2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
RECENZIE<br />
ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
ZAHRANIČIE<br />
SLOVENSKO<br />
Ako majster<br />
Sándor<br />
Sándor Márai<br />
Mágia<br />
Bratislava, Kalligram <strong>2012</strong><br />
Preklad Peter Macsovszky<br />
Musím to povedať<br />
hneď na začiatku,<br />
aby ma nikto nemohol<br />
podozrievať,<br />
že mám k Sándorovi<br />
Máraiovi a jeho<br />
knihám objektívny<br />
vzťah. Nemám, a to<br />
z prostého dôvodu<br />
– pre mňa nie je<br />
obyčajným spisovateľom,<br />
ale autorom,<br />
ktorého považujem za svojho. Mám takých<br />
viacero – niektorí sú slávni, ako Bulgakov,<br />
Kundera, Murakami, iní menej, ako napríklad<br />
Stanislaw Dygat či B. S. Johnson. Prečítal<br />
som od nich všetko, čo sa dalo. Sú to autori,<br />
ktorým som dal súkromný titul majstri. Tak<br />
ako Máraiovi.<br />
Pokiaľ ide o majstra Sándora, nemôžem<br />
sa na nedostatok lektúry sťažovať. Nielen<br />
Poliaci a Česi, ale predovšetkým my, vďaka<br />
vydavateľstvu Kalligram, sme toho od neho<br />
už mohli čítať požehnane. Od Knihy byliniek<br />
cez Sviece zhoria do tla, Zem, zem… a Rozvod<br />
v Budíne až po Bejbi alebo Prvá láska či<br />
najnovšie Mágiu. Môžem povedať, že majster<br />
ma opäť nesklamal.<br />
Už len to, že ide o jeho vlastný výber z poviedok,<br />
že ich čítal pravidelne týždeň čo týždeň<br />
v maďarskom rozhlase a prvý raz vyšli roku<br />
1941, je fascinujúce, lebo vieme, čo tento rok<br />
pre Európu a svet znamenal. Majstrovi Máraiovi<br />
nejde o to, aby sa niekto pri ich čítaní<br />
„tetelil“ blahom – vtedy sa totiž netetelil nikto.<br />
Veľká časť poviedok je venovaná historickým<br />
postavám v ich ťažkej existenciálnej<br />
chvíli: Napoleonovi po Waterloo, Dantonovi<br />
pred sťatím, kráľovi Filipovi II. na smrteľnej<br />
posteli, Shakespearovi pred napísaním posledného<br />
diela. Druhá časť poviedok opisuje život<br />
„obyčajných“ ľudí, ale tiež sa sústreďuje na<br />
existenciálne chvíle ich života – na starnutie,<br />
umieranie a nemožnosť dosiahnuť šťastie. No<br />
nejde o deprimujúce čítanie.<br />
Niektoré príbehy sú bizarné. Napríklad posledným<br />
slovom umierajúceho prokurátora je<br />
„Ilonka“ a jeho manželka, ktorá, samozrejme,<br />
Ilonka nie je, sa potom zúfalo a bezvýsledne<br />
snaží zistiť, kto bola tá Ilonka a čím bola pre<br />
jej manžela. Päťdesiatročná stará panna dá<br />
do novín oznam, že adoptuje slečnu, ktorá<br />
je sirota, a prihlási sa jej staršia pani, ktorá<br />
je slečna a práve jej umreli rodičia, ibaže je<br />
staršia od svojej adoptívnej matky. Nie je to<br />
však prekážka spolužitiu v čudáckej symbióze,<br />
až kým adoptovaná sirota neumrie.<br />
Kto nadobudol pocit, že ide o starosvetské,<br />
už trošku zatuchnuté písanie, nebudem sa<br />
s ním hádať, ale poviem, ako to pripadá mne.<br />
Niektoré poviedky mi pripomínajú hudobné<br />
motívy, ktoré ste najskôr počuli v dielach<br />
starých majstrov, a potom v modernej úprave.<br />
S Máraiom je to niečo podobné. Poviedka<br />
o staršom pánovi, ktorý zabudol názov svojej<br />
najobľúbenejšej knihy a postupne stráca istotu,<br />
či ju vôbec niekedy čítal, pôsobí borgesovsky.<br />
Vo výbere je aj pirandellovská historka<br />
o človeku, ktorému výhra v lotérii úplne zničila<br />
život, aj surrealisticky pôsobiaca poviedka<br />
o mníškach na výlete na luxusnej jachte.<br />
Kto si chce čítať o tajomných nepostihnuteľných<br />
silách, ktoré usmerňujú ľudské životy<br />
a nedajú sa uchopiť zmyslami a pomenovať slovami,<br />
kto sa chce nechať zaskočiť nečakanými<br />
a neočakávateľnými pointami príbehov, nech<br />
si poslúži Mágiou. A na záver niečo osobné od<br />
majstra. Je to z poviedky o veľkom milovníkovi<br />
kníh, ktorý na sklonku života pochopil, čo mu<br />
knihy dali: „Skúsenosť. Lenže žiadna skúsenosť<br />
nepomohla. Na súmraku posledného obdobia<br />
života odrazu civel na knihy temer nepriateľsky.<br />
Zakaždým odpovedali len na detaily. Celok nevedel<br />
vysvetliť nikto.“ Možno smutné, ale múdre.<br />
Ako majster Sándor.<br />
Marián Leško<br />
Za mier a za kráľa<br />
Alfred de Vigny<br />
Sprisahanie za vlády Ľudovíta XIII.<br />
Markíz Cinq-Mars.<br />
Bratislava, Perfekt <strong>2012</strong><br />
Preklad Peter Štilicha<br />
Francúzsky historický<br />
román, ktorý<br />
de Vigny napísal<br />
roku 18<strong>26</strong>, vyšiel<br />
v takmer všetkých<br />
jazykoch sveta, ale<br />
až teraz v slovenčine.<br />
Obsiahla próza<br />
pozýva na exkurz<br />
do obdobia, ktoré<br />
dôverne poznáme<br />
z diel o troch (štyroch)<br />
mušketieroch a nevyspytateľnom kardinálovi<br />
Richelieuovi. V Sprisahaní za vlády<br />
Ľudovíta XIII. mušketieri ustúpili, Richelieu<br />
ostáva. Plány mu skríži ctižiadostivý Cinq-<br />
-Mars, syn hlavného správcu kráľovských<br />
financií, ktorý nadovšetko miloval kráľa –<br />
otca Ľudovíta XIII. Vďaka odvahe a kúsku<br />
šťastia sa do priazne Ľudovíta XIII. dostáva<br />
protagonista románu Cinq-Mars. Čo je psychicky<br />
labilnejšiemu kráľovi po vôli, to je<br />
ctižiadostivému kardinálovi, panovníkovi<br />
panovníka, proti srsti. Alfred de Vigny, autorský<br />
rozprávač, pridŕžajúc sa historických<br />
dokumentov dômyselne fabuluje a precízne<br />
formuje charaktery postáv. V texte nachádzame<br />
odkazy či priamo citácie z rukopisov<br />
hrdinov. Ctižiadostivosť, leitmotív románu,<br />
neuchopiteľná (miestami nepochopiteľná)<br />
hybná sila konania postáv, ich v prostredí<br />
okázalého kráľovského dvora stavia proti<br />
sebe. Ctižiadostivosť protagonistu vyrastajúca<br />
z utajenej lásky k princeznej naráža na<br />
ctižiadostivosť kardinála a jeho osobného<br />
pomocníka živeného túžbou po moci. „Polož si,<br />
polož si pozorne vedľa našu ctižiadosť, jednu sebeckú<br />
a krvavú, druhú, čo vytryskla z oddanosti<br />
a nepoškvrnenosti. Jednu rozdúchala nenávisť,<br />
druhú láska.“ Čitateľa pohlcuje časopriestor<br />
s vášňami nasiaknutými krvou popravených,<br />
zápachom pouličných výkalov, potu chudákov,<br />
ale i chladu chrámových a palácových<br />
podláh, v ktorých sa zrkadlia tak ako studené<br />
tváre skupiny kardinalistov či rojalistov, ako<br />
aj panovníčok potláčajúcich svoje city. Vo<br />
virvare politických bojov počuť dupot koní<br />
a smiech zhýralých vojakov prehlušujúcich<br />
myšlienky najmocnejšieho muža tej doby<br />
– kardinála Richelieua. Rozporuplného, vedúceho<br />
so sebou polemiky, spochybňujúceho<br />
a zasa utvrdzujúceho sa vo vlastných cieľoch<br />
a ich naplnení, veriaceho i zároveň zavrhujúceho<br />
Boha. Autor nám predstavuje osoby plné<br />
túžob, nie jednostranne idealizovaných alebo<br />
hanených panovníkov, a to robí prózu popri<br />
jej atraktívnej téme aj hodnotnou v žánri<br />
historických románov. Dvojročná šachová<br />
partia kráľovského obľúbenca Cinq-Marsa<br />
sa končí nepremysleným ťahom ambicióznej<br />
kráľovnej. V spletitom deji plnom emócií,<br />
intrigami skúšaných priateľstiev a okázalom<br />
jazyku presýtenom poklonkovaním spoznávame<br />
myslenie učencov i chudákov, stávame<br />
sa súčasťou sprisahania proti kráľovi v prospech<br />
kráľa, vstupujeme do miestností, kde<br />
predčíta Corneille, Milton či načúva René<br />
Descartes, nahliadame do spální nešťastných<br />
panovníkov. Román je doplnený životopisnými<br />
poznámkami k hlavným postavám, poznámkami<br />
o románe obsahujúcimi odkazy<br />
na historické dokumenty a chronologickým<br />
pohľadom na život a diela autora.<br />
Alena Štrompová<br />
revue14 knižná revue <strong>25</strong>-<strong>26</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná
Change language