Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
by spolupráce s množstvom externých veci naklonených fyzických aj právnických osôb. Veľkú
väčšinu zbierkových predmetov z oblasti súčasného letectva by sa nepodarilo múzeu získať
bez angažovanosti a medzinárodných kontaktov exprezidenta SR - R. Schustera, ako aj ďalších
osôb.
Použitá literatúra a pramene
Akvizičná činnosť múzeí v súčasnosti - problémy, možnosti, perspektívy. Zborník príspevkov z odborného sympózia,
Hronec 2007. Slovenské národné múzeum, Zväz múzeí Slovenska, Bratislava, 2007.
Od elektroskopu po osciloskop (katalóg). Elektrická meracia technika, minulosť a súčasnosť. Slovenské technické múzeum
Košice, september 2003.
BMW Museum, BMW AG. München und Prestel Verlag, München-Berlin-London-New York, 2008.
Slovenské technické múzeum 1947 - 2007. Zborník vydaný pri príležitosti 60. výročia založenia. STM Košice, 2007.
Jednotná metodika zabezpečenia múzejnej dokumentácie obdobia výstavby socializmu v Slovenskej socialistickej
republike. Ústredná správa múzeí a galérií, 1983.
KOLESÁR, Z.: Nové kapitoly z dejín dizajnu. Slovenské centrum dizajnu Bratislava, 2009.
Dejiny vedy, výroby a techniky na Slovensku. Zborník príspevkov z konferencie, Košice -Herľany jún 2000, STM Košice,
Slovenská spoločnosť pre dejiny vedy a techniky pri SAV, Zväz múzeí na Slovensku.
ŠARUDYOVÁ, M.: Topografia železiarní na Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1989, s. 85.
Reburber. Zpravodaj Národního technického muzea, 1/2008. Národní technické muzeum, Praha, 2008.
K aktuálním otázkám muzejní dokumentace a prezentace vědeckotechnického vývoje. Sborník ze semináře konaného
ve dnech 4. a 5. června 1986 k 25. výročí založení Technického muzea v Brně. Technické muzeum v Brně, Brno, 1986.
Dokumentace soudobého vědeckotechnického vývoje. Sborník celostátní konference, Mikulov, 15. - 16. října 1985. Praha, 1986.
SAMDOK. Dostupné na: http://cs.wikipedia.org/wiki/Samdok. Cit. 15.9.2012.
Dokumentácia nehmotného
kultúrneho dedičstva v múzeách.
Marian Číž - Múzeum vo Svätom Antone
Abstrakt: Múzeá patria medzi kultúrne inštitúcie, ktoré by mali chrániť a zveľaďovať taktiež
nehmotné kultúrne dedičstvo (NKD). Na Generálnom zhromaždení Medzinárodnej rady múzeí
ICOM v roku 2004 v Soule sa hovorí v Rezolúcii č. 1 (na základe Konvencie UNESCO z r. 2003
- o nehmotnom kultúrnom dedičstve), o dôležitosti práce múzeí pri zachovaní nehmotného kultúrneho
dedičstva. Odporúča sa do všetkých vzdelávacích programov pre múzejný personál zahrnúť
taktiež zvyšovanie znalostí o nehmotnom kultúrnom dedičstve. Múzeá sú súčasťou miestnej,
regionálnej i štátnej kultúry. V rámci svojej špecializácie i v regióne pôsobnosti, by sa teda múzeá
mohli venovať taktiež mapovaniu, resp. - po určitom prepracovaní, aj systematickej dokumentácii
nehmotného kultúrneho dedičstva. Príspevok ešte nedáva návod, ako dokumentovať NKD, len
upozorňuje, aby sme naň nezabúdali a naznačuje možnosti.
Generálna konferencia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO v Paríži 17. októbra
2003 (náhodou na deň presne pred 19 rokmi - dátum tejto konferencie) v Dohovore
na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (ďalej NKD), ho vníma ako hnaciu silu kultúrnej
rozmanitosti a záruku trvalo udržateľného rozvoja - ako je to zdôraznené v Odporúčaní
UNESCO o ochrane tradičnej kultúry a folklóru z r. 1989, vo všeobecnej deklarácii UNESCO
o kultúrnej rozmanitosti z roku 2001 a v Istanbulskej deklarácii z r. 2002 (okrúhly stôl ministrov
kultúry).
Dohovor UNESCO (2003) charakterizuje NKD ako „... postupy, stvárnenia, prejavy, poznatky,
schopnosti, ako aj nástroje, predmety, artefakty a s nimi spojené kultúrne miesta, ktoré
spoločenstvá, skupiny a v niektorých prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho
dedičstva“. Toto NKD si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generácie
a sústavne ho znova vytvárajú ako reakciu na okolité prostredie, interakciu s prírodou a svojou
históriou, pričom im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej
rozmanitosti a ľudskej tvorivosti. Definícií NKD môže byť viacero: Kultúrne dedičstvo možno
definovať ako súbor hmotných a nehmotných dokumentov, tvorivej činnosti človeka a vývoja
ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť, majúc na zreteli historickú a kultúrno-
-spoločenskú hodnotu dokumentov. Je v záujme spoločnosti kultúrne dedičstvo chrániť a zachovávať
pre budúce generácie. Nehmotné dedičstvo tvoria pamiatky, ktoré nemajú hmotnú
podstatu (napr. mená, názvy, postupy, folklór, piesne, básne, povesti, hudobné diela, jazyk,
a pod.). Nehmotné kultúrne dedičstvo môžeme definovať aj ako komplex duchovných pamiatok,
najmä jazyka a jeho nárečových podôb, ľudovej slovesnosti, zvykov, obyčají, hudby, piesní,
tancov, ale aj prejavov miestnej a regionálnej kultúry, vrátane záujmovej umeleckej činnosti
- spoločne teda akýsi „kultúrny genofond“ spoločenstva i jeho jednotlivých členov.
Na generálnej konferencii Medzinárodnej rady múzeí ICOM v Soule v roku 2004 (inak významnej
aj kvôli prijatiu novely etického kódexu ICOM, či pravidla, aby sa každá konferencia
90 91