Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Z D R AV I E<br />
chlopne, umelé kĺby, cievy, atď.). Sú<br />
operatívne umiestené do prostredia<br />
ľudského tela. Jedným zo základných<br />
predpokladov je čo najväčšia možná<br />
tolerancia zo strany obranných mechanizmov<br />
organizmu. Aj tu teda ide<br />
o konfrontáciu medzi vyžarovaním<br />
predmetu a živého tela. V týchto prípadoch<br />
je však obranná reakcia tela<br />
oveľa menej výrazná, než u transplantátov<br />
– napriek tomu, že by sme<br />
na prvý pohľad predpokladali opak.<br />
Veď technicky zhotovené predmety<br />
musia mať k telu oveľa vzdialenejší<br />
vzťah než orgány iného človeka<br />
a musia byť imunitným systémom<br />
rozoznávané ako úplne cudzorodé.<br />
Napriek tomu však možno docieliť<br />
to, že sú veľmi dobre znášané. Porovnateľnú<br />
toleranciu u živých tkanív<br />
alebo orgánov docieliť nie je možné.<br />
Vysvetlenie spočíva práve v onom<br />
neviditeľnom náboji každej bunky,<br />
v jej vyžarovaní. Oproti neživým<br />
predmetom je prenikavejšie a zasahuje<br />
preto do celkového vyžarovania<br />
krvi podstatne výraznejšie. V zdravom<br />
organizme sú pritom výrazné<br />
odchýlky vo vyžarovaní jednotlivých<br />
buniek signálom na ich likvidáciu.<br />
Aké následky však môže mať stav,<br />
keď je celý orgán proti vôli tela násilne<br />
udržiavaný v prostredí, kde za prirodzených<br />
okolností nemôže zotrvať?<br />
ŽIVOT V NEVLASTNOM<br />
TELE<br />
K<br />
eď nehľadíme na dôsledky vplyvu<br />
na telesný organizmus, ktorý musí<br />
trvalo zápasiť s „votrelcami“ a pritom<br />
je vo svojich obranných funkciách nepretržito<br />
oslabovaný, zostávajú ešte<br />
závažné dôsledky v rovine duševnej.<br />
Svoj duševný vývoj v rámci jedného<br />
pozemského života môže človek dovŕšiť<br />
len vo vlastnom tele, ktoré má<br />
pre tento účel udržiavať nedotknuté<br />
a v čo najlepšom stave. Len také telo<br />
môže vytvárať krv s vyžarovaním,<br />
správne spájajúcim dušu človeka<br />
s okolitým svetom. Prostredníctvom<br />
vyžarovania krvi pôsobí<br />
duša človeka smerom<br />
navonok, teda k svojmu<br />
telu; prostredníctvom tela aj<br />
k okolitému svetu. Zároveň v opačnom<br />
smere prijíma podnety a sily na<br />
svoj rozvoj a zachovanie. V psychickej<br />
rovine sa táto zdravá obojsmerná<br />
výmena síl prejavuje jasnou mysľou<br />
a uskutočňovaním vlastnej vôle. Pri<br />
akýchkoľvek odchýlkach vo vyžarovaní<br />
krvi, napr. pri chorobe, stráca<br />
človek v rôznej miere kontakt so svojím<br />
telom a tým aj možnosť v plnej<br />
miere komunikovať so svetom.<br />
Transplantácia vyvoláva násilnú<br />
zmenu vo vyžarovaní krvi. V uvedenom<br />
zmysle ide o umelo vyvolanú<br />
chorobu. Transplantovaný orgán svojou<br />
trvalou prítomnosťou udržuje<br />
chorobné, pre hostiteľský organizmus<br />
neprirodzené vyžarovanie krvi.<br />
Krv a tým aj telo už nie sú vlastné!<br />
Pre človeka to doslova znamená,<br />
že už nie je sám sebou. Doliehajú<br />
k nemu vplyvy, ktoré sú mu cudzie,<br />
s ktorými sa vôbec nemal zaoberať,<br />
pretože neboli súčasťou jeho osudového<br />
plánu. Tým je zároveň odvedený<br />
od úloh, ktoré naopak riešiť mal.<br />
Naviac – nemôže už získať povzbudenie<br />
a silu, ktoré mohol načerpať len<br />
prostredníctvom predurčeného vyžarovania<br />
tela. Takéto chorobné spojenia<br />
dávajú človeku pocítiť a prežiť<br />
mnohé, čomu by sa zásluhou ochranného,<br />
pôvodného vyžarovania tela<br />
bol vyhol. Strata pôvodného vyžarovania<br />
je teda aj základom všetkých<br />
zmien, ktoré pacienti po transplantácii<br />
prežívajú v psychickej rovine.<br />
V úrovni jemnejšej hrubohmotnosti<br />
(onoho sveta)<br />
sú teraz spojení<br />
s oblasťami, ktoré im<br />
boli doteraz cudzie. Svoje<br />
nové spojenie (ktoré je súčasne<br />
aj vyhasnutím pôvodného spojenia)<br />
prežívajú ako zmenu záľub, schopností<br />
a postojov, pretože ich osobnosť<br />
je v psychickej rovine otvorená<br />
celkom iným kvalitám. Človek teda<br />
často stráca to, čo roky usilovne budoval,<br />
a nechcene získava zas iné, čo<br />
s ním doslova nemá nič spoločné. Napriek<br />
tomu, že sa niekedy prechodne<br />
zdá, že človek získal určitú výhodu<br />
a bez námahy, ide vždy len o zdanie.<br />
Natrvalo mu zostane len to, čo rozvinul<br />
pomocou vlastnej vôle.<br />
Na tom istom základe môže vzniknúť<br />
aj priame spojenie k človeku<br />
- darcovi, toho času už obyvateľovi<br />
onoho sveta. Transplantáciou násilne<br />
nastolená príbuznosť vyžarovania<br />
dáva tak ľuďom po transplantácii<br />
ľahšie a nechcene pocítiť vnútorný<br />
stav darcu, jeho obavy, úzkosť atď.,<br />
Mozgová smrť nie je teda kritériom smrti,<br />
ale kritériom pre odber orgánov<br />
a nadviazať spojenie aj s jeho myšlienkami<br />
a emóciami, ktoré za svojho<br />
života na zemi vytvoril a ktoré jeho<br />
smrťou neprestali existovať. Aj darca<br />
sa po tomto moste môže ľahšie priblížiť<br />
k príjemcovi transplantovaného<br />
orgánu a hľadať tu možnosť prejavu.<br />
O<br />
ČO BOLO, BOLO<br />
ddávna bývali lekári vernými<br />
správcami ľudského tela. Ich<br />
hlavným cieľom vždy bolo zachovanie<br />
ľudského života. Kde sa už priblížila<br />
smrť, dbali na to, aby odchod<br />
z pozemského života prebehol čo naj-<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
10 | 2007
Change language