1D Špeciálna pedagogika - predmet, cieľ a úlohy ... - teologia.iskra.sk

D – špeciálna pedagogika
Profesionálnu orientáciu z hľadiska jej umiestnenia v procese profesijného vývinu zaraďujeme do
predprofesionálnej prípravy – obdobie, počas ktorého žiak navštevuje špeciálne ZŠ alebo pomocnú školu.
Úlohou je poskytnúť žiakom základné poznatky, školské spôsobilosti, zručnosti a návyky, a tiež ich
profesionálne orientovať, aby napriek evidentnej psychickej, biologickej či sociálnej nezrelosti boli schopní
voliť si relatívne najprimeranejšie povolanie.
Druhou, nadväzujúcou etapou je profesionálna príprava. Uskutočňuje sa najmä v SOU alebo OU, tiež na
špec. Stredných školách. Jej úlohou je poskytnúť komplexné predpoklady na uplatnenie sa v zvolenom
prostredí. Ide o rozšírenie všeobecnovzdelávacích poznatkov, o poskytnutie potrebných teoretickoodborných
poznatkov zo zvolenej profesie, o osvojenie profesionálnych pohybov, úkonov a operácií
potrebných pre praktický výkon povolania spojených s návykmi a postojmi.
Ďalšou etapou je profesionálna adjustácia. Nasleduje tesne po ukončení profesionálnej prípravy a nástupu
do zamestnania. Je veľmi dôležitým obdobím, lebo absolvent začína 1-krát relatívne samostatne pracovať,
bez školského zázemia. Ak nezvládne začlenenie do práce, jeho zlyhanie sa môže spojiť so sociálnym
zlyhaním či inými negatívnymi sprievodnými javmi.
Záverečnou etapou profesionálneho vývinu je profesionálna integrácia, v rámci ktorej sa pracovník stáva
súčasťou pracovného kolektívu, tento akceptuje a tiež je ním akceptovaný. Zdokonaľuje sa v profesii, jeho
pracovná výkonnosť stúpa až po dosiahnutie kulminačného bodu, po ktorom v dôsledku veku pracovná
výkonnosť pomaly klesá.
Uplatnenie sa postihnutého v podmienkach trhového hospodárstva predpokladá veľmi dobré zvládnutie
všetkých etáp profesijného vývinu, ale najmä profesijnú orientáciu.
V rámci sociálneho systému vystupujú v procese profesionálnej orientácie 2 základné komponenty:
jednotlivec a inštitúcia. Základom fungovania procesu je jedinec, ktorý má záujem o určitú profesiu.
Rovnako je potrebná inštitúcia, v ktorej sa môže sa dané povolanie pripraviť. Každá inštitúcia si na
profesionálnu prípravu kladie množstvo požiadaviek. Na ich splnenie musí mať jedinec určité predpoklady
– dispozície. Inštitúcia ich potom hodnotí v rámci poznávacích aktivít, kým jedinec svoje predpoklady dáva
do vzťahu k požiadavkám v rámci sebahodnotenia. Výsledky hodnotenia i sebahodnotenia potom výrazne
ovplyvňujú rozhodovací proces, výsledkom ktorého je voľba povolania.
Voľba povolania bude relatívne úspešná, ak väčšina komponentov je v súlade. Požiadavky sú spravidla
formulované a určené v tzv. profesiogramoch, ktoré naznačujú školské vedomosti, psychické predpoklady,
somatické požiadavky. Z npožiadaviek vychádza vonkajšia motivácia usilujúca sa vzbudiť záujem a úsilie
pripravovať sa v danom povolaní.
Oproti objektívnym požiadavkám sú subjektívne danosti jedinca – preddeterminujú rozhodovací proces. Ide
o záujem a želanie jedinca z hľadiska možnosti uskutočniť reálny a ireálny variant, z hľadiska trvanlivosti
trvalý a nestály – meniaci, z hľadiska zameranosti na jednu profesiu alebo na viacero variant a pod.
Ďalším faktorom sú predstavy jedinca o budúcom povolaní. Výstižnosť a ich súlad so skutočnosťou tiež
môžu mať rôznu formu. Dôležitú úlohu tu zohrávajú profesionálne informácie, ktoré umožňujú získať
reálnejšie predstavy o budúcom povolaní.
Profesionálna orientácia sa u postihnutých zvyčajne realizuje v týchto formách:
a/ v rámci ŠP diagnosticky (zisťovanie profesionálnych záujmov a želaní, individuálnych dispozícií žiaka pre
profesiu,...)
b/ v rámci výchovného pôsobenia v informatívnej zložke (poskytovaním info o profesii), vo formatívnej
zložke (viesť žiaka k reálnemu sebahodnoteniu vo vzťahu k požiadavkám vyplývajúcim zo želanej profesie).
10