Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
n Beeoven<br />
O S O B N O S Ť<br />
Fid elio<br />
stromy, zelené húštiny a skrýše, ktorými<br />
šumia potoky? Áno, pozrieť<br />
sa na vinice, ktoré teraz zo svojich<br />
pahorkov slnku nastavujú hrozno,<br />
aby dozrelo? Áno, priateľu? Tam nie<br />
je ani závisti pre krajec chleba, ani<br />
podvodu. Poďte – poďte!“<br />
„Všemohúci v lese! Som blažený,<br />
šťastný v lese: každý strom prehovára<br />
Tebou. Ó, Bože! Aká nádhera!<br />
V takejto lesnej krajine, na výšinách<br />
je pokoj, aby sme Mu slúžili.“<br />
Všetko, čo Beethoven prežíval,<br />
pretavoval do nôt. Nerušený, v prírode<br />
komponoval svoje opusy; nápady<br />
si značil do notesa a doma ich<br />
potom ďalej spracúval a formoval.<br />
Na druhý deň sa potom opäť vybral<br />
„na prechádzku, po lúkach zbierať<br />
med“, ako sa sám vyjadril. „Zbieral“<br />
notu po note, až kým nebol s dielom<br />
„pomerne“ spokojný. V mlčaní sa sústredil<br />
na tvorbu melódií a tu mu<br />
aj prichádzala inšpirácia. Niektoré<br />
diela tak vznikali niekoľko rokov.<br />
Jeho hlboká viera v Boha a dôvera<br />
v Jeho pomoc, ako aj už spomínaná<br />
mravnosť, mu boli oporami. Jeho<br />
viera však nemala podobu „odovzdania<br />
sa nevyspytateľným Božím<br />
úmyslom“ – čo by jeho povaha ani<br />
neumožnila – ale pýtania sa, neustáleho<br />
skúšania a živého hľadania odpovedí<br />
na tie najdôležitejšie otázky.<br />
Človek, osud, zákonitosti vo vesmíre,<br />
vôľa človeka, to boli otázky, o ktorých<br />
– podobne ako ostatní „druhovia“<br />
jeho doby – diskutoval pomocou<br />
ceruzky a notesa so svojimi blízkymi<br />
a ktorými sa zaoberali aj jeho poznámky.<br />
Obzvlášť ho zamestnávala<br />
otázka ľudského osudu. Ten svoj sa<br />
pokúšal zmeniť celý život. Usiloval sa<br />
plne odovzdať do vôle Najvyššieho,<br />
z ktorej pre seba vyciťoval to najlepšie,<br />
a zároveň sa s vypätím všetkých<br />
síl, vo viere v silu a možnosti slobodnej<br />
ľudskej vôle snažil svoj osud zmeniť<br />
k lepšiemu. Tak v mene vlastného<br />
zušľachťovania zvádzal neustále boje<br />
in fonie<br />
aj sám so sebou. A všetko, čo prežíval,<br />
zhudobňoval.<br />
Ako človek, ktorý neprežil príliš<br />
radostné detstvo a príliš slnečný<br />
nemal ani život vo Viedni, naučil<br />
sa mlčaniu a vážnemu uvažovaniu.<br />
Túžil po „výšinách“, kam sa tak rád<br />
obracal v ústrety milovaným múzam.<br />
Veľmi túžil po tom, aby sa svet<br />
zmenil k lepšiemu, no vážnosti myšlienok,<br />
napríklad myšlienke na smrť,<br />
sa naučil smelo pozerať do tváre.<br />
„Slabý muž, ktorý nedokáže umierať!<br />
Ja som to vedel už ako pätnásťročný!“<br />
vyjadril sa raz Beethoven.<br />
Najvýraznejšia v jeho tvorbe je<br />
však práve túžba po ideálnom, po<br />
slobode tela i ducha, po priateľstve,<br />
po ušľachtilom, po Dobre. Vyjadril to<br />
vo svojich listoch a poznámkach, ale<br />
aj v sonátach, koncertoch, veľkých<br />
symfóniách a vo svojej jedinej opere<br />
„Fidelio“. Často sa so svetom „zmieroval“<br />
a často sa s ním rozhádal, veľakrát<br />
dal prednosť múzam na úkor<br />
vzťahov s ľuďmi vo svojom okolí, čo<br />
mu mnohí oprávnene vytýkali.<br />
Svoju slobodu, ktorú trpko zaplatil<br />
osamelosťou, utrpením a bolesťou,<br />
by nevymenil za nič; vždy po nej<br />
totiž prichádzal vzlet nahor, a tak<br />
každý deň vždy znovu prežíval svoje<br />
„utrpením k radosti“ – slobodu si od<br />
svojej bytosti nenechal odlúčiť.<br />
Medz i svojim i<br />
B<br />
MEDZI SVOJIMI<br />
eethoven si veľmi vážil výnimočné<br />
osobnosti svojej doby,<br />
ktorými hýbali podobné myšlienky<br />
a cítenia. Túžil sa s nimi stretnúť<br />
a s niektorými sa mu to aj podarilo.<br />
Prechovával veľkú úctu k Haydnovi<br />
aj Mozartovi, ktorých spoznal<br />
čoskoro po príchode do Viedne, už<br />
na sklonku ich pôsobenia. Obklopoval<br />
sa literatúrou hudobnou, krásnou<br />
aj vedeckou, sledoval tvorbu svojich<br />
„veľkých“ súčasníkov a nachádzal<br />
v nej súzvuk so svojím cítením. No<br />
skôr, než sa s niekým z nich osobne<br />
stretol, sám sa vlastne stal takou samostatnou<br />
osobnosťou.<br />
Keď už bol v zrelom veku pre zhoršený<br />
zdravotný stav na liečení, stretol<br />
sa v českom kúpeľnom meste Teplice<br />
v roku 1812 s človekom, ktorého si vážil<br />
snáď najviac, s Goethem. Poctil ho<br />
svojou hrou na klavír a už predtým<br />
zhudobnil niektoré z jeho básní, ako<br />
aj predohru k „Egmontovi“. Beethoven<br />
svojou hrou Goetheho nadchol,<br />
hoci mu jeho hudba pripadala trochu<br />
hlučnejšia, než na akú bol zvyknutý.<br />
„Sústredenejšieho, energickejšieho,<br />
vrúcnejšieho umelca som ešte<br />
nevidel,“ napísal Goethe v liste svojej<br />
manželke. Hoci si v základných<br />
veciach porozumeli a učili sa jeden<br />
od druhého, v niektorých názoroch<br />
sa rozchádzali. Goethe, aj tak vľúdnejšieho<br />
založenia, si navyše strážil<br />
svoju vnútornú rovnováhu, dotknutú<br />
nedávnou stratou niekoľkých najbližších,<br />
napríklad Schillera, a tak zostal<br />
uzavretejší. Každý z nich žil svoju<br />
vlastnú životnú dráhu. Beethoven,<br />
v porovnaní s ním, bol stále oddaný<br />
svojej bojovnosti, slobode a sile.<br />
Toto stretnutie sa udialo už na jednej<br />
z neskorších križovatiek Beethovenovho<br />
života, predsa však skomponovanie<br />
jeho dvoch najväčších<br />
opusov ležalo ešte len pred ním.<br />
Deviata sy m fónia<br />
H<br />
DEVIATA SYMFÓNIA<br />
oci vnímanie hudby a jej „obrazov“<br />
je výlučne subjektívnou<br />
záležitosťou, predsa však možno vycítiť<br />
jej vlastné jadro, začuť jej „reč“,<br />
veď pravé umenie sa predsa prihovára<br />
k človeku bezprostredne.<br />
Od začiatku sebaisto a pevne zaznieva<br />
posledná Beethovenova symfónia<br />
ako niečo, čo bolo už dávno<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
13 | 2007
Change language