SG02
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
T É M A<br />
teľa a snáď sa dokáže aj radovať, že<br />
jemu blízky zosnulý svojou smrťou<br />
vykonal nutný a ďalej vedúci krok.<br />
Bez tohto vedomia sa nám javí smrť<br />
len ako nezmyselná.<br />
„Milovať budeš Pána, svojho Boha,<br />
celým svojím srdcom a celou svojou<br />
dušou i celou svojou mysľou.“ Tieto<br />
slová vyjadrujú aj rozličné roviny<br />
vedomia, na ktorých môžeme rozvinúť<br />
lásku. Srdce predstavuje našu<br />
duchovnú vnímavosť. Človek s duchovne<br />
bdelým vedomím môže aj<br />
ľahšie prehliadať vonkajšie nedokonalosti<br />
ostatných ľudí a na tomto<br />
základe môže vyrastať jeho láska.<br />
Podľa biblického podania povedal<br />
Ježiš: „Počuli ste, že bolo povedané:<br />
Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť<br />
budeš svojho nepriateľa. Ja<br />
vám však hovorím: Milujte svojich<br />
nepriateľov, /dobrorečte tým, ktorí<br />
vás preklínajú, robte dobre tým,<br />
ktorí vás nenávidia /a modlite sa za<br />
tých, ktorí vás prenasledujú a vás<br />
potupujú, aby ste boli synmi svojho<br />
Otca v nebesiach. Lebo on dáva vychádzať<br />
slnku nad zlými aj dobrými<br />
a zosiela dážď na spravodlivých aj<br />
na nespravodlivých. Veď keď budete<br />
milovať iba tých, čo vás milujú, aká<br />
vám patrí odmena? Či to isté nerobia<br />
aj colníci? A ak budete zdraviť<br />
iba svojich bratov, čo robíte navyše?<br />
Či to isté nerobia aj pohania? (Matúš<br />
5,43 – 47)<br />
Ak teda chceme milovať aj svojich<br />
nepriateľov, resp. nám nesympatických<br />
ľudí, potom je dôležité, aby<br />
sme správne chápali pojem lásky.<br />
Láska nesená duchovným vedomím,<br />
ktorá nepoškuľuje po odmene<br />
a uznaní, ale vidí úlohu, bude chcieť<br />
byť druhému vždy užitočná. Láska<br />
môže teda znamenať aj stanovenie<br />
jasných hraníc, aby sme niekoho<br />
ochránili pred zlom, nešťastím<br />
alebo pred spáchaním neprávosti.<br />
Snáď sa to musí robiť aj s krvácajúcim<br />
srdcom – pomyslime na tresty<br />
v oblasti výchovy. Zmäkčilá slabosť,<br />
ktorá iba všetko odpúšťa, sa síce<br />
často považuje za lásku, ale ňou nie<br />
je.<br />
Máme milovať Boha aj „celou našou<br />
dušou“. Duša je nositeľom toho,<br />
čo označujeme za „vnútorné vlastnosti“<br />
človeka. Kto sa pred láskou<br />
uzatvára, ten svoju dušu zaťažuje<br />
alebo jej škodí. Uzatvára sa totiž<br />
vo svojich vnútorných pohnútkach<br />
pred vyššími vplyvmi a pomocami.<br />
To nie je ničím iným, ako keď na<br />
telesnej úrovni poškodzujeme svoje<br />
zdravie nedbalou životosprávou.<br />
A potom máme milovať Boha celou<br />
našou mysľou. Tým je mienený<br />
rozum, ktorý sa vyšvihol skoro<br />
u všetkých ľudí našej kultúrnej oblasti<br />
na najvyššiu inštanciu. Mozog<br />
sám však nemôže existenciu Boha<br />
ani dokázať, ani vyvrátiť. Už voči<br />
zdanlivej nekonečnosti večernej<br />
oblohy plnej hviezd stojí bez porozumenia.<br />
Ale človek, v ktorého<br />
srdci je láska k Bohu živá, spoznáva<br />
starostlivé pôsobenie jeho sily aj<br />
vo vonkajších dejoch a jeho rozum<br />
mu bude cennou pomocou pri spoznávaní<br />
všeobsiahlych zákonitostí<br />
stvorenia.<br />
Všetci neustále požívame dary<br />
Stvoriteľa. Ani na dýchanie by sa<br />
človek nezmohol bez toho, aby<br />
on – a s ním celý svet – nebol udržiavaný<br />
silou, ktorej pôvod je mu<br />
skrytý. Žiadnu z vecí, z ktorých<br />
máme potešenie, sme nevytvorili<br />
sami, ale nachádzame ich ako dar.<br />
To platí, prirodzene, aj pre naše telo.<br />
Máme síce určitú schopnosť „tvoriť“.<br />
Ide tu však o formujúcu a pretvárajúcu<br />
silu, lebo skutočne stvoriť<br />
niečo nové vôbec nemôžeme. Božie<br />
pôsobenie je všeobsiahle, naše je<br />
však ohraničené. Berieme, berieme<br />
a berieme, ale na dávanie vo svojej<br />
sebeckosti nemyslíme.<br />
Čo však môžeme my ľudia dávať?<br />
Odhliadnuc od toho, že máme<br />
naše dary používať v zmysle zákonov<br />
stvorenia, aby prinášali úžitok<br />
a výstavbu, mohli by sme dávať<br />
našou vďačnosťou a úctou k životu<br />
a k jeho pôvodu. A nie je to práve to,<br />
čo nám dnes najviac chýba? Pomyslime<br />
len na škody, ktoré sme napáchali<br />
na našom životnom prostredí<br />
rovnako ako aj v našom vnútornom<br />
svete.<br />
Mali by sme sa snažiť aj o správne<br />
pochopenie veľkej, všetko podporujúcej<br />
lásky Stvoriteľa. Kto<br />
očakáva, že Boh ako ten, kto riadi<br />
všetky svety, podporuje len nás<br />
a naše krátkozraké, sebecké priania,<br />
ten asi nepochopí nikdy nič zo<br />
skutočného diania na tomto svete.<br />
A môže tisíckrát uisťovať, že Boha<br />
miluje, nemôže ho milovať, lebo<br />
v sebe nesie nesprávny obraz Boha.<br />
Pôsobenie Stvoriteľa je všeobsiahle<br />
a jeho vždy spravodlivá láska sa nevzťahuje<br />
na malé či väčšie starosti<br />
všedného dňa ľudí tejto Zeme, ale<br />
na nesmrteľného ducha človeka.<br />
Malé starosti, ktoré nás sužujú, sú<br />
oproti tomu úplne bezvýznamné.<br />
My sami sme si chybným správaním<br />
vyvolali „nápravné opatrenia“,<br />
ktoré nás v živote bolestne zasahujú.<br />
Údery osudu môžu byť pre dušu<br />
rovnako osožné ako bolesť pre telo,<br />
lebo sa máme naučiť zabrániť tomu,<br />
čo je pre naše bytie škodlivé.<br />
SEBAÚCTA<br />
A SEBAKLAM<br />
Aj pri našej potrebe lásky v spolužití<br />
s inými ide o zdravé vyrovnanie<br />
dávania a brania. Keď<br />
chceme zažiť lásku, musíme byť najprv<br />
sami schopní skutočne milovať.<br />
Ako často sa ľudia k sebe upínajú<br />
v domnelej láske a čím nepostrádateľnejší<br />
si navzájom sú, tým sa im<br />
ich láska zdá väčšia. V najlepšom<br />
prípade je to však len predstupeň<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
2/2005