24.05.2018 Views

SG02

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

0 1<br />

1/2004 Svět Grálu<br />

Svět Grálu<br />

9 7 7 1 6 1 4 5 1 3 0 0 2<br />

říjen – prosinec 2004 · číslo 1<br />

strana 10<br />

Jak to, že žijeme po smrti?<br />

Objev aury<br />

strana 15<br />

Řeč ledových krystalů<br />

strana 31<br />

Ježíš Kristus: „Já však vám pravím...“<br />

„Život je jen náhoda...“ ?<br />

Neviditelná síť osudu<br />

9 7 1 6 14 5 1 2 0 5 0 2<br />

2/2005 Svet Grálu<br />

strana 34<br />

Hledání dětí z minulosti<br />

příběh Jenny Cockell<br />

SVET GRÁLU<br />

Duchovní souvislosti v životě<br />

strana 38<br />

cena 78 Kč<br />

január – marec 2005 · číslo 2<br />

Sú rozvody nezmyselné?<br />

strana 5<br />

Kráľovná zo Sáby<br />

strana 24<br />

Najväčší dar Vianoc<br />

strana 10<br />

Päť sĺpov Ježišovho učenia<br />

strana 35<br />

Živá voda<br />

Viktora Schaubergera<br />

strana 29<br />

cena 87 Sk<br />

Svět Grálu<br />

www.svet.gralu.cz<br />

Tri dimenzie lásky<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk<br />

SVET GRÁLU<br />

Časopis<br />

pre tých, ktorí hľadajú<br />

v náhodách súvislosti,<br />

v súvislostiach zmysel<br />

a v zmysle múdrosť.<br />

Časopis Svet Grálu,<br />

ktorý vychádza súčasne aj<br />

v češtine, nadväzuje na nemecký<br />

GralsWelt a francúzsky<br />

Monde du Graal, ktoré<br />

si vo svojich krajinách získali už<br />

tisíce stálych čitateľov.<br />

Svet Grálu vychádza<br />

štyrikrát ročne. Informácie<br />

o predplatnom nájdete v prílohe<br />

alebo na internete:<br />

www.svetgralu.sk<br />

V ďalšom čísle časopisu:<br />

titulná téma: Príroda a jej sily<br />

Kde sa stratil šiesty zmysel? •<br />

Energia z „ničoho“ •<br />

V laboratóriách Ciba-Geigy ožil pravek •<br />

Diagnóza z krvi •<br />

Johanka z Arcu •<br />

vychádza už 1. marca 2005<br />

marec –máj 2005 · číslo 3<br />

3/2005 SVET GRÁLU<br />

SVET GRÁLU<br />

9 7 7 1 6 14 5 1 2 0 0 5 0 3<br />

marec –máj 2005 · číslo 3<br />

Kde sa stratil šiesty zmysel?<br />

strana 5<br />

Johanka z Arcu<br />

strana 8<br />

Energia z „ničoho“<br />

strana 24<br />

V laboratóriách Ciba-Geigy<br />

ožil pravek<br />

strana 29<br />

Diagnóza z krvi<br />

strana 38<br />

cena 87 Sk<br />

Príroda a jej sily<br />

Duchovné súvislosti v živote<br />

Svet Grálu<br />

www.svetgralu.sk


SVET GRÁLU · 2/2005<br />

P A R T N E R S K É V Z Ť A H Y<br />

Sú rozvody nezmyselné? 5<br />

Z A M Y S L E N I E<br />

Najväčší dar Vianoc 8<br />

F O T O G R A F I E<br />

Voda, zvuk a obrazy<br />

Fotograf Alexander Lauterwasser<br />

vyvinul metódu, ktorá<br />

umožňuje zviditeľniť účinky<br />

zvukov na vodu. 10<br />

T É M A<br />

Tri dimenzie lásky 14<br />

K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />

Lao-c` 18<br />

V Ý C H O V A<br />

Výchova a vlastný názor 20<br />

H I S T Ó R I A<br />

Kráľovná zo Sáby<br />

Aký vzťah bol medzi<br />

Šalamúnom<br />

a kráľovnou zo Sáby?<br />

Kam sa stratila archa zmluvy? 24<br />

T E C H N I K A<br />

Živá voda Viktora Schaubergera 29<br />

O S O B N O S Ť<br />

Päť stĺpov Ježišovho učenia 35<br />

R E I N K A R N Á C I A<br />

Stretnutie s deťmi z minulosti…<br />

Rozhovor s Jenny Cockellovou,<br />

ktorú jej jasné spomienky<br />

na minulý pozemský život dohnali<br />

k neobyčajnému hľadaniu… 38<br />

L I S T Á R E Ň , N Á Z O R Y<br />

Reinkarnačná terapia 41<br />

N A Z Á V E R . . .<br />

Videli sme jeho hviezdu 42<br />

Vážené čitateľky,<br />

vážení čitatelia,<br />

druhé číslo nášho časopisu nesie podtitul „Tri<br />

dimenzie lásky“. Láska je pre ľudí nekonečnou<br />

témou a o láske asi nie je možné povedať niečo<br />

objavné.<br />

Nespočetne veľa ľudí zažilo, že láska je tým<br />

najsilnejším impulzom k vývoju, čo dalo základ<br />

prísloviu „láska hory prenáša“. Láska je<br />

schopná úplne zmeniť životné smerovanie<br />

človeka, dokáže vyburcovať jeho najlepšie<br />

schopnosti, dáva možnosť dozrievať, učí niesť<br />

zodpovednosť, skrátka „dáva krídla“. Prečo je<br />

však toľko sklamaní, nezhôd a tragédií aj medzi<br />

partnermi, ktorí si na začiatku „chceli byť<br />

všetkým“?<br />

Príliš veľa rôznych záujmov, málo času jeden<br />

pre druhého, neochota vcítiť sa do úlohy partnera,<br />

nepochopenie rozdielov medzi mužom<br />

a ženou? Iste aj to. Ide tu však o vec, ktorá má<br />

ešte hlbšie korene. Vnútorne nespokojný človek,<br />

príliš často reptajúci na osud, neschopný<br />

hľadať radosť najprv sám v sebe, alebo človek<br />

prislabý na to, aby odolával životným skúškam,<br />

má sklon prenášať svoje skryté problémy<br />

na všetkých okolo. Manželského druha nevynímajúc.<br />

Tak namiesto preukazovania pozornosti,<br />

pochopenia, často potrebujeme brať<br />

a vyžadujeme od iných to, čo by sme najviac<br />

mali rozvíjať sami.<br />

V článku Tri dimenzie lásky upozorňuje<br />

Gerd Harms na to, že sme zabudli rozlišovať<br />

a oddeľovať od seba úplne odlišné prejavy,<br />

3<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


Ú V O D N Í K<br />

4<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

Impressum:<br />

Svet Grálu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote.<br />

číslo 2/2005, vyšlo 1. 12. 2004.<br />

Redakcia:<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

telefón 055/678 6420<br />

mobli 09...<br />

Redakčná rada:<br />

Roman Levický (šéfredaktor), Košice<br />

Rudolf Harčarík, Košice<br />

Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />

Anna Štefková, Zlín<br />

Artur Zatloukal st., Brno<br />

Artur Zatloukal ml., Brno<br />

Jazyková úprava:<br />

Jana Sejáková, Stupava<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota,<br />

Ľuba Dvornická, Júlia Faberová, Peter<br />

Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal,<br />

Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová,<br />

Hana Šimková, Žaneta Štefaničková, Kvetka<br />

Viskupičová, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková<br />

Vydavateľ:<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />

www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu, s. r. o.<br />

Redakcia a administrácia SG,<br />

Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala, Bratislava<br />

Grafika:<br />

Zdeněk Bohdanecký, Praha<br />

Marek Frank, Brno<br />

Pavel Patloch, Karviná<br />

Martin Pukančík, Košice<br />

Slavomír Antol, Nitra<br />

Tlač:<br />

Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />

Ilustrácie:<br />

Fotobanka.cz (23), AGK Berlín (1, 24, 26, 28), Creativ<br />

Collection, Freiburg (5), A. Lauterwasser (10-12),<br />

W. Jäger (16), K. Jakob (20-22), J. Palouček (34),<br />

R. Wurzel (42). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia.<br />

Fotografia na zadnej strane obálky:<br />

Libor Beneš, Brno<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo 87 Sk.<br />

Predplatné (4 čísla) 320 Sk.<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />

nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Grálu si možno<br />

objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />

614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />

ISSN 1614-5127<br />

w w w.svetgralu.sk<br />

alebo lepšie povedané, „druhy“ lásky. Označujeme jedným slovom všetko, čo sa trochu<br />

„podobá“ na lásku. A takmer vždy máme na mysli telesné prejavy lásky. Nezdá sa,<br />

že by dnes v mnohých ľuďoch rezonovala myšlienka na to, že telesná blízkosť by mala<br />

byť vlastne len doplnením duševnej zhody partnerov. Aj to prispieva k tomu, že sa<br />

dnes príliš veľa ľudí, zažijúc sklamanie, nechce viac citovo viazať a radšej sa uspokojí<br />

s krátkodobou, „instantnou“ láskou. A aká je potom láska, ktorá by vydržala aj mnoho<br />

neúspechov, ťažkostí ? Mnoho z nás ju prežívalo a prežíva, niekto si na ňu aspoň občas<br />

spomenie, pretože o nej kedysi sníval. Táto láska túži vykonať pre milovaného niečo<br />

veľké, podnieti človeka meniť samého seba kvôli tomu druhému. To, že láska skutočne<br />

dokáže veľké divy, dokazuje mnoho príkladov z histórie. Vzťah dvoch ľudí stál<br />

i v pozadí veľkých udalostí ďalekosiahleho významu. Nie inak tomu bolo v prípade<br />

lásky kráľa Šalamúna a tajomnej neznámej – kráľovnej zo Sáby. Práve z tohto vzťahu<br />

vzišli dodnes často citované ódy z biblického Starého zákona, ale tiež nečakané zvraty<br />

v náboženskom vývoji židovskej komunity v dnešnej Etiópii. Dodnes sú tamojší židia<br />

i kresťania presvedčení, že práve kráľovnej zo Sáby vďačia za to, že v ich krajine smú<br />

opatrovať tajuplnú relikviu – archu zmluvy s kamennou tabuľkou Božích prikázaní.<br />

Skúsme teraz upriamiť svoju pozornosť aj na lásku, ktorá nie je vôbec bežná a patrí<br />

k duchovnej podstate človeka. Neobmedzuje sa len na službu partnerovi, rodičom,<br />

či deťom. Pretože dokáže rozlišovať, čo je v ľudskom bytí skutočne podstatné, môže<br />

pôsobiť aj trochu odmerane, dokonca chladne voči mnohým radostiam a strastiam<br />

života. Vyznačuje sa však hlbokým pochopením, a preto zahŕňa do svojej ochoty slúžiť<br />

celé stvorenie. Táto duchovná dimenzia lásky, schopná „objať celý svet“, je tou najpriamejšou<br />

cestou k Bohu, ako už kedysi učil Kristus. On sám bol jej najžiarivejším<br />

vzorom, pretože táto láska ho podnietila podstúpiť – kvôli potvrdeniu Slova, ktoré<br />

priniesol –, aj poslednú cestu, na Golgotu.<br />

Pred takou vysokou mierou preukázanej služby stojí uvažujúci človek s hlbokým<br />

pohnutím, bez slov. Len čiastočne ju môžeme pochopiť, ak sme schopní vnímať seba<br />

samého ako duchovnú bytosť, ktorej pôvod i cieľ bytia neleží na tejto zemi, ale ďaleko<br />

za hranicami pozemského života. Na túto lásku si spomeňme práve v čase Vianoc,<br />

keď mnoho ľudí cíti potrebu „radovať sa z Kristovho príchodu na zem“. Mal On,<br />

veľký učiteľ lásky, dôvod radovať sa za svojho života? A aké by to bolo, keby so svojimi<br />

myšlienkami prišiel dnes? Rovnaké, ba možno ešte väčšie nepochopenie, posmech,<br />

odmietanie? Iste si dokážete odpovedať sami. A ako sme zužitkovali všetko to, čo<br />

sme dostali v jeho posolstve? Aj k takýmto myšlienkam by nás mal pohnúť (nielen)<br />

čas vianočný.<br />

Ak v nás láska Stvoriteľa nenájde odozvu, potom je hodnota nášho života pochybná.<br />

Aj keby sme získali všetko, čo môžeme dosiahnuť ako ľudia, zostávame iba „zvučiacim<br />

zvoncom, cvendžiacim kovom“.<br />

Láska, ak by sme mali ďalej parafrázovať Pavla, naozaj nikdy nepominie, pretože<br />

je základnou silou vesmíru. Je hnacou silou tvorenia i v tom najvyššom zmysle a skutočne<br />

všetko dobro pochádza z nej.<br />

Spomeňte si na ňu vždy, keď vám bude ťažko, a snáď ihneď pocítite príliv novej sily,<br />

ktorá vám pomôže vykročiť ďalej.<br />

Krásne Vianoce v kruhu Vašich blízkych a nový rok plný hlbokej radosti zo života<br />

Vám v mene celej redakcie Sveta Grálu želá<br />

Roman Levický


Sú rozvody nezmyselné?<br />

O hodnote manželstva a dôvodoch vzrastajúcej rozvodovosti<br />

Ľudia sa v súčasnosti<br />

rozvádzajú oveľa častejšie<br />

ako kedykoľvek predtým.<br />

Rozvod považujú za „čistý<br />

a čestný spôsob“ ukončenia<br />

nefunkčného partnerského<br />

zväzku. Nájsť odvahu k rozchodu<br />

odporúčajú aj mnohí<br />

experti v manželských poradniach.<br />

Na tento problém<br />

však existuje aj celkom<br />

opačný názor, podľa ktorého<br />

sú rozvody nezmyselné,<br />

pretože útek z manželstva je<br />

aj útekom z nevyhnutného<br />

životného učebného procesu.<br />

Touto aktuálnou témou<br />

sa zaoberá Dr. Marion<br />

Jerrendorfová.<br />

„Každý rozvod je zbytočný, pretože sa<br />

tým sami nezmeníme. Mali by sme si<br />

uvedomiť, že vždy máme toho ,pravého‘<br />

partnera,“ provokatívne tvrdí manželský<br />

pár terapeutov Rosana a Thomas Wesselhöftovci.<br />

V zásade vychádzajú z toho,<br />

že manželstvo znamená pre každého<br />

jednotlivca zisk v osobnom, duchovnom<br />

vývoji. Každý, kto sa dá rozviesť, spôsobí<br />

zbytočne prerušenie tohto vývoja, ktorému<br />

sa na svojej ceste životom tak či tak<br />

skutočne nevyhne.<br />

Ako možno tvrdiť, že rozvod nie je<br />

skutočným riešením – v dobe, keď sú<br />

rozvody na dennom poriadku? Vyvstáva<br />

pritom hneď druhá nevyslovená otázka:<br />

Týka sa tento princíp len manželstva<br />

alebo aj partnerstva? Veď mnoho párov<br />

dnes žije spolu bez sobášneho listu<br />

a nevidí zmysel v akomsi čisto byrokratickom<br />

akte na radnici. Kvalitu zväzku<br />

vidí len v súlade medzi dvoma ľuďmi.<br />

Jedni sa dajú zosobášiť len preto, aby<br />

mohli využívať daňové úľavy, druhí sa<br />

zasa zúčastnia na obrade, aj v kostole,<br />

aby zachovali (rodinnú) tradíciu. Ako sa<br />

teda dá vysvetliť rozdiel medzi „partnerstvom“<br />

a „manželstvom“, existuje vôbec?<br />

POJEM „MANŽELSTVO“<br />

Pojem „manželstvo“ by mal v sebe<br />

zahŕňať súdržnosť, ktorá vedie obidvoch<br />

manželov rovnakým smerom na<br />

všetkých troch rovinách – duchovnej,<br />

duševnej a materiálno-fyzickej. Duchovná<br />

rovina pritom tvorí skutočnú<br />

hodnotu manželstva a určuje tak spoločný<br />

cieľ. Ozajstný manželský zväzok by<br />

mal oboch ľudí pozdvihnúť nad všednosť<br />

dní a zaviazať ich k spoločnému vysokému<br />

duchovnému cieľu.<br />

Avšak takéto zameranie si obaja zúčastnení<br />

stanovia len veľmi zriedka. Ak<br />

5<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


PA R T N E R S K É V Z TA H Y<br />

6<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

je manželstvo zamerané len na materiálne<br />

hodnoty, potom je veľmi málo<br />

odolné, lebo materiálne pomery sa môžu<br />

rýchlo zmeniť. Obmedzená je aj orientácia<br />

len na deti, pretože chýba spoločné<br />

smerovanie manželov najneskôr v dobe,<br />

keď deti vyrastú a opustia rodičovský<br />

dom. Potom sa manželstvo rúca alebo sa<br />

udržuje len ako vonkajšia fasáda.<br />

Jedine v zameraní na duchovné<br />

hodnoty, zahŕňajúcom úsilie každého<br />

z partnerov o vlastný vývoj, môžu byť<br />

vyčerpané možnosti, ktoré poskytuje<br />

manželský zväzok: obojstranná podpora<br />

na základe lásky a z toho vyplývajúca<br />

nesebeckosť a vedomie zodpovednosti.<br />

Táto cesta vývoja „ruka v ruke“ sa, samozrejme,<br />

neobíde bez prekážok, ktoré je<br />

nevyhnutné zvládnuť, veď mimoriadna<br />

blízkosť medzi dvoma ľuďmi kladie na<br />

každého aj mimoriadne požiadavky.<br />

Avšak z prekonávania disharmónie<br />

a ťažkostí, ako aj zo spoločného prežívania<br />

šťastia sa môžu vyvinúť skutočné<br />

osobnosti, ozajstní „majstri života“.<br />

Pokiaľ sa myšlienky tohto druhu položia<br />

za základ pojmu manželstvo, potom<br />

bude pochopiteľné, prečo sa v našej<br />

modernej dobe manželstvo málokedy<br />

berie vážnejšie. Väčšina manželstiev totiž<br />

NEMÁ tieto základy, a zostávajú teda<br />

prázdne a formálne. Je to snáď práve<br />

tento dôvod, pre ktorý sa mnohým párom<br />

zdá spojenie bez sobášneho listu<br />

poctivejšie?<br />

ZVLÁŠTNA KVALITA<br />

MANŽELSTVA<br />

Vo svojej knihe „Ženská záležitosť“<br />

píše Monika Schulzeová o manželstve:<br />

„Zväzok ... je ,uzavretý‘, má<br />

určitú formu, je to ,čosi okrúhle‘. Jeho<br />

formu symbolizuje prsteň, ktorý si<br />

vymenia muž so ženou na znamenie<br />

spoločného sľubu a ktorý ich od tejto<br />

chvíle obkolesuje. Je to však aj symbol<br />

výlučnosti: manželstvo sa týka<br />

výlučne len dvoch ľudí, ktorých obkolesuje<br />

prsteň zväzku. Nikto iný v jeho<br />

vnútri nemá čo robiť, ani otec s matkou,<br />

svokor so svokrou, priateľ či<br />

priateľka, brat či sestra. Záleží iba na<br />

nich samých, na mužovi a žene, ako<br />

si vytvoria život v tomto vnútornom<br />

priestore ,prsteňa‘.“<br />

Ďalším z dôvodov, prečo psychológovia<br />

radia manželstvo, je zvláštny pocit<br />

„my dvaja spolu“, ktorý je spojený<br />

s manželstvom. Manželský zväzok<br />

prináša do vzťahu úplne inú kvalitu.<br />

Osvetlime si teda z tohto uhla pohľadu<br />

vyššie citovanú provokatívnu<br />

tézu manželov – terapeutov Rosany<br />

a Thomasa Wesselhöftovcov, podľa<br />

ktorej si každý človek nájde toho<br />

„pravého“ partnera, toho, kto mu poskytuje<br />

najlepší podnet k vlastnému<br />

dozrievaniu, a rozvody teda nemajú<br />

zmysel. Podľa toho by sme uzavreli<br />

manželstvo s takým človekom, ktorý<br />

sa nám zdá nielen z rozličných hľadísk<br />

príťažlivý, ale v ktorom (mnohokrát<br />

nevedomky) vidíme aj vhodný podnet<br />

k vlastnému vývoju.<br />

Podnet a popud k ďalšiemu duchovnému<br />

vývoju nemusí, pochopiteľne,<br />

vždy pôsobiť príjemne. Nedorozumenia,<br />

sklamania alebo dokonca aj<br />

emocionálne zranenia môžu viesť<br />

v manželstve k nepríjemným obdobiam.<br />

Avšak kým existuje spoločné<br />

duchovné smerovanie, nie sú tieto obdobia<br />

nevyhnutne popretím zmysluplnosti<br />

existujúceho manželstva. Ľahkovážne<br />

sa rozísť len preto, aby sme sa<br />

tak vyhli ťažkostiam, by vlastne znamenalo<br />

nedbať na celkom výnimočnú<br />

príležitosť k dozrievaniu. Je to strata,<br />

lebo v pozemskom živote nie je žiadne<br />

prostredie skutočne bližšie, užšie ako<br />

prostredie vzťahu s manželským a životným<br />

partnerom. Túto kvalitu blízkosti<br />

nemôžu poskytnúť ani vlastné<br />

deti, ani rodičia či súrodenci alebo<br />

ďalší príbuzní, dokonca ani najužší<br />

okruh priateľov. Preto je duchovný<br />

popud z najbližšieho milujúceho okolia<br />

tým najsilnejším a najvážnejším<br />

podnetom v medziľudských vzťahoch.<br />

KEDY SÚ ROZVODY<br />

NEZMYSELNÉ?<br />

Kedy sú teda rozvody nezmyselné?<br />

Vtedy, keď je v skutočne fungujúcom<br />

manželstve predčasne „hodená<br />

flinta do žita“. To je dnes dozaista častý<br />

jav. Keď jeden z partnerov nevie uviesť do<br />

súladu svoje vlastné priania s prianiami<br />

svojho partnera alebo nie je pripravený<br />

na nevyhnutnú prácu na sebe samom<br />

(ktorá v mnohých situáciách môže znamenať<br />

aj to, že sa niečoho musí vzdať),<br />

potom dochádza, žiaľ, často k tomu, že<br />

je rozvodom prerušený vývoj, ktorý bol<br />

zmysluplný i napriek kríze. Možno sa<br />

zdali vlastné bolesti príliš veľké, možno<br />

bola premeškaná chvíľa, ktorá mohla<br />

viesť k novému zblíženiu, možno chýbali<br />

jednoducho predpoklady dostatočne si<br />

spolu pohovoriť, započúvať sa, dopriať<br />

sluchu manželskému partnerovi a včas<br />

otvorene prejaviť, čo sa deje vo vlastnom<br />

vnútri. Priťažujúcou okolnosťou pre<br />

vývoj vnútri manželstva môže byť aj skutočnosť,<br />

že v našej spoločnosti síce vzťahu<br />

i partnerstvu prikladáme veľkú cenu, ale<br />

vo všeobecnosti nevenujeme žiadny čas<br />

(alebo veľmi málo času) pestovaniu spolupatričnosti.<br />

K tomu patrí aj (čiastočné)<br />

zrieknutie sa priveľkého množstva profesijných<br />

cieľov, zvlášť u muža. Často<br />

diskutovanou témou je už dlhší čas tzv.<br />

„dvojnásobné preťaženie“ zamestnaných<br />

matiek, ako aj ich zrieknutie sa kariéry<br />

či uskutočnenia nejakého vysoko hodnoteného<br />

osobného cieľa. Menej sa uvažuje<br />

o tom, že aj muž by mal vážne premýšľať<br />

o životných prioritách s ohľadom<br />

na manželstvo. Ak si dá predsavzatie,<br />

že chce prostredníctvom manželstva<br />

dosiahnuť naozaj duchovné ciele, potom<br />

bude chcieť vidieť nielen „ženu po svojom<br />

boku“, ale vnímať aj seba samého<br />

ako „muža po jej boku“.<br />

A ešte niečo rozhodujúce sme sa nenaučili:<br />

porozumeniu medzi mužom<br />

a ženou. Navzdory všetkému rovnostárskemu<br />

zmýšľaniu, medzi „mužským“<br />

a „ženským“ existujú zásadné rozdiely,


PA R T N E R S K É V Z TA H Y<br />

ktoré je v spolužití nutné brať do úvahy.<br />

Vo svojom správaní sa prejavujú muži<br />

i ženy – podľa odborníka na vzťahy<br />

Johna Granta – ako bytosti dvoch odlišných<br />

planét („Marsa“ a „Venuše“): Ich<br />

vnímanie a reakcie sa môžu v rovnakých<br />

situáciách zásadne líšiť. Avšak aj<br />

„Marťania“ (muži), aj „Venušanky“ (ženy)<br />

majú tendenciu posudzovať partnera<br />

alebo partnerku iba zo svojho vlastného<br />

stanoviska, a tým jemu či jej nezriedka<br />

nechtiac ublížiť, a tak nemôže vzniknúť<br />

hlbšie porozumenie a cituplné spolužitie.<br />

Pritom pri jednej a tej istej veci existujú<br />

najrôznejšie možnosti riešenia, príležitosti<br />

k vzájomnému dopĺňaniu a vývoju.<br />

Ten, kto podporuje svojho partnera<br />

v tom, aby zvládol situáciu svojím vlastným<br />

spôsobom, môže zažiť oslobodzujúcu<br />

(a často aj humornú) skúsenosť, že<br />

v živote nie vždy musí všetko bežať podľa<br />

vlastných predstáv. Humor je vôbec jedným<br />

z najdôležitejších „spojovacích<br />

prostriedkov“ manželstva, ktorý vyžaruje<br />

radostne a podnetne aj do okolia.<br />

Kto sa vie smiať sám na sebe, dokazuje<br />

tým, že si nepripadá taký dôležitý.<br />

MÔŽU BYŤ ROZVODY<br />

AJ ZMYSLUPLNÉ?<br />

Ak je teda dôležité rozpoznať v manželských<br />

krízach šance a „nehádzať<br />

predčasne flintu do žita“, môže<br />

mať potom rozvod aj zmysel? Áno, a to<br />

napríklad vtedy, keď sa zväzok stane<br />

skutočnou prekážkou, keď už nevyvoláva<br />

tvorivé, iba ničivé myšlienky alebo<br />

činy. Keď už kríza neponúka žiadnu<br />

šancu a v podstate burcuje k „precitnutiu“<br />

zo situácie, ktorá je možno pre<br />

obe strany ponižujúca. Hlavná príčina<br />

častého stroskotania manželstva alebo<br />

častých rozchodov partnerov v dnešnej<br />

dobe spočíva podľa expertov v tom, že<br />

partneri pred začatím vzťahu nedostatočne<br />

vnútorne preskúmajú, či skutočne<br />

môžu v hĺbke vycítiť zhodu v životných<br />

cieľoch. Manželia Wesselhöftovci hovoria:<br />

„Rovnako ako mnoho ľudí netuší,<br />

prečo sú skutočne spolu, tak k rozchodom<br />

dochádza často z dôvodov, ktoré<br />

ani jeden z nich nepozná.“<br />

Toto vnútorné skúmanie je, prirodzene,<br />

predovšetkým otázkou poctivosti<br />

človeka voči sebe samému. Vďaka<br />

emóciám, keď na nás zapôsobí niečo<br />

sympatické alebo niečo, čo vzbudzuje<br />

u nás túžbu, vznikajú často povestné<br />

„ružové okuliare“, ktoré nám zakrývajú<br />

pohľad na celú osobu. A nepýtame sa<br />

náhodou vždy najskôr na to, čo nám ten<br />

druhý „prinesie“, namiesto toho, aby<br />

sme mysleli predovšetkým na to, čím<br />

by sme my mohli byť tomu druhému?<br />

Veľmi zriedka je človek ochotný prispieť<br />

do zväzku cítením „my dvaja“,<br />

ktoré je pre manželstvo nevyhnutné.<br />

Zdá sa, že zvlášť „Marťanom“ pripadá<br />

nesmierne ťažké vidieť v tom popri<br />

pracovných termínoch významnú<br />

každodennú úlohu. Je prinajmenšom<br />

štatisticky dokázané, že skôr mužom<br />

príde zaťažko investovať konkrétny<br />

čas do upevnenia zväzku a spoločných<br />

chvíľ v manželstve.<br />

Bez ochoty pracovať aktívne na<br />

vzťahu však chýba dôležitý, možno najdôležitejší<br />

predpoklad trvalého manželského<br />

šťastia. „Počas našej dlhoročnej<br />

terapeutickej praxe sme pomohli<br />

mnohým párom. Rozchodu sa dalo<br />

vyhnúť len vtedy, keď boli manželia<br />

ochotní budovať ,my‘ “, hovoria Rosana<br />

a Thomas Wesselhöftovci.<br />

NOVÉ „POROZUMENIE<br />

ÚLOH“<br />

Aj po všetkých emancipačných snahách<br />

žien existuje medzi „Marťanmi“<br />

a „Venušankami“ ešte mnoho<br />

neistôt. Chýba potrebné „pochopenie<br />

úloh“, ktoré by naozaj zodpovedalo<br />

podstate ženského i mužského princípu,<br />

hoci muž i žena sú predsa rovnoprávne<br />

duchovné bytosti a plnohodnotné doplňujúce<br />

pôsobenie by malo byť možné<br />

bez problémov.<br />

Snáď majú ženy ešte stále ako hlbokú<br />

ranu „pod kožou“ bolestnú skúsenosť,<br />

že boli taký dlhý čas degradované na<br />

„kamarátky“ alebo slúžky muža. Je im<br />

zaťažko prijať „skutočne ženskú“ úlohu,<br />

ktorej zodpovedá jemnosť a silu citu, čo<br />

je neoddeliteľné od ženskej bytosti. Práve<br />

tieto jemnejšie prvky človečenstva by<br />

musela žena silnejšie rozvinúť a k tomu<br />

by jej muž mal poskytnúť čo najviac<br />

priestoru. Lebo mužskosť sa prejavuje<br />

okrem iného aj v úcte k ženskému pôsobeniu<br />

a v jeho ochrane, či už doma alebo<br />

v spoločnosti. Prejavuje sa v každej, aj<br />

v najmenšej situácii všedného dňa!<br />

Za predpokladu doplňujúceho, zmysluplného<br />

spolužitia muža a ženy by sa<br />

rozvody mali stať vlastne výnimkou.<br />

K tomuto stupňu vývoja sa však my ľudia<br />

musíme ešte len dopracovať.<br />

Marion Jerrendorfová<br />

7<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


Z A M Y S L E N I E<br />

Najväčší dar<br />

Vianoc<br />

8<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

S prípravami na Vianoce sa začína<br />

celé týždne pred Štedrým dňom:<br />

na námestiach sa vztyčujú vianočné<br />

stromy, ozdobujú a okrášľujú<br />

sa domy i ulice, stavajú sa jasličky,<br />

všade svietia sviečky...<br />

Predovšetkým to však vyzerá,<br />

akoby sa ľudí zmocnila horúčka.<br />

Horúčka zvaná „darček“. Zrazu sa<br />

myšlienky všetkých točia okolo<br />

jedinej témy: čím obdarovať svojich<br />

blízkych? Kde a kedy darčeky<br />

kúpiť? Ako ich vyrobiť? Človek<br />

sa teší, venuje sa prípravám, balí<br />

a píše menovky. A keď konečne<br />

nastane ten dlho očakávaný deň,<br />

začína sa veľká výmena, ľudia obdarúvajú,<br />

sú obdarovávaní – a navzájom<br />

si ďakujú.<br />

SVIATOK DARČEKOV?<br />

Tých darov je tak veľa a ich<br />

význam pri vianočných oslavách<br />

je taký veľký, že by sa tieto sviatky<br />

dali pokojne nazvať „sviatkami darčekov“.<br />

Napriek tomu každý v hĺbke<br />

duše jasne cíti, že výmena materiálnych<br />

statkov, darčeky samy osebe<br />

nestačia na to, aby z Vianoc urobili<br />

sviatok.<br />

Ak sa obmedzíme iba na to, tak tu<br />

čosi chýba. Keď vytriezvieme z darčekového<br />

opojenia, ako nepozvaný<br />

hosť sa vynoria rozpačité otázky: Aký<br />

zmysel mali tieto vianočné sviatky?<br />

A čo nás vlastne podnietilo k tomu,<br />

aby sme sa takto obdarúvali?<br />

Zmysel daru tkvie v tom, že dávajúci<br />

chce obdarovanému urobiť radosť.<br />

Dávanie darov je teda tak povediac<br />

opakom predávania. Pri predaji<br />

sa prijíma materiálne alebo finančné<br />

vyrovnanie za predávanú vec, zatiaľ<br />

čo v prípade daru nikto nič podobné<br />

neočakáva. Ako vyrovnanie úplne<br />

stačí radosť a šťastie obdarovaného.<br />

Dary sa zvyčajne dávajú vtedy, keď<br />

je nejaký dôvod k oslavám, alebo keď<br />

majú pripomenúť nejakú dôležitú<br />

udalosť. Pri príležitosti narodenín<br />

alebo svadby sa tak stávajú ďalším<br />

zdrojom radosti. Obdarúvať, samozrejme,<br />

môžeme aj inokedy, napríklad<br />

vtedy, keď niekto trpí nedostatkom.<br />

Pri vianočných sviatkoch prichádza<br />

do úvahy oboje. Vianoce nám<br />

pripomínajú veľkú udalosť narodenia<br />

Ježiša Krista, čo bolo darom pre duchovne<br />

živoriace ľudstvo.<br />

Nie sú tu teda všetky vianočné darčeky,<br />

ktoré pre nás zrazu v tom čase nadobúdajú<br />

takú dôležitosť, v skutočnosti<br />

iba preto, aby sme si navzájom pripomenuli<br />

tento veľký, skutočný dar?<br />

SKUTOČNÝ<br />

VIANOČNÝ DAR<br />

Často počúvame, že Stvoriteľ<br />

ľuďom „daroval“ svojho vlastného<br />

Syna, aby ich očistil od ich hriechov.<br />

Pod „darovaním“ sa tu pritom<br />

často chápe Ježišova smrť na kríži,<br />

prostredníctvom ktorej bolo ľudstvo<br />

– údajne – spasené. Takto by bol teda<br />

vlastný vianočný dar, narodenie Syna<br />

Božieho, prípravou k jeho nevyhnutnému<br />

ukrižovaniu, bez ktorého by<br />

nebolo možné vykúpenie z našich<br />

hriechov, ani naše spasenie. Bolo však<br />

takéto dianie skutočne nutné na to,<br />

aby ľudstvo dostalo pomoc oslobodiť<br />

sa od svojich omylov?<br />

Toho, kto v období Vianoc hovorí<br />

o Ježišovom ukrižovaní, rýchle<br />

označia za rušiteľa pokoja. Narode-


Z A M Y S L E N I E<br />

nie a ukrižovanie – tieto dve udalosti<br />

– sú od seba prísne oddeľované. I keď<br />

vraj obidve súvisia so spásou ľudí<br />

a sú údajne obidve svedectvom Božej<br />

lásky k ľudstvu, ľudia sa úzkostlivo<br />

vyhýbajú tomu, aby ich uvádzali do<br />

vzájomnej súvislosti, zvlášť v prítomnosti<br />

detí.<br />

Tieseň a úzkosť, ktorú pri tom človek<br />

cíti, sú však oprávnené. Kto by aj<br />

mohol vrúcne zaujatie detí pred obrazom<br />

Jezuliatka v jasličkách, v spoločnosti<br />

Márie a Jozefa, zahrievaného<br />

prítomnosťou teliatka a oslíka, rušiť<br />

rečami o strašnom utrpení Ježiša na<br />

kríži, o rukách prebitých klincami,<br />

o pomalom umieraní pod žeravým<br />

slnkom?<br />

Každé dieťa by bolo zhrozené, keby<br />

mu niekto práve na Vianoce vykladal<br />

o tom, čo ľudstvo spôsobilo Ježiškovi,<br />

keď vyrástol. A ani žiaden dospelý by<br />

nedokázal spájať neľudskú krutosť,<br />

s akou bol Syn Boží zavraždený na<br />

kríži, so „sviatkom lásky“, len čo by si<br />

našiel čas, aby sa nad tým zamyslel.<br />

Ježišovo ukrižovanie bolo primitívnym,<br />

opovrhnutiahodným zločinom,<br />

ktorý nemá s „Božím dielom spásy“<br />

nič do činenia. Ako by aj mohol nevinný<br />

vziať na seba vinu niekoho<br />

iného? Pokiaľ platí, že čo človek zasial,<br />

musí aj zožať, ako by mohol Kristus –<br />

ako sa dnes učí – „zožať“ za nás, teda<br />

údajne na seba vziať dôsledky našich<br />

činov? A prečo by sa bol Ježiš trpiaci<br />

na kríži prihováral Bohu „Otče, odpusť<br />

im, lebo nevedia, čo činia“, ak by<br />

jeho ukrižovanie bolo skutočne Bohom<br />

zamýšľané a chcené?<br />

Ono však zamýšľané nebolo. Názor,<br />

podľa ktorého Boh ľudstvu daroval<br />

svojho Syna, inými slovami,<br />

dal ho „obetovať“, nie je v žiadnom<br />

prípade logický. Skutočným darom<br />

bola Pravda, ktorú Ježiš priniesol,<br />

jeho učenie. Keď sa však pohľad ľudí<br />

upiera len na osobu vyslanca, na posolstvo<br />

sa zabúda. A práve v tomto<br />

posolstve spočívala – a dodnes spočíva<br />

– spása. Pretože<br />

Stvoriteľ príchodom<br />

Ježiša Krista, časti<br />

seba samého, dal ľuďom<br />

poučenie, ako<br />

majú v jeho stvorení<br />

žiť, aby s ním boli<br />

v harmónii a prinášali<br />

stvoreniu úžitok.<br />

Skutočnosť, že<br />

v osobnosti Ježiša<br />

prišiel Stvoriteľ sám,<br />

aby zvestoval svoju<br />

vôľu – a nie, ako<br />

tomu bolo dovtedy,<br />

nejaký prorok – by<br />

nás mala podnietiť<br />

k zamysleniu. Lebo<br />

situácia ľudstva, ktoré sa v tej dobe<br />

už veľmi vzdialilo od Svetla a Pravdy,<br />

bola navidomoči taká beznádejná, že<br />

bez príchodu Krista, bez tejto dodatočnej<br />

pomoci, tejto mocnej sily, by<br />

ľudstvo nevyhnutne samo seba zničilo,<br />

a to nielen pozemsky, lež následkom<br />

svojho správania, ktoré jednoznačne<br />

odporovalo zákonom života,<br />

predovšetkým duchovne.<br />

Vianoce sú teda zároveň sviatkami<br />

radosti i vážnosti: sviatkami<br />

radosti, lebo Ježišov príchod sa stal<br />

pre ľudstvo nádejou na vykúpenie;<br />

a sviatkami vážnosti, pretože takýto<br />

akt záchrany bol vôbec nutný. Každé<br />

vianočné sviatky by nám teda mali<br />

pripomínať dramatickú a zúfalú situáciu,<br />

v ktorej sa ľudstvo nachádzalo<br />

– a nachádza. Mali by pripomínať<br />

absolútnu nutnosť pridržiavať sa zo<br />

všetkých síl Kristovho učenia a riadiť<br />

sa ním v každodennom živote.<br />

VÁŽIŤ SI DAR ZNAMENÁ<br />

VYUŽÍVAŤ HO<br />

Vianoce – kto si dnes ešte spomenie na skutočný<br />

význam tohto sviatku?<br />

Teraz, takmer 2000 rokov po Ježišovej<br />

smrti, sa môže každý, kto<br />

pozoruje svoje okolie, ľahko presvedčiť<br />

o tom, že ukrižovanie Syna Božieho<br />

neoslobodilo ľudstvo od hriechov. Stále<br />

ešte žijeme zapletení do všetkých našich<br />

chýb, rozporov a falošných názorov.<br />

Keďže ukrižovanie z nás nesňalo ani<br />

jedinú z našich chýb, ani nás nezbavilo<br />

ich dôsledkov, lež naopak, vznikla ním<br />

nesmierna vina, ktorá na nás spočíva,<br />

je teda na nás, aby sme ju odčinili. To<br />

je možné vďaka daru v podobe učenia,<br />

ktoré nám Ježiš priniesol.<br />

Pri každom dare sa musí rozpoznať<br />

jeho hodnota, musí sa oceniť a predovšetkým<br />

využiť. To platí nielen pre<br />

vianočné darčeky, ale aj pre onen veľký<br />

dar Boží, ktorý nám bol daný Kristovým<br />

učením. Jeho hodnota sa prejaví<br />

jedine tým, že sa mu pokúsime porozumieť<br />

a čerpať z neho úžitok vo svojom<br />

živote. A táto hodnota je nesmierna,<br />

pretože tento dar pochádza od samotného<br />

Stvoriteľa, je dokonalý a obsahuje<br />

všetko, čo človek potrebuje.<br />

Každý sám pre seba môže posúdiť,<br />

nakoľko tomuto daru porozumel a pochopil<br />

ho. Ježiš povedal (Ján 13, 35):<br />

„Podľa toho všetci spoznajú, že ste<br />

moji učeníci, ak budete mať lásku jedni<br />

k druhým.“<br />

Christopher VASEY<br />

9<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


F O T O G R A F I E<br />

Voda, zvuk a obrazy<br />

Fascinujúce fotografické experimenty Alexandra Lauterwassera<br />

2/2005<br />

Na začiatku bol fascinujúci pancier<br />

korytnačky. Jeho morfológia<br />

inšpirovala Alexandra Lauterwassera<br />

k tomu, aby sa podrobnejšie<br />

zaoberal tajomstvom princípov tvarov<br />

v prírode. Dnes má v jeho útulnom<br />

dome v Heiligenbergu svoj<br />

príbytok ešte veľa korytnačiek, ale<br />

objektom jeho záujmu sa stalo čosi<br />

iné: do centra jeho pozornosti sa<br />

dostali voda, zvuky a obrazy.<br />

Alexander Lauterwasser vyvinul<br />

metódu, ktorá umožňuje zviditeľ-<br />

10<br />

SVET GRÁLU<br />

niť účinky zvukov na vodu. Vyštudovaný<br />

psychológ svojimi prednáškami<br />

uvádza do úžasu čoraz<br />

väčšie publikum. Na sugestívnych<br />

fotografiách sa neobjavuje divoký<br />

chaos, ale najkrajšia harmónia.<br />

V závislosti od veľkosti a druhu<br />

nádoby, od rozmanitých vlastností<br />

vody a od výšky tónu vznikajú mnohoraké<br />

„zvukové figúry“, ktoré vyjadrujú<br />

aj princíp: čím je tón hlbší,<br />

tým je forma jednoduchšia, čím je<br />

tón vyšší, tým je tvar zložitejší. Svet<br />

Grálu vo svojej reportáži prináša<br />

ukážky z prác Alexandra Lauterwassera.<br />

Sú to jednoduché sínusové<br />

tóny, ktore sa prostredníctvom vody<br />

zviditeľnili a momenty z hudobných<br />

diel, na na ktoré voda reagovala.<br />

Pre všetky zobrazené fotografie na<br />

vedľajšej strane sa použila rovnaká<br />

nádoba. Pre fotografie na nasledujúcej<br />

strane sa použila iná nádoba.<br />

internet:<br />

http://www.foto-lauterwasser.de


F O T O G R A F I E<br />

20,1 Hz<br />

24,24 Hz<br />

35,8 Hz<br />

29,7 Hz<br />

28,9 Hz<br />

42,85 Hz<br />

46,18 Hz 50,1 Hz<br />

1339 Hz<br />

11<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


F O T O G R A F I E<br />

91,8 Hz 27,9 Hz<br />

1325 Hz<br />

12<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


F O T O G R A F I E<br />

11149 Hz<br />

Formy vznikajúce pri zvuku japonskej bambusovej píšťaly<br />

13<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


14<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

Láska – čo všetko s týmto slovom<br />

nespájame? Aké túžby a nádeje<br />

v nás vyvoláva… a aké sklamania<br />

sú s ňou tiež spojené! Neprehľadné<br />

množstvo milostných románov,<br />

divadelných hier a filmov svedčí<br />

o tom, ako veľmi sa ľudia touto<br />

záležitosťou zapodievajú. Pre psychológov<br />

a rôznych poradcov predstavuje<br />

nevyčerpateľné pole pôsobnosti.<br />

Na mnohých miestach je to<br />

téma číslo jedna, predovšetkým, ak<br />

ide o telesné aspekty lásky. Pretože<br />

je očividné, ako v našich mestách<br />

kvitne obchod s erotikou – alebo,<br />

presnejšie povedané, s jej najnižšou<br />

formou, často spomínaným sexom.<br />

ČO JE TO VŠAK LÁSKA?<br />

Spojenie pojmu láska s pojmom cit<br />

je všeobecne známe. Oveľa menej<br />

si uvedomujeme, že láska je základná<br />

sila bytia a súvisí aj s výmenou dávania<br />

a brania. Pomyslite napríklad na<br />

dych: dávame a berieme. Výdychom<br />

poskytujeme svetu rastlín oxid uhličitý,<br />

zatiaľ čo pri nádychu dostávame<br />

kyslík, ktorý potrebujeme pre náš život.<br />

Aj v tejto výmene dávania a brania<br />

sa dá spoznať láska, ktorá pôsobí<br />

v jednom zo zákonov stvorenia, a to<br />

v zákone vyrovnania.<br />

T É M A<br />

Tri dimenzie<br />

lásky<br />

Telesná príťažlivosť,<br />

láska srdca<br />

a duchovná láska<br />

TELESNÁ DIMENZIA<br />

U<br />

nás ľudí existuje tak isto prirodzená<br />

požiadavka vyrovnania<br />

na telesnej úrovni. Plodenie nie je pri<br />

pohlavnej činnosti to najdôležitejšie,<br />

lebo príroda sleduje všetkým dianím<br />

viaceré ciele. Tu ide predovšetkým<br />

o výmenu jemných telesných síl vyžarovania.<br />

My ľudia však nechávame<br />

našu pohlavnú silu často klesnúť do<br />

závislosti. A ako všade, kde sú závislí,<br />

nájdu sa aj vykorisťovatelia. Podporujú<br />

závislosť všetkými prostriedkami,<br />

len aby mohli obchodovať.<br />

Pritom – tak ako s inými závislosťami<br />

– sa aj s predajnou „láskou“ zarába<br />

veľa peňazí a tento „prenájom<br />

ľudských tiel“ má často kriminálne<br />

pozadie.<br />

Pri takýchto obchodoch sú vykorisťované<br />

v každom prípade obidve<br />

strany: tí, čo nepoznajú nič lepšieho<br />

a tieto služby využívajú, i tí, čo ich<br />

ponúkajú. Vo veľkom zvádzaní „telesnou<br />

láskou“, ktoré sa nám denne<br />

v mnohých formách stavia pred oči,<br />

spočíva v skutočnosti pravý opak lásky.<br />

Namiesto pomoci a opory, ktorú<br />

poskytuje naozajstná láska, sú ľudia<br />

hnaní do závislosti. A o čo viac sa<br />

stráca pocit studu, o to otvorenejšie<br />

a bezuzdnejšie sa propagujú a vyžívajú<br />

sexuálne požiadavky, a to aj<br />

vo vzťahoch rovnakého pohlavia.<br />

Hovoriť o hanblivosti už nie je moderné.<br />

A pritom pocit studu by bol<br />

pre každého človeka veľkou pomocou,<br />

lebo zabraňuje, aby sme sa ako<br />

duchovné bytosti zaplietli do telesných<br />

žiadostivostí. Mať dnes zábrany<br />

sa považuje za prekážku a psychológia,<br />

veľakrát úplne vzdialená duchovnému<br />

poznaniu, sa ich pokúša<br />

odstrániť. Pritom je len prirodzené,<br />

že má niekto zábrany začať s niekym<br />

vzťah na telesnej úrovni, ak súčasne<br />

chýba duševná láska.<br />

Na druhej strane k zdravému životu<br />

v zdravom partnerstve patrí<br />

určite aj zdravý pohlavný život. Len<br />

sa nemá preceňovať. Nie každému<br />

človeku je dopriate žiť v spoločnom<br />

partnerskom zväzku. Avšak preto<br />

nie je nikto vylúčený z prežívania<br />

lásky. Lebo tá je obsiahlejšia, v žiadnom<br />

prípade sa neobmedzuje len na<br />

oblasť partnerského dopĺňania.<br />

Vezmime napríklad starú mamu,<br />

ktorá sa láskyplne stará o svoje vnúčatá.<br />

Aj tu prebieha výmena, zdravé<br />

vyrovnávanie medzi dávaním a prijímaním.<br />

Malé deti potešia starú paniu<br />

svojou detskosťou a vďačnosťou, zatiaľ<br />

čo stará mama je im nápomocná<br />

tam, kde ony kvôli svojmu útlemu<br />

veku ešte nemôžu pôsobiť. Ako veľmi<br />

záleží na vyrovnávaní, človek spozná


T É M A<br />

vtedy, keď pomyslí na bolesť neopätovanej<br />

lásky. Je to, žiaľ, rozšírený úkaz.<br />

Ako často zostáva neopätovaná napríklad<br />

láska rodičov k deťom!<br />

LÁSKA SRDCA<br />

A<br />

predsa pravá láska srdca, ktorá<br />

v sebe nemá sebectvo, nepožaduje<br />

žiadne vyrovnávanie. Také čisté<br />

srdce sa často nevyskytuje. Nemilujeme<br />

druhého nezištne, ale kvôli<br />

tomu, lebo si myslíme, že potrebujeme<br />

objekt lásky. Kto však miluje<br />

skutočne, dokáže sa všeličoho zriecť,<br />

keď tým môže milovanému poslúžiť.<br />

Keď napríklad muž ľúbi ženu,<br />

ktorá však nachádza svoje šťastie<br />

u iného partnera, potom považujeme<br />

za úplne prirodzené, že je žiarlivý<br />

a jeho začínajúca láska sa možno<br />

zmení v nenávisť. Takéto správanie<br />

je však egoistické, zamerané len na<br />

vlastné šťastie<br />

Iný veľmi rozšírený príklad, v ktorom<br />

hrá rolu sebectvo, je rodičovská<br />

láska k deťom. Rodičia predstierajú,<br />

že chcú pre svoje dieťa len „to najlepšie“.<br />

Často sú však hlboko sklamaní,<br />

keď deti robia práve to, čo je pre ne<br />

naozaj najlepšie. Veď deti majú často<br />

prežiť ešte mnohé skúsenosti, ktoré<br />

nezodpovedajú predstavám rodičov.<br />

Tí však milujú svoje vlastné ciele niekedy<br />

viac než deti, aj keď si toho nie<br />

sú vedomí. Ako často býva dieťa viazané<br />

na rodičovský dom, lebo rodičia<br />

ho vnútorne nechcú prepustiť, zatiaľ<br />

čo sa sami klamú, že tak konajú len<br />

„z lásky k dieťaťu“. V skutočnosti<br />

však zabraňujú vlastnému rozvoju<br />

svojho dieťaťa. Pri nezištnej láske by<br />

museli rodičia urobiť všetko pre to,<br />

aby spoznali, čo je pre ich deti dôležité,<br />

a svoje vlastné priania by odložili<br />

bokom.<br />

Láska je z povahy veci nesebecká<br />

a každému človeku ponúka veľkolepú<br />

príležitosť vyrásť nad svoje<br />

ego. Dáva nám krídla, oživuje naše<br />

vnútro, takže duša dostáva povzbudenie<br />

oslobodiť sa z pút ochromujúcej<br />

rutiny všedného dňa a vzniesť sa<br />

nahor. Toto stúpanie nahor sa nemá<br />

chápať iba symbolicky, ide tu o celkom<br />

prirodzený dej na inej úrovni<br />

skutočnosti.<br />

SYMPATIA A ANTIPATIA<br />

Keď myslíme na lásku, myslíme<br />

určite aj na sympatiu a antipatiu.<br />

Slovo sympatia má podľa svojho<br />

pôvodu vlastne význam „súcitný“,<br />

„spolucítiaci“. Človek<br />

teda môže voči druhému<br />

prejaviť súcit, pochopenie,<br />

môže sa vžiť do jeho situácie.<br />

Dnes sa spája s pojmom<br />

sympatia predovšetkým to,<br />

že sa niečo k niečomu hodí,<br />

rovnorodosť v myslení, konaní<br />

a dávaní sa. Bez tohto<br />

nie je stále partnerstvo mysliteľné.<br />

Keď ľudia vstúpia do<br />

vzťahu, potom veľmi rýchlo<br />

padne maska, za ktorou zvyčajne<br />

skrývame pred ostatnými<br />

ľuďmi naše slabosti<br />

a tajné priania. Ak potom<br />

pominú sympatie a rovnorodé<br />

sklony, je partnerstvo<br />

ohrozené. Preto hovoríme<br />

o manželstve založenom na<br />

náklonnosti v protiklade<br />

k manželstvu z rozumu.<br />

LÁSKA A MANŽELSTVO<br />

Kde je pravá láska, teda súzvuk<br />

duší, tam nemá vstupovať rušivo<br />

alebo rozdeľujúco tretí človek,<br />

lebo by zabránil Bohom chcenému<br />

šťastiu. Keď sa teda povie, že „človek<br />

nemá rozlučovať, čo Boh spojil“,<br />

je tým vyjadrené, že partnerstvo<br />

má správny, prirodzený základ. Nejde<br />

teda o naše terajšie manželské<br />

zvyklosti, ale o niečo oveľa pôvodnejšie<br />

a prirodzenejšie: o duševné<br />

vlastnosti. A preto sa tiež poukazuje<br />

v Schillerovom „Zvone“ na manželstvo:<br />

„Preto preveruj, kto sa naveky<br />

viaže…“. Pre trvalé manželstvo je<br />

nutné splniť rozličné dôležité podmienky,<br />

ktoré sa v prvom zaľúbení<br />

často prehliadnu, čo vedie k neradostným<br />

následkom.<br />

My ľudia ako duchovné bytosti<br />

sa máme rozvíjať. Rozdielna rýchlosť<br />

alebo smerovanie rozvoja jednotlivca<br />

na základe slobodnej vôle<br />

môže v priebehu partnerstva viesť<br />

k vzájomnému oddeleniu, aj keď na<br />

začiatku existoval skutočný súzvuk.<br />

Mnohí majú problémy pripustiť<br />

partnerov rozvoj. A neznamená „ľúbiť“<br />

tiež pripustiť si druhého človeka<br />

k sebe, dôverovať mu, zostať zraniteľným?<br />

15<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


T É M A<br />

Láska má a môže plodiť zabudnutie<br />

na seba. Nemusí to byť len láska<br />

k inému človeku, môže sa to týkať<br />

nejakej zvláštnej úlohy. Rozhodujúce<br />

pritom je, aby sa človek nedal<br />

viesť egoistickými pohnútkami. Napríklad<br />

nejaký bádateľ môže byť<br />

hnaný pri svojej činnosti ctižiadostivosťou<br />

a samoľúbosťou, alebo<br />

sa chopí úlohy len preto, že ju chce<br />

vidieť vyriešenú. Len v druhom prípade<br />

dosiahne zabudnutie na seba<br />

a bude teda „schopný lásky“. A kto<br />

je schopný lásky, kto sa neobmedzuje<br />

len na vlastnú osobnosť, nedostane<br />

sa do nebezpečenstva, že by ochorel<br />

na „nedostatok lásky“.<br />

16<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

V mnohých prípadoch je rozvod<br />

jediným východiskom z trvalej manželskej<br />

krízy. A pretože takýchto prípadov<br />

je veľmi veľa, zdráha sa stále<br />

viac ľudí vstúpiť do partnerstva so<br />

zákonnými povinnosťami. Okrem<br />

toho je pre mnohých celkom samozrejmé<br />

stavať svoje vlastné záujmy<br />

pred blaho svojho blížneho. O láske<br />

sa väčšinou len hovorí. V skutočnosti<br />

však panuje všade citeľný nedostatok<br />

lásky. Lebo nemôžeme len tak jednoducho<br />

uniknúť našej potrebe láskyplného<br />

zväzku. Veľa ľudí sa však práve<br />

o to pokúša a kladie si okolo svojho<br />

srdca tvrdý pancier, len aby už neboli<br />

zraniteľní a závislí.<br />

„MILUJ BLÍŽNEHO<br />

SVOJHO AKO SEBA<br />

SAMÉHO!“<br />

Východisko naznačuje výzva Ježiša:<br />

„Miluj blížneho svojho ako<br />

seba samého!“<br />

Kto je už sám so sebou úplne spokojný,<br />

bez toho, aby si niečo nenamýšľal?<br />

Na jednej strane je tu „ja“,<br />

ktoré sa tlačí do popredia a neustále<br />

sa snaží o vlastné vyzdvihovanie. Na<br />

druhej strane je tu však aj hlas svedomia,<br />

ktorý nám ticho pripomína, akí<br />

sme bezvýznamní a nedokonalí – merané<br />

naším vlastným zmyslom bytia.<br />

A toto rozštiepenie, v ktorom skoro<br />

všetci väzíme, zabraňuje tomu, aby<br />

sme milovali tak, ako by sme vlastne<br />

milovať mali. Kto si neváži sám seba,<br />

nedokáže si vážiť ani svojho blížneho.<br />

Kto sám sebe nerozumie, nedokáže<br />

rozumieť ani svojmu blížnemu. Lebo<br />

láska má niečo do činenia aj s úctou<br />

a porozumením. Ako mám milovať<br />

niekoho, pre koho nemám porozumenie?<br />

Nepozorujeme všade, ako odsudzujúco<br />

navzájom o sebe hovoríme?<br />

To je opak láskyplného správania sa!<br />

A to má korene v našej nespokojnosti<br />

so sebou samými. Kto si nemôže vážiť<br />

sám seba, ten sa pokúša znevažovať<br />

aj iných, aby so svojou nedokonalosťou<br />

nebol sám. Ustavičné nevecné<br />

kritizovanie ostatných ľudí sa teda<br />

zakladá na nepriznanej nespokojnosti<br />

so sebou samým.<br />

MILOVAŤ STVORITEĽA<br />

„Milovať budeš blížneho ako<br />

seba samého“ je len druhá<br />

časť prikázania. Prvá znie: „Milovať<br />

budeš Pána, svojho Boha, celým<br />

svojím srdcom a celou svojou dušou<br />

i celou svojou mysľou.“ To má<br />

byť, ako to vyjadril Ježiš, podstatou<br />

všetkých prikázaní: „Na týchto<br />

dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon<br />

i proroci.“ (Matúš 22,37–40).<br />

Avšak milovať Boha, to nie je pre<br />

mnohých ľudí také jednoduché.<br />

Akým spôsobom myslíme na Boha,<br />

keď nám napríklad smrť vyrve milovaného<br />

partnera z nášho náručia?<br />

Láska predpokladá porozumenie.<br />

Naše chápanie pôsobenia Stvoriteľa<br />

je však silne skalené a aj na pohľad<br />

nábožný človek sa často škriepi<br />

s Bohom, len čo sa od neho niečo<br />

požaduje. Miluje seba oveľa viac<br />

než Boha a nemá pochopenie pre<br />

– jemu niekedy nepríjemné – nevyhnutnosti<br />

bytia, ktoré prebiehajú<br />

podľa Božej vôle!<br />

A k týmto nevyhnutnostiam patrí<br />

aj smrť. Človek, ktorý miluje Boha<br />

celým srdcom, má bezpodmienečnú<br />

dôveru v pôsobenie Stvori-


T É M A<br />

teľa a snáď sa dokáže aj radovať, že<br />

jemu blízky zosnulý svojou smrťou<br />

vykonal nutný a ďalej vedúci krok.<br />

Bez tohto vedomia sa nám javí smrť<br />

len ako nezmyselná.<br />

„Milovať budeš Pána, svojho Boha,<br />

celým svojím srdcom a celou svojou<br />

dušou i celou svojou mysľou.“ Tieto<br />

slová vyjadrujú aj rozličné roviny<br />

vedomia, na ktorých môžeme rozvinúť<br />

lásku. Srdce predstavuje našu<br />

duchovnú vnímavosť. Človek s duchovne<br />

bdelým vedomím môže aj<br />

ľahšie prehliadať vonkajšie nedokonalosti<br />

ostatných ľudí a na tomto<br />

základe môže vyrastať jeho láska.<br />

Podľa biblického podania povedal<br />

Ježiš: „Počuli ste, že bolo povedané:<br />

Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť<br />

budeš svojho nepriateľa. Ja<br />

vám však hovorím: Milujte svojich<br />

nepriateľov, /dobrorečte tým, ktorí<br />

vás preklínajú, robte dobre tým,<br />

ktorí vás nenávidia /a modlite sa za<br />

tých, ktorí vás prenasledujú a vás<br />

potupujú, aby ste boli synmi svojho<br />

Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať<br />

slnku nad zlými aj dobrými<br />

a zosiela dážď na spravodlivých aj<br />

na nespravodlivých. Veď keď budete<br />

milovať iba tých, čo vás milujú, aká<br />

vám patrí odmena? Či to isté nerobia<br />

aj colníci? A ak budete zdraviť<br />

iba svojich bratov, čo robíte navyše?<br />

Či to isté nerobia aj pohania? (Matúš<br />

5,43 – 47)<br />

Ak teda chceme milovať aj svojich<br />

nepriateľov, resp. nám nesympatických<br />

ľudí, potom je dôležité, aby<br />

sme správne chápali pojem lásky.<br />

Láska nesená duchovným vedomím,<br />

ktorá nepoškuľuje po odmene<br />

a uznaní, ale vidí úlohu, bude chcieť<br />

byť druhému vždy užitočná. Láska<br />

môže teda znamenať aj stanovenie<br />

jasných hraníc, aby sme niekoho<br />

ochránili pred zlom, nešťastím<br />

alebo pred spáchaním neprávosti.<br />

Snáď sa to musí robiť aj s krvácajúcim<br />

srdcom – pomyslime na tresty<br />

v oblasti výchovy. Zmäkčilá slabosť,<br />

ktorá iba všetko odpúšťa, sa síce<br />

často považuje za lásku, ale ňou nie<br />

je.<br />

Máme milovať Boha aj „celou našou<br />

dušou“. Duša je nositeľom toho,<br />

čo označujeme za „vnútorné vlastnosti“<br />

človeka. Kto sa pred láskou<br />

uzatvára, ten svoju dušu zaťažuje<br />

alebo jej škodí. Uzatvára sa totiž<br />

vo svojich vnútorných pohnútkach<br />

pred vyššími vplyvmi a pomocami.<br />

To nie je ničím iným, ako keď na<br />

telesnej úrovni poškodzujeme svoje<br />

zdravie nedbalou životosprávou.<br />

A potom máme milovať Boha celou<br />

našou mysľou. Tým je mienený<br />

rozum, ktorý sa vyšvihol skoro<br />

u všetkých ľudí našej kultúrnej oblasti<br />

na najvyššiu inštanciu. Mozog<br />

sám však nemôže existenciu Boha<br />

ani dokázať, ani vyvrátiť. Už voči<br />

zdanlivej nekonečnosti večernej<br />

oblohy plnej hviezd stojí bez porozumenia.<br />

Ale človek, v ktorého<br />

srdci je láska k Bohu živá, spoznáva<br />

starostlivé pôsobenie jeho sily aj<br />

vo vonkajších dejoch a jeho rozum<br />

mu bude cennou pomocou pri spoznávaní<br />

všeobsiahlych zákonitostí<br />

stvorenia.<br />

Všetci neustále požívame dary<br />

Stvoriteľa. Ani na dýchanie by sa<br />

človek nezmohol bez toho, aby<br />

on – a s ním celý svet – nebol udržiavaný<br />

silou, ktorej pôvod je mu<br />

skrytý. Žiadnu z vecí, z ktorých<br />

máme potešenie, sme nevytvorili<br />

sami, ale nachádzame ich ako dar.<br />

To platí, prirodzene, aj pre naše telo.<br />

Máme síce určitú schopnosť „tvoriť“.<br />

Ide tu však o formujúcu a pretvárajúcu<br />

silu, lebo skutočne stvoriť<br />

niečo nové vôbec nemôžeme. Božie<br />

pôsobenie je všeobsiahle, naše je<br />

však ohraničené. Berieme, berieme<br />

a berieme, ale na dávanie vo svojej<br />

sebeckosti nemyslíme.<br />

Čo však môžeme my ľudia dávať?<br />

Odhliadnuc od toho, že máme<br />

naše dary používať v zmysle zákonov<br />

stvorenia, aby prinášali úžitok<br />

a výstavbu, mohli by sme dávať<br />

našou vďačnosťou a úctou k životu<br />

a k jeho pôvodu. A nie je to práve to,<br />

čo nám dnes najviac chýba? Pomyslime<br />

len na škody, ktoré sme napáchali<br />

na našom životnom prostredí<br />

rovnako ako aj v našom vnútornom<br />

svete.<br />

Mali by sme sa snažiť aj o správne<br />

pochopenie veľkej, všetko podporujúcej<br />

lásky Stvoriteľa. Kto<br />

očakáva, že Boh ako ten, kto riadi<br />

všetky svety, podporuje len nás<br />

a naše krátkozraké, sebecké priania,<br />

ten asi nepochopí nikdy nič zo<br />

skutočného diania na tomto svete.<br />

A môže tisíckrát uisťovať, že Boha<br />

miluje, nemôže ho milovať, lebo<br />

v sebe nesie nesprávny obraz Boha.<br />

Pôsobenie Stvoriteľa je všeobsiahle<br />

a jeho vždy spravodlivá láska sa nevzťahuje<br />

na malé či väčšie starosti<br />

všedného dňa ľudí tejto Zeme, ale<br />

na nesmrteľného ducha človeka.<br />

Malé starosti, ktoré nás sužujú, sú<br />

oproti tomu úplne bezvýznamné.<br />

My sami sme si chybným správaním<br />

vyvolali „nápravné opatrenia“,<br />

ktoré nás v živote bolestne zasahujú.<br />

Údery osudu môžu byť pre dušu<br />

rovnako osožné ako bolesť pre telo,<br />

lebo sa máme naučiť zabrániť tomu,<br />

čo je pre naše bytie škodlivé.<br />

SEBAÚCTA<br />

A SEBAKLAM<br />

Aj pri našej potrebe lásky v spolužití<br />

s inými ide o zdravé vyrovnanie<br />

dávania a brania. Keď<br />

chceme zažiť lásku, musíme byť najprv<br />

sami schopní skutočne milovať.<br />

Ako často sa ľudia k sebe upínajú<br />

v domnelej láske a čím nepostrádateľnejší<br />

si navzájom sú, tým sa im<br />

ich láska zdá väčšia. V najlepšom<br />

prípade je to však len predstupeň<br />

17<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


18<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

Na Chaj Tanovu radu sa obliekli<br />

do šiat služobníctva a potom<br />

zamierili do východnej časti mesta,<br />

aby vyhľadali predovšetkým „kňaza<br />

chudobných“.<br />

Tento starý, dosť nevedomý muž<br />

úradoval v takmer rozpadnutom<br />

chráme, v „chráme chudobných“.<br />

Takým ľuďom totiž, ktorí už neboli<br />

schopní slušne sa obliecť, bol vstup<br />

do ostatných chrámov mesta zakázaný.<br />

Mali zvlášť vyhradené miesto<br />

na vykonávanie svojich pobožností.<br />

„Nie sú si všetci ľudia pred Bohom<br />

rovní?“ pýtal sa Li Erl pobúrený takým<br />

vylučovaním chudoby.<br />

„Nie všetci,“ znela pokojná odpoveď.<br />

„Mladý pán predsa vie, že<br />

nie sme na zemi prvýkrát. Kto bol<br />

v minulom živote čestný, ten má na<br />

druhýkrát príjemný život v blahobyte<br />

a pohodlí. Kto však hrešil, ten<br />

musí prísť ako žobrák. Chce mladý<br />

muž niesť zodpovednosť za to, aby sa<br />

vznešení ľudia ríše modlili spoločne<br />

s hriešnikmi?“<br />

Li Erl ešte stále nebol spokojný.<br />

„Prečo sa hriešnici narodia ako<br />

žobráci? Predsa len preto, aby mohli<br />

napraviť svoje chyby. Keď hriešnik<br />

odpyká svoju vinu, nemá potom<br />

pred Vznešeným takú istú hodnotu<br />

ako aj iný zbožný človek?“<br />

„Áno, neskôr. Keď vojde do večných<br />

záhrad, tak z neho odpykaná vina<br />

spadne, ale do tej doby sa treba na<br />

neho pozerať ako na človeka, ktorý<br />

stojí pod ostatnými ľuďmi. Nech sa<br />

mladý pán pozrie na mňa. Bol by<br />

som kňazom v tomto chráme chudoby,<br />

keby som svoj prvý život prežil<br />

bez hriechu? Aj ja pykám s ostatnými,<br />

len moja minulosť nemohla<br />

byť až taká zlá, inak by som nebol<br />

teraz kňazom.“<br />

Aj napriek tomu, že Li Erl nebol<br />

s týmto vysvetlením spokojný, lákalo<br />

ho to rozprávať sa s týmto dek<br />

skutočnej láske, ktorá umožňuje<br />

človeku vyrásť nad seba samého,<br />

aby sa okruh jeho pôsobenia rozširoval<br />

a on sa stal schopným slúžiť<br />

vyšším cieľom.<br />

Kto myslí len na svoje osobné<br />

šťastie a nevšíma si, že zákony<br />

stvorenia od nás vyžadujú pôsobenie,<br />

ktoré nás presahuje, bude<br />

v tejto bežnej, sebeckej láske skôr<br />

či neskôr zažívať ťažkosti. Dostaví<br />

sa dojem nenaplnenosti a veľa milujúcich,<br />

v dôsledku tohto vcelku<br />

správneho pocitu, bude hľadať<br />

„rozptýlenie“, takzvané „dobrodružstvá“,<br />

čo potom ľahko zničí<br />

základ spoločného šťastia.<br />

A tak je pochopiteľné, prečo je<br />

dnes v láske toľko sklamaní. Jednoducho<br />

musia byť, lebo sebaklam<br />

nepodporuje človeka v jeho ďalšom<br />

vývoji. Jeho život nie je založený<br />

na tom, aby sa v spokojnosti<br />

so sebou samým a v pokoji usadil,<br />

zahalený do hrejivého plášťa domnelej<br />

lásky. Bez vyššieho cieľa sa<br />

šťastie nedá udržať natrvalo. Iné<br />

predstavy sú sebaklamy, od ktorých<br />

sa človek oslobodí iba sklamaním.<br />

Keď niekto myslí len na vlastnú<br />

predstavu naplnenia lásky, stratí,<br />

i keď najprv nebadane, aj sebaúctu,<br />

čím automaticky stráca schopnosť<br />

nezištne si vážiť iných a milovať<br />

ich. A tak vzniká svet, aký dnes<br />

väčšinou poznáme, v ktorom<br />

skoro každý odsudzuje a ohovára<br />

druhých a jednotliví ľudia nachádzajú<br />

len málo láskyplnej opory<br />

a pochopenia. Namiesto toho sa<br />

mnohí ponúkajú tento nedostatok<br />

sebaúcty a našu potrebu lásky<br />

povrchne vykompenzovať. Zo<br />

všetkých strán láka „šťastie“ formou<br />

dobrodružstiev, ciest, peňazí,<br />

vlastníctva atď. Skutočný zdroj<br />

života a lásky však spočíva v inej<br />

rovine.<br />

T É M A<br />

Žiť v súlade s týmto poznaním<br />

znamená zároveň milovať Boha…,<br />

lebo človek sa potom nenecháva<br />

viesť svojimi predstavami podľa<br />

vlastného priania, ale robí to, čo<br />

nám vôľa Stvoriteľa predurčila.<br />

TRI DIMENZIE<br />

Náš jazyk prostredníctvom<br />

slovnej zásoby vydáva svedectvo<br />

o našom vedomí.<br />

Týmto jedným slovom „láska“<br />

označujeme vlastne tri veľmi odlišné<br />

skutočnosti. Je to po prvé „telesná<br />

láska“ ako záležitosť našej biologickej<br />

existencie. Potom je to duševná<br />

láska ako predpoklad zdravého<br />

ľudského partnerstva. A nakoniec<br />

je to duchovná láska ako ukazovateľ<br />

cesty a vodidlo ľudského ducha<br />

obráteného k Bohu. V starej gréčtine<br />

boli pre tieto tri skutočnosti<br />

rozličné označenia. Pre duchovnú<br />

lásku to bolo slovo „agapé“.<br />

Dnes sa však väčšinou uspokojujeme<br />

len s týmto jedným slovom<br />

láska – a spôsobujeme tým veľa<br />

zmätku. Je síce správne, že u lásky<br />

v jej rozličných javových formách<br />

ide nakoniec o jednotnú základnú<br />

silu, ktorá ovláda celé bytie. My sme<br />

však pojem lásky spojili prevažne<br />

s jej najnižšou formou. Pomohlo<br />

by, keby sme v používaní reči lepšie<br />

rozlišovali a predovšetkým si uvedomili,<br />

že nám skutočná láska môže<br />

otvoriť aj iné oblasti skúseností.<br />

Niet sa teda čo čudovať, že to<br />

s láskou nemáme také ľahké. Máme<br />

síce naše priania a túžby, ale najprv<br />

sa musíme naučiť napĺňať ich tak,<br />

aby nám priniesli trvalé uspokojenie.<br />

To bude možné iba vtedy, keď<br />

láska nájde naplnenie vo všetkých<br />

rovinách.<br />

Gerd Harms<br />

LAO-C’


K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />

ŽIVOT A PÔSOBENIE PRIPR AVOVATEĽ A CEST Y V ČÍNE<br />

tinským starcom ďalej. Pe Janga sa<br />

nemohol spýtať, ak nechcel, aby sa<br />

odmlčal, a nikoho iného nemal.<br />

Takže sa spýtal:<br />

„Myslí si môj otec, že týmito dvomi<br />

životmi sa všetko končí? Keď nejaký<br />

človek zostane zlý ešte aj ako žobrák?<br />

Čo potom?“<br />

„Zaiste zostane zlý, mladý pán,“ odpovedal<br />

starec s pokojom v duši. „Je<br />

veľmi málo dobrých žobrákov, väčšina<br />

z nich nestojí za nič. Ale to nevadí.<br />

Svojím biednym životom si odpykajú<br />

predošlú vinu a to, čo spravia v tomto<br />

živote, sa im rátať nebude. Veď oni<br />

sami sa do tohto nízkeho okolia nedostali.“<br />

Li Erl sa zachvel. Koľko nevedomosti!<br />

Koľko bludu! Na jeho želanie<br />

mu povedal kňaz mená niekoľkých<br />

chudákov, ktorí sa zdali byť hodní<br />

podpory. Li Erl by bol ešte radšej chcel<br />

poznať mená tých, ktorých považoval<br />

kňaz za stratených, ale ten nechcel odpovedať.<br />

Tak sa tu Li Erl musel spoľahnúť<br />

na vedenie.<br />

Prvú chatrč, ktorú vyhľadali, im<br />

kňaz opísal tak presne, že ju nemohli<br />

minúť. Nezaslúžila si ani názov obydlie,<br />

pretože tu panovala špina a rozklad.<br />

Keď vstúpili, pýtal sa mrzutý hlas<br />

na ich želanie. Li Erl vľúdne odpovedal.<br />

Sú sluhami bohatého pána, ktorý<br />

by rád niekoľkým chudobným preukázal<br />

dobro, a prišli sa pozrieť, čo mu<br />

chýba.<br />

Nevľúdny hlas bol ako vymenený,<br />

keď chytrácky oznamoval, že mu<br />

chýba všetko. Ľudia na neho zabudli,<br />

nikto sa o neho nestará.<br />

„Keby to bolo tak, starec,“ povedal<br />

Li Erl rozhodne, aj keď v šere nemohol<br />

vidieť, či bol chudák naozaj starý,<br />

„keby to bolo tak, potom by sme sa<br />

o tebe nikdy nedozvedeli. Kňaz chudobných<br />

robí pre teba veľa dobrého.<br />

Nezabúdaj na to!“<br />

„Nuž áno, kňaz chudobných sa niekedy<br />

príde na mňa pozrieť. Ale jeho<br />

modlitby mi nepomáhajú a almužny<br />

mi môže priniesť len zriedka, sám je<br />

chudobný.“<br />

„Prečo jeho modlitby nepomáhajú,<br />

je to predsa zbožný muž?“ pýtal sa Li<br />

Erl vážne.<br />

„Jeho modlitby mi pomôžu až na<br />

onom svete, ale ja živorím tu na tomto<br />

svete,“ povedal.<br />

„Ešte nie si vyhladovaný,“ prerušil<br />

Chaj Tan rozhovor.<br />

Z Chaj Tanovho výroku chudák<br />

usúdil, že pravdepodobne nedostane<br />

žiadnu almužnu. Vyskočil zo svojho<br />

lôžka a začal návštevníkom nadávať.<br />

Pritom videli, že to bol veľký, silný,<br />

ešte mladý muž.<br />

Chaj Tan sa pobral na odchod, ale Li<br />

Erl to nechcel ešte vzdať.<br />

„Vyzeráš zdravý,“ povedal vľúdne.<br />

„Prečo zostávaš žobrákom? Pracuj<br />

a zarábaj si na živobytie. Rád ti pomôžem.“<br />

Muž sa zarazil a prezeral si návštevníka<br />

odhora nadol.<br />

„Tak so mnou ešte nikto nehovoril.<br />

Nemusím zostať žobrákom, aj keď som<br />

sa taký narodil? Dokáž mi, že môžem<br />

svoj život zmeniť, a ja to urobím!“<br />

„Videl si niekedy tie veľké modré<br />

motýle, ktoré sa kolíšu na kríkoch čajovníka?“<br />

pýtal sa Li Erl muža.<br />

Ten prisvedčil, zvedavý, čo bude teraz<br />

nasledovať.<br />

„Vieš, že toto krásne zviera pochádza<br />

zo žravej, nespokojnej húsenice?“<br />

„Áno,“ znela odpoveď. „Také húsenice<br />

som často videl.“<br />

„Nuž, keby každý zostal taký, akým<br />

sa narodil,“ vysvetľoval Li Erl, „tak<br />

by húsenica musela zostať húsenicou<br />

a nemali by sme žiadne modré motýle.“<br />

Chaj Tan bol vhodnosťou tohto príkladu<br />

prinajmenej rovnako prekvapený<br />

ako žobrák, ale mlčal a premýšľal.<br />

To robil aj chudák. Zrazu zdvihol<br />

sklonenú hlavu.<br />

„Pane, úbohá húsenica chce byť<br />

motýľom,“ povedal mäkkým hlasom.<br />

„Smiem byť tvojím sluhom?“<br />

Li Erl na chvíľu zaváhal. Môže<br />

svojmu hostiteľovi priviesť do domu<br />

takého človeka? Ale jeho vnútorný<br />

hlas s tým súhlasil a vľúdne mužovi<br />

povedal:<br />

„Skúsime to spolu. Choď k najbližšej<br />

vode a očisti sa od hlavy až po päty.<br />

O šaty sa postarám.“<br />

„Čo si mám obliecť, keď budem čistý<br />

a ty tu ešte nebudeš?“ pýtal sa muž<br />

skromne.<br />

Li Erl premýšľal. Potom mužovi<br />

sľúbil, že mu prinesie šaty skôr, než sa<br />

umyje.<br />

„Môžeš byť za západu slnka pri<br />

chráme chudobných?“ pýtal sa Li Erl.<br />

Muž prikývol a priatelia kráčali ďalej.<br />

Chaj Tan sa snažil potlačiť vzrastajúce<br />

dojatie a so strojeným posmechom<br />

povedal:<br />

„Keď ešte dnes navštívime niekoľkých<br />

žobrákov, Li Erl, prídeš domov<br />

s celým zástupom sluhov!“<br />

„Neposmievaj sa,“ prosil ho Li Erl,<br />

„tento je iný než ostatní. Musel som ho<br />

prijať. Raz ho budem veľmi potrebovať.“<br />

Chaj Tan zmĺkol. Pomaly si uvedomoval,<br />

že jeho priateľ vedel viac než<br />

ostatní ľudia.<br />

Kniha vychádza v decembri 2004<br />

a možno si ju objednať na adrese redakcie<br />

čaopisu Svet Grálu.<br />

19<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


V Ý C H O V A<br />

VÝCHOVA<br />

Každý človek sa mnohokrát denne rozhoduje.<br />

Sú to rozhodnutia praktické, krátkodobé,<br />

ale aj ďalekosiahle. Každé rozhodnutie<br />

si vyžaduje vopred zvážiť danú situáciu.<br />

Naša schopnosť usudzovať je teda základom<br />

(často závažných) následkov našich<br />

rozhodnutí. Ako je známe, dnes sa z mnohých<br />

strán objavujú snahy získať vplyv na<br />

schopnosť ľudí usudzovať, pretože v nej<br />

spočíva kľúč k manipulovateľnosti. Ako<br />

môžeme takému nebezpečenstvu čeliť? To<br />

je otázka, ktorá by mala zohrávať zásadnú<br />

úlohu už pri výchove. Redaktorka časopisu<br />

Svet Grálu Gertraud Schmittová hľadala oblasti,<br />

na ktoré sa môžeme zamerať, aby sme<br />

svoju schopnosť usudzovania rozvinuli.<br />

Pri tejto zložitej téme si musíme<br />

najprv ujasniť, že naša ľudská<br />

schopnosť usudzovať, naša<br />

schopnosť rozhodovať sa správne,<br />

a teda spravodlivo, je úzko spojená<br />

s citom pre spravodlivosť. Je<br />

to schopnosť ducha, ktorý tvorí<br />

podstatu našej bytosti. Duch je<br />

schopný poznávať zákony stvorenia,<br />

ktoré platia všade, teda vo<br />

vonkajšom aj vnútornom svete.<br />

Preto je s pojmom spravodlivosti<br />

bezprostredne spojený zákon<br />

vyrovnania, ktorý pozorujeme<br />

v prírode – napríklad pri nádychu<br />

a výdychu, striedaní dňa<br />

a noci, prílivu a odlivu, vyrovnávaní<br />

telesnej rovnováhy atď. Popri<br />

potrebe, aby všetko malo svoj<br />

spravodlivý, a tým aj vyvážený<br />

poriadok, patrí k tomu aj chcenie<br />

robiť veci tak, aby to správne zodpovedalo<br />

danej úlohe.<br />

Nie bezdôvodne sa zobrazuje<br />

Justícia, rímska bohyňa práva<br />

a spravodlivosti, s miskou váh<br />

v ruke a so zaviazanými očami.<br />

20<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

Správne rozhodnutie sa má „uvážiť“<br />

pohľadom dovnútra, nie von!<br />

Naša reč tieto súvislosti dobre<br />

vystihuje: „zvažujeme stav veci“<br />

alebo „vyvažujeme situáciu“.<br />

OSOBNÉ POJMY<br />

Zmysel pre spravodlivosť<br />

a schopnosť usudzovať sú<br />

duchovné schopnosti, a patria teda<br />

bezprostredne k sebe. Zosilňujúci<br />

alebo zoslabujúci vplyv na ne má<br />

náš osobný „poriadok v pojmoch“,<br />

ktorý sa významne podieľa na<br />

posudzovaní situácie. Predpokladom<br />

pre vytvorenie osobných<br />

pojmov, a tým aj vzniku určitého<br />

poriadku, je vždy praktické „chápanie“,<br />

teda vlastné prežitie. Konkrétnymi<br />

skúsenosťami z každodenného<br />

života, stretávaním sa<br />

s ľuďmi, vecami, situáciami, úlohami,<br />

postrehmi atď. vznikajú<br />

určité predstavy. Tie sa potom<br />

môžu potvrdzovať, rozširovať,<br />

znovu triediť alebo odmietnuť.<br />

Ako môžu rodičia pomôcť<br />

svojim deťom zlepšiť<br />

schopnosť usudzovania<br />

A<br />

VLASTNÝ<br />

NÁZOR<br />

Tvorba osobného poriadku<br />

v pojmoch je dôsledkom celoživotného<br />

procesu učenia, pričom stále<br />

porovnávame a usúvzťažňujeme<br />

nové so známym, to nové preverujeme<br />

a používame v nových súvislostiach,<br />

zaraďujeme medzi to, čo<br />

je nám známe, a znovu prenášame<br />

na ďalšie situácie. Takto vznikajúci<br />

vnútorný základ každého uvažovania,<br />

hodnotenia a posudzovania<br />

je teda ovplyvňovaný stále novým<br />

chápaním a porozumením. Zatiaľ<br />

čo v detstve sa náš pojmový systém<br />

vyvíja búrlivo, v neskorších rokoch<br />

dochádza spravidla už len zriedka<br />

k radikálnym prelomom, ide skôr<br />

o jeho zjemňovanie. O to dôležitejšie<br />

je, aby každý človek – v zmysle<br />

rozvíjania svojej schopnosti usudzovať<br />

– dostal už v detstve príležitosť<br />

na utváranie prospešného<br />

osobného poriadku v pojmoch.<br />

MAŤ PREDSTAVU<br />

V<br />

miere, v akej dieťa „chápe“,<br />

môže napríklad vyjadriť<br />

radosť a bolesť, rozprávať vlastné<br />

zážitky, ale aj rozumieť rozprávaniu<br />

a správaniu druhých. Spoločná<br />

práca, spoznávanie a skúmanie<br />

okolia s rodičmi, starými rodičmi


V Ý C H O V A<br />

či súrodencami uľahčuje dieťaťu<br />

stále lepšie a lepšie sa orientovať<br />

najprv v domácom prostredí,<br />

neskôr v škôlke, v škole a nakoniec<br />

vo svete. Toto prirodzené<br />

formovanie vnútornej orientácie,<br />

ktoré je pre dieťa spojené so stále<br />

novými nárokmi, sa však môže<br />

aj zastaviť. Ak sa obmedzí dieťaťu<br />

okruh zbierania skúseností –<br />

napríklad ochudobnením zmyslových<br />

vnemov len na zrakové, ak<br />

zakrpatie jazykové bohatstvo, pretože<br />

rodičia „nemajú čas“, dieťa<br />

nemá väčších súrodencov alebo<br />

starí rodičia žijú príliš ďaleko,<br />

ak ho k napodobňovaniu pobádajú<br />

zlé príklady –, potom, ako je<br />

zo skúsenosti známe, to vedie ku<br />

strate vnútornej orientácie a v dôsledku<br />

toho k problémom v spoločenskom<br />

prostredí. Lekári, sociálni<br />

pracovníci a, samozrejme, aj<br />

učitelia dnes pozorujú takéto javy<br />

stále častejšie.<br />

Duševný stav dieťaťa sa potom<br />

často opisuje tak, že dieťa (prípadne<br />

mladistvý) nemá cieľ, stratilo<br />

oporu, je nerozumné alebo<br />

mu chýba právne vedomie. Keď<br />

sa potom o niekom hovorí, že<br />

„klesol“, „je na šikmej ploche“ a je<br />

„nevyrovnaný“, tak tieto obrazy<br />

vyjadrujú, že „váhy spravodlivosti“<br />

poukazujú na nerovnováhu:<br />

mladý človek žije v zakrpatenom,<br />

resp. zdeformovanom osobnom<br />

poriadku pojmov, ktorý kalí<br />

jeho cit pre spravodlivosť. Nežije<br />

(a pravdepodobne ani jeho okolie)<br />

podľa „zákona vyrovnania“. A ten<br />

očividne nebol ani základom jeho<br />

výchovy.<br />

CHÁPANIE A UČENIE<br />

V<br />

úsilí o vzdelanie a výchovu<br />

sa často vychádza z toho, že<br />

deťom sa musí „len správne vštepiť“<br />

nielen učebná látka, ale aj sociálne<br />

správanie, správanie v spoločnosti<br />

– akoby k dobrej výchove stačila len<br />

bohatá ponuka vzdelania a znalosť<br />

napríklad školského poriadku<br />

a určitých pravidiel správania.<br />

Tým, že rodičia a vychovávatelia<br />

zanedbávajú svoju povinnosť,<br />

aby sami boli vzorom, sa „zložitá<br />

výchova“ uskutočňuje často len<br />

slovne, „dobrými poučkami“, ako<br />

to vyjadril Wilhelm Busch. „Vštepené“,<br />

rozumovo naučené má<br />

však len málo spoločného s naším<br />

poriadkom pojmov a následkom<br />

toho s našou schopnosťou usudzovať.<br />

Nie nadarmo sú pracovné a životné<br />

skúsenosti, vodičská prax<br />

atď. v bežnom živote nenahraditeľné.<br />

Lebo len v každodennom<br />

riešení problémov, teda v prežívanom<br />

chápaní, sa môžu zbierať<br />

pravé skúsenosti a vlastné hodnotenie<br />

sa v ňom ukáže ako správne<br />

alebo nesprávne, ako osvedčené<br />

alebo vyžadujúce zmenu.<br />

Oproti domnienke, že proces<br />

učenia podporí schopnosť usudzovať<br />

a túto schopnosť možno dosiahnuť<br />

jedine školením myslenia,<br />

nacvičením a vštiepením požadovaných<br />

spôsobov správania, sa<br />

v každodennom živote ukazuje, že<br />

v skutočnosti ide výhradne o proces<br />

orientovaný na prax, súvisiaci<br />

so súčasným životom. To, čo prežívame,<br />

je tým, čo nás utvára. To<br />

si aj najdlhšie pamätáme, lebo prežité<br />

je v „poradí zabúdania“ až na<br />

poslednom mieste (inak ako prvé<br />

je to, čo sme iba počuli, na druhom<br />

mieste to, čo sme iba videli,<br />

a na treťom mieste to, čo sme počuli<br />

a videli).<br />

Zreteľne sa prejavilo, že sa deti,<br />

resp. dospievajúci vedia úspešne<br />

orientovať v živote, keď rodičia<br />

svojím príkladom dôveryhodne<br />

ukazujú, ako sa riešia problémy,<br />

ako si ľudia vzájomne pomáhajú,<br />

ako držia pospolu, ako sa k sebe<br />

vzájomne správajú, aká hodnotná<br />

a dôležitá je spoločná práca, ale<br />

aj ako sa majú dávať veci znovu<br />

do poriadku a ako je treba zaujímať<br />

stanovisko, keď niečo nie je<br />

správne. Až keď rodičia príkladne<br />

žijú podľa vety: „Buď sám a úplne<br />

tým, čím sa majú prostredníctvom<br />

teba stať druhí“, vytvorí sa v dieťati<br />

pôda, na ktorej sa môže dariť<br />

zdravému úsudku.<br />

Podľa princípu vzájomného<br />

pôsobenia posilňuje dobrý vývoj<br />

dospievajúcich zasa rodičov v ich<br />

úsilí naďalej vytvárať prostredie,<br />

v ktorom deti a dospievajúci môžu<br />

zbierať skúsenosti nevyhnutné pre<br />

ich vývoj. Sú potom ochotní pracovať<br />

celý život na sebe, čím sa<br />

uplatní taká dôležitá výchova vychovávateľov.<br />

21<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


V Ý C H O V A<br />

22<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

PORIADOK<br />

A SPOLUPRÁCA<br />

Ďalšia prekážka v rozvoji zdravého<br />

úsudku môže spočívať<br />

v tom, že rodičia robia všetko za<br />

svoje deti a nedovolia, aby sa samy<br />

namáhali. Ale tak, ako sa dieťa<br />

samo musí naučiť chodiť a rozprávať,<br />

jazdiť na bicykli, plávať, čítať,<br />

počítať atď., ako si samo musí<br />

osvojiť všetky zručnosti, nemôže<br />

mu nikto brániť v tom, aby sa samo<br />

namáhalo získať osobné poznatky,<br />

úsudok a presvedčenie. Rodičia<br />

a vychovávatelia majú k tomu len<br />

vytvoriť čo najpriaznivejšie predpoklady.<br />

Jednoznačný postoj dospelých<br />

a odôvodnené stanoviská k naliehavým<br />

otázkam či problémom detí<br />

sú pre ne veľmi dôležité ako vzor.<br />

Vychovávatelia a psychológovia<br />

okrem toho odporúčajú, aby sa vytvoril<br />

jasný, prehľadný a všetkými<br />

odsúhlasený poriadok v rodine,<br />

školskej triede či skupine. Dieťa<br />

potom ľahšie dodržiava trvalo<br />

platné dohody a správne zhodnotí<br />

nové situácie. Zavedením pevného<br />

poriadku v rámci spoločenstva nadobudne<br />

dieťa vo svojom konaní<br />

a prežívaní vodidlo pre vlastné<br />

uvažovanie, porovnávanie a rozhodovanie.<br />

Takto sa vytvoria dobré<br />

predpoklady pre zdravé usudzovanie<br />

vychádzajúce zo života. Tým,<br />

že sa vymedzí priestor, sa pohľad<br />

dieťaťa nezameriava len na vlastné<br />

chcenie, ale zahŕňa i celú menšiu<br />

či väčšiu pospolitosť. Mladý človek<br />

na tomto „cvičisku“ celkom prirodzene<br />

rozvíja a upevňuje svoju<br />

schopnosť usudzovať. Kto však, ako<br />

napríklad príliš chránené deti alebo<br />

deti autoritatívnych rodičov, smie<br />

len zriedkakedy sám posudzovať<br />

(vysloviť svoj názor), nemôže tento<br />

dôležitý proces dostatočne precvičiť<br />

pre svoj budúci život, a tým je<br />

znevýhodnený.<br />

V tejto súvislosti je pre dieťa nevyhnutné,<br />

aby rodičia stále znovu<br />

obnovovali hranice „cvičiska“,<br />

ktoré dospievajúcemu poskytujú<br />

aj bezpečnosť – vždy podľa individuálnej<br />

zrelosti a veku každého<br />

dieťaťa. Ak sa nedajú dieťaťu primerané<br />

možnosti, dochádza často<br />

k odporu a známej situácii: „Stále<br />

musím...“<br />

Aj v spolupráci spočíva istá pomoc<br />

pre mladých ľudí na ceste k zrelosti,<br />

teda ku schopnosti robiť rozhodnutia,<br />

ktoré sú správne, ktoré slúžia<br />

vlastnému a všeobecnému blahu.<br />

V skupinách, rodinách, pracovných<br />

kolektívoch a školských triedach,<br />

kde sa berie ohľad na tento princíp,<br />

je súdržnosť, resp. spolupráca<br />

ozajstná a nosná. Pri nezhodách<br />

pomáha pripomenutie dohodnutých<br />

pravidiel a cieľov, o ktoré sa<br />

všetci snažia. Potom je ľahké dovolávať<br />

sa úsudku zúčastnených<br />

– a s úspechom!<br />

SPOLOČENSKÉ<br />

NEBEZPEČENSTVÁ<br />

Výrazná schopnosť usudzovať na<br />

základe zdravého pojmového<br />

poriadku tvorí bezpečný základ,<br />

na ktorom môžu vyrastať v sebe<br />

pevní ľudia. V dnešnej spoločnosti<br />

sa, žiaľ, mnohé vyvíja opačným<br />

smerom. Uveďme napríklad podvedomé<br />

zmeny, ku ktorým dochádza<br />

napríklad pôsobením reklamy. Jej<br />

zámer je, aby bol človek ovplyvňovaný,<br />

a nie podporovaný v schopnosti<br />

samostatne usudzovať. Keďže<br />

deti sú zvlášť ľahko prístupné vonkajším<br />

vplyvom a ich schopnosť<br />

usudzovania ešte nemôže byť plne<br />

vyvinutá, pretože im chýba prehľad<br />

a skúsenosti, zameriavajú na<br />

ne moderní zvodcovia svoju pozornosť<br />

obzvlášť radi – sú pre nich<br />

ľahkou korisťou. Do tej istej kategórie<br />

ovplyvňovania a skresľovania<br />

pojmov a predstáv patria aj mnohé<br />

„virtuálne svety“ počítačových hier.<br />

Svojou zvlášť sugestívnou silou,<br />

zdaním, že ukazované je skutočnosťou,<br />

odvádzajú detské vedomie<br />

do podradného fantastického sveta<br />

producentov týchto výtvorov. Kto<br />

sa nechá vtiahnuť do týchto svetov,<br />

stretne sa s ochudobnenými<br />

obrazmi a zvukmi, ktorým chýba<br />

ľudské teplo a ktoré sú odtrhnuté<br />

od reality. A potom hrozí nebezpečenstvo,<br />

že bude chcieť, aby sa<br />

z týchto virtuálnych fantázií stala<br />

skutočnosť. To môže na postihnutého<br />

spätne pôsobiť ako vnútorné<br />

oslepnutie. Jeden školský praktik<br />

varuje: „Ak je správna domnienka,<br />

že skutočné hodnoty sa najlepšie<br />

získajú a udržia v ozajstnom prežívaní,<br />

potom vyzerá budúcnosť našej<br />

spoločnosti a predovšetkým našej<br />

mládeže skôr pochmúrne. Reálny<br />

život a skutočné prežívanie stále<br />

viac nahrádzajú virtuálne svety.<br />

Skutočnosti možno ľubovoľne


V Ý C H O V A<br />

vytvárať a meniť. Ako sa v tom má<br />

človek dopracovať na miesta, kde<br />

by sa dali pevne ukotviť trvalé hodnoty?<br />

Brány k manipulácii sú otvorené!<br />

Na prahu dospelosti by mal<br />

byť vlastne dovŕšený prvý úsek na<br />

ceste k získaniu schopnosti usudzovať<br />

a mladý človek by mal nadobudnúť<br />

istotu, že v budúcnosti ako<br />

dospelý dokáže robiť zodpovedné<br />

rozhodnutia, založené na vlastnom<br />

myslení a skúmaní.<br />

o vysvetlenie a naprave-<br />

podporovanie<br />

schopnosti človeka usudzovať (o čo<br />

je dnes potrebné dbať zrejme viac<br />

než inokedy), ohrozujú, mocenské<br />

pozície tých, ktorí využívajú vo svoj<br />

prospech nezrelosť svojich blížnych.<br />

Avšak novému smerovaniu, ktoré<br />

bude zodpovedať osobnosti jednotlivca,<br />

sa nevyhneme – už vôbec nie<br />

na školách.<br />

„Tak to je! To je učebná látka! To<br />

sú normy v ľudskom, spoločenskom<br />

živote! Spochybňovanie nie<br />

je dovolené!“ Na takých strnulých<br />

základoch „vyrastajú“ po stáročia<br />

šedivé teórie a školské dogmy. Ľudia<br />

boli a stále sú nútení do šablón,<br />

často pod nátlakom, čo má potom<br />

za následok veľké duševné utrpenie<br />

alebo slepú poslušnosť následkom<br />

autoritatívnej výchovy so zodpovedajúcim<br />

drilom. A vždy to boli len<br />

jednotlivci, ktorí sa usilovali dosiahnuť<br />

vlastný názor, snažili sa ísť<br />

vlastnou cestou, vyciťovanou ako<br />

správnou, a prelomili múry konvenčných<br />

výchovných želaní a predstáv...<br />

V nás ľuďoch je nezmazateľná<br />

túžba po vysokých hodnotách! Ale<br />

práve táto túžba bola často ľstivo<br />

zneužívaná ako návnada ideologických<br />

alebo mocenskopolitických<br />

cieľov. Je to proces, ktorý možno od<br />

historických dôb až do súčasnosti<br />

SÁM SA POHYBOVAŤ<br />

Snahu nie pojmov a<br />

pozorovať v mnohých oblastiach.<br />

Napriek tomu neleží príčina toho,<br />

že je naša túžba ochladená, naše vedomie<br />

hodnôt skalené a náš úsudok<br />

nevyvinutý, „u druhých“, ale v prvom<br />

rade vo vnútri každého z nás.<br />

Lebo my sa nechávame druhými<br />

ovplyvňovať a strhávať. Je to predsa<br />

také pohodlné, nemusieť stále sám<br />

myslieť, uvažovať a posudzovať.<br />

A tak nám pripadá úplne normálne,<br />

že mnohé príjemnosti, ktoré ďaleko<br />

presahujú veci potrebné k životu,<br />

„bezpodmienečne potrebujeme“,<br />

že „sú nevyhnutné“ alebo si ich<br />

„za žiadnu cenu nesmieme nechať<br />

vziať“. Väčšinou je to celá zbierka<br />

záľub, nedbalostí alebo „príjemných<br />

zvykov“, ktorým priznávame<br />

bezpodmienečnú prednosť pred<br />

vlastným vývojom. Okrem toho sa<br />

často objaví ešte množstvo veľkých<br />

predsudkov, ktoré sú predkladané<br />

ako „vlastný názor“, ale nikdy neboli<br />

preskúmané vážnym, hlbokým<br />

myslením! Tým sa navŕši hora prekážok,<br />

vytvorených nami samými,<br />

zdržiavajúcich ľudského ducha<br />

v jeho vývoji k vedomej osobnosti<br />

so zdravou, vysokou schopnosťou<br />

usudzovania.<br />

Túto schopnosť nadobudne len<br />

ten, kto sa snaží slobodným pohľadom<br />

obsiahnuť celok, kto pozoruje<br />

veci z rozličných strán a volí<br />

aj odlišné uhly pohľadu a stále<br />

hľadá cestu nahor: čím vyššie stúpa,<br />

tým má väčší rozhľad! Porovnáva<br />

a správne používa skúsenosti<br />

z vlastného prežívania. Ale aj keď<br />

pevne dané, vopred sformované<br />

názory spochybňuje, nie je žiadnym<br />

večne pochybujúcim skeptikom.<br />

Existuje pre neho: „Tak to je!“<br />

– ako výsledok vlastného, a teda slobodného<br />

presvedčenia, ako záver<br />

uvažovania, ktoré viedlo k úsudku.<br />

To, čo považoval za správne a pravdivé,<br />

je logické, je to tak, pretože to<br />

môže byť len tak, pretože to zodpovedá<br />

práve tak večným zákonom<br />

stvorenia ako vlastným životným<br />

skúsenostiam. Cesta k obsiahlemu,<br />

jasnému úsudku je súčasne<br />

cestou ku Pravde, k večne nezmeniteľnému,<br />

čo sa prejavuje v trvale<br />

a všade platných zákonitostiach<br />

stvorenia. Zásady pôsobenia týchto<br />

večných zákonov života musí každý<br />

človek položiť i za základ svojho života<br />

– v ochote sám seba celý život<br />

vychovávať a neúnavne na sebe pracovať.<br />

Odmenou je potom neskalená<br />

schopnosť usudzovať. K tomu<br />

je však nutná vlastná námaha, vnútorná<br />

čulosť, duchovná bdelosť.<br />

Gertraud Schmittová<br />

23<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


H I S T Ó R I A<br />

KRÁĽOVNÁ ZO SÁBY<br />

V<br />

10. storočí pred Kristom žila povesťami opradená,<br />

a predsa málo známa kráľovná zo Sáby,<br />

vysoko vážená panovníčka národa, obývajúceho územie<br />

dnešného Jemenu a Etiópie. Podľa Starého zákona<br />

podnikla ďalekú cestu ku kráľovi Šalamúnovi do Jeruzalema,<br />

priniesla mu neuveriteľne bohaté dary a jeho<br />

múdrosť vystavila skúške svojimi hádankami. Ale akého<br />

pôvodu bola táto kráľovná? Ako to, že ona, aj keď žila<br />

v ďalekej Etiópii, bola tiež židovskej viery ako Šalamún?<br />

A čo znamenala návšteva kráľovnej pre Šalamúna a pre<br />

ňu samotnú, aký mala účinok? Peter Fechner sa zaoberal<br />

týmito súvislosťami a v nasledujúcom článku načrtáva<br />

životopisný obraz slávnej kráľovnej. Svoje informácie<br />

čerpá hlavne z knihy „Makeda, kráľovná zo Sáby“,<br />

ŠALAMÚN A ARCHA ZMLUVY<br />

ktorej autorom je Jakoub Adol Mar. Tohto spisovateľa<br />

počiatkom 20. storočia etiópsky cisár poveril, aby pátral<br />

po starých tradíciách o kráľovnej, aby ich zozbieral a kriticky<br />

zhodnotil. Vychádza z toho, že etiópske tradície –<br />

podobne ako správy Starého zákona – rozprávajú často<br />

historické skutočnosti v podobe povestí alebo legiend,<br />

ale v jadre svojich výpovedí podávajú vierohodnú správu<br />

o živote a pôsobení veľkej kráľovnej. V spojitosti s tajuplnou<br />

kráľovnou sa dostáva do pozornosti aj otázka, kam<br />

bola uložená záhadná archa zmluvy, ktorá podľa údajov<br />

Biblie slúžila Mojžišovi na to, aby uchovávala kamenné<br />

dosky s desiatimi Božími prikázaniami, a o ktorej sa<br />

myslelo, že sa stratila…<br />

Bolo to dávno, pred viac než<br />

tromi tisíckami rokov, keď Izraeliti<br />

tiahli s Mojžišom preč z Egypta.<br />

Avšak nie úplne všetci: niektorým<br />

z nich sa budúcnosť pod vedením<br />

Mojžiša zdala neistá. Keď vody<br />

Červeného mora pohltili faraóna<br />

a egyptských vojakov, boli tí, čo<br />

zostali, vystavení krutej pomstychtivosti<br />

Egypťanov, ktorí sa rozhodli,<br />

že ich utopia v Červenom mori. Ale<br />

24<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

opäť sa udial zázrak: katastrofálna<br />

piesočná búrka rozptýlila egyptských<br />

vojakov a pomohla Židom<br />

k úniku. Zostávala im už iba cesta na<br />

juh. Tiahli preto k prameňom Nílu,<br />

do Etiópie, kde mala byť rozprávkovo<br />

krásna krajina. Ešte aj dnes sa<br />

pri náboženských slávnostiach v Etiópii<br />

hádže do vzduchu piesok ako<br />

spomienka na túto pamätnú udalosť.<br />

A ešte i dnes sú v Etiópii Židia, ktorí<br />

Kráľovná zo Sáby u Šalamúna, Bonifazio Veronese (1487-1553)<br />

majú náboženské zvyky, aké boli<br />

obvyklé v dobách pred Mojžišom.<br />

K týmto Židom, ktorí založili<br />

svoju novú ríšu na náhornej plošine<br />

Simen v Etiópii, patrili i predkovia<br />

Makedy, neskôr kráľovnej zo Sáby.<br />

Ako jediné dieťa kráľa Angabu mala<br />

po svojom otcovi prevziať vládu,<br />

avšak pod jednou podmienkou: vo<br />

veku sedem rokov musela prisahať,<br />

že zostane navždy pannou a nevydá


H I S T Ó R I A<br />

sa; pretože kňazi nechceli, v prípade,<br />

že by sa vydala, dostať nejakého cudzieho<br />

kráľa, ktorý odmieta vieru<br />

v Jahveho.<br />

Kráľ Angabo sa rozpamätal na židovské<br />

korene svojich predkov a obnovil<br />

upadajúcu vieru v Jahveho.<br />

Pobudol 14 rokov v Egypte ako zlatník<br />

a vrátil sa do ospalého Simenu,<br />

bohatý čo do peňazí, skúseností<br />

a poznania. Pritom ho v Tébach jeden<br />

židovský kňaz znamenite poučil<br />

o otázkach viery. A tak, ako sa<br />

Dávid, prostý pastier, stal kráľom<br />

Izraela, podarilo sa aj zlatníkovi<br />

Angabovi zriadiť v Simene židovské<br />

kráľovstvo. Neskôr, po vybudovaní<br />

dobre organizovaného, kvitnúceho<br />

kráľovstva, sníval kráľ Angabo<br />

i o tom, že jeho dcéra by raz mohla<br />

zjednotiť vyvolený národ Židov.<br />

MAKEDA, KRÁĽOVNÁ<br />

VŠETKÝCH KRÁĽOV<br />

Po smrti kráľa Angabu sa Makeda<br />

vo veku osemnásť rokov stala<br />

kráľovnou Simenu, ktorý siahal<br />

až k Červenému moru, lebo kráľ<br />

Angabo sa „pre Jahveho“ podvodom<br />

zmocnil pobrežného pásu pri Červenom<br />

mori. Kráľ sa však postaral aj<br />

o dôkladné vzdelanie svojej dcéry na<br />

dvore faraóna v Egypte. Makeda sa<br />

tam naučila aj jazdiť na koni, strieľať<br />

z luku a riadiť voz, čo bolo inak vyhradené<br />

len mužom. Po korunovácii za<br />

kráľovnú niesla Makeda úctyhodný<br />

titul: „Najčistejšia perla, kráľovná<br />

všetkých kráľov, levica z kmeňa Júda,<br />

vyvolená Jahveho, z Božej milosti<br />

panovníčka nad dňom i nocou, vládkyňa<br />

nad pohybom nebeských telies<br />

a darkyňa životodarnej vody.“<br />

Na korunovačnú slávnosť v hlavnom<br />

meste Aksum sa, prirodzene,<br />

dostavilo mnoho zahraničných<br />

kniežat a tí priniesli cenné dary.<br />

Najzaujímavejší a najkrajší z nich<br />

bol asýrsky princ Asádaron. Princ<br />

sa okamžite zamiloval do mladučkej,<br />

pôvabnej kráľovnej a už od nej<br />

nemohol odtrhnúť zrak. Aj Makede<br />

sa páčil hrdý a odvážny princ, ktorý<br />

na výpravách prenikal až ďaleko<br />

na sever, kde sa voda mení na ľad.<br />

Kňazi okamžite spoznali, že asýrsky<br />

princ je pre panenstvo Makedy veľkým<br />

nebezpečenstvom, a obávali sa,<br />

že zem Jahveho by svadbou mohla<br />

padnúť do rúk Asýrčanov. Podnikli<br />

všetko, aby oboch mladých ľudí rozdelili.<br />

Makeda nakoniec sama s ťažkým<br />

srdcom požiadala, aby ju princ<br />

miloval len ako brat sestru, a tak<br />

tento vzťah zostal pre Makedu nešťastnou<br />

nenaplnenou láskou, kvôli<br />

ktorej musela ťažko trpieť.<br />

Zdalo sa jej teraz neznesiteľné,<br />

aby sa pre blaho ríše zriekla svojho<br />

osobného šťastia. Jej túžba po láske<br />

sa zmenila v nenávisť voči mužom,<br />

ktorí to všetko od nej vyžadovali,<br />

a začala sama seba považovať za<br />

ženského mesiáša, ktorý oslobodí<br />

ženy z otroctva mužov.<br />

Makeda sa od svojej nešťastnej lásky<br />

k asýrskemu princovi odpútala<br />

obrovskou činorodosťou – i dobývaním<br />

susedných krajín. Najala si<br />

vojvodcov z Egypta a Asýrie, ktorí<br />

pozdvihli jej armádu na najvyššiu<br />

úroveň. 30 000 robotníkov muselo<br />

po tri roky dňom i nocou stavať jej<br />

vojenskú flotilu. Spomenula si na<br />

radu svojho otca, aby rozšírila ríšu<br />

až do Arábie, a po niekoľkých rokoch<br />

jej mocná armáda dobyla južnú<br />

Arábiu (dnešný Jemen). Bohaté náleziská<br />

zlata, z ktorých sa systematicky<br />

ťažilo, slúžili na financovanie<br />

jej vojenských ťažení. Aj všetok lov<br />

perál v Červenom mori sa čoskoro<br />

dostal do jej rúk.<br />

V južnej Arábii si Makeda chcela<br />

dať postaviť úplne nové hlavné<br />

mesto: Sábu. Jej prianie sa ihneď<br />

stalo činom. Staviteľom bolo k dispozícii<br />

50 000 robotníkov. Vo veľmi<br />

krátkom čase tak vzniklo nové<br />

hlavné mesto Sába, s jeho prístavom<br />

pri Červenom mori. Na umelo navŕšenom<br />

pahorku sa týčil nad mestom<br />

nový palác a pri pohľade od mora sa<br />

zdalo, že sa vznáša v nebi.<br />

Presídlenie zo starého hlavného<br />

mesta Aksum do Sáby pripomínalo<br />

triumfálne ťaženie. I v tejto novo<br />

dobytej krajine prijímali obyvatelia<br />

kráľovnú ako nadpozemský zjav.<br />

Kráľovná mala záľubu vo veľkých<br />

scenériách: jej loď, ktorú sama navrhla,<br />

mala podobu páva a bola vyzdobená<br />

rýdzim zlatom. Poháňalo<br />

ju 180 veslárov, ona sama sedela<br />

v snehobielych šatách na zlatom<br />

tróne pod červeným baldachýnom.<br />

Jej koruna sa trblietala všetkými<br />

farbami dúhy a bola vyzdobená perlami<br />

veľkými ako orechy.<br />

Ale jednu vec kráľovná zo Sáby<br />

nedosiahla: naplnenie milostného<br />

vzťahu. Aj keď bola na vrchole svojej<br />

moci, plakala často tajne ako malé<br />

dievčatko, ktoré sedí na hore zlata<br />

a hladuje. Zúfalo hľadala riešenie,<br />

aby zrušila prísahu panenstva, ktorú<br />

pred Jahvem verejne zložila.<br />

Kňazi tvrdili, že národ postihne<br />

nešťastie, keď kráľovná prísahu poruší.<br />

Dvorný astrológ jej jedného<br />

dňa oznámil, že s jej milostným<br />

problémom jej pomôže jeden múdry<br />

a mocný muž zo severu. Tým mohol<br />

byť mienený len kráľ Šalamún<br />

v ďalekom Jeruzaleme, staviteľ židovského<br />

chrámu a strážca archy<br />

zmluvy, ktorý bol známy svojou<br />

múdrosťou. Toho muža chcela<br />

Makeda bezpodmienečne spoznať<br />

a jeho múdrosť podrobiť skúške.<br />

Poslala mu veľkorysé dary a jednu<br />

obrazovú hádanku, na ktorú Šalamún<br />

– medzitým už zvedavý na<br />

krásnu, bohatú a mocnú kráľovnú –<br />

dokázal k jej plnej spokojnosti zodpovedať<br />

majstrovskou básňou. Táto<br />

báseň obsahovala aj pozvanie do<br />

Jeruzalema.<br />

25<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


H I S T Ó R I A<br />

26<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

SVADBA SO<br />

ŠALAMÚNOM<br />

Cestu do Jeruzalema, ktorú podnikla<br />

18 rokov po korunovácii,<br />

odôvodnila kráľovná zo Sáby oficiálne<br />

takto: náboženstvom svojich<br />

predkov a ľudu Simenu a Sáby sa cíti<br />

zaviazaná, aby do tejto viery prenikla<br />

v celej jej hĺbke. Na to potrebuje<br />

pomoc Šalamúna, strážcu archy<br />

zmluvy, ktorý ju samotnú osvieti<br />

a neskôr pošle židovských učencov,<br />

aby poučovali tunajších kňazov.<br />

Makeda však tajne dúfala aj vo vyriešenie<br />

svojho milostného problému,<br />

v zrušenie prísahy panenstva.<br />

Na svojej pávej lodi, sprevádzaná<br />

obchodnými a obávanými opancierovanými<br />

vojenskými loďami, sa<br />

plavila Makeda Červeným morom<br />

do Ezjon Geber, dnešného Eilatu.<br />

Odtiaľ sa dala do pohybu obrovská<br />

karavána smerom do Jeruzalema.<br />

Kráľovná sedela na nosidlách zo<br />

zlata a striebra na bielom slonovi<br />

pod baldachýnom z červeného hodvábu.<br />

Flauty, lýry, trumpety,<br />

bubny a tympany sa<br />

starali o náležitú pozornosť<br />

žasnúceho židovského ľudu.<br />

Krása a prepych kráľovnej<br />

vzali reč aj výrečnému<br />

kráľovi Šalamúnovi, keď<br />

kráľovnú zdravil vo svojej<br />

trónnej sále. Ako dar prijal<br />

120 talentov zlata v hodnote<br />

100 000 koní, 120<br />

sloních klov, 120 mešcov<br />

drahokamov, 120 mešcov<br />

perál, 120 balíčkov esencií,<br />

120 plnokrvných arabských<br />

žrebcov, 120 tiav a 120 somárov.<br />

Okrem toho priviezla<br />

kráľovná 160 jahniat,<br />

ktoré mali byť obetované<br />

v chráme.<br />

Dokonca aj na kňazov<br />

to nevdojak urobilo silný<br />

dojem. Nedôverovali však<br />

cudzej panovníčke, ktorej moc, bohatstvo<br />

a inteligencia ich znepokojovali,<br />

a varovali kráľa Šalamúna pred<br />

bezstarostnosťou. Jeho hnev bol<br />

bezmedzný. Títo obmedzenci sa odvážili<br />

podsúvať žene jeho snov nízke<br />

motívy! Šalamún mal síce mnoho<br />

žien (radšej sa s cudzími princeznami<br />

ženil, než viedol vojny), ale<br />

žiadnu z nich nemiloval skutočne<br />

z celého srdca. Poslal mu snáď teraz<br />

Jahve skutočnú manželku v postave<br />

krásnej, bohatej a mocnej kráľovnej<br />

zo Sáby, ktorá ešte k tomu ako on verila<br />

v Jahveho a neuctievala cudzích<br />

bohov, a okrem toho pochádzala tiež<br />

z bezúhonného židovského kmeňa?<br />

Stále viacej sa kráľ Šalamún cítil<br />

priťahovaný ku kráľovnej zo Sáby.<br />

Čoskoro pre ňu skladal najkrajšie<br />

milostné piesne a nakoniec jej ponúkol<br />

sobáš. S prísahou panenstva<br />

si múdry Šalamún vedel rady. Spoločne<br />

so svojimi kňazmi konštatoval,<br />

že prísaha bola požadovaná<br />

neprávom. Vynútené panenstvo je<br />

proti Božej vôli! Veď láska je Boží<br />

dar! Kráľovnú zo Sáby potom veľkňaz<br />

v chráme pred archou zmluvy<br />

zbavil jej prísahy.<br />

Šalamún a kňazi však zároveň dali<br />

kráľovnej na vedomie, že jej zákony,<br />

nepriateľské voči mužom, sú proti<br />

Jahveho vôli. Ženy sú predovšetkým<br />

strážkyňami domova a krbu, a ľudstvo<br />

by sa zrútilo do zmätku, keby<br />

túto úlohu neplnili. Makeda totiž<br />

zmenou zákonov dávala ženám<br />

prednostné práva v spoločnosti.<br />

Domáce práce boli zákonom uvalené<br />

na mužov. Len ženy smeli dediť.<br />

Okrem toho zriadila aj vojsko<br />

amazoniek! Prevaha mužov, ktorej<br />

sa kráľovná obávala, ako povedal<br />

Šalamún, spočíva predsa iba v ich<br />

zvláštnej schopnosti, v pote tváre<br />

sa namáhať pre živobytie rodiny. To<br />

všetko však nie je nič proti pôvabu<br />

a šarmu žien. V skutočnosti vládne<br />

vždy žena! A Makeda sa skutočne<br />

dala Šalamúnom presvedčiť. Ešte<br />

z Jeruzalema zmenila svoje zákony,<br />

zvlášť, keď už v jej domovine došlo<br />

k ojedinelým vzburám mužov<br />

Raffael: “Prechod cez Jordán“, freska 1515-18, Vatikán


H I S T Ó R I A<br />

proti zákonom, ktoré boli podľa ich<br />

mienky ponižujúce. Títo muži hovorili,<br />

že sa už nechcú podrobovať<br />

náladám neplodnej kráľovnej.<br />

Pol roka sa smela Makeda tešiť<br />

z milostného vzťahu a básnického<br />

umenia Šalamúnovho ako jeho manželka.<br />

„Uniesla“ Šalamúna do svojej<br />

oázy Tadmor (neskoršie Palmýra),<br />

východne od Damašku. Makeda<br />

ju podľa rozprávania vyhrala ako<br />

niektoré iné územia v lukostreľbe,<br />

v ktorej bola na veľké prekvapenie<br />

mužov neporaziteľná. Tam neboli<br />

žiadne žiarlivé Šalamúnove ženy,<br />

z ktorých jedna sa dvakrát pokúsila<br />

Makedu zabiť. Makeda veľkoryso<br />

odpustila atentátničke, ktorú chcel<br />

dať Šalamún popraviť, lebo príliš<br />

dobre vedela, k čomu môžu žiarlivú<br />

ženu dohnať strasti lásky. Pod vplyvom<br />

Šalamúna sa z Makedy rýchlo<br />

stala múdra a láskyplná manželka.<br />

Z vládychtivej a voči mužom nepriateľskej<br />

Makedy nezostalo nič.<br />

A tešila sa už aj na svoju novú úlohu<br />

láskyplnej matky, pretože sa hlásil<br />

syn Menelik. Šalamún a Makeda už<br />

teraz snívali o spoločnom následníkovi<br />

trónu, ktorý snáď ich ríše –<br />

pokiaľ to bude Božia vôľa – spojí<br />

v jednu židovskú veľríšu.<br />

Menelik (meno znamená: „kiež<br />

by sa mu mohol rovnať“) sa narodil<br />

v Sábe a vyrastal prvých sedem<br />

rokov u matky. Potom prišiel do<br />

Jeruzalema k otcovi, ktorému sa<br />

výzorom a povahou veľmi podobal.<br />

K opätovnému stretnutiu Šalamúna<br />

a Makedy, ktorá nosila tiež<br />

čestný titul „obnoviteľka viery“, už<br />

k zármutku oboch nedošlo, pretože<br />

jedného i druhého v ich ríšach plne<br />

zamestnávalo potlačovanie vzbúr.<br />

Aj keď v rozhodujúcom okamžiku<br />

bola Makeda plne odkázaná sama<br />

na seba, dokázala potlačiť povstanie<br />

svojho bratranca v Aksume. Vlastnoručne<br />

ho zasiahla šípom do srdca.<br />

Neodvážila sa však už ísť von zo<br />

svojej krajiny a navštíviť Šalamúna,<br />

ako to plánovala, a bola z toho veľmi<br />

smutná. Aj Šalamún, ktorý rovnako<br />

veľmi trpel odlúčením od Makedy,<br />

mal plné ruky práce so svojím odporcom<br />

Járobeámom. Ale dokázal<br />

až do svojej smrti udržať ríšu pohromade.<br />

ZÁPAS O ARCHU<br />

ZMLUVY<br />

Mladý Menelik bol nakoniec<br />

ako následník trónu svojej<br />

matky korunovaný v Jeruzaleme<br />

pred archou zmluvy za kráľa Simenu<br />

a Sáby. Šalamún by bol rád vyhlásil<br />

Menelika aj za svojho následníka,<br />

ale Menelik chcel späť do ríše svojej<br />

matky. Šalamún žiadal, aby prvorodení<br />

synovia najvyšších úradníkov<br />

a kňazov odišli s Menelikom, aby sa<br />

tak upevnilo spojenie oboch ríš. Ale<br />

pri výjazde Menelika z Jeruzalema<br />

sa v tajnosti udialo niečo neslýchaného:<br />

Azaja, prvorodený syn veľkňaza,<br />

ulúpil archu zmluvy – údajne<br />

na príkaz anjela, ktorý sa mu zjavil<br />

vo sne. Menelik sa o tom dozvedel až<br />

cestou. Bolo mu však jasné, že takej<br />

opovážlivosti sa bolo možné dopustiť<br />

len preto, že to bolo v súlade s Božou<br />

vôľou. Od radosti tancoval pred<br />

archou zmluvy, ako to kedysi, ako<br />

mladý muž, urobil jeho starý otec<br />

Dávid. Biblia podáva o tom správu<br />

(2. kniha Samuelova 6): „A Dávid<br />

tancoval so všetkou silou pred Jehovom<br />

a Dávid bol opásaný ľanovým<br />

efodom (pásom). A Dávid a celý dom<br />

Izraela pozdvihli hore schránku Jehovovu<br />

s jasotom a za zvuku pozaunu.“<br />

Vlastníctvo tajuplnej archy zmluvy<br />

znamenalo pre Židov božskú pomoc.<br />

Bola symbolom zväzku medzi<br />

Bohom a „jeho ľudom“. Tak, ako iné<br />

národy stavali vtedy sochy bohov do<br />

pozlátených schránok, tak boli do<br />

pozlátenej, prenosnej archy zmluvy<br />

položené kamenné dosky zákona,<br />

ktoré boli do istej miery obrazom<br />

dokonalých zákonov stvorenia.<br />

A tak, ako si iné národy predstavovali,<br />

že neviditeľní bohovia sú príležitostne<br />

prítomní na miestach kultu,<br />

tak aj Židia verili, že archa zmluvy<br />

predstavuje do istej miery „stoličku“<br />

Božiu.<br />

Šalamúna, zúfalého nad stratou<br />

archy zmluvy, údajne vo sne utešoval<br />

anjel. „Lúpež“ je vraj Božia vôľa<br />

a archa zmluvy bola, koniec koncov,<br />

zverená jeho synovi! Šalamún<br />

potom nariadil „najstarším“, aby<br />

stratu archy zmluvy utajili: „Neobrezané<br />

národy nech sa nad nás<br />

nevypínajú a nevravia nám: ´Vaša<br />

sláva bola zničená a Pán vás opustil!´<br />

Nezjavte z tohto niečo iným národom.“<br />

(„Kebra Nagast“, etiópska<br />

zbierka legiend, kap. 62) A skutočne<br />

sa nemožno o mieste uloženia archy<br />

zmluvy zo spisu Starého zákona<br />

nič dozvedieť. O to bohatšie na informácie<br />

sú však etiópske tradície.<br />

Mnohé hovorí za to, že tieto tradície<br />

vykresľujú skutočnú udalosť, pretože<br />

lúpež archy zmluvy bola príliš<br />

hrubým rúhaním sa a udalosť príliš<br />

neslýchaná, než aby sa správa o tom<br />

v zbožných knihách mohla chápať<br />

ako úplne vymyslený príbeh.<br />

A čo hovoria etiópske tradície<br />

o mieste prechovávania archy<br />

zmluvy po „lúpeži“ v Jeruzaleme?<br />

Menelik priniesol archu zmluvy do<br />

Aksumu, do starého hlavného mesta<br />

kráľovnej zo Sáby. Makeda hľadela<br />

na prenesenie archy zmluvy do Simenu<br />

ako na zvláštne vyznamenanie<br />

svojej krajiny a bola prešťastná,<br />

zatiaľ čo Šalamún videl v strate archy<br />

zmluvy zlé znamenie pre svoju<br />

krajinu a ku koncu života bol stále<br />

ťažkomyseľnejší. Spoznal, že veľké<br />

nádeje, ktoré vkladal do budúcnosti,<br />

sa v dôsledku ľudskej nedostatočnosti<br />

nesplnia. A skutočne:<br />

Šalamúnova ríša sa ihneď po jeho<br />

smrti pre vnútorné spory rozdelila<br />

27<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


H I S T Ó R I A<br />

28<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

Kráľovná zo Sáby u Šalamúna<br />

(Giambattista Tiepolo, 1696-1770, výrez)<br />

na dve časti, o niečo neskôr ju porazili<br />

Egypťania a nakoniec ju dobyli<br />

Asýrčania a Babylončania. V roku<br />

587 pred Kristom Babylončania zničili<br />

Šalamúnov chrám.<br />

V Etiópii však bolo až do roku<br />

1974, keď bol zvrhnutý cisár Haile<br />

Selassie, 224 kráľov, ktorí boli potomkami<br />

Menelika a ktorí 3 000 rokov<br />

žili z lesku a slávy kráľovnej zo<br />

Sáby a kráľa Šalamúna. Nárok Etiópie,<br />

že predstavuje „nový Izrael“,<br />

nemožno síce bezpodmienečne<br />

prijať, ale vyzerá to tak, akoby archa<br />

zmluvy bola našla v 10. storočí<br />

pred Kristom vo vtedajšej židovskej<br />

Etiópii bezpečné útočisko. Pretože<br />

v Jeruzaleme by v dobách po Šalamúnovi<br />

bola bývala v najvyššom<br />

ohrození. Najskôr truhlicu uschovali<br />

v Aksume, potom snáď mala<br />

byť viac než 800 rokov uschovaná na<br />

ostrove Tana Kerkos na jazere Tana<br />

(tam sú ešte dnes prastaré židovské<br />

obetné kamene). Keď sa Etiópia v 4.<br />

stor. za kráľa Ezana stala kresťanskou,<br />

archu zmluvy priniesli späť do<br />

Aksumu a postavili pre ňu chrám<br />

„Márie zo Sionu“. Archa zmluvy sa<br />

stala základnou súčasťou etiópskej<br />

kresťanskej cirkvi: tak, ako Mária<br />

nosila Syna Božieho Ježiša vo svojom<br />

tele, tak bola aj archa zmluvy<br />

schránkou „božských“ dosiek zákona.<br />

Keď chrám v 16. storočí zničili fanatickí<br />

moslimovia (archa zmluvy<br />

bola údajne prenesená do bezpečia<br />

na jeden z ostrovov na jazere Tana),<br />

bol v 17. storočí za cisára Fasilidasa<br />

postavený v Aksume pre archu<br />

zmluvy nový chrám.<br />

V roku 1965 dal cisár Haile Selassie<br />

postaviť pre archu zmluvy vedľa<br />

obnoveného kostola „Márie zo Sionu“<br />

zvláštnu kaplnku, ktorá poskytuje<br />

väčšie bezpečie. Keď však obyvatelia<br />

Etiópie hovoria<br />

dnes o arche zmluvy,<br />

tak evidentne mienia<br />

jedinú, kamennú dosku<br />

zákona s piatimi<br />

prikázaniami na každej<br />

strane, umiestenú<br />

v schránke, zhotovenej<br />

dodatočne. (Pôvodná<br />

pozlátená schránka<br />

už zrejme neexistuje).<br />

Aby sa odstránilo nedorozumenie,<br />

tak sa<br />

dnes zrejme nehovorí<br />

o arche zmluvy, ale<br />

o „Mojžišovej doske<br />

zákona“. To, že ide<br />

len o jedinú dosku, je<br />

v rozpore s biblickým<br />

podaním, ktoré podáva<br />

správu o dvoch<br />

doskách. Ale možno<br />

už od samého začiatku<br />

bola v schránke len jediná doska.<br />

To, že sa vyskytuje len jediná doska,<br />

by sa mohlo dokonca považovať za<br />

dôkaz jej pravosti, pretože keby šlo<br />

o podvrh, boli by v odvolaní sa na<br />

biblické podanie určite zhotovené<br />

dosky dve.<br />

Žiaľ, nárok Etiópie, že je držiteľkou<br />

Mojžišovej dosky zákona, nemožno<br />

preveriť priamo na mieste<br />

v Aksume, pretože doska sa považuje<br />

za najposvätnejší predmet<br />

etiópskej kresťanskej cirkvi. Len<br />

jediný strážca má k nej prístup<br />

v areáli, prísne stráženom kňazmi.<br />

Pred svojou smrťou vymenuje<br />

strážca vždy svojho nástupcu.<br />

Strážca musí prebývať neustále<br />

v blízkosti dosky. Pri procesiách<br />

v Aksume zrejme nesú v schránke<br />

len napodobeninu dosky, lebo<br />

strážca sa na procesii nikdy nezúčastňuje,<br />

ale zostáva v kaplnke<br />

s doskou. Inak sa všade v krajine,<br />

v kostoloch, v najsvätejšej sviatosti<br />

oltárnej nachádzajú napodobeniny<br />

dosky zákona, tzv. taboty. Kňazi<br />

ich pri procesiách nosia na hlave<br />

slávnostne zahalené do brokátu.<br />

Etiópska kresťanská kultúra je<br />

teda až dodnes hlboko preniknutá<br />

spomienkou na archu zmluvy.<br />

A to je popri etiópskych tradíciách<br />

veľmi silný argument pre to, že<br />

archa zmluvy sa kedysi skutočne<br />

dostala do Etiópie ku kráľovnej<br />

zo Sáby. Aj Ježiš dával kráľovnú<br />

za vzor všetkým, ktorí hľadajú<br />

múdrosť a pravdu. Podľa evanjelií<br />

Matúša a Lukáša pripomínal Ježiš<br />

dokonca stretnutie Šalamúna<br />

s kráľovnou zo Sáby. Varoval Židov,<br />

resp. ľudí, že pri súde vydá<br />

kráľovná juhu svedectvo proti<br />

nim. Lebo ona prišla zďaleka, aby<br />

počula múdrosť Šalamúnovu, ale<br />

teraz, keď sa medzi nimi objavila<br />

väčšia múdrosť, oni sa odvracajú<br />

(Mt. 12,42, Luk. 11,31).<br />

Peter FECHNER<br />

Literatúra:<br />

Jakoub Adol Mar: „Makeda – Königin von<br />

Saba“, Heyne Verlag, München, 1998<br />

Rolf Beyer: „Die Königin von Saba“,<br />

LübbeVerlag, Berg, Gladbach, 1987<br />

Hans Helfritz: „Äthiopien“, Verlag DuMont,<br />

Köln, 1972


T E C H N I K A<br />

ŽIVÁ VODA<br />

VIKTORA SCHAUBERGERA<br />

Schaubergerovo<br />

meno sa dnes často<br />

spája s fantastickými<br />

vynálezmi, ktoré<br />

sa týkajú nielen<br />

využitia vody, ale<br />

snažia sa riešiť aj<br />

súčasný energetický<br />

problém. V diele<br />

Viktora Schaubergera<br />

pokračoval jeho syn<br />

Walter. Starostlivé<br />

pozorovanie prírody viedlo<br />

oboch k poznaniu, prečo dnešná<br />

technika pôsobí rozkladným,<br />

ničivým spôsobom…<br />

Viktor Schauberger pochádzal zo<br />

starého bavorského šľachtického<br />

rodu, ktorý okolo roku 1230 v spore<br />

s pasovským biskupom stratil svoje<br />

privilégiá i rodinné sídlo Schauburg.<br />

Okolo roku 1600 sa v Rakúsku<br />

vytvorila bočná línia, ktorej potomkovia<br />

sa temer bez výnimky venovali<br />

lesnému hospodárstvu a starostlivosti<br />

o zver. Ich heslo znelo:<br />

„Vernosť mlčiacim lesom!“.<br />

Viktor Schauberger sa narodil 30.<br />

júna 1885 v dedine Holzschlag am<br />

Plöckenstein, kde susedia tri krajiny<br />

– Rakúsko, Nemecko a Čechy,<br />

v rodine lesmajstra ako piate z deviatich<br />

detí.<br />

Odmalička sa zaujímal o prírodu.<br />

V lesoch podobných pralesu poznával<br />

život zvierat a rastlín i prúdy<br />

nedotknutých horských bystrín.<br />

Vďaka svojmu mimoriadnemu pozorovateľskému<br />

nadaniu našiel významné<br />

súvislosti, ktoré dovtedy<br />

neboli známe.<br />

Pri pozorovaní vodného prúdu<br />

zistil, že prirodzene tečúca voda sleduje<br />

celkom určité pohybové formy<br />

a že tieto formy majú rozhodujúci<br />

význam ako pre nosnú silu vody, tak<br />

i pre udržanie jej čerstvosti.<br />

Tieto prirodzené dráhy pohybu<br />

prinášajú so sebou výstavbu a zachovanie;<br />

naproti tomu neprirodzený<br />

pohyb ako aj nedostatok pohybu<br />

spôsobujú hnilobu a rozklad. Roku<br />

1922 postavil Viktor Schauberger<br />

v Steyrlingu v Hornom Rakúsku na<br />

základe týchto poznatkov zariadenie<br />

na plavenie dreva, ktoré vtedajší<br />

odborný svet najskôr odbil ako nezmysel,<br />

ale po sprevádzkovaní bolo<br />

veľmi obdivované. Z celej Európy sa<br />

schádzali odborníci, aby si zariadenie<br />

prezreli. Schaubergerovi sa podarilo<br />

znížiť prepravné náklady na<br />

kubík dreva z dovtedajších 12 šilingov<br />

na 1 šiling.<br />

Tajomstvom tohto zariadenia na<br />

plavenie dreva bol zvláštny tvar<br />

žľabu. Mal polovajcovitý prierez<br />

a boli v ňom navyše umiestené drevené<br />

laty tak, aby sa voda dostávala<br />

do točivého pohybu. Tento rotačný<br />

pohyb spôsoboval, že voda vytvárala<br />

v smere prúdu vír, ktorý sa vždy<br />

pohyboval zhruba uprostred žľabu.<br />

Do tohto víru boli vtiahnuté plavené<br />

kmene. Vír ich v priebehu plavenia<br />

udržoval v strede žľabu, takže prak-<br />

29<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


ticky nedochádzalo k vzpriečeniu<br />

kmeňov. Navyše tento vírivý pohyb<br />

vytváral vo vode dodatočný vztlak,<br />

takže mohli byť pri teplote vody približne<br />

4° C plavené i kmene, ktorých<br />

špecifická hmotnosť bola väčšia než<br />

špecifická hmotnosť vody. Na mnohých<br />

miestach zariadenia zahriatu<br />

vodu držiacu sa na povrchu vypustili<br />

a nahrádzali čerstvou studenou<br />

vodou. Pomohli pri tom aj staré skúsenosti<br />

Schaubergerových predkov.<br />

Viktor Schauberger napríklad uvádza:<br />

„…môj otec dopravoval na veľké<br />

vzdialenosti státisíce kubických metrov<br />

bukového dreva, pričom nikdy<br />

nedával túto prácu vykonávať vo dne,<br />

ale väčšinou za mesačných nocí, pretože,<br />

ako vysvetľoval, voda ožiarená<br />

slnkom zlenivie a unaví sa, zvinie<br />

sa a spí, zatiaľ čo v noci a obzvlášť<br />

pri mesačnom svite je čerstvá a živá,<br />

takže dokáže niesť bukové a jedľové<br />

siahovice, ktoré sú ťažšie než ona.“<br />

30<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

PRIRODZENÉ FORMY<br />

POHYBU<br />

Dôležitým východiskom je tzv.<br />

„cykloidný pohyb v priestore“,<br />

čiže druh pohybu, ktorý hrá v prírode<br />

významnú úlohu, napr. pri<br />

obehu planét (pozri obrázok). Viktor<br />

Schauberger práve tak pozoroval,<br />

že pstruhy v horských bystrinách<br />

využívajú tento druh pohybu, aby<br />

prekonali vodopády:<br />

„Bolo to v období trenia za jednej<br />

jarnej noci prežiarenej mesiacom.<br />

Sedel som pri vodopáde. V jasnom<br />

mesačnom svetle, dopadajúcom pod<br />

pravým uhlom, bolo v priezračnej<br />

vode vidno každý pohyb nespočetného<br />

množstva rýb. Náhle sa<br />

pstruhy rozpŕchli. Príčinou úteku<br />

bol zvlášť silný pstruh, ktorý priplával<br />

zdola, zamieril k vodopádu a začal<br />

okolo neho bez váhania krúžiť.<br />

Vyzeralo to, akoby kolísavo tancoval<br />

výraznými špirálovitými pohybmi<br />

vo vlniacej sa vode akýsi druh tanca.<br />

Náhle zmizol pod striebrolesklým<br />

vodným prúdom, krátko sa vzpriamil<br />

a ja som uvidel v prúde vody,<br />

ktorý sa smerom nahor kužeľovito<br />

úžil, silný krúživý pohyb, ktorého<br />

zdroj som najskôr nemohol postrehnúť.<br />

V tomto krúživom pohybe sa<br />

objavil zmiznutý pstruh a vzniesol<br />

sa bez hnutia nahor. Keď dosiahol<br />

hranu vodopádu, prevrátil sa a silným<br />

impulzom bol vynesený cez<br />

hranu vodopádu do rýchlo pritekajúcej<br />

vody nad ním. Tam mocne plesol<br />

chvostovou plutvou a zmizol.“<br />

Pstruh teda vyhľadal jadro víriaceho<br />

vodného prúdu a využil jeho<br />

pohybovú energiu pre svoj let nahor<br />

vodopádom.<br />

Viktor Schauberger uvádza, že<br />

i jeho predkovia využívali tento<br />

prírodný pohyb: „Niekedy povodeň<br />

odkryje zvláštny spôsob hradenia<br />

bystrín, ktoré sa v týchto lesných oblastiach<br />

využívali na plavenie dreva.<br />

Hradenie nútilo vodu tiecť striedavo<br />

doľava a doprava. Pojem „priestorový<br />

cykloidný pohyb“ Schaubergerovi<br />

predkovia, samozrejme, nepoznali.<br />

Ale používali tento princíp pri<br />

stavbe žľabov na spúšťanie dreva tak<br />

dômyselne, že kmene získali v pravidelne<br />

sa meniacich zákrutách rýchlosť<br />

a miestami plávali na výsmech<br />

gravitácii i do kopca.“<br />

Vírivá špirálovitá forma sa v prírode<br />

nachádza veľmi často a v rozličných<br />

variáciách, napríklad v slimačej<br />

ulite alebo v rohoch antilopy<br />

kudu. Aj striedaním oblastí nízkeho<br />

a vysokého tlaku môžu v atmosfére<br />

vznikať veľké vírivé štruktúry.<br />

V maximálnom meradle sa tento<br />

princíp prejavuje u špirálovitých<br />

hmlovín a galaxií vo vesmíre. Aj náš<br />

slnečný systém krúži v takejto galaxii<br />

zvanej Mliečna dráha.<br />

Špirálovitá štruktúra sa nachádza<br />

i v mikrosvete. Viedenský profesor<br />

Felix Ehrenhaft (1879 –1952)<br />

pokusmi dokázal, že malé častice<br />

hmoty (napríklad strieborný, niklový<br />

alebo uhoľný prach) môžu byť<br />

zväzkom svetelných lúčov alebo<br />

magnetickým poľom privedené<br />

k pohybu, ktorý napodiv neprebieha<br />

priamočiaro, ale v závitových<br />

dráhach, pričom vzniká dostredivá


sila, ktorá na častice pôsobí 130 ráz<br />

silnejšie než zemská tiaž.<br />

Z týchto pokusov tiež vyplýva, že<br />

aj elektromagnetickému žiareniu vo<br />

forme zväzku svetelných lúčov je<br />

vlastný špirálovitý pohyb, do ktorého<br />

môžu byť vtiahnuté častice<br />

z blízkeho okolia. Walter Schauberger,<br />

syn Viktora Schaubergera, komentoval<br />

tento pokus takto: „Každá<br />

častica nesúca energiu vytvára svojím<br />

pohybom pole – energetický priestor,<br />

ktorý je závislý od tohto pohybu. Čím<br />

je pole silnejšie, tým viac pôsobí na<br />

okolie, takže doň môžu byť vtiahnuté<br />

aj častice s vyššou hmotnosťou,<br />

než majú častice vytvárajúce toto<br />

pole. Čiastočky striebra, niklu alebo<br />

uhlia musia pôsobiť v porovnaní s fotónmi<br />

ako obrovské kusy skaly. Napriek<br />

tomu sú vtiahnuté do vírivého<br />

tanca fotónov. Ak sa naučíme médiá,<br />

ktoré máme k dispozícii, uvádzať do<br />

pohybu, ktorý vykonávajú elektróny<br />

a fotóny, …potom budeme môcť<br />

„hory prenášať“ i s relatívne malým<br />

množstvom vstupnej energie.“<br />

Schaubergerovci neustále vytýkali<br />

modernej vede a technike, že vytvára<br />

technológie, pri ktorých sa až<br />

deväť desatín použitej energie bez<br />

úžitku premieňa na teplo. Viktor<br />

Schauberger hovorí: „Naša moderná<br />

technika sa správa ako poľnohospodár,<br />

ktorý na jar zasadí do zeme<br />

sedem zemiakov a na jeseň pozbiera<br />

jeden.“<br />

Schauberger vychádzal z toho, že<br />

v prípade technológie založenej na<br />

prirodzených princípoch naopak<br />

príroda energiu ešte „zdarma pridá“.<br />

Domnieval sa, že len vo vzduchu<br />

a vo vode je využiteľná energia,<br />

ktorá by navždy postačovala pre celé<br />

ľudstvo. Človek len nesmie používať<br />

rozkladné prírodné procesy – ako<br />

je spaľovanie, jadrové štiepenie<br />

atď. – ale budujúce, koncentrujúce<br />

sily, ktoré sa použili na výstavbu<br />

i v prírode. Na to by sme sa museli<br />

najskôr dopodrobna zaoberať pôsobením<br />

prírody, napríklad takou<br />

„jednoduchou“ otázkou „Ako rastie<br />

steblo trávy?“…<br />

Viktor Schauberger opakovane<br />

poukazoval na to, že existuje budujúci<br />

pohyb, „v súlade s prírodou“,<br />

a naproti tomu pohyb rozkladný.<br />

Dnešná technika väčšinou používa<br />

rozkladnú formu pohybu, a preto<br />

z dlhodobého hľadiska nedosahuje<br />

výstavbu, ale úpadok a ničenie základov<br />

života. „Rozkladný princíp“<br />

zodpovedá explózii, rozpínaniu<br />

a súčasnému zriedeniu. Je to teda<br />

smer pohybu od hmotného k menej<br />

hmotnému, princíp rozkladu a uvoľnenia<br />

momentálneho obsahu – pojem<br />

umierania.<br />

Proti nemu stojí „budujúci princíp“<br />

implózie, pri ktorom hrá zvláštnu<br />

úlohu pohyb v špirále. Schauberger<br />

hovorí: „Forma pohybu, ktorá tvorí,<br />

rozvíja, zušľachťuje a buduje, je<br />

špirálovitý pohyb zvonka dovnútra<br />

v smere centra pohybu, teda pohyb<br />

dostredivý. V prírode ho nachádzame<br />

tam, kde pracujú budujúce<br />

sily: v špirálovitých hmlovinách vo<br />

vesmíre, v pohybe nášho planetárneho<br />

systému, v prirodzenom pohybe<br />

vody, krvi a lymfy. Rozkladná,<br />

uvoľňujúca forma pohybu je naproti<br />

tomu odstredivá. Núti pohybujúce<br />

sa časti zo stredu smerom k okraju.<br />

Je to „priamy“ pohyb. Prvok systému<br />

sa uvoľní, rozplynie a rozloží. Príroda<br />

používa tento pohyb na rozklad<br />

opotrebovaných celkov, aby potom<br />

z jednotlivých zlomkov znovu zložila<br />

pomocou dostredivého pohybu<br />

nové formy. Dostredivý, špirálovitý<br />

pohyb zodpovedá chladnutiu, zmršťovaniu<br />

a zhusteniu. Odstredivý<br />

pohyb zodpovedá ohrievaniu, teplu,<br />

rozpínaniu a explózii. V prírode sa<br />

obe formy pohybu neustále striedajú,<br />

budujúci princíp však musí<br />

prevažovať, aby mohol prebiehať<br />

vývoj.“<br />

Je znepokojujúce, že dnešná technika<br />

používa takmer vo všetkých<br />

odboroch len expanzívny druh pohybu.<br />

Podľa Schaubergera spočíva<br />

v tomto pohybe síce mocná, ale<br />

deštruktívna sila, ktorá musí viesť<br />

k všeobecnému úpadku, pokiaľ<br />

tento základný nedostatok veľmi<br />

rýchle neodstránime, či už z priemyselných<br />

technických postupov,<br />

v modernom vodnom staviteľstve,<br />

poľnohospodárstve alebo lesníctve.<br />

Schauberger hovorí: „Ľudia ma považujú<br />

za pomäteného. Možno majú<br />

pravdu. V tom prípade nezáleží na<br />

tom, či je na svete o jedného blázna<br />

viac alebo menej. Ale pokiaľ mám<br />

pravdu ja a veda sa mýli, potom nech<br />

je Pán ľudstvu milostivý.“<br />

VODOU SA TO<br />

ZAČÍNA…<br />

Voda je kolískou všetkého života.<br />

Podľa Viktora Schaubergera je aj<br />

médiom, ktoré najskôr prijme a potom<br />

vytvaruje predobrazy všetkých<br />

budúcich životných foriem. O to<br />

závažnejší je preto spôsob nášho<br />

hospodárenia s vodou. Voda je<br />

čoraz častejšie nútená k neprirodzenému<br />

priamemu pohybu ako v korytách<br />

riek a kanálov, tak i vo vodovodnom<br />

potrubí. Voda má sklon<br />

k toku v špirálovitých pohyboch.<br />

S touto formou pohybu prichádza<br />

zároveň prirodzený rozvoj, čo vidno<br />

v okolí riek ponechaných v prírodnom<br />

stave. Dnešné regulačné opatrenia<br />

a priame vodovodné potrubie<br />

naproti tomu nezodpovedajú prirodzenému<br />

pohybu vody.<br />

Viktor Schauberger opisuje, ako<br />

sa voda v okolí čistín stáva agresívnou<br />

a škodí brehom, ako sa následkom<br />

toho znižuje hladina spodnej<br />

vody a vysychajú vyššie položené<br />

pramene. Zvedenie tokov do kamenných<br />

a betónových korýt potom<br />

31<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


T E C H N I K A<br />

32<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

Rovné medené potrubie<br />

Rovné potrubie s vnútornou špirálou<br />

Vlnité potrubie s vnútornou špirálou<br />

Prierez potrubím s vnútornou špirálou<br />

Pokusné potrubia (podľa F. Pöpela)<br />

nemôže odstrániť vlastnú<br />

príčinu problémov a vode<br />

škodí ešte viac. Základnou<br />

Schaubergerovou tézou bolo,<br />

že človek nikdy nesmie vodu<br />

regulovať len pôsobením na<br />

brehy, pretože voda si má<br />

tieto brehy sama vytvárať.<br />

Napísal k tomu napríklad:<br />

„Dospejeme tam, kam došli<br />

Švajčiari, ktorí jednak na<br />

všetkých využiteľných tokoch<br />

postavili vodné elektrárne<br />

a jednak ich veľkú časť zviedli<br />

do umelých korýt. Tým zničili<br />

všetku silu nielen v povrchovej<br />

vode, ale vplyvom spätných<br />

účinkov i v podzemných<br />

vodách. V týchto chorých tokoch<br />

začína odumierať všetko<br />

zvieratstvo aj užitočné druhy<br />

baktérií, a to vďaka nedostatku<br />

budujúcich energií,<br />

potrebných na život. Malá zmena<br />

v prúdení vodného toku, spôsobená<br />

reguláciou brehov, ktorá nie je v súlade<br />

s prírodou, a je preto nesprávna,<br />

vyvoláva reťaz negatívnych reakcií.<br />

Ich príčiny dosiaľ nikto neodhalil,<br />

a preto bez prekážky pôsobia ďalej.“<br />

Medzitým sa zistilo, že prirodzene<br />

tečúca rieka alebo potok<br />

má okrem iného oveľa vyššiu<br />

schopnosť samočistenia než kanál<br />

vybudovaný v priamej línii. Len<br />

prirodzený spôsob pohybu vody<br />

vytvára podľa Viktora Schaubergera<br />

jej priaznivú štruktúru, ktorá<br />

prostredníctvom jemného energetického<br />

vyžarovania podporuje<br />

a udržuje život. Pokiaľ sa voda zastaví<br />

alebo už netečie prirodzene,<br />

je tým pozmenená aj jej štruktúra.<br />

Voda s prirodzenou štruktúrou<br />

má napríklad menší sklon k ukladaniu<br />

vápna, k premnožovaniu<br />

baktérií a k hnilobe.<br />

Dôkazom správnosti Schaubergerových<br />

pozorovaní sú tzv.<br />

„stuttgartské pokusy“, pri ktorých<br />

sa preskúmali jeho tvrdenia (pôvodne<br />

preto, aby mohli byť navždy<br />

vyvrátené). Na Vysokej škole<br />

technickej v Stuttgarte sa uskutočnili<br />

pokusy s rôznymi materiálmi<br />

a typmi potrubia. Zisťovalo sa, či<br />

„špirálová trubica“, ktorú dodal<br />

Schauberger, prepustí za rovnakých<br />

podmienok viac vody než<br />

napríklad rovná sklenená trubica.<br />

Inak vyjadrené, či je prietokový<br />

odpor pri špirálovitom prúdení<br />

kvapaliny nižší než pri priamom<br />

prúdení, alebo dokonca pri určitých<br />

rýchlostiach vody klesne<br />

na nulu, ako uvádza Schauberger.<br />

Jeho tvrdenia boli pri pokusoch<br />

plne potvrdené.<br />

KONIEC „MADE IN USA“<br />

V<br />

tom čase už Schaubergerovo<br />

meno pôsobilo rozruch v súvislosti<br />

s najrôznejšími technickými<br />

vynálezmi. Na jar roku 1958 sa<br />

u Schaubergerovcov objavili dvaja<br />

Američania s tým, že z poverenia<br />

istej veľkej hospodárskej organizácie<br />

chcú v čo najkratšom čase realizovať<br />

Schaubergerove myšlienky<br />

a poznatky. Viktor a Walter Schaubergerovci<br />

boli prehovorení, aby<br />

v priebehu troch mesiacov pokračovali<br />

vo výskume v USA, prípadne<br />

ho predĺžili na jeden rok. V USA sa<br />

ich pobyt utajoval, nakoľko Američania<br />

sa obávali špionáže. Pobyt,<br />

ktorý chceli Američania predĺžiť<br />

na osem rokov, prebiehal vo veľkom<br />

napätí. Najdôležitejší prototyp,<br />

ktorý Viktor Schauberger vyvinul<br />

na riešenie energetického problému,<br />

bol násilne otvorený, a tým zničený.<br />

Viktor Schauberger potom vyhlásil,<br />

že po dohodnutých troch mesiacoch<br />

odletí domov; pokiaľ zostane,<br />

nebude už poskytovať žiadne informácie.<br />

Spiatočná cesta mu síce bola povolená,<br />

musel však podpísať zmluvu,<br />

ktorá mu do budúcna zakazovala<br />

hovoriť alebo písať o svojich poznatkoch.<br />

Pre prípad, že Schaubergerovci<br />

niečo vyzradia, sa im vyhrážalo najhoršími<br />

následkami: Američania<br />

vraj majú v Mníchove svojich ľudí<br />

a dobre im zaplatia.<br />

Po odlete z New Yorku a núdzovom<br />

pristátí v Londýne dorazili<br />

Schaubergerovci v noci 20. septembra<br />

1958 do Rakúska. Krátko nato,<br />

popoludní 25. septembra 1958, Viktor<br />

Schauberger umiera. Hlavnou<br />

Schaubergerovou zásadou vo vzťahu<br />

k prírode bolo: K & K – kapieren<br />

und kopieren (pochopiť a napodobiť).<br />

Bola to celosvetová ekologická<br />

výzva predbiehajúca svoju dobu.<br />

Platí dodnes.


T E C H N I K A<br />

VODNÉ A LESNÉ<br />

HOSPODÁRSTVO<br />

Schaubergerove myšlienky zaoberajúce<br />

sa ekologickým lesným<br />

hospodárstvom zahŕňajú<br />

mnoho úrovní. Naliehavo vyzýva<br />

na prebudovanie moderného lesníctva,<br />

keďže má obrovský význam<br />

pre všetky formy života. Bez prirodzeného<br />

lesa nemôže vzniknúť živá,<br />

zdravá voda a bez zdravej vody sa<br />

nevytvára zdravá krv.<br />

Zvláštny význam prikladá Schauberger<br />

polovičnému a úplnému<br />

kolobehu vody. Keď prší a dážď<br />

je teplejší než pôda, voda podľa<br />

Schaubergera vstupuje do „úplného<br />

kolobehu“. Preniká hlboko<br />

do pôdnych vrstiev, zahrieva ich<br />

a rozpúšťa soli, potrebné na výživu<br />

rastlín, a tie potom transportuje<br />

nahor. V oblasti koreňov potom<br />

voda tieto soli uloží a vyviera na<br />

povrch ako „zrelá spodná voda“.<br />

Tento úplný kolobeh prebieha len<br />

za prirodzených podmienok.<br />

Naopak „polovičný kolobeh“ sa<br />

tvorí tam, kde je pôda teplejšia<br />

než dopadajúci dážď, napríklad<br />

na slnkom vyhriatej čistine. Voda<br />

vsiakne najskôr do určitej hĺbky,<br />

ďalej sa ohrieva, stáva sa špecificky<br />

ľahšou, opäť stúpa nahor<br />

a odteká po povrchu. Chýba teda<br />

hlavná časť podzemného obehu<br />

a nedochádza k vytváraniu spodnej<br />

vody. Preto vedie výrub lesov<br />

a rozširovanie vyrúbaných plôch<br />

k všeobecnému poklesu hladiny<br />

spodných vôd a vodných rezerv.<br />

Okrem toho Schauberger poukazuje<br />

na to, že stabilné usporiadanie<br />

spodných vôd predstavuje prirodzenú<br />

protiváhu k plynom a teplým<br />

prameňom stúpajúcim nahor<br />

z vnútra zeme: „V posledných rokoch<br />

sa čoraz častejšie vyskytujú<br />

nepravidelnosti v rozložení vody<br />

(povodne, suchá, zosuvy pôdy, dokonca<br />

aj unikanie jedovatých plynov<br />

zo zeme a zvýšený výskyt ochorení<br />

v čase, keď v zime vystupuje<br />

zo zeme teplá para). Vo všetkých<br />

oblastiach a v rôznych variáciách<br />

rastú negatívne výkyvy teplôt. Ako<br />

sa čoskoro ukáže, sú to zákonité<br />

reakcie na naše dnešné celkom nesprávne<br />

hospodárenie s vodou, ktorého<br />

hlavnú príčinu je však nutné<br />

hľadať v pochybenom lesnom hospodárstve.“<br />

Z týchto dôvodov sa Schauberger<br />

zreteľne vyslovuje proti vzniku holorubov.<br />

Navyše poukazuje na to,<br />

že mladé stromy rastú na voľných<br />

plochách vďaka príliš silnému slnečnému<br />

žiareniu príliš rýchle,<br />

čo so sebou prináša okrem iného<br />

i menej kvalitné drevo. Schauberger<br />

považoval les za stredisko<br />

sily špecifického druhu, pričom<br />

každý strom vyžaruje určitú energiu.<br />

„Škody spôsobené moderným<br />

lesným hospodárstvom sú také zlé<br />

preto, že tieto prvotné sily nedokáže<br />

produkovať žiadna iná forma vegetácie<br />

tak kvalitne ako prirodzene<br />

rastúci les, obsahujúci veľké množstvo<br />

druhov, ktorých energia sa zratúva<br />

a pôsobí do okolia mnohých<br />

štvorcových kilometrov.“<br />

Viktor Schauberger poukazoval<br />

na to, že i malé zmeny teploty<br />

majú rozhodujúci vplyv na vodu<br />

a jej vlastnosti. I normálna teplota<br />

ľudskej krvi sa pohybuje niekde<br />

pod úrovňou 37° C a jej odchýlka<br />

je známkou ochorenia. Aj voda<br />

má svoju „zdravú“ teplotu, zodpovedajúcu<br />

pomerom, v ktorých sa<br />

nachádza. Zdravú bystrinu alebo<br />

rieku zvyknú tieniť stromy, aby ako<br />

darca života pre celý kraj nebola<br />

vystavená priamemu slnečnému<br />

žiareniu. Pokiaľ sa rieka príliš<br />

ohreje, stráca energiu a schopnosť<br />

niesť častice hornín, ktoré sa potom<br />

usádzajú na dne a zanášajú riečisko.<br />

Objavia sa trhliny v brehoch<br />

a ďalšie známky rozkladu. Rieka je<br />

chorá a agresívna, „má horúčku“.<br />

Viktor Schauberger zanechal<br />

mnoho patentovaných návrhov,<br />

napr. systém automatického nastavenia<br />

správnych teplotných pomerov<br />

vody podľa teploty vzduchu,<br />

vodiace telesá, ktoré špirálovito<br />

roztáčajú riečny prúd, čím stabilizujú<br />

os prúdenia v strede prúdu.<br />

Takto regulovaná rieka už neškodí<br />

brehom ani pri záplavách.<br />

Výskumná práca uskutočnená vo<br />

Švédsku potvrdila, že pomocou<br />

Schaubergerovej riečnej stavby sa<br />

môže naplavený piesok unášať zo<br />

stredu riečiska k jeho stranám, čo<br />

bráni vzniku usadenín v strede koryta<br />

a jeho zaneseniu.<br />

ZLATÝ PLUH<br />

Kvôli náhlemu poklesu poľnohospodárskej<br />

výroby v Bulharsku<br />

v 30-tych rokoch vtedajší<br />

bulharský cár Boris pozval Viktora<br />

Schaubergera do svojej krajiny.<br />

Schauberger prišiel na to, že pokles<br />

úrody súvisel so zavedením moderných<br />

železných pluhov. Pozorovania<br />

ukázali, že pôda s obsahom<br />

železa je suchá a menej úrodná.<br />

Zato pôda s obsahom medi podľa<br />

Schaubergerových pozorovaní lepšie<br />

udržuje pôdnu vlhkosť. Podobné<br />

úvahy viedli Schaubergera k tomu,<br />

aby sa pri obrábaní pôdy používali<br />

nástroje z medi, prípadne ich zliatin.<br />

Výnosy sa zvýšili až o 50 %, pričom<br />

vzrástla i kvalita plodín – rastliny<br />

získali sýtejšiu farbu. Vďaka<br />

vyšším výnosom dostali jeho pluhy<br />

čoskoro od niektorých poľnohospodárov<br />

v oblasti Rakúskej soľnej<br />

komory meno „zlatý pluh“; názov<br />

sa udržal dodnes. Pluhy sa však<br />

postupne prestali používať, pretože<br />

podľa dochovaných záznamov bol<br />

vtedajší výrobca donútený zastaviť<br />

33<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


T E C H N I K A<br />

výrobu. „Zlatý pluh“ by vraj viedol<br />

k nežiaducej poľnohospodárskej<br />

nadprodukcii…<br />

Je potešiteľné, že teraz sa záhradné<br />

nástroje podľa návrhov<br />

Viktora Schaubergera v spolupráci<br />

s rodinou Schaubergerovcov opäť<br />

vyrábajú.<br />

Za ďalší vývojový stupeň „zlatého<br />

pluhu“ môžeme považovať špirálový<br />

pluh, v ktorom je navyše okrem<br />

správneho materiálu optimalizovaný<br />

aj jeho tvar, a tým i forma pohybu<br />

oranej pôdy. Pôdu nerozhŕňa<br />

tlak ako pri bežnom pluhu (boriaci<br />

princíp), ale sa špirálovito „prehadzuje“<br />

do strán, podobne ako to<br />

robí krtko. Pluh je navrhnutý pre<br />

povrchové obrábanie pôdy, pretože<br />

Schauberger bol proti hlbokej orbe,<br />

ktorá narúša prostredie a rozvrstvenie<br />

pôdnych organizmov.<br />

Schauberger prikladal veľkú<br />

váhu aj elektrickému potenciálu<br />

zeme a tvrdil, že medzi geosférou<br />

(zemou) a atmosférou (vzduchom)<br />

leží „neobyčajne hustá, koži podobná<br />

a fialovo žiariaca sieť“, ktorá<br />

34<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

funguje ako izolácia. „Prepustí<br />

len najhodnotnejšie žiarenie prúdiace<br />

dovnútra a von.“ V tomto<br />

biokondenzátore medzi zemou so<br />

záporným nábojom a vzduchom<br />

s kladným nábojom sa nachádzajú<br />

rastliny. Ich rast prebieha podľa<br />

Schaubergera v závislosti od rovnováhy<br />

a pôsobenia oboch pólov.<br />

Prirodzené zvýšenie tejto energie<br />

vedie k vyššej plodnosti. Schauberger<br />

odmieta zásahy, ktoré znižujú<br />

zemský potenciál alebo poškodzujú<br />

„zemskú izoláciu“ – teda aj umelé<br />

hnojivá, ktoré sú podľa neho výrobným<br />

procesom „zbavené náboja“,<br />

a preto pôde energiu odnímajú, namiesto<br />

toho, aby ju dodávali, ako to<br />

robí napr. dobré organické hnojivo.<br />

Schauberger poukazuje na to, že<br />

úspechy umelých zásahov nemôžu<br />

byť trvalé, pôda sa nimi postupne<br />

znehodnocuje a prestáva byť odolná<br />

proti škodcom.<br />

Ďalšie Schaubergerove objavy,<br />

ako napríklad výroba ušľachtilého<br />

kompostu, sú opísané v knihe „Živá<br />

voda“.<br />

LIETAJÚCE STROJE NA<br />

PRINCÍPE IMPLÓZIE<br />

Stále znovu sa špekuluje aj o lietajúcich<br />

strojoch, ktoré Schauberger<br />

vyvinul krátko pred koncom druhej<br />

svetovej vojny. Vyzerali ako lietajúce<br />

taniere. Walter Schauberger potvrdzuje,<br />

že prototyp, ktorý vyvinul jeho<br />

otec, skutočne vyletel až k stropu<br />

továrenskej haly. Či zúčastnení konštruktéri<br />

tento princíp pohonu ďalej<br />

vyvíjali, nie je známe.<br />

Erich Filler<br />

Literatúra:<br />

Olof Anderson: »Lebendes Wasser« (Živá<br />

voda), vydavateľstvo Ennsthaler,<br />

ISBN 3-85068-377-X<br />

Viktor Schauberger: »Wasser – Das Blut der<br />

Erde« (Voda – krv Zeme)<br />

Mayer/ Winklbaur: »Biostrahlen«, vydavateľstvo<br />

ORAC, Viedeň, ISBN 3-85368-917-5<br />

Poznámka:<br />

Spravovaním Schaubergerovej pozostalosti<br />

je poverená Pythagoras-Kepler-Schule,<br />

pôsobiaca v sídle Schaubergerovcov. Tu sa<br />

tiež usporadúvajú semináre o poznatkoch<br />

Viktora a Walthera Schaubergerovcov.<br />

Termíny a informácie je možné získať na<br />

adrese: Büro der PKS, Kaltenbach 162,<br />

A-4821 Lauffen, Rakúsko.<br />

Tel./fax (+43) 6132-24814, e-mail:<br />

schauberger@pks.or.at, www.pks.or.at.<br />

Adresy:<br />

Záhradné náradie vyrobené zo zliatin<br />

medi podľa návrhov Viktora Schaubergera<br />

je možné objednať v Českej republike na<br />

adrese: MUDr. Jan Palouček, Dlouhá 11,<br />

382 32 Velešín, tel.: 380 331 474,<br />

mobil: 603 242 758<br />

CD-ROM „Wasser – Das Blut der Erde“<br />

(Voda – krv Zeme) s 200 stranami<br />

originálnych dokumentov, kresieb, listov<br />

a skíc Viktora Schaubergera z „Pôvodného<br />

Schaubergerovho archívu“ PKS:<br />

(Nemecko:) Filler Umwelttechnik, Ahornstr.<br />

1, 84558 Kirchweidach,<br />

tel./fax (+49) 8623-7458, e-mail:<br />

Erich.Filler@t-online.de<br />

(Rakúsko:) PKS-Gartengeräte, Johannes<br />

Stadler, Kaltenbach 162, 4821 Laufen,<br />

tel./fax (+43) 6132-28377, e-mail: stadler.<br />

cuprum@EUnet.at.<br />

(Švajčiarsko:) Konrad Richli, 1628 Vuadens/<br />

FR, tel./fax (+41) 26-9128280


O S O B N O S Ť<br />

S E R I Á L<br />

Medzi obrazom, ktorý dnes vykresľujú<br />

mnohí historici o „historickom<br />

Ježišovi“, a cirkevnými<br />

predstavami o „Kristovi viery“ je<br />

hlboká priepasť. Zatiaľ čo jedni<br />

chcú vidieť v „mužovi z Nazareta“<br />

len židovského putujúceho kazateľa,<br />

ktorý – ako aj mnohí iní v tom<br />

čase –brázdil krajinu ako misionár,<br />

druhí vyzdvihujú Ježišove zázraky,<br />

pretože len v nich dokážu spoznať<br />

doklad o Ježišovej božskosti.<br />

Čo sa však v diskusiách väčšinou<br />

zanedbáva, to je Ježišovo učenie.<br />

Tým sa budeme bližšie zaoberať<br />

v nasledujúcej časti nášho seriálu.<br />

Pretože práve Ježišove slová sú dokladom<br />

osobnosti, ktorá prevyšuje<br />

človeka – aj vtedy, keď sa odloží<br />

stranou všetko to, čo kritické bádanie<br />

evanjelií dnes spochybňuje<br />

ako „neautenticky“ tradované.<br />

Charakteristiku Ježišovho učenia<br />

možno zhrnúť do piatich význačných<br />

bodov, ktoré zároveň<br />

poukazujú na jeho vysoký pôvod:<br />

SPÄŤ K BOHU<br />

Ježiš chcel v prvom rade privádzať<br />

späť k Bohu, nedbajúc na tradované<br />

dogmy, ktoré sa v židovskej viere stáročiami<br />

zakorenili. To mu najviac ležalo<br />

na srdci. Tento zámer sa prejavuje<br />

zvlášť pôsobivo, keď Ježiš hovorí<br />

o modlitbe a jej hodnotu odvodzuje od<br />

vnútorného postoja modliaceho sa: Pri<br />

„reči človeka k Bohu“ sú rozhodujúce<br />

city, nie snáď počet slov:<br />

„Pri modlitbe nevravte priveľa ako<br />

pohania, ktorí sa nazdávajú, že budú<br />

vypočutí pre svoju mnohovravnosť.<br />

Nenapodobňujte ich teda! Veď váš<br />

Otec vie, čo potrebujete, skôr, ako<br />

ho prosíte.“ (Matúš 6, 7–8)<br />

Na toto Ježišovo varovanie nadväzujú<br />

v kázni na hore tie slová, ktoré<br />

sú dodnes známe ako „Otčenáš“<br />

PÄŤ STĹPOV<br />

JEŽIŠOVHO UČENIA<br />

a ktoré sa viac alebo menej bezmyšlienkovito<br />

odriekavajú – napriek<br />

tomu, že citovaná výpoveď Ježiša<br />

jednoznačne zdôrazňuje, že odriekavanie<br />

ustálených fráz modlitby<br />

je prekážkou v správnom vnútornom<br />

postoji k Stvoriteľovi. Pretože<br />

ani „Otčenáš“ istotne nebol určený<br />

na to, aby sa odriekaval naraz, lež<br />

v ucelenej podobe vyjadruje, akým<br />

spôsobom sa má človek obracať<br />

k Bohu:<br />

• dobrovoľne prenechať Bohu,<br />

Pánu, všetky otcovské práva nad<br />

sebou a s úprimným uistením,<br />

ktoré je s tým spojené, sa pred Stvoriteľom<br />

detsky skloniť a podrobiť<br />

sa jeho vôli, čo jediné oprávňuje<br />

k osloveniu „Otče náš“ („Otče náš,<br />

ktorý si v nebesiach…“);<br />

• so sľubom, že nič z toho, čo má<br />

do činenia so Stvoriteľom, sa nikdy<br />

nevydá napospas povrchnosti, pretože<br />

meno Božie je na to príliš sväté<br />

(„posväť sa meno Tvoje!“);<br />

• v ochote správať sa vždy tak,<br />

aby sa dokonalosť kráľovstva Božieho<br />

mohla raz rozprestrieť až sem<br />

k nám na zem („príď kráľovstvo<br />

Tvoje“) a v úsilí spojiť sa s ňou;<br />

• vo výslovnej ochote podľa Božej<br />

vôle aj žiť („buď vôľa Tvoja“).<br />

Až na základe týchto cítení, ako<br />

ich opisuje prvá časť modlitby „Otčenáš“,<br />

by mal človek v „rozhovore“<br />

s Bohom predniesť potom<br />

tie prosby, ktoré zároveň vyjadrujú<br />

jeho hlbokú vďaku za to, že smie<br />

vo stvorení vôbec žiť: sú to prosby<br />

o „každodenný chlieb“, o odpustenie<br />

viny (so sľubom, rovnakou<br />

mierou odpúšťať blížnym, ktorí sa<br />

previnili) a o schopnosť nachádzať<br />

v živote vždy tú pravú cestu. Ale aj<br />

v týchto prosbách by mala byť vyjadrená<br />

podstata opravdivo precítenej<br />

modlitby: ďakovné obrátenie sa<br />

človeka na svojho Boha. Modlitba<br />

teda nemá byť žobronivé prosenie,<br />

ale v prvom rade radostné vyjadrenie<br />

vďaky.<br />

ZVNÚTORNENIE<br />

2 . D I E L<br />

Ježiš svojím posolstvom ustavične<br />

poukazoval na nevyhnutnosť zvnútornenia,<br />

pretože len takýmto spôsobom<br />

môže človek nájsť cestu späť<br />

k Bohu. Tým zdôrazňoval, že duchovný<br />

35<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


O S O B N O S Ť<br />

vzostup sa nedá dosiahnuť tým, že sa<br />

bude ľuďom vystavovať niečo na obdiv,<br />

lež rozhodujúce sú jedine vnútorné<br />

úmysly. Len rozhodnutia ducha majú<br />

pred Stvoriteľom význam.<br />

Teda každý, kto to so svojou vierou<br />

myslí vážne, musí žiť podľa základného<br />

postoja, chcieť slúžiť Stvoriteľovi, nie<br />

však znamenať niečo pred ľuďmi. Ježiš<br />

to zdôraznil mnohými príkladmi:<br />

„Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci.<br />

Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach<br />

a na rohoch námestí, aby<br />

urobili na ľudí dojem. Amen, hovorím<br />

vám: Už majú svoju odmenu. Ale keď sa<br />

ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri<br />

za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi,<br />

ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec,<br />

ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“<br />

(Matúš 6, 5–6).<br />

Zvnútornenie si, samozrejme, vyžaduje<br />

aj pozorné zaobchádzanie so slovami<br />

a myšlienkami – a predovšetkým<br />

patričnú mieru sebakritiky, schopnosť<br />

spoznávať vlastné chyby a slabosti<br />

a neodsudzovať ich len u druhých:<br />

„A prečo vidíš triesočku v oku svojho<br />

brata a nezbadáš brvno vo vlastnom<br />

oku?“ (Matúš 7, 3).<br />

Toto známe podobenstvo preniká<br />

jednoduchými slovami do hĺbky<br />

nevyvrátiteľnej pravdy. „Triesočka“<br />

a „brvno“ sú z toho istého dreva. Tým<br />

sa myslí: presne tie chyby, ktoré nám<br />

u našich blížnych tak veľmi vadia,<br />

máme v skutočnosti v sebe sami, väčšinou<br />

bez toho, aby sme si to uvedomovali.<br />

V tejto súvislosti Ježiš varuje:<br />

„Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo<br />

akým súdom súdite, takým budete súdení.<br />

Akou mierou meriate, takou sa<br />

nameria vám!“ (Matúš 7, 1–2).<br />

V starosti o vlastné duševné blaho<br />

by teda bolo vhodné, aby sa človek<br />

sám podroboval nanajvýš prísnej kritike;<br />

a tých ostatných nechal ísť radšej<br />

pokojne svojou cestou.<br />

Zvnútornený život, ako ho Kristus<br />

svojimi jednoduchými radami odporúčal,<br />

nemá, prirodzene, nič spoločné<br />

36<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

s odvrátením sa od sveta. Naopak: kto<br />

sa usiluje o to, aby tvrdo pracoval na<br />

vlastnom zdokonalení a citlivo podporoval<br />

svojich blížnych, ten sa vôbec<br />

nezaobíde bez toho, aby duchovne nezosilňoval<br />

aj svoju schopnosť usudzovania.<br />

Stáť v živote vedome znamená<br />

všestranne zušľachťovať svoju osobnosť,<br />

trvalo rozširovať svoj obzor. Kto<br />

naproti tomu blúdi vo svojom myšlienkovom<br />

svete, ktorý si sám vytvoril,<br />

a na osud sveta sa díva len s teoretizovaním,<br />

zanecháva len zriedka stopy,<br />

ktoré stojí za to nasledovať.<br />

DÔVERA V BOHA<br />

V<br />

úsilí o zvnútornenie má rásť aj<br />

dôvera v Boha a na miesto malovernosti<br />

má pozvoľna nastúpiť presvedčenie<br />

zrelého ducha. Ježišovi<br />

očividne ležalo na srdci, aby prelomil<br />

mŕtvu nábožnosť litery zákona<br />

a svojich poslucháčov viedol k dôveryplnej<br />

istote, plynúcej z vedomia, že<br />

kto vedie opravdivý život v zmysle<br />

Božom, kto je otvorený pomáhajúcim<br />

silám zo Svetla, nepotrebuje už prednostne<br />

plytvať myšlienkami na svoje<br />

pozemské blaho. Naplnený dôverou<br />

vedie duchovný život a neprepína sa<br />

v kŕčovitom úsilí o získanie čo najväčšej<br />

možnej istoty, v úsilí o dosiahnutie<br />

cieľov, úmyslov a plánov, ktoré<br />

si sám vytvoril, ale vkladá dôveru do<br />

duchovného vedenia.. Toto Kristus<br />

vyjadril nasledujúcimi slovami:<br />

„Nebuďte ustarostení o svoj život,<br />

čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo<br />

si oblečiete. (…) Pozrite sa na nebeských<br />

vtákov: nesejú, nežnú, nezhromažďujú<br />

obilie do sýpok a váš nebeský<br />

Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa<br />

viac ako ony? (…) Nevravte teda ustarostene:<br />

Čo budeme jesť? Čo budeme<br />

piť? Čo si oblečieme? (…) Hľadajte<br />

však najprv kráľovstvo Božie a jeho<br />

spravodlivosť, a toto všetko vám bude<br />

pridané.“ (Matúš 6, 25, 26, 31, 33).<br />

Netreba vari ani dodávať, že takýto<br />

život v zmysle Ježiša nemá nič spoločné<br />

s pozemskou nečinnosťou. Veď dôvera<br />

v Boha sa vzťahuje na náš vnútorný postoj.<br />

Samozrejme, práve veriaci človek<br />

sa bude usilovať o „sejbu a žatvu“ aj<br />

v pozemskom zmysle, a uskutočňovať<br />

všetko nevyhnutné v každodennom živote,<br />

avšak nespustí sa v ňom myšlienková<br />

továreň smerujúca k získaniu ešte<br />

väčšieho množstva pôžitkov, pocitu<br />

bezpečia a falošnej blaženosti.<br />

„Dôvera v Boha“, ku ktorej chcel<br />

viesť Ježiš, obsahuje presvedčenie, že<br />

za všetkým, čo prežívame, vládne spoľahlivé<br />

vedenie, že sme chránení a obklopení<br />

láskou Stvoriteľa, že sa teda nič<br />

nedeje náhodne a žiadny skutok nezostane<br />

neodpykaný. To je poňatie života,<br />

ktoré sa nám dnes asi stalo úplne cudzie<br />

a voči ktorému rozum aj rád protestuje<br />

poukazovaním na nerovnaké možnosti<br />

ľudí alebo na údery osudu plné utrpenia.<br />

Avšak vyrukovať voči týmto zjavným<br />

rozdielnostiam hneď s argumentom<br />

„nespravodlivého života“, to by bol<br />

príliš prenáhlený záver. Mali by sme si<br />

radšej priznať, že obmedzený uhol pohľadu<br />

ľudského mozgu nepripustí, aby<br />

sme pochopili mnohostranné skryté<br />

zvratné pôsobenia, ktoré sú základom<br />

nejakej udalosti alebo životnej situácie.<br />

Slovom „vedenie“ tu, pravdaže, nie je<br />

myslené ľubovoľné Božie zasahovanie,<br />

ktoré by snáď uprednostňovalo toho,<br />

kto obzvlášť tvrdošijne žobroní o šťastie<br />

a požehnanie. Pretože čokoľvek sa deje,<br />

uskutočňuje sa v rámci nezmeniteľných<br />

zákonov stvorenia, ktoré vyjadrujú<br />

večne nezmeniteľnú Božiu vôľu. Vedomý<br />

si tejto skutočnosti písal apoštol<br />

Pavol v liste Galaťanom: „Boh sa nedá<br />

vysmievať. Lebo čo človek rozsieva, to<br />

bude aj žať.“ (Gal. 6, 7).<br />

Tento „zákon zvratného pôsobenia“,<br />

ktorý možno posudzovať prinajmenšom<br />

ako smerodajného vodcu<br />

nášho osudu, opísal Ježiš aj vo svojej<br />

kázni na hore tým, že svojim poslucháčom<br />

dal odporúčanie na dosiah-


O S O B N O S Ť<br />

nutie osobného úspechu, ktoré stojí<br />

za to nasledovať:<br />

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili<br />

vám, robte aj vy im.“ (Matúš 7, 12).<br />

Táto rada prispieva napokon – ako<br />

v podstate všetky „Božie prikázania“ –<br />

k objasneniu, ako sa človek musí správať,<br />

aby bol sám v pôsobení zákonov<br />

stvorenia čo najviac podporovaný.<br />

A táto „podpora“ je vo všetkých vláknach<br />

existencie citeľná: ako dobré svedomie<br />

po správnom rozhodnutí, ako<br />

duševná ľahkosť v dôsledku počínania,<br />

ktoré je človeka dôstojné, ako cituplný<br />

vzlet pri úprimnom uctievaní Boha.<br />

Vnútorné pozdvihnutie sa uskutočňuje<br />

samočinne. Čím jasnejšie však toto<br />

vlastné prežitie ukazuje, ako spoľahlivo,<br />

spravodlivo a bezprostredne takéto<br />

zvratné pôsobenia vlastný život ovplyvňujú,<br />

tým je aj zreteľnejšie, že to, ako sa<br />

nám vnútorne darí, je riadené spoľahlivými<br />

zákonitosťami. Je to dobrá pôda<br />

poznania, na ktorej môže rásť dôvera<br />

v Boha, ktorá nevyviera zo slepej viery,<br />

lež z presvedčenia.<br />

DUCHOVNÝ VÝVOJ<br />

Vzdialený tradičnej vierouke poukázal<br />

Ježiš svojím posolstvom na<br />

tú najprirodzenejšiu cestu k duchovnému<br />

vývoju. Avšak nechcel zakladať<br />

nijakú „opozičnú cirkev“, bolo<br />

mu celkom cudzie stavať novú inštitúciu<br />

medzi Stvoriteľom a človekom a<br />

nechcel ani nikoho získavať pre jestvujúce<br />

spoločenstvo viery. Pre tvorenie<br />

zoskupení, ktoré stoja v duchovnej<br />

ceste jednotlivca ako prekážka, nemal<br />

Ježiš pochopenie. Jemu šlo jednoducho<br />

len o to, aby zvestoval svoje posolstvo.<br />

Ktokoľvek by toto posolstvo chcel<br />

pre seba využiť, tomu malo svietiť ako<br />

pochodeň na úzkej cestičke k duševnému<br />

oslobodeniu, na tej ceste lásky<br />

k Bohu a k blížnemu, ktorá mala založiť<br />

„Novú zmluvu“ medzi Stvoriteľom<br />

a zrelým ľudstvom. Čo je však základom<br />

pre túto „zrelosť ducha“ v zmysle<br />

Krista? Nie majster rozumu, ktorý sa<br />

intelektuálne vypína a dychtivo do<br />

seba nasáva všetky vedomosti sveta,<br />

predstavuje vrchol človečenstva, lež<br />

zvnútornený citový človek, jednoduchý<br />

v duchu, taký, ktorý dokáže v pokore<br />

otvárať svoje srdce opravdivým<br />

hodnotám. Preto povedal Ježiš vo svojej<br />

kázni na hore:<br />

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo<br />

ich je nebeské kráľovstvo.(…) Blahoslavení<br />

čistého srdca, lebo oni uvidia<br />

Boha!“ (Matúš 5, 3/8).<br />

Len „čisté srdcia“ môžu nájsť cestu<br />

späť do „nebeského kráľovstva“, teda do<br />

duchovného raja. K tomu bezpochyby<br />

patrí ochota zanechať za sebou všetko<br />

egocentrické úsilie a viesť poctivý život<br />

s pohľadom k Bohu. Avšak kto by<br />

bol pripravený na takéto odovzdanie<br />

sa? Ježiš si počas rokov svojho zvestovania<br />

zrejme čoraz bolestnejšie uvedomoval,<br />

že na základe „Starej zmluvy“,<br />

teda zväzku, ktorý udržiaval Stvoriteľ<br />

s národom Izrael, by sa už nedala zriadiť<br />

duchovná výstavba. Bol naliehavo<br />

nutný dokonalejší nový začiatok na<br />

pevnej, silnej skale. Krátko pred svojou<br />

pozemskou smrťou hovoril predsa<br />

Boží Syn v kruhu svojich učeníkov aj<br />

o „Novej zmluve“, pre ktorú chcel pripraviť<br />

svojím posolstvom cestu „pre<br />

mnohých“ (vôbec nie bezpodmienečne<br />

pre všetkých, ale iba pre tých, ktorí sú<br />

ochotní nasledovať ho!).<br />

Po ukrutnom zavraždení Ježiša na<br />

Golgote sa podľa biblického rozprávania<br />

roztrhol v chráme záves, ktorý mal<br />

uzatvárať najsvätejšiu svätyňu pred<br />

znesväcujúcou všednou zvedavosťou<br />

– pôsobivý a vlastne jednoznačný znak<br />

toho, že zakotvenie Svetla prostredníctvom<br />

„Starej zmluvy“ bolo teraz skutočne<br />

s konečnou platnosťou zrušené.<br />

Stvoriteľ už nevlastnil príbytok medzi<br />

ľudstvom, ktoré ho zo svojho stredu vytrhlo<br />

a umučilo. Teológia interpretuje<br />

symbol roztrhnutého závesu tak, že sa<br />

tým do určitej miery otvorila „Nová<br />

zmluva“ – pretože Ježiš spasil ľudstvo<br />

tým, že ono ho pribilo na kríž…<br />

Biblia tu hovorí inou rečou. Roztrhnutie<br />

závesu prebehlo súčasne s mocným<br />

zemetrasením, ktoré sa rozpútalo<br />

vo veľkej temnote po Ježišovej smrti.<br />

(Okrem toho, na viacerých miestach<br />

evanjelií, ktoré sa týkajú záveru pozemského<br />

života Ježišovho, vystupuje do<br />

popredia smútok v súvislosti s týmto<br />

činom. Známy výrok : „Otče, odpusť<br />

im, lebo nevedia, čo činia“, je len jedným<br />

z príkladov. Iným je zúfalstvo<br />

a tragický koniec života Judáša Iškariotského.<br />

Ak by viera v spásu prostredníctvom<br />

Kristovej „obete na kríži“ skutočne<br />

zabezpečovala duchovnú spásu,<br />

boli by nedôležité nespočetné Ježišove<br />

varovania, smerujúce k jednotlivcovi:<br />

„Veru, hovorím vám, ak na vás ostane<br />

čo len prášok viny, nevojdete do kráľovstva<br />

nebeského“ – pozn. red.)<br />

A predsa zostala ľuďom napriek (nie<br />

snáď kvôli!) zavraždeniu Krista nádej<br />

na „Novú zmluvu“, ktorú mali udržiavať<br />

„služobníci Boží“, ako sú opísaní<br />

v Jánovom Zjavení (Zjav. 7, 3). K tomuto<br />

„Novému testamentu“ by sa mohol<br />

pripojiť každý človek, pokiaľ živo vo<br />

svojom srdci nosí ako základ Kristovo<br />

posolstvo.<br />

NOVÉ POZNANIE<br />

V<br />

neposlednom rade Ježišovo učenie<br />

zdôrazňuje, že on ako Boží Syn sa<br />

usiloval o to, aby svojím posolstvom<br />

viedol k pevnej viere v jediného Boha<br />

a zároveň sprostredkúval aj ďalej siahajúce<br />

poznanie. Nie to účelové poznanie<br />

odborníkov, ktoré nám uprostred<br />

techniky a komfortu umožňuje rovnako<br />

samoľúby, ako aj od Boha odvrátený<br />

život. Kristus nepodával čerstvé<br />

plody zo stromu poznania, lež ponúkal<br />

poznanie v zmysle múdrosti stvorenia.<br />

Do tej miery zahŕňajú jeho podobenstvá<br />

v sebe aj výklad sveta. Samozrejme, že<br />

Ježiš to neformuloval v reči 20. storočia.<br />

37<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


R E I N K A R N Á C I A<br />

Neuvádzal „zákon zvratného pôsobenia“,<br />

ale hovoril napríklad o „sejbe<br />

a žatve“. Vyjadril tým, v rámci možností<br />

chápania svojich poslucháčov,<br />

presne to isté: že totiž náš život ovládajú<br />

základné princípy a tieto treba<br />

poznať! Svojimi podobenstvami<br />

sprostredkoval Ježiš, ako sa má človek<br />

zachovať, aby ho osudové vlákna<br />

nebrzdili, ale podporovali, ako musí<br />

žiť, aby mohol duchovne rásť a na svojej<br />

ceste byť hnaný vpred tým, čo dnes<br />

pravdepodobne najlepšie rozumieme<br />

pod pojmom „zákon stvorenia“.<br />

Do akej miery bol Ježiš kedysi<br />

v tomto zmysle pochopený, zostáva<br />

otázne. To, že pri vnímavosti svojho<br />

okolia často narážal na príliš úzke<br />

hranice, vyplýva okrem iného z určite<br />

bolestného poznania, ktoré Ježiš na<br />

sklonku svojej životnej cesty vyjadril.<br />

Krátko pred trpkou cestou na Golgotu<br />

svojim učeníkom povedal:<br />

„Ešte vám mám toho veľa povedať,<br />

ale teraz to nemôžete zniesť. Ale keď<br />

príde on, Duch pravdy, uvedie vás do<br />

celej pravdy, …“ (Ján 16, 12).<br />

Táto veta nepotvrdzuje len to, že<br />

Ježiš by bol rád sprostredkoval ľuďom<br />

ešte viac poznania, ale že to v dôsledku<br />

ich nezrelosti nebolo možné.<br />

Predovšetkým však zároveň vyjadruje<br />

jedno z najdôležitejších, najneuznávanejších<br />

a najzanedbávanejších<br />

proroctiev kresťanstva. Boží Syn zvestoval,<br />

že jeho dielo sa raz má dočkať<br />

pokračovania prostredníctvom „Ducha<br />

pravdy“…<br />

Táto veta nepotvrdzuje len to, že<br />

Ježiš by bol rád sprostredkoval ľuďom<br />

ešte viac poznania, ale že to v dôsledku<br />

ich nezrelosti nebolo možné.<br />

Predovšetkým však zároveň vyjadruje<br />

jedno z najdôležitejších, najneuznávanejších<br />

a najzanedbávanejších<br />

proroctiev kresťanstva. Boží Syn zvestoval,<br />

že jeho dielo sa raz má dočkať<br />

pokračovania prostredníctvom „Ducha<br />

pravdy“…<br />

Werner HUEMER<br />

38<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

STRETNUTIE S DEŤMI<br />

Z MINULOSTI<br />

Rozhovor s Jenny Cockellovou, ktorú jej jasné<br />

spomienky na minulý pozemský život dohnali<br />

k neobyčajnému hľadaniu…<br />

V<br />

minulom čísle časopisu Svet Grálu sme uverejnili prvú časť rozhovoru<br />

s Jenny Cockellovou, ktorej príbeh sa v nedávnej dobe stal<br />

predlohou úspešnej filmovej adaptácie a tiež dokumentu, ktoré sú známe<br />

aj slovenským divákom. Na základe svojich úplne jasných a živých spomienok<br />

zo života Mary Suttonovej, ktoré Jenny Cockellová prežívala od<br />

útleho detstva a ktoré prijala ako spomienky na svoj minulý pozemský<br />

život, sa rozhodla vyhľadať miesta a osoby z týchto vízií. Bola si vedomá,<br />

že žila na prelome storočia, že bola matkou viacerých detí a roku 1933 na<br />

následky pôrodu zomrela v Dubline. Zanechala svoje deti smrťou v ťažkostiach?<br />

Sužovaná týmito myšlienkami vybrala sa hľadať „deti z minulosti“<br />

– a skutočne ich našla. Hľadanie, ktoré krok za krokom zdokumentovala,<br />

nakoniec uverejnila i v knižnej forme. V roku 1993 vyšla v Anglicku


R E I N K A R N Á C I A<br />

jej kniha s názvom „Yesterday’s<br />

Children“. Tu podrobne opisuje hľadanie<br />

svojej „rodiny z minulosti“.<br />

Pritom nemala v úmysle priniesť<br />

svojou dokumentáciou dôkaz pre<br />

náuku o reinkarnácii, ale robila to<br />

„z potreby nájsť svoju rodinu. Dôkaz,<br />

ktorý sa týka pravdy mojich spomienok,<br />

bol skôr akýmsi vedľajším produktom.<br />

Musela som všetko dôkladne<br />

zdokumentovať, lebo som si chcela<br />

byť stopercentne istá, že nájdem tie<br />

správne osoby, lebo tu boli veci, na<br />

ktoré sa pamätali deti a tiež ja sama,<br />

a aby boli tieto veci identické.“<br />

Na základe nákresov zhotovených<br />

podľa vlastných vízií objavila<br />

najprv dedinu „Malahide“, ležiacu<br />

na pobreží severne od Dublinu. Ako<br />

sama verí, tu prežila svoj minulý pozemský<br />

život. Dokumenty z miestnej<br />

kroniky a spomienky starých<br />

občanov jej pomohli dopátrať sa<br />

k ďalším podrobnostiam a k adresám<br />

„jej“ ešte žijúcich detí, ktoré<br />

zanechala po svojej smrti v Dubline<br />

v roku 1933. O svojich zážitkoch sa<br />

Jenny rozpráva s redaktorom časopisu<br />

Svet Grálu Reinerom W. Sprengerom.<br />

SKLADAČKA<br />

SPOMIENOK<br />

Pozoruhodné je, že Jenny Cockellová<br />

sa pamätá na úlomky<br />

a malé epizódy z minulých životov<br />

prirodzeným spôsobom, spontánne.<br />

Vynárajú sa z jej podvedomia tak,<br />

ako aj každá iná spomienka: „Nie je<br />

žiadny rozdiel medzi spomienkami<br />

z môjho terajšieho života a zo života<br />

predtým.“ A nie sú to len úlomky zo<br />

života ako Mary, na ktoré si pamätá,<br />

ale sú tu aj iné dojmy z ďalších predchádzajúcich<br />

životov, ktoré Jenny<br />

sčasti opisuje vo svojej druhej knihe.¹<br />

Také spomienky sú však zriedkavejšie<br />

a tiež jej padne ťažšie príslušné<br />

úlomky správne pospájať.<br />

Často si Jenny Cockellová nepospája<br />

celkový obraz minulosti ihneď.<br />

Príde na to, až keď sa vzniknuté medzery<br />

uzavrú inými spomienkami<br />

alebo dodatočnými informáciami.<br />

Tak sa jej povodilo napr. so spomienkou<br />

na jeden trh, ktorý ako Mary<br />

často navštevovala. Hľadala ho „vždy<br />

v Malahide“, „nemohla tam však<br />

nájsť cestu“. Až potom, keď jej Sonny<br />

[jeden zo synov Mary, ktorého Jenny<br />

Cockellová hľadala a našla] rozprával,<br />

že Mary opakovane chodila<br />

s jednou priateľkou na trh do Dublinu,<br />

zatiaľ čo on dával pozor na deti,<br />

dokázala si obraz svojich spomienok<br />

miestne správne zaradiť.<br />

„DOČKALA SOM SA<br />

OBJATIA!“<br />

Dňa 15. mája 1990 hovorila Jenny<br />

telefonicky prvýkrát so „svojím“<br />

dieťaťom z minulosti, so svojím<br />

prvorodeným synom Sonnym.<br />

Po tomto rozhovore sa jej zmocnil<br />

hlboký pocit šťastia a vnútorná<br />

úľava, obzvlášť, keď sa zdalo, že<br />

Sonny to celé prijal veľmi prirodzene<br />

a potvrdil všetky jej spomienky ako<br />

správne, napriek svojmu počiatočnému<br />

prekvapeniu.<br />

Pýtam sa jej, čo cítila, keď prvýkrát<br />

znovu stretla Sonnyho, ktorého videla<br />

naposledy, keď mal 13 rokov,<br />

a ktorý pred ňou znovu stál o 58 rokov<br />

neskôr. „Ách, chcela som ho objať.<br />

A všetko bolo také neuveriteľne<br />

zvláštne, lebo to bola tá istá osoba!<br />

Chlapec, na ktorého som si pamätala.<br />

Bola som si vedomá toho, že ma<br />

nebude vidieť tak, ako som videla ja<br />

jeho, lebo som bola v inom tele. A že<br />

to bude potrebovať svoj čas. Tak to<br />

potom aj bolo. – Dočkala som sa objatia.<br />

Ale potrebovalo to svoj čas!“<br />

Než si premyslela ďalšie okolnosti,<br />

prešla dlhá pauza. „Myslela som, že<br />

keď nájdem rodinu, všetko bude lepšie.…ale<br />

bolo treba ešte veľa rokov, než<br />

som začala chápať, ako sa tieto pocity<br />

z minulosti hodia k tomu, čo som teraz.<br />

… Musela som určitým spôsobom<br />

niekdajšiu rodinu nechať odísť, vypustiť<br />

ju. Sú mojimi priateľmi – ale už ma<br />

nepotrebujú. Radi sa so mnou stýkajú<br />

a sú radi, keď ich navštívim, ale to je<br />

tak všetko. Už nie som ich mama. To<br />

bolo najťažšie na tomto „vypustení“ –<br />

a pochopiť, že treba žiť tento život. –<br />

Určitým spôsobom spočíva v tomto<br />

deji opustenia tej, ktorou som kedysi<br />

bola, určitý druh straty, podobne ako<br />

pri smrti niekoho známeho.“<br />

PO SMRTI MARY –<br />

PRÍBEH POKRAČUJE<br />

Deti ihneď po smrti matky<br />

Mary Suttonovej na úradné<br />

nariadenie vzali z otcovej opatery.<br />

Vyšlo najavo, že deti, obzvlášť dievčatá,<br />

ktoré prešli do internátu vedeného<br />

katolíckymi sestrami, nie ako<br />

chlapci do výchovného ústavu, boli<br />

vo vtedajších inštitúciách zaopatrené<br />

oveľa lepšie, než by kedy mohli<br />

byť uprostred rodiny Mary. A Jenny<br />

si tiež myslí, že jej prítomnosť by<br />

už dlho nemohla deti ochrániť pred<br />

útokmi otca. Sonny, jej najstarší syn<br />

z minulosti, narodený roku 1919,<br />

uviedol, keď ho Jenny Cockellová<br />

znovu našla, že jeho matka Mary<br />

a deti boli v tomto čase pravidelne<br />

bité remeňom. Obrátil som sa na ňu<br />

s poznámkou, že nijakým spôsobom<br />

ani v jej knihe, ani inak nevyslovuje<br />

jediné slovo roztrpčenia alebo sťažnosti<br />

na svojho muža.<br />

„Myslím, že keď sa presne pozrieme,<br />

prečo sa ľudia správajú tak,<br />

ako sa správajú, dá sa veľmi často pre<br />

to nájsť dôvod. A ja sa domnievam,<br />

39<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


R E I N K A R N Á C I A<br />

že sa mu niečo prihodilo vo vojne,<br />

lebo pred vojnou to bol úplne iný<br />

človek – dokonca uprostred vojny<br />

bolo ešte všetko v poriadku. Stalo<br />

sa niečo, o čom nemohol hovoriť<br />

a čo ho dohnalo k tomu, že siahol po<br />

fľaške.“<br />

Keď Jenny prvýkrát znovu vstúpila<br />

na miesto v Írsku, kde kedysi<br />

žila ako Mary so svojimi deťmi –<br />

k domu, ktorý sa medzitým rozpadol<br />

na ruinu –, premohlo ju oživenie<br />

jej spomienok a naliehavosť pocitov<br />

takým spôsobom, že vo všetkom<br />

prekonávali nákresy, ktoré predtým<br />

vyhotovila: „Keď som úplne prvýkrát<br />

stála v ruine, videla som celý dom.<br />

Presne taký, aký bol v čase, keď ešte<br />

stál. Toto som neskôr už viac nezažila.<br />

Myslím, že som vedela na prvýkrát,<br />

kde všetko bolo. Na chvíľu<br />

som videla všetko okolo seba presne<br />

také, aké to bolo roku 1930. Celé to<br />

bolo nanajvýš traumatické, neuveriteľne<br />

zvláštne. Vyrastať so všetkými<br />

týmito spomienkami – a teraz definitívne<br />

vedieť, že boli pravdivé. Tak veľa<br />

ľudí to všetko stále spochybňovalo, ja<br />

sama som o obrazoch mojich spomienok<br />

niekedy pochybovala – a potom,<br />

po toľkých rokoch, som skutočne stála<br />

znovu tam, kde som stála naposledy<br />

pred päťdesiatimi rokmi!“<br />

To musela byť veľká úľava! „Áno,<br />

áno, neuveriteľné odľahčenie! Ale<br />

bola to aj krajne rozporuplná skúsenosť.<br />

Veľa pocitov, ktoré som neustále<br />

potláčala, odpadlo. Neistota,<br />

veľa strachu. Keď som si predtým<br />

spomínala na onen život, skúšala<br />

som sa sústreďovať na pekné spomienky.<br />

Prechádzka s deťmi, domáce<br />

práce… Ale potom naozaj stáť<br />

na tom mieste, to bola neuveriteľne<br />

zvláštna skúsenosť. Bola som zaplavená<br />

citmi!“<br />

Vo svojej knihe „Yesterday’s Children“<br />

opisuje Jenny Cockellová medziiným<br />

aj svoje skúsenosti s hypnózou.<br />

Dočítame sa u nej o rôznych<br />

40<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

„návratových“ sedeniach, ktoré absolvovala,<br />

aby vedela, či pod vplyvom<br />

hypnózy uvidí to isté, čoho si bola<br />

vedomá prirodzenými spomienkami:<br />

„Ešte raz som bola vhodená do<br />

hlbín mojej psychiky. Spomienky boli<br />

vyplienené, kúsky života vytiahnuté<br />

na svetlo a vydané napospas ako listy<br />

papiera vetru… To všetko bolo pre<br />

mňa príliš traumatické.“<br />

ĎALŠIE SPOMIENKY NA<br />

VZDIALENÚ MINULOSŤ<br />

Nielen spomienky na jej život<br />

v Írsku boli a sú prístupné<br />

Jenny Cockellovej, ale aj niektoré<br />

úlomky z ešte skoršieho života,<br />

ale vo veľmi malej miere. Jedna<br />

z týchto spomienok, ktorá bola<br />

veľmi jasná a stále znovu v nej<br />

vystupuje, sa týka jej smrti ako<br />

mladej Japonky. Život, ktorý podľa<br />

jej názoru žila bezprostredne pred<br />

životom Mary. Paralely medzi smrťou<br />

Mary a týmto životom nútia<br />

k zamysleniu.<br />

„A je tu ešte jedna iná spomienka,<br />

ktorá bola veľmi, veľmi jasná … na<br />

život v Japonsku, bezprostredne<br />

pred mojím životom ako Mary.<br />

Veľmi, veľmi krátky život. Utopila<br />

som sa, keď som mala asi 17 alebo<br />

18 rokov. Ešte sa presne pamätám<br />

na tú dedinu. Náš dom ležal hore<br />

na kopci a mohla som sa dívať ponad<br />

morskú úžinu. Nedovoľovali<br />

mi hrať sa dole s deťmi z dediny.<br />

Patrili k inej triede. Musela som sa<br />

od nich držať bokom. A pamätám<br />

si na viaceré plavby po vode. Bola<br />

som prisľúbená jednému mužovi.<br />

Nechcela som si toho muža vziať,<br />

ale bola som mu prisľúbená. A potom<br />

som vypadla z člna. A zvláštne<br />

bolo, že som sa cítila vinná. Myslela<br />

som si, že som sa akosi snažila<br />

uniknúť z tohto života.“<br />

Pýtam sa jej teda, či nie je lepšie<br />

niekedy si na niečo nemôcť spomenúť.<br />

Súhlasí: „To je určite aj dôvod,<br />

prečo na naše spomienky síce reagujeme,<br />

ale v skutočnosti si nespomíname<br />

na podrobnosti. To, čo sme,<br />

sme na základe našich prežitých<br />

skúseností, ale je to možno často lepšie<br />

nemusieť si spomenúť na podrobnosti<br />

…Týmto spôsobom môžeme<br />

ovládnuť pocity bez toho, aby sme sa<br />

museli pozrieť zoči-voči ozajstnému<br />

dianiu… Keď mozog niečo vylúči,<br />

tak tým niečo sleduje. Ako to napr.<br />

býva často po autonehodách. Myslím,<br />

že naozaj nie nadarmo si na<br />

veľa nemôžeme spomenúť. Mozog<br />

rozhodol, že čo je priveľa, to je priveľa.<br />

Odstrihne sa to. – Taký druh<br />

prírodnej narkózy.“<br />

A prečo je také ťažké spomenúť si<br />

na nejaké skúsenosti medzi životmi<br />

na zemi? „Pretože sú tak zásadne<br />

odlišné! Je dosť ťažké chcieť ich len<br />

opísať, nehovoriac o tom, úplne im<br />

porozumieť! Sú to takmer hrozivo<br />

cudzo pôsobiace zážitky!“<br />

Zaujíma ma, či vidí nejaký hlbší<br />

duchovný význam v tom, že môžeme<br />

alebo musíme prežiť viaceré<br />

pozemské životy. Či sa už pýtala<br />

„prečo“. – Na krátku chvíľu zaváhala,<br />

otázka sa jej predsa len zdá<br />

trochu nezvyčajná, potom odpovie:<br />

„Jednoducho akceptujem, že to<br />

s nami ide stále ďalej. – Tak sa mi to<br />

zdá úplne logické. Vždy som to tak<br />

vnímala. Uznávam, mala som problémy,<br />

keď som vyrástla, lebo ľudia<br />

hovorili, nie, to tak nie je… Ale nie,<br />

vlastne nepremýšľam o tom „prečo“.<br />

Je to jednoducho logicky tak. Človek<br />

sa učí. Vyvíja sa. Mení sa. Vymieňa<br />

sa s inými ľuďmi. Telo sa opotrebuje<br />

a človek dostanete nové… Musíme<br />

navzájom spolupracovať na úžitok<br />

celku, väčšieho rámca, stále pokračovať<br />

v procese učenia a vývoja…“<br />

Reiner W. Sprenger


N Á Z O R Y<br />

Vážení čitatelia,<br />

na tomto mieste budeme pravidelne uverejňovať Vaše otázky a názory k témam,<br />

predkladaným v časopise Svet Grálu. Zaujal Vás niektorý z našich článkov? Myslíte<br />

si, že k danej problematike máte čo povedať? Napíšte nám! Vaše podnety očakávame<br />

na adrese:<br />

Svet Grálu, Rastislavova 9, 040 01 Košice.<br />

E-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />

Z OHLASOV NA PRVÉ ČÍSLO:<br />

Vážená redakcia Sveta<br />

Grálu,<br />

zaujíma ma Váš časopis,<br />

pretože ponúkate témy,<br />

ktoré ma veľmi fascinujú.<br />

Dúfam, že s Vami spolupracujú<br />

fundovaní odborníci,<br />

ľudia, ktorí veciam<br />

skutočne rozumejú. A neuťahujú<br />

si z tých, ktorí im<br />

veria, alebo mali sami možnosť<br />

prejsť niektorými zážitkami<br />

z „inej dimenzie“.<br />

S pozdravom<br />

Ľubomíra Galíková z Bratislavy.<br />

Vážená redakcia,<br />

veľmi ma teší, že sa mi do<br />

rúk „priplietlo“ prvé číslo<br />

Vášho časopisu, práve pri<br />

kúpe časopisu Meduňka.<br />

Veľmi mi na trhu chýbalo<br />

takého „pohladenie<br />

duše“. Napriek tomu, že<br />

mám v tomto uponáhľanom<br />

svete veľmi málo času,<br />

prečítala som ho ihneď do<br />

posledného písmenka. Ďakujem<br />

Vám tiež za ponuku<br />

na literatúru, ktorú som<br />

si predtým zabezpečovala<br />

komplikovaným spôsobom.<br />

Veľmi ste mi pomohli.<br />

Prajem Vám veľa úspechov<br />

a trvalú priazeň čitateľov.<br />

Vaša čitateľka<br />

D.J., Trenčianske Jastrabie.<br />

REINKARNAČNÁ TERAPIA<br />

Otázka:<br />

Stretol som sa s ponukou „reinkarnačnej terapie“. Terapeut, ktorý ju ponúka,<br />

je presvedčený o znovuzrodení a chce na základe toho pomáhať chorým<br />

ľuďom. Už ste o takom niečom počuli? Aký je Váš nazor?<br />

Odpoveď:<br />

Medzi odborníkmi v oblasti tzv. experimentálnej psychológie či psychiatrie,<br />

ale aj v liečiteľských kruhoch sa nájde veľa jednotlivcov, ktorí intenzívne pracujú<br />

s teóriou reinkarnácie. Časť zážitkov, driemajúcich v „nevedomí“, chápu<br />

ako psychologické stopy, pochádzajúce z minulých životov. Pritom sa zároveň<br />

pridržiavajú tradičnej predstavy psychoanalýzy, že najmä traumatické zážitky<br />

treba „vytiahnuť na svetlo“ a vedome spracovať – t. j. analyzovať ich. Tým sa<br />

má dopomôcť pacientovi k tomu, aby svoje problémy dokázal lepšie vysvetliť,<br />

alebo aby získal nad nimi kontrolu.<br />

Pokiaľ ide o reinkarnačnú terapiu, pri takzvaných návratových sedeniach<br />

používa ten, kto ich vedie, často hypnózu. Tá je prostriedkom, aby pacienta<br />

uviedol hlbšie do jeho vlastných spomienok, prekračujúc hranicu pozemského<br />

zrodenia. Zostáva však veľmi otázne, nakoľko môžu prípadné „záblesky z minulých<br />

životov“ prospieť vo vlastnom duchovnom vývoji jednotlivca. Prinajmenšom<br />

hrozí reálne nebezpečenstvo, že bude musieť spracovávať oveľa viac<br />

emocionálnych záťaží, ako je schopný zvládnuť. Proti tomuto riziku je človek<br />

za normálnych okolností chránený filtrom denného vedomia. Pri hypnóze pacient<br />

dobrovoľne podriaďuje svoju vlastnú vôľu pôsobeniu hypnotizéra, preto<br />

je možné, že sa tento veľmi užitočný „závoj minulosti“ neprirodzene poodhalí.<br />

Proti takýmto technikám stojí predovšetkým celkom opačný proces budovania<br />

osobnosti, ktorý stavia na osobných kvalitách každého jednotlivca a vedie<br />

ho k cieľavedomému postoju, orientovanému na budúcnosť.<br />

Riešenie väčšiny problémov predsa leží len v potrebnej zmene osobnosti, začínajúcej<br />

so silným úsilím zmeniť k lepšiemu vlastné citové chcenie a následne<br />

i myslenie bez akýchkoľvek umelých zásahov. Z vyššie uvedených dôvodov je<br />

preto namieste pred takýmito „terapiami“ skôr varovať. Aj pri plnom rešpektovaní<br />

reinkarnácie si musíme uvedomiť, že kvalita nášho života v budúcnosti<br />

závisí najmä od toho, aké budú naše činy práve „tu a teraz“. Bližšie sa k teórii<br />

reinkarnácie vrátime v niektorom z budúcich čísel Sveta Grálu. (RL)<br />

41<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005


N A Z Á V E R . . .<br />

Videli sme<br />

jeho hviezdu<br />

B<br />

lížia sa Vianoce.<br />

V predvianočnom<br />

čase<br />

nám život pripadá prežiarený niečím<br />

zvláštnym. Prebúdzajú sa spomienky<br />

na minulé sviatky a myšlienky<br />

sa zatúlajú späť do detstva. Je<br />

zvláštne, že práve v dňoch vianočných<br />

sviatkov detstvo toľko prežívame…<br />

Vždy znova musím myslieť na<br />

troch kráľov, ktorí prišli k betlehemskej<br />

maštali, poklonili sa<br />

malému Ježiškovi a priniesli mu<br />

dary. Divné je, že sa o týchto troch<br />

kráľoch viac nikde nehovorí. Odovzdali<br />

dary a tým sa ich úloha<br />

skončila?<br />

Tomu som nikdy nerozumel. Dlhá<br />

cesta, ktorú prešli, nádherná<br />

hviezda, ktorá im ukazovala cestu,<br />

42<br />

SVET GRÁLU<br />

2/2005<br />

a potom sa to všetko skončilo odovzdaním<br />

darov?<br />

Vo svojej detskej fantázii som<br />

to všetko hlboko prežíval. Cválal<br />

som s nimi púšťou za hviezdou<br />

na východe a v betlehemskej maštali<br />

som našiel Ježiška. Nemal som<br />

zlato, myrhu ani kadidlo, ale chcel<br />

som Ježiškovi darovať svoje srdce.<br />

Jedno som vedel iste, neodišiel som<br />

s tromi kráľmi, ale zostal som s ním<br />

po celý život. Tak som o tom vždy<br />

premýšľal.<br />

Dnes, keď si spomínam na túto<br />

dobu detstva, musím sa sám<br />

seba znova pýtať, čo vlastne traja<br />

králi v Betleheme chceli? Prečo<br />

nezostali a nepomáhali Ježišovi?<br />

Ako by bol mohol jeho život prebiehať?<br />

Možnože by nebolo muselo<br />

dôjsť k udalostiam na Golgote.<br />

Tieto vážne myšlienky sa k obvyklej<br />

vianočnej radosti a veselosti príliš<br />

nehodia, len čo sa však vynoria,<br />

je ťažké sa ich len tak zbaviť. Otázka<br />

„prečo“, ktorá nás sprevádza celým<br />

životom, si aj tu žiada vysvetlenie.<br />

Teraz už viem, že traja králi nekonali<br />

správne. Mali zostať a Ježiša<br />

ochraňovať, tak by bol mohol svoje<br />

poslanie, ktoré malo ľudstvu priniesť<br />

spásu, aj dokončiť.<br />

Ja však na toto prežitie nikdy nezabudnem<br />

a v dobe vianočných<br />

sviatkov, v dňoch, keď si pripomíname<br />

milosť zo Svetla, sľubujem<br />

vždy znova, že dám svoje srdce<br />

Najvyššiemu a budem mu slúžiť po<br />

všetky veky!<br />

Poznámka redakcie: Text pochádza z časopisu<br />

Gralswelt, ktorý vyšiel v decembri v roku 1950.


ABD-RU-SHIN<br />

DESATORO<br />

BOŽÍCH<br />

PRIKÁZANÍ<br />

OTČENÁŠ<br />

Abd-ru-shin (Oskar Ernst Bernhardt)<br />

Desatoro Božích prikázaní,<br />

Otčenáš<br />

Abd-ru-shinov výklad desiatich Božích<br />

prikázaní a modlitby Otčenáš.<br />

64 stáan, formát 12 x 19 cm, brožúra.<br />

ISBN 3-87860-235-9<br />

Cena 85 Sk.<br />

Hlavným Abd-ru-shinovým dielom je<br />

Posolstvo Grálu »Vo svetle Pravdy«<br />

Tri diely, vydanie v jednom zväzku.<br />

1096 strán, formát A5, pevná vazba,<br />

prebal.<br />

ISBN 80-967209-0-2<br />

Cena 460 Sk.<br />

OTČENÁŠ<br />

...Uvážte, že modlitba nie je to isté, čo prosba! Ináč by totiž<br />

nejestvovala ďakovná modlitba, ktorá neobsahuje prosbu.<br />

Modliť sa neznamená prosiť. Už v tom bol „Otčenáš“ doposiaľ<br />

stále nesprávne chápaný, z neblahého zvyku človeka<br />

nepredstupovať pred Boha nikdy, ak od neho súčasne niečo<br />

neočakáva, či dokonca nepožaduje; lebo v očakávaní spočíva<br />

požiadavka. A človek pritom skutočne vždy niečo očakáva, to<br />

nemôže poprieť! Aj keď je to, približne povedané, len hmlistý<br />

pocit, že raz sa mu dostane miesta v nebi.<br />

Jasavú vďaku v radostnom vychutnávaní vedomého bytia,<br />

ktoré mu bolo poskytnuté v Bohom chcenom alebo Bohom<br />

právom očakávanom spolupôsobení vo veľkom stvorení pre<br />

blaho svojho okolia, človek nepozná! Ani len netuší, že práve<br />

to a iba to skrýva v sebe jeho skutočne vlastné blaho i jeho<br />

pokrok, jeho vzostup.<br />

Na takomto Bohom chcenom základe popravde stojí modlitba<br />

„Otčenáš“! Ináč by ju Syn Boží, ktorý chcel len blaho<br />

ľudí, spočívajúce jedine v správnom dodržiavaní a spĺňaní Božej<br />

vôle, vôbec nemohol dať!<br />

Modlitba, ktorú dal, teda vonkoncom nie je modlitbou prosebnou,<br />

ale je to veľký, všeobsiahly slávnostný sľub človeka,<br />

ktorý sa tým svojmu Bohu kladie k nohám! Ježiš ju dal svojim<br />

učeníkom, ktorí boli vtedy odhodlaní žiť v čistom uctievaní<br />

Boha, slúžiť Bohu svojím životom vo stvorení a v tejto službe<br />

ctiť jeho svätú vôľu!<br />

Človek by si mal dobre a starostlivo rozmyslieť, či sa smie<br />

odvážiť túto modlitbu vôbec používať a vyslovovať ju, mal by<br />

sa vážne skúmať, či sa azda pri jej používaní nepokúša svojho<br />

Boha oklamať!<br />

Úvodné vety dostatočne zreteľne napomínajú, že každý jednotlivec<br />

sa má skúmať, či aj skutočne taký je, ako v modlitbe<br />

hovorí! Či sa s tým bez falše odváži predstúpiť pred Boží<br />

trón!<br />

Ak však v sebe prežijete prvé tri vety modlitby, tak vás povedú<br />

pred stupne Božieho trónu. Sú cestou k nemu, ak ich<br />

duša prežije! Žiadna iná tam nevedie. Táto však určite! Ak<br />

však tieto vety neprežijete, nemôže tam dôjsť nijaká z vašich<br />

prosieb...<br />

Nakladatelství<br />

Stiftung Gralsbotschaft


„Keď analfabet poťažkáva<br />

a obracia knihu Proroka (...),<br />

keď sa zastaví pri type<br />

písma alebo pri zlatých<br />

ilumináciách, uniká mu<br />

podstata, ktorú netvorí<br />

márny predmet, ale božská<br />

múdrosť. Tak podstatou<br />

sviece nie je vosk, ale svetlo.“<br />

Antoine de Saint- Exupéry

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!