2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
2012 / Ä. 25-26 - Literárne informaÄné centrum
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ROZHOVOR<br />
Večné posolstvo<br />
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY<br />
SLOVENSKO<br />
Slovo pred slovom by sme mohli nazvať<br />
aj súčasnou poetickou interpretáciou<br />
Proglasu. Čo vás inšpirovalo k tomu, aby<br />
ste čerpali poklady z 9. storočia a priblížili<br />
ich aj tým najmenším čitateľom?<br />
S Proglasom som sa zoznámil dávno a už vtedy<br />
ma zaujalo jeho naliehavo formulované posolstvo.<br />
Spájajú sa v ňom dve veľké témy: téma človeka<br />
ako tvora, ktorého ľudskosť – schopnosť myslieť<br />
a slobodne konať – je založená v jazyku, a téma<br />
Božského horizontu jazyka, vo vzťahu ku ktorému<br />
naše hovorenie nadobúda duchovný a etický<br />
význam. Ak som spočiatku váhal, či sa do toho<br />
pustím, bolo to z dvoch dôvodov. Trocha som<br />
sa bál, aby som neskĺzol do pohodlných klišé,<br />
tradičnej oslavy našej slovanskej hrdosti spojenej<br />
s akýmsi historickým náboženským podtónom.<br />
Pochyboval som i o tom, či dokážem ťažký starobylý<br />
text pretlmočiť do súčasného jazyka tak, aby<br />
oslovil deti a ich rodičov. Text, ktorý sa napokon<br />
zrodil, je skôr ponukou na dialóg medzi rodičmi<br />
a deťmi. Bez dialógu budú asi mnohé časti detskému<br />
čitateľovi neprístupné.<br />
Bez ktorých slov si neviete predstaviť váš<br />
deň?<br />
Svoj deň začínam v tichu. Slová používame rýchlo<br />
a mechanicky, preto na našom jazyku ľahko<br />
strácajú svoju závažnosť. Aby sa opäť naplnili<br />
významom, potrebujú sa vracať do ticha čírej pozornosti.<br />
Potrebujeme sa sústrediť na tajomstvo,<br />
ktoré sa nám deje v zázraku bytia. Potrebujeme<br />
stíchnuť, aby pred nás svet znova vystúpil vo<br />
svojej nezredukovanej veľkosti tak, ako ho vidia<br />
deti, skôr než vyslovia prvé slovo. Z toho tichého<br />
úžasu sa rodí zmysel všetkých našich slov. „Keď<br />
sa neobrátite a nebudete ako deti, nevstúpite do<br />
Božieho kráľovstva,“ hovorí Ježiš v evanjeliách.<br />
Obrátiť sa k dieťaťu znamená obrátiť sa do ticha<br />
pred slovami. Deň si viem predstaviť bez slov,<br />
neviem si ho však predstaviť bez ticha.<br />
V knihe nájdeme krásne myšlienky nielen<br />
o medziľudských vzťahoch a komunikácii,<br />
ale aj o trvalých hodnotách. Akým<br />
spôsobom sa vy ako kňaz pozeráte na<br />
lásku v kontexte súčasného zrýchleného<br />
životného tempa?<br />
Láska je to, čo ma ako ateistického mladíka<br />
priviedlo k Bohu. Prežíval som existenciálne<br />
vákuum: život nemá zmysel. Skúsenosť zamilovanosti<br />
ma zaskočila. Zrazu mi bolo jasné, že<br />
ak sa pýtam na zmysel života, tak iba hľadám<br />
lásku. Ak by láska naozaj existovala, nie ako<br />
Daniel Pastirčák (1959) vyštudoval<br />
teológiu na Evanjelickej<br />
bohosloveckej fakulte v Bratislave<br />
a od roku 1989 pôsobí ako kazateľ<br />
Cirkvi bratskej. Duchovné<br />
videnie sveta pretavuje aj do svojej<br />
poézie a kníh pre deti. K básnickým<br />
zbierkam Tehilim (1997)<br />
a Kristus v Bruseli (2004) tento<br />
rok pribudla kniha V (Artforum)<br />
a básnická interpretácia Proglasu<br />
Slovo pred slovom – Proglas<br />
pre deti a ich rodičov (Literárne<br />
informačné <strong>centrum</strong>), ktorá je už<br />
dostupná aj ako e-kniha. Priblíži<br />
ju krátky rozhovor i recenzia.<br />
krátky prelud, ale ako skutočnosť zakladajúca<br />
celé bytie, život by mal v každom okamihu nekonečný<br />
zmysel. Oslovený láskou som prvýkrát<br />
zatúžil po večnosti. Kým som bol ateista, nič mi<br />
nepripadalo absurdnejšie ako túžba veriacich<br />
ľudí po večnosti. Veď žiť večne v tom prázdnom,<br />
nudnom, relatívnom svete by znamenalo ocitnúť<br />
sa v pekle. A zrazu som v láske objavil stav<br />
bytia, ktorému už nechýba nič, iba večnosť. Ako<br />
to krásne vyjadril filozof Paul Ri coeur: „Milovať<br />
znamená objaviť v tom druhom večnú bytosť.“<br />
Nuž, žiadny život nie je taký rýchly, aby ho nezranila<br />
láska. Ak srdce zasiahnuté láskou zbabelo<br />
neunikne do cynizmu, začne sa v ňom prebúdzať<br />
zabudnutá večnosť.<br />
Foto Peter Procházka<br />
Od počiatku tu bolo a jeho sila pretrváva, spája myšlienky a napĺňa<br />
ich zmyslom, bez neho by ste nečítali ani tieto riadky. Slovo. Mení<br />
sa aj podľa toho, s kým vstupujeme do komunikačnej interakcie.<br />
Básnik a kazateľ Daniel Pastirčák sa rozhodol v knižke Slovo pred<br />
slovom – Proglas pre deti a ich rodičov (Literárne informačné<br />
<strong>centrum</strong>) osloviť práve tých najmenších. Čerpá z Proglasu, no textu<br />
z 9. storočia dáva súčasnú podobu. Báseň zastupujúca dedičstvo<br />
minulosti mu ponúka východisko na rozvedenie témy v aktualizovanej<br />
podobe od súčasného básnika. V knihe nájdete vždy dva<br />
texty zrkadlovo uložené, odlišné dátumom vzniku, ale zhodujúce sa<br />
v tematike a stretávajúce sa v pointe a zmysle vypovedaného. Dieťa<br />
vníma básnikovo zainteresovanie sa do problémov cez plurál my,<br />
a tak vylučuje moment násilného didaktizovania. Rozprávanie vo<br />
veršoch sa stáva pútavým a pre dieťa aj náučným, poukazujúc na<br />
rebríček životných hodnôt.<br />
Pastirčák upozorňuje na bipolárnosť sveta, na hlas krásy, ale aj<br />
bolesti. Ústredným pojmom v jeho interpretácii Proglasu je komunikácia<br />
a v nej ako najdôležitejší komponent porozumenie. Nezabúda<br />
však ani na kolobeh života a kladie si zásadné<br />
otázky pri rozpoznávaní kontrastných vecí. Čo je<br />
pravda a čo klam? Odpovede nachádza v samom<br />
Bohu: „Čo vo mne je len dym a kde oheň praská?<br />
/ Ktorá tvár je moja a čo je len maska? / Nuž ako<br />
sa mám stať tým, kým ozaj som? / Len v Bohu sa<br />
stretám s vlastným obrazom.“ Autor vo veršoch<br />
vyzdvihuje individualizmus, upozorňuje však aj<br />
na egoizmus, ktorý sa dá prekonať iba láskou:<br />
„Nepriateľ vo vnútri klame nebezpečne, / všetko pominie, len láska trvá<br />
večne. / Unáša nás márnosť svojím mútnym prúdom. / Láska nás však<br />
počká pred posledným súdom.“<br />
Daniel Pastirčák dokázal pútavo priblížiť najstarší text slovenskej<br />
literatúry súčasnému čitateľovi a upozorniť na morálne hodnoty, pominuteľnosť<br />
hmotných vecí, na márnosť a nepodstatnosť toho, čo sa<br />
javí ako podstatné. Pripomenul nám to najdôležitejšie: „Ty a ja a Láska,<br />
to jedno jediné, / Láska, tá zostáva, ostatné zahynie.“<br />
Pripravila Alexandra Pechová<br />
revue44 knižná revue <strong>25</strong>-<strong>26</strong> / <strong>2012</strong> www.lit<strong>centrum</strong>.sk<br />
knižná<br />
revue
Change language