24.11.2014 Views

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

ESEJ<br />

nejedno náboženstvo dôležitý, no chápať<br />

náboženské ciele len cez tento aspekt by<br />

bolo obmedzujúce a priúzke. Nech je, ako<br />

je, s Moodyho zisteniami som sa prvýkrát<br />

stretol v druhej polovici 80. rokov, v čase<br />

finišujúceho socializmu, keď sa podobné<br />

záležitosti v oficiálnom obehu nemohli vyskytnúť<br />

(slávny Život po živote vyšiel u nás<br />

v roku 1992). Asi na šiestich stranách písaných<br />

mechanickým strojom s hustým riadkovaním<br />

bol do jednotlivých etáp rozštruktúrovaný<br />

zážitok klinickej smrti. Ohromilo<br />

ma to. Stránky boli možno štvrtou kópiou<br />

…lebo sme tu v hmote<br />

držaní násilím viery<br />

a tak to cítia iní<br />

cez stáročia lebo<br />

každý je väzňom<br />

svojho osudu<br />

…a predsa<br />

je Boh na dosah<br />

keď žiť znamená<br />

všetko strácať<br />

a zomrieť je len<br />

návrat<br />

(kópie v dnešnom význame<br />

neexistovali, používal sa kopirák,<br />

čo chcelo od čítajúcich<br />

neraz dávku fantázie, aby si<br />

domysleli skutočné písmenká),<br />

ale aj tak boli obchytané<br />

a ešte aj odo mňa text rýchlo<br />

putoval k ďalším. Taká to<br />

bola vzácnosť! Až ma pochytila mladícka<br />

chuť dobrodružstvo klinickej smrti si vyskúšať…<br />

Nestalo sa! O to s väčším prekvapením<br />

som čítal v knihe Na hranici života<br />

a smrti, ako sa ku klinickej smrti „prepracoval“<br />

sám Moody. Kniha je totiž biografiou,<br />

zachytáva pozitívne aj negatívne míľniky<br />

osobnej cesty, výskumné výzvy, objavovanie<br />

duše, ale aj neprajnosť, rozpadávajúce<br />

sa manželstvo i pokus o samovraždu…<br />

Životopisné rozprávanie tak môžu prijať aj<br />

tí, ktorí jednoducho „ducharinu“ v hustejšej<br />

konzistencii nemusia. Zdanlivo by to mohlo<br />

platiť aj o druhej spomenutej knižke Čo<br />

nás čaká po smrti, pretože autorka Migene<br />

González-Wipplerová vidí paralely medzi<br />

exaktnosťou a astrálnym<br />

svetom, teda svetom našich<br />

myslí. Podľa nej veda už prišla<br />

na to, že myseľ existuje mimo<br />

mozgu a vedomia a je nezničiteľná.<br />

Vyplýva to z prvého<br />

termodynamického zákona<br />

o zachovaní energie, keďže<br />

myseľ je elektromagnetické pole… Dokonca<br />

tu nájdeme aj paralely s kvantovou fyzikou,<br />

teóriou superstrún a čierne diery sú<br />

na základe toho, že umierajúci sa dostávajú<br />

do záhadného tunela, azda brány do astrálneho<br />

sveta. Tieto divoké premostenia<br />

sú možné vďaka veľmi zjednodušujúcej akceptácii<br />

tých najzložitejších výziev fyziky,<br />

čím sa dostávajú na stupeň síce peknej, no<br />

nijako vedecky zásadnejšej ilustrácie. Hoci<br />

autorka podnikla ďalšiu z ciest za hranice<br />

toho, čo vieme, zostáva život po smrti stále<br />

otvorenou témou. Táto otvorenosť dovoľuje<br />

množstvo prístupov, tak nečudo, že hypnoterapeut<br />

Michael Newton v knihe Putovanie<br />

duší ju reflektuje po svojom. Postupuje<br />

cez jednotlivé prípady svojich pacientov<br />

a uvádza prepis rozhovorov z hypnóz. Zoradil<br />

ich tak, že čitateľ nachádza „model<br />

večného sveta, v ktorom žijú naše duše“ od<br />

úmrtia až, povedzme, po výber nového tela.<br />

Uznávam, že nejedného čitateľa v ťažkej životnej<br />

situácii môže autor povzbudiť, jeho<br />

vízia je úžasná, a možno aj presvedčiť. Tento<br />

typ duchovnej literatúry nepovažujem za<br />

referenčný, ale terapeutický.<br />

Jedno z rozšírených riešení Fermiho<br />

paradoxu sa odvoláva na<br />

nepísaný zákon evolúcie:<br />

inteligentný život sa nakoniec<br />

vyhubí sám. Azda preto<br />

k nám nedoletela ešte žiadna<br />

mimozemská kozmická<br />

loď a žiaden signál (okrem<br />

známeho, ale neovereného<br />

a označeného Wow! v roku 1977)… No čo<br />

nie je reálne, ešte neznamená, že nie je!<br />

Máme predsa beletriu a v rámci nej fantastiku,<br />

na ktorú pôsobia podobné ťaživo<br />

globálne úvahy sťa inšpiratívny hnoj.<br />

Všetci dobre poznáme jeden<br />

z kľúčových motívov sci-fi,<br />

inváziu. Táto literatúra celý<br />

Fermiho paradox dávno<br />

zmietla priam orkánovým<br />

šmahom zo stola toľkými<br />

scenármi mimozemských okupácií, stretov<br />

a bojov s ľudstvom, až sa divím, že tu<br />

ešte vôbec sme. Ale vážne. Nech už je invázia<br />

variovaná nespočetnými spôsobmi,<br />

klasikou zostane navždy Vojna svetov<br />

Bolesť je vodopádom<br />

začiatkov po<br />

prvú a poslednú<br />

slzu nad nami…<br />

H. G. Wellsa (Vydavateľstvo<br />

Spolku slovenských spisovateľov).<br />

Keďže vznikla pred vyše<br />

sto rokmi, vhodne ukazuje<br />

to, čo sme vedeli vtedy a čo<br />

dnes, a aj to, že vždy zostáva<br />

dosť toho, čo nevieme, aj keď<br />

sme presvedčení, že už vieme<br />

takmer všetko. Našu planétu prepadnú<br />

Marťania vystreľovaní z dela na Marse, no<br />

nie je to rozkošné? Z hľadiska vtedajších<br />

poznatkov to bol celkom zaujímavý koncept,<br />

veď len rok pred pôvodným vydaním<br />

sformuloval Ciolkovskij základnú raketovú<br />

rovnicu, čím raketová éra v odvážnych<br />

plienkach vstúpila na scénu histórie. Wellsovi<br />

Marťania však o Ciolkovskom ani<br />

o raketovom pohone ešte nevedeli… Vojna<br />

svetov je dnes čítaním textu prekrytého patinou<br />

veľkého beťára času. Kdeže sú doby<br />

džentlmenov, ktorí po vzhliadnutí krátera<br />

a žeravej marťanskej kapsule odbehnú domov<br />

a dožičia si pokojné anglické raňajky?<br />

Odstup robí svoje a cez dnešný zorný<br />

uhol sa hrôzy razom menia na okúzľujúce<br />

epizódky. Autor napríklad takto opisuje<br />

útočiaci votrelecký stroj: „Dokážete si predstaviť<br />

stolček na dojenie, ako sa kníše a dupoce<br />

po zemi? Tak to na mňa pôsobilo pri tých<br />

krátkych zábleskoch. Ale namiesto stolčeka<br />

na dojenie si predstavte obrovský mechanický<br />

stroj na trojnohom stojane.“ Keďže dnes už<br />

definitívne nepatríme medzi modelových<br />

čitateľov týchto riadkov, obávam sa, že skôr<br />

si každý z nás predstaví stroj s tromi nohami<br />

ako stolček na dojenie…<br />

Diela sci-fi starnú asi najrýchlejšie zo<br />

všetkých žánrov, no stále sa nájde niekto,<br />

kto múzu fantastiky pokúša svojimi rafinovanými<br />

nápadmi. A rovnako, ako to<br />

robil Wells vo Vojne svetov, robí to aj iný<br />

Wells dnes. Dan Wells prináša postapokalyptický<br />

triler z roku 2076 pre mládež<br />

s názvom Potomkovia (Ikar), kde aplikoval<br />

spomínaný nepísaný zákon evolúcie na<br />

nás, veď sme inteligentná rasa! Bežne síce<br />

romány pre mládež nečítam, no tento ma<br />

zaujal názvom smrtiaceho vírusu, ktorý<br />

takmer vyhladí ľudstvo. Keďže<br />

vírus RM znie ako moje<br />

iniciály, ihneď som sa s ním<br />

čitateľsky stotožnil. Škoda,<br />

nebol hlavnou postavou, no<br />

mal zato iniciačný vplyv na<br />

všetky postavy, a tým aj na dianie. Z toho<br />

vyplýva druhá škoda, lebo vírus RM nemal<br />

nikto z ľudí rád, pretože ho vypustili<br />

potomkovia, vraždiace bytosti vytvorené<br />

ľuďmi, aby s ľuďmi urobili to, na čo ich stvorili:<br />

vyvraždili. A z toho následne vyplýva<br />

aj tretia škoda pre vírus RM, lebo sa ho<br />

rozhodla poraziť šestnásťročná Američanka<br />

Kira. Nemusím snáď pokračovať: Kira je<br />

hrdinka a vírus býva spravidla v knihách<br />

iba preto, aby si na ňom nakoniec niekto<br />

prihrial hrdinskú polievočku. Táto vízia<br />

budúcnosti s utopickými prvkami, keď nás<br />

zostane zopár tisíc, nesie v sebe dramatizmus<br />

a osudovosť, príťažlivé to prvky každého<br />

rozprávania nielen pre tínedžerov.<br />

knižná<br />

revue súťaž<br />

A tu sa môj výlet za poznaním<br />

a nepoznaním končí. Ak vás náhodou<br />

zaujala niektorá z knižiek,<br />

pošlite kupón ČO VIEME? zo strany 48 a do<br />

Vianoc sa vám ju budeme snažiť poslať.<br />

V texte sú použité verše z básnickej zbierky<br />

Stanislava Hábera Po rebríku do neba<br />

(Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov).<br />

Radoslav Matejov<br />

Kupón nájdete na strane 48<br />

ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />

SLOVENSKO<br />

www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>25</strong>-<strong>26</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />

knižná<br />

revue 21

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!