mimo<br />
nej a bez nej. A to navždy…<br />
Z<br />
ROZTRŽKA<br />
radil ju. Zrádzal najlepšieho<br />
priateľa. Von Meck v ňom stále<br />
videla to, čo sa pred ňou otváralo<br />
na začiatku ich korešpondencie. On<br />
však vtedajšie idey dávno zmenil.<br />
Vracali sa mu len vtedy, keď jej písal.<br />
Inak viedol svoju prácnu, úspešnú<br />
politiku slávy. Občas si uvedomoval,<br />
že medzi tým, čo si ona o ňom myslí<br />
a medzi skutočnosťou sa roztvára<br />
priepasť. Ale nemá silu ani čas tú<br />
priepasť zasypávať.<br />
Myslela si, že jej nepíše, pretože je<br />
ponorený do tvorivej práce – a on<br />
písal denne dve desiatky listov, ale<br />
ľuďom, ktorým potreboval písať viac<br />
než jej. Myslela si, že je dobrák a že<br />
mu nezáleží na peniazoch – ale on<br />
bol stále náročnejší, utrácal a robil<br />
dlhy. Myslela si, že má rád deti –<br />
a on behal za dedinskými školákmi<br />
a bál sa, aby si to nevšimli dospelí.<br />
Myslela si, že celý život nenašiel ženu,<br />
ktorú by mohol mať rád – a pre neho<br />
bola každá žena niečo ako Antónia –<br />
odpor, strach...<br />
V prvých rokoch ho skutočne svojimi<br />
listami formovala. Ale šediny,<br />
choroby, nekonečná clivota, úspechy<br />
vo svete, všetok ten zhon okolo<br />
slávy mu neumožnili udržať sa na
Change language