Časopis Inžinierske stavby 04/2020 pre členov SKSI
- No tags were found...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Téma: Geotechnika a zakladanie stavieb<br />
Inžinierskogeologická a geotechnická<br />
charakteristika podložia mostných objektov<br />
rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany, I. úsek<br />
Rýchlostná cesta R2 Šaca – Košické Oľšany s dĺžkou 24 km je rozdelená na dve etapy, resp. na dva úseky, a to I. úsek Šaca – Haniska a II.<br />
úsek Košice, juh – Košické Oľšany. Celková dĺžka I. úseku rýchlostnej cesty Šaca – Haniska je 6,8 km, rýchlostná cesta sa navrhuje ako štvorpruhová,<br />
smerovo rozdelená komunikácia kategórie R 24,5 s návrhovou rýchlosťou 100 km/h. Na tomto úseku je navrhnutých sedem<br />
mostných objektov s celkovou dĺžkou 4 025 m (Juhás a Kopčák, 2018). Možno ich rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvoria mosty<br />
v križovatke Ľudvíkov dvor (mosty 201, 202, 203, 2<strong>04</strong>), druhú skupinu tvorí most 205 ponad areál USSK a tretiu skupinu tvoria mosty križovatky<br />
Haniska (mosty 206, 207).<br />
Počas rokov 2017 a 2018 realizovala spoločnosť<br />
DPP Žilina podrobný inžinierskogeologický<br />
a hydrogeologický prieskum<br />
obidvoch úsekov rýchlostnej cesty R2 Šaca –<br />
Košické Oľšany. Jedným z primárnych cieľov<br />
prieskumu bolo prostredníctvom terénnych<br />
a laboratórnych skúšok overiť základové pomery<br />
mostných objektov a stanoviť deformačno-pevnostné<br />
charakteristiky podložných<br />
zemín a hornín.<br />
Inžinierskogeologická<br />
charakteristika územia<br />
Na geologickej stavbe územia sa podieľajú<br />
horniny paleozoika, neogénne sedimentárne<br />
súvrstvia a kvartérne sedimenty. V oblasti<br />
trasy I. úseku rýchlostnej cesty R2 sú kvartérne<br />
sedimenty zastúpené deluviálnym a fluviálno-terasovým<br />
komplexom (Šamaj et al.,<br />
2018).<br />
Deluviálny komplex sa vyskytuje iba v SZ<br />
časti križovatky Ľudvíkov dvor a tvoria ho<br />
väčšinou íly so strednou (F6/CI) a vysokou<br />
plasticitou (F8/CH). V menšej miere sú prítomné<br />
silty s vysokou plasticitou (F7/MH)<br />
a íly s veľmi vysokou plasticitou (F8/CV),<br />
s pevnou konzistenciou. Hrúbka deluviálnych<br />
sedimentov sa pohybuje v rozsahu 4,8<br />
až 13,9 m.<br />
Fluviálno-terasový komplex sa vyskytuje na<br />
celej trase rýchlostnej cesty R2, aj na križovatkách<br />
Ľudvíkov dvor a Haniska. Tvoria ho polohy<br />
terasových štrkov s pokryvom ílovitých až<br />
siltovitých zemín. Terasové silty a íly tvoria pokryv<br />
štrkovej terasovej akumulácie. V zmysle<br />
STN 72 1001 sú terasové íly a silty zastúpené<br />
najmä siltom so strednou plasticitou (F5/MI),<br />
ílom so strednou plasticitou (F6/CI), ílom s vysokou<br />
a veľmi vysokou plasticitou (F8/CH-CV),<br />
s tuhou až pevnou konzistenciou. V menšej<br />
miere sú prítomné piesčité íly (F4/CS) a tiež íly<br />
s nízkou plasticitou (F6/CL). Konzistencia terasových<br />
ílov a siltov je <strong>pre</strong>važne tuhá až pevná.<br />
Na báze so zvodnenými štrkmi majú terasové<br />
íly a silty lokálne tuho-mäkkú až mäkkú<br />
konzistenciu. Hrúbka týchto súdržných zemín<br />
je veľmi variabilná a pohybuje sa v rozsahu<br />
od 2 do 9 m. Nesúdržné zeminy štrkovitého<br />
a piesčitého charakteru vystupujú v bazálnej<br />
časti fluviálno-terasového komplexu v podloží<br />
všetkých navrhovaných mostných objektoch.<br />
Dominujúcim inžinierskogeologickým<br />
typom sú zvodnené štrky s prímesou jemnozrnnej<br />
zeminy (G3/G-F), ílovité štrky (G5/GC),<br />
ojedinele s <strong>pre</strong>chodom do dobre zrnených<br />
štrkov (G1/GW) až do zle zrnených štrkov (G2/<br />
GP), prípadne siltovitých štrkov (G4/GM). Piesčité<br />
polohy tvoria väčšinou nepravidelné šošovky,<br />
prípadne vrstvy, zastúpené sú ílovitým<br />
pieskom (S5/SC) a siltovitým pieskom (S4/<br />
SM) s <strong>pre</strong>plástkami ílu. Báza a hrúbka terasových<br />
štrkov je <strong>pre</strong>menlivá, pohybuje sa od<br />
3 do 10 m.<br />
Predkvartérne horniny tvorí najmä komplex<br />
neogénnych sedimentov, vystupujú<br />
v podloží fluviálno-terasového komplexu.<br />
Neogénne sedimenty tvoria neogénne íly,<br />
Obr. 1 Prehľadná situácia rýchlostnej cesty R2 Šaca – Košické Oľšany<br />
silty, štrky, piesky, tufity, tufitické ílovce, siltovce<br />
a pieskovce. Neogénne íly a silty sa vyskytujú<br />
na celej trase rýchlostnej cesty a sú<br />
zastúpené zeminami typu F5/ML, F5/MI, F6/<br />
CL, F6/CI, F7/MH, F7/MV, F7/ME, F8/CH, F8/<br />
CV, ktoré zodpovedajú siltom a ílom s nízkou<br />
a strednou plasticitou a siltom a ílom s vysokou,<br />
veľmi vysokou až extrémne vysokou<br />
plasticitou. Tieto súdržné zeminy majú <strong>pre</strong>važne<br />
pevnú až tuho-pevnú konzistenciu.<br />
Neogénne súvrstvie nesúdržných sedimentov<br />
tvoria najmä polohy zvodnených štrkov<br />
s prímesou jemnozrnnej zeminy (G3/G-F),<br />
ílovitých štrkov (G5/GC) a siltovitých štrkov (G4/<br />
GM) s nepravidelnými šošovkami pieskov s prímesou<br />
jemnozrnnej zeminy (S3/S-F) a siltovitých<br />
(S4/SM) a ílovitých pieskov (S5/SC).<br />
52 I nžinierske <strong>stavby</strong> / Inženýrské <strong>stavby</strong> 4/<strong>2020</strong><br />
www.inzinierske<strong>stavby</strong>.sk
Change language