Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
líme digitalizácii zbierkových predmetov a následne dúfame aj v digitalizáciu dokumentovaného
filmového materiálu Slovenského národného múzea v Martine, ktorý by čiastočne mohol
dotvoriť vlastné expozície a výstavy a týmto prezentačným premietnutím do ucelenej výpovede
priblížiť hodnoty kultúrneho dedičstva širokej škále návštevníckej verejnosti. Skutočnosť,
že niektoré krajiny (napríklad Nórsko) majú v legislatíve stanovené napĺňanie základných potrieb
spoločnosti činnosťou múzeí nie je náhodná. Kultúrne požiadavky a deficity spoločnosti
sú v tejto oblasti aj na Slovensku markantné.
Celková pravidelná údržba, súčasné požiadavky poskytnutých služieb, prevádzka a chod
múzeí v prírode je veľmi náročná. Avšak nesmieme opustiť líniu dokumentácie nedávnej minulosti,
aby sme to pri dnešných možnostiach o pár rokov neľutovali.
Poznámky
1
Samotná realizácia slovenského múzea v prírode však bola napriek snahám aj v medzivojnovom období odsunutá
až na 60-te roky 20. storočia (príčiny môžeme paralelne nájsť v nedostatku finančných prostriedkov v časoch MSS,
ako aj neskôr prioritách Slovenského národného múzea dostavby hlavných múzejných budov v rokoch 1907, 1933,
a následne v nepriaznivej situácii okolo 1. a 2. svetovej vojny). HORVÁTH, S. Ciele, snahy a realita budovania Múzea
slovenskej dediny v Martine. In Zborník SNM 86 - ETNOGRAFIA 33, 1992, s. 29-55. ISBN 80-217-0271-0
2
KRIŠTEK, I. Tematicko-urbanistická koncepcia Múzea slovenskej dediny – národopisnej expozície v prírode SNM-EÚ
v Martine. In Zborník SNM 80 – Etnografia 27, 1986, s.33.
3
HORVÁTH, S. Činnosť Múzea slovenskej dediny v rokoch 1991 – 1994. In Zborník SNM 89 – Etnografia 36, 1995, s.126-
137. ISBN 80-85753-52-9. Príspevok bilancuje situáciu výhľadovej činnosti múzea ako dôsledok zastavenia celkovej
stavebnej činnosti v budovaní expozície po roku 1991, ako aj dôsledok zredukovania odborných zamestnancov
a personálneho obsadenia v oblasti ochrany, dokumentácie a technickej prevádzky.
4
„... hmotné a duchovné dimenzie stavebnej kultúry a života v prostredí vidieckych sídiel, vrátane fenoménu,
ktorý súhrnne nazývame kultúra všedného dňa, ich priemet v stavebnej kultúre a v rekonštruovanom prostredí
expozičného areálu.“ KIRIPOLSKÝ, M. Etnografické múzeá v prírode. In MRUŠKOVIČ, Š. a kol. ETNOMUZEOLÓGIA. Teória,
metodológia, prax. Slovenské národné múzeum, Martin, 1993, s.116. ISBN 80-85753-10-3
5
KRIŠTEK, I. Výstavy a expozície Slovenského národného múzea – Etnografického ústavu v Martine s tematikou
socialistickej výstavby poľnohospodárstva na Slovensku. In Zborník SNM 83 – ETNOGRAFIA 30. 1989, s. 55-71. ISBN
80-217-0042-4. MRUŠKOVIČ, Š: Štvrťstoročie socialistickej prestavby dediny v kultúre bývania. In Zborník SNM 68
– Etnografia 15, 1974, s. 5-31. Výskum k premenám vidieka na strednom Slovensku po r. 1948 až po obdobie roku
1970, realizovaný k výstave Socialistická prestavba dediny, inštalovanej v Slovenskom národnom múzeu v Martine
v roku 1973. Výstava sa stretla s veľkým záujmom najširšej verejnosti, napriek zjavnej ideologickej motivácie obdobia
normalizácie 70-tych rokov 20. storočia.
6
Výskumy kultúry robotníckeho prostredia zo 70-tych rokov vo Vrútkach zúročené v monografii mesta, v 80-tych
rokoch sa výskumom venoval J.ČUKAN (Zmeny v zamestnaní a spôsobe života obyvateľov Dolného Liptova vplyvom
priemyslu v Rybárpoli. Archív SNM, Martin, VS – 746/87)
7
PASTIERIKOVÁ – DUDÁŠOVÁ, M. Súčasná kultúra bývania na vidieku. Kandidátska dizertačná práca, Martin 1989.
Výstupy práce boli následne publikované v Zborníkoch Slovenského národného múzea – Etnografia: Zborník SNM 87
– ETNOGRAFIA 34, 1993, s. 191-201, Zborník SNM 88 - ETNOGRAFIA 35, 1994, s.76-108, Zborník SNM 89 – ETNOGRAFIA
36, 1995, s.58-80, SNM 93 - ETNOGRAFIA 40, 1999, s. 24-35.
8
HALMOVÁ, M. Usadlosť z Blatnice. In Zborník SNM 100 – Etnografia 47, 2006, s. 71-87. ISBN 80-8060-190-9
Múzejná dokumentácia v prírodných
vedách na konci 20. storočia.
Ján Kautman – SNM – Prírodovedné múzeum, Bratislava
Abstrakt: Dokumentácia prírody na Slovensku sa po roku 1989 dostala do nezávideniahodnej
situácie. Legislatívne zmeny, ekonomické zmeny v spoločnosti a finančná situácia negatívne
ovplyvnili všetky základné spôsoby nadobúdania zbierkových predmetov.
Prírodné vedy v múzeách predstavujú veľký súbor odborov a špecializácii, ktoré sa v múzejnej
praxi do veľkej miery líšia od spoločenskovedných disciplín. Najmä obrovská šírka záberu
na milióny živočíchov, rastlín a artefaktov neživej prírody, inými pravidlami dokumentácie,
ale aj evidencie, z čoho následne vyplývajú aj rozdielne problémy. V hlbšej minulosti bola dokumentácia
prírodných vied prakticky neobmedzovanou činnosťou, kedy múzejní pracovníci,
alebo externí dodávatelia materiálu, neboli obmedzovaní skoro žiadnymi predpismi či zákonmi
a tak prakticky limitom bolo len personálne obsadenie, špecializácia, schopnosť materiál
spracovať a priestorové možnosti múzea či konkrétneho oddelenia. Z týchto období pochádza
spravidla najväčšia časť zbierok prírodovedných múzeí a to aj u nás, aj vo svete. Takýto stav
prerušený vojnami, ovplyvnený rozpadom či vznikom štátu a jeho politickým zriadením pretrvával
prakticky až do 80. rokov 20. storočia. Obmedzenia výskumu a zberu na území vlastnej
krajiny boli minimálne, skôr celosvetový záber bol po druhej svetovej vojne obmedzený,
najmä na krajiny so socialistickým zriadením. Súčasne v povojnovom období sa začína v spoločnosti
formovať ochrana prírody, najprv na základe nadšenia, neskôr aj profesionálne, ale
prakticky žiadnu moc táto organizácia nemala a vplyv na skutočné zaobchádzanie s prírodou
bol skôr symbolický. Najväčším úspechom bolo vyhlásenie národných parkov. Ak si pod tým
predstavujeme územnú ochranu vzácnych alebo neporušených biotopov živočíchov a rastlín
tak sú to do dnes najvýznamnejšie a asi aj najúčinnejšie ochranárske opatrenia. No na múzejnú
činnosť to nemalo až taký veľký vplyv pretože zber materiálu a výskum prírody bol múzeám
daný zo zákona a tak sa naša činnosť bez väčších problémov ľahko realizovala. Situácia sa
výrazne zmenila po prevrate v roku 1989. Ochrana prírody sa výrazne aktivizovala a v roku
1992 bolo po prvý krát zriadené Ministerstvo životného prostredia, ktoré vo veľmi krátkom
čase vyprodukovalo zákon o ochrane prírody a krajiny (287/94 Z.z.). Zákon bol šitý horúcou
ihlou, bez skúseností a reálneho pohľadu na jeho dopady, ale zároveň dával do rúk novému
značne byrokratickému aparátu ochrany prírody moc razítka a povolenia. V duchu hesla
„Kto nejde s nami ide proti nám“ začal sa zákon uplatňovať a vo vedeckých inštitúciách, ako
sú prírodovedecké fakulty, akadémia vied a prírodovedné múzeá sa v podstate zastavil terénny
výskum na dlhé obdobie. Obmedzenia výskumu, zberu ale i pohybu sa dostali na tak neprekonateľnú,
často nelogickú úroveň že mnohých to odradilo od ich výskumnej činnosti (podrobnejšie
Uhlířová, Kautman 1996). V mnohých inštitúciách sa preorientovali na laboratórny
výskum, a to až do takej miery, že základný a faunistický výskum je považovaný za druhoradý,
skoro nepublikovateľný a v podstate „nepotrebný“. V prírodovedných múzeách sa však preo-
112 113