Manuál sebahodnotenia - Štátna školská inšpekcia

4 Kroky vedúce k sebahodnoteniu školy 31
prípadne upozorniť na skutočnosti, ktoré bránia jeho zlepšeniu. Je predpokladom toho,
aby sa stanovili vhodné, pokiaľ možno aj účinné, opatrenia pre ďalšie obdobie.
Etapa interpretácie výsledkov nemusí vždy smerovať len k definovaniu jednoznačných
formulácií, ale aj k širšej diskusii o konkrétnej oblasti činnosti školy. Interpretácie preto
nemusia byť štylizované jednoznačne, môžu mať aj diskusnú podobu. Pre túto etapu
je dôležité, aby vznikala konsenzom zúčastnených. Je vhodné do nej zapojiť viac
ľudí – užšie vedenie školy, členov učiteľského zboru, zástupcov rodičov, ale aj žiakov.
Vždy záleží na podmienkach školy a na tom, ako škola dokáže komunikovať s rodičmi
a žiakmi.
Riadiacu úlohu by mal zohrať vedúci tímu sebahodnotenia, riaditeľ školy by mal
mať rozhodné slovo až pri stanovení opatrení. K dispozícií by mal byť aj spracovateľ
údajov, ktorý môže vysvetliť prípadné nejasnosti týkajúce sa formulácie výsledkov
a rovnako užitočným sa javí aj pohľad kritického priateľa. Nepochybný význam
prináša už i samotná diskusia o možnej interpretácií výsledkov, ktorou sa vytvára
príležitosť spoločne premýšľať o kvalite vlastnej školy, o možných príčinách stavu,
o jej ďalšom smerovaní. Jednotliví členovia tímu môžu identifikovať rôzne možné
príčiny, ale tiež aj hľadať rôzne možné opatrenia. Interpretačné možnosti sa použitím
každého hodnotiaceho nástroja rozširujú.
Pre interpretačnú etapu je dôležité pozerať na výsledky získané každým
hodnotiacim nástrojom kriticky a opatrne. Potrebné je položiť si niekoľko otázok:
Sú výsledky získané daným nástrojom podporené aj výsledkami z iného nástroja alebo
sú v rozpore? Čo je príčinou rozdielnosti výsledkov? Podobajú sa zistené výsledky tým,
ktoré sme získali z iných zdrojov? Rozumieme – v kontexte ďalšieho smerovania školy –
dostatočne výsledkom?
Jednoznačne platí, že čím väčšie je množstvo kvalitných údajov, ktoré sme získali
spoľahlivým hodnotiacim nástrojom, tým silnejšou oporou sú pre riadenie školy.
Len samotné údaje však touto oporou nie sú. Najskôr musia byť kvalitne spracované,
objektívne analyzované a správne interpretované, čo samozrejme vytvára nároky časové,
finančné, odborné . Z týchto dôvodov musí vedenie školy zvážiť, aký zber údajov bude
vo svojich podmienkach realizovať.
4.3 Osnova správy o sebahodnotení
Výsledky sebahodnotenia musíme zaznamenať. Správa o sebahodnotení by sa nemala
robiť pre školskú inšpekciu, prípadne pre zriaďovateľa, ale len pre školu
samotnú. Mala by napomôcť jej rozvoju, rozvoju jej jednotlivých súčastí, mala by byť
prínosom ku skvalitneniu práce v škole. Pri jej spracovaní bude záležať na tom,
či sebahodnotenie robí škola po prvýkrát alebo už niekoľkýkrát v poradí. Dôležitý
bude aj rozsah sebahodnotenia, to znamená, či budeme naraz hodnotiť všetky štyri
domény – vzdelávacie výsledky, procesy na úrovni triedy, procesy na úrovni školy,
vzťahy s vonkajším prostredím – alebo si vyberieme iba tie, v ktorých máme problémy.
Sme toho názoru, že je vhodné zamerať sa na oblasti, o ktorých vieme, že nie sú celkom
v poriadku. Tieto by sa tak stali predmetom dôkladného hodnotenia.
Každá sebahodnotiaca správa by mala obsahovať základné identifikátory školy.
Obsah správy nie je nikde záväzne stanovený. Záleží na každom subjekte, ako k jej
spracovaniu pristúpi. Výhodné je však zohľadňovať ciele, ktoré viedli k rozhodnutiu
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.