You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
V ďalšom čísle časopisu:<br />
SVET GRÁLU<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
Vzbura živlov<br />
Rozumieme katastrofám?<br />
Chceli sme byť jej pánmi. Príroda sa však bráni uragánmi, povodňami<br />
i výbuchmi sopiek, akoby chcela ľudí zmiesť z povrchu zeme. Na bezohľadne<br />
vykorisťovanej planéte sa stále viac porušuje rovnováha. Prečo<br />
to človek dopúšťa?<br />
SVET GRÁLU č. 11<br />
vychádza 1. marca 2006<br />
titulná téma:<br />
Tridsať rokov medzi mŕtvymi<br />
Americký psychiater Dr. Wickland liečil ťažké prípady<br />
posadnutosti tak, že z pacientov vypudil cudzieho<br />
„zlého ducha“ elektrickým šokom, a ten sa potom<br />
presídlil do jeho mediálnej manželky. Tak mu mohol<br />
klásť otázky a dozvedel sa mnoho o veľkom vplyve<br />
„záhrobného sveta“ na nás – pozemských ľudí.<br />
Človečenstvo farára Huvara<br />
„Je to škola a nie trest. My sa totiž potrebujeme<br />
dostať trochu vyššie, a preto je dobrá každá skúsenosť<br />
a každý deň. Ja by som ani minútu toho<br />
života v lapákoch nepredal,“ hovorí dnes už<br />
osemdesiatpäťročný farár Antonín Huvar, ktorý<br />
zažil trinásť komunistických väzení.<br />
Komenského Labyrint sveta<br />
28. marca 2007 uplynie presne 415 rokov od doby,<br />
keď sa narodil jeden z najvýznamnejších českých<br />
mysliteľov – Jan Amos Komenský. Dodnes je<br />
uznávaný prevažne ako pedagóg, ale aký bol jeho<br />
názor na svet? Ako svet vnímal on sám? Nad tým<br />
sa zamyslíme v nasledujúcom čísle Sveta Grálu.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
Časopis Svet Grálu, ktorý<br />
vychádza súčasne aj v češtine,<br />
nadväzuje na nemecký<br />
GralsWelt, francúzsky<br />
Monde du Graal<br />
a anglický GrailWorld,<br />
ktoré si vo svojich krajinách<br />
získali už tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete<br />
v prílohe alebo na internete:<br />
8/2006 SVěT GRÁLU<br />
www.svetgralu.sk<br />
Reinkarnace<br />
Proč si nevzpomínáme?<br />
SVěT GRÁLU<br />
<br />
10/2007 SVET GRÁLU<br />
červen – srpen 2006 · číslo 8<br />
SVET GRÁLU<br />
Reinkarnace –<br />
křesťanská myšlenka?<br />
<br />
strana 5<br />
strana 7<br />
Tajuplný Velikonoční ostrov<br />
december 2006 – február 2007 · číslo 10<br />
Jak drahý je levný nákup?<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
strana 9<br />
Duše, láska a sexualita –<br />
zamlčená fakta<br />
strana 30<br />
Platonská akademie<br />
strana 37<br />
cena 78 Kč<br />
Šamanizmus<br />
strana 5<br />
„Nechcel som umrieť“<br />
strana 14<br />
Jasnovidectvo jasnovidnými očami<br />
strana 24<br />
Implózia – energia budúcnosti ?<br />
strana 28<br />
Perzia<br />
strana 37<br />
cena 87 Sk<br />
Omyly a zázraky<br />
jasnovidectva<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
OBSAH<br />
R O Z H O V O R<br />
Šamanizmus – bohatstvo tradičnej medicíny 5<br />
Z D R A V I E<br />
Transplantácie orgánov 9<br />
R O Z H O V O R<br />
Nechcel som umrieť 14<br />
R O Z H O V O R<br />
Neviditeľný svet 16<br />
T É M A<br />
Omyly a zázraky jasnovidectva<br />
Jasnovidci nazerajú do “iného svteta”.<br />
Nakoľko im môžeme dôverovať? 20<br />
T É M A<br />
Jasnovidectvo jasnovidnými očami 24<br />
R O Z H O V O R<br />
Vidieť neviditeľné 27<br />
R E P O R T Á Ž<br />
Implózia - energia budúcnosti?<br />
Získavanie energie je dnes založené<br />
prevažne na spaľovaní a rozkladaní<br />
hmoty. 28<br />
F O T O R E P O R T Á Ž<br />
Mexiko 30<br />
P O V I E D K A<br />
Neskorá ruža 34<br />
Z A U J A L O N Á S<br />
Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 36<br />
H I S T Ó R I A<br />
Putovanie do krajiny úsvitu (VI.)<br />
PERZIA<br />
Perzia, dnešný Irán, bola pôsobiskom<br />
veľkej duchovnej osobnosti<br />
Zoroastera. 37<br />
N Á Z O R Y<br />
Listy čitateľov 40<br />
N A Z Á V E R …<br />
Meditácia v koncentračnom tábore 42<br />
„Verte – neverte“– to je názov úspešnej<br />
série filmov o udalostiach na hranici reality,<br />
alebo presnejšie, na hranici medzi<br />
týmto a oným svetom. Jasnovidné proroctvá,<br />
nevysvetliteľné záchrany z nebezpečných<br />
situácií, objasnenie zločinov<br />
pomocou paranormálnych schopností.<br />
Tri krátke filmy, moderátor sa v prestávkach<br />
sugestívnym hlasom pýta: Bol<br />
tento príbeh nakrútený podľa skutočnej<br />
udalosti, alebo ide o fikciu ??? Napadlo<br />
mi, že by som sa raz mohol zahrať na<br />
moderátora a tiež Vám ponúknuť tri<br />
neuveriteľné príbehy. A dúfam, že to<br />
nebude len lacný pokus o zábavu. Tak<br />
teda: Skúste hádať! Možno sú tri nasledujúce<br />
príbehy pravdivé, možno som si<br />
ich vymyslel.<br />
Veríte v jasnovidectvo? Myslíte si, že<br />
existujú ľudia, ktorí vidia viac alebo ďalej,<br />
než tí ostatní? Že dokážu z neviditeľného<br />
vyžarovania Vašej osobnosti, z fotografie,<br />
alebo pomocou kariet vyčítať Váš<br />
osud – minulosť či budúcnosť? A stoja<br />
tieto pokusy vôbec za to?<br />
Príbeh prvý:<br />
Muž s celkom obyčajným zamestnaním,<br />
úradník, má neobyčajnú záľubu.<br />
Vykladá z kariet. Raz za ním príde utrápená<br />
mladá žena. Nevie si dať rady so<br />
svojím priateľom. Náš úradník – volajme<br />
ho Pavol, ju pozve ďalej a na stôl<br />
3<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
Ú V O D N Í K<br />
kladie karty. Karty sú dôležité, ale Pavol<br />
má ešte inú schopnosť. Ak sa trochu<br />
sústredí, dokáže okolo „vyšetrovanej“<br />
osoby vidieť rôzne farby – alebo<br />
aj tvary, v každom prípade niečo, čo<br />
o danej osobe „vypovedá“. Ešte skôr,<br />
než sú karty vyložené a začne rozprávať,<br />
má nepríjemný pocit. Okolo mladého<br />
muža „vidí“ zlovestné chmáry. Vykladá<br />
karty, vysvetľuje Eve ich symboly a nakoniec<br />
jej musí povedať: – „…viete, je<br />
to nepríjemné, ale Váš priateľ je v zlej<br />
spoločnosti. Mal by sa z nej vymaniť, čo<br />
najskôr…“ Eva sa naňho pozerá nedôverčivo<br />
– ON v zlej spoločnosti? Ale<br />
kde – a s kým?! „To Vám neviem povedať“<br />
– hovorí Pavol, „skúste sa s ním<br />
o tom porozprávať Vy“. O niekoľko týždňov<br />
neskôr sa dvere na Pavlovej kancelárii<br />
prudko rozletia. Dnu vpadne Eva<br />
s očami zaliatymi slzami a kričí: „Zabili<br />
ho, a môžete za to – VY!!!“ Pavol sa len<br />
s námahou ovládne, chce ostať pokojný.<br />
Eva sa naňho nenávistne pozerá a hovorí<br />
„Vedeli ste to, že bol v mafii, určite<br />
ste to vedeli, mali ste mi to povedať, nič<br />
by sa nebolo stalo…“ Potom zmení rétoriku<br />
– „Nie, nič ste nemali hovoriť, vy<br />
ste to privolali“. Pavol je otrasený. Tušil<br />
a aj VIDEL hroziace nebezpečenstvo,<br />
ale bola to len temnota, bez tváre a bez<br />
mena. Teraz vie len to, že sa musí pokúsiť<br />
mladú ženu upokojiť – aby si niečo<br />
neurobila aj ona… Eva po hodinovom<br />
rozhovore odchádza. Neskôr sa s Pavlom<br />
stretnú ešte mnohokrát, nakoniec<br />
sa mu ospravedlní. Už si nemyslí, že on<br />
je zodpovedný za smrť jej priateľa. Pavol<br />
používa karty dodnes, ale vždy upozorňuje,<br />
že karty ukazujú iba možnosti<br />
a situácie. Ako kto so svojím životom<br />
naloží, je len v jeho rukách.<br />
Bol tento príbeh pravdivý, alebo vás<br />
vodím za nos mysterióznou historkou?<br />
Počkajte si na rozuzlenie!<br />
V druhom príbehu ide o dvoch manželov<br />
z malého mestečka. Veľmi sa zaujímajú<br />
o jasnovidectvo a všetko „duchárske“.<br />
Majú obrovskú túžbu nadviazať<br />
kontakt s druhým svetom. Skúšajú<br />
4<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007<br />
hypnózu aj autohypnózu, rôzne techniky<br />
zmeny vedomia. Po dlhšom čase<br />
jeden z nich zrazu počuje hlas. Nie je to<br />
hlas živej prítomnej osoby, ale „priateľ“<br />
z druhého sveta, ktorý im oznamuje, že<br />
odteraz sú prostredníkmi pre duchov<br />
zo záhrobia – a majú pomáhať aj iným.<br />
Onedlho v dome manželov pribúda<br />
návštevníkov. Všetkých poháňa zvedavosť<br />
dozvedieť sa čo-to o sebe, o zosnulých<br />
blízkych, o duchovných pravdách.<br />
Manželia počujú hlasy častejšie.<br />
Sú šťastní. Mnoho ľudí im ďakuje za<br />
pomoc, utvrdzujú ich, že idú po správnej<br />
ceste. Po niekoľkých mesiacoch<br />
prichádza nečakaný zlom. Obaja sú na<br />
smrť vyčerpaní. Nielen kvôli návštevám.<br />
„Hlasy“ už nie sú len príjemní spoločníci,<br />
ale aj dotieraví votrelci. Protirečia<br />
si, hádajú sa, naliehajú. Najhoršie je,<br />
že sa nedajú vypnúť. Namiesto pocitu<br />
šťastia nastupuje strach. So strachom<br />
však prichádzajú čoraz drzejšie hovory<br />
z onoho sveta – robia si z nich posmech,<br />
vyhrážajú sa im. Nakoniec obaja manželia<br />
v hrôze vyhľadajú psychiatrickú<br />
liečebňu s jedinou túžbou – mať v hlave<br />
konečne ticho.<br />
Drsný príbeh, však? Stal sa skutočne,<br />
alebo je len výtvorom autorovej fantázie?<br />
V poslednom príbehu vystupuje<br />
matka troch detí, ktorá stojí pred vážnym<br />
rozhodnutím. Natoľko vážnym, že<br />
ho odkladá už mnoho rokov. V manželstve<br />
sa cíti nešťastná. Manžel ju ponižuje<br />
– vraj nič v zamestnaní nedosiahla,<br />
venuje sa „iba deťom“, večery smotánky<br />
ju nebavia a synom nedopraje žiadnu<br />
zábavu – zakazuje im rýchle motorky,<br />
drahé večierky, skrátka všetko, čo je<br />
„in“. Keď sa ona pokúsi povedať mu<br />
niečo aj o iných stránkach života, dokonca<br />
duchovných, pohroma je istá.<br />
Magdaléna sa cíti ako v klietke. V jednu<br />
noc stojí pred oknom, v ktorom vidno<br />
len hviezdnatú oblohu, plače a prosí,<br />
ako toľkokrát, Boha o pomoc – o silu.<br />
Má odísť? Nechať deti manželovi, hľadať<br />
si zamestnanie, začínať odznovu?<br />
Má strach. Zrazu jej pozornosť zaujme<br />
čosi veľmi neobyčajné. Vidí na oblohe<br />
svietiaci kríž, zložený z dvoch rovnako<br />
dlhých ramien. Čo to je? Také niečo by<br />
sa jej ani neprisnilo – má halucinácie?<br />
Volá do kuchyne syna – ukazuje na oblohu<br />
a pýta sa ho: „Čo tam vidíš?“ Syn<br />
sa zadíva von oknom a potom na ňu<br />
pozrie prekvapenými očami. „Je tam<br />
kríž.“ Po chvíli obraz mizne, ale v duši<br />
tejto ženy ostal navždy. Zážitok s krížom<br />
jej dodal toľko sily a odhodlania,<br />
že urobila to, na čo by si – podľa jej slov,<br />
inak len ťažko trúfla. Odišla do iného<br />
mesta, do úplnej neistoty. Začala nový<br />
život sama.<br />
Pokúsil som sa iba zahrávať s Vašimi<br />
pocitmi, milí čitatelia, alebo sa toto naozaj<br />
stalo?<br />
Hádam, že ste tušili správne. Všetky<br />
uvedené príbehy sa zakladajú na skutočnosti,<br />
iba mená sú zmenené. A čo si<br />
o takýchto zážitkoch vôbec myslieť?<br />
Je mnoho vecí, ktoré jasnovidci, či<br />
mediálne založení ľudia môžu vidieť,<br />
alebo počuť. Ale nie všetko z toho je<br />
naozaj cenné. Aj títo ľudia môžu byť<br />
ovplyvnení vlastnými želaniami, alebo<br />
vidieť len skryté túžby klienta. Niektorí<br />
zasa bez zábran povedia zranenému<br />
človeku niečo, čo ho ešte viac zrazí na<br />
dno. Tí najnadanejší - v krajinách ako<br />
USA alebo Rusko – oficiálne spolupracujú<br />
s políciou alebo zdravotníckymi<br />
zariadeniami.<br />
Neviem ako Vám, ale mne najviac<br />
dal ten posledný, tretí príbeh. Znova<br />
mi pripomenul to známe „Keď je núdza<br />
najvyššia, pomoc Božia najbližšia“. Ak<br />
mám hovoriť o sebe, pomoc senzibilov<br />
v súčasnosti nevyhľadávam, lebo dúfam,<br />
že sám včas zistím, „kde ma topánka<br />
tlačí“, alebo „ako z kola von“. Prípadne<br />
mi v tom pomôže niekto blízky. Okrem<br />
toho nám aj všetky rozprávky hovoria<br />
stále to isté: „Srdcom počúvaj, všetko<br />
pochopíš…“<br />
Roman Levický<br />
nejasnovidný redaktor
R OZ H O V O R<br />
ŠAMANIZMUS<br />
BOHATSTVO TRADIČNEJ MEDICÍNY<br />
Bernadette Poisson vykonávala lekársku prax na vidieku vo Francúzsku ako lekárka<br />
so zameraním na liečenie matiek a detí. Keď jej odrástli deti, rozhodla sa osloviť humanitárne<br />
združenia, vycestovala do Južnej Ameriky, neskôr do Ázie a Indie. Z ciest<br />
priniesla svedectvo o stretnutiach s dobrovoľnými členmi malých združení, ktorí jej<br />
rozprávali o každodenných starostiach, o svojom boji. Sú to svedectvá skupiniek ľudí,<br />
ktorí sa aktívne usilujú zachovávať tradície a upevniť tak svoje korene. Bernadette<br />
Poisson so záujmom vyhľadávala liečiteľov a šamanov a opisovala bohatstvo tradičnej<br />
medicíny, ktorá v niektorých krajinách prosperuje po boku modernej medicíny.<br />
Inde je zasa znevažovaná a odmietaná. Redaktorka časopisu Svet Grálu (Monde du<br />
Graal) Liliane Volokove sa s Bernadette Poisson zhovárala o šamanoch, rastlinách,<br />
liečiteľstve a zážitkoch z jej ďalekých ciest.<br />
SG: Pani Poisson, boli ste lekárkou na<br />
vidieku, potom ste sa rozhodli angažovať<br />
sa v humanitárnych projektoch,<br />
ktoré organizujú malé miestne združenia<br />
v prospech tretieho sveta. Čo<br />
Vás viedlo k takémuto rozhodnutiu?<br />
B. Poisson: V rokoch 1980-1985<br />
som sa začala zaoberať analýzou<br />
osobnosti a prácou s telesnou bioenergiou.<br />
Cítila som sa priúzko v role<br />
všeobecného lekára. Totiž pri klasickom<br />
prístupe si pacient, ktorý čosi<br />
vie a čosi nevie, udržiava ilúziu, že<br />
mu niekto dá odpoveď na všetko,<br />
bez pochybností a bez ďalších otázok,<br />
pričom zanedbáva význam<br />
príznakov, ktoré sa uňho prejavujú.<br />
Ako všeobecná lekárka som sa snažila<br />
pracovať skôr v opačnom smere.<br />
No ak ako lekár navrhnete najprv<br />
pozorovanie príznakov, a pacient<br />
nedostáva rýchlo odpoveď, častokrát<br />
sa obráti na iného lekára, ktorý mu<br />
predpíše na pár dní antibiotiká.<br />
Stráca sa tak možnosť dialógu.<br />
Niekedy, a to je ešte vážnejšie, inštitucionálna<br />
starostlivosť vnúti človeku<br />
bezmocnosť. Napríklad pri pôrode<br />
sa veľmi rýchlo rozhoduje pre<br />
cisársky rez. Koľkokrát je žena bezmocná,<br />
a pritom ide o jej materstvo<br />
a plodnosť. V menopauze<br />
jej povedia: „Berte<br />
hormóny,“ hoci tým<br />
poprú všetko ženské,<br />
celé priame spojivo<br />
osobnosti so životom.<br />
Pochopila som, že<br />
treba viesť ľudí k tomu,<br />
aby sa chceli zaoberať<br />
sami sebou, aby objavili<br />
priaznivé účinky<br />
masáží, športovali so<br />
svojimi deťmi, našli<br />
životnú energiu a nestavali<br />
si stále bariéry<br />
zo zákazov.<br />
SG: Ste veľmi aktívna:<br />
navštívili ste päť krajín<br />
za šesť rokov a napísali<br />
ste dve knihy…<br />
Boli ste v Bolívii, Ekvádore,<br />
Bangladéši,<br />
Guatemale, Kolumbii,<br />
Indii, Pakistane. Čo<br />
Vás ženie ísť tak ďaleko?<br />
B. Poisson: Keď ste na ceste, ani<br />
neviete, kam idete, len kráčate, postupujete<br />
ďalej… a keď príde čas,<br />
rozhodnete sa.<br />
Moje prvé skúsenosti boli svedectvá<br />
ľudí, prvé kroky, čas pozorovania.<br />
Na prvej ceste mi išlo hlavne<br />
o to, aby som pozorovala a spoznala<br />
život v treťom svete, neskôr som už<br />
mohla lepšie formulovať vlastné zámery<br />
a pracovať na nich. Najprv som<br />
oslovila veľké mimovládne organizácie,<br />
ale nezaujali ma ich návrhy, asi<br />
by som sa necítila v takej práci dobre.<br />
Návšteva v záhrade liečivých rastlín v Tulabane (Bangladéš)<br />
5<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
R OZ H O V O R<br />
Dozvedela som sa o jednom projekte<br />
v Guatemale, ktorý pripravili priatelia<br />
z Ardèche a išla som sa pozrieť, čo<br />
sa deje v ich dedine.<br />
Je to skôr tak, že udalosti prichádzajú<br />
ku mne, nie ja k nim. Vstupujú<br />
mi do cesty ako možnosť.<br />
Priatelia z dediny v Ardèche mali<br />
družbu s dedinou v Indii, a tak<br />
Liečiteľ pri práci<br />
som sa im rozhodla napísať. Odpovedali<br />
mi hádam až s priveľkým<br />
nadšením, mala som dojem, že niekedy<br />
čakajú matku Terezu. Ja som<br />
prichádzala bez peňazí, nebola som<br />
sponzorom. Bolo treba uviesť veci<br />
na správnu mieru. Povedala som<br />
im, že možno nezodpovedám celkom<br />
ich predstavám, ale aj tak by<br />
sme mohli spolu niečo podniknúť.<br />
Bolo tisíc možností, ako konať, lebo<br />
ľudia boli ochotní spolupracovať<br />
a boli medzi nimi aj zdravotné sestry<br />
bez práce. Okrem toho sa tam<br />
niektorí ľudia dlhšie zaoberali liečením<br />
bylinkami, ako napríklad<br />
6<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007<br />
brat Shanti v južnej Indii, ktorý<br />
mal v susednej dedine bylinkárstvo…<br />
Teda v tom spočíval tvorivý<br />
začiatok.<br />
SG: Píšete, že prvé cesty do Južnej<br />
Ameriky mali pre Vás veľmi veľký<br />
význam. Stretli ste sa napríklad<br />
s projektom „Medicos Descalzos“,<br />
tvorivým návrhom budovania<br />
záhrad s liečivými bylinkami…<br />
a so skupinou Fergusson v Bogote,<br />
ktorá šíri myšlienky globálneho<br />
zdravia. Zaujala Vás<br />
originalita týchto projektov,<br />
v čom sú zvlášť osobité?<br />
B. Poisson: Originalita Medicos<br />
Descalzos v Guatemale spočíva<br />
v tom, že vychádza z domorodej<br />
medicíny. Predstavuje<br />
alternatívnu liečbu s dobrou<br />
štruktúrou a veľkými predpokladmi<br />
pre rozvoj. Guatemalskí<br />
prívrženci tejto liečby sú mladí,<br />
pracujú jedine prostriedkami<br />
prírodnej medicíny, čo nestojí<br />
peniaze a presne zodpovedá<br />
mentalite tamojšieho obyvateľstva.<br />
V rámci tohto projektu<br />
sa každý môže naučiť používať<br />
liečivá na báze rastlín a nemusí<br />
byť závislý na modernej<br />
medicíne. Tieto národy ani<br />
nemajú vždy dobré skúsenosti<br />
s nemocnicou. Je dobre, že niekedy<br />
dochádza k spolupráci s miestnymi<br />
lekármi, čím vznikajú nové možnosti.<br />
Napríklad v blízkosti nemocníc<br />
sa nachádzajú tamascals, sú to<br />
malé obydlia, v ktorých môže žena<br />
porodiť podľa guatemalskej tradície<br />
– ale tieto snahy o prepojenie sú<br />
ešte málo výrazné. Objavila som ich<br />
hlavne v Ekvádore a niektoré v Bolívii.<br />
SG: V témach, ktoré sú Vám blízke<br />
a ktoré ste spomenuli vo svojich<br />
dvoch knihách, ste venovali osobitnú<br />
pozornosť rastlinám. Vravíte, že sú<br />
Vaším štítom. Pri mnohých liečiteľských<br />
zariadeniach sa nachádzajú<br />
záhradky s liečivými bylinkami<br />
a popri liečení slúžia aj na vzdelávacie<br />
programy. Miestna fytoterapia je<br />
teda dôležitým prostredníkom podpory<br />
zdravia obyvateľstva. Môžete<br />
nám o tom povedať viac?<br />
B. Poisson: Skupina Medicos<br />
Descalzos vypracovala súpis asi<br />
tridsiatich bylín liečiacich všetky<br />
bežné choroby a v školách, zdravotných<br />
strediskách, v dedinách učí,<br />
ako ich používať. Je to vzor, o aký<br />
sa možno oprieť, zaujímavý podnet,<br />
z ktorého sa dá vytvoriť viac<br />
variantov. Tieto prvky sa začínajú<br />
objavovať v rôznych krajinách, no<br />
sú to ešte len nesmelé iskierky. Žiaľ,<br />
rozvíja sa aj ilegálna výroba chemických<br />
liekov; problém prináša mondializácia<br />
a túžba po zisku za každú<br />
cenu. Obyvateľstvo vzdialenejšieho<br />
vidieka si zatiaľ udržiava spojitosť<br />
s vlastnou kultúrou a niekedy sa mu<br />
darí vyhnúť sa západnej medicíne;<br />
tak je to napríklad v guatemalských<br />
horách. Čím bližšie k mestu, tým<br />
menšie povedomie o tradičných<br />
spôsoboch liečenia.<br />
SG: Podľa vašich slov máte vlastné<br />
skúsenosti so šamanmi z Južnej<br />
Ameriky. Mohli by ste nám o nich<br />
niečo porozprávať?<br />
B. Poisson: Vo Francúzsku sme<br />
mali až do 8. storočia kultúru druidov.<br />
Potom boli druidi, podobne<br />
ako aj liečitelia v 15. a 16. storočí<br />
prenasledovaní. Tieto korene sme<br />
už celkom stratili. Dnešná spoločnosť<br />
je vybudovaná na nepravých<br />
základoch, kde je človek odtrhnutý<br />
od prírody, hoci sú ešte národy ,<br />
ktoré sú viac späté s prírodou, kozmickými<br />
vplyvmi a klímou. Sú to<br />
ľudia, ktorí si udržali tradície,a kde<br />
človek nie je izolovaná bytosť nadradená<br />
iným druhom. Považuje<br />
sa skôr za brata ostatných bytostí.
R OZ H O V O R<br />
V americko-indiánskych tradíciách<br />
je táto spätosť všetkého živého<br />
citeľná, kým my, čo veríme, že sme<br />
vyšší a nezávislí, sme sa od prírody<br />
odtrhli a navyše sme si začali nahovárať,<br />
že čo nevidíme, ani neexistuje.<br />
Na juhu Peru si Aymarovia udržiavajú<br />
stále spojenie s predkami.<br />
Načúvajú znameniam, sú vnímaví<br />
voči zvieratám, pozorne sledujú<br />
svoje sny. Žena pomáhajúca pri pôrodoch,<br />
s ktorou som pracovala, mi<br />
raz povedala: „Mala som sen. Snívalo<br />
sa mi o mojom prvom mužovi.<br />
Vždy keď sa objaví, chce mi poradiť,<br />
chce mi dobre.“ Títo ľudia zostávajú<br />
otvorení iným priestorom, iným dimenziám.<br />
A práve šaman je ten, kto<br />
sa dostal týmto otvorením najďalej.<br />
Pre ostatných je veľkým pomocníkom.<br />
Každý šamanizmus má svoju<br />
vlastnú tradíciu, svoje pravidlá.<br />
Amazonský šaman sa neučí zo dňa<br />
na deň, stáva sa šamanom iniciáciou<br />
aj za pomoci halucinogénnych<br />
rastlín. Bolívijský šaman zasa čerpá<br />
z vrodenej danosti, alebo ho čosi<br />
vnútorne prebudilo. Potom sa vydá<br />
na cestu a prípadne si obstará lebku<br />
nejakého zomrelého predka, ktorý<br />
mu má byť radcom. Každá krajina<br />
má svoje chápanie šamanizmu,<br />
každý šaman svoju osobitú cestu.<br />
Sú šamani a sú liečitelia; liečiteľ<br />
pracuje viac s rastlinami, šaman je<br />
prostredníkom spojenia s neviditeľnými<br />
silami, s duchmi predkov.<br />
Dobrý šaman svojím rituálom obnovuje<br />
porušenú harmóniu.<br />
SG: Má šaman zvláštny vzťah s chorým<br />
alebo s rastlinami? Hovoríte,<br />
že absorbuje energiu rastliny a odovzdáva<br />
ju chorému…<br />
B. Poisson: V amazonskej kultúre<br />
sa šaman postí, izoluje sa 10 až 15<br />
dní. Rastliny sú mu priateľmi, a ako<br />
hovorí, s ich dušami je stále spojený.<br />
Pije rastlinné odvary a potom<br />
ho rastlina naučí, ako ju používať<br />
a v akom množstve. Šaman vraví,<br />
že nasaje dušu rastliny, a tak môže<br />
preniesť jej moc obyčajným dychom.<br />
Vytvorí s rastlinou duševné puto,<br />
ktoré mu umožní nepoužiť priamo<br />
ju, ale odovzdať jej pôsobenie.<br />
bola zamatová a bolo to veľmi príjemné.<br />
Treba vycítiť, kde je ešte<br />
priestor, aby ste mohli prekročiť<br />
hranice, a kde to už tradícia zakazuje.<br />
Častokrát som so ženami<br />
zažila veľa radosti a súdržnosti.<br />
V moslimských spoločnostiach<br />
majú moc muži, pričom v Pakistane<br />
drží opraty skupina integristov,<br />
ktorí chcú vládnuť násilím ce-<br />
SG: Vaše knihy venujú veľa priestoru<br />
aj ženám. Sama ste cestovali v Južnej lému obyvateľstvu.<br />
Amerike po oblastiach, kde vládne<br />
násilie, rovnako aj v Ázii alebo<br />
v moslimských krajinách, ako je Pakistan.<br />
Podarilo sa Vám pomôcť ženám<br />
v týchto oblastiach?<br />
B. Poisson: Ani veľmi nie. V mnohých<br />
krajinách je žena ešte neslobodná.<br />
Muž je oveľa nezávislejší. Aj<br />
v Indii, aj v Pakistane, v moslimských<br />
krajinách, žena slúži len rodine.<br />
Keď som si vzala napríklad bicykel,<br />
vyvolala som na perách žien<br />
úsmev, lebo som si dovolila urobiť<br />
niečo, na čo sa ony neodvážia. Nechcela<br />
som<br />
myslenia.<br />
provokovať,<br />
išlo mi len<br />
o praktickú<br />
stránku. Neviem,<br />
prečo<br />
by som nemoh<br />
la pou<br />
ž i ť bic y-<br />
kel, ako to<br />
robia muži;<br />
s n a ž í m<br />
s a u k á z ať<br />
svoje chápanie<br />
slobody<br />
v z my s l e :<br />
som z inej<br />
Miestni zdravotníci vyrábajú tradičné lieky (juh Bolívie)<br />
krajiny a nep<br />
r i j m e m<br />
zvyky, ktoré obmedzujú moju slobodu<br />
alebo ženskosť.<br />
V Guatemale som sa išla vykúpať<br />
do rieky s dievčatami v pubertálnom<br />
veku, čo sa tam nerobí, ale<br />
ja som si to mohla dovoliť. Voda s nimi?<br />
Ženy v západnej saharskej oblasti<br />
sa viac cítia rovnocenné s mužmi,<br />
ako ženy ostatných moslimských<br />
krajín. Samy sa rozhodujú, pokiaľ<br />
ide o starostlivosť o polia, o deti, aj<br />
v otázkach politiky sú dosť bojovné.<br />
Organizovala som tam stretnutia<br />
v stanoch, kde sa cítili voľne a mohli<br />
rozprávať o svojich ženských veciach<br />
a o starostlivosti o malé deti.<br />
Lekári, ktorí prichádzali do táborov,<br />
boli väčšinou z Alžírska alebo<br />
Kuby, a dosť vzdialení ich spôsobu<br />
SG: V Indii ste sa stretli so sestričkami,<br />
veľmi oddanými službe,<br />
ktorú robia. Píšete: „Žijú deň čo<br />
deň veriac v základné ľudské hodnoty.“<br />
Aký cieľ mali Vaše stretnutia<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
R OZ H O V O R<br />
B. Poisson: Sestričky nepovažujú za<br />
svoju úlohu meniť spoločnosť, ale dávajú<br />
do svojej práce srdce, otvorenosť,<br />
službu. Nerozdávajú peniaze, tie nemajú,<br />
ale sú pozorné voči bolestiam<br />
iných a snažia sa pomáhať. Cítite čosi<br />
povzbudzujúce, keď prechádzate štvrťou,<br />
kde pracujú. Dodávajú ľuďom životnú<br />
energiu, duševný elán, vieru.<br />
Najprv som ich oslovila písomne,<br />
chcela som s nimi spolupracovať. Sestričky<br />
zaoberajúce sa postihnutými<br />
V základnej škole v Avalurpet (juh Indie)<br />
deťmi mi povedali: „Bolo by dobre,<br />
keby si sa pozrela na deti zo svojho<br />
hľadiska a pomohla nám.“ Umožňuje<br />
im to vidieť svoju prácu aj inak a pomáha<br />
hľadať nové riešenia pre deti.<br />
Zorganizovali sme spolu dňové školenie o detskej psychológii<br />
dvojtýža<br />
starostlivosti o deti pre mladé ženy,<br />
ktoré im chodia pomáhať… Počas<br />
školenia sme sa dotkli rôznych zaujímavých<br />
i praktických tém, napríklad<br />
ako postupovať pri horúčke, ako pomôcť<br />
dieťaťu, keď má psychologické<br />
problémy. Mojou prvou úlohou bolo<br />
dodať týmto mladým ošetrovateľkám<br />
v krajine veľkej biedy dôveru<br />
vo vlastné sily, povedať im, že nepotrebujú<br />
byť lekárkami, aby mohli pomáhať.<br />
Snažila som sa rozvíjať ich<br />
možnosti, lebo som objavila vnútorne<br />
bohaté ženy, ktoré sa potrebovali len<br />
oslobodiť, aby mohli svoje bohatstvo<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007<br />
rozdávať iným. Pohľad zvonku môže<br />
v človeku prebudiť skryté schopnosti;<br />
ktosi príde a povie: „Nemyslel si na<br />
toto?“ alebo „Pozri, čo dokážeš!“ – to<br />
mu dodá silu.<br />
SG: V andskej etnomedicíne sa hľadajú<br />
okultné vplyvy, ktoré zasahujú<br />
človeka. Určí sa, či problém pochádza<br />
z telesnej príčiny alebo má duševný<br />
pôvod, prípadne nadprirodzený…<br />
Boli ste svedkom takýchto<br />
metód?<br />
B . Poi s s on :<br />
Áno, v Guatemale<br />
ma raz napoludnie<br />
zavolal<br />
k jednej žene<br />
tamojší liečiteľ,<br />
ktorý chcel, aby<br />
som to bola ja,<br />
kto bude liečiť.<br />
Išlo o psychologický<br />
problém,<br />
ktorý bolo treba<br />
riešiť v prostredí,<br />
kde často vládne<br />
tabu a muži. Pritom<br />
otázka bola veľmi ženská. Povedali<br />
mi: „Táto žena chradne. Prestala<br />
jesť, má 40 rokov a upadá preto, lebo<br />
nemá muža.“ Bola to žena odstrčená<br />
rodinou, lebo sa nevydala. Pýtali<br />
sa ma: „Čo si o tom myslíš?“ Dali<br />
túto otázku mne, cudzinke. Prišlo<br />
s ňou asi päťdesiat ľudí, ktorí sa tlačili<br />
v malej chatrči, usadení na zemi<br />
v hlbokom tichu, ako vždy pri duševnom<br />
liečení. Mala som pocit, že<br />
všetci sú tam, aby sa liečili. Vytvorilo<br />
sa čosi ako spirituálne ovzdušie,<br />
ktoré ma sprevádzalo pri liečení<br />
a umožňovalo mi dokonca radiť aj<br />
užívanie bylín, ktoré nepoznám.<br />
Bolo to niečo výnimočné, ďaleko za<br />
bežným chápaním, čo mi dávalo silu<br />
oslobodzovať ženskú dušu. Konala<br />
som viac intuitívne, než zmyslovo.<br />
Neskôr som sa ňou aj rozprávala a jej<br />
stav sa postupne zlepšoval.<br />
SG: Cítili ste počas svojich ciest pomoc?<br />
Viedlo Vás niečo alebo niekto?<br />
Bola to Vaša úloha?<br />
B. Poisson: Myslím, že som svedkom<br />
toho, že sa môžeme otvoriť Božej<br />
prítomnosti, ktorá nám často<br />
ukazuje cestu, hoci aj nepostrehnuteľne.<br />
Táto prítomnosť nás sprevádza<br />
v našom vnútri, sledujúc naše vlastné<br />
hľadanie s dôverou k bytosť, ktorá sa<br />
v nás prebúdza.<br />
Svetlo, ktoré prijmeme, nám môže<br />
slúžiť, ak sa potvrdí v našom správaní,<br />
v reči a možno v prijatí inými<br />
ľuďmi.<br />
SG: Aké sú Vaše ďalšie plány?<br />
B. Poisson: Možno mať iný plán, než<br />
objavovať každý deň cestu, ktorá sa<br />
otvára pred nami a vedome sa snažiť<br />
vydať to najlepšie zo seba v činoch?<br />
Čím viac dôverujem životu, tým<br />
viac si uvedomujem, že musím lepšie<br />
zhodnotiť udalosti a svoje možnosti,<br />
a príliš sa nezaoberať plánmi, či projekciou<br />
budúcnosti, aby som mohla<br />
čo najlepšie využiť prítomnosť a dať<br />
jej tú pravú hodnotu.<br />
SG: Keby ste mali možnosť urobiť<br />
vlastný projekt, aký by ste si vybrali?<br />
B. Poisson: Myslím, že dnes sa<br />
treba zaoberať predovšetkým otázkou<br />
dôstojnosti človeka a zabezpečením<br />
dostatku potravy pre všetkých.<br />
Vo svetovom meradle sú podmienky<br />
na dôstojný život vytvorené len pre<br />
menšinu obyvateľstva. Okrem toho<br />
sa treba zamyslieť nad využitím ziskov<br />
zo surovín chudobných krajín<br />
a podporiť ozajstnú solidaritu.<br />
Jednotlivci či združenia by mohli<br />
tvoriť a rozvíjať iniciatívy, ako pomôcť<br />
v tých najťažších otázkach,<br />
a informovať o nich. Tá pravá sieť<br />
solidarity sa ešte len musí vytvoriť.<br />
SG: Ďakujem za rozhovor.<br />
Zhovárala sa Liane Volokove
Z D R AV I E<br />
TRANSPLANTÁCIA ORGÁNOV<br />
DVE STRANY MINCE (2.)<br />
Minulé číslo Sveta Grálu prinieslo menej známe informácie, týkajúce sa dôsledkov transplantácií.<br />
Je zrejmé, že transplantačný odbor zaznamenal zásluhou technického pokroku<br />
v minulých desaťročiach veľký rozmach. Pokiaľ v počiatkoch rozvoja tohto lekárskeho<br />
odboru išlo o niekoľko desiatok a neskôr stoviek najrôznejších transplantácií ročne, dnes<br />
sú to už desaťtisíce. Tento znateľný posun však vyniesol otázku transplantácií na úroveň<br />
celospoločenského problému. Spočiatku si mohol transplantačný odbor vystačiť s orgánmi<br />
ľudí, ktorí sa stali obeťami nehôd, no dnes by týmto spôsobom mohol byť pokrytý len<br />
zlomok nárokov. Preto hľadá lekárstvo cesty, ako získať orgány alebo tkanivá zo živých<br />
a umierajúcich ľudí. Pritom požiadavky ďalej vzrastajú, pretože žiť dlhšie a lepšie je lákavá<br />
a v zásade správna predstava – pokiaľ tým však nie je spôsobené utrpenie inému<br />
človeku. A práve v tomto bode názory odborníkov často narážajú na ďalšie skutočnosti.<br />
Každý človek, zaoberajúci sa touto témou vážnejšie, bude musieť riešiť v prvom rade<br />
otázku, či sa pri transplantáciách postupuje v súlade s prírodnými zákonitosťami.<br />
V<br />
eľa ľudí sa poctivo snaží nájsť<br />
k transplantáciám správny prístup,<br />
pretože cítia morálnu zodpovednosť<br />
za svoj názor. Iste medzi nich<br />
patrí aj väčšina ľudí, ktorí nejakým<br />
spôsobom veria v Boha. Preto si kladú<br />
podstatnú otázku: Je to Božia vôľa?<br />
Keď človek hľadá Božiu vôľu, nech<br />
sa najskôr rozhliadne po svete, v ktorom<br />
žije. V prírode nachádzame zákonitosti<br />
a pravidlá, ktoré nemôžeme<br />
vlastnou vôľou zmeniť. Potom by sme<br />
mali tiež pokorne prijať fakt, že nám<br />
bola dosadená vyššia vôľa, proti ktorej<br />
sa nemôžeme beztrestne vzpierať.<br />
Celá príroda je jasným dokumentom<br />
tejto vôle. Súčasťou prírody je<br />
nakoniec aj ľudské telo, ktoré je – so<br />
všetkými svojimi funkciami – rovnako<br />
zrozumiteľným dôkazom tejto<br />
vôle. Keď medicína popisuje správny<br />
chod či funkciu ľudského tela, potom<br />
to nie je nič iné, než zrozumiteľný popis<br />
vyššej vôle, ktorá sa v ľudskom<br />
tele prejavuje. Túto vôľu, teda zákonitosti<br />
udržiavajúce organizmus pri živote,<br />
musí lekárstvo – ak má pôsobiť<br />
v jej medziach – rešpektovať.<br />
Uzdravenie je vlastne obnovenie<br />
správnej činnosti ľudského tela<br />
v rámci prírodných zákonitostí. Liečenie<br />
teda nemôže stáť proti nim;<br />
musí pôsobiť v ich rámci. Len v takom<br />
prípade možno hovoriť<br />
o liečení, ktoré prebieha<br />
v súlade s Božou vôľou.<br />
Imunitný systém<br />
človeka v níma<br />
t r a n s p l a nt o -<br />
v a n ý o r -<br />
gán a ko<br />
cudzorodého votrelca. V cudzom<br />
tele môže akýkoľvek transplantovaný<br />
orgán existovať len za predpokladu,<br />
že je trvalo chránený pred<br />
obrannými silami hostiteľského organizmu.<br />
Takú ochranu zaisťujú<br />
imunosupresíva, teda lieky, ktoré<br />
znižujú obranyschopnosť organizmu.<br />
To znamená, že cudzí orgán<br />
môže znášať len to telo, ktorého<br />
prirodzené obranné reakcie sú sústavne<br />
potláčané.<br />
Pri transplantáciách je násilne prestupovaná<br />
prirodzená bariéra, ktorú<br />
vytvára imunitný systém, chrániaci<br />
pôvodnosť vlastného tela. Tým je tiež<br />
zreteľne vyjadrená Božia vôľa, ktorá<br />
9<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
Z D R AV I E<br />
človeku týmto spôsobom predurčuje<br />
jediné telo, a to iba pre jeho vlastnú<br />
potrebu. Človek, ktorý chce tento zákon<br />
rešpektovať, nemá svoje telo rozdeľovať<br />
medzi druhých. Činnosť jeho<br />
imunitného systému dostatočne jasne<br />
dáva najavo škodlivosť orgánových<br />
prenosov medzi dvomi ľuďmi. Túto<br />
škodlivosť pre obe zúčastnené strany<br />
však dnešné lekárstvo nie je schopné<br />
rozpoznať alebo pripustiť, pretože sa<br />
v tejto oblasti orientuje výhradne na<br />
predĺženie pozemského života. Neustále<br />
obavy z odvrhnutia transplantátu<br />
sú len jednou z mnohých daní,<br />
ktorú musí pacient s transplantovaným<br />
orgánom zaplatiť.<br />
Prekročiteľnosť bariéry nie je ešte<br />
dôkazom toho, že táto bariéra má byť<br />
prekonávaná. Bariéry sú ochrancami<br />
prirodzenosti. Majú pomôcť človeku<br />
pohybovať sa v rámci zákonov stvorenia,<br />
a za tohto predpokladu získať<br />
ich podporu. No enormná miera utrpenia,<br />
investícií, nezdarov, psychologických<br />
a morálnych rozporov svedčí<br />
o tom, že sa tu postupuje proti týmto<br />
zákonitostiam.<br />
TVORIA DETI VÝNIMKU?<br />
S<br />
náď najtrýznivejšie musí byť zvažovanie<br />
transplantácie v prípade<br />
dieťaťa. Poskytnutie vlastného orgánu<br />
svojmu dieťaťu svedčí o hlbokom citovom<br />
vzťahu a schopnosti obetovať sa.<br />
Sú však také obete skutočne vyžadované?<br />
Keď už človek premýšľa o Bohu<br />
ako o vrchole lásky a dobroty, môže<br />
vôbec pripustiť, že by od neho Boh<br />
vyžadoval zmrzačenie vlastného tela?<br />
Vyžadoval by od neho obeť, ktorá<br />
môže ohroziť jeho život? Či nesvedčia<br />
duševné zmeny a obranné reakcie tela<br />
dostatočne o tom, že ide o nechcený<br />
zásah do prirodzeného chodu života,<br />
nezlučiteľný s vôľou Stvoriteľa?<br />
Táto vôľa nám nedarovala len telo.<br />
I naše deti nám boli zverené touto<br />
10<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007<br />
vôľou, aj s ich osudmi, ktoré sa majú<br />
prelínať s našimi – a to tak, aby pritom<br />
predovšetkým duše neutrpeli<br />
škodu. Rodičia prijímajú s deťmi nielen<br />
povinnosť chrániť ich telá a starať<br />
sa o ich zdravý rozvoj, ale majú<br />
ochraňovať aj ich duše, aby mohli dozrievať<br />
vo svojich vlastných neskrivených<br />
telách. Pri transplantáciách<br />
orgánov však k takémuto pokriveniu<br />
dochádza stále.<br />
DAR VLASTNÉHO TELA<br />
K<br />
aždé telo je úzko späté so svojím<br />
obyvateľom, ľudskou dušou.<br />
Toto spojenie vzniká v okamihu počatia,<br />
keď v tele matky začína svoj<br />
život prvá bunka budúceho pozemského<br />
tela. V tejto chvíli sa už ľudská<br />
duša, ktorej je toto telo určené, nachádza<br />
v blízkosti matky a ovplyvňuje<br />
jeho vývoj. Rastúci organizmus<br />
sa tomuto vplyvu podriaďuje vo svojich<br />
najjemnejších záchvevoch. Každá<br />
bunka sa tak vyvíja pod tlakom vyžarovania<br />
ducha a prispôsobuje sa mu<br />
vo svojom vlastnom vyžarovaní. Je<br />
doslova impregnovaná osobnosťou<br />
svojho majiteľa. Toto zladenie duše<br />
a tela je jednou zo základných podmienok<br />
života v pozemskom tele. Bez<br />
vzájomnej rezonancie by sa telo stalo<br />
pre ducha nedosiahnuteľným alebo<br />
by zostalo aspoň ťažko ovládateľným.<br />
Naladenie tela sa môže prirodzene<br />
meniť, avšak len vo veľmi úzkych hraniciach.<br />
Prirodzené zmeny vo vyžarovaní<br />
tela nastávajú s pribúdajúcim<br />
vekom a s postupujúcou duševnou<br />
zrelosťou. Keď dosiahne vnútorný vývoj<br />
človeka určitý stupeň, ktorý telo<br />
už nie je schopné nasledovať, pretože<br />
sa v premenách vyžarovania<br />
priblížilo k svojej najvyššej hranici,<br />
nastáva prirodzené odcudzenie tela<br />
a duše. Túto situáciu nazývame prirodzenou<br />
pozemskou smrťou človeka.<br />
Neexistujú dve identické ľudské duše,<br />
preto nemôžu existovať ani dve úplne<br />
Každé telo je úzko späté so svojím<br />
obyvateľom, ľudskou dušou<br />
identické ľudské telá. Najnápadnejšia<br />
snáď môže byť telesná príbuznosť, no<br />
nikdy nie totožnosť, u jednovaječných<br />
dvojčiat. Istá príbuznosť môže existovať<br />
aj u súrodencov alebo medzi<br />
rodičmi a deťmi. Nápadné rozdiely<br />
v charakterových črtách alebo vo fyzickom<br />
vzhľade takých osôb však už<br />
poukazujú na odlišné sily, ktoré pri<br />
vývoji ich tiel pôsobili. Keďže sily ducha<br />
a tela sú za života v neustálej činnosti,<br />
zjednodušene možno povedať,<br />
že každý človek žije vo svojom vlastnom,<br />
nenapodobiteľnom silovom poli.<br />
Imunitná reakcia je potom len prejavom<br />
existencie tohto silového poľa.<br />
Každý človek je teda v tomto<br />
ohľade jedinečnou osobnosťou. Preto<br />
si aj telá matky a dieťaťa zostávajú<br />
cudzie, napriek tomu, že jedno zrodilo<br />
druhé. Iba za predpokladu, že<br />
duša matky a dieťaťa sú si navzájom<br />
veľmi blízke vo všetkých vlastnostiach<br />
a postojoch, môžu vytvoriť<br />
základ pre príbuzné, nie však totožné<br />
vyžarovanie ich tiel. Z hľadiska<br />
transplantácií by sa táto situácia<br />
mohla prejaviť menej výraznou<br />
imunitnou reakciou.<br />
V<br />
VÔĽA TELA<br />
medicíne sa už vo veľkej miere<br />
používajú najrôznejšie implantáty,<br />
teda predmety a materiály,<br />
ktoré trvalo alebo prechodne nahrádzajú<br />
stratenú funkciu tkanív alebo<br />
častí orgánov (kovové dlahy, srdcové
Z D R AV I E<br />
chlopne, umelé kĺby, cievy, atď.). Sú<br />
operatívne umiestené do prostredia<br />
ľudského tela. Jedným zo základných<br />
predpokladov je čo najväčšia možná<br />
tolerancia zo strany obranných mechanizmov<br />
organizmu. Aj tu teda ide<br />
o konfrontáciu medzi vyžarovaním<br />
predmetu a živého tela. V týchto prípadoch<br />
je však obranná reakcia tela<br />
oveľa menej výrazná, než u transplantátov<br />
– napriek tomu, že by sme<br />
na prvý pohľad predpokladali opak.<br />
Veď technicky zhotovené predmety<br />
musia mať k telu oveľa vzdialenejší<br />
vzťah než orgány iného človeka<br />
a musia byť imunitným systémom<br />
rozoznávané ako úplne cudzorodé.<br />
Napriek tomu však možno docieliť<br />
to, že sú veľmi dobre znášané. Porovnateľnú<br />
toleranciu u živých tkanív<br />
alebo orgánov docieliť nie je možné.<br />
Vysvetlenie spočíva práve v onom<br />
neviditeľnom náboji každej bunky,<br />
v jej vyžarovaní. Oproti neživým<br />
predmetom je prenikavejšie a zasahuje<br />
preto do celkového vyžarovania<br />
krvi podstatne výraznejšie. V zdravom<br />
organizme sú pritom výrazné<br />
odchýlky vo vyžarovaní jednotlivých<br />
buniek signálom na ich likvidáciu.<br />
Aké následky však môže mať stav,<br />
keď je celý orgán proti vôli tela násilne<br />
udržiavaný v prostredí, kde za prirodzených<br />
okolností nemôže zotrvať?<br />
ŽIVOT V NEVLASTNOM<br />
TELE<br />
K<br />
eď nehľadíme na dôsledky vplyvu<br />
na telesný organizmus, ktorý musí<br />
trvalo zápasiť s „votrelcami“ a pritom<br />
je vo svojich obranných funkciách nepretržito<br />
oslabovaný, zostávajú ešte<br />
závažné dôsledky v rovine duševnej.<br />
Svoj duševný vývoj v rámci jedného<br />
pozemského života môže človek dovŕšiť<br />
len vo vlastnom tele, ktoré má<br />
pre tento účel udržiavať nedotknuté<br />
a v čo najlepšom stave. Len také telo<br />
môže vytvárať krv s vyžarovaním,<br />
správne spájajúcim dušu človeka<br />
s okolitým svetom. Prostredníctvom<br />
vyžarovania krvi pôsobí<br />
duša človeka smerom<br />
navonok, teda k svojmu<br />
telu; prostredníctvom tela aj<br />
k okolitému svetu. Zároveň v opačnom<br />
smere prijíma podnety a sily na<br />
svoj rozvoj a zachovanie. V psychickej<br />
rovine sa táto zdravá obojsmerná<br />
výmena síl prejavuje jasnou mysľou<br />
a uskutočňovaním vlastnej vôle. Pri<br />
akýchkoľvek odchýlkach vo vyžarovaní<br />
krvi, napr. pri chorobe, stráca<br />
človek v rôznej miere kontakt so svojím<br />
telom a tým aj možnosť v plnej<br />
miere komunikovať so svetom.<br />
Transplantácia vyvoláva násilnú<br />
zmenu vo vyžarovaní krvi. V uvedenom<br />
zmysle ide o umelo vyvolanú<br />
chorobu. Transplantovaný orgán svojou<br />
trvalou prítomnosťou udržuje<br />
chorobné, pre hostiteľský organizmus<br />
neprirodzené vyžarovanie krvi.<br />
Krv a tým aj telo už nie sú vlastné!<br />
Pre človeka to doslova znamená,<br />
že už nie je sám sebou. Doliehajú<br />
k nemu vplyvy, ktoré sú mu cudzie,<br />
s ktorými sa vôbec nemal zaoberať,<br />
pretože neboli súčasťou jeho osudového<br />
plánu. Tým je zároveň odvedený<br />
od úloh, ktoré naopak riešiť mal.<br />
Naviac – nemôže už získať povzbudenie<br />
a silu, ktoré mohol načerpať len<br />
prostredníctvom predurčeného vyžarovania<br />
tela. Takéto chorobné spojenia<br />
dávajú človeku pocítiť a prežiť<br />
mnohé, čomu by sa zásluhou ochranného,<br />
pôvodného vyžarovania tela<br />
bol vyhol. Strata pôvodného vyžarovania<br />
je teda aj základom všetkých<br />
zmien, ktoré pacienti po transplantácii<br />
prežívajú v psychickej rovine.<br />
V úrovni jemnejšej hrubohmotnosti<br />
(onoho sveta)<br />
sú teraz spojení<br />
s oblasťami, ktoré im<br />
boli doteraz cudzie. Svoje<br />
nové spojenie (ktoré je súčasne<br />
aj vyhasnutím pôvodného spojenia)<br />
prežívajú ako zmenu záľub, schopností<br />
a postojov, pretože ich osobnosť<br />
je v psychickej rovine otvorená<br />
celkom iným kvalitám. Človek teda<br />
často stráca to, čo roky usilovne budoval,<br />
a nechcene získava zas iné, čo<br />
s ním doslova nemá nič spoločné. Napriek<br />
tomu, že sa niekedy prechodne<br />
zdá, že človek získal určitú výhodu<br />
a bez námahy, ide vždy len o zdanie.<br />
Natrvalo mu zostane len to, čo rozvinul<br />
pomocou vlastnej vôle.<br />
Na tom istom základe môže vzniknúť<br />
aj priame spojenie k človeku<br />
- darcovi, toho času už obyvateľovi<br />
onoho sveta. Transplantáciou násilne<br />
nastolená príbuznosť vyžarovania<br />
dáva tak ľuďom po transplantácii<br />
ľahšie a nechcene pocítiť vnútorný<br />
stav darcu, jeho obavy, úzkosť atď.,<br />
Mozgová smrť nie je teda kritériom smrti,<br />
ale kritériom pre odber orgánov<br />
a nadviazať spojenie aj s jeho myšlienkami<br />
a emóciami, ktoré za svojho<br />
života na zemi vytvoril a ktoré jeho<br />
smrťou neprestali existovať. Aj darca<br />
sa po tomto moste môže ľahšie priblížiť<br />
k príjemcovi transplantovaného<br />
orgánu a hľadať tu možnosť prejavu.<br />
O<br />
ČO BOLO, BOLO<br />
ddávna bývali lekári vernými<br />
správcami ľudského tela. Ich<br />
hlavným cieľom vždy bolo zachovanie<br />
ľudského života. Kde sa už priblížila<br />
smrť, dbali na to, aby odchod<br />
z pozemského života prebehol čo naj-<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
Z D R AV I E<br />
dôstojnejšie. Nakoniec aj rôzne formy<br />
pohrebných obradov dokladujú práve<br />
svojou dôstojnosťou, že sa mŕtve telo<br />
nestalo obyčajným materiálom, ale<br />
že stále ešte nejako súvisí s človekom,<br />
ktorému patrilo. Preto si mŕtve telo<br />
zasluhuje podiel úcty, ktorá náleží zomretému.<br />
To všetko sa však transplantáciami<br />
zmenilo. Lekári už nie sú nespochybniteľnými<br />
strážcami ľudského života,<br />
pretože potrebujú pre svoje transplantácie<br />
živé ľudské orgány, ktoré<br />
nemožno získať z mŕtvych. Trik<br />
s mozgovou smrťou sa začína trpko<br />
mstiť. Nemocnice, v ktorých sa vykonávajú<br />
transplantácie, vzbudzujú<br />
menšiu dôveru. Prinajmenšom preto,<br />
že tu ľuďom častejšie býva položená<br />
nepríjemná otázka, či by nechceli darovať<br />
svoje orgány, alebo nedali súhlas<br />
na odobratie orgánov u svojich<br />
umierajúcich príbuzných.<br />
O<br />
JE MOZGOVÁ SMRŤ<br />
NAOZAJ SMRŤ?<br />
čividne nie je. Je to mätúce<br />
označenie pre ťažké poškodenie<br />
mozgu, do ktorého materializmus<br />
situoval jadro ľudskej bytosti a vytvoril<br />
tak rovnicu „človek = mozog“.<br />
Z tejto rovnice potom vyplývajú ďalšie<br />
jednoduché výpočty: človek bez<br />
mozgu nie je už človek; alebo: človek<br />
bez mozgu je mŕtvy.<br />
Aj keď ignorujeme fakt, že existujú<br />
ľudia, u ktorých lekári diagnostikovali<br />
mozgovú smrť a oni napriek<br />
tomu znovu precitli k životu, musíme<br />
vziať do úvahy ďalšie skutočnosti.<br />
Funkcie ľudského mozgu nie sú<br />
dostatočne známe. U niektorých<br />
častí mozgu sa určitá funkcia iba<br />
predpokladá, alebo je známa len<br />
čiastočne. Mozgová smrť je definovaná<br />
ako nezvratný zánik všetkých<br />
merateľných mozgových funkcií. Definícia<br />
sa teda neopiera o konečne<br />
platné fakty, ale iba o to, čo možno<br />
za súčasného stavu medicíny zmerať<br />
a pochopiť. Neberie teda ohľad na<br />
mozgové funkcie, ktoré nie sú ešte<br />
známe, ani na prípadný pokrok v diagnostike,<br />
ktorý môže spôsobiť úplný<br />
prevrat v posudzovaní celej problematiky.<br />
Navyše je zrejmé, že tu veda<br />
nepostupuje dôsledne ani s ohľadom<br />
na známe skutočnosti. Nemecké<br />
a japonské štúdie preukazujú napr.<br />
u niektorých pacientov s mozgovou<br />
smrťou normálne hladiny hormónov<br />
produkovaných iba v mozgu.<br />
Mnoho detí s diagnózou mozgovej<br />
smrti má v oblasti mozgu preukázateľne<br />
funkčné prekrvenie a aktívnu<br />
látkovú výmenu. Týmto spôsobom<br />
však lekárstvo vynáša rozsudky, na<br />
ktoré nie je oprávnené; v otázkach<br />
smrti predsa nemožno postupovať<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
Z D R AV I E<br />
na základe dohadov a hypotéz, proti<br />
ktorým stoja ďalšie fakty.<br />
Mozgová smrť nie je teda kritériom<br />
smrti, ale kritériom pre odber orgánov.<br />
Človek už nie je redukovaný<br />
na telo. Je redukovaný dokonca už<br />
len na mozog, s ktorého vyhasnutou<br />
elektrickou aktivitou má vyhasnúť aj<br />
jeho ľudskosť.<br />
Ď<br />
KONKURENCIA NA<br />
ŽIVOT A NA SMRŤ<br />
alším dôsledkom je mravná devastácia,<br />
spočívajúca v spochybnení<br />
doteraz nespochybniteľných istôt<br />
a práv: práva na nerušenú smrť,<br />
práva zomrieť s neporušeným telom,<br />
istotu spoľahlivej zdravotníckej starostlivosti<br />
až do okamihu skutočnej<br />
smrti bez ohľadu na to, či niečo sľúbim<br />
alebo odmietnem, istotu, že lekárom<br />
pôjde až do poslednej chvíle<br />
len o liečenie a nie o odber orgánov<br />
a pod. Pri získavaní budúcich darcov<br />
sa apeluje na ľudskú solidaritu:<br />
„Môžete zachrániť život niekoľkým<br />
ľuďom, môžete byť aj po smrti užitoční…“<br />
Aj zverejňovanie počtu zomretých<br />
zo zoznamu čakateľov vedie<br />
myslenie a cítenie ľudí rovnakým<br />
smerom. Inými slovami: „Keď nedarujete<br />
orgán, bude musieť iný človek<br />
zomrieť. Prejavíte sa ako sebec, pretože<br />
lipnete na tele, ktoré vám už aj<br />
tak nemôže slúžiť.“ Tento spôsob argumentácie<br />
vytvára obludný morálny<br />
nátlak. Človek je nepriamo braný na<br />
zodpovednosť za smrť iného človeka;<br />
a pokiaľ nie je pevne presvedčený<br />
o správnosti svojho odmietavého<br />
rozhodnutia, musí sa vyrovnať s pocitom<br />
viny – akoby skutočne zavinil<br />
smrť ďalšieho človeka. Má cítiť ako<br />
previnenie to, že on sám ešte žije, zatiaľ<br />
čo iný človek musel v dôsledku<br />
jeho odmietavého rozhodnutia zomrieť.<br />
Spoločnosť tu pripustila nebezpečný<br />
zásah do morálneho kódexu,<br />
keď tento nátlak na svedomie nevinných<br />
ľudí toleruje. Ničivý dosah tohto<br />
trendu je zrejmý. Ešte žiadny človek<br />
však nezomrel preto, že sa nedočkal<br />
svojej transplantácie. Všetci zomreli<br />
preto, že tak určila ich choroba. Cesty<br />
vedúce k ochoreniam sú síce rozmanité,<br />
no vždy sú to cesty, ktoré človek<br />
nastúpil sám – spôsobom svojho<br />
myslenia a konania, za ktoré on sám<br />
nesie zodpovednosť. Pri úvahách<br />
o zodpovednosti za vlastnú chorobu<br />
a jej následky by mal byť preto braný<br />
do úvahy predovšetkým dotyčný človek<br />
a nie ľudia jemu úplne cudzí.<br />
Tento takzvaný pokrok v lekárstve<br />
teraz ľudí rozdelil a urobil z nich potenciálnych<br />
konkurentov. Jedni sa<br />
musia obávať prinajmenšom psychologického<br />
nátlaku, nútiaceho k rezignácii<br />
na svoje právo zomrieť nerušenou<br />
smrťou; druhí sa musia obávať,<br />
či niekto vhodný zomrie včas. Tak sa<br />
stáva človek človeku súperom na život<br />
a na smrť. Už len tieto následky môžu<br />
vyvolať oprávnenú otázku „Je to ešte<br />
lekárstvo?“ a dať na ňu aj odpoveď.<br />
Č<br />
PRÁVNA ÚPRAVA NA SLOVENSKU<br />
Zákon č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním<br />
zdravotnej starostlivosti v §37 k odoberaniu orgánov hovorí:<br />
Odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych darcov možno iba vtedy,<br />
ak osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom<br />
do svojej telesnej integrity nesúhlasí. Za osobu nespôsobilú dať informovaný<br />
súhlas môže takéto písomné vyhlásenie urobiť počas jej života zákonný<br />
zástupca.<br />
V prípade, že po smrti nechcete darovať svoje orgány, musíte svoj nesúhlas<br />
potvrdiť pred notárom a toto potvrdenie odovzdať do centra orgánových<br />
transplantácií: Slovenské centrum orgánových transplantácií, Slovenská<br />
zdravotnícka univerzita, Limbová 12, 833 03 Bratislava.<br />
PRÁVO NA ZDRAVIE<br />
lovek uplatňovaním akéhokoľvek<br />
práva nemá ohroziť práva ostatných<br />
ľudí. Existencia transplantácií<br />
je založená jednak na nevedomosti<br />
o skutočných právach a povinnostiach<br />
voči svojmu duchu a telu, ktoré<br />
na seba každý človek berie svojím<br />
pozemským zrodením, a v druhom<br />
rade na nevedomosti o procese umierania.<br />
Jednou z týchto povinností je<br />
aj sústavná ochrana vlastného tela,<br />
a to aj v čase pozemskej smrti, keď<br />
je duša človeka spravidla ešte po niekoľko<br />
dní spojená s odloženým telom.<br />
Akákoľvek násilná manipulácia<br />
s telom v tomto čase ťažko narušuje<br />
proces umierania a spôsobuje človeku<br />
bolestivé utrpenie.<br />
Pretože ide o veľmi závažné otázky,<br />
nech je každému človeku ponechaná<br />
úplná sloboda rozhodovania. Predpokladom<br />
tejto slobody sú však neskreslené<br />
informácie a absencia akéhokoľvek<br />
morálneho nátlaku. Spoločnosť<br />
by nemala podporovať snahy, ktorých<br />
cieľom je získavať ročne stále<br />
viac a viac orgánov na transplantačné<br />
účely. Naopak – mala by prijať opatrenia,<br />
ktoré by tieto nároky udržali<br />
v čo najmenších medziach. V opačnom<br />
prípade vytvára a podporuje pomery,<br />
ktoré sú so zdravým vývojom<br />
nezlučiteľné.<br />
MUDr. Jan Palouček<br />
13<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
R OZ H O V O R<br />
NECHCEL SOM UMRIEŤ<br />
Už sú to štyri roky odvtedy, čo pán Váňa podstúpil<br />
jednu z najnáročnejších transplantácií,<br />
jedného z najväčších orgánov v tele – pečene.<br />
Pred ňou bol už 15 rokov chorý. Pôvodne ho<br />
lekári liečili na prechodenú žltačku. Až neskôr,<br />
keď sa začali dostavovať zdravotné<br />
komplikácie, lekárka v Olomouci urobila<br />
presnejšie vyšetrenie a zistila, že nejde o žltačkové<br />
ochorenie, ale o zvláštnu chorobu,<br />
ktorej sa hovorí autoimunita.<br />
Môj imunitný systém sa akoby zbláznil,<br />
vybral si pečeň a likvidoval ju ako<br />
nejaké cudzie teleso v tele. Až dovtedy<br />
som si vlastne ubližoval. Bral som totiž<br />
lieky na zvýšenie imunity, dodával<br />
svojmu telu ešte byliny a škodil si. Pečeňové<br />
testy boli stále horšie. Dva roky<br />
pred transplantáciou som bol už chorý<br />
ako človek, ktorý umiera na cirhózu<br />
pečene. Mohol som vlastne kedykoľvek<br />
vykrvácať… spodkom i vrchom som<br />
náhle začal krvácať, to sa mi stalo asi<br />
štyrikrát…<br />
Dostal som sa do Brna, do nemocnice<br />
sv. Anny, do transplantačného centra.<br />
Štrnásť dní po vstupnej kontrole mi lekári<br />
oznámili, že som schopný podstúpiť<br />
transplantáciu.<br />
Ako si vysvetľujete, že ste tak ochoreli?<br />
Pred mnohými rokmi (asi pätnástimi),<br />
zhruba v štyridsiatich piatich rokoch<br />
som mal klasickú chrípku, mal<br />
som potom veľmi zvýšenú sedimentáciu.<br />
Lekárka ma poslala na vyšetrenie<br />
do nemocnice, kde som ležal 6 týždňov.<br />
Už vtedy bolo podozrenie na ochorenie<br />
pečene. To ochorenie sa stále zhoršovalo.<br />
Bol som žltý, chudol som, bral<br />
lieky, až v poslednej chvíli som sa dozvedel,<br />
že liečba je zlá.<br />
Ako sa to ochorenie prejavovalo?<br />
Stále som bol nesvoj – bola to taká<br />
chronická únava, človek nie je vo svo-<br />
14<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007<br />
jej koži. Kam som prišiel, tam som zaspal…<br />
no v práci ma nikto nešetril, navyše<br />
som opravoval dom… Domov som<br />
prichádzal až o jednej v noci a o piatej<br />
som už zase vstával do práce. Zaspával<br />
som v trolejbuse a zaspával som vlastne<br />
všade, kde sa to dalo. A učil som sa ešte<br />
po anglicky… Tým sa moje ochorenie<br />
zrejme urýchľovalo.<br />
Myslíte si, že keby ste sa nevystavili takým<br />
obrovským nárokom, že by sa tá<br />
choroba nevyvinula do takých veľkých<br />
rozmerov?<br />
Myslím, že by sa to určite postupom<br />
času vyvinulo. Ja sa už tridsaťpäť rokov<br />
venujem joge. Poznám určité praktiky,<br />
a keby som mal čas, tak by som si určite<br />
pomohol sám. Teraz mám napríklad<br />
ideálne podmienky. Po transplantácii<br />
som pribral a cítim sa dobre. Už predtým<br />
som vlastne túžil vypadnúť z toho<br />
zhonu. Stačil som splatiť všetky dlhy,<br />
beriem trvalý dôchodok a mám na seba<br />
konečne čas.<br />
Lekári vám povedali, že niet inej cesty<br />
než transplantácia?<br />
Ja som na ňu čakal viac než rok. Bol<br />
som zaradený do evidencie čakateľov<br />
na orgán. To je centrálne riadené. Ku<br />
koncu, pretože som bol už v dôchodku<br />
a bol som v pohode, začal sa môj zdravotný<br />
stav zlepšovať. Prestalo krvácanie,<br />
vedel som si aj sám pomôcť, chodil som<br />
k liečiteľovi… Navštevoval som bylinkára.<br />
Bol som konečne doma, v pokoji.<br />
V tej dobe som pribral na váhe.<br />
V Brne sa ma pýtali, či už som po transplantácii,<br />
že naraz tak dobre vyzerám.<br />
Takže vy ste nešli na transplantáciu na<br />
smrť chorý, vám bolo dobre…?<br />
Bol som dokonca v takom rozpoložení,<br />
že som to chcel oddialiť, nechcelo<br />
sa mi do toho. Dokonca som raz požiadal,<br />
aby ma vyradili z evidencie čakateľov,<br />
že som nachladnutý, umelo som to<br />
stále predlžoval…<br />
Lekár na mňa potom pritlačil, či teda<br />
chcem alebo nie. Pokiaľ by som odmietol,<br />
pošle ma späť do práce. Keby som<br />
sa znovu dostal do toho zhonu, a znovu<br />
by sa vrátilo ochorenie, krvácanie, lekári<br />
by mi už druhýkrát nepomohli –<br />
pretože som odmietol transplantáciu.<br />
A tak som na ňu nakoniec pristúpil.<br />
Takže sa vám na transplantáciu nechcelo?<br />
Ako si to vysvetľujete?<br />
Nechcelo. Cítil som sa dobre; na jednej<br />
strane som si myslel, že to zvládnem<br />
sám, na druhej strane som bol veľmi<br />
neistý. Nevedel som, čo bude ďalej… Tu<br />
ide o to, že lekári sú svojím spôsobom<br />
trochu ješitní. A veľmi dobre by si zapamätali,<br />
že som ich raz odmietol… Čo<br />
keby znovu nastalo krvácanie…? Ten<br />
pocit neistoty – pôjdem sa prejsť do lesa<br />
a vykrvácam…<br />
K tej transplantácii som bol v podstate<br />
donútený. Nemal som inú možnosť.<br />
Hral tu tiež úlohu môj dôchodok.<br />
Keď sa znovu vrátime k vašim pocitom<br />
pred transplantáciou – prekážalo vám,<br />
že budete žiť s cudzím orgánom?<br />
Čiastočne to bol dôvod, prečo som<br />
cúval… Jednak som mal aj varovania,
R OZ H O V O R<br />
že vibrácie toho orgánu sú iné než moje<br />
vlastné a že ma to môže nejakým spôsobom<br />
ovplyvniť.<br />
Kto vás varoval?<br />
Jednak môj liečiteľ, astrológ a numerológ,<br />
hlavne som však mal vnútorné<br />
varovania. Že by sa tie vyžarovania nemuseli<br />
znášať… Ale na druhej strane<br />
som si dosť veril. Mal som vždy takú<br />
schopnosť – aj keď som bral napríklad<br />
bylinky, dokázal som si svojou mysľou<br />
pomôcť oveľa viac. Mám skrátka značnú<br />
vnútornú silu, je to asi dar. Veril som si,<br />
že som schopný to ovplyvniť. No pri tom<br />
rozhodovaní bolo dosť veľa pre a proti.<br />
A doktor ma naraz postavil pred hotovú<br />
vec… A tak som povedal, áno.<br />
Aká bola tá operácia, aké bolo to bezprostredné<br />
čakanie?<br />
Čaká sa, kým bude vhodný orgán.<br />
Podmienkou je presná krvná skupina,<br />
hmotnosť. Čakateľ na orgán by si mal<br />
stále udržiavať rovnakú váhu, akú majú<br />
lekári v evidencii – kvôli veľkosti orgánu.<br />
Ja som bol pripravený. Oni povedali<br />
– to môže prísť kedykoľvek –<br />
napríklad o tretej v noci a vy musíte<br />
okamžite prísť. Mal som štyri telefónne<br />
čísla na sanitkára, pri posteli dva telefóny.<br />
Všade som chodil s mobilom<br />
a bol stále pripravený kedykoľvek prísť.<br />
Raz poobede sa ozval telefón – máme<br />
pre vás vhodný orgán, okamžite príďte.<br />
Za chvíľu som bol v Brne, tam urobili<br />
vstupnú prehliadku.<br />
Aké ste mali pocity?<br />
Z duchovného hľadiska je to veľmi<br />
zvláštne. Mal som taký zvláštny pocit,<br />
že človek je tu len na návšteve. Bol<br />
som úplne v pohode. Po vstupnej prehliadke<br />
som čakal na orgán, ktorý viezli<br />
z Prahy. Šiel som si ľahnúť a zaspal som.<br />
Prebudili ma večer, že orgán už vezú.<br />
V noci sa zišiel tím lekárov a transplantovali<br />
mi náhradnú pečeň. Druhý deň<br />
na poludnie som sa prebudil. Operácia<br />
trvala štyri hodiny. Dozvedel som sa,<br />
že transplantácia pečene je zo všetkých<br />
najnáročnejšia… Za tri týždne som šiel<br />
domov. Všetko prebehlo bez problémov,<br />
bez komplikácií. Určite tu hrala úlohu<br />
psychika.<br />
Mysleli ste cestou do nemocnice na toho<br />
človeka, ktorý niekde zomrel a s ktorým<br />
teraz budete určitým spôsobom prepojený?<br />
Napadlo ma to, že niekto musel zomrieť,<br />
aby som ja mohol dostať jeho<br />
orgán. Niečo cenné som si vzal od niekoho,<br />
kto zomrel. Veril som zároveň, že<br />
mám toľko sily, že pôsobenie toho človeka<br />
svojou psychikou „prerazím“.<br />
Myslíte si, že ste boli silnejší, než ten váš<br />
„darca“?<br />
Nechcem sa porovnávať, ale skôr by<br />
som povedal, že ten darca ma nijak neovplyvnil.<br />
Ani pozitívne, ani negatívne.<br />
Tá moja vibrácia je silnejšia než jeho.<br />
Ako sa teraz liečite – chodíte na kontroly?<br />
Užívate lieky?<br />
Štyrikrát do roka chodím na kontroly.<br />
Zoberú mi krv, lekár ohmatá brucho,<br />
výsledky sa dozviem za dva týždne.<br />
Musím teraz – pravdepodobne to mám<br />
na celý život – užívať lieky, ktoré znižujú<br />
imunitu organizmu. Problém je<br />
totiž v tom, že telo sa prirodzene bráni<br />
proti cudziemu orgánu v tele a preto je<br />
treba znížiť jeho obranyschopnosť.<br />
Je zaujímavé, že teraz by som sa mal<br />
veľmi strážiť – nemal by som v dobe<br />
chrípok vôbec chodiť von. Ale tu znova<br />
hrá úlohu moja psychika – robím<br />
všetko, chodím všade a ešte som nebol<br />
za celý ten čas chorý. Asi tu hrá úlohu<br />
aj to, že som jogín.<br />
Keby sme sa vrátili ešte raz k lekárom –<br />
zmienili ste sa, že pri rozhodovaní, či<br />
podstúpiť transplantáciu alebo nie hrá<br />
úlohu akási ich ješitnosť, občas zaznieva<br />
názor: „bohovia v bielych plášťoch, ktorí<br />
sa nepokoria pred ničím iným než pred<br />
svojou vedou…“<br />
Oni vidia darcov, príjemcov, musia<br />
mať určité proporcie – takým spôsobom<br />
to vysvetlia aj pacientom. Ja si ich<br />
prácu nesmierne vážim, no oni to skutočne<br />
vidia len takto, nejaké duchovné<br />
súvislosti neriešia.<br />
Odporučili by ste transplantáciu aj ďalším<br />
ľuďom? Ste jej zástancom?<br />
Keby som vedel, že ten človek nemá<br />
inú možnosť a stojí pred rozhodnutím<br />
žiť alebo zomrieť, odporučil by som<br />
ju – ale až ako krajnú možnosť, keď ide<br />
o život. Nie je to samozrejme tak, že ten<br />
človek je vyliečený. Aj keď sa transplantácia<br />
podarí, celý zvyšok života musíte<br />
užívať lieky – tie sú veľmi drahé, majú<br />
mnoho negatívnych účinkov. Teraz<br />
mám vysoký krvný tlak, musím veľa piť,<br />
pretože lieky sú agresívne voči obličkám…<br />
Sú tu určité obmedzenia. Keby<br />
som šiel na dovolenku, musím zase sledovať<br />
niekoľko ďalších aspektov – počasie,<br />
tlak, pitný režim…<br />
Pokiaľ v sebe máte niečo cudzie, tak<br />
je to stále niečo, čo nie je vaše. Nikdy už<br />
nie ste zdravý človek. Nie je to najprirodzenejší<br />
spôsob liečby a života… No<br />
transplantácia je podľa mňa menšie zlo,<br />
než zomrieť.<br />
Vnímate tú pečeň stále ako cudzí orgán?<br />
Postupne sa s ním zžívam. Asi ten<br />
orgán – je tam niečo, vibrácie toho človeka<br />
– čiastočne ich vnímam… Myslím<br />
si, že moje vibrácie sú aj tak mnohonásobne<br />
silnejšie než jeho.<br />
Dokážete si predstaviť, ako by asi bolo<br />
človeku, ktorý by to mohol mať presne<br />
naopak? Mal by v sebe orgán s vibráciami<br />
silnejšej osobnosti, než je on sám?<br />
Aké by to bolo?<br />
Ja osobne sa neviem vžiť do tejto<br />
predstavy. Ale verím tomu, že to tak<br />
môže byť.<br />
Zhovárala sa Marie Šuláková<br />
15<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
R OZ H O V O R<br />
NEVIDITEĽNÝ SVET<br />
ROZHOVOR S VÝTVARNÍČKOU JANOU VOZÁRIKOVOU<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007<br />
Umenie sprevádza človeka už od dávnoveku.<br />
Vyvíjalo sa postupne tak ako sa<br />
vyvíjal človek. Odzrkadľovali sa v ňom<br />
vývojové epochy ľudstva, kultúrna a duchovná<br />
vyspelosť. Stálo v popredí záujmu<br />
kráľov a vládcov každej doby. Umenie<br />
prináša krásu a povzbudzuje dušu. Patrí<br />
k nemu neodmysliteľne i maľovanie.<br />
S výtvarníčkou Janou Vozárikovou som sa<br />
stretol na jej výstave obrazov v Trenčíne.<br />
Zaujímavosti o jej tvorbe, obrazoch a vývojových<br />
obdobiach prináša nasledujúci<br />
rozhovor.<br />
Aké boli Vaše maliarske začiatky? Čo<br />
Vás inšpirovalo, mali ste nejaký vzor?<br />
Svetlá bytosť v lese<br />
Začiatok bol v detstve, v čarokrásnom<br />
objavovaní rozprávkových príbehov.<br />
Bolo to niečo neopísateľné,<br />
keď som obkresľovala obrázky z rozprávkových<br />
knižiek. Asi tam by som<br />
hľadala počiatok túžby tvoriť, objavovať<br />
a zaznamenávať farby, tvary,<br />
predstavy a všetko to, čo sa nedá<br />
pomenovať slovom a čím človek žije.<br />
V dospelosti inšpirácia prichádzala<br />
cez silné vnútorné cítenie, ktoré som<br />
chcela i musela vyjadriť v obrazoch.<br />
Vzor som nemala žiadny. Veď keď človek<br />
čerpá z tejto neutrálnej sily, ktorá<br />
pulzuje celým vesmírom, nepotrebuje<br />
ľudský vzor v umení. Umenie sa dnes<br />
povýšilo na niečo<br />
výsostné a oddelené<br />
od každodenného<br />
žitia. Veď<br />
krása a tvorenie<br />
by mali byť každodennou<br />
súčasťou<br />
života, nezáleží<br />
akú má formu – či<br />
je to obraz, báseň,<br />
vypovedané slovo,<br />
čin – len nech je to<br />
čisté a pravdivé.<br />
Čo maľujete najr<br />
a d š e j a a k o<br />
vla stne pr ichádzajú<br />
Vaše obrazy<br />
na svet?<br />
Nemám vyhranenú<br />
tému a najradšej<br />
maľujem to,<br />
čo mi tryská z ducha<br />
– niečo povznášajúce,<br />
oživujúce,<br />
radostné, je<br />
to zachytené v obraze, z ktorého to<br />
žiari. Začínam maľovať tak, že pristúpim<br />
k plátnu so silným cítením<br />
a podvedome nanášam farby. To cítenie<br />
niekedy sa dá sformovať slovne,<br />
napr. šťastie, očista, krídla v búrke, radosť<br />
bytia, sloboda a pod. A niekedy<br />
je to cítenie bez sformovania do slova.<br />
Iným spôsobom obrazy vznikajú,<br />
keď nosím v sebe myšlienku ako<br />
napr. „rozvinúť krídla v sebe“ a s touto<br />
myšlienkou vedome pristupujem<br />
k čistému plátnu a čo vznikne,<br />
sama netuším, nechám sa akoby viesť.<br />
Obrazy sa rodia tiež automatickou<br />
kresbou – priamo v prírode naplnená<br />
radosťou začnem kresliť bez<br />
akejkoľvek predstavy a myšlienky,<br />
a vznikne kresba – týmto spôsobom<br />
kreslím prírodné bytosti, ktoré<br />
v dávnych časoch mohli ľudia i vídať,<br />
keď ešte cítenie (prejav ducha)<br />
a žitie v prírode bolo iné – silnejšie<br />
a vrúcnejšie. Napokon v poslednej<br />
dobe maľujem aj tak, že mám konkrétnu<br />
predstavu, no takéto obrazy<br />
prichádzajú na svet niekedy aj mesiac.<br />
Čo prežívate pri maľovaní?<br />
To sa nedá vyjadriť slovami. Najbližšie<br />
tomu, čo prežívam je asi radosť;<br />
niekedy je to boj o formovanie toho,<br />
čo cítim, no je to krásny boj o krásu.<br />
Vaše výstavy v Brezne a v Trenčíne<br />
ste nazvali „Neviditeľný svet“. Prečo<br />
práve neviditeľný svet?<br />
Pojem „neviditeľný svet“obsahuje<br />
nedozierne veľa. Bez toho „neviditeľného“<br />
by sme ani neexistovali; stratili<br />
sme túto schopnosť vnímať ho, vidieť<br />
ho, zaznamenávať a používať pre
R OZ H O V O R<br />
Holubica<br />
Krajina pokoja<br />
vlastný duchovný vývoj. Pritom on na<br />
nás vplýva v každom okamihu bytia.<br />
Snažím sa zachytiť, čiže prijímať obrazy<br />
z tohto neviditeľného sveta podľa<br />
môjho momentálneho stavu, vnútorného<br />
rozpoloženia, podľa toho aké sú<br />
moje schopnosti zachytiť ho. To, čo<br />
dám do obrazu, spätne vyžaruje na<br />
okolie. Preto tiež nie je jedno, aké obrazy<br />
si zavesíme na stenu a nechávame<br />
na seba pôsobiť. Obrazy sú oveľa dôležitejšou<br />
súčasťou, než<br />
akú im ľudia prikladajú.<br />
Pôsobia na nás veľmi<br />
intenzívne, veď všetko<br />
je prepojené s naším životom;<br />
aj svet obrazov<br />
viditeľných i neviditeľných.<br />
Všimol som si, že obrazy,<br />
ktoré maľujete<br />
sú veľmi rôznorodé,<br />
počnúc najstaršími<br />
a končiac tými poslednými,<br />
ako keby ich nemaľovala<br />
jedna a tá<br />
istá osoba. Hovorili ste<br />
mi o tom, že ste prešli<br />
rôznymi obdobiami<br />
vývoja, s čím súvisela<br />
aj Vaša tvorba. Môžete<br />
nám popísať tieto Vaše<br />
„epochy“ a tiež to, čo<br />
predstavujú obrazy, ktoré ste v spomínaných<br />
obdobiach maľovali?<br />
Prvé obdobie by sa dalo nazvať<br />
„Hľadanie“. Bolo to bolestné obdobie.<br />
Pod tlakom utrpenia som hľadala<br />
podstatu, zmysel ľudského bytia. Obrazy<br />
z tohto obdobia sú veľmi silné,<br />
maľovala som ich podvedome bez<br />
akéhokoľvek zámeru. Už názvy obrazov<br />
„Rituál“, „Zozvieratenie človeka“,<br />
„Príťažlivosť“, „Hľadanie“, „Volanie“,<br />
„Stúpanie“, „Korene“, „Zachytené<br />
v časopriestore“, „Civilizácia“, „Koniec<br />
civilizácie“ …..vyjadrujú túžbu<br />
ducha po odpovedi na otázky – „kto<br />
som?“, „odkiaľ prichádzam?“ „Kam<br />
mám prísť?“<br />
V obrazoch práve spomínanej prvej<br />
epochy asi najviac prevláda čierna<br />
farba. Z tejto série ma asi najviac<br />
zaujal obraz „Zozvieratenie človeka“.<br />
Čo podľa Vás ten obraz predstavuje<br />
a čo ste pri ňom prežívali?<br />
Čierna farba sa vyskytuje aj v prírode<br />
a v týchto obrazoch vyzdvihuje<br />
a zvýrazňuje farby iné. Obraz predstavuje<br />
utrpenie zvieraťa a človeka.<br />
Inšpiroval ma reliéf umierajúcej levice<br />
zo Sumeru. Ten výjav bol blízky<br />
asi tomu, čo som vtedy prežívala, keď<br />
som v tej levici spodobnila i človeka.<br />
Je symbolicky i ústredným obrazom<br />
obdobia „Hľadania“, v ktorom sa<br />
môj duch pod tlakom utrpenia prebúdzal<br />
a hľadal iný – vyšší, duchovný<br />
zmysel ľudského bytia.<br />
Na Vašich ďalších plátnach sú už<br />
svetlejšie farby, ale aj zaujímavé abstraktné<br />
tvary. Ako by ste chrarakterizovali<br />
tento svoj ďalší vývoj?<br />
Vnútorná zmena priniesla i zmenu<br />
v ďalšej tvorbe. Po období „Hľadania“<br />
nasledovalo obdobie, ktoré by sa dalo<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
R OZ H O V O R<br />
sa Vám maľujú tieto bytostičky a ako<br />
sa páčia ľuďom?<br />
Cítim radosť, keď maľujem alebo<br />
kreslím tieto bytôstky. Možno<br />
práve preto tieto obrázky priťahujú<br />
i dospelých, nielen deti.<br />
Zozvieratenie človeka<br />
nazvať „Na počiatku“. Našla som, čo<br />
som hľadala – výklad sveta. Eufóriu<br />
z nájdeného pokladu som vložila do<br />
olejomalieb abstraktných.<br />
Podobnými maľbami sú aj temperové<br />
krajiny akoby z iného sveta<br />
alebo z dávnych čias. Asi podvedomá<br />
myšlienka na minulé životy.<br />
Tento sýtozelený obraz „Svetlá bytosť<br />
v lese“ ma zvlášť zaujal. Čo ste pri<br />
ňom prežívali?<br />
Maľovala som ho v krásnom horskom<br />
prostredí. Cítila som, že nie<br />
som sama, že sú pri mne bytosti,<br />
ktoré mi pomohli namaľovať tento<br />
obraz.<br />
Veľmi originálne sú Vaše obrázky bytostí<br />
prírody. Zdá sa, akoby v nich ožívali<br />
škriatkovia a víly…<br />
Príroda je štvrtým obdobím vývinu<br />
v mojej tvorbe. Presťahovala<br />
som sa z mesta na vidiek, kde mám<br />
bližšie k prírode. Nový domov pre<br />
mňa znamená objavovanie krásy,<br />
vône a zvukov prírody, vnímanie<br />
prírodných bytostí, ich kreslenie<br />
a maľovanie.<br />
V poslednej dobe mnou hýbe nová<br />
téma maľovania – je o láske – o pochopení<br />
a zmysle tohto pojmu.<br />
18<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007<br />
Ten obrázok s Hrachovítom vyzerá<br />
veselo, podobne ako i ďalšie obrázky<br />
prírodných bytostí. Predpokladám,<br />
že sa asi najviac páčia deťom. Viem<br />
si ich predstaviť ako ilustrácie k rozprávkam<br />
o škriatkoch a vílach. Ako<br />
Neviditeľný svet<br />
Všimol som si, že nemaľujete iba prírodné<br />
bytosti a abstraktné obrazy<br />
z iného sveta, ale aj bytosti nám<br />
všetkým „viditeľné“. Sú to kone. Prečo<br />
práve kone?<br />
Sú to krásne ušľachtilé zvieratá,<br />
pracovala som s nimi a je úžasné,<br />
ako všetko vyciťujú a nastavujú zrkadlo<br />
svojim majiteľom. Pracovala<br />
som s handicapovanými deťmi pri<br />
liečení na koni (Hipoterapia) a tento<br />
blízky vzťah ku koníkom pretrváva<br />
dodnes, preto sú mi i vďačným námetom.<br />
Kone pôsobia veľmi ušľachtilým,<br />
nádherným, silným a dôstojným<br />
dojmom. Vidia prirodzene ten svet,<br />
ktorý je pre nás ľudí neviditeľný.<br />
Pojem „neviditeľný svet “ obsahuje nedozierne veľa. Bez tohto neviditeľného<br />
sveta by sme ani neexistovali. Stratili sme schopnosť vnímať<br />
ho, vidieť ho, zaznamenávať a používať pre vlastný duchovný vývoj.<br />
Avšak on na nás vplýva každú sekundu žitia. Je najvyšší čas vedieť<br />
o ňom a stať sa vedomými tvormi na púti bytia.<br />
Všetko, čo človeka obklopuje, to viditeľné i neviditeľné – pôsobí, tká,<br />
formuje a žije. Tak je to i s vnútorným životom každého jednotlivca.<br />
Podstatu človeka – duchovné jadro, ktoré tiež nevidíme, vyciťujeme<br />
u každého človeka. Či je to jadro živé, alebo spí obalené ničotnosťami,<br />
prejavuje sa i navonok.<br />
Neviditeľnou formou sú i myšlienky. Akú neviditeľnú silu v sebe<br />
nesú. Aj myšlienkami si vytvárame svoj osud. Môžeme nimi liečiť, ale<br />
i ničiť. Majú svoje formy v neviditeľnom svete. Sme zodpovední i za<br />
to, čo si myslíme. Nielen za to, čo hovoríme a konáme. Sme prepojení<br />
s celým vesmírnym dianím. I s obrazmi nám viditeľnými i neviditeľnými.<br />
Duch človeka prijíma v obrazoch. Obrazy sú i veľkým podnetom<br />
k pochopeniu druhého človeka.<br />
Zušľachťovať tento svet môže každý svojimi neviditeľnými obrazmi,<br />
ktoré v sebe nosí a tvorí každý deň, i svojimi čistými myšlienkami, aby<br />
mohol zavládnuť mier, radosť a šťastie, keď človek stretne človeka.<br />
Jana Vozáriková
R OZ H O V O R<br />
Hovorili sme spolu o abstraktných<br />
obrazoch. Tento druh umenia ma zaujal<br />
na výstavách moderného umenia<br />
a v galériách. Niektoré na mňa<br />
pôsobili zaujímavo a záhadne, iné<br />
veľmi divoko, až strašidelne. Slovo<br />
abstraktný znamená neskutočný,<br />
alebo nereálny. Napriek tomu tieto<br />
obrazy „niečo“ predstavujú a niečo<br />
z nich vyžaruje. Myslíte si, že sú moderné<br />
abstraktné diela naozaj také<br />
nereálne a nekonkrétne, a ako na vás<br />
pôsobia?<br />
Každý obraz je konkrétny, je to<br />
druh reality, čiže skutočna. A toto<br />
skutočné má také formy, aké im<br />
vdýchol autor. Aj abstraktný obraz<br />
môže byť veľmi pozitívny. Stretávam<br />
sa však častejšie s tými opačnými.<br />
Mnohé moderné abstraktné<br />
diela vo mne vyvolávajú pocity negatívneho<br />
chaosu a zvrátenosti.<br />
Rozhodujúci je stav ducha, jeho<br />
zrelosť, poznanie duchovné i intelektuálne,<br />
technická zručnosť autora,<br />
čo je schopný zachytiť a vplýva<br />
na neho aj to nehmotné, čo ho obklopuje.<br />
Abstraktné umenie je dnes veľmi<br />
rozšírené, snáď i preto, že je v mnohých<br />
uvoľnenie a v dielach je vyjadrená<br />
emócia maliara. Pri tzv. realistických<br />
obrazoch sú sformované<br />
väčšinou pozemské objekty, ktoré<br />
Hrachovít, Marinka, Javorníčkovia, Mokrinka<br />
sú v pevných formách viditeľné<br />
a jasné všetkým.<br />
Dostala som raz takúto<br />
otázku: mala som vysvetliť,<br />
prečo sú mnohé duchovné<br />
obrazy od rôznych<br />
autorov také podobné. Je<br />
to tiež zachytený realizmus,<br />
avšak v nadpozemských<br />
výškach, pretože<br />
duch človeka nepozná hranice<br />
časopriestoru. Podľa<br />
toho, ako sa otvorí týmto<br />
vyšším sféram a podľa jeho<br />
schopností zachytí tú istú<br />
skutočnosť každý inak.<br />
Veď žiaden človek nie je<br />
totožný s iným. Môžu zachytávať<br />
tú istú, alebo<br />
podobnú sféru, preto tá<br />
podobnosť. Obrazy sú prijímané<br />
duchom.<br />
Umelci, ale aj napr. básnici hovoria<br />
často o inšpirácii. Mala by byť zdrojom,<br />
z ktorého autor diela čerpá. Pre<br />
nás ne-umelcov je tento pojem tak<br />
trocha nejasný. Čo je to podľa Vás<br />
inšpirácia?<br />
Inšpirácia – je to most k duchovnému<br />
svetu, z ktorého umelec čerpá.<br />
Jeho myšlienky magneticky priťahujú<br />
myšlienky z vyšších sfér, ktorým<br />
potom dáva novú formu.<br />
Ako je to podľa Vás, že niekto<br />
má talent a iný nie?<br />
Každý človek má talent –<br />
schopnosti na niečo iné. Záleží na<br />
tom, či objaví tieto schopnosti a či<br />
ich využíva pre všeobecný úžitok.<br />
Maliarsky talent je možno pokračovaním<br />
a cibrením tejto<br />
schopnosti z minulého života,<br />
alebo životov.<br />
Prešli ste rôznymi obdobiami<br />
od utrpenia, cez hľadanie až po<br />
rozlet ducha. Povedzte nám, ako<br />
sa pozeráte na svet teraz?<br />
Jana Vozáriková<br />
Obrazy mi nastavujú zrkadlo<br />
môjho vlastného ducha; je to sformovanie<br />
vnútorného stavu, cez ktorý<br />
môžem prijímať obrazy z toho neviditeľného<br />
sveta alebo dávať formy<br />
podľa vlastnej predstavy. Maľovanie<br />
ma napĺňa, maľujem pre ľudí i pre<br />
seba samu, môžem cez ne dozrievať<br />
a mnohé pochopiť. Obrazy sú<br />
i úžasným impulzom k pochopeniu<br />
druhého človeka, k stretnutiu sa<br />
s človekom. Cítim šťastie, keď sa cez<br />
ne otvárajú nové duchovné obzory,<br />
keď ľudia ožívajú a ich duch sa prebúdza,<br />
keď vidím žiariace oči – to je<br />
pre mňa najväčšia odmena za toto<br />
úsilie.<br />
Ďakujeme za rozhovor.<br />
Poznámla:<br />
Zhováral sa Rastislav Podivinský<br />
Projekt vybudovania web stránok p.Vozárikovej<br />
podporila redakcia SG:<br />
www.vozarikova.svetgralu.sk<br />
V prípade záujmu telefonický kontakt:<br />
0903 262 817<br />
19<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
T É M A<br />
O M Y LY A Z Á Z R A K Y<br />
JASNOVIDECTVA<br />
Niektorí ľudia tvrdia, že prostredníctvom<br />
svojho nadania dokážu vnímať<br />
veci, ktoré sú bežnými zmyslami nepostrehnuteľné<br />
a technickými prostriedkami<br />
nezistiteľné. To je pochopiteľne<br />
možné len za predpokladu existencie<br />
ne-materiálnych úrovní bytia. Kto<br />
verí len fyzickej, pozemskej skutočnosti,<br />
ten si s pojmom jasnovidectva<br />
asi hlavu lámať nebude.<br />
V prospech existencie nemateriálnych<br />
skutočností a teda existencie<br />
„onoho sveta“ však svedčí mnoho.<br />
V prvom rade náš vlastný vnútorný<br />
svet, teplo našich pocitov, obrazy našich<br />
myšlienok či vedomie ľudského<br />
ducha. Je to všetko to, čo náš život skutočne<br />
robí hodnotným – naše vedomé,<br />
žijúce vnútorné „Ja“ schopné vlastnej<br />
vôle, ktoré je inej podstaty než materiálny<br />
svet. A je typické pre človeka, že<br />
zo svojho vnútorného sveta ideí, myšlienok<br />
a obrazov formuje svoje vonkajšie<br />
okolie. V našom bytí týmto spôsobom<br />
spájame neustále dva svety – svet<br />
našich piatich zmyslov a „onen“ svet.<br />
To znamená, že my všetci máme vo<br />
svojej prirodzenosti kontakt a prístup<br />
k ne-materiálnym oblastiam. Keďže<br />
myšlienky, city a pocity vnímame<br />
len v našom vnútri, nie ako vonkajšie<br />
prostredie, nepripisujeme im veľkú<br />
váhu, aj keď sú vlastne tým podstatným<br />
v našom živote.<br />
„MEDIÁLNA<br />
PORADKYŇA“<br />
Akoná-<br />
h l e<br />
s a niekde d o z v e d á -<br />
me o dare jasnovidectva, začnú sa<br />
nám zároveň vynárať pochybnosti.<br />
Je to niečo tajomne zahalené<br />
do temnoty, čo v našej spoločnosti<br />
nie je brané vážne – a napriek<br />
tomu nemožno poprieť jeho účinok<br />
na široké masy obyvateľstva. Keď<br />
jasnovidec alebo veštec prezentujú<br />
seba a svoje „umenie“ v televízii,<br />
je vysoká sledovanosť relácie<br />
zaručená. Je ale skutočne niečo<br />
na tom, keď ľudia referujú o videniach,<br />
ktoré väčšina ľudí nedokáže<br />
vnímať? A čo v takých prípadoch<br />
ľudia vidia alebo počujú? Redaktor<br />
Sveta Grálu sa v nasledujúcom<br />
článku zaoberá možnosťami a obmedzeniami<br />
jasnovidného vnímania.<br />
Medzi nami sú ľudia, pre ktorých<br />
je takzvaný vnútorný svet prio-<br />
20<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
ritou a ktorí zistili, že veci, ktoré<br />
v sebe vidia, počujú alebo cítia, sú<br />
viac než neopodstatnené fantázie.<br />
Petru Rahlfsovú, ktorá je v Nemecku<br />
a Rakúsku známa ako „mediálna<br />
poradkyňa“, priviedli na jej<br />
spirituálnu cestu neobvyklé osobné<br />
zážitky. Jedného dňa sa napríklad<br />
dostala do blízkosti muža, ktorého<br />
spoznala iba krátko predtým, keď si<br />
náhle uvedomila rôzne detaily z jeho<br />
života a osobného okolia. „Asi som<br />
bola v jeho aure“, spomína si, „počula<br />
som hlasy, ktoré mi hovorili, že onen<br />
muž má problémy s močovým mechúrom,<br />
jeho brat s prostatou a matka<br />
máva záchvaty migrény. Dostala som<br />
tiež mnoho informácií o jeho rodine,<br />
o tom, že jeho brat je advokát, že má<br />
neustále problémy s matkou a tak<br />
ďalej. Keď som sa potom neskôr od<br />
toho muža dozvedela, že všetko súhlasí,<br />
otvoril sa pre mňa svet, ktorý<br />
som predtým nepoznala. Prirodzene<br />
som mala aj strach, pretože som nemohla<br />
kontrolovať všetko, čo som<br />
takto prežila, ale bolo to fascinujúce.<br />
A ako keby toho nebolo dosť, na ďalší<br />
deň som začala vidieť auru!“<br />
V priebehu niekoľkých rokov sa<br />
Petra, ktorá súčasne študovala psychológiu<br />
a absolvovala vzdelanie<br />
v oblasti grafiky a sociálnej pedagogiky,<br />
naučila so svojimi vnemami<br />
z „onoho sveta“ zaobchádzať. Jej mediálne<br />
schopnosti sa síce prejavovali<br />
už v detstve, trvalo však takmer<br />
štyri desaťročia, než našla uspokojivú<br />
formu ich využitia na pomoc iným.<br />
Dnes radí Petra Rahlfs jednotlivcom<br />
rovnako ako aj firmám tým, že popíše<br />
„sieť neviditeľných vlákien a súvislostí“,<br />
ktorými sú jednotlivec alebo<br />
organizácia obotkané, a pritom im<br />
ukáže slabé miesta, a predovšetkým<br />
použiteľné riešenia. „Zviditeľniť neviditeľné“<br />
(viď interview s Petrou<br />
Rahlfs) je heslom na letáku, ktorý<br />
ponúka jej služby mediálnej poradkyne.<br />
Čo je však to neviditeľné, čo môžu<br />
jasnovidní alebo jasnočujní ľudia zviditeľniť?
T É M A<br />
Petra Rahlfs poskytuje „mediálne<br />
poradenstvo“ jednotlivcom<br />
i podnikom (pozri rozhovor)<br />
JEMNOHMOTNÉ<br />
OKOLIE<br />
Na zodpovedanie tejto otázky je rozhodujúce<br />
vedieť, že takzvaný hrubohmotný<br />
svet – v užšom zmysle<br />
naša planéta Zem – je včlenený do<br />
jemnohmotného okolia. Pre toto<br />
jemnohmotné okolie sa v bežnej<br />
reči používajú aj iné označenia ako<br />
napr.: „astrálny svet“, alebo „morfogenetické<br />
polia“. S týmito pojmami<br />
sú často spájané rôzne predstavy.<br />
Označenie snáď nie je ani také dôležité<br />
ako samotný fakt, že toto<br />
jemnohmotné okolie v skutočnosti<br />
pozostáva z mnohých vrstiev alebo<br />
úrovní rôznej hustoty. V Posolstve<br />
Grálu v prednáške „Druhy jasnovidectva“<br />
opisuje Abd-ru-shin tieto<br />
úrovne takto:<br />
„Pozorované zdola nahor, je to druh<br />
hrubohmotného, druh jemnohmotného,<br />
druh bytostného a druh duchovného.<br />
Každý z týchto druhov<br />
sa rozpadá opäť na mnoho stupňov,<br />
takže ľahko vzniká nebezpečie<br />
zámeny stupňov jemnej hrubohmotnosti<br />
so stupňami hrubej<br />
jemnohmotnosti. Prechody medzi<br />
nimi sú celkom nenápadné, pretože<br />
v pôsobení a v činnosti nie sú tieto<br />
druhy snáď pevne spojené, ale iba<br />
zasahujú do seba.<br />
Na každom z týchto stupňov sa život<br />
prejavuje rozlične. Človek má teraz<br />
obal z každého druhu stvorenia,<br />
nachádzajúceho sa pod duchovným.<br />
Jadro samotné je duchovné. Každý<br />
obal je vlastne to isté ako jedno telo.<br />
Človek je teda duchovné jadro, ktoré<br />
vývojom k sebauvedomeniu prijíma<br />
ľudskú podobu. Pri vzostupnom vývoji<br />
k Svetlu sa stále viac idealizuje až<br />
k najdokonalejšej kráse, pri zostupe<br />
však stále viac nadobúda opak toho,<br />
čo sa stupňuje až k najgrotesknejším<br />
znetvoreninám. (…)<br />
Človek na zemi, teda v hrubohmotnosti,<br />
nesie súčasne<br />
na sebe<br />
obaly všetkých<br />
druhov stvorenia.<br />
Každý<br />
o b a l , t e d a<br />
k a ž d é t e l o<br />
t ý c ht o r ô z -<br />
nych druhov<br />
má aj svoje samostatné zmyslové orgány.<br />
Napríklad hrubohmotné orgány<br />
môžu byť činné len v rovnakom<br />
druhu, teda v hrubohmotnom.<br />
Ich jemnejší vývin umožňuje v najpriaznivejšom<br />
prípade nazrieť až<br />
do určitého stupňa jemnejšej hrubohmotnosti.<br />
Túto jemnejšiu hrubohmotnosť nazývajú<br />
ľudia, ktorí sa tým zaoberajú,<br />
„astrálom“.“<br />
OMYL<br />
JASNOVIDECTVA<br />
Z uvedených vysvetlení je jasné,<br />
že sú možné veľmi rozdielne druhy<br />
vnímania onoho sveta: zásadne existuje<br />
videnie jemnej hrubohmotnosti<br />
(teda „astrálu“), jemnohmotnosti,<br />
bytostného a duchovného. Mož-<br />
Možnosti ľudí,<br />
ktorí majú dar vnímania<br />
onoho sveta, sa často<br />
preceňujú<br />
nosti väčšiny jasnovidných ľudí sú<br />
však obmedzené na hutnejšie oblasti<br />
blízke zemi. Na to, kde by si človek<br />
mohol tieto oblasti predstaviť, poukazuje<br />
prednáška Omyl jasnovidectva<br />
nasledujúcim porovnaním:<br />
„Čo títo ľudia vidia, je v najpriaznivejšom<br />
a najpokročilejšom prípade<br />
druhý stupeň takzvaného záhrobia,<br />
ak ho chceme rozdeliť na stupne<br />
(nie sú tým mienené sféry). Pritom<br />
stupeň úrovne Svetla by bol asi<br />
dvadsiaty – to len aby sme dostali<br />
približný obraz tohto rozdielu.“<br />
Toto je dôležité vedieť hlavne<br />
preto, že možnosti takto nadaných<br />
osôb sú spravidla preceňované. Je to<br />
pravdepodobne preto, že sa im automaticky<br />
popri jasnovidnosti zároveň<br />
pripisuje<br />
aj schopnosť<br />
vševedúcnosti.<br />
V tom spočíva<br />
veľ k ý omyl<br />
vzbudzujúci<br />
n e s p r á v n e<br />
oča kávania,<br />
pretože jasnovidectvo<br />
nie je nič viac než zvláštne<br />
nadanie, ktoré robí dotyčné osoby<br />
na určitú dobu nástrojom, médiom,<br />
ktoré má slúžiť k hlbšiemu prepojeniu<br />
tohto sveta so svetom záhrobným.<br />
Neexistuje však žiadny dôvod,<br />
prečo by sme mali na jasnovidných<br />
ľudí pozerať ako na ľudí ďaleko prevyšujúcich<br />
ostatných. „Videnie jasnovidcov<br />
je vo väčšine prípadov<br />
skutočné, no vôbec nie čosi zvláštne,<br />
čo by malo vyvolávať obdiv alebo<br />
hrôzu. Malo by to byť niečo celkom<br />
prirodzené. Ale prirodzeným<br />
to zostáva len vtedy, keď to prichádza<br />
samo od seba a zostáva tiež pokojne<br />
ponechané vlastnému vývoju<br />
bez cudzej alebo vlastnej pomoci.<br />
Každé napomáhanie je práve tak<br />
hodné odsúdenia, ako pomáhanie<br />
pri telesnom umieraní.“ (Prednáška<br />
Omyl jasnovidectva).<br />
21<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
T É M A<br />
22<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
KEĎ SA PREJAVIA<br />
VLOHY…<br />
Martha Wagnerová bola ženou,<br />
u ktorej sa jasnovidné schopnosti prirodzenou<br />
cestou vyvíjali už v detstve.<br />
Vydala niekoľko kníh pod pseudonymom<br />
Gabriele Erdmannová (zomrela<br />
v roku 1988 vo veku 90 rokov). Vo<br />
svojom článku „Spojenie s oným svetom“<br />
opisuje, ako boli „otvorené jej<br />
duševné oči“: „Schopnosť jasnovidectva<br />
som dostala do vienka, pretože už<br />
vo veku 7 až 9 rokov som videla duše<br />
zomrelých tak<br />
hmatateľne, že<br />
som nechápala,<br />
prečo ich pozostalí<br />
oplakávajú,<br />
ako by ich boli<br />
navždy stratili. (…)<br />
Videla som teda duchov! Nielen<br />
tých, ktorých som v živote poznala.<br />
Okolo mňa boli aj úplne cudzie<br />
duše. Ako som už hovorila, boli<br />
tieto bytosti také skutočné, že som<br />
necítila strach ani som nemala dojem,<br />
že vidím niečo nadprirodzené.<br />
Navyše som mohla vidieť a vytušiť<br />
myšlienky, pozorovať, ako sa ľudia<br />
vnútorne stavajú proti mne a mojim<br />
blízkym. (…)<br />
Schopnosť vidieť duševnými očami<br />
znamená, že človek jasne vidí duchovné<br />
bytosti, ktoré sú okolo nás.<br />
Na tomto videní sa však nijako nepodieľajú<br />
naše pozemské oči. Mohla<br />
som totiž tieto bytosti vidieť bez toho,<br />
aby som sa musela obzrieť, pretože<br />
stáli za mnou. (…)<br />
Ešte pozoruhodnejšia bola skutočnosť,<br />
že duchovia často hovorili alebo<br />
robili veci, ktoré boli aj užitočnou<br />
radou a pomocou pre prítomnosť. Ja<br />
sama by som toho nebola schopná,<br />
pretože som nepoznala životné pomery<br />
tých, ktorým to bolo určené.<br />
Potom prišli aj odkazy na budúcnosť.<br />
Často som sa neskôr mohla presvedčiť<br />
o ich správnosti.“ (2)<br />
Martha Wagnerová tiež opisovala,<br />
ako boli jej jasnovidné schopnosti<br />
na čas zatlačené do úzadia. Bolo to<br />
pod vplyvom rozumového ponímania<br />
jej matky, ony sa ale „navzdory<br />
všetkému neustále prejavovali“.<br />
POSEDENIE PRI KÁVE<br />
SO SYNOM BOŽÍM?<br />
Ľudia s nepatrnými, alebo aj s chýbajúcimi<br />
jasnovidnými schopnosťami<br />
častokrát neodolajú pokušeniu, aby<br />
„Správnosť odkazov na budúcnosť, ktoré mi<br />
odovzdali duchovia, bolo často možné overiť!“<br />
ich nejakým cvičením buď nadobudli,<br />
alebo vylepšili. Avšak očakávaný pokrok<br />
môže byť len zdanlivý: „…človek<br />
i pri svojom najväčšom nadaní<br />
môže vždy skutočne dovidieť iba tak<br />
ďaleko, ako to pripustí jeho vlastná<br />
vnútorná zrelosť. Je pri tom viazaný<br />
na svoj vlastný vnútorný stav! Z povahy<br />
veci je mu jednoducho nemožné<br />
zazrieť a vidieť skutočne niečo iné<br />
než to, čo je s ním rovnorodé.“ (Posolstvo<br />
Grálu, prednáška Omyl jasnovidectva)<br />
Možnosti jasno–videnia<br />
teda vždy zodpovedajú vnútornej zrelosti<br />
človeka, pričom špeciálne cvičenia<br />
na získanie schopností nezaručia,<br />
že sa človek zároveň skutočne vyvíja<br />
aj po duševnej a duchovnej stránke.<br />
Často je to práve naopak: jasnovidnosť<br />
je oblasťou, kde je polovičaté vedenie<br />
a samoľúbosť zvlášť rozšírená<br />
a kde hrozí nebezpečenstvo osudových<br />
omylov.<br />
Tak napríklad jasnovidec vnímajúc<br />
ukazované mu živé obrazy z vyšších<br />
úrovní stvorenia môže nadobudnúť<br />
dojem, že on sám má bez všetkého<br />
k týmto<br />
úrovniam prístup.<br />
Ale: „Sú to<br />
vždy iba obrazy,<br />
ktoré sa mu zjavujú,<br />
i keď sa<br />
domnieva, že počuje ich reč. Nikdy<br />
to nie je skutočnosť. Tieto obrazy sú<br />
zdanlivo také živé, že ani sám nedokáže<br />
rozoznať, čo sa mu iba zjavuje<br />
a čo skutočne prežíva. Lebo silnejší<br />
duch môže vyvolať také obrazy svojou<br />
vôľou.<br />
Tak sa stáva, že mnohí jasnovidní<br />
a jasnočujní ľudia sa pri svojich výletoch<br />
do záhrobia domnievajú, že sú<br />
omnoho vyššie, ako sú v skutočnosti.<br />
A z toho pramení mnoho omylov.<br />
Aj keď sa mnohí domnievajú, že<br />
Tajomne až mysticky – tak sa radi prezentujú veštci a jasnovidci, aby poukázali na<br />
zvláštnosť svojich schopností. Niektorí ľudia na to pristúpia, pre iných nie je „ezoterický svet<br />
zázrakov“ nič viac než podvod. Skutočne existuje možnosť vnímania záhrobného sveta?
T É M A<br />
vidia alebo počujú Krista, tak je to<br />
veľký omyl. Podľa zákonov božskej<br />
vôle je celkom nemožné preklenúť<br />
túto obrovskú priepasť chýbajúcej<br />
rovnorodosti! Syn Boží nemôže<br />
prísť do špiritistického krúžku ako<br />
na posedenie pri káve, aby tam poctil<br />
a obšťastnil návštevníkov. Takisto to<br />
nemôžu učiniť ani proroci ani vyšší<br />
duchovia.<br />
Žiadnemu ľudskému duchu, viazanému<br />
ešte v tele a krvi, nie je dopriate,<br />
aby sa už za pozemského života pohyboval<br />
bezpečne a isto v záhrobí,<br />
aby všetko nezahalene počul a videl<br />
a aby sa len tak ľahko vrátil po stupňoch<br />
nahor. Napriek všetkej prirodzenosti<br />
táto otázka nie je taká jednoduchá.<br />
Zostáva viazaná na zákony,<br />
ktoré sa nedajú obísť.<br />
A ak jasnovidný alebo jasnočujný<br />
človek zanedbáva svoje pozemské<br />
povinnosti preto, že chce prenikať<br />
do záhrobia, premeškáva tým viac,<br />
ako získava. Len čo pre neho nastane<br />
potom doba, kedy by mal dozrievať<br />
v záhrobí, prejaví sa u neho medzera,<br />
ktorú môže vyplniť len na zemi. Preto<br />
nebude môcť stúpať ďalej nahor. Zostane<br />
viazaný na určité miesto a musí<br />
sa vrátiť naspäť, aby dohnal zameškané,<br />
a to skôr, než bude môcť pomýšľať<br />
na ďalší vážny vzostup.“ (Prednáška<br />
Omyl jasnovidectva)<br />
ČO MÔŽU JASNOVIDCI<br />
VIDIEŤ?<br />
duchom je možné nadviazať spojenie.<br />
Takto získané informácie môžu byť<br />
kvalitatívne veľmi rozdielne. Ľudský<br />
duch žijúci na onom svete vie totiž<br />
vždy nanajvýš len to, čo je možné<br />
vedieť v „jeho“ svete. To, že už nemá<br />
pozemské telo, ešte zďaleka neznamená,<br />
že by mal mať všeobsiahly prehľad<br />
o svetovom dianí.<br />
Jasnovidné vnímanie však neznamená<br />
len komunikáciu so záhrobnými<br />
duchmi, ale aj vnímanie<br />
rozmanitých obrazov dejov a skutočností.<br />
Je to len samozrejmé, keďže<br />
naše jemnohmotné okolie je utvárané<br />
myšlienkovými „činmi“ ľudí<br />
práve tak, ako si pozemským konaním<br />
utvárame a formujeme náš hrubohmotný<br />
svet.<br />
Z Posolstva Grálu vyplýva, že<br />
všetky naše citové hnutia a myšlienky<br />
nadobúdajú v jemnohmotnom<br />
svete príslušnú formu zodpovedajúcu<br />
svojmu druhu. Tým si okolo<br />
seba vytvárame neviditeľné okolie,<br />
s ktorým sme pevne spojení. Vnútorný<br />
svet našich myšlienok a citov<br />
síce považujeme za neoddeliteľnú súčasť<br />
vlastnej osobnosti, avšak väčšina<br />
ľudí neuznáva jeho skutočnosť<br />
a živosť. Onen neviditeľný svet nás<br />
napriek tomu podporuje alebo brzdí,<br />
obšťastňuje alebo zaťažuje, či nadchne<br />
alebo ochromí.<br />
Mnohí mediálne nadaní alebo<br />
jasnovidní ľudia môžu vidieť<br />
jemnohmotné okolie iného človeka<br />
a tiež poodhaliť súvislosti, ktoré –<br />
formujúc sa – môžu poukazovať na<br />
budúce deje, ako napríklad prichádzajúce<br />
ochorenie alebo osudové<br />
zmeny. Keďže vývoj v hutnejšom<br />
hrubohmotnom svete kopíruje to, čo<br />
už jemnohmotne existuje, môže byť<br />
každý čin ako dôsledok myšlienkových<br />
pochodov pozorovaný ako „videnie<br />
do budúcnosti“. Médium môže<br />
takto za určitých okolností vnímať<br />
niečo, čo sa hrubohmotne ešte nestalo.<br />
(Z toho však nemožno vyvo-<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
padoch sa vyskytli chyby, niekedy dokonca<br />
veľmi hrubé, ktoré podľa mňa<br />
vznikli aj tým, že pýtajúci na mňa<br />
myšlienkovo intenzívne prenášali<br />
svoje želania.“ (2)<br />
Nostradamove predpovede<br />
budúcnosti sú dodnes citované<br />
Aby sme teda mohli správne spoznať<br />
možnosti a hranice jasnovidectva,<br />
mali by sme nielen vedieť<br />
o rôznych jemnohmotných úrovniach<br />
a druhoch jasnovidectva, ale<br />
aj o význame a vplyve týchto úrovní<br />
na naše bytie.<br />
Každý človek, ktorý svojou pozemskou<br />
smrťou opustí tento hrubohmotný<br />
svet, sa zároveň zrodí do<br />
takej úrovne jemnohmotného sveta,<br />
ktorá podľa hutnosti a tiaže zodpovedá<br />
jeho vlastnému druhu (Podľa<br />
príslovia: vrana k vrane sadá, rovný<br />
rovného si hľadá.).<br />
Z uvedeného vyplýva, že mediálne<br />
nadaní ľudia môžu svojimi<br />
jemnejšími zmyslami vnímať duchov<br />
z onoho sveta a aj s nimi komunikovať.<br />
Stupeň duševnej zrelosti<br />
jasnovidca pritom podstatným<br />
spôsobom rozhoduje o tom, k akým<br />
úrovniam – a teda s ktorým ľudským<br />
Ďalšie zmätky môže spôsobiť skutočnosť,<br />
že ľudia s mediálnymi schopnosťami<br />
často nedokážu rozlišovať<br />
medzi živými obrazmi a skutočnosťou<br />
záhrobného sveta, ani medzi<br />
objektívnymi skutočnosťami<br />
a jemnohmotnými myšlienkovými<br />
formami. Martha Wagnerová napríklad<br />
otvorene priznáva, že jej mediálne<br />
prijaté odkazy na budúcnosť<br />
neboli vždy správne: „V mnohých prí-
T É M A<br />
dzovať, že by naša budúcnosť mala<br />
byť navždy predurčená, pretože<br />
všetky jemnohmotné vlákna osudu<br />
a vývoja sa môžu novými rozhodnutiami<br />
v konečnom dôsledku ešte<br />
zmeniť.)<br />
Z týchto skutočností zároveň<br />
vyplýva, že médium nemusí vždy<br />
vnímať jemnohmotne sformovanú<br />
budúcnosť človeka, ale len jeho myšlienky<br />
utvárané intenzívnym prianím,<br />
čím môže dochádzať k omylom.<br />
Podobne jemnohmotné obrazy<br />
sa môžu nesprávne interpretovať –<br />
napríklad veľká zmena v duševnej<br />
osobnosti môže byť prezentovaná<br />
ako smrť. A aj keď jasnovidný človek<br />
niečo v prvom momente aj správne<br />
pochopí, môže neskoršie pod vplyvom<br />
ďalšieho spracovania v mozgu<br />
dôjsť k nesprávnym interpretáciám.<br />
Nazeranie do jemnohmotných<br />
oblastí môže pozorovateľovi umožniť<br />
vidieť aj minulé udalosti, pretože<br />
každá zmena formy v čase<br />
zanecháva stopy a zostáva zaznamenaná.<br />
Taká výpoveď jasnovidca<br />
môže byť napríklad užitočná pri<br />
objasňovaní trestných činov. Spolupráca<br />
podobného druhu sa, žiaľ,<br />
v dnešnej dobe vyskytuje asi len<br />
zriedka. Naša spoločnosť je dnes<br />
príliš spútaná materialistickým<br />
zmýšľaním a nad možnosťami<br />
a hranicami jasnovidectva sa na<br />
vlastnú škodu veľmi nezamýšľa.<br />
Aká teda bude naša budúcnosť?<br />
Jasnovidci a veštci k nej majú iste<br />
čo povedať. Vo vyvíjajúcej sa spoločnosti<br />
je pre bežné ľudské oko<br />
veľa neviditeľných vlákien. Naša<br />
budúcnosť je otvorená – radujme<br />
sa, že ju môžeme aktívne utvárať.<br />
Werner Huemer<br />
Literatúra:<br />
(1) Abd-ru-shin, Vo Svetle Pravdy, Posolstvo Grálu.<br />
(2) Citované z článku Dipl. Ing. G. Brauna:<br />
„Jasnovidectvo, medialita – požehnanie alebo<br />
prekliatie? (Život jednej neobyčajnej ženy)“. Martha<br />
Wagnerová bola autorovou svokrou.<br />
24<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
JASNOVIDECTVO<br />
J A S N O V I D N Ý M I<br />
tačí, aby sa túžobne očakávaná<br />
S jar raz omeškala alebo leto bolo<br />
neobvykle chladné, a ľudia si spomenú<br />
na Sibyline proroctvá, že zima<br />
zimu stíhať bude… A koľkože nás<br />
vlastne zostane pod jednou lipou<br />
či jedným dubom na konci sveta<br />
podľa proroctva slepého mládenca?<br />
O výklade stredovekých Nostradamových<br />
predpovedí o konci sveta,<br />
zašifrovaných do často nezrozumiteľných<br />
veršov, sa škriepia znalci dodnes.<br />
Emanuel Swedenborg predpovedal<br />
okrem iného na minútu<br />
presne svoju smrť.<br />
V každej dobe boli na zemi ľudia,<br />
ktorí vedeli či videli o niečo viac než<br />
ostatní. Väčšinou to boli katastrofické<br />
vízie – vojny, choroby, krízy,<br />
informácie o „konci sveta“. Vybraným<br />
ľuďom neboli tieto informácie<br />
poskytované<br />
n a z a s t r a -<br />
šovanie, ale<br />
a ko va rovania<br />
– jednotlivcov,<br />
skupín,<br />
národov i celého<br />
ľudstva,<br />
keď sa ich duchovný<br />
vývoj<br />
spomaľoval alebo sa začal uberať nesprávnym<br />
smerom. Keby nedošlo<br />
k zmene správania, museli by nastať<br />
predpovedané katastrofy.<br />
Dar jasnovidectva však nie je<br />
vyhradený len dávnej minulosti<br />
a správam o konci sveta. V minulom<br />
storočí žil napríklad v Spojených<br />
štátoch hlboko veriaci muž<br />
menom Edgar Cayce, ktorý predpovedal<br />
nielen katastrofy, ale aj iné<br />
dôležité svetové udalosti. Oznámil<br />
začiatky a konce oboch svetových<br />
Katastrofické vízie<br />
boli ľuďom<br />
sprostredkovávané<br />
ako varovanie<br />
O Č A M I<br />
vojen, rasové konflikty, predpovedal<br />
hospodársku krízu v roku 1929, líčil<br />
do neuveriteľných detailov krach na<br />
burze, ale aj skutočnosť, že od roku<br />
1933 dôjde opäť k rozkvetu hospodárstva.<br />
V roku 1939 predpovedal smrť<br />
dvoch úradujúcich amerických prezidentov.<br />
Jeho predpovede sa týkali aj<br />
udalostí bežného života; na požiadanie<br />
napríklad odporučil výhodný predaj<br />
a kúpu pozemkov, alebo poskytol<br />
diagnózu a postup liečby v prípade<br />
choroby. Na rozdiel od iných jasnovidných<br />
ľudí nemal Cayce väčšinou<br />
problémy s určením času, v ktorom<br />
predpokladané udalosti mali nastať,<br />
takže jeho predpovede boli dobre<br />
kontrolovateľné. Niekoľko mesiacov<br />
pred svojou smrťou v roku 1946 však<br />
predpovedal dianie, ktoré na svoje<br />
potvrdenie sčasti doposiaľ čaká. Bolo<br />
to jedno z jeho<br />
posledných významných<br />
proroctiev<br />
a týkalo<br />
sa vtedajšieho<br />
S o v i e t s k e h o<br />
zväzu. Oznámil<br />
v ňom zán<br />
i k k o m u -<br />
nizmu v Rusku<br />
a vyjadril presvedčenie, že keď sa do<br />
Ruska vráti opravdivá sloboda, vzíde<br />
z tejto krajiny nová nádej pre svet.<br />
Dokiaľ tam ľudia nebudú mať právo<br />
uctievať Boha podľa svojho svedomia,<br />
bude krajina zmietaná vnútornými<br />
nepokojmi…<br />
Aj medzi nami, v našej modernej<br />
dobe, žijú ľudia, ktorí sú jasnovidní.<br />
Ich schopnosti nám môžu umožniť<br />
alebo urýchliť riešenie problémov<br />
vedy a techniky, priniesť informácie<br />
z medicíny, pre ktoré by inak museli
T É M A<br />
umierať pokusné zvieratá, môžu upozorniť<br />
aj na zdroje podzemných ložísk<br />
rúd, ropy alebo uhlia, či ukázať, ako<br />
postupovať pri hľadaní nových zdrojov<br />
energie. Správy, ktoré jasnovidní<br />
ľudia dostanú, nás tiež môžu včas varovať<br />
pred nebezpečenstvom prírodných<br />
katastrof a technických havárií.<br />
Pri každom nebezpečenstve havárie,<br />
katastrofy, choroby, úrazu atď. sa<br />
nad miestom alebo osobou, ktorých<br />
sa to týka, objaví varovný znak rôzneho<br />
tvaru podľa charakteru objektu.<br />
Doba predbežného varovania býva<br />
jeden deň až niekoľko rokov.<br />
Myslím si, že v súčasnej dobe môžu<br />
Európu ohroziť dve možné katastrofy:<br />
pozostatky atómovej elektrárne<br />
v Černobyle a sopka Vezuv.<br />
Nad každou budovou so zariadením<br />
používajúcim rádioaktívne materiály,<br />
či už ide o ich spracovanie<br />
alebo využitie, teda aj nad atómovou<br />
elektrárňou v Černobyle, je v astrálnej<br />
úrovni umiestnený varovný obraz,<br />
ktorý je jasnovidným ľuďom na<br />
ich prosbu ukázaný. Býva to veľká<br />
biela guľa, ktorá pri blížiacom sa nebezpečenstve<br />
mení farbu na červenú.<br />
Navyše býva vo vnútri gule astrálny<br />
obraz rastliny paliny, ktorá sa v prípade<br />
hroziaceho nebezpečenstva prevráti<br />
kvetom dole. Je možné pri tom<br />
rozlíšiť, či pôjde o technickú poruchu<br />
alebo zlyhanie obsluhy. Rovnaký<br />
symbol sprevádza aj iné akcie znamenajúce<br />
nebezpečenstvo, akými<br />
sú napríklad výroba nebezpečných<br />
chemikálií, výbušnín, munície a ich<br />
transporty, alebo varuje pred zrútením<br />
domu či výbuchom plynu.<br />
Kým zmiernenie alebo odstránenie<br />
nebezpečenstva ďalšieho výbuchu<br />
v Černobyle je hlavne technický problém<br />
a duchovné okolnosti majú iba<br />
podporný charakter, nebezpečenstvo<br />
veľkého výbuchu Vezuvu je geologicky<br />
neodvratné. Intenzita výbuchu<br />
však má byť podmienená duchovnou<br />
úrovňou obyvateľstva. Veľkosť erupcie<br />
tejto sopky môže byť niekoľkokrát silnejšia<br />
než výbuch v roku 79, keď boli<br />
zničené Pompeje. Všeobecne platný<br />
varovný symbol – dve pyramídy v horizontálnej<br />
polohe, spojené navzájom<br />
plochou základne – môžu jasnovidní<br />
ľudia vidieť v blízkosti kráteru Vezuvu.<br />
Na základe fyzikálneho merania a posúdenia<br />
odborníkov vydala talianska<br />
vláda výzvu na vysťahovanie 2,5 milióna<br />
obyvateľov z najbližšieho okolia<br />
sopky, pričom v najväčšom ohrození<br />
sa nachádza asi 800 000 obyvateľov.<br />
Za vysťahovanie sa poskytuje štátny<br />
príspevok. Varovanie pred touto katastrofou<br />
bolo jasnovidným ľuďom<br />
oznámené z v yšších<br />
úrovní v predstihu už<br />
v roku 1990, pretože<br />
zmena v správaní a duchovnej<br />
úrovni obyvateľstva<br />
je pomalá a trvá<br />
mnoho rokov.<br />
Varovný symbol spojených pyramíd<br />
môžu jasnovidní ľudia vidieť niekedy<br />
aj u detí. Potom to znamená, že dieťa<br />
prišlo na svet kvôli svojim rodičom,<br />
aby im pomohlo v ich vývoji. Keď<br />
rodičia svoje úlohy nesplnia, dieťa<br />
z tohto sveta odíde pred dovŕšením<br />
dospelosti.<br />
Pre človeka môžu byť veľmi užitočné<br />
rôzne varovania o blížiacej sa<br />
chorobe alebo nehode, ktoré sa prejavujú<br />
farebnými škvrnami v jeho aure.<br />
Podľa zákonite meniaceho sa zafarbenia<br />
škvrny sa dá zistiť priebeh choroby,<br />
jej zastavenie a možnosť uzdravenia.<br />
To však neplatí pre choroby<br />
krvi a nervové ochorenia. Informácie<br />
o týchto druhoch ochorenia nie sú<br />
prístupné všetkým liečiteľom.<br />
V súvislosti s niektorými druhmi<br />
ochorenia, ich liečbou alebo vývojom<br />
človeka, sú užitočné informácie<br />
niektorých úsekov z minulých životov.<br />
Nie je síce nutné alebo žiaduce,<br />
aby sme vedeli všetko, čím sme kedysi<br />
prešli, no v prípade, keď to človeku<br />
pomôže v jeho vývoji, môže byť od-<br />
halenie niektorých udalostí z minulého<br />
života prostredníctvom jasnovidného<br />
liečiteľa povolené. Dostane<br />
sa mu tak vysvetlenia, prečo sa v jeho<br />
živote napríklad opakovane vracia<br />
určitý problém, ktorý musí stále riešiť.<br />
Na ilustráciu uvádzam dva príklady:<br />
Jeden mladý muž mal zlozvyk, že<br />
neustále útočil na svojich spolupracovníkov.<br />
Pretože bol drobnej postavy,<br />
musel sa obmedziť na slovné<br />
spory a nemohol nikoho napadať fyzicky.<br />
Mal však záujem o svoju minulosť,<br />
takže mu nakoniec bolo povolené<br />
sa s určitou časťou minulého<br />
života zoznámiť. V súčasnom živote<br />
Edgar Cayce predpovedal<br />
zánik komunizmu v Rusku<br />
má malú postavu preto, že predtým<br />
býval vyhláseným bitkárom. K bitkám<br />
mu teraz nestačia fyzické sily, čo<br />
mu má vlastne dopomôcť k tomu, aby<br />
sa v súčasnom živote naučil odstraňovať<br />
spory dohodou, a nie násilím.<br />
Iný príklad: V okruhu pracovníkov<br />
istej organizácie bolo o jednom človeku<br />
známe, že trpel stihomamom –<br />
pocitom prenasledovania. Aj u najbližších<br />
priateľov si neustále overoval,<br />
či ho niekto neprenasleduje. Nakoniec<br />
musel užívať psychofarmaká, aby<br />
bol vôbec schopný pracovať. Neskôr<br />
mu jasnovidný človek odhalil príčinu<br />
jeho správania a stav pacienta<br />
sa veľmi zlepšil. Muž bol totiž v minulom<br />
živote koncom tridsiatych rokov<br />
policajtom v Taliansku a po nástupe<br />
diktátora Mussolliniho k moci<br />
sa netajil odporom k fašizmu, ktorý<br />
sa stal štátnou politikou. Keď mu pre<br />
jeho názory hrozilo zatknutie, musel<br />
utiecť a mnoho rokov sa skrýval. Tam<br />
vznikol pocit neustáleho prenasledovania,<br />
ktorý ho sprevádzal aj v terajšom<br />
živote.<br />
25<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
T É M A<br />
Na súvislosti medzi chorobami<br />
a správaním v minulých životoch<br />
často upozorňoval vo svojich diagnózach<br />
aj E.Cayce.<br />
Jasnovidní ľudia môžu často opísať<br />
aj nám neviditeľné deje, ktoré sa<br />
odohrávajú pri rôznych náboženských<br />
obradoch, akými sú napríklad<br />
úkony krstu, sobáša, priebeh pobožností<br />
či vysväcovaní chrámov. Napríklad<br />
manželstvo dvoch ľudí, ktorých<br />
záujmy sú prevažne duchovné, môže<br />
kňaz svojím požehnaním posvätiť. Tí<br />
dvaja sú potom spojení nám neviditeľným<br />
oblúkom rôznych farieb, ktorý je<br />
pri požehnaní doplnený korunkou.<br />
Informácie o súčasných i minulých<br />
dejoch nachádzajú jasnovidní ľudia<br />
aj v prírode. V ilustrovanej Biblii je<br />
medzi inými obrázkami aj fotografia<br />
kríka s množstvom drobných žltých<br />
kvetov – jeho botanický názov je Poterium<br />
spinosum. Krík rastie hojne<br />
v okolí Jeruzalema. Z vetvičiek tohto<br />
kríka uplietli rímski vojaci tŕňovú korunu,<br />
ktorú nasadili Kristovi na hlavu.<br />
V astrálnom okolí každého kvetu<br />
tohto kríka je až do dnešných dní<br />
vtlačené znamenie, že táto rastlina<br />
bola zneužitá – nad každým kvetom<br />
je v kruhu zoradených päť zahnutých<br />
skôb, pripomínajúcich ukrižovanie.<br />
Jasnovidní ľudia môžu dostávať informácie<br />
o zemetraseniach, katastrofách,<br />
nehodách, aby nás mohli včas<br />
varovať. No čo ak taký človek nie je<br />
momentálne v našej blízkosti, a nám<br />
hrozí nebezpečenstvo? – Pomocníci<br />
z onoho sveta často nájdu spôsob,<br />
ako nás na nebezpečenstvo upozorniť.<br />
Problém je však v tom, že my ich<br />
tiché varovanie častokrát prepočujeme.<br />
Koľkokrát sme počuli, že niekto<br />
mal „nedobrý pocit“, keď niekam šiel,<br />
a potom to zle dopadlo. Alebo poslúchol<br />
svoj vnútorný hlas a nestalo sa<br />
nič. Ako napríklad jeden pracovník,<br />
ktorý pripravoval skúšobnú chemickú<br />
reakciu. Reakcia mala prebehnúť za<br />
tlaku 150 atm. pri 200°C. Jednotlivé<br />
26<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
SG: Pani Rahlfsová, pracujete ako médium<br />
a poskytujete súkromným osobám<br />
i podnikateľom svoje mediálne<br />
služby, aby ste „zviditeľnili neviditeľné.“<br />
Ako u Vás začal kontakt s jemnohmotnými<br />
oblasťami?<br />
P. Rahlfs: To, čo teraz používam<br />
ako prostriedok pre svoje poradenstvo,<br />
je len zlomok toho, čo sa mi prihodilo.<br />
Spätne si spomínam na to, že<br />
už ako dieťa som často radšej sedela<br />
sama v kúte a rozprávala sa s fikusmi,<br />
než aby som sa hrala s inými deťmi.<br />
Videla som aj farby okolo ľudí. Raz<br />
si moji rodičia želali, aby som sypala<br />
kvetiny pri svadbe známych. Ale keď<br />
som uvidela nevestu a ženícha, všetko<br />
sa vo mne vzoprelo. Videla som okolo<br />
nich kalné farby a povedala som, že to<br />
nemôžem urobiť, pretože tí dvaja sa<br />
aj tak rozídu, lebo sa k sebe nehodia.<br />
Mávala som teda už ako dieťa také<br />
mimozmyslové vnímanie. To všetko<br />
však prestalo, keď sa moji rodičia rozviedli.<br />
Mala som vtedy šesť rokov. Bol<br />
to pre mňa šokujúci zážitok. Spomínam<br />
si, že od tej doby ma sprevádzala<br />
neustála neistota, začala som aj trochu<br />
koktať, nedokázala som sa dobre<br />
vyjadriť. No bola som veľmi usilovná,<br />
urobila som maturitu, ukončila dvojité<br />
vzdelanie, ale stále som sa pýtala<br />
sama seba: je to čudné, prečo vlastne<br />
žiješ? A potom, vo svojich tridsiatich<br />
dvoch rokoch sa začala medzera medzi<br />
6. a 32. rokom môjho života vyplňovať,<br />
začala som sa zase otvárať<br />
vnímaniu, ktoré som pociťovala už<br />
ako dieťa. Začalo sa to v súvislosti<br />
so smrťou mojej babičky, u ktorej<br />
som vyrástla a ktorú som, keď ťažko<br />
ochorela, takpovediac odprevadila na<br />
onen svet. Krátko pred svojou smrťou<br />
mi napríklad rozprávala, že bol u nej<br />
môj dedko, ktorý zomrel už dávnejšie,<br />
a že zase príde, aby si ju odviedol.<br />
Zdalo sa mi to vtedy veľmi neobvyklé,<br />
pretože som sa dovtedy nikdy<br />
nestretla so žiadnou formou ezoteriky,<br />
špiritizmu alebo s niečím pozložky<br />
reakcie boli vložené do autoklávu,<br />
ktorého veko bolo upevnené<br />
ôsmimi skrutkami. Po uzatvorení<br />
veka bola nádoba naplnená<br />
reakčným plynom, bolo spustené<br />
otáčanie nádoby a ohrev. Do protokolu<br />
pracovník zapísal čas, počiatočný<br />
tlak plynu a keď chcel zapísať<br />
teplotu, ozval sa naliehavý vnútorný<br />
hlas, aby teplotu zapísal až neskôr.<br />
Pracovník vtedy zavrel protokol<br />
a z ochranného betónového bunkra<br />
odišiel. Po asi dvadsiatich krokoch<br />
zaznela obrovská rana, pričom sa<br />
otriasla celá budova. Po prehliadke<br />
sa zistilo, že skrutky na veku sa odtrhli,<br />
to odletelo a zarylo sa do steny.<br />
Varujúci hlas zachránil chemikovi<br />
život.<br />
Aj varovanie, ktoré príde vo sne,<br />
môže zachrániť život, keď ho človek<br />
uposlúchne. V roku 1906 navštívil<br />
český huslista Jan Kubelík s manželkou<br />
San Francisco a uzavrel tam<br />
zmluvu na koncert, ktorý sa mal konať<br />
18. 4. 1906. Niekoľko dní pred<br />
týmto dátumom začala koncertného<br />
majstra manželka prehovárať,<br />
aby z mesta odišli, pretože mala<br />
sen, ktorý ju varoval pred hroziacim<br />
nebezpečenstvom. Deň pred<br />
koncertom sa varovanie opakovalo<br />
tak naliehavo, že sa manžel nechal<br />
napokon prehovoriť, aby zrušil<br />
zmluvu, aj keď musel zaplatiť penále<br />
niekoľko tisíc dolárov. Deň po odcestovaní<br />
manželov Kubelíkových<br />
zo San Francisca postihlo mesto<br />
veľké zemetrasenie. Koncertná budova,<br />
v ktorej sa mal konať koncert,<br />
sa celá zrútila.<br />
Schopnosť jasnozrivosti je dar.<br />
Nemá byť využívaný ako atrakcia,<br />
a už vôbec nesmie byť vylepšovaný<br />
či prikrášľovaný fantáziou. Správy<br />
alebo obrazy, ktoré sa k jasnovidným<br />
ľuďom dostávajú, majú priamu<br />
nadväznosť na život – ten terajší<br />
i budúci.<br />
Rudolf Evanžin, Anna Štefková
T É M A<br />
VIDIEŤ NEVIDITEĽNÉ<br />
ROZHOVOR S PETROU RAHLFS O JASNOVIDECTVE<br />
dobným, a ani som nikdy<br />
nečítala žiadnu knihu na<br />
túto tému. Načúvala som<br />
svojej babičke preto akosi<br />
skepticky, ale donútilo<br />
ma to premýšľať a sama<br />
som prišla na to, že na<br />
tom niečo je. Čo mi však<br />
skutočne ukázalo cestu<br />
k správnemu pochopeniu,<br />
bol zážitok, keď zomrela.<br />
Bola som s ňou v úzkom kontakte,<br />
takže som spoznala, že sa blíži<br />
koniec, bola som pri nej, keď naposledy<br />
vydýchla – a potom sa odohralo niečo,<br />
čo bolo pre mňa veľkou zmenou: ten<br />
láskyplný cit, ktorý som k nej vždy cítila,<br />
keď som ju držala v náručí alebo<br />
keď sme boli spolu, bol preč! Necítila<br />
som k telu, ktoré tu predo mnou ležalo,<br />
žiadny vzťah, bolo to niečo cudzie! Ležalo<br />
v mojom náručí a ja som si myslela:<br />
to predsa nemôže byť pravda, že<br />
toto je moja babička! Pri týchto myšlienkach<br />
som mala skoro výčitky svedomia!<br />
Ale súčasne bolo všetko, čo<br />
som k nej dovtedy cítila, ešte tu – lenže<br />
to bolo okolo mňa, a už nie v tele. To<br />
ma tak fascinovalo, že som po jej smrti,<br />
keď telo odviezli, ešte dlho zostala sedieť<br />
v miestnosti ponorená do seba.<br />
A vtedy som vedela: keby som hovorila<br />
touto rečou – pričom som vôbec nevedela,<br />
aká „táto reč“ má byť – mohla by<br />
som sa ňou ešte stále zhovárať.<br />
SG: To bol pre Vás zrejme začiatok duchovnej<br />
cesty…<br />
P. Rahlfs: Po zážitku so svojou babičkou,<br />
s ktorou som neskôr bola ešte<br />
dlho v spojení, som uzavrela sama so<br />
sebou zmluvu. Povedala som si: chcem<br />
tomu rozumieť, chcem jednoducho vedieť,<br />
čo sa tu odohráva; vidím svetlo<br />
na konci tunela a urobím všetko, čo je<br />
treba, aby som k tomuto<br />
svetlu prišla. To bola<br />
moja vnútorná zmluva so<br />
sebou, a ja som odvtedy<br />
zmenila celý svoj život aj<br />
vzťahy k ostatným ľuďom.<br />
Robila som proste všetko<br />
intuitívne, čo mi mohlo<br />
priniesť bližšie pochopenie,<br />
spoznala som veľa<br />
zaujímavých ľudí, ktorí<br />
sa týmito vecami zaoberajú, bola som<br />
k nim priťahovaná; nemala som vôbec<br />
strach zo zmien, z neznámeho, alebo<br />
niečo podobného. Ubehlo sedem alebo<br />
osem rokov vnútorného vzdelávania<br />
s hlbokými zážitkami, o ktorých by<br />
som mohla dlho rozprávať…<br />
SG: Z Vášho životopisu je zrejmé, že ste<br />
v tom čase okrem iného študovali aj psychológiu<br />
a zbierali skúsenosti ako dizajnérka<br />
a sociálna pedagogička. Ako sa<br />
potom neskôr v 90. rokoch začala Vaša<br />
poradenská činnosť? Bolo to v kruhu<br />
Vašich známych?<br />
P. Rahlfs: Áno, spočiatku som začínala<br />
bezplatne radiť súkromným osobám,<br />
pričom išlo vždy o veľmi praktické<br />
veci, napr. prečo sa vyskytovali<br />
problémy medzi manželmi alebo prečo<br />
mal syn problémy s učením. Neskôr<br />
prišli so svojimi problémami aj prví<br />
podnikatelia.<br />
SG: Ako sa odohráva také mediálne poradenstvo<br />
v praxi?<br />
P. Rahlfs: To sa veľmi menilo. Predtým<br />
to prebiehalo tak, že keď niekto položil<br />
otázku, sústredila som sa a potom<br />
som videla vo svojom vnútri obrazy,<br />
ktoré som im následne vyložila. Z toho<br />
sa potom dala odvodiť aj konkrétna pomoc<br />
pre rozhodovanie v živote. Dnes<br />
je to inak. Pri poradenstve sa snažím<br />
o súlad so zákazníkom, vcítim sa do<br />
neho. To trvá približne desať minút.<br />
Často to ide i rýchlejšie, a potom myslím<br />
ako on, cítim ako on, dokážem jeho<br />
vlastné telo vnímať ako on. Ale pretože<br />
ja nie som on, mám k dispozícii z jeho<br />
informačného poľa vedomia aj tie informácie,<br />
ktoré on prehliadne, pretože<br />
k nim nemá priamy prístup. Potom sa<br />
pokúsim tieto blokované informácie,<br />
ktoré on potrebuje na to, aby sa vedel<br />
rozhodnúť pre zmenu, zreteľne opísať<br />
tak, aby mohol konať. Je to akoby som<br />
zviditeľnila veci, ktoré ležia na jeho pleciach,<br />
no ktoré on vidieť nemôže. Ako<br />
keby som bola jeho zrkadlom, v ktorom<br />
sa on môže pozorovať.<br />
SG: Podľa Vašich slov smerujete svoje<br />
mediálne poradenstvo tak, aby ste pomáhali<br />
priaznivo ovplyvniť osobnú situáciu<br />
ľudí. Domnievam sa, že zrejme na<br />
rozdiel od mnohých iných jasnovidcov<br />
alebo astrológov vychádzate z toho, že<br />
náš osud nie je pevne určený...<br />
P. Rahlfs: Podľa mojich osobných zážitkov<br />
som presvedčená, že je možné<br />
scenár nášho života prepísať, že tzv.<br />
„hladina príčin“ je zmeniteľná.<br />
SG: Uskutočnenie zmien, ktoré by duchu<br />
priniesli úžitok, nie je ľahké. Aké všeobecné<br />
rady z Vašich skúseností môžete<br />
ľuďom poskytnúť, aby svoje životné situácie<br />
zvládali čo najlepšie?<br />
P. Rahlfs: Moja rada znie: uznať učiteľov,<br />
ktorých nám život posiela. Pokiaľ<br />
mám pocit, že oproti mne sedí<br />
človek, ktorý objavil niečo, čo som ja<br />
doposiaľ neobjavila, potom by som mu<br />
mala dôverovať a v istom zmysle ho<br />
nasledovať, aby som sa sama zdokonalila.<br />
Život je učiteľ, a anjeli sú ľudia,<br />
ktorých stretávam a ktorí mi prinášajú<br />
posolstvo. A moje cítenie je indikátor,<br />
ktorý mi hovorí – takto áno alebo<br />
takto nie!<br />
SG: Ďakujem za rozhovor – a želáme<br />
veľa ďalších úspechov vo Vašej práci!<br />
27<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
R E P O R TÁ Ž<br />
IMPLÓZIA – ENERGIA BUDÚCNOSTI?<br />
28<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
Implózia energie – to je sila smerovaná<br />
do centra: Skúmaniu tohto princípu sa<br />
venuje tirolský prírodovedec Johann<br />
Grander. Jeho „živá voda“ sa medzitým<br />
stala pojmom aj ďaleko za hranicami<br />
jeho vlasti. Pritom je oživovanie vody<br />
„Granderovou technológiou“ do určitej<br />
miery iba „vedľajším produktom“ unikátneho<br />
vynálezu, ktorý si zrejme oprávnene<br />
zaslúži prívlastok „revolučný“.<br />
Z<br />
PRINCÍP IMPLÓZIE<br />
ákladná myšlienka „princípu implózie“<br />
siaha k Viktorovi Schaubergerovi<br />
1) (1885–1958), zanietenému<br />
kritikovi súčasného plytvania<br />
energiou, ktorý bol pevne presvedčený<br />
o tom,<br />
že ľudstvo sa<br />
v t e c h n i k e<br />
uberá zásadne<br />
ne s pr áv nou<br />
cestou. Dospel<br />
k n a s ledovnému<br />
poznaniu:<br />
„Naša moderná<br />
technika<br />
sa správa ako roľník, ktorý na jar dá<br />
do zeme sedem zemiakov a na jeseň<br />
vyberie jeden.“<br />
Pri obvyklej forme premeny energie<br />
sa značná jej časť nenávratne stráca –<br />
táto skúsenosťsa v neposlednom rade<br />
stala zásadou termodynamiky. Príroda<br />
k nej dáva – tak to Schauberger<br />
tvrdí – ešte energiu „zadarmo“,<br />
ak súhlasí technické usporiadanie.<br />
A ono bude súhlasiť, ak dokážeme<br />
neudierať na deštruktívne, obmedzujúce<br />
struny prírody, ale rozvibrujeme<br />
ich do budujúceho pôsobenia.<br />
Skutočne sa dá povedať, že naša<br />
moderná technológia sa celkom upísala<br />
princípu explózie: od spaľovacieho<br />
motora až po jadrovú elektráreň<br />
sa všetko uberá podľa kréda<br />
expandovaného uvoľňovania energie.<br />
Práve tento princíp však podľa<br />
Schaubergera podporuje úbytok;<br />
je princípom rozpínania pri súčasnom<br />
zrieďovaní, princípom rozkladu,<br />
umierania.<br />
Ako protiklad k tomuto princípu<br />
explózie stojí budujúci princíp implózie,<br />
úsilia k centru. Ak v prírode<br />
niečo rastie a prospieva, potom zjednodušene<br />
vyjadrené to zbiera, ukladá,<br />
sústreďuje, hmotu okolo centra. Aj<br />
vývoj na zemi je možný len vtedy, ak<br />
nás tiaž priťahuje k zemi. Princíp implózie<br />
je teda priťahujúci, udávajúci<br />
formu a budujúci.<br />
Viktor Schauberger to všetko zhrnul<br />
takto: „Forma pohybu, ktorá vytvára,<br />
vyvíja, zušľachťuje a buduje,<br />
je (…) špirálovitý pohyb zvonku<br />
dovnútra smerom do centra pohybu,<br />
čiže dostredivý pohyb. Nachádzame<br />
ho v prírode všade tam, kde<br />
sú v činnosti budujúce sily: v špirálových<br />
hmlovinách vonku vo vesmíre,<br />
v pohybe našej slnečnej sústavy, v pohybe<br />
vody v prírode, v pohybe krvi<br />
a štiav. Rozkladná, rozpúšťajúca<br />
forma pohybu je naproti tomu odstredivá.<br />
Táto núti médium k pohybu<br />
z centra von, smerom k perifériám.<br />
Je to „priamy“ pohyb. Časti v médiu<br />
sú doslova vymršťované z centra na<br />
perifériu. Médium sa uvoľňuje, rozpúšťa<br />
a rozkladá. Tento pohyb používa<br />
príroda, aby rozložila spotrebované<br />
celky, a potom nanovo<br />
koncentrovaným pohybom skladala<br />
z jednotlivých úlomkov nové formy,<br />
nové celky. (…) V prírode dochádza<br />
k trvalému kolobehu jednotlivých foriem<br />
pohybu. Budujúci pohyb však<br />
musí prevládať, aby bol vývoj vôbec<br />
možný.“<br />
Tirolský prírodovedec Johann Grander<br />
Viktorovi Schaubergerovi bolo<br />
zrejme jasné, že s týmito tvrdeniami<br />
bude plávať úplne proti prúdu.<br />
Jeho tvrdenia predsa spochybňovali<br />
takmer všetko, čo sa technokraticky<br />
počítalo za dobré a vzácne. A tak<br />
povedal: „Pokladajú ma za šialenca<br />
a možno majú pravdu. V tom prípade<br />
nezáleží na tom, či je na svete o jedného<br />
blázna viac alebo menej. No ak<br />
mám pravdu ja a veda sa mýli, potom<br />
nech sa Pán nad ľudstvom zľutuje.“<br />
Nuž – väčšinou je to praktická skúsenosť,<br />
ktorá v priebehu dejín rozhoduje<br />
o platnosti nejakej teórie.<br />
Čo sa teda stalo so Schaubergerovými<br />
myšlienkami? Dokázal sa princíp<br />
implózie v technickej aplikácii<br />
konkrétne presadiť, alebo je potrebné<br />
„budujúce využívanie energie“ zatiaľ<br />
vykázať do múzea bláznivých nápadov?<br />
Odpoveď na to je – určite nie. Viktor<br />
Schauberger bol všetkým možným,<br />
len nie teoretikom odtrhnutým<br />
od praxe; pripisuje sa mu množstvo<br />
objavov – od poľnohospodárskych<br />
a lesníckych prístrojov až ku (spochybňovanému)<br />
lietajúcemu stroju na
R E P O R TÁ Ž<br />
implóziu s „UFO pohonom“. V myšlienke<br />
využívania budujúcej implozívnej<br />
energie sa dodnes pokračuje.<br />
TAJOMNÝ<br />
MAGNETICKÝ MOTOR<br />
D<br />
ôležitá stopa vedie do Jochbergu<br />
v Tirolsku, do firmy „INNU-<br />
TEC“, ktorú vybudoval Johann<br />
Grander spolu so svojou rodinou.<br />
Grander – rovnako láskavý ako aj<br />
zdržanlivý, vtipný a zároveň hlboko<br />
vážny prírodný bádateľ – síce nikdy<br />
cieľavedome nebudoval na Schaubergerovom<br />
myšlienkovom bohatstve<br />
(„Na začiatku svojich výskumov<br />
som dlhých desať rokov o Schaubergerovi<br />
vôbec nič nevedel!“); no jeho<br />
pozorovania ho medzitým priviedli<br />
k rovnakému záveru: Riešenie našich<br />
problémov s energiou spočíva v princípe<br />
implózie!<br />
A práve toto našiel v prirodzenom<br />
magnetizme, s ktorým Grander dlhý<br />
čas experimentoval, až sa mu podarilo<br />
– podľa jeho vlastných slov – urobiť<br />
prielom, keď špeciálne legované<br />
magnety usporiadal tak, že sa navzájom<br />
rozkmitávali, až začala prúdiť<br />
využiteľná energia. Grander chcel<br />
skonštruovať asi desať „magnetických<br />
motorov“ fungujúcich na tomto princípe<br />
implózie, ktoré fungujú bez ďalšej<br />
vonkajšej potreby energie – idú jednoducho<br />
len na magnetizmus a potrebujú<br />
batérie len na „rozbeh, na ovládanie<br />
a vyrovnávanie“ (Grander).<br />
Časy, keď Johann Grander prezentoval<br />
verejnosti svoje magnetické motory,<br />
ktorými okrem iného poháňal<br />
stroje a rozsvecoval žiarovky, sa však<br />
pominuli. Prírodovedec, hlboko presvedčený<br />
o tom, že takýto objav by<br />
bol v našej materialisticky zmýšľajúcej<br />
dobe ihneď zneužitý, o tom hovorí<br />
takto: „Za magnetický motor mi<br />
už ponúkali milióny! Boli tu u mňa<br />
páni, ktorí na stôl položili plný kufor<br />
peňazí. Ja som však všetky tieto ponuky<br />
odmietol a motor by som ani<br />
sám nedal na trh. To by bola dnes<br />
samovražda.“<br />
Na tomto mieste treba podotknúť,<br />
že Johann Grander pôsobí bezpochyby<br />
vierohodne. Niet dôvodu na<br />
to, aby sme tohto človeka, ktorého<br />
osobnosť charakterizuje hlboké náboženské<br />
cítenie, podozrievali z nečistých<br />
úmyslov. O tom je napríklad<br />
presvedčený aj Dr. Hans Kronberger.<br />
Niekdajší televízny reportér ORF a súčasný<br />
člen európskeho parlamentu sa<br />
počas mnohých rokov mohol presvedčiť<br />
o serióznosti Johanna Grandera<br />
a k jeho magnetickému motoru hovorí:<br />
„Johann Grander sa domnieva,<br />
že čas ešte nedozrel. To je jeho stanovisko<br />
a ja si myslím, že sa na neho<br />
nemá robiť žiaden nátlak.“<br />
Tak teda zostáva magnetický motor<br />
naďalej dobre stráženým tajomstvom<br />
Granderovej rodiny. Verejnosti sú dostupné<br />
zatiaľ iba rôzne „oživujúce techniky“<br />
ako „vedľajšie produkty“ tohto<br />
objavu. Granderovou technológiou<br />
medzičasom „implozívne“ ovplyvnený<br />
trh môže záujemcom ponúknuť<br />
napríklad „Granderov budík“, ďalej<br />
„Eco-Kat“ (technológia, ktorá u motorov<br />
merateľne znižuje spotrebu pohonných<br />
hmôt), prístroj na „oživovanie“<br />
vody a napokon mimoriadne efektívny<br />
ochranný krém proti slnku.<br />
Tento princíp je v Granderovej firme<br />
„INUTEC“ všeobecným pravidlom:<br />
vo verejnej práci sa napríklad úplne<br />
upúšťa od reklamy, ktorá vykrikuje<br />
na trhu – považuje sa tiež za princíp<br />
explózie. Namiesto toho sa stavia na<br />
prirodzenom vývoji, kde záujemcovia<br />
zameriavajú pozornosť na „centrum<br />
Grander“. Aj toto upriamovanie<br />
pozornosti je ťažko ovládateľné; je to<br />
zjavné napr. z úzkostlivej opatrnosti<br />
Johanna Grandera v kontakte so žurnalistami<br />
(prakticky vôbec neposkytuje<br />
rozhovory a vo všeobecnosti ani<br />
nechce, aby sa o ňom veľa rozprávalo).<br />
Ďalším nezanedbateľným faktorom je<br />
skutočnosť, že medzičasom dochádza<br />
k prejavom vytvárajúcim „kult osobnosti“.<br />
A ako to už u fanatikov býva,<br />
narobia títo príliš euforickí „Granderovi<br />
učeníci“ často viac škody ako<br />
osohu.<br />
M<br />
DUŠEVNÁ IMPLÓZIA<br />
edzičasom sa pre Johanna Grandera<br />
stala v prvom rade snaha,<br />
aby sa človek venoval predovšetkým<br />
vnútornému svetu, pretože aj tu sa<br />
môže ukázať účinok princípu implózie:<br />
Kto radšej mlčí, než tára, kto sa<br />
vie pohrúžiť do seba namiesto toho,<br />
aby nechal svoje myšlienky rozplynúť<br />
pod cudzími vplyvmi a kolísavými<br />
ľudskými názormi, kto hľadá spojenie<br />
nahor a obracia sa na Stvoriteľa,<br />
k tomu sa dostane aj ďalšie, omnoho<br />
hlbšie siahajúce poznanie: „Človek<br />
je jediná bytosť so slobodnou vôľou“,<br />
hovorí Johann Grander, „môže byť<br />
slobodný, musí však dávať pozor, aby<br />
do svojho bytu alebo domu nevpustil<br />
podnájomníkov a nemusel potom<br />
pred nimi utekať do pivnice!“<br />
„Ten hore“, náš rozum, ktorého odcudzené<br />
myšlienky dosť často vládnu<br />
nad vlastným duchom, nad vlastnou<br />
osobnosťou a v pravom slova zmysle<br />
ho utláčajú. No človek by mal predovšetkým<br />
nájsť samého seba – a tak<br />
nadobudnúť pokoj jasnej, Svetlu otvorenej<br />
osobnosti. Potom by mohol<br />
spomínaný princíp implózie naplno<br />
rozvinúť to svoje silou naplnené, budujúce<br />
pôsobenie aj v duchovno-duševnej<br />
oblasti…<br />
Werner HUEMER<br />
Literatúra:<br />
(1) H. Kronberger/S. Lattacher: „Auf der Spur des Wasserrätsels“<br />
(Na stope záhady vody), Uranus-Verlag, Wien, 1995<br />
(2) Olof Alexandersson: „Lebendes Wasser“ (Žijúca voda) ,<br />
Ennstaler Verlag, ISBN 3-85068-377-X<br />
1) O živote a práci Viktora Schaubergera sme písali vo Svete<br />
Grálu č.2.<br />
29<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
F O T O R E P O R TÁ Ž<br />
30<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
MEXIKO<br />
M<br />
exiko je zem sopiek, púští a pralesov,<br />
mnohých kultúr, náboženstiev a zaniknutých<br />
ríš. Vyprahnutá krajina, okrem kaktusov<br />
takmer žiadna vegetácia a medzi kaktusmi<br />
sa preháňajú jazdci na koňoch. Táto predstava<br />
vznikla hlavne sledovaním filmov typu Sedem<br />
statočných, ale zistil som, že realita na mnohých<br />
miestach Mexika je skutočne taká.<br />
Mesto Mexico City prakticky stále zahaľuje<br />
oblak smogu z miliónov áut. Preto odtiaľ autobusom<br />
utekáme do mestečka Amecameca pod<br />
najznámejšiu mexickú sopku Popocatepetl.<br />
V meste sa práve koná indiánska slávnosť a my<br />
žasneme, koľko stánkov, púťových atrakcií, áut<br />
a potulných psov sa tu vojde. Mexičania oslavujú<br />
často, veľa a radi. Je tu neuveriteľne živo,<br />
všetci sa prekrikujú. Niekoľko skupín Indiánov<br />
tancuje a hrá na bubny, gitary a mandolíny.<br />
Všetky tieto nástroje používajú iba ako<br />
rytmický sprievod, takže celkom odpadáva<br />
problém s ladením. Naopak, nastáva problém<br />
pre majiteľov hudobného sluchu, ktorí trpia.<br />
Počas karnevalu je zreteľne vidieť pre Mexiko<br />
typické prepojenie pôvodných rituálov a implantovaného<br />
kresťanstva.<br />
Vulkán Paricutin vyrástol v roku 1943 na<br />
poli miestneho poľnohospodára Dionisia, keď<br />
práve oral pole. Dionisio sa spočiatku snažil<br />
kráter zasypať hlinou, ale vzdal to a vzdia-
lil sa. Sopka v priebehu roku vyrástla o 400<br />
m, potom sa radšej vzdialili aj dve najbližšie<br />
dediny a dobre urobili. Láva pohltila všetko,<br />
zostala iba špička jedného kostolíka.<br />
Mexická architektúra sa dá rozdeliť na dve<br />
obdobia: pred príchodom Španielov a po príchode<br />
Španielov. Prvé charakterizuje sivý kameň,<br />
veľmi vysoké a strmé schody a malé<br />
okná. Druhé obsahuje všetky farby, aké človek<br />
kedy vymyslel, a malé okná. Pyramídy<br />
vznikali zhruba od počiatku nášho letopočtu<br />
a stavali ich Mayovia, Aztékovia, Toltékovia<br />
a iní -tékovia. Archeológovia nie sú jednotní<br />
v názore, či išlo iba o náboženské stavby,<br />
alebo či sa v niektorých aj bývalo.<br />
Zvedavý turista určite narazí aj na nájomných<br />
hudobníkov – mariachis. V kostýmoch,<br />
zdobených peniažtekmi a šnúrkami,<br />
sa zhromažďujú navečer na námestí<br />
a čakajú, kým si ich niekto odvedie. Hrajú<br />
na svadbách, pohreboch či oslavách. Ich<br />
typickými nástrojmi sú gitara a trúbka<br />
a hlavným repertoárom piesne o láske, či<br />
už prešťastné alebo nešťastné.<br />
Na výjazde z niektorých miest sú cez celú<br />
cestu veľké cedule s nápisom: „Šoféruj opatrne<br />
a vráť sa čoskoro.“ Aj ja by som sa sem<br />
chcel zase vrátiť.<br />
Foto a text: Martin VIK<br />
31<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
32<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
F O T O R E P O R TÁ Ž<br />
33<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
P O V I E D K A<br />
Neskorá ruža<br />
le moja úcta, pán Vodák,“ smeje<br />
„A sa zriadenec Vít. „Už ste u mňa<br />
dlho neboli. Tu dole sa veľmi nezohrejete,<br />
však? Hore vám nekúria?“<br />
Vít v čiernom pracovnom plášti<br />
a čiapke so znakom mesta spýtavo<br />
pozrie na huslistu Vodáka. V chladiacom<br />
boxe mestského krematória<br />
nie je práve útulne: v holej betónovej<br />
miestnosti osvetlenej len zadrôtovaným<br />
svietidlom na strope, stoja pri<br />
oboch stenách kovové vozíčky s rakvami.<br />
Vodák cez ne preletí rozpačitým<br />
pohľadom:<br />
„Pán Vít, máte tu dnes na obrad nejakú<br />
pani Skúpu. Kdeže je?“<br />
„Pani Skúpu hovoríte? Momentík,<br />
na to sa pozrieme,“ nasadzuje Vít malé<br />
guľaté okuliariky a ide k zoznamu<br />
obradov, zavesenému pri výťahu.<br />
„Áno, pravdaže, pani Skúpa, tu ju<br />
máme; je dnes piata, jedenásť štyridsať<br />
päť,“ ukazuje si prstom Vít. “Tú<br />
priviezli už v stredu,“ vracia sa k Vodákovi,<br />
„tak to bude ešte v šestke. Nejaká<br />
príbuzná?“ zdvihne oči nad oblúčiky<br />
okuliarov.<br />
„Ale, nie,“ pokrčí ramenom Vodák.<br />
Necíti sa tu dnes práve najlepšie. Prichádza<br />
sem občas na kus reči, Vít<br />
si ho vždy doberá, vy dôchodcovia<br />
sa máte, ale dnes je to iné. „Je to len<br />
známa, pán Vít.“<br />
„Známa . . . áno, môžete sa do tej<br />
šestky pozrieť, to hej, ale otvárať vám<br />
to nebudem, pán Vodák. Vystaviť nepíšu<br />
a pozerám,“ nazerá do papierov,<br />
„že je to z nemocnice a to viete,“ mnohovravne<br />
zdvihne obočie, skladá oku-<br />
34<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
liariky, chytí prázdny vozík a rachotí<br />
s ním k výťahu. „Ako hovorím,“ volá<br />
ešte cez rameno, „v šestke.“<br />
Vodák prejde miestnosťou a železnými<br />
dvermi do šestky. Pri stene<br />
vpravo je niekoľko rakiev. Nájde ju<br />
hneď. Na bielom štítku je prosto napísané:<br />
Anna Skúpa, 1931.<br />
Anička! Pozerá na prostú, čiernu<br />
rakvu, tu si. Vidíš, nakoniec sme sa<br />
predsa zišli… K hrdlu mu stúpa vlna<br />
nečakanej bolesti. A ja som myslel…<br />
„Vodák, Vodák,“ ozýva sa nad<br />
schodmi; zostupuje po nich obradník.<br />
„Tu je. V chladiacom boxe! To je<br />
vám hore také teplo?“<br />
Vodák mu v rozpakoch kráča oproti:<br />
„Je tu známa, má dnes obrad,“ vysvetľuje,<br />
„tak ju hľadám.“<br />
„Ale hore čakajú už len na vás,“ sucho<br />
odpovie obradník.<br />
Vodák chvatne vystupuje po schodoch.<br />
Organ preluduje, svetlá sú rozsvietené.<br />
„Máte tu, pán Vodák, Srdce ako<br />
husle na úvod a vy nikde,“ spýtavo<br />
hľadí organista od hracieho stola.<br />
„Prepáčte,“ dáva Vodák husle pod<br />
bradu. Krátka predohra organu a obradnou<br />
sieňou sa nesú nežné tóny huslí.<br />
Vodák sa o Aničkinom pohrebe<br />
dozvedel vlastne až včera, od známej;<br />
náhodou ju stretol. I keď si myslel, že<br />
uplynuli roky a roky, bolestne ho to<br />
prekvapilo. Anička? Veď bola oveľa<br />
mladšia ako on. Ťažko ochorela, veľa<br />
si vytrpela, veľa, pán Vodák…<br />
Dohrali. S husľami pod pazuchou<br />
ide k rozpisu ďalších skladieb, ale čelista<br />
naňho sykne: „Snenie na WC,<br />
máte voľno.“<br />
Vodák kývne a vracia sa. Kolega<br />
bude teraz hrať Schumannovo Snenie<br />
na violončelo.<br />
„Po rečníkovi sú Hoffmanské<br />
kvapky spoločne a nakoniec Vemapodšum,“<br />
príčinlivo šepká kolega.<br />
„Ďakujem,“ mierne sa ukloní Vodák.<br />
Musí si nájsť Barcarolu z Hoffmanových<br />
poviedok a v spevníku potom<br />
Vesničko má pod Šumavou.<br />
Včera pocítil po dlhom čase zase<br />
prudkú bolesť pri srdci:<br />
Nikdy ju už neuvidím…<br />
„Vemapodšum spoločne, bez<br />
skoku!“<br />
Nikdy sa už na mňa neusmeje…<br />
„Nedojiť, nedojiť, nech tu nie sme<br />
do večera!“<br />
Chcel by som jej toho ešte toľko,<br />
toľko povedať…<br />
„Vašo, pridáme Vltavu podľa Hašlera,“<br />
obracia sa organista na speváka,<br />
„sme krátki.“<br />
Vodák ide po schodoch do chladiaceho<br />
boxu. „Tak pozor, pozor, teraz tu<br />
mám frmol. Priviezli mi ďalších,“ rámusí<br />
Vít plným vozíkom. „Ale naozaj<br />
mi tu teraz nezavadzajte.“<br />
„Ja len na chvíľu u tej známej,“ vyhýba<br />
sa Vodák. Vít odráža vozík<br />
k stene a náhli sa zase k výťahu.<br />
Rakva zotrvačne dôjde a duto narazí<br />
do steny.<br />
Vidíš, toľko som ti toho ešte chcel<br />
povedať, Anička. Veril som, že sa<br />
spolu ešte stretneme a že… Mierne<br />
prešedivelá milá pani stojí vedľa
akvy a jasnými modrými očami sa<br />
na Vodáka usmieva… totiž, uprene<br />
hľadí Vodák na veko rakvy, vieš… ja<br />
som na teba, Anička, vlastne nikdy<br />
neprestal myslieť. A to som ti vždy<br />
chcel povedať.<br />
Pani pristupuje bližšie a láskyplne<br />
položí ruky Vodákovi na ramená.<br />
Vidíš a čakal som dlho; príliš dlho<br />
som čakal… život ubehol tak náhle.<br />
Ani… Zase tá vlna bolesti stúpajúca<br />
k srdcu. Rýchlo sa otočí ku schodom<br />
vedúcim medzi živých.<br />
Na tabuli vedľa organu číta: KM-<br />
SM-IPL-XEROX-NÝMAND<br />
Vydýchne a pripraví si Keď ma stará<br />
matka, Indiánsku pieseň lásky, Largo<br />
z opery Xerxes a na záver je spev:<br />
Nikto na celom svete.<br />
Organ dokončuje obrad a tóny vysokých<br />
kvínt v dlhom diminuende<br />
doliehajú až sem, pod nízky betónový<br />
strop.<br />
„Jedenásť štyridsať päť. Skúpa Anna,“<br />
hlaholí od schodov Vít. „Tak s dovolením,<br />
pán Vodák, musím dať pani<br />
Skúpu do výťahu a potom hore.“ Vodák<br />
ustúpi, vozík zaškrípe; potom ide<br />
za rakvou, ako jediný.<br />
„Teraz máme voľný výber,“ stretne<br />
sa na schodoch s organistom. „“Je to<br />
vraj vaša známa, tak si vyberte.“<br />
Dohodli sa na Bachovej chorálovej<br />
predohre a nakoniec, o to Vodák<br />
veľmi prosí, Blíž k Tebe Bože môj…<br />
„Viete, Jaromír, tú pieseň sme ešte<br />
ako študenti spolu spievali v našom<br />
zbore. Obaja sme ju mali veľmi radi;<br />
bola to vtedy naša pieseň,“ zveruje sa<br />
náhle Vodák.<br />
Za husľovým puzdrom má už od<br />
rána dlhú rolku v hodvábnom papieri.<br />
Teraz z nej vybaľuje ružu. Najkrajšiu<br />
neskorú ružu zo svojej záhrady. Mráz<br />
ju nespálil; nádherne sa rozvila.<br />
Dole už Vít s obradníkom upravili<br />
vence a kvetiny od pozostalých. Hudobníci<br />
odišli na kávu, čalúnené dvere<br />
kancelárie ticho zaklapli, obradná<br />
sieň stíchla.<br />
Vodák vstupuje k vystavenej rakve<br />
a ukladá na ňu svoju ružu.<br />
„Anička, na tvojej ďalekej ceste ti<br />
prajem len všetko dobré. Pán ti žehnaj…“<br />
hovorí ticho. Náhle sa mu trochu<br />
zahmlia okuliare.<br />
Milá, usmievavá pani stojí znovu<br />
vedľa neho; teraz ešte zreteľnejšia<br />
a svetlejšia. Pri jeho slovách radostne<br />
pristupuje a láskyplne, nežne pohladí<br />
Vodáka po tvári. Akoby chcela povedať:<br />
nebuď smutný.<br />
Tak sa tu, v prázdnej obradnej sieni<br />
dočasne rozchádzajú dva životy. A do<br />
koberca osudu sa tkajú nitky do životov<br />
budúcich. Nič už toto stretnutie<br />
neporuší. Nitky krásnych farieb stúpajú<br />
nahor, tóny plynú.<br />
Keď potom hrajú pieseň Blíž k Tebe<br />
Bože môj, hrá Vodák tak, ako ešte<br />
nikdy v tejto sieni nehral. Rozžiaria sa<br />
farebné, vysoké okná nedeľných rán,<br />
zaznejú vzdialené zvony, zavonia neskorá<br />
ruža. Teraz je to len ich pieseň.<br />
Pomáha odchádzajúcej cez prah.<br />
Keď dohrali a bronzová brána sa<br />
zavrela, dlho sa Vodák díva von presklenou<br />
stenou na strieborné smreky<br />
urnového hája. Pred očami mu prebiehajú<br />
celé roky; Anička v nich svieti<br />
spomienkou. Necíti smútok; naopak –<br />
hrejivú radosť, že ju takto mohol odprevadiť.<br />
Potom začuje na schodoch hlasy<br />
kolegov. Odvráti sa od veľkého okna<br />
spomienok a husle tichučko preladí.<br />
Jaroslav KLIMECKÝ<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
Z A U J A L O N Á S<br />
Z A U J Í M A V O S T I Z O S V E TA V E D Y A V Ý S K U M U<br />
Kamene – živé tvory?<br />
Dvaja francúzski geológovia<br />
prišli k záveru, že kamene<br />
sú schopné dýchať,<br />
hýbať sa a dokonca pôsobiť<br />
na ľudské zdravie. Kamene<br />
sú pre nich živými<br />
bytosťami, čo dokladajú<br />
vlastnými dôkazmi.<br />
Francúzski geológovia<br />
Arnold Rheshar a Pierre<br />
Escollet dlhú dobu študovali<br />
rozmanité kamene zozbierané<br />
na najrôznejších<br />
miestach sveta. Spoločne<br />
dospeli k záveru, ktorého<br />
obsah z úst vedcov mnohých<br />
prekvapí.<br />
Kamene údajne obsahujú<br />
určitý druh životnej<br />
aktivity, aj keď sa prejavuje<br />
len veľmi pomaly<br />
a v dlhých časových úsekoch.<br />
Vďaka nej sa štruktúra<br />
kameňov mení, a dokážu<br />
aj starnúť. Umožňuje<br />
im dýchať, alebo sa dokonca<br />
hýbať. Jeden takýto<br />
nádych môže trvať<br />
od troch dní do dvoch<br />
týždňov, a dokážu dokonca<br />
určitým spôsobom<br />
aj pulzovať, akoby im bilo<br />
srdce. Tento interval trvá<br />
tri dni.<br />
Obaja vedci fotograficky<br />
zdokumentovali aj pohyb<br />
kameňov. Jeden z nich sa<br />
v priebehu dvoch týždňov<br />
bez zásahu posunul o dva<br />
a pol centimetra. Obaja geológovia<br />
z toho usúdili, že<br />
aj kamene sú živými organizmami,<br />
a v podstate<br />
všetko, čo nás na planéte<br />
obklopuje, je možné označiť<br />
za živé.<br />
http://magazin.atlas.sk/<br />
veda_a_technika/29063/<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
Menia tvar<br />
Vodný vír môže<br />
rozkvitnúť ako<br />
kvet do skvostných<br />
geometrických<br />
tvarov – tvrdia<br />
fyzici v referáte uverejnenom<br />
v časopise Physical<br />
Review Letters. Výskumný<br />
tím sčasti naplnil<br />
odmerku vodou a roztočením<br />
okrúhlej platničky<br />
na dne odmerky<br />
rozmiešal tekutinu. Ako<br />
vzrastala rýchlosť rotácie,<br />
okrúhle oko vodného<br />
víru menilo svoj tvar najskôr<br />
na elipsu, potom sa<br />
rozprsklo ďalej do rohov,<br />
až sa zmenilo na trojuholník,<br />
štvorec atď. Vedci<br />
žasli nad týmto úkazom<br />
a doteraz naň nemajú<br />
žiadne vysvetlenie.<br />
http://sciencenow.sciencemag.org/<br />
science-shots/<br />
Koniec žiaroviek<br />
Objav Michaela Bowersa,<br />
študenta Vanderbiltovej<br />
univerzity v Nashville<br />
v americkom štáte Tennessee,<br />
by mohol vytlačiť<br />
Edisonov objav žiarovky<br />
zo scény. Jeho náhodný<br />
objav veľmi malých zhlukov<br />
atómov, vedcami<br />
nazývaných „čarovné<br />
kvantové body“, zrejme<br />
v y t vor i l nov ý z d roj<br />
svetla, ktoré je veľmi<br />
príjemné ľudskému oku.<br />
Už niekoľko výskumných<br />
tímov dokázalo, že veľmi<br />
ma lé zhlu k y atómov<br />
svietia, pokiaľ nimi prechádza<br />
elektrický prúd.<br />
Keď sa to preukáže<br />
aj v prípade<br />
„čarovných<br />
bodov“, na vyt<br />
voren ie s vetelného<br />
zdroja<br />
budeme jedného dňa potrebovať<br />
iba štetec. Svietiaci<br />
náter, ktorý by sme<br />
s jeho pomocou vytvorili,<br />
môže pokrývať akýkoľvek<br />
povrch. A svetlo sa<br />
navyše, samozrejme, neobmedzuje<br />
len na bielu<br />
farbu – bude možné si<br />
vybrať zo základných farieb<br />
dúhy, a dotvoriť tak<br />
interiér podľa vlastných<br />
predstáv.<br />
http://www.21stoleti.cz<br />
Plášť neviditeľnosti<br />
na dohľad<br />
Britskí experti na optiku<br />
vyvíjajú materiál,<br />
ktorý dokáže pred ľudsk<br />
ý m zra kom u k r y ť<br />
a k ý koľve k pre d me t .<br />
John Pendry z londýnskeho<br />
Imperial College<br />
vychádza z faktu, že materiály<br />
s abnormálnymi<br />
optickými vlastnosťami,<br />
známe ako metamateriály,<br />
môžu spôsobiť, že svetlo<br />
namiesto odrážania sa od<br />
objektu okolo neho iba<br />
prechádza. To znamená,<br />
že sa predmet zahalený<br />
takouto látkou stane pre<br />
ľudské oko neviditeľným.<br />
Metamateriály sú kompozitné<br />
kovové materiály,<br />
ktorých štruktúru možno<br />
usporiadať tak, aby nimi<br />
prechádzalo svetlo. To sa<br />
dosiahne ovplyvňovaním<br />
vzťahov medzi elektrickým<br />
poľom, magnetickým<br />
poľom a smerom toku žiarení.<br />
Pedryho tím v súčasnosti<br />
už pracuje s materiálom,<br />
ktorý dokáže lúče<br />
takto presmerovať, avšak<br />
zatiaľ sa to týka len žiarení<br />
s väčšou vlnovou<br />
dĺžkou, než aké je ľudské<br />
oko schopné zachytiť. Pre<br />
žiarenia s menšou vlnovou<br />
dĺžkou je potrebné<br />
vyvinúť nanoštruktúrny<br />
metamateriál, u ktorého<br />
je však presné nastavenie<br />
optických vlastností oveľa<br />
zložitejšou záležitosťou.<br />
Pedry napriek tomu verí,<br />
že sa mu takú látku podarí<br />
vyvinúť v priebehu<br />
budúceho desaťročia.<br />
http://www.21stoleti.cz<br />
Ropáci prestávajú<br />
byť fikciou<br />
Vedci z nemeckého Bielefeldu<br />
rozšifrovali genotyp<br />
baktérie živiacej sa uhlíkovými<br />
zlúčeninami, z ktorých<br />
sa skladá ropa. Inými<br />
slovami povedané – táto<br />
baktéria rozpúšťa ropu.<br />
Vznikla tak nádej pre<br />
ropou znečistené moria.<br />
Pochopenie biochemických<br />
procesov, ktoré spúšťa<br />
baktéria Alcanivorax borkumensis,<br />
by mohlo viesť<br />
k novému efektívnemu<br />
environmentálnemu spôsobu<br />
čistenia vôd znečistených<br />
ropou. Existuje<br />
viacero baktérií, ktoré sa<br />
živia ropou. Alcanivorax<br />
borkumensis patrí medzi<br />
najvýznamnejšie.<br />
http://magazin.atlas.sk/<br />
veda_a_technika/30548/
H I S T Ó R I A<br />
erzia je iné meno pre dnešný Irán, historické<br />
pomenovanie používané ešte done-<br />
P<br />
dávna. Názov „Irán“ sa používal skôr v zemepisnom<br />
zmysle pre indoiránsky priestor, t. j.<br />
oblasť iránskej vysočiny a severnej Indie. Do<br />
tohto priestoru, oddávna obývaného pôvodnými<br />
kmeňmi, prenikli v druhom tisícročí pred<br />
Kristom kmene zo severu, teda z vnútrozemia<br />
strednej Ázie, kmene ľudí bielej rasy, ktorí sami<br />
seba nazývali Ariovia, t.j. „ušľachtilí“ alebo<br />
„svetlí“. Na poznávanie ich náboženstva, ktoré<br />
malo silne polyteistický charakter, nám dnes<br />
slúžia zachované písomné pamiatky, a síce staroindické<br />
Védy pre oblasť Indie a Avesta pre<br />
oblasť Perzie, t. j. dnešného Iránu. Obe slová<br />
znamenajú „vedenie či poznanie“, totiž vedenie<br />
o náboženských veciach v najširšom slova<br />
zmysle, s náboženskými predpismi a zákonmi,<br />
s kozmológiou, eschatalógiou 1 , hymnami a meditáciami.<br />
Medzi mnohými božstvami Iránu<br />
vyniká jedna postava – Mitra , ktorý má v Indii<br />
paralelu rovnakého mena. Uctievanie Mitru<br />
pretrváva dvetisíc rokov, jeho kult je teda porovnateľný<br />
s trvaním kresťanstva. Mitra bol<br />
„svetlý“, dobrý boh, darca požehnania, ktorý<br />
miloval ľudí. Ľud ho uctieval ako boha, od ktorého<br />
dobroty závisí jeho existencia.<br />
(VI.)<br />
PERZIA<br />
PUTOVANIE DO KRAJINY ÚSVITU<br />
Blízky východ, Predný východ, Stredný východ - to sú rôzne pomenovania<br />
toho istého zemepisného priestoru, rozprestierajúceho sa od Stredozemného<br />
mora na východ smerom k Indii. Dnes je to prevažne oblasť<br />
arabského sveta, oblasť ovládaná islamským náboženstvom. V minulosti<br />
však bolo všetko úplne inak.<br />
Zoroaster spoznal aj dar<br />
Božej sily, ktorá každoročne<br />
prúdi celým stvorením<br />
a viedol ľudí k tomu, aby ju<br />
dokázali vedome prijímať<br />
V 6. stor. pred Kristom zo zástupu hľadačov<br />
Boha vystúpil do svetla histórie Zaratust Spitama<br />
alebo Zaratustra, v gréčtine známy ako<br />
Zoroaster. V mlčaní duše dospel až k poznaniu<br />
Boha, ktorého nazýval menom Ahura Mazda<br />
(neskoršia forma Ormuzd), čiže múdry Pán.<br />
Zoroaster spoznal aj dar Božej sily, ktorá každoročne<br />
prúdi celým stvorením a viedol ľudí<br />
k tomu, aby ju dokázali vedome prijímať. Jeho<br />
hlavnou úlohou ale bolo, aby v dušiach ľudí<br />
„pripravil cestu“ pre Svetlo Pravdy. Zoroaster<br />
hovoril, že Boh už častejšie poslal ľuďom pomocníkov,<br />
ktorí im zvestovali Pravdu.<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
H I S T Ó R I A<br />
38<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
On však má ešte ďalšiu úlohu –<br />
chcel zvestovať príchod Spasiteľa, ktorého<br />
nazýval Saoshyant. Saoshyant je<br />
Synom Božím, časťou Boha samotného<br />
a príde na Zem, aby viedol konečný<br />
boj so zlom a temnotou.<br />
Zoroaster vystupuje vo svojom národe<br />
ako reformátor, ktorý napráva<br />
skreslené predstavy ľudí o božstvách<br />
a prináša vedenie o jedinom Bohu,<br />
tvorcovi a udržiavateľovi svetov.<br />
Množstvo doterajších „bohov“ stavia<br />
na úroveň božích pomocníkov, slúžiacich<br />
Stvoriteľovi – Ahura<br />
Mazdovi. Zoroaster sa svojím<br />
pôsobením stal vedúcou<br />
osobnosťou a zakladateľom<br />
hnutia, náboženského hnutia<br />
hlbokej čistoty a veľkej<br />
vznešenosti, ktoré vošlo do<br />
histórie ako mazdaizmus<br />
alebo parsizmus. Tri základné piliere<br />
Zoroastrovho učenia sú: dobré myšlienky,<br />
dobré slová, dobré diela. Až<br />
táto jednota myslenia, reči a konania<br />
vedie podľa neho k dosiahnutiu pravého<br />
človečenstva.<br />
Zoroaster poukazoval aj na protivníka<br />
Boha, na pána temnôt Ahrimana.<br />
Ľudia sa musia rozhodnúť pre dobro<br />
alebo zlo, pre Ahura Mazdu alebo<br />
Ahrimana, pre dobro, ktoré všetko privádza<br />
k rozkvetu alebo pre zlo, ktoré<br />
všetko nakoniec zničí. Nakoniec však<br />
na Zemi zvíťazí Svetlo, Dobro, Ahura<br />
Mazda. Preto je svetlo a oheň uctievaný<br />
ako symbol dobra a čistoty. Oheň<br />
všetko očisťuje. Preto boli deti pri krste<br />
v mazdaizme podržané nad dymom<br />
z ohňa (pripomeňme si tu podobnosť<br />
s egyptskou Isidou a gréckou Demeter).<br />
Avšak nie rituály a dogmy, ale správny<br />
spôsob života, poznanie dobra a zla,<br />
správne myslenie a konanie sú hlavným<br />
obsahom Zoroastrovej náuky. Podľa nej<br />
človek musí poznať duchovné sily, ktoré<br />
pôsobia vo svete, teda zákony stvorenia,<br />
musí dôjsť k sebapoznaniu, musí mať<br />
schopnosť sebakritiky, sebadisciplíny<br />
a zodpovednosť, ktorú mu nemôže odňať<br />
ani kňaz, ba ani Boh.<br />
Mazdaizmus je náboženstvom činu,<br />
preto ctiteľ Ahura Mazdu má neustále<br />
odporovať zlu a potierať ho, kdekoľvek<br />
sa prejaví. Svoju úlohu na tejto<br />
zemi vidí v tom, aby prostredníctvom<br />
mravného konania pomáhal k víťazstvu<br />
Svetla a Pravdy na Zemi. Zoroaster<br />
nazýval svoje posolstvo „čistou<br />
náukou“ a čistota – vnútorná i vonkajšia<br />
– zostala až do dnešných dní<br />
najvyšším príkazom pre parsov, jeho<br />
stúpencov. V priebehu neskorších<br />
Prichádzame znovu a znovu, kým<br />
sa nenaučíme byť takými, akých<br />
nás môže Boh vo svojej ríši strpieť<br />
udalostí, prenikaním rôznych dobyvateľov<br />
do tohto priestoru, bol parsizmus<br />
alebo mazdaizmus stále viac<br />
zatláčaný do úzadia. Dnes v týchto oblastiach<br />
namiesto neho vládne islam.<br />
Niekoľko desiatok tisíc parsov v Iráne<br />
a v Indii, ktorí zostali až do dnešných<br />
dní ako menšinoví stúpenci kedysi<br />
vládnucej náuky, sú však ešte aj dnes<br />
vysoko vážení – tešia sa veľkej úcte pre<br />
svoju vnútornú čistotu a úprimnosť<br />
zmýšľania, ako aj pre svoju pracovitosť<br />
a praktické životné postoje. V indickom<br />
Bombaji sú napríklad parsovia,<br />
stúpenci Zoroastra, najúspešnejšími<br />
a najvzdelanejšími obchodníkmi.<br />
Dosah Zoroastrovho učenia bol<br />
obrovský a jeho vplyv siaha až do<br />
dnešných čias. Prijímali ho aj perzskí<br />
králi, tvorcovia svetovej perzskej<br />
ríše v piatom a štvrtom storočí pred<br />
Kristom.<br />
Súčasťou Zoroastrovho učenia bola<br />
myšlienka reinkarnácie, o ktorej hovoril:<br />
„Žiadny človek nežije na Zemi<br />
len raz! Prichádzame znovu a znovu,<br />
kým sa nenaučíme byť takými, akých<br />
nás môže Boh vo svojej ríši strpieť. To<br />
je kľúč k pochopeniu všetkého pozemského<br />
života!“ (citované podľa knihy<br />
Zoroaster, vyd. Stiftung Gralsbotschaft<br />
Stuttgart 1957)<br />
MITROV KULT<br />
oroaster hovoril o Bohu, tvor covi<br />
Z a udržiavateľovi všetkých vecí –<br />
Ahura Mazdovi, no poukazoval aj na<br />
jeho protipól, vládcu temnôt Ahrimana.<br />
Dôležité postavenie v histórii<br />
Perzie zaujímal aj Mitra, ktorý bol<br />
uctievaný ľudom v predzoroastrovskej<br />
dobe ako božstvo<br />
slnka a svetla a prostredník<br />
medzi duchovným svetom<br />
a svetom ľudí. Mitra pomáhal<br />
udržiavať vesmírny poriadok<br />
a harmóniu. Podľa<br />
legendy sa narodil na Zemi<br />
25. decembra. Vzhľadom na veľké<br />
rozšírenie Mitrových slávností tento<br />
dátum prevzala potom aj kresťanská<br />
cirkev ako dátum narodenia Ježiša.<br />
Dovtedy kresťania konali slávnosti 6.<br />
januára ako pripomienku Ježišovho<br />
krstu v Jordáne, keď sa v ňom prebudilo<br />
poznanie jeho vlastnej úlohy<br />
a pôvodu. Podobne ako v kresťanstve,<br />
aj v kulte Mitru sa vykonával krst ponorením<br />
do vody.<br />
Nositeľmi transformácie a obohacovania<br />
jednotlivých duchovných prúdov<br />
boli zvyčajne neoficiálne spoločenstvá.<br />
Na rozdiel od veľkých svetových náboženstiev<br />
sa neustále snažili koncen-
H I S T Ó R I A<br />
trovať prevažne na vnútorné prežívanie<br />
svätosti Božieho pôsobenia, teda<br />
na pôvodnú formu poznávania Boha.<br />
Ich základom bola náboženská skúsenosť<br />
bez dogiem, otvorená a schopná<br />
prijímať nové poznatky aj z iných duchovných<br />
prúdov. Zmyslom tradície<br />
by nemala byť stagnácia, ale odovzdávanie<br />
vedenia o prameni Života, obohatené<br />
o ďalšie impulzy na veľkú cestu<br />
do krajiny úsvitu, na cestu ľudstva<br />
k duchovnému uvedomeniu.<br />
Tradícia musí byť dynamická, aby<br />
dokázala v prítomnosti spájať<br />
minulosť a budúcnosť. V tomto<br />
zmysle prešiel aj kult Mitru početnými<br />
premenami.<br />
Keď sa Perzská ríša zrútila pod<br />
nárazom dobyvateľskej energie<br />
Alexandra Veľkého a jeho novovzniknutá<br />
obrovská ríša zjednotila početné<br />
kmeňové i národné spoločenstvá, bol<br />
to začiatok nového procesu miešania<br />
rás, národov a rôznych kultúr, ktorý<br />
dal vznik aj novému, nezadržateľnému<br />
toku myšlienok, duchovných vplyvov<br />
a impulzov. Tomuto prúdu sa nevyhol<br />
ani kult Mitru. Ten na novú situáciu<br />
reagoval tak, že sa dokázal sám v sebe<br />
obnoviť a prehĺbiť. A keď v prvom storočí<br />
pred Kristom prenikol až na západ,<br />
do vtedajšej rímskej ríše, úplne sa<br />
zaradil do vtedajšej súčasnosti. Náboženstvo,<br />
staré viac ako tisíc rokov, sa<br />
stalo novým. Mitra bol uctievaný od<br />
Indie až po Rím a rímski vojaci jeho<br />
kult priniesli až do Španielska a do<br />
Británie. Všade padol mitraizmus na<br />
úrodnú pôdu, pretože prinášal do sŕdc<br />
otvorených ľudí neuvedomelé tušenie<br />
Svetla. Bol bojovným náboženstvom<br />
činu a tak niet divu, že tento kult oslovoval<br />
obzvlášť rímskych vojakov. Pre<br />
toto svoje bojové zameranie stal sa<br />
z mitraizmu výlučne mužský kult, čo<br />
môže znamenať určité ochudobnenie<br />
(v iných podobných spolkoch boli zasväcované<br />
aj ženy).<br />
Archeologické vykopávky početných<br />
mitraistických chrámov umož-<br />
Nositeľmi transformácie<br />
a obohacovania duchovných<br />
prúdov boli zvyčajne<br />
neoficiálne spoločenstvá<br />
nili získať o nich pomerne presný<br />
obraz. Zaujímavá je skutočnosť, že<br />
nebol nájdený žiadny chrám veľkých<br />
rozmerov, zato však veľké množstvo<br />
menších chrámov, ktoré boli stavané<br />
približne pre 50–80 ľudí. To poukazuje<br />
na to, že tento ezoterický kruh<br />
bol vedome udržiavaný v menšom<br />
počte a udržanie intimity kultového<br />
priestoru bolo dôležitejšie ako získavanie<br />
stúpencov. Pre zasvätencov bol<br />
priestor chrámu symbolom vesmíru,<br />
v ňom sa cítili „vradení“ do veľkého<br />
chrámu kozmu. K oltáru na východnej<br />
strane chrámu viedlo sedem stupňov,<br />
znázorňujúcich sedem sfér, ktorými<br />
musí prejsť ľudský duch na svojej<br />
púti do raja. Kultový obraz na východnej<br />
strane chrámu predstavoval Mitru,<br />
ako usmrcuje býka – je to symbolika<br />
človeka, ktorý je zajatcom pozemskej<br />
hmotnosti a musí ju prekonať, ak má<br />
byť spojený so Svetlom. Toto prekonanie<br />
však neznamená zničenie prirodzenosti,<br />
ale jej premenu.<br />
Rovnako, ako bolo v chrámoch<br />
sedem stupňov k oltáru, tak v kulte<br />
Mitru existovalo sedem stupňov zasvätení.<br />
Prvé tri patrili k nižším zasväteniam,<br />
ktorých nositelia sa vlastných<br />
mystérií nesmeli zúčastniť. Ďalšie štyri<br />
stupne patrili k vyššiemu zasväteniu.<br />
Siedmy stupeň bol určený pre duchovného<br />
vodcu mystérií. Tieto stupne zasvätenia<br />
symbolizovali jednotlivé vývojové<br />
stupne ľudského ducha, pričom<br />
každý stupeň ľudského bytia a poznania<br />
musel byť skutočne prežitý.<br />
Kult Mitru nebol dogmatický, jeho<br />
znášanlivosť – podobne ako znášanlivosť<br />
antických mystérijných spolkov<br />
voči iným – bola veľmi vysoká.<br />
Od čias Zoroastrovho posolstva až do<br />
svojho zániku v 4. storočí po Kristovi<br />
zotrvával mitraizmus pevne v očakávaní<br />
záchrancu alebo spasiteľa, ktorý<br />
ešte má prísť. Vtedajšia kresťanská<br />
cirkev toto nebola ochotná trpieť,<br />
pretože pre ňu bolo spasiteľské dielo<br />
pre ľudstvo ukončené príchodom<br />
Ježiša – aj napriek tomu, že on sám<br />
hovoril o príchode inej osoby –<br />
Syna Človeka, ktorý bude „súdiť<br />
svet“. Toto proroctvo o konci<br />
vekov však dnes cirkev vykladá<br />
ako premenu sveta prostredníctvom<br />
opätovného návratu Ježiša<br />
Krista. Aj preto bol v 4. storočí<br />
po Kristovi mitraizmus – ako jeden<br />
z ohlasovateľov Saoshyanta,<br />
Sudcu svetov – cirkvou zavrhnutý.<br />
Jeden prúd pútnikov do „krajiny<br />
úsvitu“ tak síce zanikol, no ďalšie sa<br />
nezadržateľne pripravovali.<br />
Spracoval Zdeněk Křivka<br />
1. Eschatológia – náuka o „posledných veciach človeka“,<br />
o smrti a večnom živote, vrátane náuky o temných<br />
sférach stvorenia (peklo), svetlých sférach (raj), o zavŕšení<br />
dejín v období svetového súdu. V kresťanstve<br />
čerpá eschatológia z prorockých a apokalyptických textov<br />
Biblie (napr. zjavenie Jána). Podobnými témami sa<br />
zaoberá aj moslimská a židovská teológia.<br />
39<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
N Á ZO R Y<br />
40<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 10/2007, vyšlo 1. 12. 2006.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota, Ľuba Dvornická,<br />
Júlia Faberová, Peter Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal,<br />
Mária Majerová, Rastislav Podivinský, Tatiana Pukančíková,<br />
Andrea Stúpalová, Hana Šimková, Igor Vojtek<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Grafika:<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Pavel Patloch, Karviná<br />
Kristýna Franková, Brno<br />
Marek Frank, Brno<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
Roxana Gonzales, Havana, Kuba/* (1, 3, 20); J. C. Pannela jr., USA/* (2);<br />
Visualife/* (2); Luděk Peřina (2); BigPhoto (3); Wikipedia.org (3); Ellena<br />
Elisseva, Toronto, Kanada/* (5); Bernardette Poisson (6–8); Paul Anderson,<br />
New Hampshire, USA/* (6–8); Carlos Paes, Lisabon, Portugalsko/<br />
Morguefile.com (9); Glen Jerkinson, Cairus, Austrálie/* (11); Oleg<br />
Cimmerian, Uljanovsk, Rusko/ iStockPhoto (12), Rastislav Podivínský, Tr.<br />
Teplice (16–19); Darko Novakovic, Novi Sad, Srbsko/* (20–24); Cora Reed,<br />
Denver, USA/* (22); AKG Berlin (23); GralsWelt 36/2005 (21, 27); Horst<br />
Manfred Fürntratt, Graz, Rakousko (28); Martin Vik (30–33); Corel Photodisc<br />
(34); Pavel Patloch, Karviná (35); Jeremy Edwards/ iStockPhoto (37); Lori<br />
Martin, Whitehouse, USA/* (38); Reza Mazaheri, Jackson Heits, USA/* (39);<br />
Gina Smith, Soul, Korea/* (38, 39); Grafikeray/* (42); Marian Vaňáč (43);<br />
Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.com.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Karel Prskavec, Liberec<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát<br />
ročne. Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor pre Vaše ohlasy a otázky, i odpovede redakcie. Listy,<br />
názory a pripomienky čitateľov – či súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />
Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Čo je príčinou<br />
homosexuality?<br />
Otázka čitateľa:<br />
Nedá mi to a reagujem na váš názor<br />
k téme homosexuality, zverejnený v č.<br />
9/2006. K pojmu homosexualita viažete<br />
prívlastky pokrivený, chybný, postihnutý,<br />
neprirodzený ap. Trochu mi to<br />
vzalo dych. Je možné, že ľudská bytosť<br />
dospeje k tejto situácii spôsobom, ktorý<br />
uvádzate, postupnou zmenou v rozhodovaní<br />
duše čo sa týka jej pôsobenia,<br />
vcítenia. Homosexualita je pochopiteľne<br />
veľmi neobvyklá vec. No nevnímam ju<br />
o nič neobvyklejšie než zjav modlivky<br />
alebo ropuchy, ktorý u niektorých ľudí<br />
môže vyvolávať zvláštne až nepríjemné<br />
pocity. Nepatria snáď preto tieto tvory<br />
do nášho sveta? Samozrejme sú prirodzenou<br />
súčasťou vesmíru. Duša, ktorá<br />
sa stále a stále vteľuje do rôznych podôb<br />
v prejavenom svete na svojej ceste za<br />
svojím sebauvedomením, je príliš veľká,<br />
vzácna, neobyčajná, než aby sme ju<br />
mohli postihnúť slovami alebo hodnotiť<br />
rozumom, ktorý má sklon k čiernobielemu<br />
videniu sveta a zjednodušenému<br />
rozlišovaniu dobra a zla. Duša túži<br />
zakúsiť všetky možné zážitky, všetky<br />
roly, aby si uvedomovala čím je. Dokonalou<br />
a neoddeliteľnou časťou Boha,<br />
ktorá v sebe obsahuje všetky možnosti<br />
vedomia. A tiež to robí. Nemôžem<br />
a nechcem preto hodnotiť homosexualitu.<br />
Nie je to cítenie či správanie,<br />
ktoré obmedzuje slobodu druhého. A ak<br />
prijmeme ľudí s touto sexuálnou orientáciou<br />
a správaním ako plnohodnotné<br />
bytosti, nám „ostatným“ rovné a hodné<br />
aj Božej pozornosti a lásky, ktorú prajeme<br />
všetkým bytostiam a sami sebe, už<br />
len tým prispejeme k tomu, aby im nič<br />
nebránilo vo vlastnom porozumení ich<br />
cesty, ich životu. Láska homosexuálne<br />
orientovaných ľudí je tiež láskou, len<br />
zaodetou do trochu iného šatu. Možno<br />
môže pôsobiť ako nevhodná porucha<br />
prirodzeného poriadku vesmíru, ale<br />
keď už sa na to mám pozerať ako na<br />
niečo neobvyklé, tak potom ako na čin<br />
Šibala, večne rozvracajúceho vesmírny<br />
poriadok, a predsa ako neodmysliteľnú<br />
súčasť vesmíru, rovnako ako je šašo samozrejmou<br />
súčasťou kráľovského dvora.<br />
Prečo? Aby do neho vnášal humor, moment<br />
prekvapenia, alebo – ako vy tiež<br />
píšete vo vašom úvodníku k názorom –<br />
aby prispel k väčšej hĺbke a farebnosti<br />
života.<br />
Keď sa zmieňujem o túžbe duše poznávať<br />
čím všetkým môže byť, nemyslím tým,<br />
že podporujem akékoľvek svojvoľné správanie,<br />
ako je zabíjanie ap., ktoré obmedzuje<br />
slobodu a celistvosť živej bytosti.<br />
S priateľským pozdravom<br />
(meno v redakcii).<br />
Odpoveď:<br />
Je pravda, že každý človek rozhodovaním<br />
svojej slobodnej vôle ovplyvňuje<br />
okolitý svet a prispieva tak k jeho rozmanitosti.<br />
Každého z nás formovali<br />
a poznamenávali iné skúsenosti a iné<br />
rozhodnutia, preto vnímame a hodnotíme<br />
rovnaké javy viac či menej odlišne.<br />
Tak si vytvárame aj rebríček hodnôt<br />
a cítime sa silnejšie spojení s ľuďmi,<br />
ktorí si osvojili obdobné presvedčenie.<br />
Pokiaľ však stoja proti sebe dva názory,<br />
podobne ako je to v našom prípade<br />
pri posudzovaní homosexuality, je na<br />
mieste si ujasniť, kde má tento odlišný<br />
pohľad svoj pôvod. V dnešnej dobe sme
N Á ZO R Y<br />
v mnohých oblastiach života svedkami<br />
akéhosi uvoľnenia, ktoré poskytuje široké<br />
možnosti pre realizáciu vlastných<br />
prianí a predstáv. V mnohých oblastiach<br />
sme však už svedkami takých následkov,<br />
ktoré svedčia o nesprávnosti tohto prístupu,<br />
pri ktorom sa neberie ohľad práve<br />
na zákonitosti života vo vesmíre. Súhrnným<br />
dokumentom, ktorý svedčí proti<br />
mnohým našim prianiam a predstavám,<br />
je všestranné zbedačenie našej planéty.<br />
Je také rozsiahle, že sa už osobne dotýka<br />
každého z nás. Má svoj nepopierateľný<br />
pôvod v našich mysliach a je teda plodom<br />
určitej duševnej kultúry, pre ktorú<br />
sú záujmy celku a jeho zákony nevítaným<br />
ohrozením vlastných prianí a nepríjemným<br />
pripomenutím vlastnej zodpovednosti.<br />
Situácia, do ktorej sme Zem týmto<br />
spôsobom uvažovania priviedli, naznačuje,<br />
že pre naše priania bude pravdepodobne<br />
existovať určitá hranica, za ktorou<br />
už tieto priania nemôžu byť považované<br />
za vítaný príspevok k rozmanitosti, pretože<br />
vyvolávajú spustošenie. Zdá sa teda,<br />
že to, čo je možné na kráľovskom dvore,<br />
nie je možné v kráľovstve vesmírnom.<br />
Veď pozemské kráľovstvá rýchlo zanikajú,<br />
no to druhé je stále tu. Bude teda<br />
zrejme rozdiel v tom, ako sú tieto kráľovstvá<br />
spravované a udržiavané. Predstava<br />
vesmírneho Šibala, ktorý obracia všetko<br />
naruby, aby vyvolal pohyb a veselie, vyvoláva<br />
predstavu nezáväzných pravidiel,<br />
ktoré je možné kedykoľvek podľa chuti<br />
zmeniť. Hodí sa taká predstava skutočne<br />
k vesmíru? Byť zovretý neúprosnými zákonitosťami<br />
je pre človeka, túžiaceho po<br />
slobode na prvý pohľad neprijateľné. Ale<br />
je to skutočne zovretie? Nie je to skôr milujúca<br />
náruč, ktorá nám darovala skvost<br />
prírody a vesmíru – záhradu, v ktorej<br />
môžeme žiť svoje pozemské životy a učiť<br />
sa, ako túto krásu chrániť a rozvíjať? A tu<br />
sa už dostávame k opačnému uhlu pohľadu.<br />
Človek, ktorý sa snaží pozorovať<br />
svet z tejto strany, bude vždy starostlivo<br />
zvažovať, či jeho priania budú záhradu<br />
plieniť alebo naopak múdro udržiavať.<br />
Pokiaľ však zistí, že svojimi prianiami<br />
narušil mier, mal by pocítiť toľko zodpovednosti,<br />
aby sa ich vzdal.<br />
Homosexualita je prejavom jedného<br />
takého ľudského priania a vyvoláva preto<br />
nástojčivú otázku: Pôsobí vôbec v rámci<br />
prírodného diania – tvorivo a povzbudivo?<br />
Len v takomto prípade má opodstatnenie<br />
a bolo by možné považovať ju<br />
za prínosnú. Existencia prírody vrátane<br />
ľudských tiel je síce závislá na rozmnožovaní.<br />
Pritom však – a to je potrebné<br />
zdôrazniť – prvotným cieľom života na<br />
Zemi je vývoj ľudskej duše, nie rozmnožovanie<br />
tiel. Homosexualita vnáša do<br />
tohto zákonitého pôsobenia umŕtvenie.<br />
Je zvláštnosťou, ktorú príroda nepotrebuje.<br />
Homosexualitu ťažko možno považovať<br />
za jednu z vývojových možností,<br />
ktorú Božia múdrosť ľudským dušiam<br />
predurčila. Táto múdrosť vytvára pre<br />
ľudí iba také cesty, na ktorých ľudská<br />
duša môže dospieť k najvyššiemu uplatneniu<br />
– teda také, kde sa zmysel jej doterajšieho<br />
vývoja nestratí.<br />
(JP)<br />
Vedomé bytie po smrti?<br />
Otázka čitateľa:<br />
Ešte som sa so smrťou a opätovným narodením<br />
bližšie nezaoberal, ale mám<br />
veľký strach zo smrti a z toho, že pri<br />
tom stratím svoje vedomé bytie. Neviem<br />
si tiež predstaviť, že by som sa znova<br />
narodil v inom tele – keďže tam už nie<br />
sú žiadne spomienky na predošlý život.<br />
Môže človek o tom všetkom skutočne<br />
niečo vedieť, alebo sa sami klameme našou<br />
vierou v život po smrti alebo v opätovné<br />
narodenie?<br />
Odpoveď:<br />
Strach pred smrťou je veľmi rozšírený,<br />
pretože táto téma je v našej spoločnosti<br />
dosť tabuizovaná a človek zostáva so<br />
svojimi myšlienkami často sám. Okrem<br />
toho sa u nás prevažujúcim materialistickým<br />
pohľadom na svet tento strach<br />
prehlbuje. Keď človek verí, že človek je<br />
len telo, teda kôpka<br />
kože, kostí a mozgov<br />
ých buniek, potom<br />
celkom prirodzene vyvstane<br />
i otázka, čo z neho<br />
zostane, keď sa po smrti predsa všetko<br />
rozpadne.<br />
Predpoklad, že človek je len telo, nemá<br />
pri bližšom skúmaní pevný základ. Samotná<br />
skutočnosť, že máme „vnútorný<br />
svet“, alebo „vnútorný život“, teda napríklad<br />
že vieme milovať, alebo vnímať<br />
krásu, tento predpoklad spochybňuje.<br />
Všetko typicky ľudské nie je materiálne –<br />
napr. naša schopnosť poznávať, aj schopnosť<br />
vedomého bytia. Ono bytie – naše<br />
„ja“ – nestarne, nemení sa s premenou<br />
nášho tela, ale na základe životných skúseností,<br />
ktoré získavame, má napĺňať<br />
vlastný proces vývoja k zrelosti. V tomto<br />
dozrievaní nášho vedomého bytia tkvie<br />
vlastne zmysel nášho života, a tento proces<br />
našou fyzickou smrťou nekončí.<br />
Čo sa týka spomienok, z pohľadu reinkarnácie<br />
treba rozlišovať medzi „pamäťou“<br />
(informácie uchovávajúca pamäť<br />
rozumu) a „spomienkou“(prežitím nadobudnutá<br />
duševná skúsenosť, „nadradená“<br />
pamäti denného vedomia). Strata pamäte<br />
ešte neznamená stratu spomienky, čiže<br />
skúsenosti ducha, alebo azda stratu vedomého<br />
bytia. Spomínanie je duševno-<br />
-duchovná vlastnosť a priamo nesúvisí<br />
s telesným mozgom. Nemateriálna duša –<br />
so svojím vedomým bytím – nie je podmienená<br />
mozgovou činnosťou a existuje<br />
po fyzickej smrti ďalej.<br />
Pokiaľ človek pripustí túto myšlienku<br />
a spojí ju s vlastnými prežitiami a skúsenosťami,<br />
viera v pokračovanie života po<br />
smrti sa môže stať pevným presvedčením.<br />
Tomuto vývoju by určite pomohlo,<br />
keby sa téma smrti odtabuizovala. Potom<br />
by mohli mať v našej spoločnosti<br />
väčšiu váhu aj tie správy, ktoré sú už po<br />
desaťročia v súvislosti so smrťou zaznamenávané:<br />
o skúsenostiach z druhého<br />
sveta od pacientov po klinickej smrti –<br />
alebo tiež výpovede ľudí, ktorí si pamätajú<br />
na predošlý život.<br />
41<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
N A Z ÁV E R …<br />
to by videl, ako nám nadšením<br />
K žiaria tváre, keď sme pri prevoze<br />
z Osvienčimu do bavorského lágru<br />
hľadeli zamrežovanými okienkami<br />
väzenského vagónu na vrcholky hôr<br />
vo svetle zapadajúceho slnka, ten<br />
by nikdy neveril, že to sú tváre ľudí,<br />
ktorí svoj život prakticky uzavreli.<br />
Napriek tomu, alebo práve preto, ich<br />
tak strhol roky odopieraný pohľad na<br />
krásu prírody.<br />
A ešte aj v lágri príležitostne upozorní<br />
pri práci ten alebo onen svojho<br />
plahočiaceho sa kamaráta na nejaký<br />
skvostný obraz, ktorý sa ich zraku naskytá,<br />
trebárs uprostred bavorského<br />
lesa (kde sa stavali obrovské podzemné<br />
továrne na zbrojné účely), kde<br />
medzi vysokými kmeňmi napríklad<br />
zapadajúce slnko svieti práve tak, ako<br />
na známom Dürerovom akvareli.<br />
Alebo: raz večer sme už boli v baraku<br />
natiahnutí na zemi, každý<br />
v ruke misku s polievkou. Boli sme po<br />
práci a na smrť unavení. Tu dovnútra<br />
vbehne kamarát a vyzýva nás, aby<br />
sme si pohli na „apelplatz“ a napriek<br />
zime i vlastnej únave si nenechali ujsť<br />
mimoriadny západ slnka.<br />
A keď sme potom vonku uvideli<br />
tie ponuré žeravé mraky na západe<br />
a celý obzor oživený mrakmi najfantastickejších<br />
stále sa meniacich tvarov<br />
v nadpozemských farbách, od oceľovo<br />
modrej až k žeravej krvavo červenej,<br />
a pod tým všetkým (aký kontrast!)<br />
pusté šedé „zemljanky“ lágrov a premočený<br />
„apelplatz“, v ktorého kalužiach<br />
sa ešte zrkadlila ohnivá žiara<br />
oblohy, potom sa jeden druhého po<br />
minútach dojatého ticha pýtal: „Ako<br />
by len mohol byť ten svet krásny…!“<br />
Alebo: stojíš v priekope pri práci.<br />
Rozodnievanie okolo teba je šedivé.<br />
Šedivý je sneh v mdlom rannom šere.<br />
Šedivé sú ich tváre. A ty opäť začínaš<br />
hovoriť s milovanou bytosťou.<br />
Alebo vysielaš už po tisíci krát svoj<br />
nárek a otázky k nebesiam. Po tisíci<br />
krát zápasíš o nejakú odpoveď, bojuješ<br />
o zmysel svojho utrpenia, svojej<br />
obety, o zmysel svojho pomalého<br />
umierania.<br />
Meditácia<br />
v koncentračnom tábore<br />
V poslednom vzopätí proti neutešenej<br />
smrti, ktorá na teba čaká,<br />
náhle cítiš, ako tvoj duch preniká<br />
z celého tohto bezútešného a nezmyselného<br />
sveta von, a tebe na<br />
tvoje posledné otázky o poslednom<br />
zmysle odkiaľsi jasá víťazné: „Áno!“<br />
A v tom istom okamihu sa v okne<br />
vzdialeného bavorského statku<br />
rozsvieti svetlo, v statku, ktorý na<br />
obzore stojí ako kulisa uprostred<br />
všetkej tej bezútešnej šedi prebúdzajúceho<br />
sa bavorského rána, et<br />
lux in tenebris lucet (a svetlo svieti<br />
v temnotách).<br />
Viktor Emanuel Frankl<br />
A napriek tomu povedať životu áno,<br />
Viktor E. Frankl<br />
42<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2006
BENJAMIN KLEIN<br />
POZNEJ SVÉHO<br />
ANDĚLA<br />
Čas plynul ako voda. Veľa som sa modlila a často<br />
som sa ponárala do meditácií. Dostala som pri tom<br />
toľko sily, že som často necítila žiadnu bolesť. Zreteľne<br />
som cítila prúdenie energie v hlave a po chrbte.<br />
Bolo to, ako by som stála pod prúdom. Spokojnosť,<br />
šťastie a mier sa okolo mňa šírili, aby ma už nikdy<br />
neopustili. Takmer nikdy! Mohla som cítiť prúd, ktorý<br />
mi hore-dolu pretekal chrbticou. Formoval sa vo<br />
veľkých víroch do centier sily a zhromaždísk energie.<br />
Stavala som sa pravidelne do kríža z planúceho svetla,<br />
ktoré sa z týchto centier napájalo. Ako mi povedal<br />
Michael, svetlo tu bolo vždy, keď som si ho intenzívne<br />
predstavila. Napriek tomu som bola prekvapená,<br />
keď som ho mohla po určitom čase skutočne vidieť.<br />
Už dlhší čas som pozorovala, že tiene druhých, keď<br />
prišli ku mne, sa často skrčili ako zasiahnuté bleskom<br />
a nemohli sa ku mne ďalej priblížiť. Teraz som videla,<br />
že toto pôsobenie vychádzalo z kríža. Jeho lúče ich<br />
tlačili späť. Tak som aj mohla zistiť, že veľa detí sa<br />
v mojej blízkosti upokojilo. Aj sestry, ktoré boli všeobecne<br />
považované za protivné, sa stávali v mojom<br />
okolí omnoho miernejšie. A dokonca aj nevľúdna<br />
domovníčka ma v poslednom čase dokázala raz aj<br />
pohladiť, prehovoriť ku mne, alebo mi otočiť stránku<br />
knihy. Áno, zdalo sa dokonca, že má pôžitok z toho,<br />
že smie nejaký čas zotrvávať v mojej blízkosti. Teraz<br />
som aj vedela prečo!<br />
Benjamin Klein<br />
Poznej svého anděla<br />
113 strán, formát 14 x 21 cm, tvrdá väzba<br />
nakladateľstvo Integrál Brno<br />
ISBN 80-238-5381-3<br />
Cena 185 Sk<br />
Knihu si môžete objednať prostredníctvom<br />
kupónu, ktorý nájdete uprostred časopisu.<br />
Knižka Benjamina Kleina je príbehom ťažko telesne postihnutého<br />
dievčaťa Barbary, opis jej cesty k pochopeniu samej seba i ľudí<br />
okolo nej. Na životnej púti ju sprevádza anjel Michael, pomáha<br />
Barbare znášať životné útrapy a ukazuje jej, že i zdanlivo nezodpovedateľné<br />
otázky majú svoje odpovede. V knižke sa prelína pozemská<br />
realita s opismi duchovného sveta, kde všetko nachádza<br />
svoj vyšší zmysel.
Nejde o to – chrániť sa pred<br />
nepríjemnosťami, ale s dôverou v Boha<br />
prinášať okolitému svetu seba samého.<br />
Tá narastajúca, skoro nepostrehnuteľná každodenná<br />
jednotvárnosť v konaní voči sebe i voči iným,<br />
ktorá sa nám postupne stáva zvykom, raz rozhodne<br />
o našom duchovnom bytí či nebytí.<br />
Nezáleží na podmienkach, ktoré nás obklopujú; rozhodujúce<br />
je životné dielo, ktoré z nich vytvoríme.<br />
Elisabeth LUKASOVÁ<br />
(Autorka je pokračovateľkou životného diela psychoterapeuta<br />
Viktora E. Frankla, autora knihy „A predsa povedať životu<br />
áno“ z prostredia koncentračného tábora.)