Manuál sebahodnotenia - Štátna školská inšpekcia

Úvod 5
Kto má cieľ, nájde aj cestu. (Laotse)
Úvod
Každá ľudská aktivita smeruje k dosiahnutiu určitého cieľa. Cesta, ktorá k cieľu
vedie, má niekoľko významných, prelínajúcich sa a vzájomne sa podmieňujúcich etáp.
Na začiatku je vždy to, čo chceme dosiahnuť – nejaká potreba, prianie, predstava,
formulácia cieľa. Potom nasleduje zmapovanie, zaregistrovanie, uvedomenie si podmienok,
v ktorých bude činnosť realizovaná, čiže etapa poznania stavu. Dôležitou
etapou k dosiahnutiu cieľa je plánovanie činností, na základe ktorých možno cieľ
najlepšie dosiahnuť. Ide o premyslenie a zostavenie postupu, naplánovanie jednotlivých
krokov, zostavenie časového harmonogramu, výber konkrétnych prostriedkov. Nasleduje
etapa uskutočnenia plánu, spracovanie a vyhodnotenie získaných výsledkov, porovnanie
dosiahnutého výsledku s našou predstavou.
Z toho vyplýva, že hodnotenie je organickou súčasťou akejkoľvek ľudskej činnosti.
S hodnotením úzko súvisí aj sebahodnotenie, ktoré je jednou z najdôležitejších
kompetencií pre život. Poznaním svojich slabých a silných stránok sa dokážeme
posunúť dopredu. Ako inšpirácia k rozhodnutiu prikročiť k sebahodnoteniu
našej školy a k jeho úspešnému zvládnutiu, nech nám poslúži Desatoro úspešného
sebahodnotenia, ktoré vytvoril a odporúča kolektív autorov: 1
1. Vedenie školy sa musí dôkladne oboznámiť s nástrojmi používanými pri sebahodnotení
a informovať pedagogických aj nepedagogických zamestnancov školy.
2. Zostaviť sebahodnotiaci tím na základe dobrovoľnosti, s prihliadnutím k osobným
vlastnostiam a odborným schopnostiam jednotlivých členov.
3. Vedením sebahodnotiaceho tímu je vhodné poveriť ”
kvalitára“ – osobu, ktorá vie
organizovať prácu, kontrolovať jej rozdelenie a priebeh. Určený vedúci by mal
zároveň zapájať ostatných členov tímu do procesu, využívať nové príležitosti,
analyzovať problémy, vyberať podstatné a určovať ďalší vývoj. Dôležité je, aby
mal v škole prirodzenú autoritu.
4. Zabezpečiť, aby sa sebahodnotiaci tím oboznámil s dostupnými nástrojmi a mal
možnosť o nich diskutovať.
5. Pozitívne motivovať tvorcov sebahodnotiacej správy. Jej tvorbu je vhodné zaradiť
medzi kritériá pre hodnotenie zamestnancov (vrátane stanovenia kritérií pre
odmeňovanie – napr. kvalita analýzy, návrhy reálnych opatrení na zlepšenie
a pod.).
6. Vymedziť časový priestor na diskusie sebahodnotiaceho tímu pri uskutočňovaní
sebahodnotenia.
7. Pripraviť sa na krízy, nezhody, hádky. Predovšetkým však veriť v úspech
kvalitného sebahodnotenia.
1 Michek, S.: Příručka pro sebehodnocení poskytovatelů odborného vzdělávání. Praha: NÚOV. 2006
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.