SG02

More documents

Recommendations

Info

18 SVET GRÁLU 2/2005 Na Chaj Tanovu radu sa obliekli do šiat služobníctva a potom zamierili do východnej časti mesta, aby vyhľadali predovšetkým „kňaza chudobných“. Tento starý, dosť nevedomý muž úradoval v takmer rozpadnutom chráme, v „chráme chudobných“. Takým ľuďom totiž, ktorí už neboli schopní slušne sa obliecť, bol vstup do ostatných chrámov mesta zakázaný. Mali zvlášť vyhradené miesto na vykonávanie svojich pobožností. „Nie sú si všetci ľudia pred Bohom rovní?“ pýtal sa Li Erl pobúrený takým vylučovaním chudoby. „Nie všetci,“ znela pokojná odpoveď. „Mladý pán predsa vie, že nie sme na zemi prvýkrát. Kto bol v minulom živote čestný, ten má na druhýkrát príjemný život v blahobyte a pohodlí. Kto však hrešil, ten musí prísť ako žobrák. Chce mladý muž niesť zodpovednosť za to, aby sa vznešení ľudia ríše modlili spoločne s hriešnikmi?“ Li Erl ešte stále nebol spokojný. „Prečo sa hriešnici narodia ako žobráci? Predsa len preto, aby mohli napraviť svoje chyby. Keď hriešnik odpyká svoju vinu, nemá potom pred Vznešeným takú istú hodnotu ako aj iný zbožný človek?“ „Áno, neskôr. Keď vojde do večných záhrad, tak z neho odpykaná vina spadne, ale do tej doby sa treba na neho pozerať ako na človeka, ktorý stojí pod ostatnými ľuďmi. Nech sa mladý pán pozrie na mňa. Bol by som kňazom v tomto chráme chudoby, keby som svoj prvý život prežil bez hriechu? Aj ja pykám s ostatnými, len moja minulosť nemohla byť až taká zlá, inak by som nebol teraz kňazom.“ Aj napriek tomu, že Li Erl nebol s týmto vysvetlením spokojný, lákalo ho to rozprávať sa s týmto dek skutočnej láske, ktorá umožňuje človeku vyrásť nad seba samého, aby sa okruh jeho pôsobenia rozširoval a on sa stal schopným slúžiť vyšším cieľom. Kto myslí len na svoje osobné šťastie a nevšíma si, že zákony stvorenia od nás vyžadujú pôsobenie, ktoré nás presahuje, bude v tejto bežnej, sebeckej láske skôr či neskôr zažívať ťažkosti. Dostaví sa dojem nenaplnenosti a veľa milujúcich, v dôsledku tohto vcelku správneho pocitu, bude hľadať „rozptýlenie“, takzvané „dobrodružstvá“, čo potom ľahko zničí základ spoločného šťastia. A tak je pochopiteľné, prečo je dnes v láske toľko sklamaní. Jednoducho musia byť, lebo sebaklam nepodporuje človeka v jeho ďalšom vývoji. Jeho život nie je založený na tom, aby sa v spokojnosti so sebou samým a v pokoji usadil, zahalený do hrejivého plášťa domnelej lásky. Bez vyššieho cieľa sa šťastie nedá udržať natrvalo. Iné predstavy sú sebaklamy, od ktorých sa človek oslobodí iba sklamaním. Keď niekto myslí len na vlastnú predstavu naplnenia lásky, stratí, i keď najprv nebadane, aj sebaúctu, čím automaticky stráca schopnosť nezištne si vážiť iných a milovať ich. A tak vzniká svet, aký dnes väčšinou poznáme, v ktorom skoro každý odsudzuje a ohovára druhých a jednotliví ľudia nachádzajú len málo láskyplnej opory a pochopenia. Namiesto toho sa mnohí ponúkajú tento nedostatok sebaúcty a našu potrebu lásky povrchne vykompenzovať. Zo všetkých strán láka „šťastie“ formou dobrodružstiev, ciest, peňazí, vlastníctva atď. Skutočný zdroj života a lásky však spočíva v inej rovine. T É M A Žiť v súlade s týmto poznaním znamená zároveň milovať Boha…, lebo človek sa potom nenecháva viesť svojimi predstavami podľa vlastného priania, ale robí to, čo nám vôľa Stvoriteľa predurčila. TRI DIMENZIE Náš jazyk prostredníctvom slovnej zásoby vydáva svedectvo o našom vedomí. Týmto jedným slovom „láska“ označujeme vlastne tri veľmi odlišné skutočnosti. Je to po prvé „telesná láska“ ako záležitosť našej biologickej existencie. Potom je to duševná láska ako predpoklad zdravého ľudského partnerstva. A nakoniec je to duchovná láska ako ukazovateľ cesty a vodidlo ľudského ducha obráteného k Bohu. V starej gréčtine boli pre tieto tri skutočnosti rozličné označenia. Pre duchovnú lásku to bolo slovo „agapé“. Dnes sa však väčšinou uspokojujeme len s týmto jedným slovom láska – a spôsobujeme tým veľa zmätku. Je síce správne, že u lásky v jej rozličných javových formách ide nakoniec o jednotnú základnú silu, ktorá ovláda celé bytie. My sme však pojem lásky spojili prevažne s jej najnižšou formou. Pomohlo by, keby sme v používaní reči lepšie rozlišovali a predovšetkým si uvedomili, že nám skutočná láska môže otvoriť aj iné oblasti skúseností. Niet sa teda čo čudovať, že to s láskou nemáme také ľahké. Máme síce naše priania a túžby, ale najprv sa musíme naučiť napĺňať ich tak, aby nám priniesli trvalé uspokojenie. To bude možné iba vtedy, keď láska nájde naplnenie vo všetkých rovinách. Gerd Harms LAO-C’
K N I Ž N Á U K Á Ž K A ŽIVOT A PÔSOBENIE PRIPR AVOVATEĽ A CEST Y V ČÍNE tinským starcom ďalej. Pe Janga sa nemohol spýtať, ak nechcel, aby sa odmlčal, a nikoho iného nemal. Takže sa spýtal: „Myslí si môj otec, že týmito dvomi životmi sa všetko končí? Keď nejaký človek zostane zlý ešte aj ako žobrák? Čo potom?“ „Zaiste zostane zlý, mladý pán,“ odpovedal starec s pokojom v duši. „Je veľmi málo dobrých žobrákov, väčšina z nich nestojí za nič. Ale to nevadí. Svojím biednym životom si odpykajú predošlú vinu a to, čo spravia v tomto živote, sa im rátať nebude. Veď oni sami sa do tohto nízkeho okolia nedostali.“ Li Erl sa zachvel. Koľko nevedomosti! Koľko bludu! Na jeho želanie mu povedal kňaz mená niekoľkých chudákov, ktorí sa zdali byť hodní podpory. Li Erl by bol ešte radšej chcel poznať mená tých, ktorých považoval kňaz za stratených, ale ten nechcel odpovedať. Tak sa tu Li Erl musel spoľahnúť na vedenie. Prvú chatrč, ktorú vyhľadali, im kňaz opísal tak presne, že ju nemohli minúť. Nezaslúžila si ani názov obydlie, pretože tu panovala špina a rozklad. Keď vstúpili, pýtal sa mrzutý hlas na ich želanie. Li Erl vľúdne odpovedal. Sú sluhami bohatého pána, ktorý by rád niekoľkým chudobným preukázal dobro, a prišli sa pozrieť, čo mu chýba. Nevľúdny hlas bol ako vymenený, keď chytrácky oznamoval, že mu chýba všetko. Ľudia na neho zabudli, nikto sa o neho nestará. „Keby to bolo tak, starec,“ povedal Li Erl rozhodne, aj keď v šere nemohol vidieť, či bol chudák naozaj starý, „keby to bolo tak, potom by sme sa o tebe nikdy nedozvedeli. Kňaz chudobných robí pre teba veľa dobrého. Nezabúdaj na to!“ „Nuž áno, kňaz chudobných sa niekedy príde na mňa pozrieť. Ale jeho modlitby mi nepomáhajú a almužny mi môže priniesť len zriedka, sám je chudobný.“ „Prečo jeho modlitby nepomáhajú, je to predsa zbožný muž?“ pýtal sa Li Erl vážne. „Jeho modlitby mi pomôžu až na onom svete, ale ja živorím tu na tomto svete,“ povedal. „Ešte nie si vyhladovaný,“ prerušil Chaj Tan rozhovor. Z Chaj Tanovho výroku chudák usúdil, že pravdepodobne nedostane žiadnu almužnu. Vyskočil zo svojho lôžka a začal návštevníkom nadávať. Pritom videli, že to bol veľký, silný, ešte mladý muž. Chaj Tan sa pobral na odchod, ale Li Erl to nechcel ešte vzdať. „Vyzeráš zdravý,“ povedal vľúdne. „Prečo zostávaš žobrákom? Pracuj a zarábaj si na živobytie. Rád ti pomôžem.“ Muž sa zarazil a prezeral si návštevníka odhora nadol. „Tak so mnou ešte nikto nehovoril. Nemusím zostať žobrákom, aj keď som sa taký narodil? Dokáž mi, že môžem svoj život zmeniť, a ja to urobím!“ „Videl si niekedy tie veľké modré motýle, ktoré sa kolíšu na kríkoch čajovníka?“ pýtal sa Li Erl muža. Ten prisvedčil, zvedavý, čo bude teraz nasledovať. „Vieš, že toto krásne zviera pochádza zo žravej, nespokojnej húsenice?“ „Áno,“ znela odpoveď. „Také húsenice som často videl.“ „Nuž, keby každý zostal taký, akým sa narodil,“ vysvetľoval Li Erl, „tak by húsenica musela zostať húsenicou a nemali by sme žiadne modré motýle.“ Chaj Tan bol vhodnosťou tohto príkladu prinajmenej rovnako prekvapený ako žobrák, ale mlčal a premýšľal. To robil aj chudák. Zrazu zdvihol sklonenú hlavu. „Pane, úbohá húsenica chce byť motýľom,“ povedal mäkkým hlasom. „Smiem byť tvojím sluhom?“ Li Erl na chvíľu zaváhal. Môže svojmu hostiteľovi priviesť do domu takého človeka? Ale jeho vnútorný hlas s tým súhlasil a vľúdne mužovi povedal: „Skúsime to spolu. Choď k najbližšej vode a očisti sa od hlavy až po päty. O šaty sa postarám.“ „Čo si mám obliecť, keď budem čistý a ty tu ešte nebudeš?“ pýtal sa muž skromne. Li Erl premýšľal. Potom mužovi sľúbil, že mu prinesie šaty skôr, než sa umyje. „Môžeš byť za západu slnka pri chráme chudobných?“ pýtal sa Li Erl. Muž prikývol a priatelia kráčali ďalej. Chaj Tan sa snažil potlačiť vzrastajúce dojatie a so strojeným posmechom povedal: „Keď ešte dnes navštívime niekoľkých žobrákov, Li Erl, prídeš domov s celým zástupom sluhov!“ „Neposmievaj sa,“ prosil ho Li Erl, „tento je iný než ostatní. Musel som ho prijať. Raz ho budem veľmi potrebovať.“ Chaj Tan zmĺkol. Pomaly si uvedomoval, že jeho priateľ vedel viac než ostatní ľudia. Kniha vychádza v decembri 2004 a možno si ju objednať na adrese redakcie čaopisu Svet Grálu. 19 SVET GRÁLU 2/2005
Page 2 and 3: 0 1 1/2004 Svět Grálu Svět Grál
Page 4 and 5: Ú V O D N Í K 4 SVET GRÁLU 2/200
Page 6 and 7: PA R T N E R S K É V Z TA H Y 6 SV
Page 8 and 9: Z A M Y S L E N I E Najväčší da
Page 10 and 11: F O T O G R A F I E Voda, zvuk a ob
Page 12 and 13: F O T O G R A F I E 91,8 Hz 27,9 Hz
Page 14 and 15: 14 SVET GRÁLU 2/2005 Láska - čo
Page 16 and 17: T É M A Láska má a môže plodi
Page 20 and 21: V Ý C H O V A VÝCHOVA Každý čl
Page 22 and 23: V Ý C H O V A 22 SVET GRÁLU 2/200
Page 24 and 25: H I S T Ó R I A KRÁĽOVNÁ ZO SÁ
Page 26 and 27: H I S T Ó R I A 26 SVET GRÁLU 2/2
Page 28 and 29: H I S T Ó R I A 28 SVET GRÁLU 2/2
Page 30 and 31: ticky nedochádzalo k vzpriečeniu
Page 32 and 33: T E C H N I K A 32 SVET GRÁLU 2/20
Page 34 and 35: T E C H N I K A výrobu. „Zlatý
Page 36 and 37: O S O B N O S Ť vzostup sa nedá d
Page 38 and 39: R E I N K A R N Á C I A Neuvádzal
Page 40 and 41: R E I N K A R N Á C I A že sa mu
Page 42 and 43: N A Z Á V E R . . . Videli sme jeh
Page 44: „Keď analfabet poťažkáva a ob

SG02

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?