Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
Čo je to dnešok –
reflexia verzus kontroverzia.
Rastislav Šenkirik – vedúci oddelenia kultúry Úradu Bratislavského samosprávneho kraja
Čo je to dnešok?
Na uvedenú otázku jestvuje bezpočet odpovedí, z ktorých nás určite žiadna úplne neuspokojí.
Filozofia hovorí čosi v tom zmysle, že dnešok je odraz reality aktuálneho časového úseku
ktorý prežívame v našom vedomí a včerajšok a zajtrajšok sú len abstraktnou reflexiou, či
anticipáciou. Synonymické výklady nám ponúkajú slová ako prítomnosť a súčasnosť. Zväčša
sa však s definičným vymedzením veľmi netrápime a dobu, v ktorej žijeme, hodnotíme a komentujeme
s absolútnou, až frivolnou samozrejmosťou, bez akýchkoľvek zábran, či zdržanlivosti.
Nakoniec, je to naša prirodzená potreba a právo, veď v prítomnosti žijeme, spoluvytvárame
ju. V istom momente však nonšalantnosť a nezáväzná ľahkosť pri vynášaní komentárov
a súdov končí. Je to vtedy, keď sa pokúšame o hlbšiu reflexiu, lebo to už potom nejde o žiadny
abstraktný dnešok, či dobu v zmysle externého od nás nezávislého historického prostredia, ale
o sebareflexiu. Človek totiž nepochybne je rovnako objektom, ako aj subjektom svojich dejín.
A tak paradoxne, v istom zmysle sa nám jednoduchšie hodnotí, dokumentuje a interpretuje
minulosť, ako prítomnosť. Nepochybne, aj pri reflexii a prezentácií vzdialenejších dejín prebieha
polemika, boríme sa s neistotou, vystavujeme sa riziku subjektívnych interpretácií a omylov.
No väčšiu časť práce už vykonal za nás majster čas, keď nemilosrdne oddelil zrná od pliev.
Alebo aj navždy pochoval isté tajomstvá. Môžeme sa uchýliť k domnienkam, tiež schovať za
autority, argumentovať limitným obmedzením faktografických zdrojov, odvolať sa na metodické
postupy a v konečnom dôsledku aj priznať bezradnosť. Vo vzťahu k aktuálnej prítomnosti,
k dnešku, sa naozaj nemáme na čo vyhovoriť, ani za čo schovať. Veď sme pri tom, ba čo
viac, sme toho súčasťou a strojcami.
Prečo je teda tak ťažké interpretovať dnešok?
Problém nastáva už pri obsahovom vymedzení pojmu a určení referenčného záberu. Napriek
tomu, že disponujeme adekvátnym teoretickým a metodickým aparátom a relatívne
jednoznačným taxonomickým vymedzením súčasných dejín, pri rozpoznávaní podstaty
a adekvátnych výpovedných znakov súčasnosti tápeme v neistote. Je tomu tak aj preto, že
procesuálna podstata dejín spôsobuje, že dnešný dnešok v sebe subsumuje aj ten včerajší, aj
ten zajtrajší dnešok. K tomu sa pridružujú rozdiely individuálneho a spoločenského prežívania
a vnímania, geograficko-politické, ekonomicko-hospodárske a kultúrno-sociálne osobitosti
a asynchrónnosť vývoja, ako aj rôznorodosť prístupov jednotlivých spoločenských
disciplín. Príkladom odlišného subjektívneho prístupu je rozdielny vývoj sociálnych vied. Zatiaľ
čo u nás v poslednom storočí dominovala etnografia so silným národopisným akcentom,
angloamerický svet sa orientoval na kultúrnu antropológiu. Príkladom objektívnej štrukturálnej
rozmanitosti je zase paralelná existencia tzv. vyspelého západného sveta a endemických
prírodných, tzv. primitívnych kmeňov. Preto pri používaní tak frekventovaného pojmu, ako
„dnešok“, treba dôsledne diferencovať, čo vlastne máme na mysli a tomu musí zodpovedať
fokusácia a kalibrácia konkrétnych postupov. Efemérnou súčasťou dneška sú na jednej strane
rôzne marginálne boomy a trendy a na druhej strane reliéf dneška modelujú tak zásadné fenomény,
ako globalizácia, zmeny štruktúry a foriem sociálnych vzťahov, principiálne zmeny
spôsobu života. Reálie súčasného sveta na rovnocennej úrovni vytvárajú zložito interreagujúce
substanciálne, aj nesubstanciálne elementy. To, že sme aktérmi prítomnosti, nám úsilie o jej
pochopenie a interpretáciu nijako nezľahčuje. Naopak, dnešok je v istom zmysle pre nás samých
veľkou neznámou a spája sa so značnou mierou neistoty pri rozpoznávaní, čo z toho, čo
produkuje a čím nás zahlcuje, má zásadný význam a hodnotu. Jednotlivé spoločenskovedné
disciplíny obsiahlo a komplexne analyzujú súčasnosť, pričom generujú stále nové teórie a terminológiu.
V našom slovníku sa už udomácnili pojmy ako globalizácia, postindustriálny vek,
informačno technologická revolúcia, druhá gramotnosť, masmediálna komunikácia, multikulturálnosť,
kreatívny priemysel, či strieborná ekonomika... Každý z uvedených a ďalších
procesov a javov by si zaslúžil osobitnú pozornosť, to však nie je ambíciou tohto príspevku Určite,
nemožno rezignovať na úsilie o pochopenie a interpretáciu prítomnosti, no rovnaká dôležitosť
prislúcha aj oblastiam, ktoré súčasnosť relevantným spôsobom dokumentujú. Jednoducho,
sme v dnešku až príliš zaangažovaní a integrovaní na to, aby sme si mohli byť istí svojim
nadhľadom. Z úcty a rešpektu k odbornosti sa vyhnem rýdzo múzejníckej oblasti a pokúsim
sa neformálne a nesystematicky poukázať na troch konkrétnych príkladoch aspoň na niektoré
aspekty súčasnosti, o ktorých sa domnievam, že by nemali uniknúť pozornosti oblastí, dokumentujúcich
súčasnosť.
Aká je a ako dokumentovať slovenskú súčasnosť?
Azda sa zhodneme, že iná, ako pred dvadsiatimi tromi rokmi. Rok 1989 akceleroval už
prebiehajúce procesy a zmeny, naštartoval úplne nové a zároveň otvoril priestor pre vzájomné
ovplyvňovanie a prelínanie podnetov dovtedy umelo rozdelených svetov. Takže naša prítomnosť
je nielen naša (individuálna, jedinečná, špecifická), ale aj nie iba naša (komplexná,
globálna), Extrémna dynamika a kadencia tohto procesu sa zákonite prejavuje aj vo zvýšenej
miere spoločenskej entropie a kladie hraničné nároky na adaptačnú schopnosť jednotlivcov
i spoločnosti ako celku. Stali sme sa zo dňa na deň súčasťou globálneho sveta, ktorý
prináša nie len nové možnosti, ale aj nové problémy. Žijeme v dobe, ktorú okrem iného
charakterizujú: relativizácia a ekonomizácia hodnôt, kríza autorít, zmeny a zrýchlenie spôsobu
života, formalizácia životného štýlu, rozpad sociokultúrnych stereotypov, zmeny sociálnych
vzťahov a väzieb, prelínanie osobného a verejného priestoru, strata identity a súkromia,
informačný pretlak, technologická explózia, sofistikovaná masová manipulácia, fúzia
kultúrnych podnetov, ekonomická a sociálna polarizácia, eskalácia stresu, enormná sociálna
frustrácia, rozmach a modifikácia sociálnej patológie... Reflexia komplikovanej a hektickej
prítomnosti má zákonite rovnako zložité úrovne a rozličné podoby. Rovnocenne sa v nej
uplatňujú aj subkognitívne postupy, niekedy časť prebiehajúcich procesov viac tušíme, než
dokážeme jednoznačne pomenovať a popísať, prípadne podstatu javov či udalostí dešifrujeme
až následne. Zdrojom poznávania a dokumentovania dneška sú tak popri cielených a sofistikovaných
aj spontánne aktivity a v neposlednom rade aj náhoda. Nasledujúce príklady
nedokážem jednoznačne typologicky zaradiť či charakterizovať. To im však nijako neuberá
na výpovednej hodnote.
10 11