Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
zahŕňa všetky záznamy, vrátane nového kontextu predmetu. Preberá nálezové a opisné údaje
primárnej dokumentácie a začleňuje ich do systematického poriadku zbierkového fondu. Dokumentáciu
kultúry môžeme z vecného aspektu vnímať aj ako formu separácie, čiže zberateľstva,
ktorá sa prejavuje rozlične. Svojou povahou a prejavom tak dokumentácia kultúry smeruje
k potrebe uchovávať. Avšak je závislá od charakteru kultúrnej úrovne ľudskej civilizácie
v danom čase a v daných spoločenských podmienkach.
Kultúra dnešného človeka - konzumná kultúra?
Koniec 20. storočia zaznamenal význačný posun z duchovných hodnôt na hodnoty materiálne.
Predchádzajúci svet poslušnosti, pravidiel a etiky je v súčasnosti trhovou logikou vytláčaný
a nahrádzaný zábavou a televíznou kultúrou. Kultúra dnešného človeka je značne ovplyvnená
hodnotami, ktoré mu ponúka tento svet. Mnohé z nich sú bezvýznamné, vedú k sebaklamu
a k neslobode. Doba konzumu a unifikácie likviduje intelektuálov. Zabúda sa na skutočnosť,
že človek je jedinečnou, originálnou bytosťou s duševným a duchovným rozmerom. Bolo by
však mylné domnievať sa, že konzum je možné spájať len zo súčasnosťou, aj keď jeho intenzita
alebo lepšie povedané úroveň, je neporovnateľná s minulosťou. 22 Ako prvý sa o zadefinovanie
znakov a teoretické vymedzenie konzumnej spoločnosti, ktorá už prekračuje hranice „prirodzeného“
a nevyhnutného konzumu, pokúsil E. Fromm v 70.- tych rokoch v diele: „Mít, nebo
být,“ ktorý na základe správania jej členov analyzoval základné znaky a príčiny transformácie
spoločnosti na konzumnú v dobe priemyselnej éry. 23
Autor S. Ďurek (2011) sa zaoberá hodnotovou krízou človeka v kultúre, ktorú nazýva
konzumná. Definuje pojem masového človeka ako základnej zložky tejto kultúry. 24 Tvrdí, že
dnešný človek spohodlnel a život, ktorý momentálne žije, nie je priaznivou pôdou pre to, aby
sa v ňom naplno rozvinuli hodnoty etické, či estetické. Ďalej konštatuje, že vyhasínanie citov
a strata hodnôt je prirodzeným sprievodným javom dneška. Domnieva sa, že súčasná konzumná
kultúra pripravuje človeka o prirodzenú schopnosť tvorby hodnôt. 25 Totiž zaradiť sa
do určitého životného štandardu sa vývojom spoločnosti stáva samozrejmosťou, ak nie nutnosťou.
Postupne ako sa rozvíjala technika, priemysel a životný štýl s nimi spojený, vytvára sa
tiež aj určitá schéma, vzorec fungovania ľudského života, ktorému sa jednotlivec musí prispôsobiť.
26 Tento všeobecný tlak však spôsobuje, že sa samotná individualita a jej rozvoj zatláča
do úzadia.
22 ĽALÍKOVÁ, Natália. 2011. Konzumujem teda som. [online]. [citované 2012-09-22], Dostupné na internete:
http://www.konstruktmag.cz/konzumujem-teda-som/
23 FROMM, Erich. 2001. Mít nebo být. Praha: Aurora 2001, s. 13.
24 ĎUREK, Stanislav. 2011. Kríza hodnôt ako symptóm konzumnej kultúry. [online]. [citované 2012-09-22], Dostupné
na internete: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Istvan1/pdf-doc/1sekcia/Durek.pdf
25 Konzumizmus (konzumerizmus) sa dá definovať ako rozsiahla, samoúčelná, prevažne márnotratná i súkromná
hmotná a duchovná spotreba, ktorá okrem iného vedie k presadzovaniu výrobkov na jedno použitie, cielenému
skracovaniu ich životnosti, zavádzanie nevratných (pre spotrebiteľa pohodlných) obalov všetkého druhu. Tiež preto
sa niekedy dnešná väčšina kultúry nazýva aj PET kultúrou. Prepych, luxus, pohodlie, vyhasínanie citov, progresívne
stupňovanie ľudských (kultúrnych) potrieb, narastajúca masa konzumentov a bludný kruh stúpajúcej ponuky
a dopytu – to všetko sú črty masovej spoločnosti obľubujúcej konzum.
26 ĎUREK, Stanislav. 2011. Kríza hodnôt ako symptóm konzumnej kultúry. [online]. [citované 2012-09-22], Dostupné
na internete: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Istvan1/pdf-doc/1sekcia/Durek.pdf
Jeden z hlavných prvkov konzumerizmu je zospotrebnenie každodenného života. Spotreba
je v živote prvoradá, stáva sa životným štýlom, hodnotou a nutnosťou, či už ide o film, hudbu,
alebo voľný čas. Očakávanie stále viac nových burcujúcich zážitkov a materiálnych vecí sa
pre mnohých stalo hlavným cieľom existencie. 27 Márnotratnosť momentálnej nálady, vrstvenie
gradujúcich zážitkov z úžasného pohľadu prinášajú povrchnosť citov a citovú ľahostajnosť. Tendencia
k pôžitku, rozkoši a zábave sa stali akýmsi symbolom, alebo meradlom každodenného
ľudského šťastia. Hodnota života sa meria konzumáciou v zmysle mať – vlastniť – užívať - produkovať.
Ľudia závislí na konzume nepremýšľajú o hlbšom zmysle ľudskej existencie. V konzumnej
spoločnosti prestáva záležať na pôvode, na dosiahnutom vzdelaní, kreativite práce či múdrosti. 28
Víkendové spotrebiteľské návštevy v nákupných a zábavných centrách im ponúkajú odpoveď
na mnohé poznatky, vyplňujú nepríjemne voľný, lepšie povedané prázdny čas. Ich najvyššou
hodnotou je totiž baviť sa. Tým sa z nich stávajú otroci okamihu a krátkodobého maximálneho
šťastia spojeného s vlastníctvom, alebo lovením čohosi. Márnotratnosť ako spôsob života a jedna
z hlavných výsad súdobej spoločnosti konzumentov. „Veľké obchodné domy s ich hojnosťou
konzervovaného jedla, oblečenia, potravín a ready - made objektov, je ako prvotná krajina, geometrické
centrum hojnosti.“ 29 J. Baudrillard si okrem primárnej funkcie obchodných domov
ďalej všíma aj ich dizajn a popisuje ako sú skrášlené fontánami, umelými stromami, pavilónmi
a lavičkami atď. Dokonalé prostredie v korelácii s dokonalou ponukou vytvára takmer dokonalé
miesto konzumu. Za tým všetkým treba hľadať hlbokú duchovnú krízu spoločnosti.
Miesta konzumu
Takmer každodennou zastávkou konzumenta, nutnou alebo voľnočasovou, býva nákupné
centrum. K tomu G. Lipovetsky (2007) zaujíma jasné stanovisko, keď tvrdí, že „monumentalita
obchodov, ich luxusná výzdoba, jagavé kupoly, farebné a osvetlené vitríny – to všetko má
za cieľ oslniť a omámiť, premeniť obchod v permanentný sviatok, okúzliť zákazníka a nastoliť
klímu zmyselnej impulzívnej túžby, ktorá podnecuje k nákupu. Pôsobenie na imagináciu, podnecovanie
túžby a prezentácia nakupovania ako slasti tvoria spolu s reklamou hlavné nástroje,
ako spotrebu povýšiť do roly „umenia žiť“ a emblému kultúry dnešného človeka - kultúry
moderného šťastia.“ 30
N. Ľalíková sa domnieva, že je vhodné medzi miesta konzumu zaradiť aj múzeá a galérie so
súčasným umením. 31 Tvrdí, že: „Moderný konzument často nazerá na samého seba ako na predka
antickej civilizácie s cieľom dosiahnutia povestnej kalokagatie. Harmónia ducha a tela, ktorá
je tak žiaduca po návšteve posilňovne, že konzument by najradšej cestu miesta skrášľovania tela
ihneď nasmeroval na miesto skrášľovania ducha. To možno pokladať za jeden z dôvodov, prečo
návštevníkov múzeí a galérií často ani neinteresuje samotné umenie ako fakt, že každý správny
konzument v túžbe po kalokagatií má expandovať aj na pole kultúry, ktorá je schopná a ochotná
mu poskytnúť ním očakávané duchovné naplnenie.“
Záver
27 Porov. KELLER, Jan.1995. Dvanáct omylů sociologie. Praha: SLON, 1995, s. 18.
28 Porov. KLÍMA, Ivan. 2001. Jak prežít blahobyt, Brno, 2001, s. 86.
29 BAUDRILLARD, Jean. 1998. The consumer society. London: Sage 1998, s. 27.
30 LIPOVETSKY, Gilles. 2007. Paradoxní šťěstí. Esej o hyperkonzumní společnosti. Praha: Prostor 2007, s. 35.
31 ĽALÍKOVÁ, Natália. 2011. Konzumujem teda som. [online]. [citované 2012-09-22], Dostupné na internete:
http://www.konstruktmag.cz/konzumujem-teda-som/
30 31