SG10

More documents

Recommendations

Info

H I S T Ó R I A 38 SVET GRÁLU 10 | 2006 On však má ešte ďalšiu úlohu – chcel zvestovať príchod Spasiteľa, ktorého nazýval Saoshyant. Saoshyant je Synom Božím, časťou Boha samotného a príde na Zem, aby viedol konečný boj so zlom a temnotou. Zoroaster vystupuje vo svojom národe ako reformátor, ktorý napráva skreslené predstavy ľudí o božstvách a prináša vedenie o jedinom Bohu, tvorcovi a udržiavateľovi svetov. Množstvo doterajších „bohov“ stavia na úroveň božích pomocníkov, slúžiacich Stvoriteľovi – Ahura Mazdovi. Zoroaster sa svojím pôsobením stal vedúcou osobnosťou a zakladateľom hnutia, náboženského hnutia hlbokej čistoty a veľkej vznešenosti, ktoré vošlo do histórie ako mazdaizmus alebo parsizmus. Tri základné piliere Zoroastrovho učenia sú: dobré myšlienky, dobré slová, dobré diela. Až táto jednota myslenia, reči a konania vedie podľa neho k dosiahnutiu pravého človečenstva. Zoroaster poukazoval aj na protivníka Boha, na pána temnôt Ahrimana. Ľudia sa musia rozhodnúť pre dobro alebo zlo, pre Ahura Mazdu alebo Ahrimana, pre dobro, ktoré všetko privádza k rozkvetu alebo pre zlo, ktoré všetko nakoniec zničí. Nakoniec však na Zemi zvíťazí Svetlo, Dobro, Ahura Mazda. Preto je svetlo a oheň uctievaný ako symbol dobra a čistoty. Oheň všetko očisťuje. Preto boli deti pri krste v mazdaizme podržané nad dymom z ohňa (pripomeňme si tu podobnosť s egyptskou Isidou a gréckou Demeter). Avšak nie rituály a dogmy, ale správny spôsob života, poznanie dobra a zla, správne myslenie a konanie sú hlavným obsahom Zoroastrovej náuky. Podľa nej človek musí poznať duchovné sily, ktoré pôsobia vo svete, teda zákony stvorenia, musí dôjsť k sebapoznaniu, musí mať schopnosť sebakritiky, sebadisciplíny a zodpovednosť, ktorú mu nemôže odňať ani kňaz, ba ani Boh. Mazdaizmus je náboženstvom činu, preto ctiteľ Ahura Mazdu má neustále odporovať zlu a potierať ho, kdekoľvek sa prejaví. Svoju úlohu na tejto zemi vidí v tom, aby prostredníctvom mravného konania pomáhal k víťazstvu Svetla a Pravdy na Zemi. Zoroaster nazýval svoje posolstvo „čistou náukou“ a čistota – vnútorná i vonkajšia – zostala až do dnešných dní najvyšším príkazom pre parsov, jeho stúpencov. V priebehu neskorších Prichádzame znovu a znovu, kým sa nenaučíme byť takými, akých nás môže Boh vo svojej ríši strpieť udalostí, prenikaním rôznych dobyvateľov do tohto priestoru, bol parsizmus alebo mazdaizmus stále viac zatláčaný do úzadia. Dnes v týchto oblastiach namiesto neho vládne islam. Niekoľko desiatok tisíc parsov v Iráne a v Indii, ktorí zostali až do dnešných dní ako menšinoví stúpenci kedysi vládnucej náuky, sú však ešte aj dnes vysoko vážení – tešia sa veľkej úcte pre svoju vnútornú čistotu a úprimnosť zmýšľania, ako aj pre svoju pracovitosť a praktické životné postoje. V indickom Bombaji sú napríklad parsovia, stúpenci Zoroastra, najúspešnejšími a najvzdelanejšími obchodníkmi. Dosah Zoroastrovho učenia bol obrovský a jeho vplyv siaha až do dnešných čias. Prijímali ho aj perzskí králi, tvorcovia svetovej perzskej ríše v piatom a štvrtom storočí pred Kristom. Súčasťou Zoroastrovho učenia bola myšlienka reinkarnácie, o ktorej hovoril: „Žiadny človek nežije na Zemi len raz! Prichádzame znovu a znovu, kým sa nenaučíme byť takými, akých nás môže Boh vo svojej ríši strpieť. To je kľúč k pochopeniu všetkého pozemského života!“ (citované podľa knihy Zoroaster, vyd. Stiftung Gralsbotschaft Stuttgart 1957) MITROV KULT oroaster hovoril o Bohu, tvor covi Z a udržiavateľovi všetkých vecí – Ahura Mazdovi, no poukazoval aj na jeho protipól, vládcu temnôt Ahrimana. Dôležité postavenie v histórii Perzie zaujímal aj Mitra, ktorý bol uctievaný ľudom v predzoroastrovskej dobe ako božstvo slnka a svetla a prostredník medzi duchovným svetom a svetom ľudí. Mitra pomáhal udržiavať vesmírny poriadok a harmóniu. Podľa legendy sa narodil na Zemi 25. decembra. Vzhľadom na veľké rozšírenie Mitrových slávností tento dátum prevzala potom aj kresťanská cirkev ako dátum narodenia Ježiša. Dovtedy kresťania konali slávnosti 6. januára ako pripomienku Ježišovho krstu v Jordáne, keď sa v ňom prebudilo poznanie jeho vlastnej úlohy a pôvodu. Podobne ako v kresťanstve, aj v kulte Mitru sa vykonával krst ponorením do vody. Nositeľmi transformácie a obohacovania jednotlivých duchovných prúdov boli zvyčajne neoficiálne spoločenstvá. Na rozdiel od veľkých svetových náboženstiev sa neustále snažili koncen-
H I S T Ó R I A trovať prevažne na vnútorné prežívanie svätosti Božieho pôsobenia, teda na pôvodnú formu poznávania Boha. Ich základom bola náboženská skúsenosť bez dogiem, otvorená a schopná prijímať nové poznatky aj z iných duchovných prúdov. Zmyslom tradície by nemala byť stagnácia, ale odovzdávanie vedenia o prameni Života, obohatené o ďalšie impulzy na veľkú cestu do krajiny úsvitu, na cestu ľudstva k duchovnému uvedomeniu. Tradícia musí byť dynamická, aby dokázala v prítomnosti spájať minulosť a budúcnosť. V tomto zmysle prešiel aj kult Mitru početnými premenami. Keď sa Perzská ríša zrútila pod nárazom dobyvateľskej energie Alexandra Veľkého a jeho novovzniknutá obrovská ríša zjednotila početné kmeňové i národné spoločenstvá, bol to začiatok nového procesu miešania rás, národov a rôznych kultúr, ktorý dal vznik aj novému, nezadržateľnému toku myšlienok, duchovných vplyvov a impulzov. Tomuto prúdu sa nevyhol ani kult Mitru. Ten na novú situáciu reagoval tak, že sa dokázal sám v sebe obnoviť a prehĺbiť. A keď v prvom storočí pred Kristom prenikol až na západ, do vtedajšej rímskej ríše, úplne sa zaradil do vtedajšej súčasnosti. Náboženstvo, staré viac ako tisíc rokov, sa stalo novým. Mitra bol uctievaný od Indie až po Rím a rímski vojaci jeho kult priniesli až do Španielska a do Británie. Všade padol mitraizmus na úrodnú pôdu, pretože prinášal do sŕdc otvorených ľudí neuvedomelé tušenie Svetla. Bol bojovným náboženstvom činu a tak niet divu, že tento kult oslovoval obzvlášť rímskych vojakov. Pre toto svoje bojové zameranie stal sa z mitraizmu výlučne mužský kult, čo môže znamenať určité ochudobnenie (v iných podobných spolkoch boli zasväcované aj ženy). Archeologické vykopávky početných mitraistických chrámov umož- Nositeľmi transformácie a obohacovania duchovných prúdov boli zvyčajne neoficiálne spoločenstvá nili získať o nich pomerne presný obraz. Zaujímavá je skutočnosť, že nebol nájdený žiadny chrám veľkých rozmerov, zato však veľké množstvo menších chrámov, ktoré boli stavané približne pre 50–80 ľudí. To poukazuje na to, že tento ezoterický kruh bol vedome udržiavaný v menšom počte a udržanie intimity kultového priestoru bolo dôležitejšie ako získavanie stúpencov. Pre zasvätencov bol priestor chrámu symbolom vesmíru, v ňom sa cítili „vradení“ do veľkého chrámu kozmu. K oltáru na východnej strane chrámu viedlo sedem stupňov, znázorňujúcich sedem sfér, ktorými musí prejsť ľudský duch na svojej púti do raja. Kultový obraz na východnej strane chrámu predstavoval Mitru, ako usmrcuje býka – je to symbolika človeka, ktorý je zajatcom pozemskej hmotnosti a musí ju prekonať, ak má byť spojený so Svetlom. Toto prekonanie však neznamená zničenie prirodzenosti, ale jej premenu. Rovnako, ako bolo v chrámoch sedem stupňov k oltáru, tak v kulte Mitru existovalo sedem stupňov zasvätení. Prvé tri patrili k nižším zasväteniam, ktorých nositelia sa vlastných mystérií nesmeli zúčastniť. Ďalšie štyri stupne patrili k vyššiemu zasväteniu. Siedmy stupeň bol určený pre duchovného vodcu mystérií. Tieto stupne zasvätenia symbolizovali jednotlivé vývojové stupne ľudského ducha, pričom každý stupeň ľudského bytia a poznania musel byť skutočne prežitý. Kult Mitru nebol dogmatický, jeho znášanlivosť – podobne ako znášanlivosť antických mystérijných spolkov voči iným – bola veľmi vysoká. Od čias Zoroastrovho posolstva až do svojho zániku v 4. storočí po Kristovi zotrvával mitraizmus pevne v očakávaní záchrancu alebo spasiteľa, ktorý ešte má prísť. Vtedajšia kresťanská cirkev toto nebola ochotná trpieť, pretože pre ňu bolo spasiteľské dielo pre ľudstvo ukončené príchodom Ježiša – aj napriek tomu, že on sám hovoril o príchode inej osoby – Syna Človeka, ktorý bude „súdiť svet“. Toto proroctvo o konci vekov však dnes cirkev vykladá ako premenu sveta prostredníctvom opätovného návratu Ježiša Krista. Aj preto bol v 4. storočí po Kristovi mitraizmus – ako jeden z ohlasovateľov Saoshyanta, Sudcu svetov – cirkvou zavrhnutý. Jeden prúd pútnikov do „krajiny úsvitu“ tak síce zanikol, no ďalšie sa nezadržateľne pripravovali. Spracoval Zdeněk Křivka 1. Eschatológia – náuka o „posledných veciach človeka“, o smrti a večnom živote, vrátane náuky o temných sférach stvorenia (peklo), svetlých sférach (raj), o zavŕšení dejín v období svetového súdu. V kresťanstve čerpá eschatológia z prorockých a apokalyptických textov Biblie (napr. zjavenie Jána). Podobnými témami sa zaoberá aj moslimská a židovská teológia. 39 SVET GRÁLU 10 | 2006
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: SVET
Page 4 and 5: Ú V O D N Í K kladie karty. Karty
Page 6 and 7: R OZ H O V O R Dozvedela som sa o j
Page 8 and 9: R OZ H O V O R B. Poisson: Sestrič
Page 10 and 11: Z D R AV I E človeku týmto spôso
Page 12 and 13: Z D R AV I E dôstojnejšie. Nakoni
Page 14 and 15: R OZ H O V O R NECHCEL SOM UMRIEŤ
Page 16 and 17: R OZ H O V O R NEVIDITEĽNÝ SVET R
Page 18 and 19: R OZ H O V O R sa Vám maľujú tie
Page 20 and 21: T É M A O M Y LY A Z Á Z R A K Y
Page 22 and 23: T É M A 22 SVET GRÁLU 10 | 2006 K
Page 24 and 25: T É M A dzovať, že by naša bud
Page 26 and 27: T É M A Na súvislosti medzi choro
Page 28 and 29: R E P O R TÁ Ž IMPLÓZIA - ENERGI
Page 30 and 31: F O T O R E P O R TÁ Ž 30 SVET GR
Page 32 and 33: 32 SVET GRÁLU 10 | 2006
Page 34 and 35: P O V I E D K A Neskorá ruža le m
Page 36 and 37: Z A U J A L O N Á S Z A U J Í M A
Page 40 and 41: N Á ZO R Y 40 SVET GRÁLU 10 | 200
Page 42 and 43: N A Z ÁV E R … to by videl, ako
Page 44: Nejde o to - chrániť sa pred nepr

SG10

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?