ZbornÃk z konferencie (PDF) - Zväz múzeà na Slovensku
ZbornÃk z konferencie (PDF) - Zväz múzeà na Slovensku
ZbornÃk z konferencie (PDF) - Zväz múzeà na Slovensku
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989<br />
ných priestorov, rýchle tempo <strong>na</strong>dobudli aj zmeny v móde úzko prepojené s medzinárodnými<br />
štýlmi. Po roku 1989 došlo aj k výraznejšiemu vplyvu iných modelov životného štýlu a k preberanie<br />
nových hodnôt.<br />
Čo teda zbierať a ako dokumentovať každodenný život posledných desaťročí? Pri hľadaní<br />
odpovede si musíme v prvom rade uvedomiť, že pre získavanie zbierkových predmetov platia<br />
v prvom rade všeobecné zásady. Základnou je, že predmet by v rámci múzejnej zbierky nemal<br />
existovať ako solitér bez ďalších vzťahov k ostatným artefaktom (samozrejme okrem programového<br />
založenia nového fondu). Hodnotený by mal byť komplexne ako artefakt prezentujúci<br />
jedinca alebo spoločnosť, ktorý dokumentuje <strong>na</strong>príklad dobové výrobné postupy, estetické<br />
normy či použitý materiál. Jeho súčasťou musí byť bezpodmienečne aj kvalitná sprievodná dokumentácia.<br />
Rozširovanie múzejnej zbierky by sa malo uskutočňovať vždy so zámerom zvyšovania<br />
jej vedeckého a kultúrneho výz<strong>na</strong>mu. Pri cielenom získavaní predmetov dokumentujúcich<br />
kultúru každodenného života si preto musíme dopredu stanoviť či budeme dokumentovať<br />
určitú spoločenskú vrstvu alebo štýlový vývoj jednotlivých predmetov, či produkciu miestnych<br />
výrobcov alebo si stanovíme iné kritériá, ktoré by sme mali dodržiavať.<br />
Zbierkotvorná činnosť múzeí je u nás ešte stále zaťažená orientáciou <strong>na</strong> postihovanie minulosti<br />
preverenej časom. Je <strong>na</strong>čase opustiť tento systém retrospektívneho pohľadu a hľadať kritériá,<br />
ktoré nám pomôžu venovať sa aj systematickej dokumentácii súčasnosti. Tieto postupy sa<br />
objavili už koncom 19. storočia v spomí<strong>na</strong>ných umeleckopriemyselných múzeách, ktoré kontinuitne<br />
dopĺňali svoje zbierky súdobými predmetmi a robia tak doteraz. Podobe postupujú aj<br />
galérie pri budovaní zbierok súčasného umenia. Tento postup prináša viaceré výhody zvyšujúce<br />
hodnotu zbierkových predmetov. Sú to <strong>na</strong>príklad autentické dobové myšlienky, osobné zážitky<br />
a neposlednom rade je väčšia pravdepodobnosť <strong>na</strong>dobudnúť predmety v dobrom stave.<br />
V súčasnosti máme aj oveľa širšie možnosti rozšírenia dokumentácie predmetov aj prostredníctvom<br />
obrazovej dokumentácie. Pri takomto prístupe vzhľadom k ponuke množstva predmetov<br />
je však potrebná špecializácia a jasné metodické kritériá umožňujúce uskutočniť selekciu<br />
<strong>na</strong> takej úrovni, aby postihovala charakter doby.<br />
Akvizičná činnosť múzeí <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa v súčasnosti dostáva do úzadia. Pozornosť sa jej<br />
venuje <strong>na</strong>jmä v súvislosti s nedostatkom fi<strong>na</strong>ncií znemožňujúcich uskutočňovať systematické<br />
<strong>na</strong>dobúdanie zbierok. Je pravdou, že tento problém je veľmi vážny a <strong>na</strong> rozširovanie fondov má<br />
výrazný vplyv. Nemenej závažná problematika sa však skrýva pod obsahom pojmu systematická<br />
akvizičná činnosť a spočíva v celkovej akvizičnej politike slovenského múzejníctva. Ako<br />
zásadný problém sa <strong>na</strong> jednej strane prejavuje nedostatočná metodická základňa vedeckovýskumnej<br />
činnosti, výsledkom ktorej by malo byť aj <strong>na</strong>dobúdanie zbierok. Na strane druhej sú<br />
to medzery v historickej kontinuite dokumentácie hmotnej kultúry, čo sa zákonite odráža aj<br />
pri riešení dokumentácie nedávnej minulosti. Aj <strong>na</strong>priek súčasným názorom kladúcim dôraz<br />
<strong>na</strong> múzejnú prezentáciu je zbierkotvorná činnosť stále jed<strong>na</strong> zo základných múzejných činností.<br />
Múzeum bez zbierok nemôže vôbec existovať a zbierky by mali byť základom aj prezentačnej<br />
činnosti .Vzhľadom k tejto dôležitosti je nízka úroveň pozornosti venovaná akvizičnej<br />
činnosti nielen zo strany zriaďovateľov ale priz<strong>na</strong>jme si, že aj zo strany samotných múzejníkov<br />
alarmujúca. Dokonca aj v poslednom zásadnom materiály pre rozvoj múzejníctva zo strany<br />
Ministerstva kultúry v Stratégii rozvoja múzeí a galérií do roku 2011 bola táto činnosť spomenutá<br />
iba okrajovo, bez vízie jej realizácie v súčasných podmienkach múzejnej praxe.<br />
Je zrejmé, že múzeá opúšťajú formu klasických múzeí a hľadajú spôsob začlenenia do spokumentácie<br />
života mestskej spoločnosti. Po roku 1948 sa záujem múzeí v závislosti od oficiálnej<br />
dobovej politiky začal orientovať predovšetkým <strong>na</strong> dokumentáciu života ľudu, čo v realite<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo dôraz <strong>na</strong> ľudovú kultúru a život robotníckej triedy. Dôsledkom čoho dochádzalo<br />
k výraznejšiemu rastu etnografických zbierok ale paradoxne, aj <strong>na</strong>priek deklaráciám, dokumentácia<br />
bežného života robotníckej triedy ťahala za kratší koniec. Ako pojem bola dokumentácia<br />
súčasnosti degradovaná politickým ovplyvňovaním múzejnej zbierkotvornej činnosti.<br />
Po roku 1989, teda po zmene politickej situácie, kedy múzeá mohli pristúpiť k prehodnoteniu<br />
doterajšej zbierkotvornej činnosti, <strong>na</strong>stalo z dôvodu niekoľko rokov trvajúcej transformácie<br />
múzeí náročné obdobie poz<strong>na</strong>čené viacerými zme<strong>na</strong>mi a mnohé inštitúcie museli v prvom<br />
rade zápasiť o svoju existenciu. Tlak zriaďovateľov <strong>na</strong> prezentačnú činnosť a minimálne<br />
fi<strong>na</strong>ncie <strong>na</strong> akvizície zatlačili do úzadia túto základnú múzejnú činnosť. Absentovali aj vedeckovýskumné<br />
úlohy venované hmotnej kultúre druhej polovice 20. storočia, ktoré by rázne<br />
upozornili <strong>na</strong> nedostatky slovenského múzejníctva v tejto oblasti. Dokonca aj veľký výstavný<br />
projekt Slovenského národného múzea Slovensko v 20.storočí jeho druhú polovicu prezentoval<br />
<strong>na</strong> rozdiel od prvej iba minimálnym počtom trojrozmerných predmetov.<br />
Stojíme teda pred problémom urýchlene a hlavne seriózne riešiť túto situáciu nielen ako<br />
metodologický problém aj ako hľadanie podoby konkrétnej obsahovej náplne dokumentácie<br />
každodenného života druhej polovice 20. storočia. Automaticky sa dostávajú do popredia<br />
viaceré otázky ako <strong>na</strong>príklad: aká rozsiahla má byť dokumentácia, čo všetko má postihnúť<br />
a sledovať, ako získavať informácie o vhodnosti jednotlivých predmetov, ako ochrániť múzeá<br />
pred hromadením množstva predmetov, ktoré sa vďaka globalizácii stávajú multiplicitné vo<br />
viacerých zbierkových fondoch, aké stanovisko majú zaujať múzeá špecializované a aké múzeá<br />
regionálne.<br />
Na tieto otázky neexistuje jednoz<strong>na</strong>čná odpoveď, k jej podstate sa musíme spoločne prepracovať.<br />
Ako prvé je potrebné odpovedať <strong>na</strong> zásadnú otázku: je vec selekcie predmetov záležitosťou<br />
subjektívneho záujmu jednotlivých kurátorov respektíve záujmu jednotlivých múzeí<br />
alebo závisí od špecifického vedeckého hodnotiaceho prístupu k problematike ako celku.<br />
Pri odpovedi si musíme uvedomiť skutočnosť, že nesystematické hromadenie vecí, z ktorých<br />
mnohé ani nespĺňajú základné kritéria zbierkových predmetov nás vedie k amaterizmu, ktorý<br />
vytláča z múzeí vedu a potláča základné poslanie múzea. Dokumentácia kultúry všedného<br />
dňa je veľmi široká téma a k jej programovému riešeniu je potrebná interdisciplinár<strong>na</strong> vedeckovýskumná<br />
činnosť.<br />
Pri artefaktoch z minulých storočí <strong>na</strong> ich určenie okrem iných postupov sa zvykla používať<br />
aj tried<strong>na</strong> spoločenská klasifikácia odzrkadľujúca aj ich materiálnu a formálnu podobu. Toto<br />
delenie predmetov prezentujúcich šľachtické, meštianske či ľudové prostredie v druhej polovici<br />
20. storočia stratilo opodstatnenie. Rozvoj priemyselnej výroby a postupné stieranie rozdielov<br />
medzi mestom a dedinou prinieslo používanie totožných predmetov vo všetkých domácnostiach.<br />
Tradičné spoločenské vrstvy, ktoré svoju príslušnosť prezentovali aj hmotnou<br />
kultúrou mizli a <strong>na</strong>hradili ich nové, odrážajúce aktuálne politické a spoločensko - ekonomické<br />
pomery prinášajúce so sebou aj formovanie nových elít.<br />
Vďaka tradíciám a možnosti prístupu k módnym tovarom pretrvával ešte hlavne u starších<br />
rodín spočiatku rozdiel v zariadení mestskej a vidieckej spoločnosti. Nástup nových technológií<br />
a materiálov a zvyšovanie produkcie výroby prinieslo so sebou premnoženie predmetov<br />
v okolí človeka a urýchlilo ich výmenu. Bytová kultúra zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la rýchlejšiu obmenu obyt-<br />
100 101
Change language