2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
OSUDY<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
GLOSÁREŇ<br />
Droppčenie so Žánom<br />
Nová generácia<br />
slovenského<br />
textárstva sa<br />
začala formovať<br />
koncom päťdesiatych<br />
rokov<br />
minulého storočia,<br />
keď doznieva<br />
ideologicky<br />
ladená národná<br />
pieseň a populárna<br />
hudba sa<br />
postupne zbavuje pút schematickej ujarmenosti.<br />
Medzi najznámejšie mená patria<br />
Rudolf Skukálek, Vít Ilek, Ján Turan a, žiaľ,<br />
už nebohý Boris Droppa. Možno i z nechuti<br />
k súčasnému hudobnému trendu vydáva<br />
po takmer deviatich rokoch od jeho smrti<br />
vydavateľstvo DAXE výber z jeho textov<br />
a aforizmov.<br />
Pre knižku Pre pána Žána! sú príznačné<br />
zvukomalebnosť a „piesňové“ štylistické<br />
figúry, ktorých funkčné využívanie dovoľuje<br />
autorovi tematizovať i motívy smútku<br />
bez zbytočného sentimentálneho rojčenia.<br />
V básni Smutné blues je nepochopiteľná<br />
skutočnosť prekročená duševnou silou lyrického<br />
subjektu a anakreontskou záľubou<br />
vo víne: „Nevolal som ten smútok, sám si je<br />
na vine, / dám ho do pohára, utopím vo víne.“<br />
A hoci sa na niektorých miestach zdá, že<br />
autorov optimizmus už-už odfrčí, znovu sme<br />
vrhnutí do „cirkusovej fauny“, kde klauni<br />
„z veselých tónov / pre levov a slonov / stavajú<br />
na dne potlesku / domov“. A keď vás aj na takom<br />
útulnom a bezpečnom mieste vystraší<br />
nebodaj Upír z Nosferatu, nemusíte sa vôbec<br />
báť. Droppa stereotyp krvilačného zvodcu<br />
sebaironicky a humorne relativizuje: „Verte<br />
mi, páni, panie, / že pre nás požehnanie / bola<br />
by Alžbeta Báthoryčka!“ Droppove aforizmy<br />
a texty priam vyskakujú z kože, preto niet<br />
divu, že o výtvarnú zložku knihy sa postaral<br />
ilustrátor Martin Kellenberger. Jeho priam<br />
rozprávkovo živé kresby prispievajú k vizuálnej<br />
príťažlivosti a tvoria akýsi pendant<br />
k jednotlivým textom.<br />
Je len na nás, či budeme Pre pána Žána!<br />
čítať ako rýdzo textársky počin, alebo sa<br />
v časoch chudobných na vitalisticky ladenú<br />
poéziu vydáme za kvalitou práve do tejto<br />
knihy. Myslím si, že ako forma prevencie<br />
proti uponáhľanosti súčasného sveta padne<br />
každému vhod.<br />
Miloš Leng<br />
V HLAVNEJ ÚLOHE FILM<br />
Vianočné sviatky sú ideálnym obdobím, keď si môžeme v tichu<br />
a pokoji prečítať dobrú knihu alebo pozrieť dobrý film. Pri ich<br />
bežnom vnímaní si však väčšinou neuvedomujeme, že aj literárne či<br />
filmové umenie má svoje – často pohnuté – príbehy a osudy. Na niektoré<br />
z nich sa bližšie pozreli naši recenzenti.<br />
Klasik hovorí, že trochu poézie nikoho nezabije.<br />
Platí to vari aj na teóriu. Slovenský<br />
filmový ústav opäť ponúka nahliadnutie do<br />
trinástej komnaty kinematografie v podobe<br />
dvoch nových publikácií.<br />
„Na počiatku bolo slovo…“ Toto tvrdenie sa<br />
vzťahuje aj na film, v ktorom sa práve slovo<br />
mení na obraz. Nečudo, že filmári i diváci<br />
oceňujú vydarené filmové prepisy literárnych<br />
diel. Navyše, ak sa pri nich stretnú<br />
také významné a výrazné osobnosti, ako sú<br />
(dnes už nebohý) legendárny český spisovateľ<br />
Bohumil Hrabal a oscarový český režisér<br />
Jiří Menzel. Výsledok ich spolupráce – šesť<br />
pozoruhodných,<br />
aj medzinárodne<br />
ocenených filmov<br />
– teoretický<br />
mapuje a analyzuje<br />
ambiciózny<br />
slovenský filmový<br />
vedec, dramaturg<br />
a pedagóg<br />
Peter Gavalier<br />
(1964). Svoju štúdiu nazval Hrabalovský<br />
svet očami Jiřího Menzla a v jeseni tohto<br />
roku ju vydal Slovenský filmový ústav<br />
v edícii Camera Obscura. Mimochodom,<br />
v rovnakej edícii sa autor pred niekoľkými<br />
rokmi predstavil biografiou režiséra Wima<br />
Wendersa a podieľal sa na aj profile slovenského<br />
herca Ivana Palúcha.<br />
Publikácia sa sústreďuje na šesť filmových<br />
opusov, z ktorých niektoré „neodmysliteľne<br />
patria do zlatého fondu prinajmenšom<br />
stredoeurópskeho filmu“: na poviedku Smrt<br />
pana Baltazara z filmu Perličky na dně (1965),<br />
Ostře sledované vlaky (1965), Skřivánci na niti<br />
(1969), Postřižiny (1980), Slavnosti sněženek<br />
(1983) a Obsluhoval jsem anglického krále<br />
(2006). Autor diela nielen hodnotí, ale posudzuje<br />
aj vzájomnú konfrontáciu rozdielnych<br />
jazykov odlišných médií – filmu a literatúry,<br />
a takisto istú rozdielnosť názorov i poetiky<br />
spisovateľa a režiséra napriek ich duchovnej<br />
blízkosti. Hrabal sa neraz podieľal aj na scenári,<br />
ale v konečnej fáze uznával režisérovo<br />
právo rozhodnúť sa. Takže Menzel sa otvorene<br />
priznáva, že nie je vždy verný predlohe,<br />
ale nakrúca na jej motívy, dotvára ju a zjemňuje<br />
drsnosť príbehu v mene svojho kréda<br />
o tom, že umelecké dielo má byť mostom<br />
k iným ľuďom. Parafrázujúc túto myšlienku<br />
môžeme povedať, že kultivovaná štúdia<br />
Petra Gavaliera je nielen záslužným činom<br />
pre filmovú teóriu, ale aj istým mostom, po<br />
ktorom môžu s radosťou vykročiť filmári,<br />
odborná verejnosť, ale aj každý priaznivec<br />
filmového umenia.<br />
Podobným mostom je tiež zborník Minority<br />
a film, ktorý tohto roku vydala Asociácia<br />
slovenských filmových klubov v spolupráci<br />
so Slovenským filmovým ústavom.<br />
Pojem menšina, čiže minorita, vníma našinec<br />
najčastejšie v súvislosti s národnosťami.<br />
Jeho obsah je však oveľa širší<br />
– môže byť vymedzený<br />
etnikom,<br />
jazykom,<br />
náboženstvom,<br />
s e x u á l n o u<br />
o r i e n t á c i o u ,<br />
identitou ako<br />
takou či subkultúrou<br />
a podobne.<br />
V kontexte<br />
stredoeurópskeho priestoru je to stále<br />
aktuálny a spoločensky dôležitý problém.<br />
Nečudo, že sa stal aj témou vlaňajšieho<br />
14. ročníka filmologickej konferencie<br />
v kaštieli Topoľčianky. Zborník obsahuje<br />
texty dvadsiatky slovenských a českých<br />
filmových teoretikov a historikov, ktorí sa<br />
na nej zúčastnili. Ich príspevky ponúkajú<br />
kritické analýzy domácich i svetových diel<br />
z rôznych uhlov pohľadu, zaoberajú sa napríklad<br />
filmovým obrazom Rómov, Rusínov<br />
či komunity chasidských Židov, hlbšie sa<br />
zamýšľajú nad slovenskými filmami, ako<br />
Pomocník, Pacho, hybský zbojník, Cigán,<br />
Boxer a smrť a ďalšími titulmi. Zaujímavá je<br />
aj kapitolka venovaná otázke, kto vlastne<br />
určuje filmový vkus.<br />
Zborník, ako zdôrazňuje jeho zostavovateľ,<br />
filmový teoretik Martin Kaňuch,<br />
by mohol „fungovať ako učebnica filmovej<br />
teórie, histórie a estetiky“, po ktorej môžu<br />
siahnuť rovnako odborníci, ako aj filmoví<br />
nadšenci.<br />
Elena Ťapajová<br />
revue42 knižná revue <strong>25</strong>-<strong>26</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná