Gerhard Kruse Polarita či protiklad? Priťahovanie, stret, rezonancia, alebo prečo dobro nie je opakom zla Medzi ženou a mužom nepochybne existujú protichodné zákonitosti vzájomnej príťažlivosti; iste ste sa už zamysleli nad tým, prečo. Sú si vzájomne sympatickí preto, lebo sú rozdielni, alebo práve preto, že sú si v mnohom podobní? Ľudové porekadlá hovoria: „protiklady sa priťahujú“ ale aj „vrana k vrane sadá“ – ktoré pravidlo teda skutočne platí? Zo skúseností vieme, že pravdivé sú obidve. Ako je to možné? 56 Svet Grálu 33 | 2012
VZŤAHY ZÁKON POLARITY VO SVETOVOM DIANÍ Zistenie, že „protiklady sa priťahujú“ nás privádza k zákonu polarity. Ten symbolicky popisuje už kniha Genesis Starého zákona. Po Stvoriteľovom slove „buď svetlo“ sa rozdelila tvorivá božská sila: „Svetlo bolo oddelené od tmy dňom a nocou. Tak bol z večera a rána prvý deň ...“ (1. Mojžišova, Genesis). Aj Abd-ru-shin vo svojom diele Vo Svetle Pravdy v rovnakom zmysle ukazuje, že Božské svetlo sa v procese stvorenia rozdelilo na dve doplňujúce sa polárne sily. Tie sa vzájomne podmieňujú a pôsobia na seba príťažlivo, keďže patria k sebe. Pozitívne a negatívne vyžarovanie vytvára pole napätia, čo vo stvorení vyvoláva krúživý pohyb. Ten sa v mikrokozme prejavuje napr. ako krúženie elektrónov okolo atómového jadra, v makrokozme zase ako krúženie galaxií. Polarita – teda rozdelenie jednotnej sily na dva vzájomne sa priťahujúce póly je východiskom pre pohyb a formovanie v hmotnom svete. Východné filozofie preniesli polaritu síl do symbolu yin a yang. Ten zobrazuje polárne, vzájomne sa doplňujúce princípy vo forme dvoch kvapiek vlievajúcich sa do kruhu. Rovnocenne pôsobiace polárne sily vyjadruje i rovnoramenný kríž v kruhu, ktorý symbolizuje Pravdu. V živej prírode je rozdelenie druhov na samčie a samičie pohlavie základom udržania života prostredníctvom rozmnožovania. Organizmy sa musia vzájomne „oplodniť“, aby zachovali bytosti svojho druhu. Aj mužský a ženský duch by mali spolupôsobiť harmonicky – až spojenie ženskej a mužskej časti totiž vytvára jednotu. Polarity sa prirodzene priťahujú a spoločne vytvárajú celok. Každé rozdelenie so sebou nesie aj túžbu po spojení. Protikladné póly sú totiž dvoma aspektmi rovnakého druhu, pričom sa nedá rozlišovať medzi dobrým a zlým. V prípade polarity pôsobí požiadavka „keď to – tak aj to“. Príkladom polarity je aktivita a pasivita, ktoré môžu harmonicky spolupôsobiť, alebo aj rytmy prírody ako deň a noc, odliv a príliv, výdych a nádych, bdelosť a spánok, napätie a uvoľnenie. Aj naše fyzikálne predstavy sú ovplyvnené polaritou. Myslím tým napríklad atómovú a elektromagnetickú polaritu (pozitívny a negatívny náboj), alebo informatiku založenú na binárnom systéme. Ide o najjednoduchší z mysliteľných číselných systémov, ktorý pozná len dva odlišné symboly. V binárnom systéme je možné jedným miestom – jedným „bitom“ (binárnou cifrou), zakódovať dve znamienka. Každý bit tak môže byť len v dvoch stavoch, a to buď 0 alebo 1 – teda prúd prechádza (=áno) alebo nie. Až polarita umožnila rozmanitosť sveta. Veľmi trefne ju popísal už čínsky filozof Lao Tse (5. storočie pr. Kr.) v „Tao te ťing“ (verš 42): „Z večného [absolútne čistého TAO, ešte-nie- -začiatku], vzniklo jedno (TE, tvorivý prapočiatok života). Z jedného vzniklo druhé (polarita yin a yang). Z druhého bol tretí (CHI, životná sila, ktorá v sebe onú polaritu zjednocuje). Z tretieho vzniklo veľa.“ ZÁKON POLARITY V BEŽNOM ŽIVOTE Tak ako dýchanie tvoria výdych a nádych, aj harmónia pohybu vesmírnych telies je vyrovnaním medzi pohybom krúžiacich súhvezdí a príťažlivou silou ich hmoty. Ak má vládnuť harmónia, musí byť dávanie a branie v rovnováhe. Rovnako aj nás ľudí núti zákon vyrovnania k určitému správaniu. V manželstve a rodine, v zamestnaní, v spoločenstve, v sociálnom systéme a štáte – všade sa má vyvažovať medzi dávaním a braním, aby „systém“ fungoval. Možno je to chyba pojmu „branie“ užívanému ako protipól dávania; skúsme ho nahradiť slovom prijímanie, určite pocítime významový posun. Ak teda pri dávaní či prijímaní dôjde k jednostrannému prepínaniu, dostavia sa nepríjemné následky. Vykorisťovanie príliš vysokými daňami, či nesprávne odmeňovanie v pracovnom živote vedie k nespokojnosti rovnako ako premrštené sociálne dávky odmeňujúce lenivosť. Aj vo vzťahu človeka k jeho Stvoriteľovi sa rozmohla bezmyšlienkovitá jednostrannosť. V skutočnosti nie sme vďační za dar života, dary prírody, či možnosť byť vedomými hosťami vo stvorení. Pramálo sa staráme o vôľu Božiu, zrkadliacu sa v zákonoch stvorenia – ku ktorým patrí aj zákon vyrovnania. Porekadlo „protiklady sa priťahujú“ vyjadruje zákon polarity. Z polárnych síl, medzi ktorými jestvuje napätie, vyplýva túžba po harmónii a snaha oba póly znovu zjednotiť do uzavretého druhu. Úplne iný dej prebieha, keď na seba narazia dva uzatvorené druhy. V takýchto prípadoch sa protiklady odpudzujú, a rovnaké sa priťahuje. Tu už totiž pôsobí zákon príťažlivosti rovnorodého druhu. STARÁ OTÁZKA DOBRA A ZLA Zákon príťažlivosti rovnorodého zahŕňa predovšetkým naše myšlienky, chcenie a konanie, všetko to, k čomu inklinujeme. Práve toto chcenie určuje druh našej osobnosti – v rámci druhu sme si podobní, no chýbajú nám vlastnosti, ktoré majú tí druhí – a vzájomným spojením vznikne dokonalý harmonický celok. 57 Svet Grálu 33 | 2012
Change language