2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
ESEJ<br />
nejedno náboženstvo dôležitý, no chápať<br />
náboženské ciele len cez tento aspekt by<br />
bolo obmedzujúce a priúzke. Nech je, ako<br />
je, s Moodyho zisteniami som sa prvýkrát<br />
stretol v druhej polovici 80. rokov, v čase<br />
finišujúceho socializmu, keď sa podobné<br />
záležitosti v oficiálnom obehu nemohli vyskytnúť<br />
(slávny Život po živote vyšiel u nás<br />
v roku 1992). Asi na šiestich stranách písaných<br />
mechanickým strojom s hustým riadkovaním<br />
bol do jednotlivých etáp rozštruktúrovaný<br />
zážitok klinickej smrti. Ohromilo<br />
ma to. Stránky boli možno štvrtou kópiou<br />
…lebo sme tu v hmote<br />
držaní násilím viery<br />
a tak to cítia iní<br />
cez stáročia lebo<br />
každý je väzňom<br />
svojho osudu<br />
…a predsa<br />
je Boh na dosah<br />
keď žiť znamená<br />
všetko strácať<br />
a zomrieť je len<br />
návrat<br />
(kópie v dnešnom význame<br />
neexistovali, používal sa kopirák,<br />
čo chcelo od čítajúcich<br />
neraz dávku fantázie, aby si<br />
domysleli skutočné písmenká),<br />
ale aj tak boli obchytané<br />
a ešte aj odo mňa text rýchlo<br />
putoval k ďalším. Taká to<br />
bola vzácnosť! Až ma pochytila mladícka<br />
chuť dobrodružstvo klinickej smrti si vyskúšať…<br />
Nestalo sa! O to s väčším prekvapením<br />
som čítal v knihe Na hranici života<br />
a smrti, ako sa ku klinickej smrti „prepracoval“<br />
sám Moody. Kniha je totiž biografiou,<br />
zachytáva pozitívne aj negatívne míľniky<br />
osobnej cesty, výskumné výzvy, objavovanie<br />
duše, ale aj neprajnosť, rozpadávajúce<br />
sa manželstvo i pokus o samovraždu…<br />
Životopisné rozprávanie tak môžu prijať aj<br />
tí, ktorí jednoducho „ducharinu“ v hustejšej<br />
konzistencii nemusia. Zdanlivo by to mohlo<br />
platiť aj o druhej spomenutej knižke Čo<br />
nás čaká po smrti, pretože autorka Migene<br />
González-Wipplerová vidí paralely medzi<br />
exaktnosťou a astrálnym<br />
svetom, teda svetom našich<br />
myslí. Podľa nej veda už prišla<br />
na to, že myseľ existuje mimo<br />
mozgu a vedomia a je nezničiteľná.<br />
Vyplýva to z prvého<br />
termodynamického zákona<br />
o zachovaní energie, keďže<br />
myseľ je elektromagnetické pole… Dokonca<br />
tu nájdeme aj paralely s kvantovou fyzikou,<br />
teóriou superstrún a čierne diery sú<br />
na základe toho, že umierajúci sa dostávajú<br />
do záhadného tunela, azda brány do astrálneho<br />
sveta. Tieto divoké premostenia<br />
sú možné vďaka veľmi zjednodušujúcej akceptácii<br />
tých najzložitejších výziev fyziky,<br />
čím sa dostávajú na stupeň síce peknej, no<br />
nijako vedecky zásadnejšej ilustrácie. Hoci<br />
autorka podnikla ďalšiu z ciest za hranice<br />
toho, čo vieme, zostáva život po smrti stále<br />
otvorenou témou. Táto otvorenosť dovoľuje<br />
množstvo prístupov, tak nečudo, že hypnoterapeut<br />
Michael Newton v knihe Putovanie<br />
duší ju reflektuje po svojom. Postupuje<br />
cez jednotlivé prípady svojich pacientov<br />
a uvádza prepis rozhovorov z hypnóz. Zoradil<br />
ich tak, že čitateľ nachádza „model<br />
večného sveta, v ktorom žijú naše duše“ od<br />
úmrtia až, povedzme, po výber nového tela.<br />
Uznávam, že nejedného čitateľa v ťažkej životnej<br />
situácii môže autor povzbudiť, jeho<br />
vízia je úžasná, a možno aj presvedčiť. Tento<br />
typ duchovnej literatúry nepovažujem za<br />
referenčný, ale terapeutický.<br />
Jedno z rozšírených riešení Fermiho<br />
paradoxu sa odvoláva na<br />
nepísaný zákon evolúcie:<br />
inteligentný život sa nakoniec<br />
vyhubí sám. Azda preto<br />
k nám nedoletela ešte žiadna<br />
mimozemská kozmická<br />
loď a žiaden signál (okrem<br />
známeho, ale neovereného<br />
a označeného Wow! v roku 1977)… No čo<br />
nie je reálne, ešte neznamená, že nie je!<br />
Máme predsa beletriu a v rámci nej fantastiku,<br />
na ktorú pôsobia podobné ťaživo<br />
globálne úvahy sťa inšpiratívny hnoj.<br />
Všetci dobre poznáme jeden<br />
z kľúčových motívov sci-fi,<br />
inváziu. Táto literatúra celý<br />
Fermiho paradox dávno<br />
zmietla priam orkánovým<br />
šmahom zo stola toľkými<br />
scenármi mimozemských okupácií, stretov<br />
a bojov s ľudstvom, až sa divím, že tu<br />
ešte vôbec sme. Ale vážne. Nech už je invázia<br />
variovaná nespočetnými spôsobmi,<br />
klasikou zostane navždy Vojna svetov<br />
Bolesť je vodopádom<br />
začiatkov po<br />
prvú a poslednú<br />
slzu nad nami…<br />
H. G. Wellsa (Vydavateľstvo<br />
Spolku slovenských spisovateľov).<br />
Keďže vznikla pred vyše<br />
sto rokmi, vhodne ukazuje<br />
to, čo sme vedeli vtedy a čo<br />
dnes, a aj to, že vždy zostáva<br />
dosť toho, čo nevieme, aj keď<br />
sme presvedčení, že už vieme<br />
takmer všetko. Našu planétu prepadnú<br />
Marťania vystreľovaní z dela na Marse, no<br />
nie je to rozkošné? Z hľadiska vtedajších<br />
poznatkov to bol celkom zaujímavý koncept,<br />
veď len rok pred pôvodným vydaním<br />
sformuloval Ciolkovskij základnú raketovú<br />
rovnicu, čím raketová éra v odvážnych<br />
plienkach vstúpila na scénu histórie. Wellsovi<br />
Marťania však o Ciolkovskom ani<br />
o raketovom pohone ešte nevedeli… Vojna<br />
svetov je dnes čítaním textu prekrytého patinou<br />
veľkého beťára času. Kdeže sú doby<br />
džentlmenov, ktorí po vzhliadnutí krátera<br />
a žeravej marťanskej kapsule odbehnú domov<br />
a dožičia si pokojné anglické raňajky?<br />
Odstup robí svoje a cez dnešný zorný<br />
uhol sa hrôzy razom menia na okúzľujúce<br />
epizódky. Autor napríklad takto opisuje<br />
útočiaci votrelecký stroj: „Dokážete si predstaviť<br />
stolček na dojenie, ako sa kníše a dupoce<br />
po zemi? Tak to na mňa pôsobilo pri tých<br />
krátkych zábleskoch. Ale namiesto stolčeka<br />
na dojenie si predstavte obrovský mechanický<br />
stroj na trojnohom stojane.“ Keďže dnes už<br />
definitívne nepatríme medzi modelových<br />
čitateľov týchto riadkov, obávam sa, že skôr<br />
si každý z nás predstaví stroj s tromi nohami<br />
ako stolček na dojenie…<br />
Diela sci-fi starnú asi najrýchlejšie zo<br />
všetkých žánrov, no stále sa nájde niekto,<br />
kto múzu fantastiky pokúša svojimi rafinovanými<br />
nápadmi. A rovnako, ako to<br />
robil Wells vo Vojne svetov, robí to aj iný<br />
Wells dnes. Dan Wells prináša postapokalyptický<br />
triler z roku 2076 pre mládež<br />
s názvom Potomkovia (Ikar), kde aplikoval<br />
spomínaný nepísaný zákon evolúcie na<br />
nás, veď sme inteligentná rasa! Bežne síce<br />
romány pre mládež nečítam, no tento ma<br />
zaujal názvom smrtiaceho vírusu, ktorý<br />
takmer vyhladí ľudstvo. Keďže<br />
vírus RM znie ako moje<br />
iniciály, ihneď som sa s ním<br />
čitateľsky stotožnil. Škoda,<br />
nebol hlavnou postavou, no<br />
mal zato iniciačný vplyv na<br />
všetky postavy, a tým aj na dianie. Z toho<br />
vyplýva druhá škoda, lebo vírus RM nemal<br />
nikto z ľudí rád, pretože ho vypustili<br />
potomkovia, vraždiace bytosti vytvorené<br />
ľuďmi, aby s ľuďmi urobili to, na čo ich stvorili:<br />
vyvraždili. A z toho následne vyplýva<br />
aj tretia škoda pre vírus RM, lebo sa ho<br />
rozhodla poraziť šestnásťročná Američanka<br />
Kira. Nemusím snáď pokračovať: Kira je<br />
hrdinka a vírus býva spravidla v knihách<br />
iba preto, aby si na ňom nakoniec niekto<br />
prihrial hrdinskú polievočku. Táto vízia<br />
budúcnosti s utopickými prvkami, keď nás<br />
zostane zopár tisíc, nesie v sebe dramatizmus<br />
a osudovosť, príťažlivé to prvky každého<br />
rozprávania nielen pre tínedžerov.<br />
knižná<br />
revue súťaž<br />
A tu sa môj výlet za poznaním<br />
a nepoznaním končí. Ak vás náhodou<br />
zaujala niektorá z knižiek,<br />
pošlite kupón ČO VIEME? zo strany 48 a do<br />
Vianoc sa vám ju budeme snažiť poslať.<br />
V texte sú použité verše z básnickej zbierky<br />
Stanislava Hábera Po rebríku do neba<br />
(Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov).<br />
Radoslav Matejov<br />
Kupón nájdete na strane 48<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
www.lit<strong>centrum</strong>.sk <strong>25</strong>-<strong>26</strong> / <strong>2012</strong> knižná revue<br />
knižná<br />
revue 21
Change language