2012 / č. 25-26 - Literárne informačné centrum

RECENZIE
ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY
SLOVENSKO
premôcť BALVAN
Ján Buzássy
Neužitočný strom
Levoča, Modrý Peter 2012
S podtitulom Päťdesiatdva
literárnych
i neliterárnych
úvah vydalo levočské
vydavateľstvo
Modrý Peter súbor
textov, ktoré Ján
Buzássy písal týždeň
čo týždeň pre
periodikum SME.
Neužitočný strom
začína žiť svojím
vlastným knižným životom, čím Buzássyho
zamyslenia vyznievajú osobitejšie. V jednom
z nich, v pristavení sa nad knihou básní
Františka Andraščíka, čítame: „Nepíšem tu
recenziu knižky, ktorú vydal Modrý Peter v Levoči.
Píšem o tom, ako som človeka pochopil
až ku koncu jeho života, a kniha, ktorá tu leží,
mi hýbe svedomím.“ Ani ja sa tu nepokúšam
o „obyčajnú“ recenziu Buzássyho knihy – je
v nej až príliš veľa sentencií, ktoré si vynucujú
prístup buzássyovský, snahu pochopiť
človeka: človeka-Buzássyho a človeka-každého
z nás. Neviem s určitosťou povedať, čo
je ťažšie, a či sa to dá vôbec od seba oddeliť.
Na rovine povrchnej hádam dá; Buzássy je
básnik, a teda pochopením jeho Ja je empatické
vnímanie slov, ktorými komentuje
seba ako tvorcu, literatúru ako svet, ktorý
spoluvytvára, a čitateľa, pre ktorého píše.
Na rovine hĺbok je to oveľa ťažšie: Buzássyho
myšlienky tnú do živého, cítime, že má
pravdu, ale vďaka strohosti priestoru, ktorý
mu bol v čase písania konkrétneho stĺpčeka
poskytnutý, len tušíme, čo všetko sa môže
skrývať za myšlienkami, vyjadrenými jazykom
intelektuála. Buzássyho sentencie
sú filozofické. Sú síce miesta, kde hovorí
priamo, bez obalu, kde si ťažká na dnešný
svet, priam kričí pravdu, ale sú to miesta
zriedkavé; akoby vedel, že hlupák jeho slová
aj tak nikdy čítať nebude. Buzássyho texty
sú pre vnímavých inteligentných ľudí. Vie
dokonca odhadnúť aj ten správny moment,
keď má so svojím prejavom skončiť a nechať
hovoriť iných. Ako napríklad Vajanského:
„Dobré zaucho v pravý čas má divotvornú moc.“
Buzássy dáva tých zaúch viac. Jeho kniha
je múdroslovná, ale nie je vyplakávaním
starca nad súčasným svetom. Jeho slovo
je hlasom viery v zmysel kultúrneho bytia
človeka: „Lebo kultúra je balvan, ktorý sa chce
skotúľať z kopca, ale my ho musíme zase tlačiť
hore.“ Súbor úvah Jána Buzássyho je takýmto
činom ovplyvnený text od textu. Aj v časoch
skepsy sa hlási k známemu Hronského dialógu:
„Je ti dobre, brat Budkáčik? / Najlepšie,
brat Dubkáčik.“ Lebo plakať nemá zmysel.
Sizyfos neplače, ale koná.
Peter Mráz
VZDOROVAŤ
ÚZKOSTI Z BYTIA
Ivan Kadlečík
Iskra v studenej pahrebe
Bratislava, KK Bagala
a literárny klub.sk 2012
Autor dal svojej
najnovšej knižke,
ktorá vyšla
ako tretí zväzok
edície Literárne
soirée, podtitul Besedy
a besednice.
Iskra v studenej
pahrebe sa voľne
člení na dve časti
oddelené dlhším
rozhovorom,
v ktorom Ivan Kadlečík odpovedá na rôznorodé
otázky Ľuboša Juríka. Na začiatku
knihy je rozhovor s Ľudovítom Petraškom
najmä o vzťahu autor a politická situácia;
v závere je multitematický rozhovor-
-debata, beseda s Alexandrom Baloghom
predovšetkým o literatúre a o žičlivom i nežičlivom
historickom čase.
V knihe nájdeme besedy a besednice, ale
i novinárske stĺpčeky o aktuálnych problémoch,
pôsobivé eseje, reflexie, reminiscencie
či impresie. Najmä tam, kde sa Kadlečík
zahĺbi do úvah a spomínaní, je prítomná
obdivuhodná rozhľadenosť v humanitných
sférach života, ale aj dôraznosť pri súdoch
o politickom dianí. Takmer v každom texte
sa kríži lyrika s epikou, objavia sa aj verše
(haiku) a množstvo sentencií, čo je pre tohto
autora typické: „Bytie bez včerajška a zajtrajška
sa stane iba akýmsi živočíšnym vegetovaním
bez sebareflexie.“ Práve sentenciami
spravidla ukončuje jednotlivé útvary, v ktorých
často nájdeme aj jemný sujet, úryvky
z korešpondencie, citáty z kníh a množstvo
mien osobností a osôb, ktoré dotvárali a dotvárajú
historický i osobný čas Ivana Kadlečíka.
Autor nás sprevádza prítomnosťou,
ale aj obdobím pre neho vysoko neprajným,
časom normalizácie, dokonca načrie aj do
dávnejšej minulosti: „Bol som nežiaduci autor,
nepriateľ socialistického zriadenia.“ Umožní
nám nahliadnuť do svojich „tajných“ polemických
názorov na skutočnosť, ktorá sa
niekedy nesprávne interpretuje. Usiluje sa
veci a javy hodnotiť na základe relativity
času, ale najmä pomocou fenoménu lásky
ku všetkým a ku všetkému, čo si ju zaslúži
a potrebuje: „…len ľudskou láskou naplnená
vec trvá…“
Hoci mnohé texty knihy boli už publikované,
hodno si ich prečítať v takejto súhrnnej
podobe ešte raz – pre múdrosť a obhajobu
dobra: „Žijeme v otrockých okovách, obkľúčení
spleťou lží a presýtenej ľahostajnosti, mocenského
egocentrizmu, chamtivého a vulgárneho materializmu.“
Ivan Kadlečík nám opäť pripravil
zaujímavé a hodnotné čítanie, pri ktorom sa
budeme mať nad čím zamýšľať. A môžeme sa
aj pokochať v príťažlivej obálke knihy s ilustráciou
Rudolfa Sikoru a s fotografiou Ivana
Kadlečíka od Petra Procházku.
Gabriela Rakúsová
Harmónia
v mnohorakosti
Jazykoveda v pohybe
Bratislava, Univerzita
Komenského 2012
Editorka Alena Bohunická
Publikácia,
akou je zborník,
sa vyznačuje
mnohorakosťou
(príspevkov),
ale aj jednotou
a harmóniou.
Táto harmónia
je v prípade publikácie
Jazykoveda
v pohybe
dosiahnutá jednotným
zámerom: príspevky sú venované
jubilujúcim jazykovedcom Katedry slovenského
jazyka FF UK v Bratislave, prof. Dolníkovi
a doc. Orgoňovej. Na druhej strane
34 príspevkov zjednocuje dynamickosť lingvistického
bádania, ktorú zastrešuje už
názov publikácie.
Editorka zborníka vytvorila z rozmanitosti
päť tematických okruhov, pričom prvý zjednocuje
interpretačno-reflexívny charakter
v súvislosti s umeleckou literatúrou (I. Pospíšil,
J. Zambor, V. Mikula). Záujem o opis
a teóriu jazyka zjednotil príspevky s prienikom
do foneticko-fonologického bádania
(J. Sabol, O. Uličný a i.), lexikologického,
morfologického, štylistického či frazeolo-
revue6 knižná revue 25-26 / 2012 www.litcentrum.sk
knižná