36 12 th International Scientific Conference, April 20-22, 2009 Brno, Czech RepublicObr.1 Situácia pôdorysného usporiadania objektov a základových konštrukcií HVB JE V-2ZáverReologické procesy prebiehajúce v podloží hlavného výrobného bloku JE v JaslovskýchBohuniciach pri konsolidačnom sadaní závisia od fyzikálnych a mechanických vlastností zemín aintenzity zaťaženia základových konštrukcií. S ohľadom na nehomogenitu podložia, veľkosť, tvar azaťaženie základovej dosky, prebieha sadanie podložia nerovnomerne. Tieto deformačné prejavyohrozujú bezpečnú a bezporuchovú prevádzku technologicky veľmi náročných jadrovoenergetickýchzariadení. Je potrebné zdôrazniť, že reologické procesy prebiehajúce v podložíobjektov sú nevratné a chyby, ktorých by sme sa mohli dopustiť bez verifikácie prognózovanýcha nameraných hodnôt sadnutia objektu sú ťažko rekonštruovateľné a technicky vysoko náročné zacenu vysokých finančných nákladov. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné včas predchádzaťporuchám vzniknutým z dôvodu nadmerných (resp. prekročenie limitných) konečnýcha nerovnomerných sadnutí základovej konštrukcie.Jednou z možností ako zabezpečiť trvalo spoľahlivú (bezpečnú a bezporuchovú) prevádzkuHVB JE je aj optimálnejší návrh a realizácia periodických meraní sledovania zvislých posunov(sadania) a ich vyhodnotenie a kvalifikovaná geotechnická interpretácia. Pomocouoptimalizovaného monitorovacieho systému bude možné v budúcnosti systematicky kontrolovať averifikovať prognózované a namerané hodnoty zvislých posunov (sadania). Namerané hodnotysadania podložia základových konštrukcií budú slúžiť ako vstupné údaje pre posúdenie stability ahornej stavby a použiteľnosti technologických zariadení. Uvedeným spôsobom bude zabezpečenáspoľahlivá prevádzka všetkých významných technologických zariadení HVB JE v JaslovskýchBohuniciach.PoďakovanieLiteratúraTento príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu MŠ SR č.1/0578/08.[1] KUZMA, J.: Expertízne posúdenie sadania základových konštrukcií JE V-2 v JaslovskýchBohuniciach za obdobie rokov 1997 – 2007. Bratislava, 2004, 88 s.[2] EN 1997-1-2004 EUROKÓD 7: Navrhovanie geotechnických konštrukcií. Časť 1 - Všeobecnépravidlá.[3] STN 73 1001: Základová pôda pod plošnými základmi.[4] STN 73 0405: Meranie posunov stavebných objektov.
12 th International Scientific Conference, April 20-22, 2009 Brno, Czech Republic 37KONSTITUČNÍ MODELY PRO MODELOVÁNÍOHEBNÝCH PAŽÍCÍCH KONSTRUKCÍCONSTITUTIVE MODELS FOR MODELLINGOF FLEXIBLE RETAINIG WALLÚvodLumír Miča, Václav Račanský, Lumír Kliš, Jan MasopustThe article described the basic information about the different constitutive models, whichare possible to use for numerical analysis of retaining wall. These constitutive models willbe analysed during the solving the grant project.Cílem geotechnického návrhu pažící konstrukce je získat spolehlivý a ekonomický návrh. Projeho dosažení jsou k dispozici různé postupy, které může projektant zvolit. Od konvenčních metod(metoda mezní rovnováhy, náhradní prutové modely) až po progresivní numerické metody.V současnosti, s rozvojem výkonnější výpočetní techniky, jsou to právě numerické metody, které sestále více dostávají do popředí. Nejrozšířenější metodou je v současnosti metoda konečných prvků(MKP /FEM/). Tato metoda poskytuje úplnou informaci o přetvořeních a napětích v modelovanéoblasti a reálněji popisuje chování zeminy a také interakci zeminy a geotechnické konstrukce.Cílem toho reálnějšího popisu chování či spolupůsobení je samozřejmě dosažení hospodárnějšíhonávrhu. Dokladem toho jsou práce (Gaba et al., 2002; Ravaska, 2002), které se zabývají srovnánímklasických a numerických metod, a ukazují, že numerické metody dávají ve většině případůekonomičtější návrh. Na druhou stranu, použití numerických metod klade podstatně vyšší nároky nauživatele/projektanta (např. Schweiger 2006). Ukazuje se, že projektant musí mít jednak dostatečnéznalosti z mechaniky zemin a dále být dokonale seznámen s aspekty používaného konstitučníhomodelu k popisu zemin. Pokud uvedené podmínky nejsou splněny, může dojít ke katastrofálnímnásledkům (např. Singapore, 2004). Jedním z úkolů akademických pracovišť je přenášeníteoretických poznatků do praxe a pomoc projektantům při osvojování nových metod v praxi.Osobní zkušenost předkladatelů ukazuje, že používání numerického modelování je v geotechnicestále obávanou záležitostí. Mezi největší problémy patří správná volba konstitučního modelu,stanovení vstupních hodnot nutných pro použití modelu a kritické zhodnocení vypočtenýchvýsledků projektantem.V rámci výzkumu v České republice je studiu a vývoji konstitučních modelů a využitípokročilejších konstitučních modelů pro predikci chování geotechnických konstrukcí věnovánastále malá pozornost. S aplikací pokročilejších modelů se můžeme setkat v publikacích Mašín(2008), který se touto problematikou zabýval ve vztahu k podzemní konstrukci (tunel) anebo jejichpopisem v práci zpracovávané v rámci evropského projektu COST C7 (Nosek, 2003). Mezi dalšíautory, kteří se zabývají vývojem konstitučních modelů zemin je Ing. Doležalová a skupina Doc.M. Šejnohy při ČVUT (2004). Vzájemné porovnání jednotlivých konstitučních modelů všakprozatím nebylo zkoumáno. Co se týče analýzy pažících konstrukcí, tak se v ČR nejčastějisetkáváme s využitím metody závislých tlaků – Barták, Hurych (1989) anebo s řešením metodoukonečných prvků za nejčastějšího využití lineárně elastického -ideálně plastického modelus podmínkou pevnosti dle Mohr-Coulomba. Pokročilejší modely nejsou v projekční praxiLumír Miča, Ústav geotechniky, Vysoké učení technické v Brně, <strong>Fakulta</strong> stavební, mica.l@fce.vutbr.czVáclav Račanský, Ústav geotechniky, Vysoké učení technické v Brně, <strong>Fakulta</strong> stavebníLumír Kliš, Ústav geotechniky, Vysoké učení technické v Brně, <strong>Fakulta</strong> stavební