Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
Prepojenie minulosti so súčasnosťou a budúcnosťou je fenomén, ktorý okrem spomínaných
národných múzeí je badateľný aj u viacerých firemných múzeí. K nim možno priradiť
Siemens Forum v Mníchove, ktorého expozície sú členené na historickú časť a súčasnosť. Prvá
približuje vznik a históriu firmy Siemens, okrem dvojrozmerných materiálov sú zastúpené dobové
zbierkové predmety modely a makety, tie sú členené do piatich okruhov energia, priemysel,
komunikácia, doprava a zdravie. Na ňu nadväzuje výstavná časť, prezentujúca súčasnosť
a profiláciu firmy Siemens. Je orientovaná na najnovší výrobný program, nové technológie
aplikácie výskumu a vývoja. V centre pozornosti sú predovšetkým hospodárske, spoločenské
a ekologické aspekty súčasnej techniky.
Zo siete automobilových múzeí možno spomenúť múzeum firmy BMW, ktoré bolo sprístupnené
po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2008. Koncept inovovaného múzea BMW je založený
na fascinácii značky BMW, ktorá sa vyznačuje dynamikou, eleganciou, športovým
duchom a temperamentom. Trojrozmerné historické zbierky motorov, motocyklov a automobilov
sú doplnené najnovšou mediálnou prezentáciou. Výstavný dizajn a architektúra sa dopĺňajú
v moderne pojatej výstavnej kompozícii. Pôvodná výstavná plocha múzea 900 m 2 bola
päťnásobne zväčšená. Na areál múzea nadväzuje BMW - Welt centrum prezentujúce súčasnosť
firmy, logistické, informačné a predvádzacie centrum pre zákazníkov pri kúpe vozidiel
značky BMW.
Firmy, ktoré štedro financujú svoje múzeá ich vnímajú ako efektívny nástroj marketingovej
politiky a atraktívnym spôsobom oslovujú verejnosť. Tento prístup žiaľ na Slovensku nemá
tradíciu a absentuje.
Aby sme sa neinšpirovali len západoeurópskymi múzeami, je potrebné uviesť, že platformou
pre výmenu skúseností pri dokumentovaní súčasnosti v postkomunistických štátoch sú aj
pravidelné stretnutia a konferencie organizované v rámci Stredoeurópskej únie technických
múzeí (MUT), konštituovanej začiatkom 90. rokov 20. storočia. Okrem STM sú v nej začlenené
TM Viedeň, NTM Praha, TM Brno, Štátne technické a dopravné múzeum Budapešť, Letecké
múzeum Krakov, ako aj ďalšie technické múzeá zo Slovinska, Chorvátska a Srbska.
Akvizície autentických dokladov súčasnosti vo vede a technike
Prv než sa budeme venovať problematike akvizícií zameraných na súčasnosť, je potrebné
poukázať na tendencie vo vývoji techniky v poslednom desaťročí 20. storočia, pre ktoré je charakteristický
nástup špičkových technológií. Ich mohutný rozvoj poznačil poslednú dekádu
v mnohých smeroch a ukázal ako je náš svet už bytostne naviazaný na počítačovú techniku.
90. roky boli desaťročím boomu informačno-komunikačných technológií. Pre mnohých ľudí
sa život stal nepredstaviteľným bez mobilného telefonovania. Ešte významnejšiu technickú novinku
však predstavoval internet. Na spomínanej komunikačnej revolúcii sa okrem výrobcov
zo Spojených štátov amerických podieľali aj ďalší západoeurópski, japonskí a ázijskí výrobcovia.
Domáce firmy sa najčastejšie stávali súčasťou zahraničných koncernov a strácali možnosti
vyvíjať vlastné výrobky. Situáciu v slovenskom priemysle určoval po roku 1989 predovšetkým
proces transformácie ekonomiky a priemyslu. Negatívny dopad mala aj konverzia zbrojárskej
výroby najmä v podnikoch a závodoch koncernu ZŤS Martin. V oblasti priemyselnej produkcie
na Slovensku, podobne ako v ostatných postkomunistických krajinách, sa návrat k trhovému
fungovaniu hospodárstva ukázal ako komplikovaný a mimoriadne bolestivý. Tlak
trhu nútil domácich výrobcov minimalizovať výrobné náklady, čoho dôsledkom bola likvidá-
cia „predvýrobných“ úsekov a vývoja. Mnohé staršie závody a podniky sa stali súčasťou zahraničných
koncernov, bez možnosti vývoja vlastných výrobkov (Tatramat, Strojsmalt,...). Ako
ďalší príklad možno uviesť privatizáciu a vstup zahraničného investora do podniku so storočnou
tradíciou Sandrik Dolné Hámre. Jeho reštrukturalizáciou sa utlmila činnosť vývojového
pracoviska, ktoré sa v predchádzajúcich desaťročiach prezentovalo vynikajúcou dizajnérskou
kvalitou a dnes fakticky tento podnik zanikol. Progresívny posun k trhovému hospodárstvu sa
tak paradoxne v kontexte technického rozvoja v tomto prechodnom období na Slovensku prejavil
skôr negatívne. Vznikali i nové podniky, no dlhodobo existovala len úzka základňa tých
domácich výrobcov, ktorým nechýbala ambícia uvádzať na trh vlastné produkty. Expandujúci
automobilový priemysel na Slovensku sa nateraz obmedzil na montáž automobilov bez možnosti
výrazne zasahovať do ich vývoja.
Na počiatku nového tisícročia v ekonomickej sfére okrem spomínaných štátov zažívala
boom aj Čína, ktorá sa svojimi výrobkami výrazne presadila na svetových trhoch výrobkami
zo širokého spektra techniky (spotrebná elektronika, motocykle, náradie, nástroje, výrobná
technika ...) Konkurovať USA sa usilovala aj Európska únia, ktorá zaviedla jednotnú menu
a prešla novou vlnou integrácií. V tom období z globálneho hľadiska zažila svetová ekonomika
konjunktúru, prehnané očakávania však zabrzdil finančný kolaps a následne hospodárska kríza,
ktorej dôsledky nateraz ťažko predvídať.
Informačná revolúcia odštartovaná nástupom osobných počítačov pokračovala v ešte
rýchlejšom tempe. Digitalizácia definitívne prenikla do všetkých foriem záznamu a reprodukcie
obrazu i zvuku. Pokračujúca miniaturizácia zmenila charakteristiku mnohých prístrojov
a zariadení a plodí kombinované prístroje integrujúce funkcie doposiaľ viazané na viaceré zariadenia.
Dnes je príkladom takého prístroja mobilný telefón kumulujúci v sebe množstvo
nových funkcií (hodiny s budíkom, fotoaparát, počítač napojený na internet, prehrávač hudby,
obraz, navigačný systém). Postupne sa z neho zrejme stane mobil, pre ktorý telefonovanie
v dnešnom ponímaní prestane byť dominantnou funkciou. Počítačové technológie sa stali neoddeliteľnou
súčasťou projektovania výroby a distribúcie produktov všetkého druhu. Zdá sa,
že búrlivý rozvoj digitálnych technológií vyvolal širšiu vlnu technického optimizmu, akú svet
nepamätá od 60. rokov predchádzajúceho storočia.
Vyššie uvedené aspekty a trendy sa zákonite premietajú aj do akvizičnej činnosti sústredenej
na dokumentáciu súčasnosti. Na prvý pohľad sa zdá, že by dokumentácia techniky prostredníctvom
zbierok mala byť čo možno úplná, aby zachytila všetky druhy predmetov, ktoré
z ich vývoja boli vyrobené. Takýto postup však nie je z viacerých objektívnych dôvodov možný.
Napríklad nie je možné efektívne deponovať všetky modely československej spotrebnej elektroniky
(rádiá, TV prijímače, gramofóny, magnetofóny, fotoaparáty, atď.) určitej typovej rady,
pokiaľ nepredstavovali zlom v technickom vývoji a dizajne a neposúvali ho výrazne dopredu.
Iným hľadiskom je význam, ktorý mal výrobok v dejinách spoločnosti, jeho komerčná úspešnosť,
ocenenia na svetových výstavách a veľtrhoch a pod. Takýchto hľadísk je možno vniesť
do akvizičnej praxe celý rad a nie je ľahké ich vždy správne utriediť a použiť.
Pri múzejnej dokumentácii vývoja technických odborov na Slovensku vzniká určitá väzba
medzi historickými a súčasným vedecko-technickým vývojom. Predmety z 2. polovice 19.
storočia od tradičného výrobcu možno považovať za technickú vzácnosť z hľadiska jeho nenahraditeľnosti,
jedinečnosti. Zachované predmety ako stroje, zariadenia, niektoré nástroje a výrobky
sú často dokladom určitej neopakovateľnosti, nenahraditeľnosti i skutočnosti, že zbierky
82 83