24.11.2014 Views

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

OSUDY<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

GLOSÁREŇ<br />

Droppčenie so Žánom<br />

Nová generácia<br />

slovenského<br />

textárstva sa<br />

začala formovať<br />

koncom päťdesiatych<br />

rokov<br />

minulého storočia,<br />

keď doznieva<br />

ideologicky<br />

ladená národná<br />

pieseň a populárna<br />

hudba sa<br />

postupne zbavuje pút schematickej ujarmenosti.<br />

Medzi najznámejšie mená patria<br />

Rudolf Skukálek, Vít Ilek, Ján Turan a, žiaľ,<br />

už nebohý Boris Droppa. Možno i z nechuti<br />

k súčasnému hudobnému trendu vydáva<br />

po takmer deviatich rokoch od jeho smrti<br />

vydavateľstvo DAXE výber z jeho textov<br />

a aforizmov.<br />

Pre knižku Pre pána Žána! sú príznačné<br />

zvukomalebnosť a „piesňové“ štylistické<br />

figúry, ktorých funkčné využívanie dovoľuje<br />

autorovi tematizovať i motívy smútku<br />

bez zbytočného sentimentálneho rojčenia.<br />

V básni Smutné blues je nepochopiteľná<br />

skutočnosť prekročená duševnou silou lyrického<br />

subjektu a anakreontskou záľubou<br />

vo víne: „Nevolal som ten smútok, sám si je<br />

na vine, / dám ho do pohára, utopím vo víne.“<br />

A hoci sa na niektorých miestach zdá, že<br />

autorov optimizmus už-už odfrčí, znovu sme<br />

vrhnutí do „cirkusovej fauny“, kde klauni<br />

„z veselých tónov / pre levov a slonov / stavajú<br />

na dne potlesku / domov“. A keď vás aj na takom<br />

útulnom a bezpečnom mieste vystraší<br />

nebodaj Upír z Nosferatu, nemusíte sa vôbec<br />

báť. Droppa stereotyp krvilačného zvodcu<br />

sebaironicky a humorne relativizuje: „Verte<br />

mi, páni, panie, / že pre nás požehnanie / bola<br />

by Alžbeta Báthoryčka!“ Droppove aforizmy<br />

a texty priam vyskakujú z kože, preto niet<br />

divu, že o výtvarnú zložku knihy sa postaral<br />

ilustrátor Martin Kellenberger. Jeho priam<br />

rozprávkovo živé kresby prispievajú k vizuálnej<br />

príťažlivosti a tvoria akýsi pendant<br />

k jednotlivým textom.<br />

Je len na nás, či budeme Pre pána Žána!<br />

čítať ako rýdzo textársky počin, alebo sa<br />

v časoch chudobných na vitalisticky ladenú<br />

poéziu vydáme za kvalitou práve do tejto<br />

knihy. Myslím si, že ako forma prevencie<br />

proti uponáhľanosti súčasného sveta padne<br />

každému vhod.<br />

Miloš Leng<br />

V HLAVNEJ ÚLOHE FILM<br />

Vianočné sviatky sú ideálnym obdobím, keď si môžeme v tichu<br />

a pokoji prečítať dobrú knihu alebo pozrieť dobrý film. Pri ich<br />

bežnom vnímaní si však väčšinou neuvedomujeme, že aj literárne či<br />

filmové umenie má svoje – často pohnuté – príbehy a osudy. Na niektoré<br />

z nich sa bližšie pozreli naši recenzenti.<br />

Klasik hovorí, že trochu poézie nikoho nezabije.<br />

Platí to vari aj na teóriu. Slovenský<br />

filmový ústav opäť ponúka nahliadnutie do<br />

trinástej komnaty kinematografie v podobe<br />

dvoch nových publikácií.<br />

„Na počiatku bolo slovo…“ Toto tvrdenie sa<br />

vzťahuje aj na film, v ktorom sa práve slovo<br />

mení na obraz. Nečudo, že filmári i diváci<br />

oceňujú vydarené filmové prepisy literárnych<br />

diel. Navyše, ak sa pri nich stretnú<br />

také významné a výrazné osobnosti, ako sú<br />

(dnes už nebohý) legendárny český spisovateľ<br />

Bohumil Hrabal a oscarový český režisér<br />

Jiří Menzel. Výsledok ich spolupráce – šesť<br />

pozoruhodných,<br />

aj medzinárodne<br />

ocenených filmov<br />

– teoretický<br />

mapuje a analyzuje<br />

ambiciózny<br />

slovenský filmový<br />

vedec, dramaturg<br />

a pedagóg<br />

Peter Gavalier<br />

(1964). Svoju štúdiu nazval Hrabalovský<br />

svet očami Jiřího Menzla a v jeseni tohto<br />

roku ju vydal Slovenský filmový ústav<br />

v edícii Camera Obscura. Mimochodom,<br />

v rovnakej edícii sa autor pred niekoľkými<br />

rokmi predstavil biografiou režiséra Wima<br />

Wendersa a podieľal sa na aj profile slovenského<br />

herca Ivana Palúcha.<br />

Publikácia sa sústreďuje na šesť filmových<br />

opusov, z ktorých niektoré „neodmysliteľne<br />

patria do zlatého fondu prinajmenšom<br />

stredoeurópskeho filmu“: na poviedku Smrt<br />

pana Baltazara z filmu Perličky na dně (1965),<br />

Ostře sledované vlaky (1965), Skřivánci na niti<br />

(1969), Postřižiny (1980), Slavnosti sněženek<br />

(1983) a Obsluhoval jsem anglického krále<br />

(2006). Autor diela nielen hodnotí, ale posudzuje<br />

aj vzájomnú konfrontáciu rozdielnych<br />

jazykov odlišných médií – filmu a literatúry,<br />

a takisto istú rozdielnosť názorov i poetiky<br />

spisovateľa a režiséra napriek ich duchovnej<br />

blízkosti. Hrabal sa neraz podieľal aj na scenári,<br />

ale v konečnej fáze uznával režisérovo<br />

právo rozhodnúť sa. Takže Menzel sa otvorene<br />

priznáva, že nie je vždy verný predlohe,<br />

ale nakrúca na jej motívy, dotvára ju a zjemňuje<br />

drsnosť príbehu v mene svojho kréda<br />

o tom, že umelecké dielo má byť mostom<br />

k iným ľuďom. Parafrázujúc túto myšlienku<br />

môžeme povedať, že kultivovaná štúdia<br />

Petra Gavaliera je nielen záslužným činom<br />

pre filmovú teóriu, ale aj istým mostom, po<br />

ktorom môžu s radosťou vykročiť filmári,<br />

odborná verejnosť, ale aj každý priaznivec<br />

filmového umenia.<br />

Podobným mostom je tiež zborník Minority<br />

a film, ktorý tohto roku vydala Asociácia<br />

slovenských filmových klubov v spolupráci<br />

so Slovenským filmovým ústavom.<br />

Pojem menšina, čiže minorita, vníma našinec<br />

najčastejšie v súvislosti s národnosťami.<br />

Jeho obsah je však oveľa širší<br />

– môže byť vymedzený<br />

etnikom,<br />

jazykom,<br />

náboženstvom,<br />

s e x u á l n o u<br />

o r i e n t á c i o u ,<br />

identitou ako<br />

takou či subkultúrou<br />

a podobne.<br />

V kontexte<br />

stredoeurópskeho priestoru je to stále<br />

aktuálny a spoločensky dôležitý problém.<br />

Nečudo, že sa stal aj témou vlaňajšieho<br />

14. ročníka filmologickej konferencie<br />

v kaštieli Topoľčianky. Zborník obsahuje<br />

texty dvadsiatky slovenských a českých<br />

filmových teoretikov a historikov, ktorí sa<br />

na nej zúčastnili. Ich príspevky ponúkajú<br />

kritické analýzy domácich i svetových diel<br />

z rôznych uhlov pohľadu, zaoberajú sa napríklad<br />

filmovým obrazom Rómov, Rusínov<br />

či komunity chasidských Židov, hlbšie sa<br />

zamýšľajú nad slovenskými filmami, ako<br />

Pomocník, Pacho, hybský zbojník, Cigán,<br />

Boxer a smrť a ďalšími titulmi. Zaujímavá je<br />

aj kapitolka venovaná otázke, kto vlastne<br />

určuje filmový vkus.<br />

Zborník, ako zdôrazňuje jeho zostavovateľ,<br />

filmový teoretik Martin Kaňuch,<br />

by mohol „fungovať ako učebnica filmovej<br />

teórie, histórie a estetiky“, po ktorej môžu<br />

siahnuť rovnako odborníci, ako aj filmoví<br />

nadšenci.<br />

Elena Ťapajová<br />

revue42 knižná revue <strong>25</strong>-<strong>26</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!