1D Špeciálna pedagogika - predmet, cieľ a úlohy ... - teologia.iskra.sk

D – špeciálna pedagogika
Označenie objektov starostlivosti
- je v rôznych štátoch rôznorodé a nie je jednotné ani u nás. Najčastejšie sa používajú termíny postihnutý,
defektný, invalidný jedinec, pričom sú tieto termíny rezortne podmienené.
Školstvo používa termín postihnutý, sociálny rezort invalidný jedinec a zdravotníctvo defektný či zdravotne
postihnutý človek. Súhrnným označením je termín mládež vyžadujúca špeciálnu starostlivosť.
Defekt (z lat. decectus = chyba, porucha, nedostatok). Ide o nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže
mať orgánovú alebo funkčnú formu a vyskytuje sa v psychickej, senzorickej alebo somatickej oblasti.
Dôsledkom defektu jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Defekt je spravidla relatívne ireparabilný
(nenapraviteľný). Synonymum defektu je termín postihnutie, ktorý sa používa v škole pre údajné
pejoratívne chápanie termínu defekt.
Chyba – miernejšia odchýlka od normy než defekt.
Porucha (narušenie) – odchýlka od normy s reparabilným (nepravideľným) charakterom. Sem patria
napr. poruchy učenia, správania, narušenie komunikačnej schopnosti a i.
Anomália (z gréc. a=ne; nomos – zákon, pravidlo) – relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v
oblasti somatickej či psychickej alebo kombinácii, ale nepovažuje sa za patologický stav.
V ŠP podmienkach sa v poslednom období používa nový termín – „osoby so špeciálnymi potrebami“ –
skupina osôb výrazne sa odlišujúca od intaktnej alebo bežnej populácie.
Tiež sa používa termín „zdravotne postihnuté dieťa“. (Pozor! Mentálne postihnuté dieťa nie je zdravotne
postihnutým.)
Deviácia (z lat. deviatio = odbočenie od cesty) – odchýlka od normy, týkajúca sa zvyčajne správania (napr.
sexuálne deviácie) alebo vývinu, ale aj iných odchýlok, ktorými sa jedinec stáva nápadným, odkláňajúcim sa
od normy.
Psychický deficit (z lat. deficere = odpadnúť, chýbať) – odchýlka od normy, nedosahujúca úroveň
patológie. Termín používajúci sa v súvislosti s psychickými deviáciami.
Deformity (z lat. deformitas = znetvorenie, zohavenie) – termín v súvislosti so somatickými deviáciami.
Označenie základných aktivít (metódy ŠP)
Základné aktivity možno zhrnúť do skupín:
a/ cieľových aktivít – resocializácia, revalidizácia, reedukácia, rehabilitácia a pod.
b/ aktivít, prostredníctvom ktorých sa tieto dosahujú – korekcia, kompenzácia a pod.
U nás sa najčastejšie používa termín rehabilitácia (z lat. re = znovu, opäť; habilitas = spôsobilosť,
schopnosť) – znovu uspôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti. Označuje súbor aktivít zameraných na
socializáciu postihnutého.
Resocializácia – používa sa v súvislosti s psychosociálne narušenými (majúci poruchy správania). Ide o
reparabilné poruchy. Termín je odvodený od slova socializácia (z lat. socialis = družný spoločenský) a
znamená zapájanie jedinca do pracovného a spoločenského života.
Edukácia – súhrn výchovných, vyučovacích a vzdelávacích aktivít, v dôsledku ktorých sa postihnutý,
narušený alebo jedinec so špeciálnymi potrebami stáva relatívne vychovaným alebo vzdelaným.
Reedukácia (z lat. re = späť, educatio = výchova) – prevýchova. Súhrn ŠP aktivít zameraných na rozvíjanie
nevyvinutých funkcií alebo na úpravu porušených funkcií. Ide o reedukáciu hybnosti, sluchu, zraku. Možno
hovoriť aj o úprave budovania stereotypov správania u psychosociálne narušených.
Kompenzácia (z lat. compensatio = vyrovnanie, vyváženie) – súbor aktivít zameraných na vyrovnanie
alebo nahradenie zníženého výkonu orgánu či funkcie úpravou alebo zvýšením činnosti iných orgánov,
funkcií.
Korekcia (z lat. correctio = náprava, polepšenie) – aktivity zamerané na nápravu, úpravu či opravu
chybnej funkcie, orgánu alebo správania.
Zásady, princípy v ŠPP
-sú to didaktické požiadavky, ktoré vyplývajú zo zákonitosti vyučovacieho procesu. Učenie detí so špeciálno
– výchovno – vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je úspešné vtedy, ak obsah učiva a postup pri jeho osvojovaní
je primeraný poznávacím schopnostiam týchto detí.
4