Zborník z konferencie (PDF) - Zväz múzeí na Slovensku

MÚZEJNÁ DOKUMENTÁCIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA NA SLOVENSKU Problematika komplexnej múzejnej dokumentácie obdobia po roku 1989
smery a inštitucionálny rámec - ako aj kroky potrebné k vybudovaniu tohto rámca - interinštitucionálnej
dokumentácie a prieskumu súčasných spoločenských a kultúrnych javov. Projekt,
ako i materiál celej konferencie, boli o niekoľko mesiacov publikované, preto mohol zámer
hneď na začiatku prekročiť hranice náplne práce jedného múzejného odboru. Už vtedy bolo
dôležité zdôrazniť, že sa múzejný výskum súčasnosti nemôže obmedziť na národopisnú muzeológiu.
Návrh hlásal hneď od začiatku otvorenosť voči všetkým múzejným odborom a všetkým
typom múzeí, ba dokonca aj voči univerzitným katedrám a aj smerom k individuálnym
účastníkom. Týmto bol odštartovaný MaDok, tento maďarský program dokumentácie súčasnosti,
ktorý svojim názvom odkazuje jednak na dokumentovanie súčasnosti (pozn. preklad.:
maď. ma), a na druhej strane na švédsky Samdok, ako na zahraničný vzor. Presnejšie: vzniklo
múzejné prostredie sieťového charakteru bez toho, aby bolo potrebné založiť ďalšiu byrokratickú
inštitúciu.
Za dva roky sa na základe náčrtu projektu vybudoval systém a boli vyprodukované prvé
výsledky odbornej práce vedenej v rámci MaDoku. Čoraz viac inštitúcií získalo vlastné skúsenosti
v súvislosti s fungovaním MaDoku. Záujem vyvrcholil medzi rokmi 2006 až 2009, odvtedy
však badať popri zabehanom fungovaní, i napriek nemu, skôr pasivitu a klesajúci záujem, čo
priamo súvisí s permanentnými (a improvizatívnymi) reorganizáciami župnej siete múzeí, ako
aj s poklesom finančných zdrojov. V konečnom dôsledku možno vyzdvihnúť štyri také faktory,
ktoré sú fázami inštitucionalizácie - expanzie -, a zároveň zviditeľňujú úsilia múzeí, ktoré sa
snažia otvoriť smerom k súvekému svetu.
Ako prvé musíme spomenúť vznik interinštitucionálnej koordinácie. V Národopisnom
múzeu (pozn. preklad.: Néprajzi Múzeum, Budapest) vzniklo centrum siete výskumu súčasnosti,
ktoré je naraz virtuálnym i reálnym miestom, ktoré zabezpečuje možnosť prepojenia samostatných,
v niektorých prípadoch dosť izolovaných, pokusov - ktoré sú výsledkami práce
inštitúcií i jednotlivcov (viď: www.neprajz.hu/madok). Jadrom celého je databáza sprístupnená
cez internet. Inštitúcie, ktoré sa pripoja k dokumentačno-výskumnej sieti posúvajú údaje
o svojej práci, o svojich projektoch do tejto databázy. Vzniká tak možnosť poskytovania priebežného
prehľadu o vývoji múzejného zbierkového fondu súčasnosti, o iných informačných
materiáloch, dokumentoch, respektíve o konkrétnych výskumoch. Vďaka takejto koordinácii
a jednote zabezpečenej databázou vzniká kooperatívne múzeum virtuálneho charakteru, ktoré
máme k dispozícii k muzeologickému, vedeckému a osvetovému spracovaniu súčasného materiálu
spravovaného účastníkmi. Musíme však zdôrazniť, že databáza je registračným strediskom
projektov, dokumentačných a výskumných projektov a pramenných materiálov a nie centrálnou
evidenciou jednotlivých zbierkových predmetov či archívnych údajov. Vypracovanie
a sprístupnenie konkrétnych evidenčných dát je tradičným spôsobom kompetenciou i úlohou
jednotlivých inštitúcií. Centrum MaDoku je zároveň základňou pre výmenu informácií o výskume
súčasnosti. Organizačne sa podieľa na príprave metodických a vedeckých pracovných
zasadnutí a na webovej ploche MaDoku zverejňuje súvisiace správy, výzvy, bibliografie, články,
kontakty atď. Posledné dva roky rozosiela záujemcom spravodaj, a v tomto roku sa očakáva
odštartovanie vlastného blogu. Webová stránka, databáza, a výmena informácií sú doterajšími
najdôležitejšími fórumami verejnosti, ktoré sú dopĺňané osobnými konzultáciami, odbornými
stretnutiami, tzv. MaDokovými dňami (obvykle dvakrát ročne). Ministerstvo kultúry potvrdilo
v pozícii organizačného centra MaDoku Národopisné múzeum v roku 2008 a formou celoštátnej
úlohy poverilo inštitúciu vykonávaním súvisiacich organizačných a riadiacich úloh.
Podruhé v roku 2003 vzniklo publikačné fórum v záujme inštitucionalizácie a profesionalizácie
múzejnej práce orientovanej na súčasnosť formou zošitov MaDok-füzetek. Edícia
vydávaná (teoreticky) raz ročne slúži pre metodickú a odbornú orientáciu a zabezpečuje
zároveň plochu na uverejňovanie čerstvých výskumov a nových výsledkov. Prvé číslo zverejňuje
materiál úvodnej konferencie, vrátane náčrtu a dokumentov vytvorenia výskumnej siete. 1
Druhé číslo je užitočné z metodologického a obsahového hľadiska, prináša výber zahraničných
článkov, ktoré sú použiteľné ako vzory. 2 Tretí zväzok vydaný pod názvom Jelentésteli tárgyak
(slov. Predmety plné významov) dáva prostredníctvom rôznych riešení analýzy významu predmetu
do popredia komplexné spoločenské súvislosti konkrétnych predmetov, čo možno považovať
za najdôležitejší muzeologický okruh otázok výskumu súčasnosti. 3 Štvrtý „zošit” bol
uverejnený formou sprievodnej publikácie k výstave Národopisného múzea usporiadaného
pod názvom műanyag (slov. plast), ktorá ponúka úvod do štúdia presne vymedzeného prierezu
súvekej materiálnej kultúry - sveta každodenných plastových predmetov. 4 Táto publikácia
vydaná pod názvom Plasztik művek (slov. Plastové diela/závody) je príkladom na doteraz
nezvyčajné, ale veľmi plodné, múzejné spracovanie materiálnej kultúry, ktoré sprístupňuje individuálne
používanie a subjektívne posudzovanie predmetov pomocou osobných príbehov
a komentárov. Piate číslo je vyhodnocujúcim zborníkom jednej - nižšie ešte spomínanej - série
výstav postavenej na výsledkoch výskumu súčasnosti. 5 Šiesty zväzok sleduje opäť odlišnú metódu:
mapuje svojrázny prierez súčasnej materiálnej kultúry, rozmanitý svet bábik. 6 Doteraz
posledný zošit vydaný pod názvom Etnomobil - mozgásban a kortárs kultúra (slov. Etnomobil
- súčasná kultúra v pohybe) zverejňuje výsledky projektu Národopisného múzea, týkajúceho
sa súvekej mobility. 7
Potretie inštitucionalizáciu signalizuje odštartovanie výskumnej a muzeologickej práce.
Prvým krokom bola registrácia prác prevedených pred založením siete a naplnenie databázy.
Už tu sa ukázali praktické problémy spolupráce. Medzitým sa rozbehlo viac projektov iniciovaných
už jednoznačne pod záštitou programu. Ich rozsah bol v počiatkoch relatívne úzky
a ich intenzita odzrkadľovala neistotu prvých krokov na započatej ceste. Počet signatárov prehlásenia
partnerstva svedčí o počte účastníkov: v súčasnosti figuruje v databáze 52 registrovaných
účastníkov (múzeá, univerzitné katedry, výskumné ústavy, individuálni výskumníci).
Počet aktívnych partnerov je však nižší a aktivita je premenlivá. Odhodlanejšie múzeá zaevidovali
viac konkrétnych tém, plánovaných výskumov, pričom mnohé inštitúcie neposkytli
po podpísaní prehlásenia žiadne informácie, a je pochybné, či vykonávajú nejakú prácu súvisiacu
s témou. Je veľmi ťažké určiť počet práve prebiehajúcich projektov, lebo z hľadiska času
realizácie a iných parametrov sú veľké rozdiely.
Podľa plánov pôvodného harmonogramu malo byť najdôležitejšou úlohou ďalšieho budovania
systému určenie konkrétnych výskumných a dokumentačných smerov, respektíve koncepcií
účastníkmi, na základe ktorých mala byť rozbehnutá v niekoľkých väčších tematických
celkoch dôkladnejšia, systematickejšia a vzájomne prepojená práca vrátane systematickej ak-
1 Fejős, ed. 2003.
2 Fejős–Frazon, eds. 2004.
3 Fejős–Frazon, eds. 2005.
4 Fejős–Frazon, eds. 2006.
5 Fejős–Frazon, eds. 2007.
6 Fejős, ed. 2009.
7 Frazon, ed. 2010.
50 51