SG10

More documents

Recommendations

Info

R OZ H O V O R NECHCEL SOM UMRIEŤ Už sú to štyri roky odvtedy, čo pán Váňa podstúpil jednu z najnáročnejších transplantácií, jedného z najväčších orgánov v tele – pečene. Pred ňou bol už 15 rokov chorý. Pôvodne ho lekári liečili na prechodenú žltačku. Až neskôr, keď sa začali dostavovať zdravotné komplikácie, lekárka v Olomouci urobila presnejšie vyšetrenie a zistila, že nejde o žltačkové ochorenie, ale o zvláštnu chorobu, ktorej sa hovorí autoimunita. Môj imunitný systém sa akoby zbláznil, vybral si pečeň a likvidoval ju ako nejaké cudzie teleso v tele. Až dovtedy som si vlastne ubližoval. Bral som totiž lieky na zvýšenie imunity, dodával svojmu telu ešte byliny a škodil si. Pečeňové testy boli stále horšie. Dva roky pred transplantáciou som bol už chorý ako človek, ktorý umiera na cirhózu pečene. Mohol som vlastne kedykoľvek vykrvácať… spodkom i vrchom som náhle začal krvácať, to sa mi stalo asi štyrikrát… Dostal som sa do Brna, do nemocnice sv. Anny, do transplantačného centra. Štrnásť dní po vstupnej kontrole mi lekári oznámili, že som schopný podstúpiť transplantáciu. Ako si vysvetľujete, že ste tak ochoreli? Pred mnohými rokmi (asi pätnástimi), zhruba v štyridsiatich piatich rokoch som mal klasickú chrípku, mal som potom veľmi zvýšenú sedimentáciu. Lekárka ma poslala na vyšetrenie do nemocnice, kde som ležal 6 týždňov. Už vtedy bolo podozrenie na ochorenie pečene. To ochorenie sa stále zhoršovalo. Bol som žltý, chudol som, bral lieky, až v poslednej chvíli som sa dozvedel, že liečba je zlá. Ako sa to ochorenie prejavovalo? Stále som bol nesvoj – bola to taká chronická únava, človek nie je vo svo- 14 SVET GRÁLU 10 | 2007 jej koži. Kam som prišiel, tam som zaspal… no v práci ma nikto nešetril, navyše som opravoval dom… Domov som prichádzal až o jednej v noci a o piatej som už zase vstával do práce. Zaspával som v trolejbuse a zaspával som vlastne všade, kde sa to dalo. A učil som sa ešte po anglicky… Tým sa moje ochorenie zrejme urýchľovalo. Myslíte si, že keby ste sa nevystavili takým obrovským nárokom, že by sa tá choroba nevyvinula do takých veľkých rozmerov? Myslím, že by sa to určite postupom času vyvinulo. Ja sa už tridsaťpäť rokov venujem joge. Poznám určité praktiky, a keby som mal čas, tak by som si určite pomohol sám. Teraz mám napríklad ideálne podmienky. Po transplantácii som pribral a cítim sa dobre. Už predtým som vlastne túžil vypadnúť z toho zhonu. Stačil som splatiť všetky dlhy, beriem trvalý dôchodok a mám na seba konečne čas. Lekári vám povedali, že niet inej cesty než transplantácia? Ja som na ňu čakal viac než rok. Bol som zaradený do evidencie čakateľov na orgán. To je centrálne riadené. Ku koncu, pretože som bol už v dôchodku a bol som v pohode, začal sa môj zdravotný stav zlepšovať. Prestalo krvácanie, vedel som si aj sám pomôcť, chodil som k liečiteľovi… Navštevoval som bylinkára. Bol som konečne doma, v pokoji. V tej dobe som pribral na váhe. V Brne sa ma pýtali, či už som po transplantácii, že naraz tak dobre vyzerám. Takže vy ste nešli na transplantáciu na smrť chorý, vám bolo dobre…? Bol som dokonca v takom rozpoložení, že som to chcel oddialiť, nechcelo sa mi do toho. Dokonca som raz požiadal, aby ma vyradili z evidencie čakateľov, že som nachladnutý, umelo som to stále predlžoval… Lekár na mňa potom pritlačil, či teda chcem alebo nie. Pokiaľ by som odmietol, pošle ma späť do práce. Keby som sa znovu dostal do toho zhonu, a znovu by sa vrátilo ochorenie, krvácanie, lekári by mi už druhýkrát nepomohli – pretože som odmietol transplantáciu. A tak som na ňu nakoniec pristúpil. Takže sa vám na transplantáciu nechcelo? Ako si to vysvetľujete? Nechcelo. Cítil som sa dobre; na jednej strane som si myslel, že to zvládnem sám, na druhej strane som bol veľmi neistý. Nevedel som, čo bude ďalej… Tu ide o to, že lekári sú svojím spôsobom trochu ješitní. A veľmi dobre by si zapamätali, že som ich raz odmietol… Čo keby znovu nastalo krvácanie…? Ten pocit neistoty – pôjdem sa prejsť do lesa a vykrvácam… K tej transplantácii som bol v podstate donútený. Nemal som inú možnosť. Hral tu tiež úlohu môj dôchodok. Keď sa znovu vrátime k vašim pocitom pred transplantáciou – prekážalo vám, že budete žiť s cudzím orgánom? Čiastočne to bol dôvod, prečo som cúval… Jednak som mal aj varovania,
R OZ H O V O R že vibrácie toho orgánu sú iné než moje vlastné a že ma to môže nejakým spôsobom ovplyvniť. Kto vás varoval? Jednak môj liečiteľ, astrológ a numerológ, hlavne som však mal vnútorné varovania. Že by sa tie vyžarovania nemuseli znášať… Ale na druhej strane som si dosť veril. Mal som vždy takú schopnosť – aj keď som bral napríklad bylinky, dokázal som si svojou mysľou pomôcť oveľa viac. Mám skrátka značnú vnútornú silu, je to asi dar. Veril som si, že som schopný to ovplyvniť. No pri tom rozhodovaní bolo dosť veľa pre a proti. A doktor ma naraz postavil pred hotovú vec… A tak som povedal, áno. Aká bola tá operácia, aké bolo to bezprostredné čakanie? Čaká sa, kým bude vhodný orgán. Podmienkou je presná krvná skupina, hmotnosť. Čakateľ na orgán by si mal stále udržiavať rovnakú váhu, akú majú lekári v evidencii – kvôli veľkosti orgánu. Ja som bol pripravený. Oni povedali – to môže prísť kedykoľvek – napríklad o tretej v noci a vy musíte okamžite prísť. Mal som štyri telefónne čísla na sanitkára, pri posteli dva telefóny. Všade som chodil s mobilom a bol stále pripravený kedykoľvek prísť. Raz poobede sa ozval telefón – máme pre vás vhodný orgán, okamžite príďte. Za chvíľu som bol v Brne, tam urobili vstupnú prehliadku. Aké ste mali pocity? Z duchovného hľadiska je to veľmi zvláštne. Mal som taký zvláštny pocit, že človek je tu len na návšteve. Bol som úplne v pohode. Po vstupnej prehliadke som čakal na orgán, ktorý viezli z Prahy. Šiel som si ľahnúť a zaspal som. Prebudili ma večer, že orgán už vezú. V noci sa zišiel tím lekárov a transplantovali mi náhradnú pečeň. Druhý deň na poludnie som sa prebudil. Operácia trvala štyri hodiny. Dozvedel som sa, že transplantácia pečene je zo všetkých najnáročnejšia… Za tri týždne som šiel domov. Všetko prebehlo bez problémov, bez komplikácií. Určite tu hrala úlohu psychika. Mysleli ste cestou do nemocnice na toho človeka, ktorý niekde zomrel a s ktorým teraz budete určitým spôsobom prepojený? Napadlo ma to, že niekto musel zomrieť, aby som ja mohol dostať jeho orgán. Niečo cenné som si vzal od niekoho, kto zomrel. Veril som zároveň, že mám toľko sily, že pôsobenie toho človeka svojou psychikou „prerazím“. Myslíte si, že ste boli silnejší, než ten váš „darca“? Nechcem sa porovnávať, ale skôr by som povedal, že ten darca ma nijak neovplyvnil. Ani pozitívne, ani negatívne. Tá moja vibrácia je silnejšia než jeho. Ako sa teraz liečite – chodíte na kontroly? Užívate lieky? Štyrikrát do roka chodím na kontroly. Zoberú mi krv, lekár ohmatá brucho, výsledky sa dozviem za dva týždne. Musím teraz – pravdepodobne to mám na celý život – užívať lieky, ktoré znižujú imunitu organizmu. Problém je totiž v tom, že telo sa prirodzene bráni proti cudziemu orgánu v tele a preto je treba znížiť jeho obranyschopnosť. Je zaujímavé, že teraz by som sa mal veľmi strážiť – nemal by som v dobe chrípok vôbec chodiť von. Ale tu znova hrá úlohu moja psychika – robím všetko, chodím všade a ešte som nebol za celý ten čas chorý. Asi tu hrá úlohu aj to, že som jogín. Keby sme sa vrátili ešte raz k lekárom – zmienili ste sa, že pri rozhodovaní, či podstúpiť transplantáciu alebo nie hrá úlohu akási ich ješitnosť, občas zaznieva názor: „bohovia v bielych plášťoch, ktorí sa nepokoria pred ničím iným než pred svojou vedou…“ Oni vidia darcov, príjemcov, musia mať určité proporcie – takým spôsobom to vysvetlia aj pacientom. Ja si ich prácu nesmierne vážim, no oni to skutočne vidia len takto, nejaké duchovné súvislosti neriešia. Odporučili by ste transplantáciu aj ďalším ľuďom? Ste jej zástancom? Keby som vedel, že ten človek nemá inú možnosť a stojí pred rozhodnutím žiť alebo zomrieť, odporučil by som ju – ale až ako krajnú možnosť, keď ide o život. Nie je to samozrejme tak, že ten človek je vyliečený. Aj keď sa transplantácia podarí, celý zvyšok života musíte užívať lieky – tie sú veľmi drahé, majú mnoho negatívnych účinkov. Teraz mám vysoký krvný tlak, musím veľa piť, pretože lieky sú agresívne voči obličkám… Sú tu určité obmedzenia. Keby som šiel na dovolenku, musím zase sledovať niekoľko ďalších aspektov – počasie, tlak, pitný režim… Pokiaľ v sebe máte niečo cudzie, tak je to stále niečo, čo nie je vaše. Nikdy už nie ste zdravý človek. Nie je to najprirodzenejší spôsob liečby a života… No transplantácia je podľa mňa menšie zlo, než zomrieť. Vnímate tú pečeň stále ako cudzí orgán? Postupne sa s ním zžívam. Asi ten orgán – je tam niečo, vibrácie toho človeka – čiastočne ich vnímam… Myslím si, že moje vibrácie sú aj tak mnohonásobne silnejšie než jeho. Dokážete si predstaviť, ako by asi bolo človeku, ktorý by to mohol mať presne naopak? Mal by v sebe orgán s vibráciami silnejšej osobnosti, než je on sám? Aké by to bolo? Ja osobne sa neviem vžiť do tejto predstavy. Ale verím tomu, že to tak môže byť. Zhovárala sa Marie Šuláková 15 SVET GRÁLU 10 | 2007
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: Ú V O D N Í K kladie karty. Karty
Page 6 and 7: R OZ H O V O R Dozvedela som sa o j
Page 8 and 9: R OZ H O V O R B. Poisson: Sestrič
Page 10 and 11: Z D R AV I E človeku týmto spôso
Page 12 and 13: Z D R AV I E dôstojnejšie. Nakoni
Page 16 and 17: R OZ H O V O R NEVIDITEĽNÝ SVET R
Page 18 and 19: R OZ H O V O R sa Vám maľujú tie
Page 20 and 21: T É M A O M Y LY A Z Á Z R A K Y
Page 22 and 23: T É M A 22 SVET GRÁLU 10 | 2006 K
Page 24 and 25: T É M A dzovať, že by naša bud
Page 26 and 27: T É M A Na súvislosti medzi choro
Page 28 and 29: R E P O R TÁ Ž IMPLÓZIA - ENERGI
Page 30 and 31: F O T O R E P O R TÁ Ž 30 SVET GR
Page 32 and 33: 32 SVET GRÁLU 10 | 2006
Page 34 and 35: P O V I E D K A Neskorá ruža le m
Page 36 and 37: Z A U J A L O N Á S Z A U J Í M A
Page 38 and 39: H I S T Ó R I A 38 SVET GRÁLU 10
Page 40 and 41: N Á ZO R Y 40 SVET GRÁLU 10 | 200
Page 42 and 43: N A Z ÁV E R … to by videl, ako
Page 44: Nejde o to - chrániť sa pred nepr

SG10

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?