26 12 th International Scientific Conference, April 20-22, 2009 Brno, Czech Republicv dotknutom úseku. Ďalším dôvodom bola zistená úroveň neogénneho podložia v hĺbke 12,0 m podpovrchom terénu. Kvalitatívne parametre neogénu sa značne menia aj na malú vodorovnúvzdialenosť. Z hľadiska statického návrhu bola v neogéne uvažovaná ako dominantná zemina ílnízkej plasticity (trieda F6) tuhej konzistencie. Pre potreby hodnotenia priepustnosti bolo potrebnépredpokladať, že vzájomné nepravidelné vyklinovanie neogénnych zemín vytvára málo priepustnéprostredie, čo ovplyvní zabezpečenie suchých výkopov tesniacou konštrukciou. V tabuľke 1 súzhrnuté základné charakteristiky zemín podložia.Tab. 1 Vlastnosti zemín použité v návrhoch základových konštrukciíZemina Tr. γ(kN/m 3 )ϕ ef(°)c ef(kPa)ϕ u(°)íl nízkej plasticity F 6 21,0 19 12 0hlina piesčitá tuhá F 3 18,5 26 12 0piesok ílovitý S 5 18,0 28 6 -štrk zlej zrnitosti G 2 20,0 34 - 36 0 -piesok zlej zrnitosti S 2 18,0 32 - -hlina piesčitá tuhá F 3 20,0 24 14 0íl nízkej plastic. tuhý F 6 21,0 18 14 0c u(kPa)5060---6050E def(MPa)471270 - 1002575β0,470,620,740,900,780,620,47K4K5K6K1K1K1 K2 K2 K2 K2 K2 K2 K1K4K4K4K6K5K1K1K3K3 K3 K3 K3 K3 K1K1Návrh založenia nových stĺpovObr. 1 Pôdorys haly s označením nosných stĺpov (uzlov)Koncepcia zakladania nových stĺpov (ktorých rozmiestnenie je na obr. 1) musela rešpektovaťviacero okolností, medzi ktorými vystupovali do popredia predovšetkým:• priestorové obmedzenia pri zhotovovaní nových základov v tesnej blízkosti existujúcejkonštrukcie;
12 th International Scientific Conference, April 20-22, 2009 Brno, Czech Republic 27• voľba spôsobu zakladania, ktorým sa neovplyvní stav napätosti pod jestvujúcimi základovýmipätkami;• výber časovo nenáročných technologických postupov;• zohľadnenie spôsobu zakladania s budovaním nadväzujúcich konštrukcií.Rozhodujúcim kritériom pri hľadaní optimálneho spôsobu zakladania bolo splnenie statickýchpodmienok. Variabilita neogénnych zemín s očakávaním vyššej stlačiteľnosti vrchných polôhneogénu si vyžiadali minimalizovať ovplyvnenie jemnozrnných zemín priťažením. Potreba vnášaťnové priťaženia až pod úrovňou základovej škáry pôvodných základov a využitie vhodnýchvlastností štrkovej polohy viedli k návrhu hĺbkových základov, ktoré budú ukončené ešte v kvartéri.Výber technológií sa sústredil na podzemné steny, pilóty a mikropilóty. Pre každý z uvedenýchkonštrukčných prvkov sa formou parametrickej štúdie hľadali správne rozmery. Po splnenípodmienok únosnosti a používateľnosti jedného prvku od príslušného zaťaženia sa podľa potrebyzostavil model skupinového pôsobenia, ktorý sa posúdil podľa zásad 2. geotechnickej kategórie.Mikropilóty bolo potrebné navrhnúť v línii čelnej strany zimného štadióna, kde nové stĺpybezprostredne susedili so staršími piliermi. Ako príklad navrhnutého riešenia možno uviesťvýsledné riešenie na obr. 2 prenesenia zaťaženia zo stĺpa K5 do mikropilót cez roznášací prah,prekleňujúci základovú pätku existujúceho stĺpa. Premenlivá dĺžka koreňa mikropilót (4 a 5 m) bolavýsledkom optimalizovania statického návrhu. Mierny odklon mikropilóty od zvislice (max. 5°)neznižuje jej únosnosť. Pod dlhšími mikropilótami ostáva ešte min. 4,3 m vrstva štrkov, ktorázabezpečí dostatočné rozptýlenie napätí nad hornou úrovňou neogénu. Únosnosť mikropilótyz hrubostennej oceľovej rúrky Ø 89/10 mm vloženej do vrtu Ø 150 mm a únosnosť okolitéhohorninového prostredia boli stanovené podľa [2]. Treba poznamenať, že statický návrh mikropilótje potrebné overiť zaťažovacími skúškami.železobetónovýprah5°5°koreň MP 5 mkoreň MP 4 mObr. 2 Schematické rozmiestnenie mikropilót v jednom rade pod stĺpom K5Tab. 2 Zhrnutie výsledkov návrhu pilót pod stĺpmi K1, K2 a K3priemer pilóty(mm)dĺžka pilóty(m)U fd(kN)U bd(kN)600 7,0306,25 596,238,0403,60 655,21900 7,0407,53 1347,938,0547,84 1480,62U vd(kN)902,481058,811755,462028,46