2012 / Ä. 25-26 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

More documents

Recommendations

Info

VYCHÁDZA Vianočné mystérium Nórskeho spisovateľa Josteina Gaardera preslávil román o dejinách filozofie pre mládež Sofiin svet. V slovenčine vyšli aj jeho knihy Mystérium pasiansu a Vita Brevis. Vianočné mystérium ponúka príbeh Vianoc na dotyku starozákonnej a novozákonnej tradície, na priesečníku minulosti spred dvoch tisíc rokov a súčasnosti, na pozadí dnešnej európskej civilizácie a dramatických udalostí v Svätej zemi. Sledujeme paralelný príbeh dvoch detských hrdinov: Joachima, ktorý nájde v kníhkupectve čarovný adventný kalendár, a Elisabety, ktorej príbeh je napísaný na tajomných lístočkoch v okienkach adventného kalendára. Elisabet sa pred Vianocami stratila mame v obchodnom dome, lebo zbadala jahniatko a rozbehla sa za ním. Vydala sa na cestu priestorom i časom, do Betlehema, kde sa práve narodil malý Ježiš. ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY SLOVENSKO 7. decembra Joachim až do neskorého popoludnia rozmýšľal o tom, ako černošský kráľ Gašpar čakal v Dánsku na loďku s Elisabetou, anjelom Efirielom a Jozuom. Ako mohol vedieť, že prídu? Žeby sa anjel Efiriel niekedy dávno s núbijským kráľom dohodol, že sa stretnú presne tu v roku 1699? Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tu stretli celkom náhodne. „To bude jeden z nás,“ povedal anjel, len čo zbadal muža s tmavou pleťou. Všetko sa to začalo tým, že jahniatko zrazu vyskočilo z kopy plyšových zvieratiek a vzalo nohy na plecia krížom cez obchodný dom, lebo ho už nebavilo počúvať rozhovory zákazníkov a protivné drnčanie desiatok pokladníc. Elisabet možno ani nemala pôvodne ísť s nimi do Betlehema, ale čo ak anjel v lese vedel, že jahniatko za ním určite pribehne? Vtom si Joachim spomenul na bielovlasého kníhkupca. Ten mu predsa vravel, že podľa neho ten kalendár vyzerá tak, akoby ho niekto vyrobil ručne, a s tým Joachim súhlasil. Kalendár vyzeral, akoby ho niekto vystrihol a zlepil doma v kuchyni. Určite ho nevyrobili v továrni. Také tenučké lístočky s dlhými príbehmi môžu byť iba v podomácky zhotovenom kalendári. Ak ten kalendár vyrobil Johannes, určite pomenoval dievča v príbehu podľa Elisabety na obrázku vo výklade kníhkupectva. Prečo to asi urobil? Vari zhotovil záhadný adventný kalendár len preto, aby ho odložil v kníhkupectve, a pritom netušil, kam sa kalendár dostane? Večer, keď sa už Joachim zberal spať, všetky tie otvorené dvierka zase pozatváral, aby sa dôkladne prizrel veľkému obrázku. A zase sa to stalo. Tentoraz s jedným z troch mudrcov, ktorí kľačali pri Ježiškových jasličkách. Mal tmavú pleť ako černošský kráľ Gašpar – a toto si Joachim doteraz vôbec nevšimol! Nevedel ani zrátať, koľkokrát sa pozeral na tento zázračný adventný kalendár, a pritom ani raz nespozoroval, že by jeden z mudrcov mal tmavú pleť. Prečo to nezbadal skôr? Žeby bol kalendár vymaľovaný zázračnými farbami, ktoré sa ustavične menia? Alebo bolo na tom obrázku toľko rozličných vecí, že ich Joachim nepostrehol všetky na jeden raz? Opäť si uvedomil, že obrázok bol každý deň zreteľnejší. Prv ako zhasol, posledný raz sa ešte pozrel na anjelov a pastierov v betlehemskej krajine, na Jozefa a Máriu, mudrcov z východu a Ježiška. Pomyslel si, že musí byť zvláštne ocitnúť sa v Betleheme akurát vtedy, keď sa narodil Ježiš. Elisabet bola práve na ceste tam a Joachim sa istým spôsobom zúčastňoval na jej putovaní. Keď sa na druhé ráno prebudil, otvoril siedme okienko a zbadal obrázok ovce, ako sa pasie na tráve niekde pod vysokými hradbami. Vytiahol poskladaný papierik a začítal sa do príbehu. Štvrtá ovca Sprievod pútnikov vyrazil na cestu zeleným ostrovom. Najprv šli štyri ovce a za nimi kráčali Jozue, Gašpar, Efiriel a Elisabet. Prechádzali okolo mesta pri rieke s úzkymi uličkami a nízkymi domcami. Na jeho okraji sa týčil kamenný kostol so štvorhrannou vežou. „To je dóm v Odense,“ poučil ich Efiriel. „Pomenovali ho po kráľovi – svätom Knutovi, ktorého tu zavraždili v roku 1086.“ Elisabet ukázala prstom Efirielovi na zápästie, kde sa trblietali perly a zlato. „Koľko je na tých anjelských hodinkách?“ „Ukazujú rok 1537 po narodení Krista. Už je vynájdená kníhtlač a od tohto roku sa Biblia vydáva vo všetkých jazykoch sveta, aby mohli o Ježišovi čítať všetci. Predtým sa knihy prepisovali ručne, a tak mohli Bibliu čítať iba kňazi. Veľa ľudí však stále nevedelo čítať. Takže práve v tomto čase sa rozhodlo, že všetci budú chodiť do školy.“ Vtom udrel pastier Jozue palicou do zeme: „Do Betlehema! Do Betlehema!“ Putovali návršiami, z ktorých mali dobrý výhľad na celý ostrov Fyn. V diaľke občas zazreli kone zapriahnuté do pluhu alebo voly, ktoré ťahali po ceste povoz. „Nie je to tu taká rovina,“ volala Elisabet v behu. „Ale stále sme ešte v Dánsku, však?“ Anjel prikývol: „Iste, a Dáni sú nesmierne pyšní na takéto kopčeky. Pritom nie sme vyššie ako sto metrov nad morom. Tie vŕšky tam dolu vľavo, to sú Fynské Alpy. Jeden kopček zase nazývajú Himmelbjerget, čo znamená Nebeský vrch. My v nebi sme to vždy pokladali za trošku zveličené.“ Sprievod pútnikov sa zastavil a Gašpar sa opäť zamiešal do rozhovoru: „Je dôležité, aby sme sa vedeli tešiť aj z toho mála, čo máme. Nech by sme vlastnili čo ako málo, vždy je to viac, ako keby sme nemali nič.“ Elisabet sa pristavila, aby si premyslela, čo tým chce Gašpar povedať: revue16 knižná revue 25-26 / 2012 www.litcentrum.sk knižná
VYCHÁDZA „Keby bola zemeguľa guľatá ako lopta, nemohol by sa na nej týčiť jediný vrch. V tom prípade by i hŕba skál bola rovnako zaujímavá ako alpské štíty. Keby bola jediná, tak určite. A keby bola zemeguľa rovnako malá ako Mesiac, nikto by sa nesťažoval, že nebola stvorená trošku väčšia.“ Gašpar jej položil dlaň na hlavu. „Svätá pravda. Aj keby Zem nebola väčšia od hráška, bola by stále rovnako veľkou záhadou. Veď predsa – odkiaľ sa ten hrášok vzal? Aj ten by koniec koncov musel byť stvorený Bohom. Stvoriť hrášok predsa nie je o nič ľahšie, ako stvoriť celú slnečnú sústavu. A už vôbec si nemyslím, že by si to vyžadovalo menej námahy, skôr naopak.“ Posledné slová pripadali Elisabete trocha zveličené. Veď keby zemeguľa nebola väčšia ako hrášok, nebolo by na nej miesto ani pre Adama a Evu. Vyzeralo to, akoby sa mudrc začal obávať, že Elisabet začne protestovať. A aby tomu zabránil, ešte raz si vzal slovo: „Aj keby bola na nebi jediná hviezdička, vzbudzovala by táto jediná hviezda rovnaký obdiv ako všetky ostatné hviezdy dokopy. Keď je totiž niečoho priveľa, človek to takmer prestane vnímať, je ako slepý. A tak sa niekedy stane, že chodíme pod hviezdnou oblohou, oslepení žiarou tisícov hviezd, a nevidíme svit ani jedinej.“ To je pravda, pomyslela si Elisabet. Často hľadela na hviezdnu oblohu, hoci nerozoznávala nijakú určitú hviezdu. Elisabete sa zamarilo, akoby Gašpar čakal, že mu niekto zatlieska za tie jeho múdre slová. Pre istotu teda zatlieskala. A vtedy sa pridali aj ostatní. „No, no,“ odkašlal si Gašpar. „Veď som dokopy nič také nepovedal.“ A akoby sám pre seba dodal: „Hoci to bolo nekonečne viac ako nič.“ Pútnici sa pohli smerom k malému mestečku pri úzkom prielive. Kým sa Elisabet stihla spýtať, ako sa dostanú cez prieliv, vykročil Jozue k loďke priviazanej pri brehu. V loďke sedel mladý muž a na udicu lovil ryby. Keď zbadal anjela Efiriela, pustil ju do mora a padol tvárou na dno člna. „Neboj sa,“ prihovoril sa mu Efiriel. „Putujeme do Svätej zeme, kde sa narodil Ježiš. Mohol by si nás previezť?“ „Amen,“ odvetil prievozník. „Amen, amen…“ Anjel vedel, že jeho odpoveď znamená áno. Štyri ovce a všetci ostatní zo sprievodu nastúpili do loďky. Prievozník pri veslovaní nespúšťal oči z anjela Efiriela. Ustavične naňho civel. Zrejme videl po prvý raz naozajstného anjela. Dokonca ani černošskému kráľovi Gašparovi nevenoval jediný pohľad. Elisabet zhodnotila situáciu: Keby s nimi nebol anjel, prievozník by určite upriamil pozornosť i na černošského kráľa. A keby s nimi nebol ani on, azda by sa pozeral na ňu. Zdalo sa jej trošku neférové, že to na svete takto chodí. Práve vo chvíli, keď Joachim dočítal, čo bolo na lístku, do izby vošla mama. Rýchlo chcel skrkvať papierik, ale mama hneď pochopila, že niečo pred ňou schováva: „Čo to máš v ruke?“ „Nič,“ povedal, „iba vzduch.“ „Môžem sa pozrieť?“ Joachim však zvieral dlaň s pokrkvaným lístkom tak mocne, až mu zbeleli hánky. „Je to vianočný darček.“ Akoby to slovo ‚vianočný darček‘ bolo zázračné. Mame sa tvár vzápätí pretiahla do širokého úsmevu: „Pre mňa?“ Joachim prikývol, veď to bolo presne tak. „Tak to sa radšej nepozriem,“ povedala mama. „Tuším je to celkom maličký darček.“ „Je nekonečne väčší ako nič,“ odvetil Joachim. Joachimovi zišlo na um, aké je čudné, že všetko, čo súvisí s Vianocami, má takú osobitú príchuť. Akoby Vianoce boli tou najtajomnejšou vecou na svete. V jednom sa však mama mýlila. Vianočný darček, čo držal v dlani, určite nebol malý. Kniha v preklade Milana Žitného s farebnými ilustráciami Vladimíra Krála vychádza vo vydavateľstve Artforum. SLOVENSKO ZAHRANIČIE ANOTÁCIE ĽUDIA A KNIHY KRÁLI MI BOLI NAJBLIŽŠÍ Vlado Král (nar. 1974) je ilustrátor, scénický výtvarník a grafický dizajnér. Spolu s manželkou Martinou Matlovičovou-Královou, takisto výtvarníčkou, žije a tvorí v Doľanoch. Ilustroval aj knihy Kristíny Vulganovej Astík a Obík a Jána Uličianskeho Analfabeta Negramotná. Čo ti pri tvorbe týchto ilustrácií prinášalo najväčšiu radosť? Ilustrácie ku knihe Vianočné mystérium boli pre mňa príležitosťou ponoriť sa do sveta stredovekých knižných iluminácií, ktoré boli hlavným inšpiračným zdrojom. Zároveň som zistil, aké náročné je pre výtvarníka „poznačeného“ akademickým výtvarným výcvikom napodobniť anatomické nepresnosti a nelogické perspektívy gotických majstrov. Celkom by ma zaujímalo, ako dlho trvalo zhotovenie knižnej iluminácie v stredoveku, a či mníchov a pisárov v kláštorných knižniciach tiež poháňal termín vydania knihy. Z ilustrácií ma najviac bavilo hľadať podobizne troch kráľov z východu. Zo všetkých postáv v knihe mi boli najbližší. Mal si ako chlapec tiež adventný kalendár? Nemal, ale na Vianoce som sa tešil aj bez neho. Čo pre teba znamená adventný čas dnes? Advent je pre mňa obdobím spomaľovania tempa, dokončovania alebo ignorovania pracovných povinností a postupného pokojného dojazdu do vytúženého prístavu, ktorým je vianočný stromček, štedrovečerný stôl a pohovka pred televízorom... Ako vyzerá Štedrý deň a vianočná výzdoba vo výtvarníckej rodine? Myslím, že naše rituály na Štedrý deň sú rovnaké alebo veľmi podobné ako u väčšiny ľudí. Stromček máme umelý, lebo nám je ľúto živého, moja manželka má mániu v nakupovaní vianočných ozdôb a napriek tomu, že je výtvarníčka, vôbec pri tom nedbá na jednotnú vizuálnu koncepciu výzdoby. Na večeru mávame oblátky s medom, kapustnicu, nakoniec zemiakový šalát a rybie filé. www.litcentrum.sk 25-26 / 2012 knižná revue knižná revue 17
Page 1 and 2: Dvojtýždenník o nových knihách
Page 3 and 4: AKTUALITY / DIÁR GRANTOVÝ PROGRAM
Page 5 and 6: AKTUALITY PRIESTOR MEDZI SLOVAMI V
Page 7 and 8: RECENZIE gického diskurzu. Funkčn
Page 9 and 10: TÉMA KNIHA PLNÁ LÁSKY Tamara Her
Page 11 and 12: VYCHÁDZA Po vypuknutí Povstania s
Page 13 and 14: VYCHÁDZA PODSTATA RIEKY Miroslav B
Page 15: RECENZIE Búranie detstva Jan Pavel
Page 19 and 20: TÉMA Modlitby pre súčasnosť Mod
Page 21 and 22: ESEJ nejedno náboženstvo dôleži
Page 23 and 24: TÉMA aj vtipné povery, predpovede
Page 25 and 26: TÉMA Čaro kvetov Kvety vždy doda
Page 27 and 28: TÉMA Z rozprávky do rozprávky Je
Page 29 and 30: ESEJ ské) často oboje zjednocujú
Page 31 and 32: www.litcentrum.sk KNIHY V PREDAJI B
Page 33 and 34: KNIHY V PREDAJI 32+48 s. Viaz. Štv
Page 35 and 36: KNIHY V PREDAJI DVOŘÁK, Pavel a k
Page 37 and 38: knižná ROZHOVORY Silvia Koscelans
Page 39 and 40: knižná ANKETA Martin Kellenberger
Page 41 and 42: WEB VÝNIMOČNÁ PENTALÓGIA Píšu
Page 43 and 44: knižná OSUDY DRAMATICKÝ PRÍBEH
Page 45 and 46: knižná ROZHOVOR NEMÁM RADA TIETO
Page 47 and 48: ROZHOVOR Kyrie eleison je starokres

2012 / Ä. 25-26 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?

2012 / Ä. 25-26 - LiterÃ¡rne informaÄnÃ© centrum