SG10

Ú V O D N Í K
kladie karty. Karty sú dôležité, ale Pavol
má ešte inú schopnosť. Ak sa trochu
sústredí, dokáže okolo „vyšetrovanej“
osoby vidieť rôzne farby – alebo
aj tvary, v každom prípade niečo, čo
o danej osobe „vypovedá“. Ešte skôr,
než sú karty vyložené a začne rozprávať,
má nepríjemný pocit. Okolo mladého
muža „vidí“ zlovestné chmáry. Vykladá
karty, vysvetľuje Eve ich symboly a nakoniec
jej musí povedať: – „…viete, je
to nepríjemné, ale Váš priateľ je v zlej
spoločnosti. Mal by sa z nej vymaniť, čo
najskôr…“ Eva sa naňho pozerá nedôverčivo
– ON v zlej spoločnosti? Ale
kde – a s kým?! „To Vám neviem povedať“
– hovorí Pavol, „skúste sa s ním
o tom porozprávať Vy“. O niekoľko týždňov
neskôr sa dvere na Pavlovej kancelárii
prudko rozletia. Dnu vpadne Eva
s očami zaliatymi slzami a kričí: „Zabili
ho, a môžete za to – VY!!!“ Pavol sa len
s námahou ovládne, chce ostať pokojný.
Eva sa naňho nenávistne pozerá a hovorí
„Vedeli ste to, že bol v mafii, určite
ste to vedeli, mali ste mi to povedať, nič
by sa nebolo stalo…“ Potom zmení rétoriku
– „Nie, nič ste nemali hovoriť, vy
ste to privolali“. Pavol je otrasený. Tušil
a aj VIDEL hroziace nebezpečenstvo,
ale bola to len temnota, bez tváre a bez
mena. Teraz vie len to, že sa musí pokúsiť
mladú ženu upokojiť – aby si niečo
neurobila aj ona… Eva po hodinovom
rozhovore odchádza. Neskôr sa s Pavlom
stretnú ešte mnohokrát, nakoniec
sa mu ospravedlní. Už si nemyslí, že on
je zodpovedný za smrť jej priateľa. Pavol
používa karty dodnes, ale vždy upozorňuje,
že karty ukazujú iba možnosti
a situácie. Ako kto so svojím životom
naloží, je len v jeho rukách.
Bol tento príbeh pravdivý, alebo vás
vodím za nos mysterióznou historkou?
Počkajte si na rozuzlenie!
V druhom príbehu ide o dvoch manželov
z malého mestečka. Veľmi sa zaujímajú
o jasnovidectvo a všetko „duchárske“.
Majú obrovskú túžbu nadviazať
kontakt s druhým svetom. Skúšajú
4
SVET GRÁLU
10 | 2007
hypnózu aj autohypnózu, rôzne techniky
zmeny vedomia. Po dlhšom čase
jeden z nich zrazu počuje hlas. Nie je to
hlas živej prítomnej osoby, ale „priateľ“
z druhého sveta, ktorý im oznamuje, že
odteraz sú prostredníkmi pre duchov
zo záhrobia – a majú pomáhať aj iným.
Onedlho v dome manželov pribúda
návštevníkov. Všetkých poháňa zvedavosť
dozvedieť sa čo-to o sebe, o zosnulých
blízkych, o duchovných pravdách.
Manželia počujú hlasy častejšie.
Sú šťastní. Mnoho ľudí im ďakuje za
pomoc, utvrdzujú ich, že idú po správnej
ceste. Po niekoľkých mesiacoch
prichádza nečakaný zlom. Obaja sú na
smrť vyčerpaní. Nielen kvôli návštevám.
„Hlasy“ už nie sú len príjemní spoločníci,
ale aj dotieraví votrelci. Protirečia
si, hádajú sa, naliehajú. Najhoršie je,
že sa nedajú vypnúť. Namiesto pocitu
šťastia nastupuje strach. So strachom
však prichádzajú čoraz drzejšie hovory
z onoho sveta – robia si z nich posmech,
vyhrážajú sa im. Nakoniec obaja manželia
v hrôze vyhľadajú psychiatrickú
liečebňu s jedinou túžbou – mať v hlave
konečne ticho.
Drsný príbeh, však? Stal sa skutočne,
alebo je len výtvorom autorovej fantázie?
V poslednom príbehu vystupuje
matka troch detí, ktorá stojí pred vážnym
rozhodnutím. Natoľko vážnym, že
ho odkladá už mnoho rokov. V manželstve
sa cíti nešťastná. Manžel ju ponižuje
– vraj nič v zamestnaní nedosiahla,
venuje sa „iba deťom“, večery smotánky
ju nebavia a synom nedopraje žiadnu
zábavu – zakazuje im rýchle motorky,
drahé večierky, skrátka všetko, čo je
„in“. Keď sa ona pokúsi povedať mu
niečo aj o iných stránkach života, dokonca
duchovných, pohroma je istá.
Magdaléna sa cíti ako v klietke. V jednu
noc stojí pred oknom, v ktorom vidno
len hviezdnatú oblohu, plače a prosí,
ako toľkokrát, Boha o pomoc – o silu.
Má odísť? Nechať deti manželovi, hľadať
si zamestnanie, začínať odznovu?
Má strach. Zrazu jej pozornosť zaujme
čosi veľmi neobyčajné. Vidí na oblohe
svietiaci kríž, zložený z dvoch rovnako
dlhých ramien. Čo to je? Také niečo by
sa jej ani neprisnilo – má halucinácie?
Volá do kuchyne syna – ukazuje na oblohu
a pýta sa ho: „Čo tam vidíš?“ Syn
sa zadíva von oknom a potom na ňu
pozrie prekvapenými očami. „Je tam
kríž.“ Po chvíli obraz mizne, ale v duši
tejto ženy ostal navždy. Zážitok s krížom
jej dodal toľko sily a odhodlania,
že urobila to, na čo by si – podľa jej slov,
inak len ťažko trúfla. Odišla do iného
mesta, do úplnej neistoty. Začala nový
život sama.
Pokúsil som sa iba zahrávať s Vašimi
pocitmi, milí čitatelia, alebo sa toto naozaj
stalo?
Hádam, že ste tušili správne. Všetky
uvedené príbehy sa zakladajú na skutočnosti,
iba mená sú zmenené. A čo si
o takýchto zážitkoch vôbec myslieť?
Je mnoho vecí, ktoré jasnovidci, či
mediálne založení ľudia môžu vidieť,
alebo počuť. Ale nie všetko z toho je
naozaj cenné. Aj títo ľudia môžu byť
ovplyvnení vlastnými želaniami, alebo
vidieť len skryté túžby klienta. Niektorí
zasa bez zábran povedia zranenému
človeku niečo, čo ho ešte viac zrazí na
dno. Tí najnadanejší - v krajinách ako
USA alebo Rusko – oficiálne spolupracujú
s políciou alebo zdravotníckymi
zariadeniami.
Neviem ako Vám, ale mne najviac
dal ten posledný, tretí príbeh. Znova
mi pripomenul to známe „Keď je núdza
najvyššia, pomoc Božia najbližšia“. Ak
mám hovoriť o sebe, pomoc senzibilov
v súčasnosti nevyhľadávam, lebo dúfam,
že sám včas zistím, „kde ma topánka
tlačí“, alebo „ako z kola von“. Prípadne
mi v tom pomôže niekto blízky. Okrem
toho nám aj všetky rozprávky hovoria
stále to isté: „Srdcom počúvaj, všetko
pochopíš…“
Roman Levický
nejasnovidný redaktor