2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

ESEJ
ské) často oboje zjednocujú a prevracajú
naruby – obyčajné stáva sa neobvyklým
a neobvyklé obyčajným. Connor Tempest,
jeden z ústredných protagonistov série
Justina Sompera Vampiráti (Vydavateľstvo
Slovart), v najnovšom zväzku Ríša noci bez
pohnutia svalu na tvári s istotou vyskočí
na stôl a postaví sa zoči-voči protivníkovi,
ktorého vo chvíľke zlikviduje. Ibaže cesta
k sestre Grace, stojacej v spore na opačnej
strane barikády, je veľmi dlhá. Súrodenci
sú totiž deťmi vampíra, pud ich tlačí k chuti
po krvi a zabíjaní. Výnimočnosť teda nie
je iba darom, ale aj prekliatím – už od čias
Herakla, tu a tam posadnutého zúrivosťou.
Hrdina bojuje nielen s netvormi, ale najmä
o to, aby sa sám
netvorom nestal.
Connor ako syn
vampíra je hrdinom
a stelesnením
obdivu. Ako
vampír by sa stal
bytosťou, ktorú
budeme v dôsledku
hrozby, vanúcej
z prekročenia
hranice inakosti,
zo všetkých síl
zaháňať čo najďalej
od seba. Miera
znášania odlišnosti je naplniteľná rýchlo.
Vo svete nastorako deklarovanej inakosti
ľahkosť prekračovania a prekročiteľnosti
hraníc, najmä tých neprekročiteľných, desí.
Vnímatelia fikcie sa preto boja nielen
o hrdinov, ale aj hrdinov. Nevypočítateľní,
zúriví, vytláčajú iných na vedľajšiu koľaj.
Preto sa väčšina autorov spomenutých
v článku ocitla v zátvorkách. Populárna
literatúra má stále nie príliš ďaleko k anonymite.
Vesmírny Mark Stone, jeho český
klon JFK (John Francis Kovář), Pán Tragáčik.
Série sa menia na tzv. zdieľané svety,
otvorené ľubovoľnému počtu autorov a prepojené
postavou hrdinu/hrdinky. Značkou
populárnej literatúry ako tovaru je totiž,
na rozdiel od mainstreamu, hrdina, nie
autor. Zaujímavý prípad šírenia popularity
hrdinami poskytuje cyklus Traja pátrači.
Jeho pôvodný názov znel Alfred Hitchcock
a Traja pátrači (SPN – Mladé letá). Legendárny
režisér bol väčšinou čitateľov
pôvodne považovaný buď za autora, alebo
za hlavného hrdinu, v každom prípade, bol
pútač. Trojica chalanov by pred päťdesiatimi
rokmi nezaujala. S uvädaním slávy
(mimorománovej – zrejme preto Hitchcock
ochotne súhlasil s takouto formou prezentácie,
reklama sprvoti pôsobila obojsmerne)
sa však reálne jestvujúca osoba, figurujúca
vo fiktívnom deji ako takmer nečinná postava,
neúprosnou logikou „zásluh“ príbehu
dostáva do úzadia pred „skutočnými“,
aktívnymi hrdinami.
Na hranici seriálového hrdinstva sa nachádzajú
antihrdinovia. Zombík Marvin
Slováka Dušana D. Fabiana (Ži a nenechaj
žiť) či v Poľsku a v Čechách obľúbená postava
Andrzeja Pilipiuka Jakub Vandrovec.
Dedo z dediny na hraniciach s Ukrajinou
páchne ako desiatky rokov neprané ponožky,
samohonku pije aj vo sne a je schopný
ju vypáliť hoci aj zo železobetónu. Je však
exorcistom,
prepadáva
nemeckých
turistov
(najmä tých
s hnedšou
minulosťou),
bojuje
s múmiou
V. I. Lenina,
v šope zmajstruje
atómovú
bombu.
V rámci
využitia grotesky
a hyperboly tu hrozí prechod
k antipódu hrdinstva – šašovi a bláznovi,
ktorý však tvorí kategóriu mimo rámca
tohto textu.
Tak či onak, o tom, že skutočne (literárne)
žijeme v čase hrdinov, svedčí aj názov
prvej antológie slovenskej fantasy
(Čas hrdinov, Artis Omnis 2012,
ed. Martin Králik, Alexandra Pavelková),
obsahujúcej medziiným
príbehy viacerých už spomenutých
postáv. Teda hrdinovia sú, zdá
sa, takmer všadeprítomní. V nás
i mimo nás. Aj,
ako sme sa už
viackrát zmienili,
spôsobom
hrozivým.
Hranice strachu
z NICH
v posledných
rokoch samozrejme
riadne
rozochvievajú
pr otagon isti
upírskych ság.
Upírske denníky
(Vydavateľstvo Fragment) L. J. Smithovej
a desiatky iných diel zdanlivo popierajú
vyššie zmienené výroky o boji ústredných
postáv s netvormi v sebe – do okamihu, kým
si neuvedomíme, že aj v týchto príbehoch
je hlavnou hrdinkou ona, dievča, človek na
ceste k upírovi ako skúške hraníc odlišnosti
a schopnosti
prispôsobovať
sa navzájom.
Ak Gabriel,
Kaitlyn a iní
telepati v sérii
Temné vízie
(Vydavateľstvo
Fragment) od
už spomenutej
L. J. Smithovej
bojujú proti
moci šialenstva
rozpútanej temným
pánom Zetesom v dušiach zotročených,
opäť narážame na nevyhnutnosť medzí. Pod
povrchom zábavnosti totiž populárna literatúra
ustanovuje svet stále a odznova ako
obývateľné miesto. Problémy sa odľahčujú
prevedením do roviny okamžitosti riešenia.
Iluzívne, isteže. V podobe moderného novomýtu
ako „receptu správania sa a konania“,
prijateľného pre masy a prijímaného zväčša
skôr podvedome. Hrdinovia a hrdinky
ostávajú s nami. Prekračovaním limitov (za
nás a pre nás) chránia svet pred chaosom.
Aby ostával bezpečný v známych rámcoch.
Azda aj opakovateľný a reprodukovateľný
ako príbeh, ktorý sa vyplatí žiť napriek
rozmanitým protivenstvám.
Miloš Ferko
no a čo vám teraz poviem, to šok je priatelia –
a to že sám Chuck Norris by chcel byť ako ja…
knižná
revue súťaž
(Stanislav Kalman)
Knižky, ktorých obálky nájdete
na tejto dvojstrane, sa môžu
stať vianočným darčekom pre
vašich blízkych. Okrem šiestich
titulov, ktoré sa spomínajú v texte, sme
zaradili do súťaže aj dva ďalšie: V zajatí
snov (Vydavateľstvo Fragment) od Lisy
McMannovej a 5. diel série Nesmrteľní od
Alyson Noël – Hviezda noci z Vydavateľstva
Slovart. Stačí, ak do kupónu FANTASY
vpíšete názov konkrétnej knihy a pošlete
nám ho do redakcie.
Kupón nájdete na strane 48
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY
SLOVENSKO
www.litcentrum.sk 25-26 / 2012 knižná revue
knižná
revue 29