Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
tých projektoch napríklad ostáva bilancovať aplikáciu výstupov podrobného výskumu stavebnej
kultúry a kultúry bývania v 80tych rokov z Blatnice, ktorá by podliehala odbornému
zváženiu (podľa historicko-etnografickej štúdie usadlosť z Blatnice napĺňa časové obdobie
20-30tych rokov 20. storočia) 8 ako aj dokončeniu doteraz nepostavených objektov regiónu
Turiec. Podobne je tomu pri aplikácii spomenutých výskumov premeny vidieka v 2. polovici
20. storočia s dôrazom na kolektivizáciu v poľnohospodárstve. Akvizícia predmetov z uvedeného
obdobia bola náhodná a nesystematická. Stojíme pred problémom nielen interiérového
vybavenia, ale aj zmien v stavebnej kultúre a urbanizme vidieckych sídiel. V tejto oblasti sa
v súčasnosti ponúkajú možnosti len výstavných projektov, ktoré by mohli byť výstupom podrobného
výskumu. Na minuloročnej konferencii Asociácie európskych múzeí v prírode bola
počas diskusie témy „Tradičné poľnohospodárstvo v múzeách v prírode“ zdôraznená potreba
aplikácie výskumov 2.polovice 20. storočia práve v expozíciách krajín bývalého socialistického
bloku. Je pred nami otázka expozičného či výstavného spôsobu vyjadrenia tejto minulosti
aj mladému návštevníkovi, ktorý uvedené skutočnosti neprežil a vníma ich sprostredkovane.
Pritom dopady na premeny v stavebnej kultúre, či spôsobe života obyvateľov vidieka značne
menili ráz zástavby modifikáciami či už obytných domov, alebo hospodárskych objektov
a solitérov prislúchajúcich k usadlostiam. Nehovoriac o kultúre bývania, ktorá v druhej polovici
20.storočia nadobúdala v objektoch nových projektov socialistickej výstavby dediny možnosti
zmien v dispozičnom rozšírení, zvýšení štandardu bývania s novodobým nábytkovým
zariadením. Uvedený nábytkový mobiliár je pritom bezprostredne naviazaný na tieto nové
murované domy, nakoľko sa tento kupoval väčšinou do väčších obytných priestorov. Zároveň
dochádza k rekonštrukciám projektovaných domov postavených počas socialistickej výstavby
vidieka a komplexný výskum týchto objektov v lokalitách sa stáva problémovým. Kde inde,
ak nie v múzeu, by sa mal návštevník zamyslieť nad vývojom a paralelami v zmenách času
pri pohľade na nedávnu minulosť v staviteľstve, kultúre bývania, ale aj každodennom živote,
či jednotlivých javoch v spoločnosti nedávnej druhej polovice 20. storočia? V poslednom desaťročí
sa v rámci sceľujúcej Európy dostávajú do popredia záujmu nové témy, akou je etnická
otázka, migrácie, multikulturalita, a je im v rámci výskumu, dokumentácie, ale aj prezentácie
venovaný samostatný prístup.
U nás i v zahraničí sledujeme zaujímavé akvizície a rozšírenie expozícií o rôzne tematicky
zamerané expozície (nemocnice, colnice) alebo technické projekty – napríklad lokálne či
úzko koľajové železnice s technickými pamiatkami či električkové depá. V rámci expozície
Múzea slovenskej dediny v tejto súvislosti spomeniem opäť nedokončený projekt vodného
toku a technických objektov na vodný pohon (vodné mlyny, mlyny, stupy, píly, valcha, hámor),
ktoré sú zdokumentované a čakajú na realizáciu.
Súčasná doba prináša aj širokú škálu multimediálne odchovaných návštevníkov, pre ktorých
sú moderné zariadenia a vybavenie audio vizuálnou technikou samozrejmosťou aj počas
návštevy múzeí. S ohliadnutím na expozície niektorých európskych múzeí v prírode (napr. holandské
Nederlands Openluchtmuseum v Arnheme, alebo Zuiderzeemuseum pri Enkhuizene)
konštatujeme takmer dokonale dokumentovaný fotodokumentačný a filmový fond, ktorý
v expozíciách návštevníkom výstižne približuje výroby, zamestnania, alebo aj výpovede informátorov,
ktoré boli zaznamenávané počas výskumov. S odstupom času tieto materiály nadobúdajú
veľkú hodnotu a významne kombinujú múzejnú expozíciu zbierkových predmetov.
Žiaľ aj v tejto oblasti sme zatiaľ v našich podmienkach len v rovine inšpirácie. V súčasnosti čedzí
12. až 20. storočia, pričom originalita objektov, materiálov, techník ale aj postupov sa stala
nosnou pre ich expozície.
Niektoré múzeá v prírode na Slovensku bojujú o možnosť dokončenia expozícií do súčasnosti
(Múzeum slovenskej dediny v Martine, alebo expozícia tradičného bývania a stavebnej
kultúry Banského múzea v prírode v Banskej Štiavnici).
Príklad Múzea slovenskej dediny je v tejto otázke osobitý. V jednotlivých obdobiach či
už plánovania, alebo realizácie môžeme sledovať aj posun v jeho rôznorodom vymedzení.
V prvopočiatkoch myšlienok o múzeu v prírode bol hlavnou inšpiráciou švédsky Skansen pri
Štokholme, kde sa v duchu čias doznievajúceho romantizmu koncom 19. storočia zvýrazňovali
predovšetkým prvky národného zviditeľnenia a svojbytnosti. V podobnej idei bolo zámerom
vybudovať múzeum aj v 30-tych rokoch s dôrazom na jednotlivé regionálne špecifiká až
do roviny prezentácie tradičného staviteľstva a spôsobu života Slovákov zo zahraničia, pričom
okrem samotnej expozície bola rovina využitia areálu orientovaná aj na rekreačno-komerčné
účely. Objekty mali obývať „pôvodní obyvatelia“, ktorí mali vykonávať bežné každodenné
činnosti či výroby... 1 Od roku 1967, no najmä následne v 70-tych a začiatkom 80-tych rokov
sa prejavil zámer modelovania zbierky ľudovej architektúry s dôrazom na konštrukčné, pôdorysné
a typologické špecifiká stavieb, detailizovanie urbanistických prístupov chápaných ako
architektonickú tvorbu. 2 Po prehodnotení tohto obdobia nastupujú 90-te roky opäť s bilancovaním
a snahou o zaktualizovanie a najmä vystihnutie správnych prístupov k realizovanému
projektu. 3 Do popredia vystupuje kontextuálne chápanie celkovej expozície, 4 nosným sa stáva
hĺbkový historicko-etnografický výskum konkrétnych objektov a javov v porovnaní s využívaním
literatúry ako hlavného podkladu pre tvorbu expozície v predchádzajúcich obdobiach,
ako aj vyjadrenie fenoménu kultúry všedného dňa. Znovu oživením historicko-etnografických
výskumov jednotlivých realizovaných objektov expozície po roku 2000 sa pokračuje v tomto
zameraní do súčasnosti.
Časové koncepcie expozície Múzea slovenskej dediny boli zamerané na prezentáciu stavebnej
kultúry a tradičného spôsobu života na Slovensku v období na konci 19. a v 1. polovici 20.
storočia. Jednotlivé výskumy a dokumentácia expozičných celkov a samotných objektov bola
realizovaná v období 60-tych až 80-tych rokov.
Problematika dokumentácie obdobia druhej polovice 20. storočia sa na pôde Slovenského
národného múzea v Martine objavila čiastkovo pri realizácii výstavných projektov premeny
socialistickej dediny a kolektivizácie poľnohospodárstva. 5 Po výskumoch mestského prostredia
v 70-tych rokoch vo Vrútkach a 80-tych rokoch na dolnom Liptove 6 bol významným počinom
výskum kultúry bývania na vidieku so zameraním na skúmané obdobie rokov 1986-
1989 v turčianskej Blatnici. 7 Zmeny v spoločensko-politickej situácii v krajine po novembri
1989 viedli v zameraní vedecko-výskumnej činnosti v rámci Slovenského národného múzea
s dôrazom na budované Múzeum slovenskej dediny k stagnácii v oblasti výskumu a odbornej
prípravy nevyhnutnej k realizácii dovtedy ešte nerealizovaných expozičných skupín a objektov.
V tom čase bol realizovaný len jeden z celkovo piatich kultúrno-územných celkov celej
expozície, pričom v regióne Turiec nebola expozícia stavebne ukončená. V roku 2003 bola
prehodnotená koncepcia múzea z konca 80-tych rokov, a jej aktualizácia zdôraznila potrebu
dostavby múzea v pôvodne plánovanom rozsahu a tematickom zameraní s niektorými úpravami.
V súčasnosti stojíme pred otázkou priorít nedokončenej expozície. Práve v múzeách
v prírode sa dokumentácia javí v realizačnom vyjadrení ako najdôležitejšia. Pri spomenu-
110 111