SG13

More documents

Recommendations

Info

T É M A Gotthardský priesmyk, v žiariacom slnku som pozoroval biele snehové čapice na vrcholoch hôr a cítil som sa pritom uvoľnený a šťastný. Scény som pritom videl tak, akoby som bol nielen hlavnou postavou, ale súčasne aj pozorovateľom. Inými slovami: zdalo sa mi, že sa vznášam nad sebou a svojím okolím v štvor – alebo viacrozmernom priestore a všetky udalosti pozorujem súčasne zhora, zospodu a zo všetkých strán. Vznášal som sa nad sebou samým. Pozoroval som sa zo všetkých strán a načúval som, čo sám hovorím. Všetkými svojimi zmyslami som vnímal čo vidím, počujem, cítim a tiež čo si myslím. Myšlienky sa stali skutočnosťou. Duša a svedomie sa stali citlivým prístrojom. Ihneď vyhodnocovali moje myšlienky aj konanie a posudzovali mňa samého, či ten alebo onen čin bol dobrý alebo zlý. Veľmi pozoruhodné pritom bolo, že sa harmonické, pozitívne spomienky vynárali aj v tých scénach, ktoré by podľa našej súčasnej spoločenskej alebo náboženskej morálky boli považované za zlé činy, hriechy alebo dokonca za smrteľné hriechy. Na druhej strane sa hodnotili mnohé tzv. „dobré skutky“, vykonané v pozemskej úrovni, ako negatívne a zlé, pokiaľ ich základná myšlienka bola negatívna a jej uskutočnenie bolo kozmicky rušivé a neharmonické, napríklad pokiaľ čin vychádzal z egoistických pohnútok. „Dobré“ a „zlé“ sa na onom svete posudzuje celkom inými meradlami. Sú absolútne, nie sú ohraničené ľudskými predprogramovanými názormi a myšlienkovými modelmi, nie sú pokrivené svojvoľnými formuláciami a interpretáciami. Koľko ľudí si namýšľa, že ako jediní správne poznali Pravdu a cítia sa na jej hlásanie povolaní. Koľko ideológií, náboženstiev, siekt, filozofických a náboženských skupín vyrastá dnes zo zeme ako huby po daždi, pretože ľu- 20 SVET GRÁLU 13 | 2007 dia stratili pôvodnú vieru a robia si nárok na jedinú správnosť. Ja som zistil, že tam „hore“ neplatí žiadny myšlienkový model; platí iba všeobecný kozmický zákon lásky. Problém spočíva v tom, že ho nevieme rozpoznať a sformulovať ho… Po tomto fantastickom štvor– alebo snáď päťrozmernom divadelnom predstavení môjho života nasledovala záverečná bilancia – a tú som si robil sám. Znovu ju sformulovať už nedokážem, no vtedy som cítil, že som dostal ešte dobré šance na ďalší vývoj. Tretie intermezzo nasledovalo hneď potom. Obšťastňujúce svetlo ma ešte raz zaplavilo a preniklo mnou, hudba sfér sa rozburácala ako štvor-, päť- alebo viacrozmerné stereofónne hudobné zariadenie. Všetko bolo svetlom, všetko bolo hudbou, všetko to bolo chvenie. Slnko pulzovalo a ja som cítil, že ono je vlastným symbolom praprincípu, alfou a omegou, zdrojom všetkých energií. Cítil som, že tento princíp je Boh. To, čo som videl, však nebolo slnko, ale nádherný, teplý, svetlom naplnený zjav podobný slnku. Bol to nádherný zážitok Boha, zážitok praprincípu vesmíru, spočívajúceho nad nami. Všetko sa zachvievalo stále silnejšie, všetko pulzovalo, a záchvevy mojej duše bez tela sa začali tomuto harmonickému zachvievaniu prispôsobovať. Moje vedomie vibrovalo stále rýchlejšie a stále viac sa v tejto novej dimenzii rozširovalo a ja som sa cítil stále voľnejší a stále šťastnejší. Dnes si myslím, že sa vtedy blížil čas mozgovej smrti. Vyjadrené východnou terminológiou, v tých chvíľach sa moja strieborná šnúra, tepna života, spájajúca astrálne telo s mozgovými čakrami, stále viac stenčovala a naťahovala. Blížil sa okamih, keď sa táto strieborná šnúra mala pretrhnúť ako napätá gumová páska… ZNOVUOŽIVENIE iaľ, tento euforický zážitok bol Ž zrazu prerušený. Náhle som uvidel od juhu bežať k môjmu bezvládnemu telu mladého, štíhleho muža v čiernych plavkách, bosého, s malou taškou v ruke. Tento človek hovoril s lekárom veľmi čistou a zreteľnou nemčinou.. Mňa už táto scéna príliš nezaujímala, preto som sa jej veľmi nevenoval. Tento mladý muž sa teraz krátko dohováral s lekárom o mojom zdravotnom stave. Pokľakol k môjmu telu a rovnako konštatoval smrť; označil kriedou moju polohu na ceste a nechal ma odtransportovať. Moje mŕtve telo položili na kraj
R E C E N Z I A cesty a prítomný dôstojník armády sa spýtal, či je niekde prikrývka, ktorou by sa dalo zakryť. Potom sa mladý muž znovu obrátil k druhému lekárovi: „Ak proti tomu nič nemáte, pán kolega, potom…“ a pichol mi adrenalínovú injekciu priamo do srdca. Zapamätal som si tvár tohto muža veľmi dobre. O niekoľko dní neskôr vošiel do mojej nemocničnej izby v Bellinzone mladý muž. Mal na sebe bežný vychádzkový oblek, ale jeho tvár a jasný, čistý hlas som ihneď spoznal a s námahou som ho oslovil: „Dobrý deň, pán doktor, prečo ste mi pichli tú čertovskú injekciu?“ Zostal ohromený stáť a spýtal sa, ako to, že ho poznám. Povedal som mu to. Neskôr sme sa stali dobrými priateľmi. Dostal vyznamenanie „rytier ciest“, pretože ma – a musím povedať „žiaľ“ – vrátil do tohto sveta. Po adrenalínovej injekcii, zrejme v okamihu prvého úderu srdca, sa so mnou stalo niečo hrozné: prepadol som sa do čiernej hĺbky a s nepríjemným rupnutím a šklbnutím som vkĺzol do svojho ťažko poraneného tela. Všetko krásne bolo odrazu preč. Cítil som: musím späť. Prišiel som znovu k vedomiu a pocítil neopísateľné bolesti. Ihneď nato som bolesťou zase stratil vedomie, ale teraz už ako znovuoživený človek… Tak sa začala ďalšia kapitola môjho života, plná utrpenia. – No a odvtedy hovorievam: „Najkrajší zážitok môjho života bola smrť“. Nikdy v živote som skutočne nebol taký šťastný, ako v okamihu „smrti“; pritom musím „smrť“ napísať v úvodzovkách, pretože dnes viem, že to bol len stav klinickej smrti. Vtedy som však všetko naplno prežíval a registroval rovnako ako skutočnú smrť. 1) Stefan von Jankovich: Ich war klinisch tot. Der Tod – mein schönstes Erlebnis. Drei Eichen Verlag, 1985. ISBN 3-7699-0438-9. DOMOV JE MÍSTO, ODKUD TĚ NEVYHODÍ á me voľ né m iesto pr i „Mstole!“ Takto odpovedala MUDr. Dagmar Zezulová, autorka knihy Domov je miesto, odkiaľ ťa nevyhodia, zvedavcom na otázku, prečo sa jej rodina rozhodla poskytnúť domov ďalším deťom. V knižke zhrnula svoje skúsenosti, pútavo a zároveň realisticky „pootvorila dvere“ do života vlastnej pestúnskej rodiny. Pravdivý príbeh rodiny, ktorá sa rozhodla, že sa okrem dvoch vlastných detí postará o ďalšie tri, ktoré žili v detských domovoch, je jedinečný svojou autenticitou a zmyslom pre humor. Kniha je doplnená fotografiami rodiny a kresbami detí. Autorka Dagmar Zezulová na otázku, ako vznikala jej publikácia, hovorí: „Najskôr išlo o súbor článkov, ktoré som publikovala na internete. Začala som ich písať pod dojmom internetového príspevku jednej žiadateľky o adopciu, ktorý sa mi zdal veľmi naivný. Uvedomila som si, že s rovnakou naivitou sme vstupovali do náhradnej rodinnej starostlivosti aj my a nepochybne tiež mnoho ďalších manželov. Začala som jej písať odpoveď, ale bola veľmi dlhá. Vznikol z toho nakoniec celý seriál, ktorý vychádzal na stránkach www.rodina. cz od roku 2003. Začínala som písať v dobe, kedy sme prežívali niekoľko zložitých situácií, ktoré sme si predtým nevedeli predstaviť ani vo sne, a spísaním toho všetkého sa mi podarilo získať určitý nadhľad. Tiež som čoskoro zistila, koľko mamičiek moje rozprávanie oslovilo …“ Autorka knihy svižne a pútavo opisuje všetky radosti a potešenia spolužitia vo veľkej rodine. Otvorene píše aj o problémoch, ba situáciách niekedy hraničiacich so zúfalstvom, ktoré prináša život ľudí, ktorí sa odhodlali poskytnúť domov aj iným než vlastným deťom. Nechýba jej odborný prístup, citlivé materské vnímanie ani rokmi získaný nadhľad. Na vydaní sa podieľali Sdružení pěstounských rodin, česká nadácia Divoké husy a nadačný fond pre opustené deti Rozum a Cit. Kniha by mohla byť pomocníkom a radcom všetkým ľuďom, ktorí sa chcú starať o opustené deti. Poskytuje rady pre každodenné problematické situácie i užitočné kontakty na organizácie, ktoré môžu konkrétne pomôcť. Zaujme iste aj tých čitateľov, ktorí vychovávajú „len“ vlastné deti. Sama autorka hovorí: „Pokiaľ moja kniha pomôže jedinému dieťaťu, ktoré by bez nej prežilo svoje detstvo v ústave, potom splnila svoj účel. Ostatným, dúfam, prinesie aspoň čiastočne predstavu o tom, ako sa žije deťom v pestúnskych rodinách.“ Kniha Domov je miesto, odkiaľ ťa nevyhodia vyšla vlani začiatkom septembra v nakladateľstve V. U. G. v Hrubej Vode na Olomoucku. Záujemcovia ju môžu získať na adrese www.vug.cz. 21 SVET GRÁLU 13 | 2007
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: N A Ú V O D… tiach, upravovali s
Page 6 and 7: L DOBA PRAJNÁ- Doba pra jná- -NEP
Page 8 and 9: L udwig van O S O B N O S Ť Beeove
Page 10 and 11: F E N O M É N Fenomén „Polterge
Page 12 and 13: R E P O R TÁ Ž Poltergeist v Bobr
Page 14 and 15: P R Í R O D A 14 SVET GRÁLU 13 |
Page 16 and 17: P R Í R O D A žiadneho sršňa ne
Page 18 and 19: T É M A ten stav sa mi zdal veľmi
Page 22 and 23: SMRŤ AKO ZAČIATOK Smrť je témou
Page 24 and 25: T É M A to, čo nám prospieva. Mn
Page 26 and 27: Ak práve máte nejaké chmúrne my
Page 28 and 29: U M E N I E dzali od ľudí rôznyc
Page 30 and 31: Z D R AV I E Odmalička túžila st
Page 32 and 33: Z D R AV I E SG: Čo všetko teda l
Page 34 and 35: Z D R AV I E po chirurgovi chcieť,
Page 36 and 37: Sušiareň Pastier - má obec ochra
Page 38 and 39: N A Z A M Y S L E N I E NÁSILIE A
Page 40 and 41: N Á ZO R Y 40 SVET GRÁLU 13 | 200
Page 42 and 43: N A Z ÁV E R … 42 SVET GRÁLU 13
Page 44: Osud nám spĺňa naše priania, al

SG13

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?