Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
ne laboratóriá a iné zariadenia slúžiace na manipuláciu so zbierkovými predmetmi. Múzeum
je tak inštitucionalizovanou formou múzejnozberateľského, ochranného, vedeckovýskumného
a kultúrnovýchovného významu s vymedzenou územnou, obsahovou a špecifickou pôsobnosťou.
Zákon SNR o múzeách a galériách č. 54 z roku 1959 a najmä Zákon SNR č. 109/ 1961
Zb. prvýkrát na Slovensku definoval múzeá a galérie v uvedenom zmysle. Podľa východiskovej
definície Š. Mruškovič (2005) podáva definíciu nasledovne: „Múzeá sú strediskami vedomostí
a informácií, ktoré sú dôležité pre porozumenie a hodnotenie sveta prírody okolo nás. Prostredníctvom
zbierok umožňujú pochopiť povahu vecí a nimi prezentovaných javov, ako výsledkov
pôsobenia prírody a spoločnosti v historickom procese ich vzniku a vývoja. Tým, že sprostredkovávajú
ich bezprostredné vnímanie, poznanie a osvojovanie širokými vrstvami ľudí všetkých generačných
a sociálnych skupín, sú výrazom procesu demokratizácie kultúrneho dedičstva a jeho
odkazu žijúcim generáciám.“ 16
V dejinách múzejného vzťahu k realite sa podľa A. Gregorovej (1984) vyvinulo niekoľko typov
chápania funkčnosti múzeí a ich zbierok. Funkčnosť múzea autorka chápe ako poslanie,
ktoré je prirodzene ovplyvnené aj motiváciou zberateľskej činnosti. Z funkčnosti a motivácie
vyplýva aj samotná funkcia týchto zbierok. Múzeum nie je stály fenomén. K tomuto poznaniu
sa môžeme dopracovať ak sa pozrieme do minulosti a porovnáme stav a činnosť múzeí napríklad
v 19. storočí a dnes. V priebehu svojho vývoja sa zmenilo a musí sa aj ďalej obnovovať.
Múzeum sa ani v spoločenskom vedomí neodráža staticky, ale mení sa podľa toho, ako sa mení
múzejná realita a vzťah spoločnosti k nej. Totiž meniť sa bude v relácii ku spoločenskému vývoju
a bude sa modifikovať aj konkrétny obsah tohto vzťahu.
Problematika predmetu kultúrnej hodnoty a múzejnej dokumentácii kultúry
Dnes predmet kultúrnej hodnoty definuje zákon č. 206/2009 Z. z. ako pôvodný hmotný alebo
duchovný doklad, ktorý má schopnosť priamo alebo sprostredkovane vypovedať o vývoji
spoločnosti a má trvalý vedecký, historický, kultúrny alebo umelecký význam. Za predmet kultúrnej
hodnoty na účely tohto zákona sa považuje aj prírodnina, ktorá má schopnosť vypovedať
o vývoji prírody a má trvalý vedecký a historický význam. Zbierkový predmet je predmet
kultúrnej hodnoty, ktorý je odborne spravovaný vykonávaním základných odborných činností.
17 Môžeme sa domnievať, že zbierkové predmety v múzeách tvoria múzejnú dokumentáciu
kultúry, preto si zasluhujú mimoriadnu pozornosť. Totiž dotvárali a dotvárajú našu kultúrnosť
a civilizovanosť.
Podľa zákona č. 206/2009 Z. z. múzeum alebo galéria vykonávaním základných odborných
činností sú povinné:
a) získavať predmety kultúrnej hodnoty ako zbierkové predmety, 18
b) odborne spravovať a vedecky skúmať zbierkové predmety,
c) prezentovať zbierkové predmety s využitím informačnej a výpovednej hodnoty zbierkových
predmetov pri poskytovaní vybraných verejných služieb a budovaní vedomostného
systému múzea alebo galérie. 19
Podľa zákona č. 206/2009 Z. z. Základné odborné činnosti sú:
a) nadobúdanie zbierkových predmetov,
b) odborná evidencia zbierkových predmetov a vyraďovanie zbierkových predmetov odbornej
evidencie múzea alebo galérie,
c) odborná revízia zbierkových predmetov múzea alebo galérie,
d) bezpečnosť zbierkových predmetov,
e) odborná ochrana zbierkových predmetov,
f) vedecko-výskumná činnosť,
g) sprístupňovanie zbierkových predmetov a zbierok a historických objektov v správe múzea
alebo galérie. 20
F. Waidacher (1999) tvrdí, že aby sa predmety, ktoré sme uznali za nositeľov muzeality,
mohli zachovať, musia sa vyňať z pôvodnej reality a tým sa podstatne mení ich funkcia. Predmety
tak strácajú svoju bezprostrednú súvislosť s realitou a stávajú sa autentickými dokumentmi.
Stotožňujeme sa s autorom v tom, že historický význam predmetov zachovávaných v múzeách
nevzniká len uchovávaním, ale až ich vedeckým zdokumentovaním, pod ktorým sa
rozumie nepretržité, obsiahle a systematické spracovanie a uloženie dokumentov a údajov, týkajúcich
sa predmetu dokumentácie a jeho minulých a terajších vzťahov. Muzeálna dokumentácia
zbierok zahŕňa: „komplex písomných, obrazových, akustických a elektronických podkladov
o predmetoch nachádzajúcich sa v muzeálnej zbierke, a to: doklady o získaní, prírastková a sprievodná
dokumentácia, etikety, nálezové protokoly, cestovné správy, terénne poznámky, korešpondencia
a opisy zbierkových predmetov s uvedením mien spracovateľov, od ktorých pochádzajú,
ako aj publikácie o zbierkových predmetoch, klasifikačné doklady, inventáre, katalógy, správy
o konzervácii, preparovaní a reštaurovaní.“ 21 Muzeálna dokumentácia sa uskutočňuje v dvoch
navzájom podstatne odlišných stupňoch. Z primárnej dokumentácie, ktorá pozostáva z morfologických
a materiálnych podmienok muzeálie, vyjadruje ju teda samotný predmet a preto
je autentická, pôvodná a bezprostredná, druhým stupňom je sekundárna dokumentácia, ktorá
16 MRUŠKOVIČ, Štefan. 2005. Náčrt dejín múzejného zberateľstva a múzejníctva na Slovensku v Európskom kontexte.
In: Múzejníctvo, muzeológia a kultúrne dedičstvo. Banská Bystrica, 2005, s. 107 - 109.
17 Zákon č. 206/2009 Z. z. z 28. apríla 2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. [online].
[citované 2012-08-23], Dostupné na internete: http://www.unesco.org/culture/natlaws/media/pdf/
slovakia/sk-zakon206-2009-skorof.pdf
18 Zbierkové predmety je možné získať do zbierok múzeí niekoľkými spôsobmi. Preferuje sa vlastný zber, dary,
kúpa, ojedinele aj výmena. Vlastné zbery sú prevažne viazané na vedecko - výskumnú činnosť jednotlivých
odborných pracovníkov v múzeu. Najčastejšie sa do múzeí dostávajú predmety darmi, pričom to už nie je
porovnateľné s počiatkami činnosti múzeí, kedy rôzne významné osoby vtedajšieho kultúrneho života si pokladali
za česť zveľaďovať múzeá.
19 Zákon č. 206/2009 Z. z. z 28. apríla 2009 o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. [online].
[citované 2012-08-23], Dostupné na internete: http://www.unesco.org/culture/natlaws/media/pdf/
slovakia/sk-zakon206-2009-skorof.pdf
20 Tamtiež
21 WAIDACHER, Friedrich. 1999. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava, 1999, s. 116.
28 29