Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
CIVILIZÁCIA<br />
sýtená, ďalší rast v požadovanej miere<br />
tu už nemožno očakávať; musí sa ísť<br />
„ďalej do sveta“. V tom, čo sa začalo<br />
kolonializmom – zaisťovanie surovín<br />
a trhov pre odbyt v zámorí – má<br />
pokračovať globalizácia. Celý svet sa<br />
stáva hracou plochou veľkých koncernov;<br />
tie sú schopné ešte mnoho rokov<br />
udržiavať nezmyselný a trvalo neudržateľný<br />
rast hospodárstva, až kým<br />
spotreba surovín, nárast obyvateľstva,<br />
znečistenie životného prostredia nepovedú<br />
ku katastrofe: Po nás potopa!<br />
Na ochranu životného prostredia<br />
a šetrenie zdrojov myslia zrejme iba<br />
pesimisti (ako ja), ktorí so svojou „zaostalou“<br />
filozofiou stoja v ceste pokroku.<br />
Takému „pokroku“ zaviazaný<br />
ekonóm vie, že napríklad v Číne je 1,2<br />
miliardy ľudí, ktorí – aby žili podľa<br />
amerických meradiel „dôstojne“ – potrebujú<br />
napr. minimálne 500 miliónov<br />
automobilov (v Nemecku ich je 40 miliónov).<br />
Aký je to obrovský trh, ktorý<br />
sa musí sprístupniť – a to čo najskôr,<br />
kým neprídu iní! Či životné prostredie<br />
ešte unesie takého zaťaženie, na to<br />
sa už radšej ani nepýta.<br />
V<br />
eľké medzinárodné koncerny<br />
už dávno umiestňujú svoju výrobu<br />
tam, kde je výroba najlacnejšia,<br />
sídlo svojej firmy zasa do krajiny<br />
s najnižším daňovým zaťažením<br />
a v spolupráci s expertmi sa vedia<br />
pohybovať v medziach zákona vo<br />
svoj prospech, nie však vždy eticky.<br />
Tvrdá, slabších ruinujúca hospodárska<br />
súťaž núti ku krajným opatreniam,<br />
ktoré môžu pripomínať návrat<br />
ku kolonializmu alebo sa javia<br />
ako moderná forma otroctva.<br />
K tejto globalizácii nemorálky patrí<br />
aj bezohľadné zaobchádzanie so surovinami<br />
Zeme. Hospodársky slabé<br />
krajiny sú nezriedka nútené zmieriť<br />
sa s pozíciou nemilosrdne vykorisťovaného<br />
dodávateľa surovín, na čom<br />
majú svoj podiel viny nie len kapitálovo<br />
silní odberatelia priemyselne<br />
vyspelých štátov, ale aj takzvaná<br />
„elita“ rozvojových krajín. Naliehavo<br />
je preto nutné medzinárodne presadiť<br />
hospodársko-etické opatrenia skôr, ako<br />
absolútna hospodárska súťaž dotlačí<br />
väčšinu zamestnancov do chudoby<br />
(najmä tých menej kvalifikovaných).<br />
Mnohé krajiny sa tak budú musieť<br />
vzdať v prospech kapitálovo činných<br />
kartelov, ktoré si medzi sebou rozdelia<br />
trh a so svojimi jednotnými produktmi<br />
zničia po tisícročia vyvíjajúcu<br />
sa kultúrnu rozmanitosť.<br />
Celkom globalizovaná ekonomika<br />
bude taktiež náchylná na krízy. Ako<br />
je možné pozorovať v prírode, biotopy<br />
sú tým stabilnejšie, čím rozmanitejšie<br />
sú vyvinuté, zatiaľ čo monokultúry<br />
sú labilné. A podobne, recesie alebo<br />
prírodné katastrofy lepšie prekoná<br />
mnoho menších hospodárskych oblastí,<br />
ako totálne poprepájaná hyperekonomika.<br />
Kresťanskú etiku,<br />
o ktorej sa v západných<br />
krajinách s obľubou<br />
hovorí bez<br />
toho, aby sa uplatnila,<br />
je možné celosvetovo<br />
len ťažko presadiť. No<br />
i napriek rôznorodosti<br />
kultúr a filozofií sa<br />
musí nájsť cesta k dohode,<br />
k všeobecne<br />
záväzným etickým<br />
pravidlám. Všetky<br />
vyspelé náboženstvá<br />
predstavujú obraz človeka, ktorý nedovoľuje<br />
zvýhodňovanie a utláčanie<br />
blížneho a chráni kultúrne hodnoty.<br />
Kto berie deklaráciu OSN o ľudských<br />
právach vážne, mal by prijať niekoľko<br />
rozhodujúcich bodov hospodárskej<br />
etiky: zákaz komerčnej práce detí,<br />
ohraničenie denného alebo týždenného<br />
pracovného času, mzdy, ktoré<br />
(vzhľadom na miestne podmienky)<br />
umožňujú primerané prostriedky na<br />
živobytie, zdravotné a dôchodkové<br />
poistenie, pravidlá bezpečnosti práce.<br />
Pokiaľ sa nepodarí presadiť minimálne<br />
humánne požiadavky vo svete,<br />
ktorý disponuje doteraz najväčšími<br />
technickými, ekonomickými a politickými<br />
možnosťami, aké kedy ľudstvo<br />
malo, bude nevyhnutné apelovať<br />
na dobré chcenie tých, ktorí majú<br />
v týchto otázkach rozhodujúci vplyv.<br />
Štandardy v rôznych regiónoch<br />
sveta sú momentálne veľmi odlišné<br />
a nezriedka hatia cestu k etickému<br />
svetovému hospodárskemu poriadku.<br />
Zjednodušene možno povedať, že 80<br />
percent ľudí, žijúcich v chudobnejších<br />
krajinách, má k dispozícii asi<br />
len 20 percent nahospodárených výrobkov,<br />
zatiaľ čo ostávajúcim 20-tim<br />
percentám ľudí žijúcim v bohatých<br />
krajinách je k dispozícii viac ako 80<br />
percent nahospodáreného bohatstva.<br />
Jeden človek vo vyspelej priemyselnej<br />
krajine má teda v priemere 16-násobok<br />
príjmu v porovnaní s príjmom<br />
človeka v rozvojovej krajine. Táto nerovnováha<br />
sa aj napriek rozvojovej<br />
pomoci v uplynulých desaťročiach trvalo<br />
prehlbovala.<br />
Aj napriek tomu všetkému – pokiaľ<br />
nechceme zažiť časy bojov o prácu,<br />
hladových revolúcií, povstaní, občianskych<br />
vojen a teroristických útokov,<br />
ako dôsledku neznesiteľnej sociálnej<br />
nerovnováhy – musí ľudstvo nájsť<br />
cestu k novému, etickému svetovému<br />
hospodárskemu poriadku.<br />
Siegfried HAGL<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
9 | 2006
Change language