Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
HISTÓRIA<br />
O pol storočia neskôr, keď si novovzniknutá<br />
svetová veľmoc vtedajšej<br />
doby – Perzská ríša – Babylón podmanila,<br />
dovolil perzský vládca Kýros<br />
v r. 538 pr. Kr. Židom návrat do vlasti<br />
a obnovenie chrámu.<br />
V nasledujúcich storočiach sa vládcovia<br />
Palestíny striedali. (Pozn.: Palestína<br />
je zemepisný názov pre oblasť<br />
oboch bývalých izraelských ríš, ktorý sa<br />
používa až do dnešnej doby, aj keď dnes,<br />
vplyvom historických zmien,<br />
s pozmeneným významom).<br />
Významnú zmenu znamenal<br />
rok 332 pr. Kr., keď Alexander<br />
Veľký dobyl Perzskú<br />
ríšu a uviedol do pohybu<br />
proces vzájomného prelínania<br />
kultúr a náboženstiev,<br />
ktorý bol podstatnou črtou helenizmu,<br />
o ktorom bude zmienka neskôr.<br />
Cudzej nadvlády sa Židia už nezbavili,<br />
s výnimkou 2. storočia pr. Kr.,<br />
keď víťazné povstanie pod vedením<br />
Juda Makabejského prineslo ten výsledok,<br />
že jedno storočie boli Židia pod<br />
správou vlastných vládcov. Ale v r.<br />
63 pr. Kr., vtedy už svetová Rímska<br />
ríša, rozpínajúca sa na všetky svetové<br />
strany, urobila koniec aj židovskému<br />
kráľovstvu, žijúcemu pod vládou Makabejskej<br />
dynastie.<br />
Babylonský kráľ Nabukadnezar dobyl<br />
Jeruzalem, zničil chrám a obyvateľov<br />
odvliekol do otroctva v Babylónii.<br />
rozsahu židovský veľchrám. Celé<br />
dielo však bolo dokončené až o niekoľko<br />
desiatok rokov a Židia sa potom<br />
z neho mohli tešiť iba krátky čas.<br />
V r. 70 po Kr. Židia opäť, ako mnohokrát<br />
v predchádzajúcich storočiach,<br />
povstali proti cudzej, tentoraz rímskej<br />
nadvláde. Rímsky cisár Titus Vespasianus<br />
však vzburu nemilosrdne<br />
potrestal. Obliehal Jeruzalem a zničil<br />
chrám – a to znamenalo zánik židovského<br />
štátu a koniec Židov ako<br />
jednotného národa. V r. 135 po Kristovi<br />
sa síce zvyšky židovského obyvateľstva<br />
opäť pokúsili povstaním pod<br />
vedením Bar Kochbu (Syna hviezdy)<br />
o znovunadobudnutie slobody, ale definitívne<br />
podľahli rímskej moci. To<br />
bol začiatok židovskej diaspory – Židia<br />
boli rozohnaní do všetkých kútov<br />
sveta a do ich krajiny im bol zakázaný<br />
prístup.<br />
Zástup pútnikov do krajiny úsvitu,<br />
za Svetlom, za hľadaním domova<br />
a najposvätnejšieho poznania a hodnôt.<br />
Tu sú dejiny zápasom o vzťah k Bohu,<br />
s ktorým Izrael uzavrel duchovnú<br />
zmluvu a ktorého uctieval.<br />
Zo zákona Božieho, ktorého znenie<br />
Mojžiš prijal na hore Sinaj a dal<br />
svojmu ľudu, sa rozšírením neskôr<br />
stala tóra, t. j. náuka obsiahnutá v prvých<br />
piatich knihách Biblie. Dávid<br />
k nim pridal Žalmy, Šalamún Knihu<br />
prísloví a knihu Kazateľ, proroci, obzvlášť<br />
najväčší a najvýrečnejší<br />
z nich, Izaiáš, svoje<br />
Proroctvá.<br />
Tak v priebehu stáročí<br />
rozmnožil Izrael bohatstvo<br />
svojich svätých spisov,<br />
až dostali rozsah, ktorý je<br />
dnes obsiahnutý v Starom<br />
zákone, ktorý teda obsahuje tóru, t.<br />
j. päť kníh Mojžišových, Prorokov<br />
a ostatné malé spisy.<br />
Tóra je pre Židov základom, je to<br />
srdce, ktoré mnohými tepnami dáva<br />
prúdiť novej krvi telom náboženského<br />
spoločenstva. Tak ako je tóra nedotknuteľným<br />
zákonom a nikto v Izraeli<br />
nikdy nepomyslel na zrušenie tohto<br />
zákona, tak i sám Ježiš povedal, že neprišiel,<br />
aby zákony rušil, ale aby ich<br />
naplnil.<br />
Diskusia o tóre nikdy neustávala,<br />
Rimania však nebránili Židom, aby<br />
vyznávali svoje náboženstvo, a nebránili<br />
im ani pri novej výstavbe ich<br />
chrámu. Ponechali im vlastných vládcov,<br />
ktorí sa však museli podriadiť ich<br />
zvrchovanej právomoci. A tak mohol<br />
židovský vládca Herodes Veľký<br />
(37– 4 pr. Kr.) obnoviť v obrovskom<br />
duše, však nikdy neprestáva a veľmi<br />
silné impulzy tomuto putovaniu dal<br />
ľudstvu Izrael.<br />
Biblické: „Buď svetlo,“ stojí symbolicky<br />
na počiatku dejín Izraela a znamená<br />
pre tento národ poverenie. Celé<br />
jeho dejiny sú bojom o utváranie, uskutočnenie<br />
a udržanie jeho najvyššieho<br />
udržiavala národ bdelým a neskôr<br />
našla svoj ohlas v talmude. Talmud<br />
je sčasti súhrnom pôvodnej náuky,<br />
obsiahnutej v tóre, a ústnych tradícií<br />
s prídavkom rabínskych komentárov<br />
z rôznych storočí.<br />
Nečudo, že tak mnohotvárny duchovný<br />
prúd sa v priebehu rokov roz-<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
9 | 2006