24.11.2014 Views

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

TÉMA<br />

OJEDINELÉ A KRÁSNE...<br />

Také sú niektoré diela: spájajú v sebe jedinečnosť múdrosti či príbehu<br />

a krásu knihárskeho spracovania. Keď text nájde vhodné grafické<br />

a výtvarné stvárnenie, môže sa v tomto dotyku zrodiť neopakovateľný<br />

zážitok. A najmä o ňom sú príspevky na tejto dvojstrane…<br />

ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO ZAHRANIČIE<br />

Ľudia oddaní plytkej TV kultúre, seriálom<br />

a vulgárnym šou, hnaní za zábavou „šopovania“,<br />

si len veľmi ťažko predstavujú<br />

situácie jednotlivých etáp historického<br />

vývoja. Poznajú ich ako poniektorých protagonistov<br />

tureckého seriálu a sčasti pertraktovanej<br />

tureckej expanzie do Uhorska,<br />

ale so skresleným pohľadom tureckých<br />

scenáristov… Je malým zázrakom, že vyšla<br />

ojedinelá kniha Dejiny Uhorska a Slováci<br />

o histórii, ale pritom pútavo a vysoko profesionálne<br />

napísaná, odkrývajúca skryté,<br />

či skôr málo, či vôbec neznáme súvislosti<br />

dejín, a to doslova od začiatku až po zánik<br />

uhorského štátneho útvaru. Ako máloktorí<br />

autori, Ivan Mrva a Vladimír Segeš prijali<br />

na milosť rád templárov<br />

(s. 34), ale chýba mi<br />

ich úloha v rámci prítomnosti<br />

v Uhorsku,<br />

známom od praveku<br />

ťažbou farebných<br />

a drahých kovov.<br />

Teda mi chýba aj<br />

spomenutie Mestského<br />

a banského<br />

práva mesta Bana (Banskej Štiavnice)<br />

z roku 1238. Veď už Frankovia vrátili<br />

Svätoplukovi „moravský poklad“, keď ho<br />

poslali proti Svantovítovmu povstaniu.<br />

Striebro bolo základom bohatstva Uhorského<br />

kráľovstva. Už Štefan I. začal raziť<br />

strieborné mince. Aj na reprodukovanej<br />

pečati Zlatej buly z roku 1222 (s. 42) pri hlave<br />

kráľa Ondreja II. sú zobrazené symboly<br />

zlata a striebra, teda slniečko a mesiačik.<br />

Aj byzantská misia mala nielen politicko-<br />

-kultúrne poslanie, ale aj úlohu sprostredkovania<br />

drahých kovov pre Byzanciu, ktorá<br />

stratila arabskou expanziou egyptské<br />

bane, čo dokazuje úcta k sv. Klimentovi,<br />

patrónovi baníkov, ktorého ostatky boli<br />

protagonistami misie prinesené na naše<br />

územie.<br />

Nemecký a rímsky cisár Žigmund Luxemburský<br />

si uvedomoval význam územia<br />

s erbovým znakom trojvršia s dvojkrížom.<br />

Aj prvý uhorský panovník Štefan I. je vyobrazený<br />

s takýmto erbom. Už z listinného<br />

materiálu z počiatku 13. storočia sme informovaní,<br />

koľko striebra dostával panovník<br />

len z povestnej (striebornej) Bane, dnešnej<br />

Banskej Štiavnice. V štvrtej artikule jej<br />

mestského a banského práva sa spomínajú<br />

púte do Santiaga de Compostela, Ríma<br />

a „kráľovstva za morom“ a sprievodcami<br />

tam nebol nik iný ako templári. Najstarší<br />

známy banícky znak – kladivko a želiezko<br />

– je vyobrazený na pečati richtára mesta<br />

Bana z roku 1275! Autori spomenuli<br />

na strane 137 banícke povstanie z rokov<br />

15<strong>25</strong> a 15<strong>26</strong>, ale pozabudli na Uhorský<br />

mediarsky podnik, ktorý vývozom medi<br />

financoval nielen nákupy viedenského<br />

dvora, ale najmä bojové aktivity voči<br />

osmanským Turkom. V tomto podniku,<br />

najväčšom vo vtedajšom svete,<br />

sa po prvýkrát v strednej<br />

Európe používalo podvojné<br />

účtovníctvo. Následne sa<br />

už baníctvo spomína len<br />

na strane 362 s tým, že sa<br />

konštatuje jeho úpadok<br />

v 19. storočí. Ale nie<br />

je spomenuté banské<br />

a povrchové mapovanie,<br />

banícke, hutnícke a lesnícke školstvo,<br />

uvedomelé pestovanie lesa a banská a hutnícka<br />

výroba, ktoré vyvrcholili v založení<br />

Banskej akadémie. Tam je aj <strong>centrum</strong> rozvoja<br />

vysokoškolskej vzdelanosti v Uhorsku,<br />

jeho priemyselný rozvoj a prepojenie<br />

s ostatnou Európou.<br />

Napriek týmto výhradám pokladám knihu<br />

za ojedinelé historické dielo posledných<br />

rokov napísané sviežim jazykom a aj, povedzme,<br />

s novým, aktuálnym slovenským<br />

pomenovaním niektorých prameňov a ich<br />

autorov. Čo platilo pred 30 rokmi, a čo sa<br />

pokladalo za smerodajné až nemenné,<br />

dnes už neplatí. Pribúdajú nové informácie,<br />

a tak sa zákonite menia pohľady na<br />

historický vývoj. Ten stredoveký, novoveký,<br />

ale aj na obdobie 19. storočia a prvých<br />

rokov 20. storočia, a to s vysokou dávkou<br />

objektivity aj pri obzvlášť citlivých témach<br />

národného obrodenia, Matice slovenskej,<br />

ale aj politického diania v tomto období,<br />

ľudskej zloby a aj nevedomosti samých<br />

Slovákov voči Slovákom, čo autori doslova<br />

s bravúrou zvládli. Opätovne pripomínam<br />

kulantný, ľahko plynúci jazyk celého textu.<br />

Kniha je doplnená veľmi dobrým výberom<br />

ilustračných reprodukcií, ktoré niekde<br />

tvoria priam výtvarný fenomén kvalitne<br />

vytlačený na kriedovom papieri.<br />

A čosi na záver: v čase akútneho nedostatku<br />

adekvátne napísaných učebníc, ktoré<br />

by vyjadrovali súčasný stav poznania<br />

našich dejín, vyšlo ojedinelé a aj krásne<br />

dielo, za čo treba poďakovať obom autorom<br />

a tímu vydavateľstva Perfekt! Veď text knihy<br />

by sa mohol stať základom moderného<br />

učebnicového projektu.<br />

Milan Augustín<br />

S históriou súvisí aj ďalšia novinka z vydavateľstva<br />

Perfekt Na písme zostalo –<br />

dokumenty Veľkej Moravy. Ide o vydanie<br />

historických dokumentov z čias Veľkej<br />

Moravy v reprezentatívnej, esteticky<br />

pôsobivej až vznešenej podobe. Kniha<br />

vychádza pri príležitosti 1150. výročia<br />

príchodu Konštantína a Metoda na naše<br />

územie. Zároveň je pripomienkou poprednej<br />

osobnosti vo výskume dejín jazyka<br />

a jeho vývinu Eugena Paulinyho (1912 –<br />

1983) – sto rokov od jeho narodenia uplynie<br />

13. decembra. Písomné pamiatky sú<br />

predstavené na stranách, ktoré farebným<br />

tónovaním žltej a zlatej evokujú patinu<br />

času, v historickom, náboženskom a kultúrnom<br />

kontexte; sú uvádzané v staroslovienčine,<br />

neraz i v latinčine, a v preklade<br />

do súčasnej slovenčiny. Kniha je nasmerovaná<br />

k širokej kultúrnej verejnosti, no<br />

pritom nič nestráca zo svojho odborného<br />

rozmeru. Keďže rok 2013 je spojený s jubileom<br />

príchodu solúnskych vierozvestov,<br />

ešte sa k tejto pozoruhodnej publikácii<br />

v Knižnej revue vrátime podrobnejšou<br />

prezentáciou.<br />

Radoslav Matejov<br />

revue8 knižná revue <strong>25</strong>-<strong>26</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />

knižná

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!