Manuál sebahodnotenia - Štátna školská inšpekcia

Namiesto záveru 37
Namiesto záveru
Nevidíme veci také, aké sú, ale také, akí sme my. (Anais Nin)
Tri deklarované výstupy projektu predstavujú sebahodnotenie z najrôznejších
aspektov, charakterizujú ho v širokom spektre súvislostí, zohľadňujú rozmanitosť
prístupov, metód a foriem, poukazujú na zahraničné skúsenosti, ba aj na ”
domáce“
podmienky. Pripomínajú, že sebahodnotenie (a hodnotenie vôbec!) bezprostredne
súvisí so stále naliehavejšou požiadavkou na efektívnosť a kvalitu vzdelávania,
že umožňuje nielen zisťovanie úrovne, ale je i prostriedkom na jej zvyšovanie.
Podrobnejšie o kvalite školy a vzťahu k hodnoteniu hovorí štúdia Škodovej. 20 Kvalita
predstavuje mnohorozmerný fenomén a jej zabezpečenie a zvyšovanie nemôže byť
redukované do podoby povrchnej kampane, ktorá je vyvolaná formálnymi vonkajšími
podnetmi, novými zákonmi alebo vyhláškami. Príkladom môže byť aj výskyt určitej
ISO-mánie a certifikománie, ktoré majú módny charakter, a v skutočnosti sú niekedy
zamerané len na vytvorenie vonkajšieho dojmu a nie na zabezpečenie skutočnej
kvality. Používanie pojmov kvalita a efektívnosť je síce veľmi frekventované, avšak
často bez presnejšieho vymedzenia. V konečnom dôsledku je smutnou skutočnosťou,
že v súčasnosti u nás absentuje práve toto vymedzenie. V žiadnom školskom dokumente
(vzdelávacie štandardy nevynímajúc) nie je zadefinovaný pojem – kvalita školy
(kvalita práce školy, kvalita riadenia školy...). Nie sú definované oficiálne kritériá,
ktoré by túto kvalitu určovali. Pomenovaná skutočnosť výrazným spôsobom ovplyvňuje
jednak komplexnosť predkladaného modelu, jednak arzenál použiteľných prístupov,
metód a nástrojov sebahodnotenia. Dôsledkom spomínaného faktu je nielen absencia
formálneho vymedzenia zodpovednosti za kvalitu, ale najmä akútny nedostatok
údajov. Tento stav prakticky znemožňuje objektívne porovnávanie (či porovnávanie sa)
a vysvetľuje, prečo na mnohých miestach zdôrazňujeme potrebu formulovania vlastných
kritérií kvality pre voľbu vhodných indikátorov a adekvátnych meracích nástrojov.
Pre plné zužitkovanie prínosov, ktoré sebahodnotenie prináša, považujeme odstránenie
tohto nedostatku za prednejšie, než úvahy o tom, či má byť sebahodnotenie povinné
alebo nie.
Absencia kritérií kvality sa ukázala ako najväčší problém aj podľa vyjadrení
škôl, ktoré pilotne overovali navrhovaný model sebahodnotenia. Preto sme spracovali
samostatný dodatok, v ktorom školám ponúkame východisko z tejto nepriaznivej
situácie. Obsiahla prvá kapitola dodatku Kritériá kvality školy a nástroje sebahodnotenia,
umožňuje priamo prevziať (alebo sa iba nechať nimi inšpirovať) kritériá,
použiteľné na vyhodnotenie úrovne u ponúkaných otázok – indikátorov vo všetkých
doménach a oblastiach navrhovaného modelu sebahodnotenia (3. kapitola MANUÁLU).
Súčasne umožňuje pomerne jednoducho aplikovať predkladaný spôsob aj na prípadný
vlastný prístup k tvorbe indikátorov. Preto pred realizáciou príslušnej fázy procesu
sebahodnotenia dôrazne odporúčame oboznámiť sa s týmto materiálom,
a najmä v prípade škôl bez praktických skúseností s procesom sebahodnotenia, venovať
pozornosť aj úvodným vysvetleniam a poznámkam.
20 Škodová, M.: Problematika sebahodnotenia kvality školy (aktuálne prístupy, metódy, nástroje a pod.).
Podkladová štúdia projektu Externé hodnotenie kvality školy podporujúce sebahodnotiace procesy a rozvoj
školy. 2011
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.