2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

AKTUALITY
PRIESTOR MEDZI SLOVAMI
V útulnej atmosfére kaviarničky v bratislavskom
Artfore sa v pondelok 26. novembra
uskutočnilo tretie vystúpenie štipendistov
Vyšehradského fondu, ktorí strávili v Bratislave
tri mesiace na tvorivom pobyte. Róbert
Gál prečítal ukážku z čerstvo napísaného
textu svojej budúcej knihy, Viktor Horváth
úryvok z románu Veľká zrážka, Marek
Debnár skrátenú verziu eseje o filozofii, flanérii
a tvorbe a Hubert Klimko-Dobrzaniecki
predstavil esej o susedstve, spolužití a rozchodoch.
Pri tejto príležitosti sme položili
niekoľko otázok poľskému spisovateľovi Hubertovi
Klimkovi-Dobrzanieckému.
V posledný novembrový štvrtok mali čitatelia
možnosť stretnúť sa v bratislavskom
kníhkupectve Artforum s maďarským
spisovateľom Györgym Spiróom pri príležitosti
uvedenia jeho románu Jarná výstava
v preklade Magdy Takáčovej (recenziu
sme uverejnili v KR č. 22). Rudolf Chmel
sa zhostil úlohy domáceho pána a Spiróa
charakterizoval ako autora s vyhraneným
názorom na strednú Európu a Maďarsko. Aj
v románe Jarná výstava sa ukázal ako autor
stredoeurópskeho typu, pretože využíva
všetky prostriedky, ktoré ponúka mentalita
tohto priestoru, ako deheroizovanie sveta,
pohľad na veľké dejinné udalosti zdola, a aj
pri opise v podstate tragických udalostí brilantne
narába s humorom a iróniou. Zora
Bútorová sa na prezentácii knihy predstavila
v dvojjedinej úlohe, jednak ako dcéra prekladateľky,
a jednak ako recenzentka románu,
ktorý vrelo odporúča, pretože cezeň môžeme
pochopiť aj zmýšľanie slovenskej spoločnosti
v 50. rokoch minulého storočia.
Margit Garajszki
Ako sa vám páčilo v Bratislave? Čo vám
dal tento štipendijný pobyt?
Pobyt v Bratislave mi v prvom rade poskytol
možnosť bližšie spoznať mesto a ľudí. Som
šťastný, že som tu mohol byť a písať. Dúfam,
že moja práca prinesie ovocie v podobe publikovanej
knižky.
V októbri ste v Krakove krstili svoju
prvú knihu pre deti nazvanú Bangsi.
Je o ľadovom medvedíkovi, ktorý sa
pohybuje po nekonečných pláňach za
polárnym kruhom, na ktorých stratí
mamu, ale aj nájde skvelých kamarátov,
pomôže im poraziť trolla, preveľmi
smúti a nakoniec mamu nájde a ostane
tam, kde sa cíti najlepšie...
Bangsi znamená po islandsky macko. V knihe
som chcel sprostredkovať pocit veľkého
priestranstva, šíreho neba, voľných plání. Lebo
keď sa rozpráva príbeh neveľkým počtom slov,
vtedy možno cítiť aj priestor medzi nimi. A o to
mi šlo. Navyše som chcel v deťoch a v ich rodičoch
prebudiť záujem o sever – sú to nezvyčajné
končiny, hotová baňa príbehov. Pretože
tam je príroda taká, a nie iná, aj čas beží inak
a inakšie sa ukladajú vrásky na čele...
Ste básnik, prozaik, scenárista a najnovšie
aj autor detskej knihy. Na čom
v tomto období pracujete?
Na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV
predstavili v novembri ojedinelé diela
Zvonka Taneskeho z Fakulty cudzích jazykov
Univerzity v Skopje Jednota mnohohlasnosti
a Macedónsko-slovenské
komparatívne rozhľady, dve podnetné
publikácie o macedónsko-slovenských literárnych
a kultúrnych vzťahoch. Prezentáciu
moderoval Ján Jankovič, duchovný
mentor tohto prvého výlučne na slovakistiku
orientovaného macedónskeho vedca
a prekladateľa. Ten okrem iného konštatoval,
že pre málopočetné národy a ich literatúry
je veľmi dôležitý vzájomný dialóg,
osobitne v prípade Macedónska, s ktorým
máme podobné kultúry a osudy. Riaditeľka
macedónskeho Literárneho ústavu Maja Jakimovska-Tošićova
pripomenula aj kľúčové
projekty zamerané na výskum stredovekých
kláštorných rukopisov a listín, prekladov
Biblie viažucich sa na tradíciu, a výskum
kultúrneho dedičstva sv. Cyrila a Metoda
a jeho nasledovníkov v macedónskych kláštoroch,
napríklad v Ochride.
Momentálne pracujem na materiáli, ktorý
som písal počas tohto štipendia, ale vydanie
mojej prvej knihy pre deti sa pre mňa stalo
veľmi silným impulzom a asi pripravím ešte
jednu knihu pre najmenších čitateľov. Myslím
si, že nie je dôležité, pre koho sa píše, pokiaľ
ide o vekové rozpätie, ide najmä o to, aby bola
knižka dobre a zaujímavo napísaná. A vety
môžu byť dlhé či krátke, dôležité je, aby boli
zrozumiteľné.
Ina Martinová
Hubert Klimko-Dobrzaniecki
pochádza z južného Sliezska, nedávno
sa usadil vo Viedni, no predtým
prežil desať rokov na Islande, kde
študoval islandskú filológiu a vydal
po islandsky napísanú zbierku básní.
Je aj autorom poviedok a dlhších
próz, z ktorých Uspávanka pre obesenca
vyjde v blízkej budúcnosti vo
vydavateľstve Artforum. Jeho prózy
boli preložené do viacerých jazykov,
okrem slovenčiny aj do taliančiny,
francúzštiny, nemčiny, nórčiny, srbčiny
a bulharčiny.
JARNÁ VÝSTAVA PODOBNOSTI VEĽTRH NON-FICTION
14. medzinárodný veľtrh intelektuálnej literatúry
v moskovskom Dome umelca poskytol
na prelome novembra a decembra priestor 300
vydavateľom nielen z Ruska a Nemecka, ktoré
bolo hlavným hosťom, ale aj z Belgicka, Veľkej
Británie, Izraela, USA, Japonska, Českej republiky...
Podujatie sa sústreďuje takmer výlučne na
non-fiction – na súčasnú literatúru faktu, dokument,
literárnu kritiku či memoáre. Dovedna sa
v rámci veľtrhu konalo viac ako 150 stretnutí
s autormi a vydavateľmi. Moskovskému publiku
sa predstavili napríklad nositeľka japonskej
literárnej ceny Hiromi Kawakami s dielom
Medvedí boh, Nemecko vystúpilo s projektom
Hannah Arendt – Viera v ľudskosť, spoločný
rusko-švajčiarsky projekt Swiss Made v Rossii
priblížil preklady švajčiarskej literatúry do
ruštiny. Po prvý raz sa rozsiahla pozornosť
venovala aj detskej literatúre a ilustrácii. Záujemcom
o ruskú literatúru je určená publikácia
Tamizdat, ktorá prináša informácie o všetkých
knihách zakázaných v niekdajšom ZSSR v rokoch
1921 – 1984.
Dušan D. Kerný
SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY
www.litcentrum.sk
25-26 / 2012 knižná revue
knižná
revue 5