doc. RNDr. Juraj Vantuch, CSc. - Štátna školská inšpekcia
doc. RNDr. Juraj Vantuch, CSc. - Štátna školská inšpekcia
doc. RNDr. Juraj Vantuch, CSc. - Štátna školská inšpekcia
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Záleţí na samotnej škole, ktorý z alternatívnych modelov si vyberie. Je síce prirodzené, ţe<br />
táto poţiadavka by mala školy priviesť k zavedeniu sebahodnotenia, ale toto zákon<br />
explicitne nevyţaduje. V zmysle ústavných slobôd a liberálneho riadenia školstva sa<br />
pokladá len výsostne za vec školy, ako si zabezpečí náleţitú kvalitu. Podobne sa ponecháva<br />
na školu, či preferuje<br />
monitoring a hodnotenie procesu alebo produktu, ako naloţí<br />
s finančnými prostriedkami pre nákup učebníc, učebných pomôcok alebo poradenských<br />
sluţieb špecialistov. Podobne je vecou školy, či sebahodnotenie pouţíva a či jeho výsledky<br />
prenáša do výstupných dokumentov. Vykonávať sebahodnotenie je však pre školy výhodné,<br />
lebo jeho výsledky môţu výrazne ovplyvniť inšpekciu pri hodnotení rizikovosti školy.<br />
Inšpekcia síce nevyţaduje sebahodnotenie, ale má vyvinuté nástroje na hodnotenie kvality<br />
sebahodnotenia a jeho súladu s inými zisteniami o škole. Kvalitné sebahodnotenie školy<br />
teda podporuje dôveru inšpekcie v kvalitu práce školy, a tým aj zvyšuje pravdepodobnosť<br />
úspechu v spomínanom semafórovom hodnotení rizika.<br />
Školy sa môţu vo svojom sebahodnotení opierať o rady špecialistov a konkurujúcich<br />
si projektov poradenských inštitúcií. Začiatkom rokov 2000 napočítala <strong>inšpekcia</strong> značné<br />
mnoţstvo rozličných nástrojov určených pre sebahodnotenie škôl.<br />
V primárnych školách majú subjekty k dispozícii aj sebahodnotiaci nástroj ZEBO<br />
(ZelfEvaluatie in het BasisOnderwijs – sebahodnotenie v primárnych školách). Vytvorili ho<br />
v spolupráci CITO, SLO a Stredisko pre aplikovaný pedagogický výskum Univerzity<br />
v Twente. Vývoj trval 5 rokov. ZEBO bolo pilotované v regióne Twente na 43 školách<br />
v roku 1997 a na 58 školách v roku 1998, celoštátne bol overovaný v roku 1999 na 123<br />
školách a elektronická verzia je školám k dispozícii od roku 2003.<br />
Vývoj začal identifikáciou relevantných poloţiek (premenných) na základe<br />
dostupných výsledkov výskumov školskej efektívnosti a školského zlepšovania. 80 Diskusia<br />
vo verejnosti a v orgánoch školskej správy viedla k identifikácii spolu 13 premenných<br />
(príloha č. 10) týkajúcich sa školy ako celku a triedy. Následne boli vytvorené 4 dotazníky<br />
(1 pre riaditeľa školy, 1 pre učiteľov, 1 pre ţiakov 3. ročníka a 1 pre ţiakov 4. aţ 8.<br />
ročníka). 81 ZEBO tieţ umoţňuje porovnávať skóre/celkový počet bodov školy alebo triedy<br />
80 „School effectiveness“ a „school improvement“ sú v podstate konkurenčné školy teórie a výskumu. Kým<br />
prvá je silne pozitivistická a založená na kvantitatívnych štatistických dátach a úsilí postaviť „teóriu“ ako<br />
východisko pre prax, druhá vyrastá skôr z akčného výskumu a potreby riešiť problém. Obidva prístupy sú<br />
v zahraničí širko rozvinuté a venujú sa im pravidelne organizované konferencie, na ktorých sa však slovenskí<br />
vedci obvykle nezúčastňujú.<br />
81 Deti nastupujú do primárnej školy vo veku 4 - 5 rokov, povinná <strong>školská</strong> <strong>doc</strong>hádzka začína od 5 roku veku<br />
dieťaťa, ale zaškolované bývajú aj 4-ročné deti.<br />
30<br />
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ