Časopis Inžinierske stavby 04/2020 pre členov SKSI

Aktuálne
Analýza prenášania zodpovedností medzi zúčastnenými stranami v procese verejného obstarávania
Analýza súčasného stavu z pohľadu
zodpovednosti
Obstarávateľ často prenáša zodpovednosť za
vypracovanie projektovej dokumentácie (PD)
na vybraného projektanta. To by bolo v poriadku,
ak by zároveň objednal aj projekčný dozor.
Tým by sa zabezpečila kontrola a optimalizácia
PD a, samozrejme, aj realizovateľnosť projektu.
V realite však takáto kontrola chýba, a tak
sa zodpovednosť prenáša tzv. lavínovým efektom
na zhotoviteľa. Využíva sa na to zmluvná
formulka: „Všetko, čo neobsahuje súpis prác
a je opísané v inej časti dokumentácie na ponuku
a v jej jednotlivých zväzkoch, je súčasťou
stavby a zhotoviteľ je povinný započítať
si tieto práce a materiály do nákladov stavby.“
V našom súčasnom systéme verejného
obstarávania teda za väčšinu nedostatkov
v súťažných podkladoch zodpovedá uchádzač,
ktorý je tak nútený upraviť rozsah diela,
čo následne ovplyvní konečnú cenu stavby.
Toto je jeden z dôvodov, prečo sa uchádzačova
cena stavby niekedy odchyľuje od
predpokladanej hodnoty zákazky.
Možné riešenia súčasnej
nepriaznivej situácie
Mimoriadne citeľné je aj chýbajúce definovanie
zodpovednosti projektanta, ktorý tak môže
odovzdať projektovú dokumentáciu v akejkoľvek
kvalite a prakticky bez rizika a hrozby postihu.
Celá zodpovednosť sa tak v konečnom
dôsledku prenáša na zhotoviteľa.
„Život ide vpred, ale pochopiť ho môžeme
len vtedy, keď sa pozrieme vzad.“
Søren Kierkegaard (1813 – 1855),
dánsky filozof
Právne definovanie zodpovednosti
účastníkov procesu v stavebnom
zákone
V procese verejného obstarávania by mali
zodpovednosť niesť tieto subjekty:
• zodpovedné orgány štátnej moci,
• obstarávateľ,
• projektant,
• zhotoviteľ.
Definovanie jasných pravidiel už počas
jednotlivých fáz
Rozdielnej interpretácii technických súťažných
podkladov by sa dalo predísť určením:
• jasných pravidiel na spracovanie jednoznačne
zadefinovaného stupňa a rozsahu
projektovej dokumentácie so záväznou
prílohou súpisu prác (výkazu výmer),
• jednotnej metodiky merania množstiev
jednotlivých položiek,
• jednotnej skladby kalkulačného vzorca.
Tým by sa zároveň predišlo aj rozdielnej interpretácii
princípu „transparentnosti“, ktorý
sa často skloňuje v súvislosti s témou efektívneho
hospodárenia so spoločnými financiami
Európskej únie.
Transparentnosť si však bez jasného rámca
môže v určitých hraniciach vysvetliť každý
podľa seba. V snahe zachovať transparentnosť
si pojem „hospodárny“ akosi automaticky spájame
s pojmom „najlacnejší“. No bez jasne stanovených
pravidiel sa väčšinou porovnávajú
kvalitatívne neporovnateľné ponuky.
Opäť sa tak dostávame k stavebnému zákonu,
ktorý je potrebné prepracovať – a to
nielen v oblasti definovania stupňa projektovej
dokumentácie, ale najmä z pohľadu jej
jasne definovaného rozsahu. Celý proces by
mal byť nastavený na merateľný kontrakt. Na
kvalitatívne porovnania samotných ponúk sú
kľúčové jednoznačne stanovené podklady.
Úrad pre verejné obstarávanie by mal zároveň
nastaviť jednoznačné pravidlá na základe
jasných podkladov, aby pri následnej
kontrole nedochádzalo k takým častým rozporom
vo výklade súťažných podmienok.
Kameň úrazu súčasného systému
verejného obstarávania
Keďže projektant nenesie takmer žiadnu zodpovednosť
za rozsah a detailnosť projektovej
dokumentácie, často dodá neúplný súpis prác
(výkazy výmer), vyplývajúci z nedostatočnej
podrobnosti projektovej dokumentácie.
V takto nastavenom systéme verejného
obstarávania ťahá seriózny zhotoviteľ za kratší
koniec. Musí totiž vypracovať ponukový
rozpočet a v prípade víťaznej ponuky podpísať
zmluvu o dielo s pevnou zmluvnou cenou
(ak nie je zohľadnená valorizácia). Tá je
však často pascou, z ktorej sa nie vždy podarí
uniknúť bez väčších strát.
Záver
Na záver mi dovoľte zamyslieť sa, či opísaná
situácia, ktorá sa pri výberovom procese väčšinou
opakuje, nemá slúžiť len ako vhodná
výhovorka pre niektorých jednotlivcov. Mnohokrát
totiž obstarávatelia, ktorí chcú uniknúť
z daného chaosu, vyhlasujú súťaže na
stavebné práce formou tzv. žltého FIDIC-u. Práve
tento nešťastne zvolený a zneužívaný postup
vedie často k netransparentnosti procesov.
Seriózny uchádzač tak často vníma
ťarchu zodpovednosti, zatiaľ čo neseriózny
len žne úrodu. Často sa potom výsledok odzrkadlí
na nevyhovujúcej kvalite prác, ktorá je
napokon v neprospech nás všetkých.
TEXT: Marián Pavlík
OBRÁZKY: STRABAG, s. r. o.
Marián Pavlík pôsobí v spoločnosti STRABAG, s. r. o.,
na pozícii technicko-obchodného riaditeľa pre oblasť
dopravného staviteľstva.
Public procurement in practice from
the point of view of construction
process phases
Current practice in public procurement
shows that of the three basic inputs -
PRICE, QUALITY and TIME - one aspect
is often preferred at the expense of the
other two. In most cases, the price takes
precedence.
www.inzenyrske-stavby.cz
9