Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
kom aukcií zlomyseľne pochechtávali), dnes je situácia iná. 11 Trh sa skultivoval, pomer kvality
a ceny ustálil. Dnes možno povedať, že na aukciách súčasného umenia sa draží prakticky to isté
(možno s výnimkou niektorých galerijnejších formátov) ako na nákupných komisiách SNG.
Možno len za trochu vyššie ceny. 12
Múzeá sú dnes odvážnejšie v nákupoch súčasného umenia ale nielen preto, že im „dýcha
na krk“ trh. Iným faktorom uvoľnenia rúk v kontakte so súčasným umením je samotná akademická
kunsthistória. Tzv. nové dejiny umenia priniesli v posledných rokoch evidentný contemporary
turn, ktorý sa odtlačil aj do zhodnocovania staršieho umenia. Súčasnosť už nie je
podozrivá (viď spojenie súčasné dejiny a ich narastajúca odborná produktivita). Je naopak priznaným
filtrom pohľadu na minulosť. Podozrivá je skôr nereflektovaná ambícia väzby na večnosť.
V aktuálnych voľbách kurátorov je už cítiť tento relativizmus. Nakupuje sa zodpovedne,
ale s ohľadom na súčasnosť - na súčasné výstavy, schopnosť toho-ktorého umeleckého diela
prehovárať k súčasnému publiku. Vyberá sa skôr príznakové ako kvalitné.
Aj samotné výstavy už vyzerajú inak. Nie sú len prostou akrošážou, ilustratívnym „zavesením“
kunsthistórie. Stávajú sa vlastným, časopriestorovým médiom, dielom svojho druhu
s autorom-kurátorom. Práve emancipácia kurátora zo servisnej do autorskej, rôznou mierou
suverénnej pozície je ďalšou dôležitou črtou prevádzky umenia po roku 1989. 13 V praxi dramaturgie
SNG ju rozpoznáme vo výstavách, ktoré už nie sú „povinnou jazdou“ Histórie, vyhodnocovaním
ušlých trendov, ale rozmarnejšou Tvorbou dejín.
Pointované trochu zjednodušene: ak prvá dekáda porevolučnej SNG je skôr záležitosťou
retrospektívnej rekonštrukcie nedávnej minulosti (inštitúcia kráča v pätách umeniu), smerom
do súčasnosti možno stále viac hovoriť o istom nadbiehaní, ba predbiehaní súčasnosti. Galéria
sama generuje nové formy umenia. Je menej servisná - zoči-voči umeniu a umelcom svojej
doby, viac asertívna. Sama tvorí rámce pre nové umenie, menej rekonštruuje. Zmenu prináša
jednak nová generácia kurátorov (vlastne skôr kurátoriek), ale i vlastná prax umenia, ktoré je
podstatne flexibilnejšie čo sa týka zabývavania sa v inštitucionálnych štruktúrach. Aj do SNG
si tak oveľa ľahšie kliesnia cestu dvadsiatnici a tridsiatnici ako päťdesiatnici, ktorých tvorba
ešte - podľa dlho tradovaného kritéria šesťdesiatky - na retrospektívu nedozrela, zároveň sú
však už pristarí na psie kúsky...
Prézentizmus aktuálnej orientácie SNG prezrádzajú i akvizície. Podobne ako na začiatku
deväťdesiatych rokov pribúdajú diela s rokom vzniku identickým s rokom nákupu. Kupuje
sa za horúca. Evidentná je snaha nového vedenia vydefinovať sa a získať dobré body zoči-vo-
či aktuálnej, vyslovene mladej scéne umenia. 14 Nakupuje sa z výstav, resp. v súvislosti s ich
prípravou.
Nová línia je rozpoznateľná aj v iných oblastiach galerijnej práce: menej výstav, viac energie
do ich komunikácie a skôr dôraz na rýchle a tekuté ako na stabilné a statické kanály. Skôr facebook
ako web stránka, skôr denník ako odborný časopis, skôr kredit people-metra ako kredit
odbornej verejnosti... To čo ale na prvý pohľad pôsobí ako isté zbulvárnenie galerijnej práce
a praxe, populistické podsadenie diváckej latky, je však skôr vybehávaním nových ciest, otváraním
dverí doteraz dosť uzavretej, „hrdej“, málo komunikatívnej inštitúcie. Či si v najbližších
rokoch SNG skutočne rozdiferencuje svoje publikum, ukáže čas. Mnoho bude závisieť práve
od rekonštrukcie. Tá je teraz hlavnou prioritou a už dlhé roky kapitálnou brzdou práce SNG.
Ak sa bude vliecť dlhé roky, môže mať pre muzeológiu súčasného umenia nezvratné následky.
Jaroslav Varga: Untitled (16. 2. – 27. 5. 2012). Inštalácia
na výstave Delete. Umenie a vymazávanie. SNG
Bratislava. Foto: Sylvia Sternmüllerová, Archív SNG
Karol Pichler: Dulce Amarum. 1994. SNG Bratislava. Foto:
Sylvia Sternmüllerová, Archív SNG
11 Po roku 1989 sa na trhu objavilo a priebežne stále objavuje mnoho diel, ktoré majú „galerijnú kvalitu“ no
medzičasom už aj trhovú cenu, ktorú si galérie jednoducho nemôžu dovoliť. Nielen moderna, ale pomaly už aj 60-
te roky sú dnes pre väčšinu galerijných rozpočtov nedostupné. Istou výnimkou sú v prípade SNG účelové transfery
MK, fixované však len na skutočne špičkové diela. Tento stále hmatateľnejší akvizičný deficit sa zvykne v zahraničí
prekleňovať sponzoringom. U nás však stále neexistujú filantropické dary súkromných zberateľov či dlhoročné,
galerijne zhodnocované deponáty súkromných zbierok. Neexistuje možnosť da ňového odpisu darovaného
umenia, art friendly sponzorský zákon, ktorý by motivoval k podpore umenia.
12 Pozri: http://www.whiteweiss.sk/aukcie, alebo: http://www.soga.sk/aukcie-obrazy-diela-umeniestarozitnosti/aukcie/vysledky-aukcii
(21. 9. 2012).
13 Okrem stopy výstav v histórii zbierky možno dnes už spätne rekonštruovať i vkusovú stopu konkrétnych kurátorov,
ich preferencie v zbierkovom fonde. Tento personálny touch, ktorý by sa kedysi vnímal rozporuplne, je dnes
legitímnou kvalitou zbierok. Možno ešte intenzívnejšie ako v SNG možno túto personálnu črtu vidieť v práci
a zbierkovom fonde regionálnych galérií. Agilné inštitúcie sú skoro výlučne miestami agilných kurátorov (či
v našom prostredí skôr kurátoriek). Život i drajv inštitúcie drží v rukách jeden človek, ktorého personálnu stopu
zrkadlí i zbierka.
Slovenská národná galéria. Exteriér premostenia.
Foto: Martin Deko, Archív SNG
Slovenská národná galéria. Interiér premostenia.
Foto: Archív SNG
14 Inou novinkou je posunutie hranice pre monografickú výstavu. Po výstave Denisy Lehockej (2012) je tu už
precedens one man show pre umelca/umelkyňu strednej generácie, navyše bez povinnosti retrospektívy.
74 75