Geotechnika - Fakulta stavební - Vysoké učení technické v Brně

28 12 th International Scientific Conference, April 20-22, 2009 Brno, Czech RepublicNa podoprenie nových stĺpov pozdĺž dlhších strán haly sa navrhli pilóty typu CFA. Modelovalisa prvky priemeru Ø 600 mm a Ø 900 mm, dlhé 7 a 8 m (pozri tab. 2). Aj v tomto prípade bolzáujem ukončiť pilóty ešte v kvartérnej štrkovej vrstve s dostatočnou priestorovou rezervou nadneogénnou polohou. K statickému návrhu boli použité štandardné výpočtové postupy, ktoré bolioverené výpočtovým programom GEO 5.Pod stĺpy K1, K2 a K3 boli navrhnuté po 4 pilóty CFA Ø 900 mm, dlhé 7 m. Podľa výpočtovrešpektujúcich vlastnosti podložia by predpokladané sadanie pilótovej skupiny nemalo prekročiťhodnotu 5,8 mm.Pod stĺpy K4 na čelnej strane haly, podopierajúce vysunutú rozptylovú plošinu pre divákovbolo potrebné navrhnúť 7 pilót CFA Ø 900 mm, dlhých 8 m, rozmiestnených symetrickyv trojuholníkovej sieti s osovou vzdialenosťou 1,6 m (medzi pilótami bude medzera 0,7 m a celýzáklad bude mať pôdorysné usporiadanie v tvare kruhu). Únosnosť pilótovej skupiny bolavýpočtom preukázaná min. 13,4 MN a jej sadanie menej ako 19,7 mm, čím boli splnené podmienkymedzných stavov.Tab. 3 Zhrnutie únosnosti jednej pilóty pod stĺpom K4priemer pilóty(mm)dĺžka pilóty(m)U fd(kN)600 7,0266,778,0352,71900 7,0356,538,0478,89U bd(kN)580,15639,121311,741444,43U vd(kN)847,92991,831668,271923,23Únosnosť skupiny pilót bude U vd = 7 . 1923,23 = 13462,61 kN > 11850 kNLamely podzemných stien boli posudzované ako alternatívna technológia, ktorá budepravdepodobne použitá v nadväzujúcej časti objektu (podzemné garáže a tréningové plochy).Vzhľadom na priestorové obmedzenia bolo nimi modelované iba podoprenie stĺpov K4, kde bybolo potrebné zhotoviť základ pozostávajúci zo 4 lamiel konštrukčných podzemných stien (2,0 x0,6 m) hlbokých 8,0 m. Vypočítané sadanie takého základu vychádzalo 29,22 mm. Z dôvodunevhodného rozmiestnenia navrhnutých prvkov vyhovujúcich podmienkam medzných stavova očakávaných technologických priestorových ťažkostí pri zhotovovaní neboli podzemné stenyodporúčané ako vhodný spôsob zakladania.ZáverZáverečné odporúčanie spôsobu zakladania zimného štadiónu vychádza zo statickéhovýpočtu troch druhov hĺbkových základov, ktorým sa optimalizovali rozmery jednotlivýchhĺbkových prvkov. Okrem toho sa zvažovali aj technologické možnosti, príp. kolízie technológií.Navrhnuté riešenie okrem toho zohľadnilo aj priestorové možnosti v tesnej blízkosti existujúcichstĺpov haly.PoďakovaniePríspevok je jedným z výstupov grantovej úlohy VEGA č. 1/0619/09 „Zohľadnenie rizík prinavrhovaní geotechnických konštrukcií“.Literatúra[1] TURČEK, P., RAVINGER, R., SÚĽOVSKÁ, M.: Rekonštrukcia zimného štadióna O. Nepeluv Bratislave. Zakladanie - statický výpočet. Bratislava, 12/2008.[2] TURČEK, P., SLÁVIK, I.: Mechanika zemín a zakladanie stavieb. Vydavateľstvo STU vBratislave, 2002, 281 s. ISBN 80-227-1699-5.